Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012257
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov JUDr.

Andrey Kondllovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin vydierania
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného voči výroku
o treste rozsudku Okresného súdu Trnava z 27. novembra 2025, č. k. 2T/39/2025-50, na verejnom
zasadnutí konanom 14. apríla 2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v A. C., trvalé bydlisko A., prechodne bez prihlásenia D.
C. XX, A., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,
o d s u d z u j e
podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon), za použitia
§ 36 písm. l), § 36 písm. p), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného
zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trenčín,
pracovisko Považská Bystrica z 27. januára 2026, sp. zn. 4T/106/2025, právoplatný 26. marca
2026 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 26. marca 2026, sp. zn. 3To/18/2026, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 27. novembra 2025, č. k.
2T/39/2025-50 (ďalej len napadnutý rozsudok), uznal A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo zločinu

vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6. augusta
2024 (ďalej len Tr. zák.) na skutkom základe tam uvedenom. Za to ho odsúdil podľa § 189 ods. 1 Tr.
zák. s použitím § 36 písm. l), písm. p), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3 a § 39 ods. 5 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku si obe
strany ponechali lehotu na podanie odvolania. Prokurátorke Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len

prokurátorka OP) lehota na podanie odvolania márne uplynula. Obžalovaný voči rozsudku zahlásil
prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Petra Odehnala (ďalej len obhajca) odvolanie čo do výroku o treste
písomným podaním doručeným okresnému súdu 12. decembra 2025.3.Zahlásenéodvolanieobhajcaodôvodnilpísomnýmpodanímdoručenýmokresnémusúdu11.februára
2026. V odvolaní uviedol, že obhajoba namieta uložený trest ako neprimerane prísny. Ustanovenie §
189 ods. 1 Tr. zák. stanovuje zákonnú trestnú sadzby trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky až 6 rokov,

pričom s použitím § 39 ods. 5 Tr. zák. mohol súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod
zákonom ustanovenú trestnú sadzbu dvoch rokov, teda 16 mesiacov. Takáto výmera trestu by bola podľa
obhajcu dostatočná pre naplnenie individuálnej aj generálnej prevencie a zároveň by zohľadnila prínos
obžalovaného v tejto trestnej veci, kedy okrem samého seba usvedčil zo spáchania tohto trestného
činu aj ďalších dvoch obžalovaných E. F. a F. G. (pozn. pred vylúčením veci na samostatné konanie).

Obhajca ďalej uviedol, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní 23.5.2023 urobil vyhlásenie, že je
vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a jeho vyhlásenie bolo prijaté. Následne vo
veci podrobne ku skutku vypovedal na dvoch hlavných pojednávaniach, kde okrem svojho vlastného
priznaniaausvedčeniasaméhoseba,popísalajkonanieďalšíchdvochobžalovaných,ktorýchusvedčila
zodpovedal otázky od prítomných osôb. Preto navrhuje, aby súd zohľadnil aj túto skutočnosť pri ukladaní
trestu.

4. Obhajca ďalej argumentoval, že pokiaľ ide o ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. vo výroku o treste, toto nemalo
byť použité, pretože predstavuje všeobecné ustanovenie, ktoré sa uplatní, ak sa nepoužijú ustanovenia
zákona o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr. zák., ktoré sú špeciálne vo vzťahu k § 38 ods.
3 Tr. zák. Preto v použití § 38 ods. 3 Tr. zák. vidí obhajca porušenie zákona a odvolací dôvod podľa
§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák. V zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák., ktorý bol použitý aj vo výroku o treste,

môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Zákonom ustanovenou trestnou sadzbou je rozsah trestu definovaný v osobitnej časti
zákona, ktorý stanovuje minimálnu a maximálnu hranicu trestu odňatia slobody za konkrétny trestný čin.
Zákonom ustanovenou trestnou sadzbou, na ktorú odkazuje § 39 ods. 5 Tr. zák. nie je upravená trestná
sadzba v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., ale je ňou trestná sadzba trestu odňatia slobody uvedená v ust.

