Uznesenie Judgement was issued on Monday, April 27, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/993/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120350471
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120350471.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C.
XXX, XXX XX C., o vymoženie 5.866,03 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mária
Bíla so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, IČO: 42 099 170, pod sp. zn. 315EX
2161/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/993/2020

zo dňa 12. 02. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/993/2020 zo dňa
12. 02. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/993/2020 zo dňa 12. 02. 2025 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením sp. zn. 49Ek/993/2020 zo dňa 12. 02. 2025 vyšší súdny úradník návrh povinného na
zastavenie exekúcie zo dňa 06. 12. 2023 podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
aj ako „Exekučný poriadok“) zamietol ( výrok I.) a zároveň návrh povinného na zastavenie exekúcie zo
dňa 09. 01. 2024 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06. 12. 2023 je v poradí druhým návrhom povinného na
zastavenie exekúcie a návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 09. 01. 2024 je v poradí tretím
návrhom na zastavenie exekúcie. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že povinný môže podať v priebehu
konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, avšak platí, že právne skutočnosti resp. dôvody na
zastavenie exekúcie musí povinný uplatniť včas. Pravidlom včasného uplatnenia skutočností pri ďalších
podaných návrhoch je, že v poradí druhom a ďalšom podanom návrhu na zastavenie exekúcie môže

povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie
exekúcie; takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. Ide o tzv.
koncentračnú zásadu exekučného konania, ktorá sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky
skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku
exekučného titulu do začatia exekučného konania, a to v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak skutočnosť

tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s
výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol povinný uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje
zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci
koncentračnej zásady vyjadrenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku pri návrhoch povinného na
zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď by tu dôvod
na zastavenie exekúcie bol (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). V tomto smere tiež vyšší

súdny úradník dal do pozornosti, že koncentračná zásada exekučného konania bola už viackrát uznaná
a akceptovaná aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR (napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 149/2022zo dňa 09. 03. 2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16. 03. 2022, uznesenie ÚS SR
sp. zn. IV. ÚS 287/2022 zo dňa 01. 06. 2022). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyšší súdny
úradník konštatoval, že v druhom a treťom podanom návrhu na zastavenie exekúcie povinný neuviedol

skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v
spojitosti s § 61k ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku, a teda neuviedol skutočnosti, ktoré nastali po
podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Preto v súlade s citovaným ustanovením §
61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie
zo dňa 06. 12. 2023 a dňa 09. 01. 2024 zamietol.

2. Povinný podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka
sp. zn. 49Ek/993/2020 zo dňa 12. 02. 2025 a v podanej sťažnosti namietal, že súd pri rozhodovaní
neprihliadol na osobitnú ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany sporu, hoci v predmetnej veci ide o
spotrebiteľský spor v zmysle § 290 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“). V tejto súvislosti poukázal najmä na § 299 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd nevydá platobný

rozkaz v prípade, ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a táto obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Zároveň poukázal na § 3 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, ktorý
vymedzuje prípady neprípustnosti návrhu, najmä ak ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy obsahujúcej
neprijateľné zmluvné podmienky, nárok v rozpore s právnymi predpismi alebo nárok uplatňovaný bez
splnenia zákonom stanovených podmienok. Povinný ďalej poukázal na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je súd povinný prihliadať ex offo na nemožnosť uplatnenia práva,
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, ako aj na iné zákonné
prekážky brániace priznaniu plnenia, a to aj bez návrhu spotrebiteľa. V tejto súvislosti zdôraznil, že súd
mal skúmať otázku premlčania aj bez jeho výslovnej námietky. Odkázal tiež na § 54a a § 100 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Povinný namietal, že spotrebiteľská zmluva

uzavretá s veriteľom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 až 5 OZ. Okrem
toho uviedol, že v zmysle § 53d OZ, je neplatná spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté
za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery. Poukázal aj na § 457 OZ. Zároveň argumentoval
ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého veriteľ

nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie úveru, ak nekonal s odbornou starostlivosťou pri
posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, pričom v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že veriteľ túto povinnosť porušil. Povinný
ďalej namietal, že zmluva sa neoprávnene odvoláva na Obchodný zákonník, hoci ide o spotrebiteľský
záväzok, na ktorý sa má aplikovať režim občianskeho práva. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru

Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Napokon poukázal na § 298 CSP, na ustanovenia o
spotrebiteľských sporoch (§ 290 a nasl. CSP) a na § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
podľa ktorého výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu
ochranu. Zdôraznil, že uplatňuje zákonné prostriedky ochrany spotrebiteľa voči veriteľovi, ktorého
konanie považuje za rozporné s právnym poriadkom.

3. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril a navrhol, aby súd sťažnosť v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol a v exekučnom konaní pokračoval. Zároveň uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva
na svojich vyjadreniach zo dňa 22. 09. 2020 a zo dňa 28. 12. 2023, pričom tvrdenia povinného naďalej
považuje za zavádzajúce a právne irelevantné, smerujúce výlučne k vyhnutiu sa splneniu povinnosti

uloženej exekučným titulom. Oprávnený opätovne zdôraznil, že jeho nárok na zaplatenie vymáhanej
sumy bol právoplatne priznaný rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11Csp/419/2017
zo dňa 06. 02. 2019 (ďalej len „exekučný titul“), ktorý je vykonateľný a predstavuje riadny podklad pre
vedenie exekúcie. Oprávnený sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, najmä s jeho bodom
13, a uviedol, že povinný vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by nastali po

