Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322204926
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2322204926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXX,2/D.E.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.XXX,zastúpených:AdvokatskakanceláriaHoransky&Partners
s. r. o., so sídlom Staničná 2308/1, Piešťany, IČO: 56 023 499, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XXXX/XX, I., 2/ F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, I., 3/ I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H.
XXXX/XX, I., zastúpeným advokátom: JUDr. Stanislav Jakubčík, so sídlom Trenčianska 57, Bratislava
- mestská časť Ružinov, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 27. marca 2025 č. k. 8C/87/2022-307, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyniam 1/ a 2/ priznáva proti žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve žalobkýň, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. C. a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
ako parc. č. 2629/25 o výmere 504 m2, zast. plochy - rodinný dom súp. č. XXX, parc. č. 2629/80 o výmere
296 m2, záhrada, nie sú zaťažené záložným právom v prospech J. G. a ani jeho právnych nástupkýň;

výrokom II. priznal žalobkyniam 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ až 3/ právo na náhradu trov konania vo výške
100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 39, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 151a zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. Vecne dôvodil, že žalobkyne žalobou doručenou súdu 28.12.2022 žiadali, aby súd určil, že

nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. C. a sú zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 2629/25 o výmere 504 m2, zast. plochy - rodinný dom súp.
č. XXX, parc. č. 2629/80 o výmere 296 m2, záhrada, nie sú zaťažené záložným právom v prospech
J. G. a ani jeho právnych nástupkýň. Žalobu odôvodnili tým, že spolu so svojou nebohou matkou A.
I. uzavreli dňa 3.5.2002 s právnym predchodcom žalovaných, nebohým J. G., zmluvu o pôžičke na
sumu 615.000,- Sk, ktorá mala byť vrátená do 6.6.2002 pod hrozbou zaplatenia úroku vo výške 17,5
% odo dňa splatnosti dlhu do zaplatenia. Spolu so zmluvou o pôžičke bola uzavretá zmluva o zriadení

záložného práva na nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozsudku. Spolu so zmluvou o poskytnutí
pôžičky a záložnou zmluvou bola spísaná dňa 3.5.2002 u notára JUDr. Dezidera Ravluka na Notárskom
úrade v Bratislave aj notárska zápisnica č. N 189/02, Nz 188/02, v ktorej žalobkyne peňažný dlh uznali
a súhlasili s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Žalobkyne v skutočnosti od právneho predchodcužalovaných žiadne peniaze nedostali a na katastri v Galante zistili, že bol predložený návrh na prevod
nehnuteľnosti v prospech právneho predchodcu žalovaných, ktorého súčasťou bola aj falošná kúpna
zmluva. Žalobcovia, ako aj ich právna predchodkyňa, podali na súd žalobu o určenie neplatnosti záložnej

zmluvy, zmluvy o pôžičke a tiež neplatnosti uznania dlhu. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Galanta
pod sp. zn. 6C/67/2002, toto konanie bolo niekoľko rokov prerušené, pretože proti J. G. sa viedlo
trestné konanie pre trestný čin podvodu. Trestné konanie bolo ukončené právoplatným rozsudkom
Krajského súdu Bratislava z 12.10.2005 sp. zn. 3T/5/2004 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR z 10.5.2006 sp. zn. 1To/116/2005. Odsúdeniu J. G. zabránila tá skutočnosť, že v priebehu trestného

konania dňa X.X.XXXX zomrel násilnou smrťou, a preto bolo voči nemu trestné stíhanie zastavené.
Po skončení trestného konania sa pokračovalo v konaní sp. zn. 6C/67/2002 na Okresnom súde
Galanta a žaloba bola po odvolaní Krajským súdom Trnava zamietnutá. Žalobcovia v prebiehajúcom
konaní v žalobe tiež uvádzali, že civilné súdy nerešpektovali záväzné právne závery trestných súdov a
neprípustným spôsobom legalizovali kriminálne konanie právneho predchodcu žalovaných J. G.. J. G.
dňa 28.8.2002 podal návrh na začatie exekúcie, bolo vydané poverenie pre exekútora, avšak Okresný

súd Galanta uznesením z 15.6.2006 sp. zn. 11Er/1293/2002 túto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
exekučné konanie zastavil. Žalobcovia sa v žalobe dovolávali uplatnenia námietky premlčania, a to
nielen k samotnému nároku zo zmluvy o pôžičke, ale aj k uplatneniu výkonu záložného práva zriadeného
v prospech J. G.. Ďalej uviedli, že záložné právo zaniká z dôvodov uvedených v § 151md Občianskeho
zákonníka.