§ 189 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 2 roky až 6 rokov.
5.Obhajcatiežpoukázalnato,žeobžalovanývinejtrestnejvecispolupracovalspolicajtomnaobjasnení
obzvlášť závažnej trestnej činnosti organizovaného charakteru. Sľúbené potvrdenie o spolupráci mu
však policajt do dnešného dňa nevystavil a nezaslal, preto ho nemôže predložiť. Uvedeným dokladom
chcel v tomto konaní preukazovať dôvod na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr.

zák., ktorý reálne existuje, no nemá ho ako preukázať.
6.Spoukazomnavyššieuvedenéobhajcavkonečnomnávrhužiadal,abyodvolacísúdpodľa§321ods.
1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku tak, že obžalovanému uloží bez aplikácie ust. § 38 ods. 3 Tr.
zák. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý by bol zákonný a primeraný.
7. Prokurátorka OP, ktorej bolo odôvodnené odvolanie obžalovaného riadne doručené, sa k nemu
písomne nevyjadrila.
8. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 11.
marca 2026.

9. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 14. apríla
2026, na ktorý sa dostavil prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len prokurátor KP) a obhajca
obžalovaného. Účasť obžalovaného bola zabezpečená z ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-
konferenčného zariadenia podľa § 61b Tr. por., pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne
výhrady.

10. Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por.
v spojení s ust. § 269 Tr. por. oboznámením listinných dôkazov, konkrétne oboznámil čítaním správy
a relácie na obžalovaného ( ZVJS, RT, REGOB, lustrácia súdy a GP SR) a podstatný obsah spisového
materiálu Okresného súdu Trenčín, prac. Považská Bystrica sp. zn. 4T/106/2025 (z neho trestný rozkaz
+ doručenka, rozsudok okresného súdu a zápisnica o verejnom zasadnutí konanom o odvolaní na

Krajskom súde v Trenčíne). Keďže návrhy na doplnenie dokazovania neboli, súd vyhlásil dokazovanie
za skončené. V rámci konečných návrhov prokurátor KP navrhol odvolanie obžalovaného podľa §
319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Alternatívne navrhol na základe dnes vykonaného dokazovania
zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uložiť mu primeraný súhrnný
trest. Obhajca sa pridržal písomne odôvodneného odvolania a zdôraznil, že účasť obžalovaného

na spolupráci v tomto trestnom konaní je kľúčová aj pre konanie voči ďalším spoluobžalovaným, ktorí
ostali v pôvodnom konaní. Podľa obhajcu je možné ukladať nižší trest a v súčasnosti vzhľadom na
odsúdenie Okresným súdom Trenčín sp. zn. 4T/106/2025 prichádza do úvahy ukladanie súhrnného
trestu a vzhľadom k tomu, že už uložený trest považuje za dostatočný, navrhol s prihliadnutím navšetky okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného rozhodnúť tak, že odvolací súd zruší výrok o treste
a rozhodne sám o tom, že upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. Obžalovaný sa pridržal
prednesu svojho obhajcu a dodal, že chce, aby trest uložený na Okresnom súde Trenčín mu bol zlúčený

s týmto trestom.
11. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti
výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1
Tr.por.krajskýsúdpreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokuotreste,akoajsprávnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
12. Na tomto mieste krajský súd pripomína, že akákoľvek zmena napadnutého výroku v neprospech
obžalovaného neprichádzala do úvahy (§ 322 ods. 3 Tr. por.), keďže je potrebné dôsledne rešpektovať
zásadu odvolacieho konania ohľadom zákazu zmeny k horšiemu (zásadu prohibitio reformatio in peius),
ktorá predstavuje jednu z esenciálnych zložiek práva na spravodlivý súdny proces a je budovaná
na princípe, že postavenie obžalovaného sa nemôže zhoršiť tým, že využije svoje právo na podanie

