Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24Csp/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125214139
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125214139.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi v spore žalobcu: A. B., nar.X.X.XXXX, bytom

v C., D. XX, XXX XX C. - D., zastúpeného: Advokátska kancelária SOWA s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Námestie 1. mája 9, 811 06, IČO: 50 720 422, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company,
zahraničná osoba registrovaná pod č. 104547, so sídlom Airside Business Park, Swords, Co., K67NY94
Dublin, Írsko, zastúpenému: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova 8/A, 811 05,
IČO: 36 679 771, o zaplatenie 250 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 250 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % zo
sumy 250 EUR od 26.7.2025 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 22.8.2025
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7,15 % ročne od 26.7.2025 až do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov konania.

2. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu odôvodnil tým, že dňa 22.6.2025 cestoval na

palube letu č. FR 2379 zo Zadar Airport, Zadar (ZAD) do Barca Airport Košice (KSC) s dĺžkou letu 678,50
km, ktorý bol realizovaný žalovaným. Predmetný let meškal viac ako 3 hodiny, preto žalobcovi v zmysle
čl.5 ods.1 písm.c) v spojení s čl.7 Nariadenia EÚ č.261/2004 a ustálenej judikatúry súdneho dvora EÚ
vznikol nárok na peňažnú náhradu vo výške 250,- EUR.

3. Mestský súd Košice vydal dňa 18.9.2025 Európsky platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 250 EUR so 7,5 % úrokom z omeškania zo sumy 250 EUR od 26.7.2025 do zaplatenia

ako aj náklady vo výške 134,40 EUR. Žalovaného zároveň poučil, že voči Európskemu platobnému
rozkazu môže podať odpor v lehote 30 dní odo dňa doručenia. Žalovanému bol Európsky platobný
rozkaz doručený dňa 23.9.2025.

4. Žalovaný podal včas, dňa 24.9.2025 na predpísanom Tlačive F voči Európskemu platobnému
rozkazu odpor. Listom zo dňa 2.10.2025 súd oznámil žalobcovi, že žalovaný podal voči odpor, preto
nebude Európsky platobný rozkaz vyhlásený za vykonateľný a súd bude pokračovať v konaní v súlade

s nariadením ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu.5.Žalovanývsúladesčl.5nariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007, dňa19.11.2025
doručil súdu Tlačivo C (odpoveď), v ktorom uplatnil dve námietky.

Jednak namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, s odôvodnením že žalobca dňa 23.6.2025
podpísaním tzv. Assiggnment forn postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť AirHelp Germany GmbH,
zahraničná osoba registrovaná pod č. HRB 196015 B, so sídlom c/o WeWork, Warschauer Platz 11-13,
102 45 Berlín, Nemecko, ktorej hlavnou podnikateľskou činnosťou je vymáhanie kompenzácií voči
leteckým spoločnostiam. Táto spoločnosť následne uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávky doručila

žalovanému. V čase podania návrhu na vydanie Európskeho platobného rozkazu preto žalobca už nebol
nositeľom hmotnoprávneho nároku, uplatneného týmto návrhom.

Žalovaný okrem toho namietol, že omeškanie letu žalobcu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami,
z dôvodu kolízie lietadla s vtákom, ktorá udalosť spadá pod mimoriadne okolnosti v zmysle odôvodnenia
14 Nariadenia EÚ č.261/2004 s poukazom na rozsudok ESD C-315/15 zo dňa 4.5.2017, odôvodňujúce

oslobodenie žalovaného spod povinnosti zaplatiť žalobcovi kompenzáciu. Uvedenú okolnosť žalovaný
nemohol predvídať, bola mimo jeho účinnej kontroly, pričom tejto situácii sa nemohol vyhnúť ani keby
boli prijaté všetky primerané opatrenia.

