Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/73/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625202992

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5625202992.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 11C/73/2025

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E., zastúpenej JUDR. Ing. Karin Krajči, advokátkou so sídlom E. E. XXXX/
X, D. E., proti žalovanému F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E., zastúpenému JUDr.
Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Ul. 1.mája č. 113/19, Liptovský Mikuláš, o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

2 11C/73/2025

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

6 11C/73/2025

1. Žalobou doručenou 04. 09. 2025 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia, že je vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/8 na nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom LiptovskýMikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie D. E. ako rodinný
dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parcely registra KN-C č. 1666/3; zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 391 m2, parcela registra KN-C č. 1666/3 a záhrada o výmere 566 m2,

parcela registra KN-C č. 1666/5. Strany sporu uzatvorili dňa 13. 06. 2024 Zaopatrovaciu zmluvu,
ktorou žalobkyňa darovala žalovanému spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Na
žalovaného a jeho manželku D. B. bolo podané na polícii oznámenie vo veci hrubého správania sa voči
žalobkyni. Počas fyzického napadnutia, ku ktorému malo dôjsť 15. 06. 2025 v priestoroch rodinného
domu, bola žalobkyni spôsobená ujma na zdraví, nakoľko úderom otvorenou dlaňou ľavej ruky do

oblasti pravého ucha utrpela prederavenie blany ušného bubienka. Zároveň žalobkyňa utrpela rozsiahly
hematóm po tom, ako bola podsotená a spadla na ľavú hornú končatinu. Okrem tohto incidentu žalovaný
opakovane porušuje dobré mravy, nakoľko žalobkyňu zamyká v izbe proti jej vôli a zamedzuje prístupu
ostatných členov rodiny, najmä synovi E.. Týmto správaním sa žalovaný opakovane dopustil hrubého
porušenia dobrých mravov a preto ho žalobkyňa výzvou zo dňa 26. 08. 2025 vyzvala na vrátenie daru.
Podľa žalovaného nie je na vrátenie daru dôvod. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby súd určil,

že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam.

2. Žalovaný namietal dôvodnosť žaloby z hmotnoprávneho hľadiska s tým, že aj petit žaloby
je nevykonateľný. Žalobkyňa nepreukázala žiadny právny titul, na základe ktorého je vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/8. Nikdy sa nesprával k žalobkyni takým spôsobom, aby sa

od neho mohla domáhať vrátenia akéhokoľvek daru. Podľa žalovaného mu žalobkyni ani nedarovala
predmetný spoluvlastnícky podiel.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že prevod spoluvlastníckeho podielu sa nesporne uskutočnil na základe
zmluvynazvanej„Zaopatrovaciazmluva“.ZčlánkuI.bod1.1vyplýva,žeprevodkyňabezplatneprevádza

podiel do výlučného vlastníctva nadobúdateľa, ktorým je jej syn. Predmetná zmluva, hoci je označená
ako inominátna zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka, napĺňa podstatné náležitosti darovacej
zmluvy, nakoľko zaopatrovacie povinnosti nenarúšajú bezodplatnosť. Zo spojenia „z vďačnosti za
bezplatný prevod“ pritom vyplýva, že hlavným cieľom zmluvy bola dispozícia s majetkom bez nároku na
ekvivalentné plnenie. Žalobkyňou predložené listinné dôkazy o fyzickom napadnutí zo dňa 15. 06. 2025

s následnou ujmou na zdraví spĺňajú kritérium značnej intenzity hrubého porušenia dobrým mravov.
Okrem jednorazového fyzického útoku žalovaný opakovane porušuje dobré mravy tým, že žalobkyňu
zamyká v izbe proti jej vôli a zamedzuje prístupu ostatných členov rodiny. Pokiaľ ide o naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe, žalobkyňa poukázala na to, že hoci jej vlastnícke právo bolo obnovené
doručením výzvy na vrátenie daru, jej právne postavenie je neisté, pokiaľ je v katastri nehnuteľností

stále zapísaný žalovaný.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že strany neuzatvorili darovaciu zmluvu, ale inominátnu zmluvu. Zo strany
žalobkyne nemôže ísť o dar, pretože žalovaný sa z vďačnosti za bezplatný prevod spoluvlastníckeho
podielu zaviazal poskytnúť darkyni protiplnenie formou jeho záväzku bezplatne ju zaopatrovať a tiež