4. Žalované so žalobou nesúhlasili, poukazovali na to, že v konaní sp. zn. 6C/67/2002 bola žaloba
zamietnutá, preto nastala prekážka veci rozhodnutej. Nesúhlasili ani s tvrdením žalobcov, že záložné
právo bolo premlčané, pretože na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha konanie, kde strana
žalobcu podala návrh na zastavenie exekúcie, pričom súd v konaní Ek/3136/2022 návrh povinných

zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa súd podrobne zaoberal otázkou premlčania. Voči tomuto
rozhodnutiu bolo podané odvolanie, vec nie je právoplatne skončená a nastala prekážka veci začatej.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (notárskou zápisnicou N
189/2002, Nz 188/2002, zmluvou o zriadení záložného práva, LV č. XXXX pre kat. úz. C., uznesením o

obvinení J. G., uznesením o zastavení trestného stíhania, rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn.
3T/5/2004,rozsudkomNSSRsp.zn.1To/116/2005,kúpnouzmluvounapredajnehnuteľnostiz3.5.2002,
upovedomením o začatí exekúcie Ex 563/2002, uznesením Okresného súdu Galanta o zastavení
exekúcie sp. zn. 11Er/1293/2002, spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. 6C/67/2002, uzneseniami
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/3136/2022) a zistil tento skutkový stav veci.

6. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C., vlastníkom nehnuteľnosti parc. reg. „C“ parc. č. 2629/25
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 504 m2, parc. reg. „C“ parc. č. 2629/80 záhrada o výmere 296
m2, dom súp. číslo XXX na parc. reg. „C“ parc. č. 2629/25 je A. I. - právna predchodkyňa žalobcov 1/
a 2/ v podiele 2/4-iny, A. B. (správne v ďalšom texte B. – pozn. odvolacieho súdu) v 1/4-ine, D. E. v

1/4-ine. Na nehnuteľnostiach viaznu ťarchy: „Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky záložného veriteľa J. G., nar. XX.X.XXXX, na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa 3.5.2002 podľa V 959/02 zo dňa 11.6.2002 v.z. 188/2002.“

7. Dňa 3.5.2002 bola uzavretá zmluva o pôžičke, kde ako veriteľ vystupoval J. G., a ako dlžník A. I.

- právna predchodkyňa žalobcov, ako aj žalobcovia. Požičaná suma bola 615.000,- Sk. V zmluve sa
uvádza,žedňompodpisuzmluvysadlžníkompožičiavasuma615.000,-Skadlžnícisajuzaväzujúvrátiť
veriteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou v celosti a hotovosti v mieste bydliska veriteľa do 6.6.2002.
Dňa 3.5.2002 bola na Notárskom úrade notára JUDr. Dezidera Ravluka spísaná notárska zápisnica N
189/02, Nz 188/02. V tejto Notárskej zápisnici dlžníčky vyhlásili, že v prípade, ak dlh vo výške 615.000,-

Sk nezaplatia v termíne do 6.6.2002, súhlasia s tým, aby táto notárska zápisnica bola titulom pre súdny
výkon rozhodnutia. Dňa 30.5.2002 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva, kde ako záložný
veriteľ vystupuje J. G., a ako záložní dlžníci vystupujú A. I., A. B. a D. E.. Predmetom záložného práva sú
nehnuteľnosti v kat. úz. C. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, dom súp. č. XXX na parc. č. 2629/25 a
pozemok parc. č. 2629/5 zastavané plochy o výmere 504 m2 a parc. č. 2629/80 záhrada o výmere 296

m2. Záložná zmluva bola uzavretá na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa na sumu 615.000,-
Sk. V zmluve sa uvádza, že záložné právo vzniká vkladom záložného práva do katastra. Vklad záložnej
zmluvy bol učinený pod číslom V 959/02 a záložné právo bolo vyznačené na liste vlastníctva č. XXXX
pre kat. úz. C..8. V spise (č.l. 52) sa nachádza kúpna zmluva, ktorej vklad nebol učinený. V tejto kúpnej zmluve, ktorá
obsahuje overené podpisy, vystupujú ako predávajúci A. I., A. B. a D. E.. Kupujúcim je J. G.. Predmetom

kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, a to dom súp. č. XXX a pozemok parc. číslo 2629/25 a 2929/80
v kat. úz. C.. Predávajúci a kupujúci sa dohodli na kúpnej cene vo výške 615.000,- Sk. Kúpnu cenu
kupujúci zaplatili predávajúcim v hotovosti do 7.6.2002. V prípade, že kúpnu cenu do tejto doby kupujúci
v hotovosti nezaplatí, započíta sa na kúpnu cenu pôžička, ktorú kupujúci poskytol predávajúcim na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 3.5.2002. Započítaním pôžičky záväzok predávajúcich zaniká.

9. Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava č. k. 131/OEK-
BA-2002 He vyplynulo, že J. G. po predchádzajúcej dohode s obvinenou K. E., táto dňa 3. mája 2002 v
Bratislave v Notárskej kancelárii JUDr. Dezidera Ravluka na Banskobystrickej ul. č. 16 pod zámienkou
sprostredkovania kúpy bytu a zabezpečenia finančných prostriedkov na kúpu bytu K. E. požiadala svoju
priateľku D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX, jej sestru A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. a ich matku A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX, o podpísanie Zmluvy o pôžičke
na sumu 615.000,-Sk na strane dlžníkov s obvineným J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., B. L.
X na strane veriteľa a Zmluvy o zriadení záložného práva na ich nehnuteľnosti: rodinný dom s.č. XXX
na parc. č. 2629/25, pozemok parc. č. 2629/25 zast. pl. o výmere 504 m2, pozemok parc. č. 2629/80
záhrada o výmere 296 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného na Katastrálnom úrade

v Trnave, Správa katastra Galanta v prospech záložného veriteľa J. G., pričom využijúc okolnosti a
situácie, doposiaľ nezisteným spôsobom bez vedomia dlžníkov, podsunuli im k podpisu kúpno-predajnú
zmluvu, na základe ktorej predávajú v prospech kupujúceho J. G. nehnuteľnosti: dom s. č. XXX na parc.
č. 2629/25, pozemok parc. č. 2629/25 zast. pl. o výmere 504 m2, pozemok parc. č. 2629/80 záhrada
o výmere 296 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného na Katastrálnom úrade v Trnave,