Žalovaný poukázal na podrobnosti zrážky lietadla s vtákom uvedené v Technickej správe spoločnosti

Ryanair zo dňa 25.06.2025. K predmetnej zrážke došlo pri lete FR 4803 z Viedne (VIE) na miesto
príletu Zadar (ZAD), ktorý let predchádzal letu žalobcu. Zrážka lietadla s vtákom si po pristaní vyžiadala
technickú kontrolu a opravu lietadla, ktorá mala za následok oneskorenie nasledujúcich letov, medzi
ktorými sa nachádzal aj let žalobcu. Podľa technickej správy bolo zistené poškodenie lopatiek motora,
ktoré následne mali byť odstránené a vymenené. V zmysle požiadaviek Írskeho leteckého úradu musí

byť akákoľvek údržba/oprava/kontrola lietadla schválená a uskutočnená inžinierom s príslušnou s
kvalifikáciouEASA.VírskomletectvekvalifikáciaEASAznamená,žeosobaspĺňapožiadavkystanovené
Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA). V kontexte údržby lietadiel a technického
personálu to zahŕňa najmä: a) EASA Part 66 – Licencia pre leteckých inžinierov, t.j. osoby vykonávajúce
údržbu lietadiel musia mať platnú licenciu part. 66, ktorá potvrdzuje ich kvalifikáciu na vykonávanie a

certifikáciu prác na lietadlách a b) EASA Part 145 – Schválenie organizácie na údržbu, t.j. organizácie,
ktoré vykonávajú údržbu lietadiel (napr. Ryanair Maintenance), musia mať certifikát part. 145, ktorý
zabezpečuje, že údržba je vykonávaná podľa predpísaných bezpečnostných štandardov. Za účelom
posúdenia rozsahu škody na lietadle bol privolaný inžinier E. F. s potrebnou kvalifikáciou EASA, ktorý
vykonal kontrolu lietadla. Poškodenie lietadla (resp. aj podozrenie na poškodenie) sa vyhodnocovalo

presne podľa výrobcových postupov uvedených v AMM. V tomto prípade sa postupy zameriavali na
kontrolu a vyhodnotenie možného poškodenia pohonného systému (motora). Bolo zistené poškodenie
viacerých ventilátorov motora č. 2. Bola vykonaná oprava poškodenia a lietadlo bolo vyhlásené za
prevádzky schopné a uvoľnené do prevádzky dňa 23.06.2025 o 02:33.

Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov
konania.

6. Odpoveď žalovaného bola žalobcovi doručená dňa 16.12.2025. Žalobca sa k odpovedi žalovaného
vyjadril podaním zo dňa 14.1.2026.

Vo vzťahu k prvej námietke jeho aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že je oprávnený vymáhať
pohľadávku vo svojom mene na základe súhlasu spoločnosti AirHelp Germany GmbH zo dňa 27.6.2025,
podpísaného prokuristkou tejto spoločnosti.

Vo vzťahu k druhej námietke žalovaného žalobca argumentoval, že žalovaný nepreukázal existenciu
mimoriadnych okolností na lete žalobcu. Ako potvrdil sám žalovaný, na samotnom lete žalobcu
neexistovali žiadne mimoriadne okolnosti. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že let žalobcu bol
naplánovaný v rámci rotácie toho istého lietadla 9H-LOA. Lietadlo 9H-LOA v daný deň pred letom FR
4803 z Viedne (VIE) do Zadaru (ZAD) operovalo 4 lety a to vždy iba spätné rotácie z/do Viedne (nie

na Slovensko): Viedeň (VIE) – Londýn (STN) a späť, Viedeň (VIE) – Dubrovnik (DBV) a späť. Takmer
všetky boli vykonané s omeškaním. Po lete FR 4803 z VIE do ZAD dňa 22.06.2025 nasledoval spätný let
zo ZAD do VIE dňa 23.06.2025. Uvedené nasvedčuje, že let žalobcu nebol naplánovaný v rámci rotácie
toho istého lietadla. Let FR 4803 priletel do ZAD o 16:50 UTC (18:50 CEST). K stretu s vtákom malodôjsť pri prílete. Let žalobcu mal odletieť zo ZAD o 18:15 UTC (20:15 CEST), namiesto toho odletel až
o 23:44 UTC (01:44 CEST) iným lietadlom, t.j. až o 7 hodín po strete (iného) lietadla s vtákom. V zmysle
inžinierskej správy predkladanej žalovaným bol na posúdenie poškodenia lietadla 9H LOA v ZAD využitý

inžinier, ktorý cestoval až z Viedenského letiska (VIE), namiesto využitia lokálnych zdrojov. Uvedené
samozrejme značne predĺžilo posúdenie poškodenia lietadla a opravu lietadla.

