Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Csp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125375095
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Mravcová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125375095.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov,
IČO: 35 724 803, v konaní zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XXX, XXX XX C., o zaplatenie 600,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 27. 08. 2026, domáha,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600,00 eur spolu s úrokom z omeškania

8,40 % ročne zo sumy 600,00 eur od 25. 03. 2025 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania na
tom skutkovom základe, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2025 postúpil na neho
postupca Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, pohľadávku
voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po
dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca na základe zmluvy č. 5225800570 zo dňa 17. 05.

2018, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov, poskytol žalovanému
peňažné prostriedky s tým, že podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v zmluve a vo VOP. Podľa žalobcu zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986

Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalovaný
napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju
povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 09. 12. 2024 odstúpil od zmluvy. Pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 1 248,62 eur, ktorá pozostávala z istiny vo

výške 600,00 eur, z riadneho úroku vo výške 342,58 eur, z úroku z omeškania vo výške 108,24 eur, z
poplatkov vo výške 197,80 eur. Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny úveru, zvyšnú časť dlžnej
sumy si žalobca neuplatňuje. Žalovaný po postúpení pohľadávky ku dňu podania žaloby uhradil 0,00
eur. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom
25. 03. 2025, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Výška sadzby úrokov z
omeškania je stanovená ku dňu vzniku omeškania (odstúpenie od zmluvy/zosplatnenie úveru).2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca súdu listinné dôkazy, a to oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 04. 2025 (č. l. 6 súdneho spisu), pokus o zmier zo dňa 12. 08. 2025,
vrátane podacieho hárku zo dňa 14. 08. 2025 (č. l. 7-8 súdneho spisu), zmluvu o postúpení pohľadávok

č. 4072613 (č. l. 10-17 súdneho spisu), zmluvu o osobnom účte zo dňa 17. 05. 2018 (č. l. 18 súdneho
spisu), odstúpenie od zmluvy, ktorou bol poskytnutý účet zo dňa 09. 12. 2024, vrátane kópie vrátenej
poštovej zásielky (č. l. 19-20 súdneho spisu), výpoveď zmluvy zo dňa 27. 09. 2024, vrátane odpisu
z podacieho hárku č. EPH398629825 zo dňa 30. 09. 2024 a informácie o stave zásielky (č. l. 21-22
súdneho spisu), všeobecné obchodné podmienky, účinné od 01. 01. 2015 (č. l. 23-27 súdneho spisu),

produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené prečerpania Slovenskej sporiteľne, a.s.
v znení účinnom od 01. 08. 2016 (č. l. 28-33 súdneho spisu), sadzobník (č. l. 34-46 súdneho spisu),
výzvu zo dňa 17. 12. 2024, vrátane odpisu z podacieho hárku č. EPH412077039 zo dňa 19. 12. 2024
a informácie o stave zásielky (č. l. 47-47a súdneho spisu), platobnú históriu (č. l. 48-178 súdneho spisu).

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 29. 12. 2025, v reakcii na výzvu súdu zo dňa 11. 12.
2025 na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby, uviedol, že dňa 17. 05. 2018 uzatvoril pôvodný veriteľ
so žalovaným zmluvu o osobnom účte č. 5225800570, predmetom ktorej bolo uzatvorenie a vedenie
bežného účtu. Dňa 15. 06. 2018 postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu o povolenom prečerpaní, na

základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte vo výške
300,00 eur, poukázal na zákon č. 266/2005 Z. z., zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý bol nahradený zákonom
č. 129/2010 Z. z. a uviedol, že zákon umožňuje pri dojednávaní finančných služieb na diaľku využiť aj
moderné technológie, ako je internet, z ktorého dôvodu nemožno od strán pri kontraktácii vyžadovať
vyhotovenie zmluvy v listinnej forme s vlastnoručným podpisom (ktorý zákon ani nepredpisuje),

pretože by to poprelo zmysel predmetnej úpravy. Podľa žalobcu žalovaný prostredníctvom návrhu na
uzavretie zmluvy o splátkovom úvere navrhol právnemu predchodcovi žalobcu, prostredníctvom služby
internetbanking, uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej mal žalovaný čerpať úver.
Právny predchodca žalobcu dňa 15. 06. 2018 akceptoval listom s názvom potvrdenie o uzavretí zmluvy
návrh žalovaného v znení, v akom mu bol doručený. Na základe uvedených právnych skutočností

bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní
k účtu dlžníka číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v zmysle ktorej bolo žalovanému poskytnuté
prečerpanie na bežnom účte vo výške 300,00 eur. K uzatvoreniu zmluvy došlo prostredníctvom
služby internetbanking, klient (žalovaný) podpísal návrh elektronicky tzv. bezpečnostným predmetom
(GRID kartou, SMS kľúčom, alebo elektronickým osobným kľúčom (EOK), a to priamo cez kanál

