Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 2, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225203711
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2225203711.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XX, D., proti povinnému z neodkladného opatrenia: SPRÁVA CESTY Nový Hviezdoslavov s. r. o.
(do02.03.2026DUALITYSERVICE,s.r.o.),sosídlomNapasekách16,Bratislava–mestskáčasťRača,
IČO: 53 382 561, zastúpenému: PESCHLOVÁ PODHORSKÁ advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom

Bajkalská 2D, Bratislava – mestská časť Nové mesto, IČO: 47 250 747, o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 27C/88/2025
- 26 zo dňa 16.01.2026 – voči vyhovujúcemu výroku I., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a v závislých
výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľovi p r i z n á v a voči povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
povinnému z neodkladného opatrenia uložil povinnosť odstrániť prekážky, ktoré bránia alebo obmedzujú
navrhovateľavriadnomanerušenomvýkoneprávazvecnéhobremenaspočívajúcehovpráveprechodu

a prejazdu cez pozemok tvoriaci prístupovú komunikáciu, t.j. cez pozemok parc. č. 380/920, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 10345 m2 v katastrálnom území D., obec D., okres
Dunajská Streda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda,
katastrálnym odborom, a to najneskôr do 24 hodín od doručenia tohto rozhodnutia; výrokom II. vo
zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; výrokom III. poučil povinného
z neodkladného opatrenia, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľovi v postavení

žalovaného žalobu vo veci samej, a to žalobu o ochranu vlastníckeho práva proti neoprávnenému
zásahu, ako aj žalobu týkajúcu sa náhrady škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom
neodkladného opatrenia vznikla a výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d),

§ 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z. z. – Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123, §
151n ods. 1 až 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal za osvedčené,
že navrhovateľ je výlučným vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXX/XX a pozemkov
parc. č. 386/8 a 386/393 v katastrálnom území D.. Predmetné nehnuteľnosti slúžia navrhovateľovi a
jeho rodine na bývanie. Podľa údajov z katastrálnej mapy prístup k nehnuteľnostiam navrhovateľa je

možný iba cez pozemok registra C KN parc. č. 380/920 v kat. území D., ktorý sa podľa výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX nachádza vo výlučnom vlastníctve povinného z neodkladného opatrenia. Zároveňna pozemkoch navrhovateľa je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v
prospech každodobého vlastníka (t.j. v súčasnosti navrhovateľa) o.i. aj cez uvedený pozemok parc.
č. 380/920. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že povinný z neodkladného opatrenia mu bráni vo

výkone vecného bremena tým, že odstavil motorové vozidlá na oboch koncoch prístupovej cesty (t.j.
na pozemku parc. 380/920), čím túto cestu úmyselne zablokoval a zabránil navrhovateľovi v prístupe
k svojim nehnuteľnostiam. Z predložených fotografií mal súd za osvedčené, že na prístupovej ceste
skutočne stoja motorové vozidlá spôsobom neumožňujúcim prejazd iným motorovým vozidlom.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v prípade, že vecné bremeno spočíva v práve prechodu
a prejazdu vozidlami cez povinné nehnuteľnosti (prístupovej cesty), môže sa osoba oprávnená z
vecného bremena domáhať, aby vlastníkovi, prípadne aj iným osobám bola uložená povinnosť umožniť
mu výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, príp. zdržať sa v návrhu (žalobe) uvedeného
konkretizovaného rušenia výkonu práva a odstrániť jeho následky. Ak vlastník pozemku umiestni
na ceste zaťaženej vecným bremenom prekážku, ktorá neumožňuje právo zodpovedajúce vecnému

bremenu vykonávať, môže sa oprávnená osoba na súde domáhať odstránenia tejto prekážky. K
úspešnosti žaloby pritom nie je potrebné, aby išlo o prekážku trvalú (môže ísť napr. o pobehovanie psa
po pozemku), a nie je významné, že oprávnený využíva vecné bremeno len občas. Rozhodujúce je to,
že opakovane dochádza k zásahu do jeho práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo 986/2010 zo dňa 14.12.2011).

4. Na základe uvedeného, vychádzajúc z obsahu podaného návrhu a predložených listinných dôkazov,
súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne
dôvodný, a preto uložil povinnému z neodkladného opatrenia odstrániť prekážky, ktoré bránia alebo
obmedzujú navrhovateľa v nerušenom výkone vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu

a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve povinného z neodkladného opatrenia (parc. č. 380/920).
Predložené fotografie jednoznačne osvedčujú, že sa na spornom pozemku (prístupovej ceste)
nachádzajú motorové vozidlá zámerne umiestnené tak, aby bránili v prejazde iným motorovým vozidlám,
čím došlo k zásahu do výkonu práva navrhovateľa z vecného bremena spočívajúceho tak v prechode
ako aj v prejazde cez pozemok.

5. Súd mal za to, že je irelevantné, v koho vlastníctve sa odstavené motorové vozidlá nachádzajú a
kto ich na pozemok umiestnil, keďže povinný z neodkladného opatrenia, ktorý je zároveň povinným
z vecného bremena, je zodpovedný za to, že je navrhovateľovi znemožnené jeho právo plynúce z
vecného bremena. V konaní nebolo dôvodné skúmať, či by teoreticky prichádzal do úvahy aj iný prístup

k nehnuteľnosti navrhovateľa, keďže navrhovateľ má vzhľadom na vecné bremeno, zákonné právo
na prístup k svojim pozemkom, o.i. aj cez parc. č. 380/920 vo vlastníctve povinného z neodkladného
opatrenia, pričom toto právo nemožno svojvoľne obmedziť bez existencie či už dohody alebo zákonného
dôvodu.

6. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery
strán sporu tak, aby sa zabezpečila efektívna ochrana práv navrhovateľa, keďže navrhovateľ osvedčil
naliehavosť a bezodkladnosť potreby úpravy pomerov. Súd tiež uviedol, že nariadením neodkladného
opatrenia by nemalo dôjsť k neodôvodnenému a závažnejšiemu zásahu do práv povinného z
neodkladného opatrenia, ako by nenariadením neodkladného opatrenia došlo do práv a oprávnených

záujmov navrhovateľa. Povinnému z neodkladného opatrenia súd zároveň uložil povinnosť na plnenie,
a to najneskôr do 24 hodín od doručenia tohto rozhodnutia, ktorú lehotu považoval vzhľadom na
charakter a druh odstrániť sa majúcich prekážok za primeranú. Navrhovaný výrok rozhodnutia pritom
súd preformuloval tak, aby bol vykonateľný, pričom dbal o to, aby nerozhodol nad rámec návrhu.

7. Súd uviedol, že sa nestotožnil s návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránil alebo obmedzoval navrhovateľa
v riadnom a nerušenom výkone vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky tvoriace
prístupovú komunikáciu, vrátane pozemku parc. č. 380/920, nachádzajúce sa v katastrálnom území
D., zapísané na príslušných listoch vlastníctva, zriadeného v prospech nehnuteľnosti navrhovateľa

- rodinného domu súpisné číslo XXX/XX, postaveného na pozemku parc. č. 386/393, katastrálne
územie D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pretože bez riadne vykonaného dokazovania
nemal za osvedčenú naliehavosť potreby nariadenia tak široko koncipovanej povinnosti povinnému z
neodkladného opatrenia, vo vzťahu ku ktorej navrhovateľ opakovaný zásah do jeho práv objektívneani osvedčiť nemohol, keďže sám tvrdil, že k vytvoreniu prekážok došlo na prístupovej ceste dňa
16.12.2025, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný hneď na ďalší deň, t.j.
17.12.2025. Súd preto považoval za postačujúce iba nariadenie takého neodkladného opatrenia, ktorým

sa natrvalo odstráni stav, ktorý vznikol pred podaním návrhu. Uloženie ďalšej povinnosti povinnému z
neodkladného opatrenia, navrhovateľ dostatočne neosvedčil.

8. Súd preto čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ako je
uvedené vo výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa ako

nedôvodný zamietol, pričom mal za to, že v danom prípade samotné nariadenie neodkladného opatrenia
postačuje na poskytnutie súdnej ochrany a zabezpečenie trvalej úpravy pomerov strán sporu, a preto
neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd však povinného z
neodkladného opatrenia poučil, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľovi v postavení
žalovaného žalobu vo veci samej, a to žalobu na ochranu vlastníckeho práva proti neoprávnenému
zásahu(akbyoprávnenýzvecnéhobremenavykonávalprávavširšomrozsahu,akomuvecnébremeno

umožňuje, alebo toto vecné bremeno svojpomocne rozširuje), resp. aj žalobu týkajúcu sa náhrady škody,
resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla. Súd bol toho názoru, že nie
je potrebné uloženie povinnosti navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej aj z dôvodu, že povinnému
z neodkladného opatrenia bola uložená jednorazová povinnosť.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na čiastočný
úspech oboch strán v konaní, žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
povinný z neodkladného opatrenia odvolanie, a to voči jeho vyhovujúcemu výroku I. z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP, teda že nie sú splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I.
zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. Poukazoval na to,
že uznesenie ukladá povinnému povinnosť odstrániť prekážky na prístupovej komunikácii do 24 hodín

od doručenia uznesenia, pritom navrhovateľ sám tvrdí, že prekážky sú tvorené motorovými vozidlami
patriacimi spoločnosti Nový Hviezdoslavov, s. r. o. a jeho argumentácia smeruje najmä k personálnemu
prepojeniu cez konateľa. Na predmetnej komunikácii nie je žiadnym dopravným značeným upravený
zákaz zastavenia ani státia a parkuje na nej viacero áut, pričom ani jedno z nich nepatrí spoločnosti
DUALITY SERVICE, s. r. o., ktorý je vlastníkom komunikácie. Vo vzťahu k vecnej legitimácii v konaní

povinný uvádzal, že rozhodujúce je to, že samotné postavenie povinného, ako povinného z vecného
bremena, nemožno automaticky stotožňovať s postavením nositeľa akejkoľvek povinnosti odstrániť z
pozemku každú vec, ktorá sa na ňom aktuálne nachádza. Povinný z vecného bremena nenariadil ani
nepostavilmotorovévozidlánakomunikáciu,atedanemáprávnuaanifaktickúmožnosťsniminakladať.
Povinnosť povinného z vecného bremena je povinnosťou vyplývajúcou z obsahu vecného bremena,

teda typicky povinnosťou niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať v rozsahu nevyhnutnom
na umožnenie výkonu práva oprávneného.