Aby sa letecký dopravca zbavil povinnosti platenia peňažnej náhrady, musí uniesť dôkazné bremeno a
jednoznačne preukázať, že omeškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami a, že prijal všetky

primerané opatrenia na zabránenie týmto mimoriadnym okolnostiam. V zmysle Rozsudku Súdneho
dvora EÚ zo dňa 22.12.2008 vo veci C-549/07, je pojem mimoriadne okolnosti potrebné vykladať
reštriktívne, nakoľko predstavuje odchýlku od zásady práva cestujúceho na náhradu. Okolnosti môžu
byť posúdené ako mimoriadne iba vtedy, ak sa vzťahujú na udalosť, ktorá sa netýka bežnej aktivity
dotknutého leteckého dopravcu a nepatrí do jeho účinnej kontroly z dôvodu jej povahy alebo jej
pôvodu. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-22/11 (bod 37 a 38): „Okrem toho vyplýva

z odôvodnenia 15 nariadenia č. 261/2004, že „mimoriadne okolnosti“ sa môžu týkať iba „konkrétneho
lietadla v konkrétny deň“, čo nemôže byť prípad odmietnutia nástupu do lietadla cestujúcemu z dôvodu
reorganizácie letov, ktoré nasledovali po takých okolnostiach, ktoré sa dotkli predchádzajúceho letu.“
Rozhodnutie reťazovo prevádzkovať viaceré lety s použitím rovnakého lietadla je výlučne rozhodnutím
na strane samotnej leteckého dopravcu (žalovaného), ktorý koná z dôvodu kontroly nákladov. Hoci ide

o legitímnu možnosť, ktorá umožňuje znížiť prevádzkové náklady leteckého dopravcu, letecký dopravca
nemôže chcieť preniesť riziká tejto svojej vnútornej hospodárskej politiky na cestujúcich, ktorí s ním
uzavrelizmluvu.Idetedaoprevádzkovérozhodnutiesamotnéholeteckéhodopravcu(žalovaného),ktoré
sa týka jeho bežnej aktivity a patrí do jeho účinnej kontroly. Riziká spojené s takýmto rozhodnutím musí
preto znášať samotný letecký dopravca a je neprijateľné a v rozpore s vyššie citovanou judikatúrou

Súdneho dvora EÚ, aby sa tieto riziká prenášali na cestujúceho. Použitie toho istého lietadla na niekoľko
po sebe idúcich letov bez zabezpečenia minimálne primeranej časovej rezervy medzi nimi a/alebo
existencie lietadla, ktoré by bolo k dispozícii na riešenie prípadných neočakávaných okolností, bude
nevyhnutne znamenať výskyt početných meškaní a/alebo zrušení. Na lete žalobcu sa nevyskytli žiadne
mimoriadne okolnosti. Žalovaný argumentuje stretom iného lietadla s vtákom, bez preukázania, že let

žalobcu bol naplánovaný v rámci rotácie toho istého lietadla. Aj v prípade ak by bol naplánovaný v rámci
rotácie toho istého lietadla, použitie iného lietadla až o 7 hodín neskôr nemožno považovať za použitie
primeraných opatrení. Mimoriadne okolnosti sa môžu týkať iba konkrétneho lietadla v konkrétny deň.
Žalovanýuviedolvdanomprípadeibatvrdeniaostreteinéholietadlasvtákom.Žalovanýtaktiežžiadnym
spôsobom nepreukázal, že prijal všetky primerané opatrenia na zabránenie omeškania.

7. Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v
občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov.Neuplatňujesanajmänadaňové,colnéanisprávnevecianinazodpovednosťštátuzakonanie
alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

8. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 861/2007, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom

taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako
v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

9. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovujeEurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporueurópskekonanievoveciachsnízkou

hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

10. Podľa čl. 19 nariadenia (ES) č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie.11. Súd vo veci rozhodol v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 bez nariadenia pojednávania, pretože na ústne prejednanie veci nevidel dôvody a ani sporové

strany o ústne prejednanie sporu nepožiadali.

12.Súdustálilskutkovýstavnazákladezhodnýchtvrdenísporovýchstránanimipredloženýchlistinných
dôkazov.

13. Uplatnený nárok súd právne posúdil podľa nasledovných ustanovení právnej úpravy:

14. Podľa článku 5 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, ktorým
sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla,
v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej
len "Nariadenie"), v prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim, príslušní cestujúci majú právo na

náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ:

i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo
ii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným
časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny

pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po
plánovanom čase príletu
iii) iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im
ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu
a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.