internetbanking-u alebo prostredníctvom nahrávaných čítacích hlášok (v prípade ak sa zmluva uzatvára
prostredníctvom telefónneho rozhovoru). Preto žalobca nedisponuje návrhom na uzatvorenie zmluvy a
taktiež v potvrdení o uzatvorení zmluvy nie je podpis žalovaného. Zároveň však žalobca poukázal na
to, že v uvedenom prípade medzi zmluvnými stranami nebol dojednaný splátkový úver a že žalovaný
mal uzatvorený bežný účet, na ktorom sa dostal do nepovoleného debetu. Podľa názoru žalobcu

postupca v posudzovanom prípade nebol povinný dodržať § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko
v tomto prípade nebolo dojednané plnenie dlhu v splátkach. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 565
Občianskeho zákonníka. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe výpovede zmluvy zo dňa 27.
09. 2024. Banka zároveň týmto listom vyhlásila mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania,
čím vzniklo na bežnom účte žalovaného nepovolené prečerpanie. Nakoľko žalovaný dlžný zostatok

neuhradil, postupca odstúpil od zmluvy, ktorou bol poskytnutý účet, podaním zo dňa 09. 12. 2024.

5. Žalobca spolu s podaním predložil súdu listinný dôkaz, a to potvrdenie o uzatvorení zmluvy
o povolenom prečerpaní zo dňa 15. 06. 2018 (č. l. 209 súdneho spisu),

6. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 10. 02. 2026. Súd vo veci konal a
rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neprítomnosť ako aj neprítomnosť žalobcu podaním doručeným súdu dňa 06. 02. 2026
z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnil. Právny zástupca žalobcu zároveň v predmetnom podaní
špecifikoval postúpenú pohľadávku.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si uvedomuje, že zanedbal tieto veci, mal problém s alkoholom,
absolvoval protialkoholické liečenie, chce tieto veci dať do poriadku. Bol na pracovnom pohovore. Mal
by nastúpiť do väznice ako údržbár od prvého marca. Nevie, či je možné požiadať o splátkový kalendár,pretože najbližší príjem bude mať až v máji a má ešte nejaké podlžnosti, spláca dlžoby. Aby to bol
schopný uhrádzať, tak by potreboval splátkový kalendár aspoň 50,00 eur mesačne.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,
špecifikovanými v bode 2. a 5. tohto rozhodnutia, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

9. Dňa 17. 05. 2018 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou
a žalovaným ako klientom uzatvorená zmluva o osobnom účte, predmetom ktorej podľa čl. I. bolo

poskytnutie osobného účtu v kombinácii nasledujúcich bankových produktov: 1. vedenie účtu číslo D.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bankou pre klienta, 2. vydanie platobnej karty k účtu pre klienta (VISA
Electron), 3. poskytnutie elektronických služieb k účtu za podmienok a v rozsahu dohodnutom medzi
bankou a klientom v EB zmluve, 4. poskytnutie povoleného prečerpania k účtu za podmienok a v
rozsahu dohodnutom medzi bankou a klientom v zmluve o povolenom prečerpaní. Podľa čl. II. súčasťou
zmluvy sú: a) Všeobecné obchodné podmienky D. D., E., s účinnosťou od 01. 01. 2015, b) Produktové

obchodné podmienky pre depozitné produkty Slovenskej sporiteľne, a. s., s účinnosťou od 01. 01. 2015
a Produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené prečerpania Slovenskej sporiteľne, a.
s., s účinnosťou od 01. 01. 2015 (ďalej „POP“), c) Sadzobník a d) podmienky určené zverejnením, za
ktorých sa bankový produkt poskytuje. Podľa čl. IV. bod 4 zmluvy o osobnom účte všetky právne vzťahy
výslovne neupravené v zmluve, sa budú riadiť POP, VOP a právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

10. Výpoveďou zmluvy zo dňa 27. 09. 2024 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému vo vzťahu
k pohľadávke banky - povolené prečerpanie/kontokorentný úver, číslo účtu: D. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, že vypovedá zmluvu, na základe ktorej mu poskytol povolené prečerpanie/kontokorentný úver
k účtu číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby,

ktorá je 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Banka
zároveň uvedeným listom vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania/kontokorentného
úveru. Výška pohľadávky banky z povoleného prečerpania/kontokorentného úveru ku dňu vyhotovenia
výpovede je 1 177,51 eur. Z odpisu z podacieho hárku č. EPH398629825 zo dňa 30. 09. 2024 v spojení
s informáciami o stave zásielky vyplýva, že predmetná zásielka bola žalovanému doručená dňa 02. 10.

2024.

11. Odstúpením zo dňa 09. 12. 2024 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že odstupuje
od zmluvy, na základe ktorej mu poskytol a vedie účet číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
a to s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia s tým, že výška pohľadávky banky z účtu ku dňu

vyhotovenia oznámenia je 1 235,41 eur. Pohľadávka zahŕňa aj nesplatenú pohľadávku banky z
povoleného prečerpania/kontokorentného úveru poskytnutého k účtu, ak takáto pohľadávka existuje.
Zároveň ho vyzval na jej úhradu v lehote do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia. Žalovaný zásielku
podľa kópie vrátenej poštovej zásielky neprevzal v odbernej lehote a táto bola vrátená odosielateľovi
dňa 31. 12. 2024.