11. Pri vecnom bremene spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu sa jadro povinnosti povinného
vyčerpáva najmä v tom, že je povinný umožniť oprávnenému z vecného bremena prechod a prejazd a

zdržať sa vlastného rušivého konania, avšak nevyplýva z neho bez ďalšieho hmotnoprávna povinnosť
povinného garantovať priechodnosť a prejazdnosť za každých okolností, ani povinnosť odstraňovať
cudzie veci, ktoré na pozemok umiestnili tretie osoby a ktoré nie sú v dispozičnej sfére povinného, čo je
v rozpore s princípom ochrany pokojného stavu a zákazu svojpomoci v zmysle § 5 OZ. Právny poriadok
nepripúšťa, aby povinný riešil situáciu odstránením cudzej veci vlastnou aktivitou bez adekvátneho

právneho základu. V prípade, ak má byť prekážka odstránená, musí byť táto povinnosť adresovaná
subjektu, ktorý prekážku vytvoril alebo ju udržiava (rušiteľovi), prípadne subjektu, ktorý má k veci
dispozičné oprávnenia, nie povinnému z vecného bremena len z dôvodu jeho vlastníctva nehnuteľnosti.
Pokiaľ výkon práva z vecného bremena obmedzí alebo znemožní iný subjekt (napríklad tým, že na
prístupovej komunikácii umiestni vlastné motorové vozidlo alebo inú vec), ide o rušiteľské konanie

tohto subjektu a hmotnoprávna povinnosť odstrániť následok rušenia, resp. povinnosť zdržať sa takého
rušenia, sa viaže predovšetkým na rušiteľa (prípadne vlastníka/držiteľa veci, ktorá rušenie spôsobuje),
nie na povinného z vecného bremena len z dôvodu jeho vlastníctva pozemku. Teda pasívna vecná
legitimácia na uloženie povinnosti „odstrániť motorové vozidlá“ predpokladá osvedčiť, že povinný jenositeľom takej hmotnoprávnej povinnosti, t. j. že má k týmto prekážkam vlastnícke alebo dispozičné
právo, prípadne že ich umiestnením alebo udržiavaním sám ruší výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu navrhovateľa. Ak sa však prekážky nachádzajú v majetkovej a dispozičnej sfére

tretej osoby, povinný nemôže byť pasívne vecne legitimovaný na uloženie povinnosti ich odstránenia.
Povinnosť preto mala byť uložená subjektu, ktorý rušenie spôsobuje, a nie povinnému z vecného
bremena, ktorý svoju povinnosť umožniť prechod a prejazd riadne plní.

12. Povinný dôvodil, že akékoľvek majetkové a/alebo personálne prepojenie právnických osôb samo

osebe nemôže nahradiť hmotnoprávny základ pasívnej legitimácie, keďže ide o odlišné subjekty so
samostatnou právnou spôsobilosťou, vôľou a majetkovou sférou. Súd preto nemohol bez osvedčenia,
že povinný prekážky sám vytvoril alebo ich udržiava, uložiť povinnému odstránenie vecí, ktoré patria
inému subjektu. Povinný nie je pasívne legitimovaný a s ohľadom na skutočnosť, že nie je vlastníkom
ani jedného z motorových vozidiel, nemôže mu byť uložená povinnosť, aby predmetné vozidlá odstránil.

13. Povinný nemá oprávnenie odstrániť prekážky vlastnou aktivitou ani s ohľadom na osobitnú úpravu
odstraňovania prekážok cestnej premávky v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
v platnom znení, ktoré ustanovenie viaže povinnosť odstrániť prekážku prednostne na subjekt, ktorý
prekážku spôsobil, následne iba prostredníctvom správcu cesty na náklady toho, kto prekážku spôsobil.
Uloženie povinnosti povinnému „odstrániť prekážky“ v podobe cudzích motorových vozidiel v lehote

24 hodín fakticky predpokladá, že povinný bude konať mimo rámca vlastných zákonných oprávnení a
zasiahnedovlastníckychprávtretíchosôbbezprávnehotitulu,hociprávnyporiadoknariešenietakýchto
situácií poskytuje osobitný zákonný postup adresovaný rušiteľovi a/alebo správcovi cesty, a to po splnení
zákonom predpokladaných podmienok, ktoré v tomto prípade nie sú naplnené.

14. Uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo súd nesprávne právne vyložil
obsah a rozsah povinností povinného z vecného bremena a z postavenia povinného ako vlastníka
nehnuteľnosti neprípustne vyvodil povinnosť, ktorá z vecného bremena nevyplýva, a ktorou je podľa
názoru súdu povinnosť „odstraňovať prekážky“ aj vtedy, ak ide o cudzie veci a zároveň aj keď nebolo
osvedčené, že povinný je rušiteľom, alebo má k týmto veciam vlastnícku, či dispozičnú väzbu. V prípade

vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu sa jadro povinnosti povinného typicky
vyčerpáva v tom, že je povinný strpieť prechod a prejazd oprávneného cez nehnuteľnosť, v rozsahu
určenom titulom a zdržať sa vlastného konania, ktorým by výkon práva rušil alebo znemožňoval. Ak
súd uložil povinnému povinnosť odstrániť údajné „prekážky“ bez toho, aby právne rozlíšil, či ide o
prekážky vytvorené povinným, alebo o prekážky spôsobené tretím subjektom, vyložil obsah vecného

bremena extenzívne, v rozpore s jeho podstatou. Z vecného bremena totiž v žiadnom prípade nevyplýva
všeobecná povinnosť vlastníka nehnuteľnosti „odpratávať“ z pozemku akékoľvek cudzie veci, ktoré sa
na ňom objavia, a už vôbec nie povinnosť odstrániť cudzie motorové vozidlá, ak nie je osvedčené,
že povinný tieto vozidlá sám umiestnil, udržiava ich tam ako rušiteľ, alebo má právny titul, na základe
ktorého je oprávnený s nimi disponovať. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd nesprávne

identifikoval obsah vecného bremena a zo zákonom stanovenej povinnosti strpieť a umožniť, urobil
povinnosť garantovať bezprekážkovosť aj za cenu odstraňovania cudzích vecí a suplovania povinností
rušiteľa. Povinný z vecného bremena je povinný umožniť prechod a prejazd tým, že sa zdrží vlastného
rušivého konania a strpí výkon práva cez svoju nehnuteľnosť. V prípade, ak výkon práva obmedzí tretia
osoba, povinnosť zdržať sa rušenia a odstrániť následok rušenia sa ukladá tejto osobe.

