Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3C/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124211844
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5124211844.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Šulganom v spore žalobcu: JANEC TIBOR, s. r. o., 023

31 Rudina 67, IČO: 36 428 272, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., 17.
novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanej: A. B., C. B., nar. X.XX.XXXX, C. XXXX/
XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Anton Kupšo, advokát, Moyzesova ul. 34, 022 01 Čadca, IČO: 35 675 071,
o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že darovacia zmluva č. 717/2022 zo dňa 16.3.2022 – 684/2022 uzavretá medzi E. B.,
C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. ako darcom a žalovanou A. B., C.
B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. ako obdarovanou, predmetom ktorej boli

nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v okrese D., obec
D., katastrálne územie D., zapísané na LV XXXX, a to: parcela CKN 1316 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 430 m2, parcela CKN 1317 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 381 m2, stavba rodinného
domu súp. č. XXXX postaveného na parcele CKN 1316 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 430
m2 je voči žalobcovi neúčinná.

II. Súd určuje, že zmluva o zriadení vecného bremena, a to prednostné právo na odkúpenie a darovanie

nehnuteľností 684/2022 (pozemok CKN 1316, 1317 a stavba rodinného domu súp. č. XXXX) v prípade
následného prevodu podľa zmluvy č. V 717/2022 zo dňa 16.3.2022 uzavretá medzi žalovanou ako
povinnou v prospech E. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. je voči žalobcovi
neúčinná.

III. Súd určuje, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č. V
3713/2022 zo dňa 15.8.2022 na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25.4.2022 v prospech záložného
veriteľa E. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. na podiel 1/1 žalovanej

je voči žalobcovi neúčinná.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.11.2024 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že zmluvy o zriadení
záložného bremena, vecného bremena a darovacia zmluva medzi žalovanou a jej otcom sú
voči žalobcovi právne neúčinné. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností
v katastrálnom území D. zapísané na LV XXXX, a to parcely CKN 1316 – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 430 m2, CKN 1317 – záhrada o výmere 381 m2 a rodinného domu súp. č. XXXX postaveného
na parcele CKN 1316. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla žalovaná na základe nadobúdacieho titulu,
a to darovacej zmluvy zo dňa 16.3.2022. Prevod bol uskutočnený medzi žalovanou ako dcérou prevodcu
a prevodcom E. B.. Na rodinnom dome bolo aj vecné bremeno spočívajúce v práve doživotnéhobývania v dome a na užívaní parciel CKN 1316, CKN 1317 v prospech E. B.. Ďalej bola zriadená
aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 15.8.2022 na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25.4.2022 v prospech záložného veriteľa E. B.. Voči prevodcovi vedia

žalobca dva civilné súdne spory a voči prevodcovi je vedené aj trestné konanie, v ktorom žalobca
vystupuje ako poškodený v trestnom konaní. V rámci trestného konania sa žalobca dozvedel, že E.
B. nemá žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, poberá invalidný dôchodok a iný príjem nemá.
V konaní vedenom pod sp. zn. CA-4C/60/2020 o zaplatenie 794,88 € bol vyhlásený rozsudok, kde
súd zaviazal žalovaného E. B. k zaplateniu sumy 794,88 €. Konanie nebolo právoplatne rozhodnuté.

V konaní vedenom pod sp. zn. CA-7C/45/2020 bol vyhlásený rozsudok, kde pôvodne žalobca žiadal
zaplatenie 4 802 €, ale bolo mu priznaných 2 898,59 € a konanie je vedené na odvolacom súde.
Prevod vlastníckeho práva bol uskutočnený po tom, ako žalobca podal dve civilné žaloby o zaplatenie
a ako bolo ukončené prípravné konanie v trestnom konaní, kedy bola následne podaná obžaloba na
E. B.. Žalobca má za to, že je naplnený hmotnoprávny predpoklad pre určenie neúčinnosti právneho
úkonu – darovacej zmluvy V 717/2022 zo dňa 16.3.2022. Týmto právnym úkonom E. B. ukrátil svojho

veriteľa – žalobcu. Deň nasledujúci po dni, kedy nastala právna skutočnosť, začala plynúť prekluzívna
lehota na podanie odporovacej žaloby. Žaloba je podaná v trojročnej prekluzívnej lehote. E. B. previedol
vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na svoju dcéru, pričom sa jedná o prevod blízkej
osobe. Otec s dcérou bývajú spoločne na rovnakej adrese, dcéra je odkázaná na svojho otca výživou,
jedná sa o nezaopatrenú osobu. Žalovaná bola vo všetkých civilných konaniach vypočúvaná ako