opravného prostriedku. Táto zásada teda garantuje možnosť obžalovaného napadnúť rozhodnutie súdu
prvého stupňa v čo najširšom rozsahu bez obáv z rizika, že si tým zhorší svoju situáciu.
Ku konaniu, ktoré výroku o treste predchádzalo
13. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto
smere žiadne námietky obžalovaný neuplatnil a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Naopak,
zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom výroku o treste
vykonal procesne správe a v podstate aj v rozsahu dostatočnom pre stavu veci a zákonu zodpovedajúce
rozhodnutie. Doplnenie dokazovania krajským súdom bolo odôvodnené skutočnosťami, ktoré nastali
dodatočne po vyhlásení napadnutého rozsudku.

K doplnenému dokazovaniu pred odvolacím súdom
14. Z lustrácie ZVJS vyplynulo, že obžalovaný od 17.09.2025 do 17.9.2026 vykonáva trest odňatia
slobody vo veci Okresného súdu Trenčín, pracovisko P. Bystrica sp. zn. 4T/106/2025. Súčasne krajský
súd zistil, že spisový materiál Okresného súdu Trenčín, pracovisko P. Bystrica sp. zn. 4T/106/2025 sa
aktuálne nachádza na Krajskom súde v Trenčíne, kde pod sp. zn. 3To/18/2026 prebiehalo do 26. marca

2026 odvolacie konanie. Z tohto dôvodu spisový materiál nebolo možné zapožičať.
15. Krajský súd si preto z neho vyžiadal relevantné súčasti, z ktorých zistil, že na Okresnom súde
Trenčín, pracovisko P. Bystrica prebiehalo pod sp. zn. 4T/106/2025 trestné konanie, kde okresný súd
o obžalobe rozhodol trestným rozkazom vydaným 10. decembra 2025, doručeným obžalovanému
do vlastných rúk 15. decembra 2025, voči ktorému bol podaný odpor, následne sa vykonalo hlavné

pojednávanie, pričom okresný súd rozsudok z 27. januára 2026 uznal obžalovaného za vinného pre dva
skutky tam opísané, oba spáchané 16. júna 2025, právne kvalifikované ako v bode 1/ a 2/ ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. a v bode 2/ ako prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo ho odsúdil podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., za
použitia § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), 38 ods. 2, 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne rozhodol aj o škode. Na podklade odvolaní
prokurátora a obžalovaného vec prejednával Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozsudkom z 26. marca 2026,
sp. zn. 3To/18/2026, na podklade odvolania prokurátora postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám

rozhodol tak, že obžalovaného odsúdil podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne postupom podľa § 319 Tr. por.
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
16. Ďalej bolo zistené, že sa voči obžalovanému vedú aj ďalšie trestné stíhania, avšak nie sú v štádiu

súdneho konania. Iné zmeny oproti stavu pri vyhlásení rozsudku doplneným dokazovaním zistené
neboli.
K pôvodne uloženému trestu
17. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu vytýkal neprimeranú prísnosť s poukazom na podľa neho
nesprávnu aplikáciu ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku miernosti či

prísnosti uloženého trestu, musel preskúmať, či trest bol obžalovanému uložený v súlade so zákonom.
18. Pokiaľ ide o trest odňatia slobody, tak okresný súd správne skúmal pomer a mieru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností a postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. správne ustálil, že u obžalovaného sú
dané dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. p), písm. l) Tr. zák. a jedna priťažujúca okolnosť podľa§ 37 písm. m) Tr. zák., čo aj vecne správne odôvodnil. Rovnako správne zdôvodnil, prečo obžalovanému
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. nepatrí. Krajský súd v podrobnostiach preto na túto
argumentáciu odkazuje bez potreby ju na tomto miesto opakovať.