15. Súd povinného z neodkladného opatrenia zaviazal k aktívnemu plneniu, keď mu uložil povinnosť
odstrániť motorového vozidlá vo vlastníctve tretích osôb ako prekážky nachádzajúce sa na prístupovej
komunikácii k nehnuteľnosti navrhovateľa. Z predložených fotografií vyvodil záver o zámernom
umiestnení motorových vozidiel zo strany povinného na prístupovej komunikácii k nehnuteľnosti

navrhovateľa a že vozidlá sú umiestnené spôsobom neumožňujúcim prejazd inými motorovými
vozidlami, čím má dochádzať k znemožneniu výkonu vecného bremena prechodu a prejazdu. Avšak
práve uvedené fotografie objektívne neosvedčujú existenciu takého skutkového stavu, ktorý by
navrhovateľovi znemožňoval/bránil prechod alebo prejazd k jeho nehnuteľnosti v rozsahu tvrdenom v
návrhu, a už vôbec neosvedčujú stav bezprostrednej ujmy v intenzite odôvodňujúcej výnimočný zásah

formou neodkladného opatrenia. Z fotografií vyplýva opak, že navrhovateľ sa vie popri zaparkovaných
vozidlách na prístupovej komunikácii reálne dostať k svojej nehnuteľnosti motorovým vozidlom, teda
nejde o stav úplného znemožnenia prístupu, ani o takú intenzitu obmedzenia, ktorá by bez ďalšieho
zakladala potrebu okamžitej súdnej intervencie formou neodkladného opatrenia.16. Z dôkazov predložených navrhovateľom nevyplýva stav znemožnenia prístupu k nehnuteľnosti, ale
naopak preukazujú zachovanú prejazdnosť k nehnuteľnosti navrhovateľa, a preto predstavuje nariadené

neodkladné opatrenie neprimeraný zásah, bez splnenia podmienok výnimočnej dočasnej ochrany. Súd
teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu v osvedčených skutočnostiach a
sú v rozpore s obsahom osvedčených dôkazov. Súd teda dospel na základe vykonaných podkladov
k nesprávnym skutkovým záverom o intenzite zásahu do výkonu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu a súčasne zistený skutkový stav neobstojí aj preto, že súd bez ďalšieho nepristúpil k

osvedčeniu relevantných šírkových pomerov a reálnej prejazdnosti v konkrétnom mieste a čase, hoci
práve od toho závisí, či je tvrdený zásah vôbec kvalifikovateľný ako naliehavý a bezodkladný. Podľa
§ 23 ods. 1 Zákona o cestnej premávke pri státí musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký
najmenej 3 m pre každý smer jazdy (pri zastavení najmenej 3 m pre oba smery jazdy). V tomto prípade
je pritom podľa predložených dôkazov č. 3, 4, a 5 preukázateľne splnená uvedená šírková požiadavka
prejazdnosti komunikácie, keď popri stojacom vozidle zostáva voľná šírka komunikácie v rozsahu

dosahujúcom, resp. značne presahujúcom minimálne 3 m, a teda je zachovaná Zákonom o cestnej
premávke vyžadovaná prejazdnosť aspoň jedného jazdného pruhu, teda nemožno vyvodzovať, že
došlo k faktickému zablokovaniu prístupu, alebo znemožneniu prejazdu. Predložená fotodokumentácia
zároveň priamo zachytáva reálny prejazd vozidlom navrhovateľa popri stojacom vozidle, čo potvrdzuje
zachovanú prejazdnosť komunikácie a vylučuje tvrdenie o úplnom znemožnení prístupu. Ak súd bez

osvedčenia konkrétnej zostávajúcej šírky prejazdného profilu a bez posúdenia reálnej prejazdnosti v
mieste a čase vyvodil záver o znemožnení prístupu, ide o skutkový záver bez opory v osvedčených
skutočnostiach a zároveň o predčasné právne posúdenie intenzity zásahu.

17. K odvolaniu povinného z neodkladného opatrenia podal navrhovateľ písomné vyjadrenie, v ktorom

uviedol, že s odvolaním nesúhlasí a považuje ho za nedôvodné, založené na nesprávnom právnom
posúdení veci, účelovej interpretácii skutkového stavu a na formalistickom prenášaní zodpovednosti
za rušenie výkonu vecného bremena. Predmetom povinnosti uloženej neodkladným opatrením nie je
identita rušiteľa, ale odstránenie prekážok z konkrétneho pozemku, ktorý je vo vlastníctve povinného
a je zaťažený vecným bremenom spočívajúcim v práve prechodu a prejazdu v prospech navrhovateľa.

Povinný ako vlastník zaťaženej nehnuteľnosti zodpovedá za to, aby výkon vecného bremena nebol
fakticky znemožňovaný alebo obmedzovaný bez ohľadu na to, či rušenie spôsobuje vlastným konaním,
alebo tým, že umožní rušivé konanie tretích osôb. Ak by bol prijatý výklad povinného, výkon
vecného bremena by mohol byť dlhodobo blokovaný tvrdením, že prekážku vytvorila tretia osoba,
čím by sa oprávnený ocitol bez účinnej a včasnej súdnej ochrany. Vozidlá, ktoré sa nachádzajú na

predmetnom pozemku a bránia výkonu vecného bremena, sú evidované na obchodnú spoločnosť
Nový Hviezdoslavov 5, s. r. o., pričom štatutárnym orgánom tejto spoločnosti je tá istá osoba, ktorá
je štatutárnym orgánom povinného, spoločnosti DUALITY SERVICE, s. r. o. To vylučuje argumentáciu
o nekontrolovateľnom konaní tretej osoby bez súvisu s povinným a osvedčuje personálne prepojenie
medzi subjektmi, ktorých majetok je využívaný spôsobom znemožňujúcim výkon vecného bremena.