umožniť jej bezplatné bývanie v rodinnom dome.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa uviedla, že potom, ako s mužom darovali
byt synovi E., ich F. (žalovaný) s manželkou presviedčali, aby niečo darovali aj im. Spočiatku váhala,
ale nakoniec povolila a išli k notárovi spísať zmluvu. Ihneď po podpise zmluvy sa ku nej začali správať

zle. Vymenili zámky a zamykali ju. Začali vyhadzovať z domu veci, ktoré predstavovali jej spomienky.
Nevestajejnadávaavyhrážasa,žejuzabije.Keďnaňuútočí,žalovanýjuchytí,abyžalobkynineublížila,
niekedy ju vezme do inej miestnosti. Potvrdila, že žalovaný sa jej nevyhrážal. Keď ju nevesta sotila,
v dôsledku čoho žalobkyňa spadla, žalovaný nebol doma. Po polhodine zavolala žalovanému, ktorý
keď prišiel, pomohol jej vstať. Žalobkyňa plakala, kričala, na čo jej dal zaucho, v dôsledku čoho jej

praskol bubienok a mala problém s krkom. Žalovaný do nej nikdy nesotil, takto sa k nej správa nevesta.
Zároveň ju okrem spomínaného zaucha nikdy neudrel. V súčasnosti žalobkyňa býva u syna E., ktorý
s ňou aj chodí po doktoroch. Je pravdou, že si dá občas pivo, nakoľko má po liekoch sucho v hrdle.
Ale len príležitostne, pričom nevesta jej stále vykrikuje, že je opitá. Zamyká ju nielen nevesta, ale aj
žalovaný a to bez uvedenia dôvodu, napríklad, keď chce ísť do obchodu, kde si tiež občas dá pivo. Pred

podpisom mala s obidvomi synmi pekné vzťahy. Návrh zmluvy pripravil žalovaný, jej nič nevysvetlil, len
to podpísala, avšak vedela, čo podpisuje.6. Žalovaný vypovedal, že sa vždy o mamku (žalobkyňu) staral ako sa patrí a to odkedy pred štyrmi
rokmi zomrel jeho otec. S opaterou nebol žiadny problém, dokonca mali dva razy kontrolu z úradu práce,
ktorý podnet podal jeho brat, pričom kontrola nič nezistila. Žalobkyňa naviac kontrole uviedla, že je

spokojná. Všetky problémy vznikli, keď sa brat vrátil v marci 2025 z Rakúska. Žalovaný bol aj opakovane
vypovedať na polícii, ktorá uzavrela, že sa skutok nestal. Na polícii predložil aj listinné dôkazy, správy
od doktora, ktorý uviedol, že žalobkyňa je nebezpečná pre seba aj okolie a že odporúča prerušiť ťah
s odporúčaním na psychiatrické vyšetrenie. Žalobkyňu nikdy nezamykal, jej izba sa ani zamknúť nedá.
Jediné, čo zamykali, bola bránička v plote z dôvodu, aby mu malé deti nevybehli na cestu. Naviac,

všetky kľúče visia pri dverách a žalobkyňa k nim má prístup. Poprel, že by dal mame zaucho, nikdy
jej neublížil. Spadnúť mohla napríklad aj preto, ak bola pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ ide o vzťah jeho
manželky a mamy, tento bol spočiatku veľmi dobrý, manželka jej poskytovala aj starostlivosť. Žalobkyňu
je aj požiadala, aby vybavila papiere na opatrovanie, čo manželka žalovaného zariadila. Žalobkyňa stále
bývasnimivdome.Potvrdil,žepouzatvorenízmluvydošlokvýmenezámok,avšakkľúčemákdispozícii
aj žalobkyňa.