19. Okresný súd taktiež správne ustálil, že obžalovanému bolo potrebné ukladať trest podľa § 38 ods. 3
Tr. zák., nakoľko opätovne spáchal zločin. Dolnú hranicu trestnej sadzby bolo preto treba zvýšiť v zmysle
ust. § 38 ods. 6 Tr. zák. o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou na 3 roky a 4 mesiace
(6 rokov – 2 roky = 4 roky z toho 1/3 = 1 rok a 4 mesiace). A následne takto upravenú hranicu opäť
modifikovať znížením o jednu tretinu postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. vzhľadom na účinne prijaté

vyhlásenie obžalovaného o vine. Výsledná výmera trestu po znížení o jednu tretinu však nebola dva
roky ako sa mylne domnieval okresný súd, ale 2 roky, 2 mesiace a 20 dní (1/3 sa odrátala z upravenej
trestnej sadzby 3 rokov a 4 mesiacov). Ak teda obžalovanému uložil okresný súd trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky, tak mu neuložil neprimerane prísny trest ako tvrdí obžalovaný, ale primárne trest
nezákonný, uložený pod dolnú hranicu modifikovanej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.
20. Odvolacia námietka obhajoby, že zníženie trestu odňatia slobody o jednu tretinu pod dolnú hranicu

zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. sa v tomto prípade týka
výhradne dolnej hranice trestnej sadzby 2 rokov odňatia slobody uvedenej v osobitnej časti zákona, nie
je dôvodná. Zákonom ustanovenou trestnou sadzbou sa v zmysle ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. myslí tá
trestná sadza, ktorá vzíde z jej modifikácie v zmysle ust. § 38 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.
V tomto prípade tak bolo treba jednu tretinu rátať nie z 2 rokov, ale z modifikovaných 3

rokov a 4 mesiacov (1/3 z 3 rokov a 4 mesiacov činí 1 rok 1 mesiac a 10 dní). Výklad prezentovaný
obhajobou by spôsobil, že by sa v tejto trestnej veci obžalovaný ako páchateľ opätovného zločinu dostal
pri aplikácii ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. do rovnakého postavenia, aké by mal ako páchateľ, ktorý za zločin
predtým odsúdený nebol. Takýto výklad je treba odmietnuť ako nelogický a nesprávny, narúšajúci zjavný
úmysel zákonodarcu dôsledne individualizovať tresty u rôznych kategórií páchateľov.

21. Naproti tomu okresný súd nepochybil pri svojom konštatovaní, že neboli splnené zákonné
podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., čo aj riadne zdôvodnil.
S uvedenými argumentami sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
K trestaniu zbiehajúcej sa trestnej činnosti
22. K trestaniu mnohosti trestnej činnosti považuje krajský súd za potrebné uviesť, že ak súd odsudzuje

páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo
viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom

sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie,
zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák.,
teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. Ukladanie trestu podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák.
v sebe zahŕňa aplikovanie absorpčnej (pohlcovacej) zásady, ktorej obsahom je pravidlo, že prísnejší
trest pohlcuje trest nižší (poena maior absorbet minorem), čo samo osebe je výrazným benefitom pre

páchateľa, ktorému sa trest ukladá.
23. Pokiaľ ide o súhrnný trest, ten súd ukladá vtedy, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý
spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný

trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený.
Trestný rozkaz má taktiež povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku
nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42
ods. 1 povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného
trestu, jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa

ovšetkýchjehotrestnýchčinochrozhodovalovjedinomspoločnomkonaní.Súhrnnýtresttedanastupuje
namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich
trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest
samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu,
pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda

zosumarizovať, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov,
a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že
na takéto odsúdenie je možné prihliadnuť.
K uloženiu súhrnného trestu24. Z doplneného dokazovania vyplynulo, že skutok spáchaný obžalovaným v tejto trestnej veci je
v pomere viacčinného súbehu so skutkami, ktoré spáchal 16. júna 2025 a bol za ne medzičasom
právoplatne odsúdený vo veci Okresného súdu Trenčín, pracovisko Pov. Bystrica pod sp. zn.