Povinný v odvolaní neosvedčil, že by po vydaní uznesenia vykonal akékoľvek účinné kroky smerujúce
k odstráneniu prekážok, hoci mu na to bola uložená povinnosť s krátkou lehotou a hoci má reálne
možnosti ovplyvniť režim užívania vlastného pozemku (napr. výzvou držiteľov vozidiel, zabezpečením
odťahu oprávneným subjektom, úpravou parkovacieho režimu). Skutočnosť, že povinný tvrdí, že na
pozemku parkuje viacero áut, alebo že na pozemku nie je osadené dopravné značenie, je irelevantná.

Výkon vecného bremena nesmie byť rušený ani obmedzovaný, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu
dopravného značenia. Povinný v odvolaní opakovane tvrdí, že vecné bremeno predstavuje výlučne
pasívnu povinnosť strpieť výkon práva a odvoláva sa na zásadu servitus in faciendo consistere
nequit. Predmetom posúdenia v tomto konaní však nie je všeobecná teória vecných bremien, ale
konkrétny skutkový stav, v ktorom je výkon vecného bremena opakovane reálne znemožňovaný.

Neodkladné opatrenie neukladá povinnému abstraktnú povinnosť garantovať bezprekážkovosť za
každých okolností, ale konkrétnu, časovo obmedzenú povinnosť odstrániť existujúce prekážky, ktoré
v danom čase bránia výkonu vecného bremena. Takýto zásah je v súlade s účelom neodkladného
opatrenia, ktorým je bezodkladná ochrana subjektívneho práva, ktoré by bez okamžitého zásahu bolo
fakticky nevykonateľné.

18. Pokiaľ povinný v odvolaní argumentuje ust. § 23 ods. 1 ZoCP a tvrdí, že je zachovaný jazdný
pruh so šírkou najmenej 3m, tak navrhovateľ uvádza, že predmetom ochrany v tomto konaní nie je
dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, ale zabezpečenie nerušeného výkonu konkrétneho vecnéhobremena prechodu a prejazdu na pozemku parc. č. 380/920. Aj keby sa malo aplikovať šírkové kritérium,
tak z vykonaných meraní vyplýva, že celková šírka pozemku parc. č. 380/920 je cca 440 cm; vzdialenosť
od kolesa blokujúceho vozidla po hranicu chodníka je cca 200 cm; šírka chodníka spolu s krajnicou je

cca 140 cm; vzdialenosť od blokujúceho vozidla po koniec chodníka teda predstavuje približne 340 cm,
čo zodpovedá údajom uvádzaným povinným, avšak táto plocha zahŕňa aj chodník, ktorý nie je určený
na prejazd motorových vozidiel. Reálne prejazdná časť pozemku je preto podstatne užšia a neumožňuje
bezpečný a riadny prejazd v rámci pozemku zaťaženého vecným bremenom bez zasahovania do
chodníka alebo mimo hraníc pozemku. Navrhovateľ uviedol, že vozidlá odstavené na predmetnom

pozemku na krátky čas sú bezodkladne označené výzvou (nálepkou) upozorňujúcou na neoprávnené
parkovanie, zatiaľ čo vozidlá, ktoré dlhodobo blokujú prejazd a znemožňujú výkon vecného bremena,
takýmto spôsobom označené neboli, a to ani po uplynutí dlhšieho časového obdobia. To osvedčuje,
že povinný má faktickú kontrolu nad režimom užívania pozemku, zásahy voči parkujúcim vozidlám sú
vykonávanéselektívneadlhodobéblokovanieprejazduniejenáhodnýmjavom,aletolerovanýmstavom.
K uvedenému navrhovateľ predložil ďalšiu fotodokumentáciu. Odvolanie povinného je postavené na

nesprávnom právnom posúdení povinností vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti a na účelovej interpretácii
skutkovéhostavu.Pretonavrhovateľžiadal,abyodvolacísúdodvolaniepovinnéhozamietolanapadnuté
uznesenie potvrdil ako vecne správne.

19. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku –
ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom –
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.

d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil - osvedčil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné,
preto je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

21. Pretože čiastočne zamietajúci výrok II. nebol napadnutý odvolaním, je v tejto časti uznesenie súdu

prvej inštancie právoplatné a nebolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo
posúdiť,čibolisplnenézákonnépodmienkyprenariadeniepredmetnéhoneodkladnéhoopatrenia(výrok
I. napadnutého uznesenia) vo vzťahu k povinnému.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §
343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách

dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

24. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia
neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťokreminéhonajmä,abyniečovykonala,niečohosazdržala

alebo niečo znášala.

25. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.26. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie.

27. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba

na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

28. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

29. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade
povinný nie je dlžníkom navrhovateľa.