Správa katastra Galanta, katastrálne územie C. za kúpnu cenu 615.000,-Sk, pričom finančnú hotovosť
vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke vo výške 615.000,- Sk dlžníkom neodovzdali, K. E. byt nevybavila,
stretnutiam sa vyhýbala a zároveň na Katastrálnom úrade v Galante doposiaľ neznáma osoba požiadala
o vklad vlastníckeho práva k horeuvedeným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho, čím uviedli D. E.,
A. B. a A. E. do omylu a v prípade vykonania vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra

nehnuteľnosti by im spôsobili škodu vo výške 615.000,- Sk. Trestné stíhanie obvineného J. G. bolo
uznesením vyšetrovateľa PZ dňa 23.06.2004 zastavené v dôsledku jeho úmrtia. Trestné konanie proti
K. E. a iným osobám bolo právoplatne ukončené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 12.10.2005,
sp. zn. 3T/5/2004 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 10.5.2006, sp. zn. 1To/116/2005.
Napriek úmrtiu J. G. z oboch odsudzujúcich rozhodnutí trestných súdov jednoznačne vyplynulo, že

skutku podvodu sa dopustila K. E. spolu s ďalšími osobami, medzi iným aj s J. G..

10. Pod č.k. 31D/1622/2004; Dnot 176/2004 bolo dňa 10.10.2005 vydané notárom JUDr. Janou
Chovancovou osvedčenie o dedičstve po zomrelom J. G., zomrelom X.X.XXXX. Ako dedičia zo zákona
v I. dedičskej skupine prichádzali do úvahy manželka F. G., nar. XX.X.XXXX, mal. F. G., nar. X.X.XXXX,

mal. I. G., nar. XX.X.XXXX.

11. Pod č.k. 12D/141/2017; Dnot 287/2017 bolo dňa 27.11.2018 notárom JUDr. Fedorom Klimom
prejednávané dedičstvo po A. I., nar. XX.X.XXXX, zomrelej X.XX.XXXX. Dedičmi po poručiteľke boli
pozostalé deti A. B., nar. XX.X.XXXX a D. E., nar. XX.X.XXXX.

12. V konaní na Okresnom súde Galanta sp. zn. 6C/67/2002 bola podaná žaloba o určenie neplatnosti
záložnej zmluvy a zmluvy o pôžičke. Okresný súd Galanta rozsudkom z 9.10.2013 žalobu zamietol, čo
bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu Trnava dňa 31.3.2015, sp. zn. 9Co/36/2014.

13. V konaní sp. zn. 15Er/1234/216 Okresného súdu Galanta bolo vydané poverenie pre súdneho
exekútora JUDr. Dušana Noskoviča na vymoženie uloženej povinnosti výkonu záložného práva, ktoré
viazne na rodinnom dome súp. č. XXX, postavený na parc. č. 2629/25, pozemok parc. č. 2629/25,
pozemokparc.č.2629/80,zapísanénalistevlastníctvaXXXXprekatastrálneúzemieC..Akooprávnené
vystupovali žalované, a ako povinní vystupovali žalobkyne. Exekučné konanie bolo zastavené.

14. Okresný súd Banská Bystrica pod č.k. 1Ek/3136/2022 viedol exekučné konanie vo veci oprávnených
F. G., nar. XX.X.XXXX, F. G., nar. X.X.XXXX, I. G., nar. XX.X.XXXX a povinných A. B., nar. XX.X.XXXX,
D. E., nar. XX.X.XXXX, o vymoženie 20.414,26 eura (615.000,- Sk). Predmetné exekučné konaniebolo zastavené uznesením z 1.12.2023. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná sťažnosť a Okresný súd
Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 24.6.2024 sťažnosť oprávnených zamietol.

15. Súd prvej inštancie uviedol, že v prebiehajúcom spore bol sporný nedostatok naliehavého právneho
záujmu, res iudicata, litispedencia, premlčanie.

16. Podľa rozsudku NS SR z 26.10.2022, sp. zn. 4Cdo/169/2021, právna veta publikovaná v zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2023 naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť

nie je zaťažená záložným právom v dôsledku premlčania jeho výkonu, je daný. V predmetnom
rozhodnutí NS SR v bode 10.1. sa uvádza, že premlčaním záložného práva, a po vznesení námietky
premlčania zo strany záložcu, nemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať s objektom
jeho vlastníckeho práva. Ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a
záložca vzniesol námietku premlčania neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri

zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Záložné právo má akcesorickú povahu k záložnej zmluve. Záložné
právo je spojené s pohľadávkou veriteľa.