podaní prvého návrhu na zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na koncentračnú zásadu
vyjadrenú v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej je povinnosť tvrdenia povinného pri podaní
návrhu na zastavenie exekúcie striktne viazaná na zákonom stanovené lehoty. Ak povinný návrh podá
oneskorene, súd ho podľa § 61l ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku zamietne, aj keby tu inak dôvod
na zastavenie exekúcie bol. Oprávnený ďalej uviedol, že povinnému nebola odňatá možnosť domáhať

sa ochrany svojich práv, keďže mal možnosť využiť riadne opravné prostriedky v základnom súdnom
konaní, ako aj v exekučnom konaní. Túto možnosť však v zákonom predpokladanom rozsahu nevyužil.
Záverom oprávnený konštatoval, že povinný v žiadnom zo svojich návrhov na zastavenie exekúcie
nepreukázal existenciu skutočností odôvodňujúcich zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučnéhotitulu, ani iné okolnosti brániace jeho vymáhateľnosti. Rovnako neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie
podľa osobitného predpisu. S poukazom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd sťažnosť povinného
proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie ako nedôvodnú zamietol.

4. Súdny exekútor sa vyjadril k podanej sťažnosti povinného a uviedol, že povinný namieta skutočnosti,
ktoré mali byť (boli) predmetom skúmania v súdnom konaní, z ktorého vzišiel exekučný titul. Exekučné
konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že sa s
rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/993/2020 zo dňa 12. 02. 2025 stotožňuje

a navrhuje zamietnuť sťažnosť povinného v celom rozsahu.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže
povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších
návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

15. Sudca po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas,
oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonompredpísané náležitosti, preskúmal napádané uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj

dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol
odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napádaného uznesenia. Sudca
sa stotožnil s odôvodnením napádaného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach
naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia,
s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného

rozhodnutia, sa sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s
najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

16. Povinný môže v priebehu exekučného konania podať viacero návrhov na zastavenie exekúcie,
dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku však musí uplatniť včas,
nakoľko pri návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada, ktorej podstatou je,

že určité (spravidla procesné) úkony sa musia všetky skoncentrovať v určitom štádiu konania. V návrhu
na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. návrh
na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré
nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali

po uplynutí tejto lehoty okrem prípadu, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol
skôr uplatniť. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas,
exekučný súd na ňu nemôže prihliadnuť, t.j. návrh povinného na zastavenie exekúcie je teda v tejto časti
právne neúčinný. Ak teda povinný uvedie relevantné tvrdenia alebo dôkazné návrhy oneskorene, súd
na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.

17. Napriek vyššie uvedenej koncentračnej zásade, sudca uvádza, že exekučným titulom v tomto
exekučnom konaní nie je platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom v upomínacom konaní,
ale rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11Csp/419/2017-287 zo dňa 06. 02. 2019.
Okremtohosaoprávnenývexekučnomkonanídomáhavymoženialenistinyspolusozákonnýmúrokom

z omeškania bez poplatkov a zmluvných úrokov. Sudca poukazuje na bod 40 odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11Csp/419/2017-287 zo dňa 06. 02. 2019: „Na základe
vyššie uvedených skutočností mal teda súd za to, že žalobca poskytol žalovanému úver reálne vo
výške 14.700,- Eur (15.000,- Eur - poplatok 300,- Eur), pričom žalovaný uhradil na splatenie tohto
úveru žalobcovi sumu 7.279,46 Eur. Keďže úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov súd

žalobe vyhovel v časti zaplatenia skutočne poskytnutej istiny 14.700,- Eur, po odpočítaní žalovaným
zrealizovaných úhrad vo výške 7.279,46 Eur a premlčanej časti úveru vo výške 1.554,51 Eur a teda
zaviazal žalovaného k úhrade zvyšku poskytnutého úveru v sume 5.866,03 Eur a v prevyšujúcej časti
požadovanej istiny žalobu zamietol.“

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, tvrdenie povinného, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky je právne irelevantné, nakoľko zmluva bola v základnom konaní podrobená kontrole
neprijateľných zmluvných podmienok a následne bol povinný zaviazaný len na vrátenie istiny - požičal
si 14.700,- Eur a uhradil 7.279,46 Eur, teda sumy 5.866,03 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne od 29. 03. 2015 do zaplatenia.

19. K námietke premlčania, sudca uvádza, že túto námietku premlčania vzniesol povinný aj v prvom
návrhu na zastavenie exekúcie, a vyšší súdny úradník v uznesení sp. zn. 49Ek/993/2020 zo dňa 27. 11.
2020 sa ňou zaoberal a uviedol, že nárok nie je premlčaný, nakoľko od právoplatnosti exekučného titulu
(28. 03. 2019) do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 29. 07. 2020), desaťročná

premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neuplynula,
pričom premlčacia doba bola doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie prerušená. Sudca
sa s vyjadrením vyššieho súdneho úradníka v uznesení sp. zn. 49Ek/993/2020 zo dňa 27. 11. 2020
stotožňuje.

20. Záverom sudca uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a
Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné nadoplneniedôvodovprvostupňovéhorozhodnutia,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní.Sudcapreto
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné
a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, sudca dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/993/2020 zo dňa 12. 02. 2025, a preto
túto sťažnosť zamietol v celom rozsahu, keď povinný neuviedol a nepreukázal v opakovane podaných

návrhoch na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného
titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod
zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

22. O trovách sťažnostného konania sudca rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s

§199d a nasl. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok
na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z
exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného
nevznikli (v rámci vyjadrenia k podanej sťažnosti si žiadne trovy neuplatnil), súd v súlade s princípom
uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu

trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§202 ods. 4

Exekučného poriadku).