Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725202186
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7725202186.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXXX, zastúpený JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, so sídlom Humenné, Štefánikova 22, IČO:
37 938 754, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská
18, IČO: 36 854 140, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Michalovce zo dňa 27. júna 2025 č.k. 10Csp/41/2025-49

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovanému proti žalobcovi priznáva náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým uznesením nariadil

neodkladné opatrenie nasledovne:

I./ Súd ukladá žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva predajom dobrovoľnou dražbou
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie C., obec
C., okres D., vedené na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny odbor a to rekreačná chata, C., E..
č. XXXX na parc. CKN 1302//294 o výmere 456 m2 zastavané plochy, a parc. CKN 1365 o výmere 39

m2 - zastavané - zastavané plochy.

II./ P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, o ktorej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia, súdnym úradníkom.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu podaného proti žalovanému v identickom znení tvrdiac, že žalobca

ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie dňa 20.7.2016,
na základe ktorej mu bolo poskytnutých 18.900 EUR. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy bola
zriadená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve D. F., ktorá v čase podpisu
zmluvy bola ešte vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu: G. H. - C., zapísaná na LV č.
XXXX a pozemky parc. č. 1302/294 o výmere 456 m2 a č. 1365 o výmere 39 m2, oboch zapísaných
na LV č. XXXX. Žalobca sa v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu dostal do situácie, kedy viac

ako polroka nepracoval a dostal sa do omeškania s platením splátok. Žalovaný na základe výzvy na
úhradu zo 17.2.2016, pokusu o zmier z 20.3.2024, výzvy na úhradu k 20.3.2025 a napokon oznámenia
o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 23.4.2025 vyhlásil k 22.4.2025 splatnosť dlhu vo výške
14.074,62 EUR. Z poznámky na LV č. XXXX vyplýva, že záložný veriteľ požiadal o poznamenanie
Oznámenia o začatí výkonu záložného práva pod č.z. 221/25. Predmetné oznámenie záložcovi však
oznámené nebolo. Okrem toho už žalobcovi bola doručená výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti na

účely jej znaleckého ohodnotenia na účely dražby. Žalobca uskutočnenie znaleckého dokazovania
ale považuje za predčasné, keďže mu nebolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného právaa zosplatnenie úveru považuje za neplatné, pretože posledná výzva na úhradu neobsahuje označenie
splátky,prektorúnastalapredčasná splatnosťúveru.Keďžezosplatnenieúverujeneplatné,niejedôvod
vzniku údajnej pohľadávky žalovaného, pre ktorú koná dražbu a dlh vo výške uvádzanej žalovaným

neexistuje. Dražbu realizuje spoločnosť U9, a.s., Bratislava, ktorá požiadala žalobcu o umožnenie
vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti, ktorú ale žalobca nemôže uskutočniť,
pretože uzavrel zmluvu o dielo na výkon diela na území Nemecka s nástupom 10.6.2025, kde lehota na
vykonanie diela je do 31.8.2025 a cena za dielo predstavuje sumu 12.690 EUR, čo mu umožní svoj dlh
voči žalovanému uhradiť. Prípadným pokračovaním vo výkone záložného práva by došlo k porušeniu

jeho ústavného práva na obydlie a práva na súkromný život.

3. Súd vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení CSP upravujúcich inštitút neodkladného
opatrenia, keď zhodnotil, čo je účelom neodkladných opatrení a tiež, aké sú predpoklady pre ich
nariadenie, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a keď súčasne zhodnotil, že pred nariadením
neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutia vo veci samej, pretože pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné
skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí
byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené.