15. Podľa Článku 5 ods. 3 Nariadenia, prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu
podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa
nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

16. Podľa odôvodnenia pod bodom 14 Nariadenia, tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore,
záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí
dopravcoviaoslobodenívprípadoch,keďbolaudalosťspôsobenámimoriadnymiokolnosťami,ktorýmsa
nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä
v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného

letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a
štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu.

17. Podľa Článku 7 ods. 1 Nariadenia, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu
v nasledovnej výške:

a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej;
b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov
od 1 500 km do 3 500 km;
c)600EURvprípadevšetkýchletov,ktorénespadajúpodpísmenáa)alebob).Pristanovenívzdialenosti

je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu,
príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

18. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v
spojených veciach C-402/07 Sturgeon v. Condor a C-432/07 Böck v. Air France) články 5, 6 a 7

Nariadeniasamajúvykladaťvtomzmysle,ženaúčelyuplatneniaprávananáhradusacestujúci,ktorých
let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený, a tak sa môžu dovolávať
práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie,
spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich cieľového miesta po troch
hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca. Takéto meškanie však

nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca môže preukázať, že veľké meškanie je
spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky
primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu.19. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je daná jeho medzinárodná príslušnosť (právomoc), pričom
dospel k záveru, že je príslušný na prejednanie sporu s poukazom na čl. 7 ods. 1 písm. b) nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach, pretože v jeho obvode bola poskytnutá služba (miesto zmluvného
plnenia), o ktorú v prejednávanej veci ide.

20. Aplikáciou vyššie citovaných ustanovení nariadenia (ES) č. 261/2004, zohľadňujúc relevantnú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok na

zaplatenie sumy 250 EUR s prísl. je dôvodný.

21. V predmetnej veci medzi sporovými stranami nebolo sporné a súd mal z predložených listinných
dôkazov (palubný lístok, potvrdenie o meškaní letu, predžalobná výzva) a zhodných tvrdení strán za
preukázané, že dňa 22.6.2026 mal byť žalovaným ako leteckým dopravcom realizovaný let žalobcu č.
FR 2379 na trase Zadar (ZAD) - Košice (KSC) s dĺžkou letu 678,50 km, s plánovaným odletom o 18,15

hod. (UTC), t.j. o 20,15 hod. miestneho času (CEST). Odlet sa v plánovanom čase neuskutočnil; žalobca
odletel až o 23,45 hod. UTC (t.j. 01,45 hod. CEST). Predmetný let teda meškal viac ako 5 hodín.

22. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu súd konštatoval, že boli splnené všetky predpoklady
potrebné na vznik nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie náhrady vo výške 250 EUR podľa čl.

7 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 261/2004.

23. Žalovaný by sa tejto svojej povinnosti zbavil len v prípade, ak by preukázal, že meškanie bolo
spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky
primerané opatrenia v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 261/2004.

24.Žalovanýsavsporedomáhalliberačnýchdôvodovtvrdiac,žemeškanieletužalobcubolospôsobené
mimoriadnymi okolnosťami, ktorými bola v danom prípade kolízia lietadla s vtákom. Ku kolízii malo dôjsť
na predchádzajúcom lete FR 4803 na trase Viedeň – Zadar na lietadle (tail number) 9H-LOA, ktoré malo
podľa pôvodného plánovania vykonať let žalobcu.

25. Z listinných dôkazov predložených žalovaným (Technická a inžinierska správa, Hlásenie z letu
FR4803) mal súd za preukázané, že lietadlo (tail number) 9H-LOA, ktorým mal byť podľa pôvodného
plánovania realizovaný aj let žalobcu, priletelo do Zadaru dňa 22.06.2025 ako let FR 4803 na trase

Viedeň – Zadar. Vo fáze letu pri jeho pristávaní dňa 22.6.2025 o 14,50 hod. UTC došlo ku kolízii s
vtákom. Lietadlo bolo v dôsledku tejto udalosti v čase od 22.6.2022 17,09 hod. až do 23.6.2025 2,33
hod. na zemi (AOG), podrobené obhliadke a oprave zistených poškodení. Lietadlo bolo vyhlásené za
prevádzkyschopné a uvoľnené do prevádzky dňa 23.6.2025 o 2,33 hod. Dotknuté lietadlo 9H-LOA teda
nebolo použité na let žalobcu. Let žalobcu bol o 23,45 hod. UTC (t.j. 01,45 hod. CEST) realizovaný iným

(náhradným) lietadlom.

