Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Er/1436/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812207490
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3812207490.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
X, XXX XX F. proti povinnému: G. H., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom G. pre vymoženie zameškaného
a bežného výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Bílej, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Hlavná 115, 040 01
Košice, priznáva trovy exekúcie 40,82 eur.

III. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Bílej, Exekútorský
úrad Košice, so sídlom Hlavná 115, 040 01 Košice, trovy exekúcie vo výške 0,99 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia na účet IBAN SK 97 1100 0000 0026 2114 4495, ktorý je vedený v banke

s uvedením VS exekútora 332121.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 16.04.2012 sa zákonná zástupkyňa
oprávneného domáhala vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie zameškaného a bežného
výživného na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok Okresného súdu v Košiciach II
č.k. 23P 49/2002-27 zo dňa 12.09.2003. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo pôvodnému súdnemu

exekútorovi JUDr. Štefanovi Barilikovi udelené dňa 10.05.2012. Náhradníkom súdneho exekútora je
JUDr. Mária Bíla.

2. Súdny exekútor podal dňa 24.11.2025 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor bol vyzvaný na doplnenie podnetu na zastavenie exekúcie o aktuálne lustrácie majetku

povinného, ktoré doručil súdu dňa 30.01.2026.

3. Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017,
exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd

zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Zo súdnym exekútorom predloženého exekučného spisu má súd za preukázané, že súdny exekútor
v priebehu vykonávania exekúcie opakovane rôznymi spôsobmi šetril majetkové pomery povinného. Zo
šetrení vykonaných súdnym exekútorom nevyplýva, že by mal povinný akýkoľvek majetok postihnuteľný
exekúciou. Povinný podľa aktuálnej lustrácie so Sociálnou poisťovňou nie je zamestnaný, nie je SZČO

ani poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti a nemocenskej dávky.
Posledný pracovný pomer mu skončil dňa 23.05.2013. Povinný nevlastní nehnuteľný majetok, máv banke vedený účet s mínusovým disponibilným zostatkom, nevlastní motorové vozidlo. Súd vyzval
oprávneného, aby sa vyjadril k prípadnému zastaveniu exekúcie. Výzva nebola doručená, lebo adresát
je neznámy, na adresách známych súdu. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať

ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie podľa § 63 ods.1 a § 65 Exekučného poriadku, a to
pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti a účelnosti.

6. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že pre rozhodnutie súdu

o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo
všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti
domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo
by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v danej veci splnené nebolo). Toto ust. § 57 ods. 1
písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný
určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok

povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy
hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy.
Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení - lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide
o stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku
majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie povinného.

Súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom
pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení
súdneho exekútora, ako aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov v obdobných veciach (uznesenia
Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/109/2019, sp. zn. 43CoE/195/2019-46 zo dňa 22. 08.
2019, sp. zn. 41CoE/155/2019-53 zo dňa 16. 07. 2019, sp. zn. 41CoE/197/2019-63 zo dňa 14. 08. 2019,

uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoE/83/2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 6CoE/6/2020...).

7. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne irelevantná. Významná je
len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie. Exekučný poriadok

nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Postup v exekúcii
je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý
(ďalší) zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Nakoľko nie je z čoho uspokojiť pohľadávku
oprávneného, ani len trovy exekúcie a ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné,
pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka

oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre
zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom
konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Účelom citovaného ustanovenia je zastaviť
len neperspektívnu exekúciu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti (vyplývajúcej z
exekučného titulu), keďže v konkrétnej veci nie je daný reálny predpoklad vymoženia pohľadávky v

prospech oprávneného.

8. Vzhľadom na uvedené, súd na základe predložených listinných dôkazov - záznamov o šetreniach
majetku povinného vykonaných súdnym exekútorom, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku) zastavil.

9.Podanímnávrhunavykonanieexekúcievzniklosúdnemuexekútoroviprávonanáhradutrovexekúcie.
Ten si ich uplatnil spolu 40,82 eur.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného

poriadku), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného
zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného

poriadku), výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich
určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§
196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnympredpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení neskorších predpisov.

12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.

13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.

14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnej do 31.3.2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

15. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 33,19 eur + 23
% DPH. Tieto trovy pozostávajú z paušálnej odmeny najmenej 33,19 eur za úkony exekučnej činnosti

(§ 14 ods. 1 cit. vyhlášky) a nakoľko súdny exekútor je platcom DPH, k odmene si uplatnil aj 23% DPH
vo výške 7,63 eur (§ 196 Exekučného poriadku).

16. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia
trovy exekúcie v celej uplatnenej výške 40,82 eur.

17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na

vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo
na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Nakoľko vymáhaný nárok má povahu nároku na výživné, súd
rozhodol tak, že trovy exekúcie v celkovej výške 40,82 eur patriace súdnemu exekútorovi, budú hradené
z preddavku poskytnutého pôvodnému súdnemu exekútorovi pod dokladom č. 55-06-12 dňa 29.06.2012
vo výške 39,83 eur a doplatku, ktorý je povinný uhradiť Okresný súd Prievidza vo výške 0,99 eur, ktorý

ich podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku má znášať.

Poučenie:

Proti I. výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.

Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).