svedok, kde svedčila v prospech svojho otca. Žalovaná je oboznámená so stavom konaní svojho otca,
pretože otec je žalovanou stranou, a doposiaľ zatiaľ neprávoplatnými rozhodnutiami bol zaviazaný
na plnenie peňažného dlhu v prospech žalobcu. Toto plnenie by sa dotklo celej domácnosti E. B.,
pretože ten má zabezpečovať chod domácnosti. Rovnako bolo k nehnuteľnostiam zriadené vecné
bremeno, právo prednostnej kúpy a zmluva o zriadení záložného práva, ktoré znižujú veriteľove práva na

uspokojenie. V prípade zmluvného predkupného práva toto pôsobí aj voči právnym nástupcom vlastníka
nehnuteľností,keďžejezriadenévecnéprávoaE.B.máprávotejtokúpy.Mázato,žežalovanáoúmysle
svojho otca pri prevode nehnuteľností ukrátiť žalobcu vedieť mala a mohla, a došlo k odporovateľnému
právnemu úkonu. Poukázal pritom aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/10/2020 zo dňa 20.8.2020.

2. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaná v civilných konaniach vypovedala, čo aj sama
uviedla. Vypovedala ako svedkyňa, musela byť aj poučená o predmete sporu a dôvode jej výpovede
ako svedkyne. Žalovaná vypovedala aj v trestnej veci svojho otca, kde je obžalovaný z trestného činu
krádeže. Vypovedala v prípravnom konaní pred policajtom aj na hlavnom pojednávaní. Jej tvrdeniam,
že o sporoch otca nemala žiadnu vedomosť a že sa venovala štúdiu na obchodnej akadémii, preto nie

je možné veriť. Keďže žalovaná aktívne vystupovala ako svedkyňa v uvedených sporoch, minimálne
štyrikrátbolapoučenáoskutočnostiachdôležitýchpretotokonanie,argumentyžalovanejsanezakladajú
na pravde a je nesporné, že bolo úmyslom jej otca zbaviť sa svojho majetku a neplniť si svoje záväzky.
Tvrdenie žalovanej je neúčinné, neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia v podanej žalobe.

3. Žalovaná v písomných vyjadreniach uviedla, že nárok žalobcu neuznáva. Je pravdou, že jej otec
zabezpečuje jej výživu, nie je však pravda, že jej matka nežije. Tá žije a pracuje v F. a do skončenia
strednejškolyjejriadneplatilavýživné.Sotcomsícežijevspoločnejdomácnosti,nemalavšakvedomosť
o tom, že v súvislosti so zateplením rodinného domu prebiehajú súdne konania. Ona si všimla len to, že
práce sa vykonávajú a okolo domu je postavené lešenie. Ju zaujímala predovšetkým jej škola. Otec ju

oslovil, že chce prepísať na ňu dom s príslušenstvom. Bolo jej povedané, že tieto prepisuje z dôvodu
zdravotných problémov, ktoré vyplývajú z dopravnej nehody, úrazu hlavy. Otec je invalidný dôchodca
a prevod vnímala ako skutočnosť, že otec si chce ešte počas svojho života a vzhľadom na zdravotný stav
vysporiadať pomery k nehnuteľnostiam. Nevidela za tým iný úmysel. Pred súdom vypovedala o veciach,
ktoré jej boli známe a nie o veciach, ktoré vyplývajú z konaní vedených na Okresnom súde v Čadci.

Vyjadrovala sa prakticky len k lešeniu a nič iné neuvádzala. Popiera, že by mala vedieť, že prevodom
nehnuteľností chcel jej otec ukrátiť žalobcu.

4. Súd pôvodne konanie prerušil do ukončenia prebiehajúcich konaní. Krajský súd uznesením č. k.
7Co/87/2025-99 zo dňa 26.11.2025 uznesenie okresného súdu zmenil a návrh žalovanej na prerušenie

konania zamietol. Súd preto pokračoval v konaní a vytýčil pojednávanie.

