Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/183/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201737
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1319201737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov

senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Branislava Krála , v spore žalobcu: Š. Q., nar. XX.U. XXXX, W.
Q.O. XX/XX, P., zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12,
Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárová 83,
Bratislava, IČO: 47 232 765, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Siváčekom, Timravina 9, Bratislava,
za účasti intervenienta na strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21,
Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava,
IČO: 36 853 183, o zaplatenie 7.991,80 eura s príslušenstvom, vedeného na Mestskom Súde Bratislava

IV pod sp.zn. B3-60C/33/2019, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 30. novembra 2023, č.k.16Co/6/2023-280, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému a intervenientovi priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.04.2022, č.k. 60C/33/2019-184 ( ďalej „súd prvej inštancie“),

ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 7.991,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 05.03.2019 do zaplatenia, uplatnenej titulom náhrady škody spôsobenej advokátom klientovi
pri výkone advokácie, a súčasne priznal žalovanému a intervenientovi proti žalobcovi nárok na náhradu
trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd priznal žalovanému a intervenientovi proti
žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.01.2017 uzavrel so žalovaným

príkaznú zmluvu o poskytnutí právnej pomoci (ďalej len „príkazná zmluva"), predmetom ktorej bolo
poskytnutie právnych služieb zo strany žalovaného žalobcovi spočívajúce v zastupovaní žalobcu pri
mimosúdnom a aj súdnom vymáhaní nároku na náhradu škody voči Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. (ďalej len „poisťovňa") spôsobenú žalobcovi škodovou udalosťou - dopravnou nehodou zo dňa
28.04.2014 (v evidencii poisťovne pod č. 1480107855). Zároveň dňa 10.01.2017 žalobca žalovaného
splnomocnil na zastupovanie v uvedenej veci. Žalobca uviedol, že na základe lekárskych posudkov
vyhotovených v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov vznikol žalobcovi v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou nárok nabolestné vo výške 4.820,40 eura (292,5 bodov po 16,48 eura/bod) a sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 5.438,40 eura (330 bodov po 16,48 eura/bod). Z uvedených nárokov poisťovňa žalobcovi
uhradila bolestné vo výške 1.772 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške

495 eur. Časť nárokov žalobcu v sume 7.991,80 eura, ktorú poisťovňa žalovanému neuhradila, je v
súčasnostipremlčaná.Žalobcatvrdil,žežalovanýsvojounečinnosťouanepoučenímžalobcuomožnosti
premlčania nárokov spôsobil, že vyššie uvedené nároky žalobcu sú premlčané a teda nevymáhateľné,
v dôsledku čoho vznikla škoda vo výške 7.991,80 eura. Posledným úkonom, ktorý žalovaný vo veci
vykonal, bolo podanie žiadosti zo dňa 16.11.2017 o doplnenie znaleckého posudku č. 143/16 P.. P. F.,

znalcovi v odbore zdravotníctvo. Žalovaný u znalca neurgoval doplnenie znaleckého posudku, nepodal v
mene žalobcu žalobu, ani žalobcu nepoučil o nebezpečenstve premlčania nárokov žalobcu, dokonca po
tomto dátume žalobcu ani neinformoval o postupe vo veci, čím porušil povinnosť advokáta postupovať
vo veci s odbornou starostlivosťou v zmysle § 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších
predpisov.

3. Žalovaný vo svojich vyjadreniach zdôraznil, že si plnil všetky povinnosti advokáta voči žalobcovi. Pri
prevzatí veci a pri nastavení komunikácie sa sporové strany dohodli na tom, že vec sa pokúsia riešiť
prednostne mimosúdne voči poisťovni Allianz. Tento postup bol sčasti úspešný a Allianz z časti plnila
žalobcovi. V neúspešnej časti nároku žalobcu išlo o to, že Allianz namietala skutočnosť, že niektoré
poškodenia zdravia žalobcu sú chronického charakteru a nemohli byť spôsobené dopravnou nehodou.