30. Navrhovateľ sa v danej veci domáhal voči žalovanému ako povinnému z vecného bremena práva
prechodu a prejazdu cez pozemok v jeho vlastníctve, nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mu
bola uložená povinnosť odstrániť prekážky, ktoré bránia alebo obmedzujú riadny výkon tohto vecného
bremena dôvodiac, že predmetný pozemok predstavuje prístupovú komunikáciu k nehnuteľnosti
navrhovateľa, slúžiacej na bývanie navrhovateľa, jeho rodiny, vrátane dvoch maloletých detí, pričom

však mal povinný dňa 16.12.2025 úmyselne zablokovať prístupovú komunikáciu zaťaženú vecným
bremenom tak, že na oboch koncoch tejto komunikácia odstavil motorové vozidlá patriace spoločnosti
Nový Hviezdoslavov, s. r. o., v ktorej spoločnosti je konateľom tá istá fyzická osoba ako u povinného,
čím povinný znemožnil výkon vecného bremena a fyzicky zabránil navrhovateľovi v prístupe k jeho
pozemkom a obydliu, čím navrhovateľovi bezprostredne hrozí vznik závažnej ujmy, keďže mu je

znemožnený prístup k obydliu.

31. Povinný z neodkladného opatrenia v podanom odvolaní namietal predovšetkým nedostatok svojej
pasívnej legitimácie, pretože nie je vlastníkom ani jedného z motorových vozidiel, teda nemôže
mu byť uložená povinnosť, aby predmetné vozidlá odstránil. Dôvodil, že nenariadil ani nepostavil

motorové vozidlá na komunikáciu, a teda nemá právnu a ani faktickú možnosť s nimi nakladať.
Povinnosť povinného z vecného bremena je povinnosťou vyplývajúcou z obsahu vecného bremena,
teda typicky povinnosťou niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať v rozsahu nevyhnutnom
na umožnenie výkonu práva oprávneného, preto v prípade, ak má byť prekážka odstránená, musí byť
táto povinnosť adresovaná subjektu, ktorý prekážku vytvoril alebo ju udržiava (rušiteľovi), prípadne

subjektu, ktorý má k veci dispozičné oprávnenia, nie povinnému z vecného bremena len z dôvodu
jeho vlastníctva nehnuteľnosti. Akékoľvek majetkové a/alebo personálne prepojenie právnických osôb
samo osebe nemôže nahradiť hmotnoprávny základ pasívnej legitimácie, keďže ide o odlišné subjekty
so samostatnou právnou spôsobilosťou, vôľou a majetkovou sférou. Mal za to, že súd vyložil obsah
vecného bremena extenzívne, v rozpore s jeho podstatou. Z vecného bremena totiž v žiadnom prípade

nevyplýva všeobecná povinnosť vlastníka nehnuteľnosti „odpratávať“ z pozemku akékoľvek cudzie veci,
ktoré sa na ňom objavia, a už vôbec nie povinnosť odstrániť cudzie motorové vozidlá. Povinný z vecného
bremena je povinný umožniť prechod a prejazd tým, že sa zdrží vlastného rušivého konania a strpí
výkon práva cez svoju nehnuteľnosť. Avšak súd povinného z vecného bremena zaviazal k aktívnemukonaniu. Poukazoval na to, že nemá oprávnenie odstrániť prekážky vlastnou aktivitou ani s ohľadom
na osobitnú úpravu odstraňovania prekážok cestnej premávky v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke. Predložené fotografie neosvedčujú existenciu takého skutkového stavu, ktorý by

navrhovateľovi znemožňoval/bránil prechod alebo prejazd k jeho nehnuteľnosti, ani stav bezprostrednej
ujmy, lebo navrhovateľ sa vie popri zaparkovaných vozidlách na prístupovej komunikácii reálne dostať
k svojej nehnuteľnosti motorovým vozidlom, preukázateľne je splnená šírková požiadavka prejazdnosti
komunikácie,keďpopristojacomvozidlezostávavoľnášírkakomunikácievrozsahudosahujúcom,resp.
značne presahujúcom minimálne 3 m.

32. Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

33. Podľa § 13 ods. 1 vety druhá OZ, právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná
zástupca.

34. Preskúmaním návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného odvolania
a predložených listinných dôkazov dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie,
že nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k povinnému, je v odvolaním napadnutej vyhovujúcej
časti uznesenia súdu prvej inštancie dôvodný.

35. Vecné bremeno ako vecné právo k cudzej veci, obmedzuje vlastnícke právo k veci v prospech
iného subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo
niečo konať. Vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemok (ako v danej právnej veci),
spočíva v povinnosti zaťaženého subjektu niečo trpieť, t. j. trpieť prechod a prejazd cez pozemok

oprávnenou osobou, ktorá svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu realizuje. Právo prechodu
a prejazdu pritom v sebe spravidla zahŕňa právo prechádzať cez cudzí pozemok pešo, vozidlom či
motorovým vozidlom. Občiansky zákonník pritom výslovne neupravuje ochranu účastníkov právnych
vzťahov vyplývajúcich z vecných bremien, avšak primerane možno pri uplatňovaní tejto ochrany
vychádzať z úpravy nárokov na ochranu vlastníckeho práva, ktoré sú svojím obsahom a účelom práva

zodpovedajúcim vecným bremenám najbližšie (§ 853 ods. 1 OZ). Osoba oprávnená z vecného bremena,
sa tak môže domáhať napr. uloženia povinnosti vlastníkovi, prípadne aj iným osobám, umožniť mu výkon
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo zdržať sa rušenia výkonu tohto práva, alebo odstrániť
prekážky, ktoré neumožňujú vykonávanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

36. Povinný z neodkladného opatrenia v odvolaní namietal predovšetkým skutočnosť, že súd prvej
inštancie obsah vecného bremena v danom prípade nesprávne vyložil a to extenzívne, pretože ho
zaviazal k aktívnemu konaniu – odstrániť prekážky – motorové vozidlá, ktoré majú brániť navrhovateľovi
v prejazde cez pozemok, pričom tieto vozidlá nie sú vo vlastníctve povinného, ale vo vlastníctve tretej
osoby, pričom dôvodil, že prípadné personálne prepojenie obchodnej spoločnosti, ktorá je vlastníkom

pozemku, s obchodnou spoločnosťou, ktorá je vlastníkom vozidiel, majúcich predstavovať prekážky na
pozemku, nie je relevantná pretože sú to odlišné subjekty, so samostatnou právnou spôsobilosťou, vôľou
a majetkovou sférou.