26. Súd sa stotožňuje so záverom, že kolízia lietadla s vtákom môže predstavovať mimoriadnu okolnosť
v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 261/2004. Ako to vyplýva z rozsudku ESD vo veci C-315/15,
zrážka lietadla s vtákom patrí medzi mimoriadne okolnosti, keďže ide o udalosť, ktorá nie je vlastná

bežnej činnosti leteckého dopravcu a vymyká sa jeho účinnej kontrole. Zároveň, v predmetnej veci je
potrebné poukázať aj na závery rozsudkov ESD vo veci C-74/19 a vo veci T-134/25, podľa ktorých
sa letecký dopravca môže odvolávať aj na mimoriadnu okolnosť, ktorá postihla predchádzajúci let,
prevádzkovaný tým istým dopravcom a vykonávaný tým istým lietadlom.

27. Súd však s poukazom na vyššie citované rozsudky ESD zdôrazňuje, že vyššie uvedený výklad
platí len za podmienky, pokiaľ existuje priama príčinná súvislosť medzi touto mimoriadnou okolnosťou a
omeškaním nasledujúceho (neskoršieho) letu, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu s prihliadnutím
najmä na podmienky prevádzky daného lietadla dotknutým prevádzkujúcim leteckým dopravcom.

28. Súd tak konštatuje, že k účinnej liberácii žalovaného nepostačuje prosté preukázanie existencie
mimoriadnej okolnosti (v danom prípade kolízie s vtákom). Sú tu ďalšie kumulatívne podmienky, ktoré
pre záver o liberácii musia byť splnené.29. Keďže článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 predstavuje výnimku zo zásady práva cestujúcich na
náhradu a vzhľadom na cieľ sledovaný nariadením č. 261/2004, ktorým je, ako vyplýva z odôvodnenia
1 tohto nariadenia, zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich, pojem "mimoriadne okolnosti" v

zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať reštriktívne [rozsudok ESD z 13. júna
2024 C-411/23].

30. Z tohto hľadiska treba pripomenúť, že pojem "mimoriadne okolnosti" v zmysle článku 5 ods. 3
nariadenia č. 261/2004 označuje udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou

bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu, a vymykajú sa jeho účinnej kontrole, pričom
tieto dve podmienky sú kumulatívne a ich splnenie sa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade
[rozsudok ESD z 13. júna 2024, C-411/23].

31. Okrem toho Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že ani okolnosti uvedené v odôvodnení 14
nariadeniač.261/2004akopríkladyokolností,ktorémôžupredstavovať"mimoriadneokolnosti"(politická

nestabilita, meteorologické podmienky, riziká bezpečnostnej ochrany, neočakávané nedostatky, štrajky),
nie sú nevyhnutne a automaticky okolnosťami vylučujúcimi povinnosť zaplatiť náhradu cestujúcim,
ktorých sa týka zrušenie letu podľa článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004, a že v dôsledku toho
treba v každom jednotlivom prípade posúdiť, či spĺňajú vyššie uvedené dve kumulatívne podmienky.

32. Ako to vyplýva z doslovného znenia článku 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 261/2004 musí ísť o
mimoriadne okolnosti, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

33. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku ESD vo veci C-315/15, ako aj ďalších jeho rozhodnutí, ide o:

- opatrenia, ktorých cieľom je zamedziť samotnému vzniku mimoriadnych okolností (znížiť riziko
resp. zabrániť riziku kolízie), ktoré zahŕňajú využitie opatrení preventívneho charakteru (vrátane fázy
plánovania letov) ako aj
-následnéopatreniaprijatéužpomimoriadnejudalosti,smerujúcekminimalizáciinásledkov(omeškanie
resp. zrušenie letu).

34. Európsky súdny dvor vo svojich viacerých rozhodnutiach (rozsudok z 12. mája 2011, Eglitis a
Ratnieks, C-294/10, rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C-402/07 a C-432/07, rozsudok z 22.
decembra 2008, Wallentin-Hermann C-549/07) prijal a odkazuje na pružný a individualizovaný výklad
pojmu "primerané opatrenie", keď uviedol, že je úlohou leteckého dopravcu preukázať, že v žiadnom

prípade sa nedalo zabrániť kolízii opatreniami primeranými situácii, to znamená takými, ktoré v čase,
keď tieto mimoriadne okolnosti nastanú, zodpovedajú najmä podmienkam technicky a hospodársky
znesiteľným pre dotknutého leteckého dopravcu

35. Prináleží leteckému dopravcovi, ktorý čelí takej mimoriadnej okolnosti, akou je kolízia jeho

lietadla s vtákom, aby prijal opatrenia primerané situácii s použitím všetkých prostriedkov, či už ide o
zamestnancov alebo materiál, a finančných prostriedkov, ktorými disponuje, s cieľom v čo najväčšom
možnom rozsahu zabrániť zrušeniu alebo veľkému meškaniu jeho letov.