7. Svedok G. E. B., syn žalobkyne a brat žalovaného, vypovedal, že jeho brat je podvodníkom, okradol
rodičov aj jeho. Zároveň má napožičiavané od rôznych ľudí, ktorým odmieta dlžoby vrátiť. Po uzatvorení
zaopatrovacej zmluvy nastalo pre žalobkyňu doma hotové peklo. Iniciátorkou bola väčšinou jej nevesta,
pričom žalovaný namiesto toho, aby prišiel domov a dal po papuli žene, zaútočil na mamu. Potvrdil, že

mu mama darovala podiel na byte, avšak išlo o jednu štvrtinu bytu v hodnote približne 20 000,-
eur, pričom žalovanému darovala podiel o veľkosti 5/8, čo zodpovedá sume 100 000,- eur až XXX XXX,-
eur. Svedok disponuje potvrdením lekára, ktorý zrušil predchádzajúce odporúčanie, na základe ktorého
bola žalobkyňa dva dni na psychiatrickom oddelení. Po uzavretí zmluvy mu bolo oznámené, že má
zákaz vstupu do rodinného domu. Žalovaný mamu zamykal, bolo to štyri až päťkrát. Svedok poprel, že

by mala mama kľúče. Poukázal, že keď bol žalovaný preč, kľúče dal susedom pre prípad, že by bolo
potrebné otvoriť bránu, napríklad pre sanitku. Keď sa nevedel dostať do dvora rodinného domu, brúskou
so súhlasom ďalšieho podielového spoluvlastníka, odpílil zámok na bráničke. Žalobkyňa na to vyšla von,
dom zamknutý nebol.

8. Z článku I. zaopatrovacej zmluvy zo dňa 13. 06. 2024 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako
prevodkyňou a žalovaným ako nadobúdateľom vyplýva, že žalobkyňa touto zmluvou bezplatne previedla
na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, pričom žalovaný podiel
s vďakou prijal do svojho vlastníctva. V článku III. sa žalovaný z vďačnosti za bezplatný prevod
spoluvlastníckeho podielu zaviazal formou osobného záväzku umožniť žalobkyni bezplatné doživotné

užívanie rodinného domu s pozemkami s tým, že zmluvné strany sa budú podieľať na nákladoch za
plnenia poskytované s užívaním nehnuteľností na základe vzájomnej dohody. V čl. IV. sa žalovaný
zaviazal,žežalobkynibudevprípadepotreby,najneskôrpopožiadanížalobkyňou,bezplatneposkytovať
pomoc v chorobe a starobe.

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie D. E. vyplýva, že žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/8, pričom ako
nadobúdací titul je označená zaopatrovacia zmluva, na základe ktorej bol dňa 08. 07. 2024 povolený
vklad do katastra pod č. V-2330/2024.

10. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môže uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

11. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

12. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol, keď nebola preukázaná jej dôvodnosť.

Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného bolo povinnosťou súdu sa v prvom rade vysporiadať s tým,
či strany sporu uzatvorili v jednej listine – v Zaopatrovacej zmluve zo dňa 13. 06. 2024 jednu alebo
dve zmluvy, to znamená nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka a zároveň aj
darovaciuzmluvupodľa§628Občianskehozákonníkaapreprípad,akmieniliuzatvoriťdvezmluvy,čisútieto navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostantnej existencie, resp. či nie sú vzájomne podmienené.
Spornou bola otázka existencie samostatnej darovacej zmluvy. Základným znakom darovacej zmluvy
sú predmet daru, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Bezodplatnosť je daná vtedy, ak obdarovanému

nezvniká žiadna právna povinnosť poskytnúť za dar určitú majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch.
V predmetnej listine je obsiahnutá darovacia zmluva v čl. I., na základe ktorej bol povolený vklad do
katastra nehnuteľností a zaopatrovacia zmluva v č. l. III. a IV. obsahujúca osobný záväzok žalovaného
umožniť darkyni bezplatné doživotné užívanie predmetných nehnuteľností a v prípade potreby bezplatne
poskytovať darkyni pomoc v chorobe a starobe. Podľa názoru súdu ide o dve samostatné zmluvy,

ktoré nie sú vzájomne podmienené a podmienka bezplatného prevodu vlastníckeho práva tak nie je
osobným záväzkom žalovaného v druhej, zaopatrovacej zmluve, žiadnym spôsobom spochybnená.
Žalobkyňa sa rozhodla darovať žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel bez akejkoľvek majetkovej
protihodnoty, čo zmluvné strany celkom jednoznačne vyjadrili v čl. I. bod 1.1 darovacej zmluvy. Zo
žiadneho ustanovenia zmluvy súd nevyvodil, že podmienkou darovania spoluvlastníckeho podielu bol
osobný záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni zaopatrenie. Išlo tak o jeho následné rozhodnutie,