U.. D. potvrdila, že preto bolo ich odporúčanie osloviť P.. F.J. so žiadosťou o doplnok znaleckého
posudku. Keďže vo veci znaleckého posudku išlo o vzťah priamo medzi žalobcom a P.. F., žalovaný
tvrdil,žetútokomunikáciuavyhotoveniedoplnkusimalvprvomradeobstaraťžalobca,žalovanýpripravil
sprievodný list. Ostatnú komunikáciu si mal obstarať výlučne žalobca. Pokiaľ išlo o tvrdenie o preukázaní
škody a o jej odvodzovanie zo znaleckého posudku, tento znalecký posudok na to nebol dostatočným

podkladom, pričom dodnes nemá vedomosť o tom, že by bol vyhotovený jeho dodatok, ktorý by skutočne
odstránil rozpory v otázke toho, či škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená dopravnou nehodou alebo
sú tieto zdravotné komplikácie chronického charakteru. Žalovaný zdôraznil, že škoda nevznikla a nebola
preukázaná, pričom namietol aj výšku žalovanej sumy.

4. Súd prvej inštancie posudzoval splnenie podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu podľa
§26 ods.1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že
sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného ako advokáta za škodu klienta - žalobcu
v uplatnenej výške 7.991,80 eur, a preto vyhodnotil nárok žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný.
Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno už vo vzťahu k prvému predpokladu a v konaní

nepreukázal tvrdené porušenie povinností žalovaného pri výkone advokácie. Súd nevyhodnotil ako
dôvodnú a preukázanú argumentáciu žalobcu, že dal žalovanému jasný pokyn na podanie žaloby, keď
v liste z 14.11.2017 trval na tom, aby sa postupovalo podľa pokynov forensic.sk , keď
na stretnutí 13.11.2017 bolo prítomnej koncipientke žalovaného U.. M. zo strany U.. D. za forensic.sk
odporúčané podanie žaloby. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané len to, že

forensic.sk odporučil doplnenie znaleckého posudku P.. F., ktorý sa im javil s
poukazom na odpoveď poisťovne neúplný a nedostatočný (a nie vypracovanie ďalšieho znaleckého
posudku nimi) a tiež to, že mal žalovaný ako právny zástupca doručiť znalcovi všetky podklady na
doplnenie znaleckého posudku aj s prípisom, akým spôsobom sa má doplnenie v súlade s odporúčaním
forensic.sk vykonať. Tvrdenie žalobcu o jasnom pokyne na podanie žaloby nebolo v

konaní preukázané ani listom žalobcu zo dňa 14.11.2017, ani mailovou komunikáciou medzi stranami a
ani vykonanými výsluchmi žalobcom navrhnutých svedkýň. Z výsluchov svedkýň vyplynulo, že boli obe
prítomné konzultácie vo forensic.sk dňa 13.11.2013 týkajúcej sa prípadu žalobcu,
na ktorom bol prítomný aj žalobca aj T.. P.. Výpoveďami oboch svedkýň bolo potvrdené, že sa na
začiatku riešil a posudzoval zdravotný stav žalobcu aj s ohľadom na zdravotnú dokumentáciu žalobcu,

k odborným otázkam sa vyjadroval T.. P., ktorý odporučil, aby bol dopracovaný znalecký posudok,
pričom T.. P. dal aj jasné pokyny, ako je potrebné znalecký posudok doplniť a aby v tom smere (s
presnými inštrukciami) vypracoval oficiálne podanie žalovaný. Ako uviedla U.. D. forensic.sk odporučil postupy, ktoré boli z ich pohľadu najoptimálnejšie, t.j. aby sa pracovalo s P.. F. a
aby bol oslovený za účelom doplnenia znaleckého posudku. Ani svedkyňa U.. M. ani U.. D. nepotvrdili,