36. Dopravca teda musí preukázať, že aj napriek použitiu všetkých prostriedkov, či už ide o

zamestnancov alebo materiál, a finančným prostriedkom, ktorými disponoval, zjavne nemohol, s
výnimkou pripustenia neprimeraných strát vzhľadom na kapacity svojho podniku v rozhodnom čase,
zabrániť tomu, aby mimoriadne okolnosti, ktorým čelil, viedli k zrušeniu letu alebo k meškaniu tohto letu
v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete.

37. Situácia, keď nastanú mimoriadne okolnosti, veľmi často sťažuje alebo dokonca znemožňuje
uskutočnenie letu v plánovanom čase. Riziko meškania letu, ktoré môže v konečnom dôsledku viesť k
jeho zrušeniu, predstavuje pre cestujúcich typický škodlivý následok, ktorý je teda možné predvídať na
základe toho, že nastali mimoriadne okolnosti.

38. Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že letecký dopravca má podľa článku 5 ods. 3 nariadenia
č. 261/2004 povinnosť vykonať všetky primerané opatrenia na účely zabránenia mimoriadnym
okolnostiam, musí už vo fáze plánovania letu rozumne zohľadniť riziko meškania spojené s možným
výskytom mimoriadnych okolností.39. Konkrétnejšie, na to, aby akékoľvek, aj bezvýznamné meškanie vyplývajúce z existencie
mimoriadnych okolností nevyhnutne neviedlo k zrušeniu letu, musí rozumný letecký dopravca plánovať

využitie svojich prostriedkov včas tak, aby mal určitú časovú rezervu, čiže aby bol schopný, pokiaľ je
to možné, uskutočniť let v celom rozsahu po tom, čo sa skončili mimoriadne okolnosti. Ak v takom
prípade letecký dopravca naopak nemá žiadnu časovú rezervu, nemožno dospieť k záveru, že prijal
všetky primerané opatrenia stanovené v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Pri posúdení schopnosti
leteckého dopravcu uskutočniť plánovaný let v celom rozsahu v rámci nových podmienok vyplývajúcich

z toho, že nastali mimoriadne okolnosti, je potrebné dbať na to, aby rozsah požadovanej časovej rezervy
nemal za následok, že letecký dopravca by znášal neprimerané straty vzhľadom na kapacity svojho
podniku v rozhodnom čase.

40. V danom prípade súd konštatuje, že žalovaný nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil žiadne
konkrétne skutkové okolnosti, na základe ktorých by mohol súd posúdiť, či skutočne existuje príčinná

súvislosti medzi mimoriadnou okolnosťou (kolízia s vtákom) a ujmou vo forme meškania letu žalobcu,
s ktorou otázkou bezprostredne súvisí aj preukázanie prijatých primeraných opatrení. Čo sa týka
preventívnych opatrení, tieto žalobca ani len netvrdil. Čo sa týka následných opatrení prijatých po kolízii
svtákom,jediné,načožalovanýpoukázal,bolanevyhnutnosťtechnickejkontrolylietadla certifikovaným
odborníkom (technikom) vrátane následnej opravy zistených poškodení.

41. Súd nespochybňuje, že realizácia technickej kontroly a opravy poškodení, ktoré vznikli následkom
kolízie lietadla s vtákom, boli nevyhnutné a že realizácia týchto úkonov si vyžadovala svoj čas. Súd
sa nebude vyjadrovať k času, ktorý si vyžadovala kontrola a oprava poškodení (vyše 9 hodín, ako to
vyplýva z technickej správy), ani k tomu, či bolo na mieste vyžadovať technického odborníka, ktorý

z tohto dôvodu musel pricestovať (priletieť) z Viedne do Zadaru.