ktoré síce malo súvis s darovaním, ale tento následný právny úkon nebol podmienený uzatvorením
darovacej zmluvy. Súdu je známy rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 02. 2011,
sp. zn. 3Cdo 302/2009, ktorý sa týkal podobného sporu a aj z ktorého zrejme vychádzal žalovaný
pri svojej procesnej obrane. Dovolací súd v danej veci konštatoval, že záväzok žalovaného umožniť
darcovi bezplatné a neobmedzené užívanie predmetných nehnuteľností, poskytovať darcovi až do jeho

smrti potrebné zaopatrenie, t. j. stravu, pranie a žehlenie bielizne, upratovanie, ošetrovanie, privolanie
lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz k lekárovi a zabezpečiť udržiavanie nehnuteľností v potrebnej
miere s tým, že náklady spojené s údržbou a opravami nehnuteľností bude znášať obdarovaný –
nepochybne predstavujú formu protiplnenia, keď ich prostredníctvom sa darcovi malo od žalovaného
dostať majetkového ekvivalentu darovaných nehnuteľností. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že

zmluvné strany uzatvorili darovaciu zmluvu zaopatrovaciu, ktorú súdy vyhodnotili ak dve zmluvy
obsahujúce vzájomné podmienené záväzky, v dôsledku čoho išlo o neplatný právny úkon, ktorý nemohol
privodiť ani zamýšľané účinky prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. V predmetnej veci však
podľa názoru súdu ide o dve samostatné, vzájomne nepodmienené zmluvy, ktorej jednej obsahom bol
bezodplatný prevod vlastníckeho práva a druhej osobný záväzok žalovaného poskytovať zaopatrenie.

14. Aj napriek vyššie uvedenému súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože nebolo preukázané
hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany samotného žalovaného. Darca sa môže domáhať vrátenia

daru za predpokladu, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy chovaním voči darcovi alebo členom
jeho rodiny. Akékoľvek nevhodné správanie, ani menej významné porušenie dobrých mravov, však
ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Pri posudozvaní konkrétneho správania sa
obdarovaného musí súd vychádzať z toho, či porušenie dobrých mravov dosahuje značnú intenzitu, či
ide o chovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením privodzuje stav, ktorý

nie je, resp. nemôže byť v spoločnosti akceptovaný. Negatívne správanie obdarovaného sa musí naviac
prejavovať objektívne, nepostačuje len subjektívny pocit a úsudok darcu, resp. jeho blízkych osôb.
Nakoľko vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darkyňa postihuje obdarovaného, je výlučne
na nej preukázať, že správanie žalovaného sa vymyká pravidlám chovania sa v spoločnosti, na ktorom
musímezakaždýchokoľnostítrvať.Vprvomradesúdpovažujezanevyhnutnéuviesť,žestranysporusa

v priebehu pojednávania vzájomne oslovovali ako F. a mamka. Tak z výpovede žalobkyne ako aj svedka
pritomvyplynulo,žeiniciátoromsporovvdomácnostistránsporunieježalovaný,aleskôrjehomanželka.
Právo domáhať sa vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka má darca len voči obdarovanému,
výlučne ktorého správanie je v rozpore s dobrými mravmi. Obdarovaný však nemôže zodpovedať za
správanie sa iných osôb voči darcovi, hoci tieto osoby sú mu blízke, samozrejme za predpokladu, že

ich k takémuto správaniu navádza, resp. ho schvaľuje. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka
nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania inej
osoby ako obdarovaného (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenkej republiky zo dňa 01. 09. 2004, sp. zn.
5 Cdo 103/2002). Žalobkyňa pritom uviedla, že keď dochádza k incidentom s manželkou žalovaného, je
to on, kto sa snaží manželku dostať od žalobkyne. Nebolo zároveň ani len tvrdené, že by žalovaný svoju

manželku podporoval v negatívnom vzťahu k žalobkyni, resp. takýto spôsob spolunažívania schvaľoval.