že bolo odporúčané podanie žaloby. Podľa názoru súdu tak žalovaný v plnom rozsahu rešpektoval
a splnil pokyny žalobcu v liste z 14.11.2017 a v mene žalobcu vypracoval sprievodný list - žiadosť o
doplnenie posudku s presnými pokynmi ako sa má posudok vypracovať a v súlade s pokynom žalobcu
doručil znalcovi lekárske správy a všetku sprievodnú dokumentáciu P.. F.. Skutočnosť, že P.. F. posudoknedoplnil, nemožno vyhodnotiť ako zanedbanie povinnosti žalovaného ako advokáta. Na podanie žaloby
nebol zo strany žalobcu daný žalovanému výslovný pokyn, pričom podľa názoru súdu advokát nie je
oprávnený žalobu potom sám podať (aj vzhľadom na trovy konania s tým spojené) je povinný vo veci

klienta postupovať len v súlade s jeho pokynmi. Z vykonaného dokazovania nevyplývalo a strany to
ani nerozporovali, že ani žalovaný ani sám žalobca neurgovali po 16.11.2017 znalca, aby doplnenie
posudku podal. Súd sa však stotožnil s tvrdením žalovaného, že pokiaľ bol zadávateľom znaleckého
posudku sám žalobca (ako to zo znaleckého posudku nepochybne vyplýva), bol to práve žalobca,
ktorý bol ako osoba, pre ktorú znalec vykonáva znaleckú činnosť v súlade so zákonom č. 382/2004

Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch, oprávnený a zároveň aj povinný urgovať znalca na
doplnenie znaleckého posudku. V konaní pritom nebolo preukázané, že by žalobca znalca akýmkoľvek
spôsobom kontaktoval. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca od novembra 2017 do februára 2019
žiadnym spôsobom nekontaktoval žalovaného ohľadom svojho prípadu, neoslovil žalovaného, pričom
žalovaný mu oznámil, že ho bude informovať, ak bude niečo nové (táto situácia však nenastala). Až vo
februári 2019 žalobca adresoval žalovanému výzvu na náhradu škody spôsobenú pri výkone advokácie.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný nezanedbal svoju právnu povinnosť
konať s odbornou starostlivosťou a nie je naplnený základný prvok zodpovednosti žalovaného za škodu,
t. j. porušenie povinnosti advokáta. Súd nepovažoval v konaní za preukázaný ani ďalší predpoklad
zodpovednosti za škodu, a to vznik škody a jej výšku.

5. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére klienta ako poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Pokiaľžalobcatvrdil,žemuvzniklaškodavcelkovejsume7.991,80euraspočívajúcavsumebolestného
asťaženiaspoločenskéhouplatnenia,ktorámalabyťžalobcovizostranypoisťovnevyplatenánazáklade
lekárskych posudkov (po odrátaní sumy, ktorá mu vyplatená bola) a ktorá je nevymáhateľná z dôvodu jej

premlčania, súd sa s jeho tvrdením nestotožnil. Podľa názoru súdu, samotná skutočnosť, že nárok mal
byť v čase podania tejto žaloby voči žalovanému premlčaný, neznamená aj vznik škody žalobcovi a už
vôbec nie v ním uplatnenej výške. Uplatnenie práva na náhradu škody proti advokátovi žalobca nemôže
opierať o skutočnosť, že ak by bola žaloba voči poisťovni podaná, bola by zamietnutá a že nárok je preto
v celom rozsahu nevymožiteľný.

6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žaloba voči poisťovni Allianz vôbec podaná nebola (a tým pádom ani
zamietnutá z dôvodu možného premlčania alebo z iného dôvodu). Premlčanie nároku je len oslabením,
nie zánikom práva a súd na premlčanie prihliada v konaní len na námietku (neprihliada na ňu z úradnej
povinnosti). Skutočnosť, že žalobca nesúhlasil so záverom poisťovne o tom, že niektoré zranenia mu

neboli spôsobené v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a má tak nárok na doplatenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia neznamená, že by k rovnakému záveru dospel aj súd v konaní voči
poisťovni a priznal by mu celý takýto nárok (od ktorého odvodzuje uplatňovanú výšku náhrady škody).
Súd nemohol v konaní o nároku na náhradu škody voči advokátovi predbežne posudzovať otázku, či
by mu nárok voči poisťovni vôbec vznikol, v akej výške, prípadne, či by bol premlčaný, ale len vznik

reálnej (a nie hypotetickej) škody.

7. Odvolací súd na odvolanie žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdil. Konštatoval, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci

vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie
dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a
žalovaného prednesených na jeho obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
s § 191 ods. 1 CSP súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil
aj správny právny záver o nedôvodnosti podanej žaloby založenej na úvahe o neunesení dôkazného

bremena žalobcom a nepreukázaní základných predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu podľa
§ 26 ods.1 zákona č. 586/2003 Z.z. o Advokácii.

8. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. 586/2003 Z. z.") advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom
advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo
jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona,
povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.9. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nemal preukázaný
vznik škody a jej výšku, pričom poukázal na to, že nemusel podať žalobu voči poisťovni Allianz -

Slovenská poisťovňa a. s., keďže v prípade podania žaloby voči poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa
a. s. možno takmer 100 % konštatovať, že poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., ako subjekt,
ktorý sa v rámci svojej činnosti každodenne zaoberá uplatňovaním poistných plnení z titulu náhrady
škody, by si námietku premlčania uplatnila, odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie posudzoval
škodu a jej výšku v intenciách podanej žaloby, ktorú žalobca založil na tvrdení, že škoda v sume 7.991,80

eura mu bola spôsobená nečinnosťou žalovaného, nepoučením o možnosti premlčania nárokov na
náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, čo spôsobilo, že v súčasnosti je nárok
žalobcu premlčaný a teda nevymáhateľný. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvej inštancie správne
uzavrel, že len samotná skutočnosť, že nárok žalobcu mal byť premlčaný neznamená vznik škody
žalobcu a už vôbec nie v ním uplatnenej výške. Rovnako je správny aj záver súdu prvej inštancie, že
žaloba o náhradu škody voči advokátovi nemôže byť dôvodná, ak ju žalobca zakladá iba na skutočnosti,

že ak by bola žaloba voči poisťovni podaná, bola by zamietnutá z dôvodu premlčania a nárok je preto
v celom rozsahu nevymožiteľný. Žalobca žalobu voči poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a. s.
vôbec nepodal (nemohla byť žaloba preto ani zamietnutá z dôvodu možného premlčania alebo z iného
dôvodu). Premlčanie nároku je len oslabením, nie zánikom práva a súd na premlčanie prihliada v konaní
len na námietku (neprihliada na ňu z úradnej povinnosti).

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného
priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mali v odvolacom konaní
vo veci plný úspech.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom v zákonnej lehote dovolanie podľa
§ 420, písm. f) CSP s tým, že súd nesprávnym procesným postupom mu ako strane znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V prvom rade namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca v odvolaní

namietal voči záveru súdu prvej inštancie, že pokiaľ bol zadávateľom znaleckého posudku sám žalobca,
bol to práve žalobca, ktorý bol ako osoba, pre ktorú znalec vykonáva znaleckú činnosť v súlade so
zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch, oprávnený a zároveň aj povinný
urgovať znalca na doplnenie znaleckého posudku. V dôsledku toho, súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil tak , že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu povinností pri výkone advokácie.

Žalobca toto tvrdenie rozporoval tým, že vzhľadom k tomu, že v mene žalobcu žiadosť o doplnenie
znaleckého posudku podal žalovaný, bolo povinnosťou žalovaného komunikovať so znalcom, urgovať
znalca, resp. zisťovať dôvody nečinnosti znalca a informovať žalobcu o nečinnosti znalca a v prípade
nečinnosti znalca poučiť žalobcu o nebezpečenstve premlčania nárokov. Nič z tohto žalovaný nespravil
(čo bolo preukázané, aj svedeckou výpoveďou U.. M.), a tým porušil povinnosť pri výkone advokácie

postupovať s odbornou starostlivosťou. Žalobca nevedel, že znalec je nečinný a ani to nemal ako
vedieť, keďže žiadosť o doplnenie posudku nepodával. Žalobca sa spoliehal na to, že komunikáciu so
znalcom prevzal žalovaný. Odvolací súd na vyššie uvedenú námietku a argument žalobcu, na ktorý
poukazoval v priebehu celého konania a za účelom preukázania ktorého kládol otázky svedkyni U.. M. v
odôvodnení rozhodnutia nijako nereagoval. Pritom išlo o otázku rozhodujúcu pre samotné rozhodnutie