4. Žalobca predložil súdu na osvedčenie opodstatnenosti svojich tvrdení označené listinné dôkazy, a to:

- Objednávku č. 1/2025 zo dňa 6.6.2025 (č.l.6), ako aj Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa
6.6.2025 (č.l.7-12) medzi ním ako zhotoviteľom a firmou AG STAVING DE s.r.o. ako objednávateľom na
„elektromontážne práce - ťahanie káblov, priemyselná inštalácia“ so začiatkom výkonu 10.6.2025 miesto
výkonu:NeubauIsopartner,Sonnenberg17,Volkach,Nemeckostermínomodovzdaniadiela31.8.2025;
Výzvu na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 20.5.2025

zaslanú mu dražobnou spoločnosťou U9 (č.l.13-14); Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
z 23.4.2025 (č.l. 15), Poslednú výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 17.2.2025 (č.l. 16); Pokus o zmier
zo dňa 20.3.2024 (č.l. 17), Posledná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 21.3.2025 (č.l. 18); Zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 29.7.2016 (č.l.19-23); Zmluvu o poskytnutí úveru
na bývanie reg. č. 467454 zo dňa 20.7.2016 (č.l.24-33); Výpis z LV č. XXXX (č.l. 34-35). Z uvedených

podkladov mal za preukázané, že dôvody uvádzané žalobcom sú opodstatnené a že v tomto prípade sú
splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veci tak, ako je to formulované
vo výrokovej časti I. tohto uznesenia, lebo zo strany žalovaného voči žalobcovi hrozí majetková ťažko
nahraditeľná ujma - strata obydlia a tiež aj porušenie jeho práv na súkromný život. Čo sa týka zákonného
spôsobu doručenia „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva“, nie je možné nateraz z predložených

dokladov zistiť, či skutočne bolo záložcovi aj žalobcovi doručené. Žalobca však tvrdí, že mu nebolo
zákonne doručené. Navyše súd z predloženej „Poslednej výzvy na úhradu zo dňa 17.2.2025“, ktorá bola
žalobcovi doručená žalovaným a ktorú žalobca súdu doložil, nemal súd preukázanú a identifikovanú
splátku, pre omeškanie s ktorou malo dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody a preto bez jej konkretizácie,
pre ktorú prichádza k zosplatneniu (celého poskytnutého úveru), nie je možné spoľahlivo určiť, či k

uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom určených podmienok (§ 53 ods. 9 OZ, § 565 veta druhá OZ
- uplynutie zákonom stanovených lehôt), z čoho vyplýva neplatnosť takéhoto úkonu (či už § 39 alebo § 37
ods. 1 OZ - viď uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/152/2022 z 15.2.2025). Žalobca predložením Objednávky
zo 6.6.2025, ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo 6.6.2025 zdokumentoval, že je opäť
zaradený do pracovného procesu, s ktorým výkonom práce je spojená aj výplata mzdy za vykonanú

prácu. Preto súd prihliadal na túto skutočnosť s tým, že nie je nevyhnutnosťou dobrovoľnou dražbou
predať jeho nehnuteľnosti, nakoľko je daná možnosť dlh voči žalovanému zo strany žalobcu uspokojiť
aj iným vhodnejším a primeranejším spôsobom bez zásahu do jeho obydlia a práva na súkromný život,
ktorému sa žalobca nebráni a je ochotný svoj dlh aj v primeraných splátkach opäť splácať, keďže u neho
odpadli dôvody, pre ktoré nemohol splácať svoj dlh (zdravotné dôvody a strata zamestnania). Preto súd

jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keďže jeho nariadením žalovaný nebude
nijako zvlášť poškodený (finančná inštitúcia poskytujúca finančné prostriedky).

5. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej v
zastúpení právnym zástupcom, preto ho súd nepoučoval v zmysle § 336 ods. 1 CSP.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na 100 % náhradu vzniknutých trov konania.7. Proti uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote v jeho celom rozsahu odvolanie z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Mal za to, že žalobca vo svojom návrhu neuviedol také
skutočnosti, ktoré by boli rozhodujúce a odôvodnili by potrebu neodkladnej úprav pomerov v zmysle