17. Súd sa ďalej zaoberal námietkou premlčania vymáhanej pohľadávky. Desaťročná premlčacia doba
začala plynúť deň nasledujúci po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. 8.6.2002, pričom

táto bez prerušenia plynula do 28.8.2002, kedy bolo začaté exekučné konanie vedené pod. sp. zn.
11Er/1293/2002. Uvedené exekučné konanie bolo dňa 3.1.2007 uznesením Okresného súdu Galanta
právoplatne zastavené. To znamená, že od začatia plynutia premlčacej doby (8.6.2002) do začatia
exekučného konania (28.8.2002) uplynuli z premlčacej doby necelé 3 mesiace. Následne od 28.8.2002
do právoplatného skončenia exekučného konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.

zn. 11Er/1293/2002 (3.1.2007) premlčacia doba neplynula. Premlčacia doba opäť začala plynúť dňa
4.1.2007, pričom nepretržite plynula do 18.8.2016, t. j. 9 rokov a približne 7 mesiacov. Dňa 18.8.2016
začalo na základe návrhu na vykonanie záložného práva na Okresnom súde Galanta ďalšie exekučné
konanievedenépodsp.zn.15Er/1234/2016.Dňa11.7.2017bolosúdomvydanépoverenienavykonanie
exekúcie, a to na podklade zmluvy o zriadení záložného práva z 3.5.2002 a rozsudku Okresného súdu

v Galante, sp. zn. 6C/67/2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/36/2014,
pričom predmetom exekúcie mal byť v zmysle prvotného poverenia výkon záložného práva, ktoré
viazne na rodinnom dome súp. č. XXX, postavený na parcele č. 2695/25, pozemok parc. č. 2629/25
- zastavané plochy a nádvoria, ako aj pozemok parc. č. 2629/80 - záhrada, zapísané na LV č. XXXX
pre k.ú. C., okres Galanta. Predmetným rozsudkom Okresný súd Galanta zamietol návrh navrhovateľov,

ktorým sa domáhali určenia neplatnosti zmlúv a notárskej zápisnice, ktorá je v tomto konaní exekučným
titulom, pričom Krajský súd v Trnave toto rozhodnutie potvrdil. Dňa 29.4.2020 bolo Opravným uznesením
Okresného súdu Galanta zmenené poverenie na vykonanie exekúcie v časti exekučného titulu, a to
tak, že predmetná povinnosť sa mala vymáhať na základe notárskej zápisnice sp. zn. N 189/02, Nz
188/02. V nadväznosti na uvedené má súd za to, že premlčacia doba v období od začatia exekučného

konania, sp. zn. 15Er/1234/2016 (18.8.2016) do opravy poverenia (29.04.2020) nemohla spočívať,
nakoľko až po oprave poverenia sa pohľadávka oprávnených začala vymáhať na základe spôsobilého
exekučného titulu, t. j. z premlčacej doby uplynuli ďalšie 3 roky a približne 8 mesiacov. Od opravy
poverenia (29.4.2020) až do ukončenia exekučného konania, sp. zn. 15Er/1234/2016 (26.10.2022)
premlčacia doba neplynula. Od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. odo dňa 7.6.2002

do opravy poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. 15Er/1234/2016, t. j. do dňa 29.4.2020, zohľadňujúc
pretrhnutie premlčacej doby počas vedenia exekučného konania pod sp. zn. 11Er/1293/2002, uplynulo
z premlčacej doby spolu 13 rokov a približne 3 mesiace. Námietka premlčania je opodstatnená.

18. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá

vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V konaní Okresného súdu
Galanta sp. zn. 6C/67/2002predmetom sporu bola neplatnosť zmlúv, pričom v prebiehajúcom spore petit
znie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o totožný
predmet konania, a preto neprichádza do úvahy res iudicata.

19. Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde
prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr (litispedencia).
Totožnosť sporu je daná vtedy, ak sú v konkrétnom sporovom konaní, vo vzťahu ku skôr začatémusporovému konaniu, kumulatívne splnené podmienky, a to totožnosť sporových strán a súčasne
totožnosť predmetu sporu. V danom prebiehajúcom spore nedošlo k litispedencii.

20. Pasívna legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, na základe ktorého je niekto nositeľom
práv alebo povinností. Pasívna vecná legitimácia na strane žalovaných je preukázaná s poukazom na
§ 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Skutočnosť,
že pohľadávka nebola predmetom dedičstva neznamená, že oprávnení dedičia nevstúpili do práv a
povinností poručiteľa. V sporoch, ktoré boli v tomto konaní citované, sa žalovaná strana sama označila

za právnych nástupcov poručiteľa a vystupovala ako oprávnené osoby zo zmlúv o pôžičke a záložnej
zmluvy.

21. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, §262 ods. 1
CSP, vecne plným procesným úspechom žalobkýň.

22. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalované s návrhom jeho zmenu tak, aby odvolací súd
žalobu v celom rozsahu zamietol, alternatívne navrhli jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili (posudzujúc ho podľa obsahu) ust. § 365
ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Namietali, že súd nesprávne uzavrel, že žalobkyne majú naliehavý právny
záujem na určení neexistencie záložného práva a nesprávne aplikoval aj rozhodnutie NS SR sp. zn.

4Cdo/169/2021, pretože skutkové okolnosti sú odlišné. V konaní 4Cdo/169/2021 exekučné konanie
nebolo zastavené a žalobca tam nemal dostupný iný prostriedok ochrany. Naopak v konaní vedenom
na OS Galanta pod sp. zn. 8C/87/2022 bola pohľadávka premlčaná, exekučné konanie zastavené a
žalobkynemohližiadaťovýmaznakatastri.Vprejednávanejvecižalobkynemohlipodaťnávrhnavýmaz
záložného práva pred katastrálnym odborom v správnom konaní (§ 7 ods. 1 písm. b/ Katastrálneho

zákona). Navyše exekučné konanie bolo právoplatne zastavené, čo odstraňuje reálnu hrozbu zásahu
do práv žalobkýň. Súd sa nevyporiadal s existenciou tejto možnosti ochrany, čo zakladá nesprávne
právne posúdenie. Podľa názoru žalovaných v danom konaní nie je preukázaná existencia naliehavého
právneho záujmu žalobkýň. Žalobkyne už vo vyjadrení z 2.2.2024 (doručené na súd dňa 5.2.2024)
poukázali na to, že Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. 1Ek/3136/2022 zastavil exekučné

konanie. Žalované dodali, že Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. 1Ek/3136/2022 rozhodol
dňa 24.6.2024 už právoplatným uznesením tak, že sťažnosť oprávnených 1/ až 3/ (v tomto konaní
žalovaných 1/-3/) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/3136/2022 z 1.12.2023
zamietol, a ďalej uviedli citácie z predmetného exekučného rozhodnutia. Žalované ďalej dôvodili, že
právny záujem naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných

prostriedkov ochrany práva. Aj v danom prípade katastrálny odbor okresného úradu zapísal záložné
právo k nehnuteľnosti záznamom na podklade listiny, o ktorej Okresný súd Banská Bystrica rozhodol,
že nároky z nej sú už premlčané, a preto v takomto prípade, nie je možné podať žalobu na určenie.
Zosúladenie skutočného stavu so stavom v katastri nehnuteľností je možné vykonať aj inak ako podaním
žaloby voči žalovaným 1/-3/. V tomto prípade teda nie je daný naliehavý právny záujem a súd by mal

žalobu zamietnuť.

23. Žalované tiež uviedli, že sa opakovane vo veci vyjadrili, že je tu nedostatok pasívnej legitimácie.
Táto skutočnosť vyplýva a contrario, z logického výkladového argumentu, že ak žalované 1/-3 nie
sú aktívne legitimované v exekučnom konaní, na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky a záložnej

zmluvy, ktorá bola spísaná dňa 3.5.2002 u notára JUDr. Dezidera Ravluka, na Notárskom úrade v
Bratislave, Banskobystrická 16, tiež Notárska zápisnica sp. zn. N 189/02, Nz 188/02, o čom rozhodol
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. 1Ek/3136/2022, pretože v súvislosti s osvedčením
o dedičstve po zosnulom právnom predchodcovi pohľadávky J. G. voči žalobkyniam, táto pohľadávka
nebola predmetom dedičstva, t.j. nebola v rámci dedičského konania vôbec zahrnutá a prededená,

znamená to, že žalované 1/-3 nie sú nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva,
t.j. nie sú vecne pasívne legitimované.

24. Žalované ďalej namietali porušenie práva na spravodlivý proces tým, že sa súd nevysporiadal so
zásadnými obrannými argumentmi žalovaných a odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé.

25. Žalobkyne sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili.26. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387
ods. 1 CSP.

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobkýň,
ktorou sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe nie sú zaťažené záložným právom,

vyhovel, keď dospel k záveru, že výkon záložného práva je premlčaný.

28. Žalované podali odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ Civilného
sporového poriadku.

29. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť
hodnotené v kontexte celého konania.

30.Odvolacímdôvodompodľaustanovenia§365ods.1písm.f)CSPmožnonapadnúťvýsledokčinnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu
súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné
ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho

interpretoval na daný prípad.

32. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, či svojim
procesnýmpostupom(nedostatočnýmodôvodnenímrozhodnutia)odňalžalovanýmmožnosťkonaťpred

súdom a či vec správne právne posúdil.

33. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých

ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť vsúlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd
pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu

preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

34. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobkýň a nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto

dať za pravdu odvolateľkám. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

35. Žalované v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že žalobkyne majú
naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva a nesprávne aplikoval aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021, pretože skutkové okolnosti sú odlišné. Poukazovali na to,
že žalobkyne majú k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany, mohli podať návrh na výmaz záložného

práva pred katastrálnym odborom v správnom konaní (§ 7 ods. 1 písm. b/ Katastrálneho zákona) a
navyše exekučné konanie bolo právoplatne zastavené, čo odstraňuje reálnu hrozbu zásahu do práv
žalobkýň. Tieto odvolacie námietky žalovaných vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

36. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

37. Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že
žalobcamánapožadovanomurčenínaliehavýprávnyzáujem.Procesnápovinnosťpreukázať,ževčase

rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,
kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento
nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne

zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti
práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie)
súdne konanie alebo konania (sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná

aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

38. V súdenej veci bol správne ustálený charakter žaloby, t. j. podľa obsahu ide o žalobu podľa § 137
písm. c/ CSP a vzhľadom na súhrn zistených individuálnych okolností vyplývajúcich z dokazovania,

žalobkyne preukázali ohrozenie svojho vlastníckeho práva prípadným výkonom (premlčaného)
záložného práva právnymi nástupcami záložného veriteľa - žalovanými. Súd prvej inštancie teda
správne dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe. Bez
požadovaného určenia by bolo právne postavenie žalobkýň neisté a žalobkyne nemajú inú možnosť
ako zmeniť svoje postavenie, resp. postavenie právneho predchodcu žalovaných vo vzťahu k sporným

nehnuteľnostiam. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobkyne nemajú inú možnosť ako stav svojich
nehnuteľností vo vzťahu k zapísanému záložnému právu ustáliť a v príslušnom registri zmeniť, než práve
na základe podanej žaloby.

39. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaných, že žalobkyne majú k dispozícii iný prostriedok

právnej ochrany, keď podľa žalovaných mohli podať návrh na výmaz záložného práva pred katastrálnym
odborom v správnom konaní (§ 7 ods. 1 písm. b/ Katastrálneho zákona). Odvolaciemu súdu jednak nie
je zrejmý odkaz žalovaných na § 7 ods. 1 písm. b/ Katastrálneho zákona, keď ustanovenie § 7 nemá
odsek 1 a zároveň toto ustanovenie stanovuje obsah katastra, nie postup pri podávaní návrhu na výmaz
záložného práva. V zmysle ustanovenia § 151md ods. 3 OZ platí, že žiadosť o výmaz záložného práva

je oprávnený podať aj záložca (v prejednávanom prípade žalobkyne), ktorý je však povinný žiadosť
doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou vystavenou záložným veriteľom
preukazujúcou zánik záložného práva. Z okolností prejednávanej veci je pritom zrejmé, že v danom
prípade absentujú podmienky v zmysle § 151 md ods. 3 OZ (písomné potvrdenie o splnení záväzkualebo iná listina vystavená záložným veriteľom preukazujúca zánik záložného práva) na to, aby žiadosť
o výmaz záložného práva mohli podať žalobkyne.

40. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že premlčanie výkonu záložného práva neznamená jeho zánik,
pričom spôsoby zániku záložného práva podľa platnej právnej úpravy sú uvedené v ustanovení § 151md
ods. 1 OZ alebo v osobitných predpisoch (napr. § 672 ods. 2 OZ). Od zániku záložného práva uplynutím
času (§ 151md ods. 1 písm. d/ OZ) je potrebné odlišovať premlčanie záložného práva (§ 100 a nasl.
OZ). Vo všeobecnosti je účelom premlčania pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom čase uplatnil svoje

subjektívne právo v zmysle známej rímsko-právnej zásady vigilantibus iura scripta sunt a na druhej
strane je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnené
právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Námietka
premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obrany dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne
dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Záložné právo je majetkovým právom a nepochybne podlieha
premlčaniu. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže

premlčané právo priznať. Jej vznesenie je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať
sa uspokojenia zo zálohu. Výkon záložného práva je majetkovým právom, ktoré sa nepremlčuje skôr,
než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

41. Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021

publikovaný pod R 70/2023, a naň nadväzujúci rozsudok sp. zn. 5Cdo/64/2020 publikovaný pod R
27/2023), pri záložnom práve k nehnuteľnosti, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností, je potrebné,
na rozdiel od klasického záväzkového vzťahu, rozlišovať dva aspekty. Prvým je uplatnenie námietky
premlčania pred súdom, v dôsledku čoho pri jej dôvodnosti nemôže byť právo priznané. Druhým
aspektom je evidencia záložného práva v katastri nehnuteľností, ktorá je v zásade na uplatnení

námietky premlčania nezávislá. Vo vzťahu k záložnému právu tak podľa platnej právnej úpravy nie je
naplnený účel premlčania len samotným vznesením námietky premlčania. V tejto súvislosti potom v
praxi rezonuje problém, či možno bez ďalšieho záložné právo, ktorého výkon je premlčaný, vymazať
z príslušného registra záložných práv, prípadne aký určovací rozsudok je relevantným podkladom na
výmaz záložného práva z registra, keď napriek úspešnému uplatneniu námietky premlčania, záložné

právo vo svojej naturálnej podobe de iure trvá. Vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej
dobynespôsobujezánikpráva,aleibazániknároku.Vtakomtoprípadetedanezanikásubjektívneprávo,
ale iba právny nárok, ktorý sa na toto subjektívne právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik
možnosti domáhať sa splnenia povinnosti zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak
by povinný súhlasil s plnením po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu existencie subjektívneho práva