37. Skutočnosť, že vozidlá patria spoločnosti Nový Hviezdoslavov s. r. o. povinný v odvolaní

nerozporoval, rovnako nerozporoval skutočnosť, že jediný konateľ povinného – E. F. G. je rovnako
jediným konateľom spoločnosti Nový Hviezdoslavov s. r. o.

38. Konanie podnikateľa - právnickej osoby má svoj súkromnoprávny základ v Občianskom zákonníku,
ktorý podľa úpravy de lege lata vychádza z tzv. teórie reality právnických osôb. Právnické osoby majú v

zmysle tejto základnej úpravy (§ 18 ods. 1, § 19a ods. 1 Občianskeho zákonníka) spôsobilosť mať práva
a povinnosti (právnu subjektivitu) a rovnako aj spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti (spôsobilosť
na právne úkony). Spôsobilosť nadobúdať vlastnými úkonmi práva a povinnosti môže byť obmedzená
len zákonom.

39. Na takto vymedzenú spôsobilosť právnických osôb - podnikateľov na právne úkony, nadväzuje
norma určujúca, kto v mene právnickej osoby prejaví vôľu tejto právnickej osoby právne relevantným
spôsobom. Občiansky zákonník označuje osoby, ktoré sú oprávnené vo všetkých veciach (väzba
na všeobecné vymedzenie spôsobilosti na právne úkony s vyššie vymedzenými odchýlkami) konaťpriamo v mene právnickej osoby ako „štatutárne orgány“. Tento pojem, ktorý je v zmysle ustanovenia
§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka legislatívnou skratkou vymedzenou v Občianskom zákonníku,
preberá Obchodný zákonník v dikcii § 13 ods. 1 a ods. 2, čo sa týka ich oprávnenia konať navonok

v mene spoločnosti, s tým, že pri jednotlivých druhoch obchodných spoločností a družstva špecifikuje
označenie štatutárneho orgánu, vymedzuje jeho podstatu ako kolektívneho alebo individuálneho orgánu
a dispozitívne ustanovuje spôsob konania v mene spoločnosti (samostatne alebo spoločne aspoň dvaja)
a v družstve nariaďuje konanie aspoň dvoch členov predstavenstva pri úkonoch, ktoré ex lege majú mať
písomnú formu.

40. Slovenský právny poriadok vychádza z konceptu priameho konania štatutárneho orgánu v mene
právnickej osoby (či už súkromného alebo verejného práva). Zákon ustanovuje, ktorý orgán je
štatutárnymorgánomprávnickejosoby.Štatutárnymorgánomspoločnostisručenímobmedzenýmmôže
byť jeden konateľ ako individuálny štatutárny orgán, alebo viac konateľov ako kolektívny štatutárny
orgán. Jediný konateľ ako individuálny štatutárny orgán koná v mene spoločnosti vo všetkých veciach

v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám.

41. Spôsobom konania v mene spoločnosti sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím
osobám, a to v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka a podľa úpravy v spoločenskej zmluve. Vôľa
právnickej osoby sa teda navonok prejavuje konaním fyzických osôb oprávnených konať v jej mene.

Právna úprava vychádza z priameho konania štatutárneho orgánu v mene právnickej osoby. Uvedené
znamená, že konaním štatutárneho orgánu sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok.

42. V predmetnej veci je zrejmé, že štatutárnym orgánom povinného z vecného bremena – spoločnosti
SPRÁVA CESTY Nový Hviezdoslavov s. r. o. je jediný konateľ E. F. G., ktorý je rovnako jediným

konateľom spoločnosti Nový Hviezdoslavov, s. r. o., ktorá je podľa skutočnosti nespornej medzi
sporovými stranami (§ 151 ods. 1 CSP), vlastníkom motorových vozidiel majúcich predstavovať
prekážky umiestnené na pozemku, brániace jeho prejazdu navrhovateľom ku svojej nehnuteľnosti.
Z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci vyplýva, že vôľa oboch týchto právnických osôb –
spoločnostísručenímobmedzením,sanavonokprejavujekonanímichjediného,atototožnéhokonateľa

oprávneného konať v ich mene, a to E. F. G.. Obe spoločnosti teda prejavujú vôľu prostredníctvom toto
istého konateľa. Je preto nelogické, aby ten istý konateľ prejavoval inú vôľu za obchodnú spoločnosť
vlastniacuzaťaženýpozemok–pokiaľideoprítomnosťpredmetnýchvozidielnajehopozemkuainúvôľu
za obchodnú spoločnosť vlastniacu motorové vozidlá predstavujúce prekážky na danom pozemku, ktorá
vozidlá na pozemok umiestnila. Z toho možno vyvodiť, že povinný ako vlastník zaťaženého pozemku