§ 326 CSP. V predmetnom prípade nebol osvedčený uplatnený nárok, nárok žalobcu je nedôvodný
v celom rozsahu a žalobca návrhom sleduje iba poškodenie žalovaného. Tvrdenie žalobcu o tom, že
mu nebolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva sa nezakladá na pravde, pretože
písomnosťoznačenáakozačatievýkonuzáložnéhoprávapodľa§151lOZ-oznámeniezo6.5.2025bolo
zo strany záložného veriteľa adresované žalobcovi a žalobcom prevzaté dňa 12.5.2025. Z uvedeného je

nesporné, že žalobca o začatí výkonu záložného práva vedel, avšak žiadnu aktivitu za účelom dohody
osplatenídlhunevykonal.Pokiaľbyžalovanývedelomožnostiachžalobcusplatiťdlh,potombykdražbe
nepristúpil. Súčasne uviedol, že skutočnosť, že žalobca má podpísanú rámcovú zmluvu a potvrdenú
objednávku o zhotovenie diela ešte žiadnym spôsobom žalovanému nezaručuje, že k vyplateniu celého
dlhu dôjde. Okrem toho nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu a ani konajúceho súdu v súvislosti
s identifikáciou konkrétnej splátky v poslednej výzve či v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti. Aj

keď sú žalovanému známe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, tieto sa týkajú prípadov, kedy vyhlásenie
predčasnej splatnosti bolo vykonané podľa platnej právnej úpravy účinnej do 31.10.2024. Vzhľadom
k tomu, že od 1.11.2024 nadobudla účinnosť nová právna úprava, ktorá jednoznačne upravuje postup
zosplatňovaniaúverov,tútojudikatúrunemožnoaplikovaťnaprípadyzosplatnenépo1.11.2024(úverbol
vyhlásený za predčasne splatný dňa 22.4.2025). Uvedenú skutočnosť konštatovalo aj Občianskoprávne

kolégium Najvyššieho súdu SR svojou právnou vetou zo dňa 4.6.2025: „bez konkretizácie splátky, pre
ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne
určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ).“ Okrem toho súd prvej inštancie sa vôbec

nezaoberal otázkou, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k zásahu do práv oprávneného
záložného veriteľa a dražobnej spoločnosti. Základným zmyslom neodkladného opatrenia je ochrana
toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak je potrebné aj rešpektovať ústavné pravidlá ochrany práva
aj toho, voči komu smeruje. Ochrana jednej strany sporu nemôže byť daná do takej miery, aby
prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Odvolateľ mal za to, že nariadením

neodkladného opatrenia bola ohrozená a znemožnená ochrana jeho oprávnených nárokov, a to napriek
tomu, že má splatnú pohľadávku, ktorá je zabezpečená záložným právom. Zo všetkých uvedených
dôvodov navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť.
8. Žalobca k odvolaniu uviedol, že zotrváva na tvrdení o tom, že mu zásielka zo dňa 6.5.2025 zo strany
záložného veriteľa nebola nikdy doručená. Aj zo zbežného nahliadnutia do listín v spise dostupných

s podpisom žalobcu je zrejmé, že všade tam obsiahnutý rovnaký podpis žalobcu je úplne odlišný od
podpisu na doručenke predloženej žalovaným. Komu pošta listinu vydala, by muselo byť predmetom
skúmania v konaní, čo ale v konaní na účely vydania neodkladného opatrenie nie je možné. Naďalej
zotrval na argumentácii o potrebe konkretizovania splátok v súvislosti s následným zosplatnením, keď
v opačnom prípade takéto zosplatnenie nie je platným. Opačný názorový prístup by znamenal neurčitosť

právneho úkonu. Záverom poukázal na osobitosť NO, kedy súd vyhodnocuje na základe predmetného
návrhu rozhodujúce skutočnosti o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, a či navrhované neodkladné
opatreniejevzáujmedosiahnutiaochrannéhoúčelu,charakteristickéhopretentoinštitút.Potrebaúpravy
musí byť bezodkladná, a to zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V prejednávanom prípade
hrozba straty obydlia v tomto štádiu je neprimeraná, pretože výška údajného dlhu nie je judikovaná