aj po uplynutí premlčacej doby, takéto plnenie by bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného
vznik bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu zákonodarca nemohol v ustanovení § 151md ods. 1
Občianskeho zákonníka spájať premlčanie záložného práva s jeho zánikom. Premlčaním záložné právo
nezaniká, akurát ho nie je možné v prípade vznesenia námietky premlčania vykonať proti vôli povinného
subjektu (záložcu). Ak teda povinný vznesie námietku premlčania, záložné právo bez jeho súhlasu

nebude možné vykonať. Logicky z toho potom vyplýva, že premlčaním záložného práva a po vznesení
námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať
s objektom jeho vlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti za zodpovedajúcu
(primeranú) kúpnu cenu bude v praxi značne limitujúci. Najvyšší súd (aplikáciou základných zásad

právneho poriadku) nazeral na vec cez prizmu povolených hraníc pre sudcovskú tvorbu práva tak, že
určovacívýrokvznení,žespornénehnuteľnostiniesúzaťaženézáložnýmprávomvprospechžalovanej,
je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli
záložného veriteľa. V konkrétnom záložno-právnom vzťahu, pri konkurencii práv záložného veriteľa, ako
nositeľa práva, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená zálohom na jednej strane a záložcu na strane

druhej, ako nositeľa povinnosti z premlčaného záložného práva, dovolací súd uprednostnil dispozičné
právo (ius disponendi) záložcu nakladať s predmetom jeho vlastníctva. Ak totiž záložné právo nie je
možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje
žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Sumarizujúc
uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že by bolo v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti,

ak iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych následkov premlčania výkonu záložného
práva bolo znemožnené záložcovi ako vlastníkovi sporných nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu
výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jeho vlastníckym právom, garantovaných čl. 20 ods. 1 vspojení s čl. 13 ods. 4 ústavy, ktorý ako bdelý vlastník riadne vzniesol námietku premlčania záložného
práva voči záložnému veriteľovi.

42. Dôvodným v súvislosti s namietaným nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkýň na
požadovanom určení nebol ani poukaz žalovaných na rozhodnutia exekučného súdu (Okresného súdu
Banská Bystrica) vo veci sp. zn. 1Ek/3136/2022 zo dňa 1.12.2023 v spojení s rozhodnutím zo dňa
24.6.2024, ktorými bola exekúcia v prospech oprávnených 1/ a 3/ (žalovaných 1/ až 3/) proti povinným
1/ a 2/ (žalobkyniam 1/ a 2/) o vymoženie pohľadávky vo výške 20.414,26 eura s príslušenstvom,

na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice sp. zn. 189/02, Nz 188/02 spísanej dňa 3.5.2022
notárom JUDr. Deziderom Ravlukom, v celom rozsahu zastavená, a to pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie oprávnených, ako aj premlčanie vymáhaného nároku. Ako už odvolací uviedol vyššie,
premlčanie neznamená zánik práva (navyše exekučný súd tu konštatoval premlčanie vymáhanej
pohľadávky, nie záložného práva), a preto rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie by
nemohlo slúžiť ako podklad pre žiadosť žalobkýň o výmaz záložného práva v zmysle § 151md ods. 3 OZ.

43. V súvislosti s vyššie uvedenou ustálenou súdnou praxou neobstojí ani námietka žalovaných, že v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 boli skutkové okolnosti odlišné, pretože jednak
právnu vetu predmetného rozhodnutia, a jednak i závery najvyššieho súdu uvedené v predmetnom
rozhodnutí možno jednoznačne vztiahnuť i na prejednávanú vec, keďže skutkový stav nebol odlišný do

takej miery, že by toto rozhodnutie nebolo aplikovateľné i v tejto veci. Pokiaľ žalované v rámci odlišných
skutkových okolností poukazovali na to, že v súdenej veci bola pohľadávka premlčaná, exekučné
konanie zastavené a žalobkyne mohli žiadať o výmaz na katastri, s touto argumentáciou sa odvolací
súd už vysporiadal vyššie.

44. Žalované ďalej namietali nedostatok svojej aktívnej vecnej legitimácie, a to práve s poukazom
na vyššie uvedené rozhodnutia exekučného súdu, ktorý konštatoval nedostatok ich aktívnej vecnej
legitimácie v exekučnom konaní. Ani s touto odvolacou námietkou žalovaných nemožno súhlasiť. Závery
exekučného súdu, ktorý vyvodil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávnených v exekučnom
konaní (žalovaných 1/ až 3/ v súdenej veci), a to s poukazom na špeciálne ustanovenie § 37 ods. 3

Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, totiž nemožno vzťahovať na civilné sporové konanie.

45. Podľa § 63 ods. 1 a 2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní
súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi

strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o
ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstvo. Za majetkový spor tak treba považovať
i všetky určovacie spory, predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo
sporových strán. V takýchto prípadoch súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi,
predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť o ktorú

v konaní ide. Treba mať na pamäti, že v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda
smrťou poručiteľa, z čoho vyplýva, že smrťou poručiteľa sa stávajú vlastníkom (vlastníkmi) predmetnej
nehnuteľnosti dedičia poručiteľa. Postavenie dediča vyplýva predmetným osobám z hmotnoprávnych
predpisov a nie z okolnosti, aký majetok zanechal dedičom poručiteľ. Slovenský poriadok nepozná tzv.
vec nikoho (res nullius).