vo veci, keďže od posúdenia otázky, či bolo povinnosťou žalovaného, ktorý znalcovi podával žiadosť
o doplnenie posudku, urgovať znalca, oznámiť nečinnosť znalca žalobcovi, záviselo rozhodnutie,
či žalovaný zanedbal alebo nezanedbal svoju právnu povinnosť konať s odbornou starostlivosťou.
V druhom rade žalobca v dovolaní v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420, písm. f) CSP tvrdil
porušenie princípu rovnosti zbraní . Namietal, že dokazovanie o nesporných skutkových tvrdeniach sa

nevykonáva. Pokiaľ nedošlo účastníkmi konania na strane žalovaného k popretiu uplatňovanej výšky
škody (s výnimkou sumy 334,64 € + 15,- €), k namietaniu predloženého znaleckého posudku, odvolací
súd nemohol vo vzťahu k otázke výšky škody konštatovať, že žalobca vznik takejto škody netvrdil,
nepreukázal a na preukázanie výšky škody nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Skutočnosť, že
Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. žalobcovi v minulosti odmietla škodu nahradiť je pre vec irelevantné,

keďže žalobca sa nedomáha poistného plnenia voči Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., ale náhrady
škody proti žalovanému a Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., nie je stranou sporu, ktorá mohla skutkové
tvrdenia žalobcu poprieť. Žalobca tvrdil, že odvolací súd na prejednávanú vec neaplikoval ustanovenia
§ 149 a 151 CSP, resp. ich aplikoval nesprávne, čím nedôvodne v neprospech žalobcu zasiaholdo princípu rovnosti zbraní a práva na spravodlivý proces. Stanovisko odvolacieho súdu vytýkajúce
žalobcovi nepreukázanie výšky škody a nenavrhnutie vykonania dôkazov za účelom preukázania výšky
škody bez zaoberania sa tým, že žalovaný značnú časť uplatnenej výšky škody jej nepopretím spravil

nespornou, považoval za zrejmý zásah do práva na spravodlivý proces. Navrhoval, aby najvyšší súd
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. novembra 2023 , č.k.16Co/6/2023-280
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Žalovaný, zastúpený advokátom, vo vyjadrení zo dňa 28.06.2024 k dovolaniu žalobcu navrhoval,

aby najvyšší súd dovolanie žalobcu zamietol pretože nie je dôvodné a súčasne žiadal priznať náhradu
trov dovolacieho konania v plnej výške. Uviedol, že žalobca v dovolaní namietal, že odvolací súd v
odôvodnení rozhodnutia nijako nereagoval na jeho námietku. Žalobca teda zjavne ignoroval odsek 35.
napadnutého rozsudku, kde sa krajský súd dostatočne vysporiadal so správnosťou skutkových zistení
prvostupňového súdu vo veci osoby, ktorá zadala žiadosť o doplnenie znaleckého posudku. Žalobca tiež
účelovo ignoroval odseky 12. a 21. rozsudku, v ktorých bolo uvedené odôvodnenie prvostupňového

súdu (odsek 12.) ako aj argumentácia intervenienta (odsek 21.) ku skutkovým zisteniam. Žalovaný
zdôraznil, že odvolací súd dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie po všetkých stránkach. Ďalej uviedol,
že tvrdenie žalobcu o údajnom porušení rovnosti zbraní v predchádzajúcich konaniach je bezpredmetné,
keďže žalobca ho odvodil z nesprávneho záveru, že účastníci konania na strane žalovaného nepopreli
výšku žalobcom uplatňovanej škody. Toto je v rozpore s opakovanými

vyjadreniami žalovaného aj intervenienta v tom smere, že žalovaná škoda nevznikla, nebola tvrdená a
ani preukázaná žalobcom. Taktiež je to v rozpore s tým, že žalovaný a intervenient opakovane žiadali o
zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Tvrdenia a návrhy procesného postupu žalovaného a intervenienta
teda v celom rozsahu pokrývali nesporne aj celú výšku žalovanej sumy. Zdôraznil, že doterajších
konaniach išlo v spore o posúdenie skutkovej otázky nekonania advokáta. Prvostupňový a aj odvolací

súd túto otázku riadne a správne posúdili a aj riadne odôvodnili. Žalobca sa účelovo snažil podradiť
skutkovú otázku pod iné dovolacie dôvody, keďže skutkové okolnosti sa v dovolaní nedajú namietať.