a žalobca aj výšku namieta. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
9.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie bolo potrebné zmeniť, pretože nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10.Predmetomkonaniajenávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniapodanéhopredzačatímkonania
vo veci samej, ktorému súd vyhovel, pretože mal za to, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie.
Ako vyplýva z predmetného návrhu a tiež z napadnutého uznesenia, neodkladné opatrenie smeruje
k ochrane ústavných práva žalobcu na ochranu jeho obydlia a práva na súkromný život v súvislosti

s okolnosťou, podľa ktorej žalovaný ako záložný veriteľ v súvislosti so žalovaným uzatvorenou Zmluvou
o poskytnutí úveru na bývanie č. 467454 z 20.7.2016 a v tej súvislosti s dojednanou Zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti, pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, hoci podľa
žalobcu 1/ Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, tak ako bolo zapísané v poznámke na LV č.XXXX(k.ú.C.)podč.z.221/25,munebolodoručené a2/žalovanýzačalvýkonzáložnéhoprávaohľadne
zosplatnenia úveru, ktoré žalobca považuje za neplatné zosplatnenie pre absenciu údaja označenia
splátky, pre ktorú mala nastať predčasná splatnosť úveru.

11.Súdpritomvychádzalztoho,ženiejemožnénaterazzpredloženýchdokladovzistiť,čiskutočnebolo
záložcovi aj žalobcovi doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva s tým, že žalobca tvrdí,
že mu doručené nebolo a navyše, pokiaľ išlo o poslednú výzvu na úhradu zo dňa 17.2.2025, ktorá síce
žalobcovi bola doručená, súd vo vzťahu k nej nemal preukázanú a identifikovanú splátku, pre omeškanie

s ktorou malo dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody a preto bez jej konkretizácie, pre ktorú prichádza
k zosplatneniu (celého poskytnutého úveru) nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo
za splnenia zákonom určených podmienok, z čoho vyplýva neplatnosť takéhoto úkonu.

12. Odvolací súd uvádza, že pre samotné účely navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia
v čase, kedy o ňom rozhodoval súd prvej inštancie, sa možno stotožniť so záverom súdu o tom, že

žalobca osvedčil danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V kontexte uvedeného potom
nemožno považovať za opodstatnené odvolanie v časti, v ktorej odvolateľ mal za to, že nebol osvedčený
uplatnený nárok.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu ide ale o odlišnú situáciu v tej časti odvolania, v ktorej odvolateľ

namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou, či nariadením neodkladného opatrenia
nedôjdekzásahudoprávoprávnenéhozáložnéhoveriteľaadražobnejspoločnosti.Základnýmzmyslom
neodkladného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak je potrebné aj rešpektovať
ústavné pravidlá ochrany práva aj toho, voči komu smeruje. Ochrana jednej strany sporu nemôže
byť daná do takej miery, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, ktorú

námietku odvolací súd považuje za dôvodnú.

14. Predmetná odvolacia námietka súvisí s posúdením, či nariadeným neodkladným opatrením pôjde
o trvalú úpravu pomerov strán sporu, ktorá predstavuje časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva.

15. Časovo neobmedzenej povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva sa zaoberal napríklad vo
svojom uznesení Najvyšší súd SR sp.zn. 2Cdo/36/2019, ktorý síce rozhodoval o dovolaní podanom
proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe o povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, teda súčasne ktorým nebolo rozhodované o predbežnom opatrení, avšak

z ktorého závery dovolacieho súdu možno použiť aj pre tu prejednávanú vec. V predmetom rozhodnutí
najvyšší súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-34/13, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
Odvolací súd uviedol, že Súdny dvor Európskej únie síce nedeklaroval rozpor slovenskej právnej úpravy
mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s únijným právom a poukázal na

označené body rozhodnutia týkajúce sa straty bývania ako jedného z najzávažnejších zásahov do práva
na rešpektovanie obydlia. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že nespochybňuje názor
odvolacieho súdu, že strata obydlia žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práva a spôsobila
by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako
absolútne nedotknuteľné. Najvyšší súd ďalej uviedol, že súdna prax dospela k záveru, že právna úprava

dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnenia zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie
je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje
zabezpečenieochranyprávspotrebiteľa.Najvyššísúdnazáveruviedol,ževzhľadomnauvedenéprávny
názor odvolacieho súdu, podľa ktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej ako záložnému
veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého

predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti predajom vo verejnej dražbe, nemožno tak považovať za správny.
Zo všetkých uvedených dôvodov bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené,
pretože spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