5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že dovolanie v právoplatnej veci podali, evidujú
aj ďalšiu pohľadávku voči žalovanej a je vedené aj trestné konanie. Žalovaná nikdy nespochybnilaexistenciu civilných konaní a ani trestného konania, resp. že o týchto konaniach nevedela. V písomných
podaniach preukázala, že žalovaná o tom vedela, zúčastňovala sa ich a bola vypočutá, čiže bola vo
veci aktívna. Otec žalovanej úmyselne previedol majetok na dcéru, pretože v trestnom konaní žiadal,

aby mu bol obhajca ustanovený z dôvodu nemajetnosti. Ide o úkon medzi blízkymi príbuznými, kde
sa nevyžaduje ani úmysel, napriek tomu trvá na tom, že úmysel otca musel byť dcére známy. Bývajú
v spoločnej domácnosti, konaní sa zúčastňovala ako svedkyňa, o všetkom bola informovaná. Zmluva
bola uzatvorená po jej 18. narodeninách, tzn. nešlo o úkon, ktorý by musel schvaľovať súd. Nesúhlasí
s prerušením konania. Medzi žalovanou a jej otcom došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, na

základe ktorého sa otec zbavil svojho majetku a previedol majetok na žalovanú, hoci voči otcovi sú
vedené súdne konania pred Okresným súdom Žilina. Žalovaná žiadnym spôsobom nesporovala ani
nepoprela účinné vedenie súdnych konaní. Žalobca má voči otcovi žalovanej vymáhateľnú pohľadávku.
Nespochybňujú uskutočnený právny úkon, tzn. prevod vlastníckeho práva čo do platnosti. Tento právny
bol vykonaný medzi blízkymi osobami, a to príbuznými v priamom rade, medzi otcom a dcérou, kde
nie je potrebné preukazovať úmysel ukrátiť osobu veriteľa. Bol to prevod medzi blízkymi osobami

a tento právny úkon je považovaný za odporovateľný v zmysle § 42 Občianskeho zákonníka. Existencia
vymáhateľnej pohľadávky je v tomto prípade daná, čo potvrdil aj odvolací súd. Považuje za preukázaný
aj úmysel prevodcu ukrátiť osobu veriteľa, čo vyplýva z toho, že žalovaná sa zúčastňovala uvedených
konaní v pozícii svedka. S otcom žije v spoločnej domácnosti, čiže žalovaná vedela, že je otec dlhuje
alebo má záväzok voči žalobcovi, a že sú vedené súdne konania. Žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia,

že jej otec nie je dostatočne solventný na to, aby zaplatil uplatňované pohľadávky, keďže v trestnom
konaní žiadal ustanoviť obhajcu práve z dôvodu nemajetnosti.

6. Právny zástupca žalovanej poukázal na právoplatné rozhodnutie 8Co/58/2025, kde krajský súd
vyslovil názor, že nebolo preukázané, že lešenie je vo vlastníctve žalobcu. Žaloba je týmto rozhodnutím

oslabená a taktiež aj vzhľadom na vek žalovanej uvádza, že nebolo preukázané, že by tá vedela
o úmysle svojho otca a nie je zrejmé, či bola schopná posúdiť jeho konanie. Dal na zváženie vyčkať do
právoplatného rozhodnutia prejednávanej trestnej veci. Názor krajského súdu v civilnej veci ohľadom
lešenia si môže hypoteticky osvojiť aj Okresný súd Žilina, pracovisko Čadca v trestnom konaní, pretože
tam je potrebné, aby bol preukázaný úmysel, že lešenie bolo odcudzené. To je vzhľadom na uvedené

rozhodnutie krajského súdu pochybné. Poukázal ďalej na vyjadrenia zo dňa 17.12.2024, v ktorom sa
žalovanávyjadrila,ženemalavedomosťamázato,ženebolpreukázanýúmyselžalovanej,žebychcela
ukrátiť veriteľa, alebo že by to jej otec urobil s úmyslom ukrátiť veriteľa. S prihliadnutím na rozsah čiastky
2 898 € je žaloba podaná predčasne. Navrhuje žalobu zamietnuť.

