Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 38Csp/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125434174
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6125434174.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s., Vajnorská č. 100/A, Bratislava, IČO:
47 967 692, právne zastúpeného: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského
3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/X, C.,
o zaplatenie 25,75 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. V y h l a s u j e, že Mestský súd Košice nemá právomoc konať vo veci.

II. Konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie sumy 25,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa
15.11.2022 až do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu
zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a trov právneho zastúpenia.

2. Podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej
republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

3. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej
a cudzineckej polície zo dňa 24.2.2026 súd zistil, že žalovaná mala tolerovaný pobyt v B. D. C., na
ulici B. XXXX/X . Povolenie na pobyt jej platilo od 28.3.2022 do 4.3.2026. Mestská polícia mesta Košice
oznámila súdu, že žalovaná na adrese B. XXXX/X, C. nebýva.

4. V konaní vystupuje účastník - žalovaná, ktorá má štátnu príslušnosť Ukrajiny, ide o tzv. konanie
s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná
podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená
buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych
spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť
založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.

5. Súd preto skúmal, či je v danej veci daná právomoc súdu na konanie.

6. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ktorý v § 37 nasl. upravuje právomoc
slovenských justičných orgánov. V ust. § 37 zákona je stanovené, že

ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje
návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva,ak tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovanou je fyzická osoba s bydliskom mimo územia
Slovenskej republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie.

7. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok výslovne a taxatívne nevypočítava, možno
považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na
to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje
inak, súd skúma ( prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex

offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité
pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania,
súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia
má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať
a rozhodnúť spor podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho
právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením

konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o
neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

8. Zmluva o poskytovaní služieb, na ktorú sa v žalobe žalobca odvoláva, má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, kým žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaná má
postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaná, t.j. spotrebiteľ,
je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne štátnym príslušníkom Ukrajiny, čo súd zistil v rámci

šetrenia pobytu žalovanej. Súd tiež má za preukázanú skutočnosť, že žalovaná mala tolerovaný pobyt
na území Slovenskej republiky avšak podľa správy polície sa žalovaná v súčasnosti nezdržiava na
adrese uvedenej v zmluve, ani na adrese uvedenej v registri obyvateľov SR.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :

9. Podľa ust. § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie
je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),
má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

10. Podľa ust. § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom
spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.

11. Podľa ust. § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody

založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o
právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.

12. Podľa ust. § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o

právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca,
alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

13. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť

(ďalej len "procesné podmienky").

14. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.16. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka obchodník je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

P r á v n y záver :

18. Z citovaných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej
smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak
tu má majetok. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale
(nie prechodne). Nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený
na trvalý pobyt, prípadne pobyt cudzinca, podstatný je úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať.

Bydliskom treba chápať miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Ide o
všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s
cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t.j. len, ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc
podľa ust. § 37d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom alebo
ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového

vzťahu, v takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel
určených v ustanoveniach § 37e zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom platná, resp. prípustná. Popri všeobecnej právomoci však môže v konkrétnom prípade
prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ust. § 37a až § 37c zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom. Vzhľadom na prejednávanú vec by pri skúmaní právomoci slovenských

súdov mohli prichádzať do úvahy, okrem ustanovenia, ktoré upravuje všeobecnú právomoc slovenských
súdov, ešte ustanovenia § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom a § 37e ods. 1 a ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom, nakoľko žalovaná, ktorá je cudzím štátnym príslušníkom, má postavenie spotrebiteľa (ide
teda o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o

medzinárodnom práve súkromnom a procesnom však v danom prípade aplikovať nemožno, aj keď ide
o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, keďže spotrebiteľ v danom prípade nemá postavenie žalobcu,
ale žalovanej, ktorý navyše ani nemá bydlisko na území Slovenskej republiky.

19. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade je daná právomoc slovenského súdu, preto tunajší súd

napokon vychádzal z ustanovenia § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom, podľa ktorého je právomoc slovenských súdov daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh
(žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má
majetok.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky nie
je daná, keďže žalovaná ako spotrebiteľ, nemá bydlisko (ktorý pojem je potrebné vykladať podľa
vnútroštátneho práva, t.j. nie trvalé bydlisko, ale miesto kde sa osoba skutočne zdržiava) na území
Slovenskej republiky.

21. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd v súlade s citovaným ustanovením §
161 Civilného sporového poriadku konanie voči žalovanej zastavil. Súd súčasne poukazuje na záver
vyjadrený v rozhodnutí Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo28/2009 "pokiaľ súd zistí
nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, pokiaľ
žiaden takýto orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov, uvedené však neplatí, ak ide o prípad

právomoci cudzozemského orgánu".

22. Podľa ust.§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

23. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania
uvedeného v ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže k zastaveniu konania došlo v
dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca
tým, že sa domáhal nároku voči žalovanej ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorémunepatrí právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť, na základe čoho došlo k zastaveniu
konania. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd ich náhradu žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa §365 ods. 3 CSP dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.