42. Podstatné totiž je, že let žalobcu nebol napokon realizovaný tým lietadlom, ktoré utrpelo zrážku
s vtákom a ktoré bolo podrobené kontrole a oprave, ale bol realizovaný iným (náhradným) lietadlom.
V tomto kontexte potom vyvstávajú nezodpovedané otázky, najmä však otázka, prečo bolo náhradné

lietadlo s letom žalobcu vypravené až o 5 hodín, od kedy bolo toto náhradné lietadlo dopravcovi
k dispozícii, t.j. aké ďalšie okolnosti týkajúce sa prevádzkových schopností a možností žalovaného mali
na takéto oneskorené vypravenie letu vplyv.

43. Nie je úlohou súdu, aby na uvedené otázky nachádzal odpoveď sám. Bolo úlohou žalovaného,

aby tvrdil a aj preukázal, že aj napriek použitiu všetkých prostriedkov, či už ide o zamestnancov
alebo materiál, a finančným prostriedkom, ktorými disponoval, zjavne nemohol, s výnimkou pripustenia
neprimeraných strát vzhľadom na kapacity svojho podniku v rozhodnom čase, zabrániť tomu, aby
mimoriadne okolnosti, ktorým čelil, viedli k meškaniu letu žalobcu v danom trvaní.

44. Za takejto situácie nemožno bezpečne ustáliť, že je daná príčinná súvislosti medzi mimoriadnou
okolnosťou (kolízia s vtákom) a ujmou vo forme meškania letu žalobcu.

45. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal existenciu dôvodov, ktoré by ho
oslobodzovali od povinnosti zaplatiť žalobcovi kompenzáciu za omeškanie.

46. Čo sa týka námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie a vymáhanie tohto nároku,
súd uvádza:

47. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

48. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.49. Podľa ust. § 530 ods.1 Občianskeho zákonníka, na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať
postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo
alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha

postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.

50. Postúpenie pohľadávky podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka je všeobecný inštitút
záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe účastníka záväzkovo-právneho vzťahu na strane
veriteľa. Veriteľ môže pohľadávku postúpiť na inú osobu písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto

doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka
jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.

51. V danom prípade nebolo sporné a súd mal zo zmluvy o postúpení pohľadávky a jej prílohy za
preukázané, že žalobca dňa 23.6.2024, t.j. pred podaním návrhu na vydanie Európskeho platobného

rozkazu písomnou zmluvou postúpil svoju pohľadávku (uplatnenú v tomto konaní) na iný subjekt
- spoločnosť AirHelp Germany GmbH. Na prvý pohľad by sa teda javilo, že v dôsledku účinkov
postúpeniapohľadávkyžalobcaakopôvodnýveriteľ(postupca)stratilpostúpenúpohľadávkusovšetkým
príslušenstvom a právami s ňou spojenými a že pohľadávku nie je oprávnený vymáhať, ani prijať plnenie
od dlžníka. Žalobca však preukázal, že ešte pred podaním návrhu na vydanie Európskeho platobného

rozkazu, dňa 27.6.2025 mu postupník, t.j. spoločnosť AirHelp Germany GmbH udelila písomný súhlas
na vymáhanie pohľadávky vo svojom mene a na účet postupníka. Tento akt je plne v súlade s ust. §
530 ods.1 Občianskeho zákonníka, vrátane vety druhej citovaného zákonného ustanovenia; z obsahu
súhlasu s vymáhaním pohľadávky je zrejmé, že postupník sa zaviazal, že pohľadávku voči dlžníkovi
vymáhať nebude; žalovaný opak ani netvrdil.

52. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že žalobca je (a aj v čase podania žaloby bol) aktívne vecne
legitimovaný na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávky voči žalovanému a zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 250 EUR.

53. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 250 EUR vo výške 7,15 %
ročne počnúc od 26.7.2025 až do zaplatenia.

54. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

55. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

56. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

57. Začiatok omeškania s plnením dlhu sa odvíja od dátumu splatnosti dlhu. Z predžalobnej výzvy
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.6.2025 obsiahnutej v e-mailovej správe súd zistil, že žalobca
vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v lehote 28 dní. Uvedená lehota uplynula dňa 25.7.2025.
Nasledujúci deň, t.j. 26.7.2025 je teda prvým dňom omeškania s plnením dlhu. Výšku úrokov

z omeškania súd posúdil podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 2,15 %; po zvýšení o 5
perc.bodov bola vo výške 7,15 % ročne.

58. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.59. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

60. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %.

61. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).