7.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímspodanoužalobou,rozsudkomokresnéhosúdu4C/60/2020,
rozsudkom Okresného súdu Čadca CA-7C/45/2020, zápisnicou z pojednávania zo spisu 7C/45/2020,
zápisnicou z trestného pojednávania CA-2T/39/2022, obžalobou v trestnej veci zo dňa 21.4.2022,
vyjadrením žalovaného zo dňa 17.12.2024 spoločne s lekárskou správou, vyjadrením žalobcu zo dňa
16.1.2025, rozhodnutím Krajského súdu v Žiline 8Co/58/2023.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca v minulosti vykonával
zatepľovacie práce na nehnuteľnosti vo vlastníctve otca žalovanej. Objednávateľ žalobcovi nezaplatil
sumu za tieto práce a nárok žalobcu je predmetom konania CA-7C/45/2020. Rovnako žalobca žiadal od
otca žalovanej zaplatiť za neoprávnené užívanie lešenia, čo je predmetom konania CA-4C/60/2020. Vo

veci prebieha aj trestné konanie, predmetom ktorého je krádež lešenia zo strany otca žalovanej. Súd má
preukázané, že otec žalovanej E. B. na základe darovacej zmluvy zo dňa 16.3.2022 previedol na dcéru
rodinný dom súp. č. XXXX a pozemky CKN 1316 a 1317 v katastrálnom území D. zapísané na LV XXXX.
Dlžník a žalovaná sú blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Na nehnuteľnosti boli
zriadené aj ťarchy, a to vecné bremeno spočívajúce v prospech doživotného bývania E. B., prednostné

právo na odkúpenie a darovanie nehnuteľností v prípade následného prevodu v prospech E. B. a zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na základe zmluvy o pôžičke.

9.Podľa§116Občianskehozákonníkablízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by

ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

10. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú vočinemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

11. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej

starostlivosti nemohla poznať.

12. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Čiastočne súhlasí
s názorom právneho zástupcu žalovanej, že došlo k čiastočnému oslabeniu nároku rozhodnutím
krajského súdu vo veci, v ktorej zmenil rozhodnutie okresného súdu, avšak podotýka, že vo veci bolo
podané dovolanie, čo na druhej strane nič nemení na tom, že rozhodnutie je právoplatné, ale čo je

podstatné, ako uviedla aj právna zástupkyňa žalobcu, vo veci naďalej existujú ďalšie súdne konania
(jedno civilné, jedno trestné), ktoré zakladajú domnienku, že predchodca žalovanej je dlžníkom žalobcu.
Súd nespochybňuje zdravotný stav právneho predchodcu žalovanej doložený lekárskym potvrdením,
avšak je toho názoru, že okrem možného vyporiadania veci zo zdravotných dôvodov je motívom konania
aj snaha vyhnúť sa zaplateniu možných pohľadávok. Ako vyplynulo zo zápisnice v trestnom konaní,

žalovaný je nemajetný, je invalidný dôchodca a týmto spôsobom by mohol zmariť vymáhateľnosť, resp.
reálne uspokojenie pohľadávky žalobcu. Pokiaľ má súd preukázané, že namietané právne úkony boli
urobené medzi blízkymi osobami, nie je potrebné preukazovať vedomosť nadobúdateľa (tzn. žalovanú)
o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Preukázať opak, tzn. nevedomosť pri náležitej starostlivosti zaťažuje
žalovanú. Súd sa však nestotožnil s tvrdením žalovanej a jej právneho zástupcu, že žalovaná o týchto

veciach, prebiehajúcich konaniach a ich obsahu nemala žiadne vedomosti. Prihliadnuc k jej výpovediam
jej muselo byť zrejmé, o čo ide a aká je výška pohľadávok. V zmysle citovaného rozhodnutia NS SR
možno vychádzať aj z nepriamych dôkazov. Po vyhodnotení týchto skutočností, tzn. výpovedí pred
súdmi, skutočnosť, že ide o blízku osobu žijúcu v spoločnej domácnosti s prevodcom, považuje súd za
preukázané, že o pohľadávke žalobcu vedieť mohla a mala. Taktiež jej tým pádom mohol byť známy aj

motív prevodcu s prevodom nehnuteľností. Tejto konštrukcii nasvedčuje aj zriadenie vecného bremena
a možnosti spätnej kúpy alebo spätného darovania v prospech prevodcu. Žalovanej sa tak nepodarilo
preukázať, že pri náležitej starostlivosti nemohla poznať dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa. Súd má tak
preukázanévšetkynáležitostinato,abymoholvyhlásiť,žežalobcaúspešneodporovalprávnemuúkonu,
tzn. aby sa tento úkon stal voči nemu právne neúčinným. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku rozhodnutia.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

16. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Žilina. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom

sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.