13. Intervenient zastúpený advokátom vo vyjadrení zo dňa 11. júna 2024 k dovolaniu žalobcu uviedol,
že považuje podané dovolanie za nedôvodné. Žalobca podľa názoru intervenienta iba formálne využil

možnosť podať proti identifikovanému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktoré však neodôvodnil
žiadnymi relevantnými argumentmi. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobca je naďalej subjektívne
nespokojný s výsledkom sporu (zamietnutím žaloby pre neunesenie dôkazného bremena). Tvrdil, že
prvánámietkadovolateľacelkomzjavnenekorešpondujesodôvodnenímsúdovnižšíchinštancií.Ktomu
poukázal na ods. 10 odôvodnenia napadnutého odvolacieho rozsudku, v závere ktorého prvoinštančný

súd vecne správne uzavrel, že: „Ani svedkyňa U.. M., Y. U.. D. nepotvrdili, že bolo odporúčané podanie
žaloby". Zdôraznil, že procesný úspech žalobcu v tomto konaní nezávisel od správnosti posúdenia
výsluchusvedkyneU..M.,aleoduneseniadôkaznéhobremenavovzťahukhodnovernémupreukázaniu
existencie (splnenia) všetkých troch zákonných predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu v
zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, čo sa však nestalo.
Pokiaľ išlo o porušenie rovnosti zbraní (čl. III dovolania) - vada mala spočívať v tom, že uplatnená výška
škody mala byť nespornou, pretože ju „vraj" žalovaný a intervenient v podstatnej časti nespochybňovali.
Ani druhá námietka dovolateľa nekorešponduje s procesnou obranou žalovaného a intervenienta,
ktorí už vo svojich prvých podaniach zhodne apelovali na to, že žalobca (primárny nositeľ dôkazného

bremena) vôbec nekonkretizoval dátum vzniku domnelej škody, a teda úplne neopísal rozhodujúce
skutkovétvrdenia.Žalovanýsintervenientomodzačiatkutohtosporukontinuálnepopieraliprávnydôvod
(základ) uplatneného nároku, čím sa automaticky stala spornou aj jeho celá uplatnená výška, ktorú nikdy
neuznali.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal
žalobca, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ust. § 429
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dovolanie žalobcu podľa §
448 CSP zamietol.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

15. Podľa § 420, písm. f) zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok(„CSP“) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Žalobca porušenie práva na spravodlivý proces videl v prvom rade v nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam, že žalovaný nečinnosťou a nepoučením
žalobcu o možnosti premlčania nárokov spôsobil, že nároky žalobcu sú premlčané, a teda
nevymáhateľné, v dôsledku čoho mu ako klientovi advokáta vznikla škoda vo výške premlčanej

pohľadávky.

17. Dovolací súd zistil, že súd prvej inštancie i odvolací súd nárok žalobcu na základe vykonaného
dokazovania právne kvalifikovali podľa ust. § 26 ods.1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, pričom
odvolací súd v bode 33 odôvodnenia konštatoval: „ ... odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
posudzoval škodu a jej výšku v intenciách podanej žaloby, ktorú žalobca založil na tvrdení, že škoda v

sume 7.991,80 eura mu bola spôsobená nečinnosťou žalovaného, nepoučením o možnosti premlčania
nárokov na náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, čo spôsobilo, že v súčasnosti
je nárok žalobcu premlčaný a teda nevymáhateľný. Súd prvej inštancie pritom správne uzavrel, že len
samotná skutočnosť, že nárok žalobcu mal byť premlčaný neznamená vznik škody žalobcu a už vôbec
nie v ním uplatnenej výške. Rovnako je správny aj záver súdu prvej inštancie, že žaloba o náhradu

škody voči advokátovi nemôže byť dôvodná, ak ju žalobca zakladá iba na skutočnosti, že ak by bola
žaloba voči poisťovni podaná, bola by zamietnutá z dôvodu premlčania a nárok je preto v celom rozsahu
nevymožiteľný; žalobca žalobu voči poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. vôbec nepodal (a
tým pádom nemohla byť žaloba ani zamietnutá z dôvodu možného premlčania alebo z iného dôvodu),
premlčanie nároku je len oslabením, nie zánikom práva a súd na premlčanie prihliada v konaní len

na námietku (neprihliada na ňu z úradnej povinnosti), skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so záverom
poisťovne o tom, že niektoré zranenia mu neboli spôsobené v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
a má tak nárok na doplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia neznamená, že by k
rovnakému záveru dospel aj súd v konaní voči poisťovni a priznal by mu celý takýto nárok (od ktorého
odvodzuje uplatňovanú výšku náhrady škody).