4T/106/2025. Je tomu tak z dôvodu, že medzi týmito skutkami nebol vyhlásený žiaden iný odsudzujúci
rozsudok voči obžalovanému (ani mu nebol doručený trestný rozkaz s takými účinkami – pozn.). Za celú
túto zbiehajúcu trestnú činnosť tak bolo potrebné obžalovanému ukladať jeden súhrnný trest podľa § 42
ods.1Tr.zák.Vzásadetotižplatí,ževprípadeviacčinnéhosúbehutrestnýchčinovjeprepáchateľavždy
výhodnejšie uloženie úhrnného trestu, alebo v prípade postihu v oddelene vedených konania, uloženie

súhrnného trestu, teda nie uloženie dvoch (viacerých) samostatných trestov.
25. Najprísnejšie trestný zo všetkých troch zbiehajúcich sa trestných činov je zločin vydierania podľa §
189 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024 s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od 2 rokov
do 6 rokov.
26. Pokiaľ ide o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, tieto krajský súd prevzal z výroku o treste
napadnutého rozsudku, keďže ich nemohol meniť pri absencii odvolania prokurátora v neprospech

obžalovaného (viď bod 12. odôvodnenia). Faktom ale zostáva, že obžalovaný sa k celej zbiehajúcej
trestnej činnosti priznával a úprimne ju oľutoval a v minulosti už bol súdne trestaný. Keďže obžalovaný
spáchal viac úmyselných trestných činov, z ktorých jeden bol zločin, bolo potrebné mu trest ukladať
súhrnný trest s použitím tzv. asperačnej zásady vyjadrenej v ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorej sa
horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody zvyšuje o jednu tretinu. V takom prípade sa priťažujúca

okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov, podľa doterajšej súdnej praxe
nepoužije. Aplikovanie cit. ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. postavenie obžalovaného vo výsledku nezhoršovalo.
27. Obžalovaný sa preukázateľne dopustil opätovného zločinu, preto bolo potrebné dolnú hranicu
trestnej sadzby trestu odňatia slobody modifikovať jej zvýšením o jednu tretinu postupom podľa § 38
ods. 3 Tr. zák. Ako už bolo vyššie rozvedené, výsledná hranica činila 3 roky a 4 mesiace.

28. Rovnako bolo dôvodné aplikovať ust. § 39 ods. 5 Tr. zák., keďže v oboch konaniach obžalovaný
realizoval vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté. Naviac ani aplikáciu tohto ustanovenia previazanú
v napadnutom rozsudku s aplikovaným ust. § 189 ods. 1 Tr. zák. nebolo možné pri absencii odvolania
prokurátora meniť v neprospech obžalovaného (viď bod 12. odôvodnenia). Výsledná dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody po tejto úprave činila dva roky, dva mesiace a dvadsať dní.

29.Pokiaľideosamotnúvýmerutrestu,krajskýsúdobžalovanémuzacelú zbiehajúcusatrestnúčinnosť
uložil podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona účinného za použitia § 36 písm. l), písm. p), §
37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 39
ods. 5 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva
roky. K uvedenej výmere je potrebné uviesť, že súhrnný trest jednak nesmel byť miernejší ako ročný

nepodmienečný trest odňatia slobody uložený skorším rozsudkom Krajského súdu v Trenčín z 26.
marca 2026, sp. zn. 3To/18/2026 a súčasne podľa názoru krajského súdu nesmel byť ani prísnejší,
než pôvodný dvojročný nepodmienečný trest uložený napadnutým rozsudkom, keďže bolo potrebné
dôsledne rešpektovať v ust. § 322 ods. 3 Tr. por. vyjadrenú zásadu zákazu zmeny k horšiemu.
30. Inak vyjadrené, sprísneniu trestu zo strany krajského súdu aspoň na úroveň zákonným spôsobom