s umiestnením motorových vozidiel obchodnej spoločnosti Nový Hviezdoslavov s. r. o. na svojom
pozemku, spôsobom vytvárajúcim prekážky v prejazde daným pozemkom, minimálne súhlasil. Povinný
z neodkladného opatrenia v podanom odvolaní pritom nepredniesol iné vlastné skutkové tvrdenia,
prečo vozidlá spoločnosti Nový Hviezdoslavov s. r. o. parkujú (spôsobom vyplývajúcim s fotografií
navrhovateľa) na danom pozemku. Povinný netvrdil ani to, že s umiestnením vozidiel na svojom

pozemku nesúhlasil. Z uvedeného teda možno predpokladať súhlas povinného s umiestnením vozidiel
spoločnosti Nový Hviezdoslavov s. r. o. na svojom pozemku. Pokiaľ však tieto vozidlá predstavujú
prekážku brániacu vo výkone vecného bremena práva prejazdu v prospech navrhovateľa, znamená
to, že povinný svoju povinnosť z vecného bremena trpieť prejazd cez pozemok navrhovateľom, resp.
povinnosť zdržať sa vlastného rušivého konania porušuje, ergo jej bráni, súhlasom s umiestnením

vozidiel tretej osoby brániacim v prejazde. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nemožno v danom
prípade ignorovať personálne prepojenie spoločnosti povinnej z vecného bremena a spoločnosti
vlastniacej motorové vozidlá predstavujúce prekážku v prejazde daným pozemkom, pretože by to
neviedlo k spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi sporovými stranami, pretože povinný z vecného
bremena by sa takýmto spôsobom mohol vyhýbať plneniu svojej povinnosti vyplývajúcej z vecného

bremena – trpieť prechod a prejazd svojím pozemkom, najmä ak prostredníctvom tohto personálneho
prepojeniafaktickyuvedenévozidlásúvjehodispozičnejsfére. Navrhovateľsapotomdôvodnedomáhal
voči povinnému z vecného bremena, ochrany svojho práva z vecného bremena návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, aby sa povinný zdržal rušenia výkonu tohto práva, konkrétne aby odstránil
prekážky, vytvorené s jeho súhlasom, ktoré neumožňujú vykonávanie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu navrhovateľovi. Súd prvej inštancie pritom uviedol, že cieľom nariadeného neodkladného
opatrenia je natrvalo odstrániť stav, ktorý vznikol pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom žalobca neosvedčil, že k zásahu do jeho práv zo strany povinného dochádzalo
opakovane.43. Neobstojí tvrdenie v odvolaní, že povinný nemá oprávnenie odstrániť prekážky vlastnou aktivitou
ani s ohľadom na osobitnú úpravu odstraňovania prekážok cestnej premávky v zmysle § 43 zákona

č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pretože ako vlastník pozemku má oprávnenie udeľovať súhlas
cudzím vozidlám s umiestnením na svojom pozemku, resp. im takýto súhlas najmä s ich nevhodným
umiestnením neudeliť a zo svojho pozemku, ak bránia v prejazde ich vykázať, čo pre povinného
nepredstavuje problém, ak konateľ povinného je tá istá osoba, ako konateľ spoločnosti vlastniacej
motorové vozidlá, čiže nemusí využiť svojpomoc, ani žiadne donucovacie prostriedky, či postupy podľa

ZoCP.

44. K argumentom povinného, že fotografie predložené navrhovateľom neosvedčujú taký stav, ktorý
by navrhovateľovi znemožňoval/bránil prechod alebo prejazd k jeho nehnuteľnosti, lebo navrhovateľ
sa vie popri zaparkovaných vozidlách na prístupovej komunikácii reálne dostať k svojej nehnuteľnosti
motorovým vozidlom, a je splnená šírková požiadavka prejazdnosti komunikácie, keď popri stojacom

vozidlezostávavoľnášírkakomunikácievrozsahudosahujúcom,resp.značnepresahujúcomminimálne
3 m, je potrebné uviesť, že z fotografií predložených navrhovateľom je zrejmé, že jedno vozidlo (č. l.
12-13) bolo zaparkované na pozemku pozdĺžne, ale iné vozidlo (č. l. 14-15) bolo zaparkované priečne
cez celú cestu, čiže reálne v prejazde bránilo. Pokiaľ ide o vozidlo zaparkované na ceste pozdĺžne, je
potrebné prisvedčiť argumentom navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu v tom, že síce vzdialenosť od

kolesa vozidla po koniec chodníka predstavuje šírku dostatočnú na prejazd vozidla navrhovateľa, ale
treba zohľadniť, že chodník nie je konštrukčne určený na prejazd vozidiel, čiže ani tu prejazdnosť cesty
pre navrhovateľa nebola dostatočná.

45. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd osvedčené skutočnosti o dôvodnosti a trvaní nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to zabezpečením nerušenia výkonu práva z vecného bremena
odstránením prekážok, vytvorených so súhlasom povinného z vecného bremena, ktoré neumožňujú
vykonávanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľovi. Odvolací súd je tiež toho
názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, pretože umiestnené prekážky reálne

bránia navrhovateľovi v prejazde pozemkom k jeho nehnuteľnosti, v ktorej má aj so svojou rodinou
obydlie.

46. Vzhľadom na uvedené, pretože žiaden z povinným uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. a), f) a h) CSP nie je daný, keďže odvolací súd nezistil nedostatok procesných podmienok

konania v danej veci (otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného nie je procesnou podmienkou
konania), pričom skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú správne, odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti – výroku I., ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie voči
povinnému z neodkladného opatrenia, ako vo výroku vecne správne, vrátane závislých výrokov III. a IV.
odvolaním žiadnej zo sporových strán osobitne nenapadnutých podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

47. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému
navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému povinnému
z neodkladného opatrenia. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).