15. Žalobkyňa svoje oprávnenie požadovať dar späť odvodzovala od jediného fyzického útoku zo dňa
15. 06. 2025, keď dostala zaucho, v súvislosti s čím sa podrobila lekárskemu vyšetreniu (č. l. 10 a 11spisu). Z lekárskych správ vyplýva, že žalobkyňa mala hematón na ľavom ľakti o veľkosti 10 x 10 cm
a utrpela traumatickú perforáciu pravého bubienka. V prvom rade súd uvádza, že udrieť 74 ročnú mamu
do tváre, hoc aj v stave vyprovokovanosti, je konanie, ktoré porušuje dobré mravy. V danom prípade

však pri tvrdenom fyzickom útoku nebol prítomný žiadny svedok a nakoľko ho žalovaný popieral, ide
o tvrdenie proti tvrdeniu, za ktorého stavu bolo na žalobkyni preukázať ďalšími dôkazmi, že konanie
žalovaného, ktoré má naviac znaky sústavnosti, hrubo porušuje dobré mravy. Existencia takéhoto
extrémneho správania sa žalovaného proti žalobkyni však preukázaná nebola a súd ju nevyvodil ani zo
správania a vyjadrovania sa strán sporu na pojednávaní. Napriek materinskej láske, len ťažko možno

vysvetliť to, prečo by matka potom, ako sa k nej vlastný syn správa spôsobom, ktoré hrubo porušuje
dobré mravy, by ho (neu) stále oslovovala „F.“. Vrátenie daru žalobkyňa odvodzovala aj z tvrdenia, že ju
žalovaný zamyká, čím by prakticky mohlo dochádzať k obmedzovaniu osobnej slobody, ktoré konanie
už má trestnoprávnu rovinu. Rovnako toto tvrdenie však nebolo preukázané. Žalovaný potvrdil, že kvôli
deťom zamyká bráničku na plote. Zamykanie bráničky potvrdil aj svedok, ktorý však rovnako uviedol, že
potom, ako odpílil zámok na nej, žalobkyňa voľne vyšla z rodinného domu. Žalobkyňa zároveň nepoprela

tvrdenie, že má prístup ku všetkým kľúčom, ktoré visia pri vchodových dverách. Nakoniec, nepoprela
ani tvrdenie, že jej izba sa zamknúť ani nedá.

16. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Pre úplnosť súd uvádza, že nebolo potrebné vykonať
dokazovanie za účelom prípadného uplatnenia princípu vzájomnosti, nakoľko platí, že až potom, ako

súd dospeje k záveru, že správanie obdarovaného hrubo porušilo dobré mravy, je daný dôvod skúmať,
či konanie obdarovaného prípadne nevyprovokovala darkyňa sama. V predmetnej veci však nebolo
preukázané žiadne negatívne správanie žalovaného, ktoré by odôvodňovalo zásah do jeho vlastníckeho
práva. Súd nevykonal ani výsluch svedka – synovca žalobkyne, ktorý mal potvrdiť, že sa k nej nevedel
dostať pre zavretú bráničku, nakoľko vzhľadom na zistené skutočnosti nebol tento výsluch nevyhnutný.

Žalovaný vysvetlil svoje konanie, ktoré je odôvodnené bezpečnosťou jeho detí.

17. Podľa § 257 Občianskeho zákonníka, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Súd žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania proti žalobkyni – jeho
matke.Žalovanýodžalobkynebezplatnenadobudolväščinovýspoluvlastníckypodielknehnuteľnostiam
a následne sa zaviazal poskytovať matke zaopatrenie, ktorý osobný záväzok stále trvá. Ak vznikajú
pri vzájomnej komunikácii medzi ňou a jeho manželkou spory, ktoré môžu vyústiť aj do fyzických
atakov, je práve na žalovanom, aby sa nielen ako obdarovaný, ale predovšetkým ako syn, pokúsil

spôsob komunikácie medzi manželkou a matkou zlepšiť. Popisovaná atmosféra v domácnosti strán
sporu, súčinnosť polície, dokonca nutnosť rozpilovania bráničky bratom žalovaného určite neprospieva
ani k zdravému vývoju detí žalovaného. Nakoľko ide v danej veci o rodinný spor, súd nepovažuje za
spravodlivé, ale ani za vhodné, aby si blízki rodinní príslušníci nahrádali účelné trovy tohto konania.

Poučenie:

2 11C/73/2025

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.