modifikovanej dolnej hranice trestnej sadzby, ktorá v tomto prípade činila dva roky, dva
mesiace a dvadsať dní bránila absencia odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného.
Postavenie obžalovaného sa totiž nemohlo zhoršiť tým, že on využil svoje právo na podanie odvolania,
noprokurátorodvolanievneprospechobžalovanéhonepodalnereflektujúcanichybnýpostupokresného
súdu pri ukladaní pôvodného trestu a ani iné súdne konanie vedené voči obžalovanému pre zbiehajúcu

sa trestnú činnosť.
31. Zásada zákazu zmeny k horšiemu vyjadrená v ust. § 322 ods. 3 Tr. por. garantuje obžalovanému
právo napadnúť odvolaním rozhodnutie súdu prvého stupňa v čo najširšom rozsahu vždy bez obáv z
rizika, že by si tým sám zhoršil svoje postavenie. V tomto prípade sa zákaz zmeny k horšiemu prejavil
tým, že odvolací súd, ktorý zistil potrebu ukladania súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., musel za

výmeru trestu odňatia slobody, ktorá pri novom rozhodovaní o treste nesmela byť prekročená v dôsledku
zákazu reformatio in peius, považovať dĺžku pôvodne uloženého dvojročného nepodmienečného
trestu a nie súčet dĺžok nepodmienečných trestov odňatia slobody uložených pôvodným rozsudkom a
rozsudkom,vovzťahukuktorému jeprinovomrozhodovaníukladanýsúhrnnýtrest(tupozrirozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2013, sp. zn. 2 Tdo 42/2013).

32. Krajský súd súčasne postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil spolu s uložením súhrnného trestu
výrok o treste uložený obžalovanému skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Tento
postup je v prípade ukladania súhrnného trestu pre súd povinný (obligatórny).K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii
33. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd obžalovaného správne
zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa §

48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného
činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Krajský súd
preto tento výrok ako stavu veci a zákonu zodpovedajúci prevzal do svojho enunciátu.
K nemožnosti upustiť od uloženia súhrnného trestu
34. Pokiaľ obžalovaný žiadal postupom podľa § 44 Tr. zák. upustiť od uloženia súhrnného trestu,

tento postup neprichádzal do úvahy. Upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. je
možné len vtedy, keď sú súčasne splnené formálne podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa §
42 ods. 1 Tr. zák. a zároveň je trest uložený skorším rozsudkom možné považovať za dostatočný na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Za dostatočný podľa § 44 Tr. zák. pritom nemožno považovať
trest uložený skorším rozsudkom, ktorý trest by súd, pokiaľ ide o druh a výmeru, nemohol uložiť za
situácie, keby rozhodoval o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch v spoločnom konaní (bližšie pozri

R 11/1972).
35. V tomto prípade by pri posudzovaní celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti v jednom konaní
neprichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody pod zákonným spôsobom modifikovanú dolnú
hranicu dvoch rokov, dvoch mesiacov a dvadsiatich dní, resp. ani pod pôvodným rozsudkom nezákonne
uložený dvojročný nepodmienečný trest odňatia slobody. A práve z tohto dôvodu

nemohol byť jednoročný nepodmienečný trest odňatia slobody uložený skorším rozsudkom považovaný
za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. Nehovoriac o tom, že aktuálne súdený
zločin je zo zbiehajúcich sa trestných činov typovo najzávažnejší a najprísnejšie trestný, ergo bolo
nevyhnutné zaň obžalovaného potrestať.
Záver

36.Nazákladeprezentovanýchúvahkrajskýsúdvyhodnotilodvolanieobžalovanéhoakodôvodné,preto
na verejnom zasadnutí postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. rozsudok v napadnutej
časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a následne podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. sám rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte, keďže to výsledky dokazovania vykonaného pred
okresným súdom, doplnené súdom odvolacím, umožňovali.

37. Tento rozsudok bol prijatý senátom jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.