46. Z okolnosti, že v konaní o dedičstve po záložnom veriteľovi (J. G.) nebola pohľadávka zo zmluvy
o pôžičke prejednaná, nemožno vyvodiť záver o neexistencii dedičov po záložnom veriteľovi. Postavenie
dedičom vyplýva z hmotnoprávnych ustanovení a momentom smrti žalovaného na nich prešlo právo,
ktoré je predmetom tohto sporu. Výsledok dedičského konania v danom prípade nie je smerodajný. Aj

samotné ustanovenie § 63 ods. 2 CSP uvádza, že súd (pri majetkových sporoch obligatórne) pokračuje
v konaní v prvom rade s dedičmi strany; s (inými) osobami, na ktoré prešlo žalované právo alebo
povinnosť súdy pokračujú v konaní iba vtedy, ak už bol tento majetok potvrdený predmetnej osobe v
právoplatne skončenom konaní. Ide teda o dve odlišné situácie, pričom spojka „prípadne“ tento záver
jasne preukazuje. Požiadavku, aby na miesto žalovaného nastúpil iba dedič, ktorému bolo právoplatne

potvrdené dedičstvo predmetnej pohľadávky, CSP neobsahuje. Navyše v danom prípade, ak predmetná
pohľadávka nebola predmetom dedenia, potom by boli žalobkyne v neriešiteľnej situácii, keďže nie
je možné ani zistiť „osoby, na ktoré prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide“, pretože
dedičský súd o predmetnej pohľadávke nekonal. Takýto stav by predstavoval odmietnutie spravodlivosti„denegatio iustitiae“, ktorému nie je možné poskytnúť ochranu (por. napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/209/2021). Súd prvej inštancie teda v danej veci správne (hoci stručne) posúdil
otázku procesného nástupníctva po záložnom veriteľovi v predmetnej veci a otázku rozdielu medzi

nadobudnutím a potvrdením dedičstva.

47. Odvolací súd zároveň opätovne zdôrazňuje, že je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom
žalované vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnili výpočty súdu prvej inštancie pre
premlčanie významných časových údajov a ani záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého bola námietka

premlčania opodstatnená. Keďže absentovala odvolacia argumentácia, ktorú by odvolací súd mohol
preskúmať, odvolací súd v tejto časti ani nemohol napadnuté rozhodnutie preskúmať. Žiada sa len pre
úplnosť dodať, že popri nespochybnenom závere o premlčaní zabezpečenej pohľadávky, je zrejmé,
že trojročná premlčacia doba záložného práva uplynula v rovnaký deň ako uplynula premlčacia doba
zabezpečenej pohľadávky, pretože s výkonom záložného práva sa v premlčacej dobe ani nezačalo.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011,

podľa ktorého pokiaľ ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka predlžuje plynutie premlčacej
doby práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie
premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu
veriteľadomáhaťsasplneniazabezpečovanejpohľadávkyajvznesenánámietkapremlčania.Vznesenie

námietkypremlčaniazáložnéhoprávajevýznamnéibavovzťahukprávuzáložnéhoveriteľadomáhaťsa
uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže
(úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen
trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.
V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom

bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu)
uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.

48. Odvolací súd taktiež nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaných, podľa ktorej napadnutým
rozsudkom bolo porušené ich právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), a to

nedostatočným odôvodnením rozhodnutia.

49. Tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu
znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a
nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na

riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. O naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný

postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver
o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé, čo však v prejednávanej veci konštatovať nemožno.

50. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo svojom rozsudku uviedol, aký skutkový stav
zistil a prečo považoval žalobu za dôvodnú a naopak námietky žalovaných za nedôvodné. Súd prvej

inštancie tiež odkázal na relevantné zákonné ustanovenia, v rozsudku ich primerane vyložil a aplikoval
na konkrétnu vec. Súdne rozhodnutie, ktoré stručne a jasne objasní podstatu sporu a závery súdu
(v rozsahu vyžadovanom § 220 ods. 2 CSP), nemožno považovať za nedostatočne odôvodnené.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok potom vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 CSP, keďže
z neho možno zistiť tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k vyhoveniu

žalobe. Okolnosť, že jednotlivé právne závery súdu prvej inštancie nepovažujú žalované za správne,
neznamená ešte nedostatočné odôvodnenie, resp. nepreskúmateľnosť rozsudku, a to i napriek jeho
stručnosti.

51. Pozornosti odvolacieho súdu ale neuniklo, že súd prvej inštancie nielen v záhlaví napadnutého

rozsudku, ale aj v celom odôvodnení uvádza nesprávne označenie priezviska žalobkyne 1/ „B.“,
namiesto správneho B.. Túto zrejmú chybu v písaní je potrebné opraviť postupom podľa § 224 CSP,
a to vydaním opravného uznesenia.52. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalovaných, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,
vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán

osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným
žalobkyniam priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady

trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

54. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do

konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).