18. Dovolací súd poukazuje na to, že odvolací súd zrozumiteľne odôvodnil svoj právny názor,
že samotné uplynutie zákonnej premlčacej doby ešte nespôsobuje vznik škody, pretože premlčanie
nároku je zložená právna skutočnosť a okrem uplynutia premlčacej doby zákon vyžaduje vznesenie
námietky premlčania. Podľa ust. § 100 ods.1 zákona č. 40/1064 zb. Občiansky zákonník v znení

neskorších zmien a doplnkov „ Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110 ).
Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať“. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre naplnenie účinkov
premlčania sa musí dlžník premlčania dovolať vo vzťahu k veriteľovi. Tento okamih je významný aj pre

posudzovanie vzniku škody veriteľovi, spôsobenej premlčaním nároku. Vznesenie námietky premlčania
je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého obsahom musí byť vôľa konajúceho využiť právo
premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby, vyhnúť sa plneniu.
19. Žalobca v čl. III dovolania namietal porušenie rovnosti zbraní, že žalovaný nespochybnil celú výšku
škody , ale len časť vo výške 334,64, eur + 1 eur. Podľa žalovaného mal súd vyhodnotiť zvyšnú časť

nároku ak nepopretú v zmysle § 151 ods.1 CSP. Dovolací súd zistil, že žalovaný v zastúpení advokátom
U.. F. X. vo vyjadrení zo dňa 12.07.2019 uviedol, že žalovaný neporušil svoje povinnosti voči klientovi
a postupoval v súlade so zákonom č. 586/2003 z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov. Na s.
2 ďalej uviedol : „.... následne vypracoval žalovaný viacero podaní adresovaných poisťovni za účelom
prehodnoteniastanoviskavovecilikvidácieškodovejudalostič.1480107855.Nazákladetohopoisťovňa

žalobcovi skutočne čiastočne plnila. Poisťovni bol doručený aj znalecký posudok č. 143/16 vyhotovený
P.. P.A. F., Q. X, XXX XX F., znalcom z odboru zdravotníctva (ďalej len „posudok P.. F."). Z vyjadrení
poisťovne ale vyplynulo, že časť zranení, resp. poškodení zdravia žalobcu podľa ich názoru nie je v
príčinnej súvislosti s autonehodou“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný spochybňoval právny základ
vzniku škody. Z obsahu vyjadrenia je zrejmé, že uplatnený nárok poprel v zmysle § 151 ods.2 CSP.

20. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie nebolo dôvodné, a preto ho podľa § 448 CSP zamietol.21.Onárokunanáhradutrovdovolaciehokonaniadovolacísúdrozhodolvzmysle§453ods.1CSP tak,
že úspešnému žalobcovi a úspešnému intervenientovi v dovolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). Dovolací súd aplikoval na trovy intervenienta v zmysle

čl. 152 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky ústavne konformný výklad k ustanoveniu § 255 ods.1 CSP
podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. septembra 2022 č. k. IV. ÚS 442/2022 - bod
38 : „....ústavný súd konštatuje, že nárok na náhradu trov konania má vo všeobecnosti aj intervenient,
pričom sa primárne viaže na procesný úspech tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient
zúčastňuje. Pre priznanie nároku na náhradu trov konania sa preto aj v tomto prípade uplatňuje

zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP). Civilný sporový poriadok vychádza zo systémového riešenia
charakterizovaného delením inštitútu trov konania na priznanie náhrady trov konania a stanovenie sumy
náhrady trov konania (§ 262 ods. 1 a 2 CSP)...“.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.