16. Odvolací súd poukazuje tiež na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 416/2022, ktorým bol

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/337/2020 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
15Co/224/2018 zrušený a aj keď ústavný súd sa vo svojom náleze prioritne zaoberal otázkou efektivity
neodkladného opatrenia vo vzťahu k inštitútom procesu dobrovoľnej dražby, najmä k upusteniu od
jej vykonania, požiadavku dočasnosti neodkladných opatrení vzťahujúcich sa na povinnosť zdržať savýkonu záložného práva vystihol člen senátu ústavného súdu A. B. E. vo svojom odlišnom stanovisku
k odôvodneniu nálezu č.k. III. ÚS 416/2022, z ktorého vyplýva: „12. 9. Prípadné rozhodnutie o neplatnosti
dražby nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci, a ak sa pomery zmenia a predaj obydlia spotrebiteľa

na súkromnej dražbe sa stane už poslednou možnosťou (zvýšenie rozsahu omeškania), nová dražba s
jasnou a nespochybniteľnou pohľadávkou primeranou k hodnote nehnuteľnosti nie je vylúčená. Práve
preto je dôležitá ex ante ochrana neodkladným opatrením o zdržanie sa výkonu záložného práva (porov.
IV. ÚS 490/2022). Neodkladné opatrenie o zdržanie sa výkonu záložného práva sa musí nevyhnutne
posudzovať nie ako zákaz výkonu záložného práva navždy, ale v kontexte oznámenia o začatí výkonu

záložného práva, ktoré je jedinečné a nezameniteľné a spravidla aj dátumované, čo umožňuje dočasnú
ochranu a posúdenie primeranosti koncentrovať k takémuto konkrétnemu oznámeniu. To zároveň
neznamená, že ak konkrétne oznámenie o začatí výkonu záložného práva neobstojí, takže by nemohlo
byť za primeranejších podmienok vydané nové oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Nemalo
by sa prehliadať, že na rozdiel od silného zabezpečenia na strane veriteľa a variant jeho ochrany má
vykonanie dražby pre dlžníka, resp. záložcu závažné, niekedy až fatálne následky.“

17. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia, nariadené neodkladné opatrenie predstavuje trvalú úpravu
pomerov strán sporu, lebo zakazuje výkon záložného práva žalovaného ako záložného veriteľa
všeobecne. A aj keď odvolací súd nespochybňuje, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť aj
trvalú úpravu pomerov, v prípade uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva v podobe

neodkladného opatrenia, nemožno považovať za správne také nariadenie, ktoré nezohľadňuje tú
okolnosť, že výkon záložného práva sa začal na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva,
ktoré je jedinečné a nezameniteľné a spravidla aj dátumované, iba pre ktorý prípad takéto neodkladné
opatrenie bude spĺňa podmienku dočasnosti, na rozdiel od neodkladného opatrenia, ktorého nariadenia
sa žalobca jednak domáhal a jednak ktoré bolo súdom následne aj nariadené. V prejednávanej veci

nezohľadnenie podmienky dočasnosti nariadeného neodkladného opatrenia v naznačenom smere
úzko súvisí s porušením zásady primeranosti, pretože predmetným neodkladným opatrením ide
o neprimeraný zásah do oprávnených práv žalovaného ako záložného veriteľa, súčasne o zásah
nereparovateľný (v kontexte nemožnosti obnovy tohto de facto zákazu výkonu záložného práva), ako
tomu bolo v predmetnej veci.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 388 CSP pristúpil k zmene
napadnutého uznesenia tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19. V súlade s § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o trovách celého

konania (t.j. prvoinštančného a odvolacieho konania) jedným výrokom tak, že žalovanému ako úspešnej
strane sporu priznal voči žalobcovi náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).