12. Výzvou zo dňa 17. 12. 2024 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému vo vzťahu
k pohľadávke z nepovoleného prečerpania na účte FO, číslo úveru/účtu: D. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, že výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 17. 12. 2024 sumu 1 235,41
eur s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.

Z odpisu z podacieho hárku č. EPH412077039 zo dňa 19. 12. 2024 v spojení s informáciami o stave
zásielky vyplýva, že predmetná zásielka bola žalovanému doručená dňa 23. 12. 2024.

13. Podľa definície pojmov produktových obchodných podmienok pre kreditné karty a povolené
prečerpania Slovenskej sporiteľne, a.s. v znení účinnom od 01. 08. 2016 (ďalej ako „POP“) celkový

úverový rámec je maximálna suma peňažných prostriedkov, ktorú môže držiteľ karty čerpať ako úver
k jednému kartovému účtu; kreditnou kartou sa rozumie platobná karta vydaná bankou ku kartovému
účtu, to znamená hlavná karta a všetky dodatkové karty; minimálnou splátkou sa rozumie pri kreditnej
karte najnižšia suma peňažných prostriedkov, ktorou klient spláca pohľadávku banky; spôsob jej
výpočtu a splatnosť určí banka zverejnením a jej konkrétnu výšku vo výpise transakcií; nepovoleným

prečerpaním je pri kreditnej karte suma peňažných prostriedkov, o ktorú je čerpanie úveru kreditnou
kartou vyššie ako celkový úverový rámec; pri povolenom prečerpaní suma peňažných prostriedkov, o
ktorú je skutočný debet účtu klienta vyšší ako výška povoleného prečerpania; povolené prečerpanie
sú peňažné prostriedky, ktoré poskytuje banka klientovi na základe zmluvy o povolenom prečerpaní voforme povoleného debetu (dlžnej sumy) na účte klienta vedeného v banke; zmluva o kreditnej karte je
zmluva, ktorej predmetom je vydanie kreditnej karty a poskytnutie úveru klientovi; zmluva o povolenom
prečerpaní je zmluva, predmetom ktorej je poskytnutie povoleného prečerpania alebo iná dohoda medzi

bankouaklientom,podľaktorejbankaoznámilaklientoviposkytnutiepovolenéhoprečerpaniaastanovila
výšku povoleného prečerpania.

14.Vzmyslebodu2.1POPbankavydákreditnúkartunazákladezmluvyokreditnejkarte.Vzmyslebodu
3.1 POP banka poskytuje klientovi povolené prečerpanie na základe zmluvy o povolenom prečerpaní.

V zmysle bodu 3.2 POP banka pred poskytnutím aj počas poskytovania povoleného prečerpania skúma
bonitu. V zmysle bodu 3.5 POP klient využíva povolené prečerpanie do dňa konečnej splatnosti. Ak
klient pohľadávku banky alebo jej časť splatil, môže opätovne využívať povolené prečerpanie do výšky
rozdielu medzi splatenou pohľadávkou banky a nevyužitou časťou povoleného prečerpania.

15. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 4072613 zo dňa 24. 03. 2025 právny predchodca žalobcu

ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému, špecifikovanú v prílohe č. 1 ako pohľadávku
z nepovoleného prečerpania na účte FO v celkovej výške 1 248,62 eur, z toho istina 600,00 eur
a príslušenstvo celkom 648,62 eur, žalobcovi.

16. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 04. 2025 právny predchodca žalobcu žalovanému

vo vzťahu k pohľadávke z nepovoleného prečerpania na účte FO, číslo úveru/účtu: D. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4072613 uzatvorenej
dňa 24. 03. 2025 postúpil pohľadávku banky spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek
zabezpečenia žalobcovi. Žalobca nepredložil súdu dokaz o doručení predmetnej zásielky do dispozičnej
sféry žalovaného.

17. Podľa potvrdenia právneho predchodcu žalobcu o uzatvorení zmluvy zo dňa 15. 06. 2018
akceptáciou návrhu žalovaného došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní, na základe
ktorej bolo dlžníkovi poskytnuté povolené prečerpanie k účtu dlžníka s nasledovnými základnými
podmienkami: výška povoleného prečerpania: 300,00 eur, splatnosť úrokov: mesačne, v posledný deň

kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť povoleného prečerpania: 03. 03. 2046, účet dlžníka: D. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, ročná percentuálna miera nákladov: 22,22 % p.a., celková čiastka spojená
s povoleným prečerpaním: 360,67 eur s tým, že potvrdenie o uzatvorení zmluvy zahŕňa iba základné
podmienky úveru, pričom ostatné práva a povinnosti sú dohodnuté v zmluve. Všetky údaje uvedené v
základných podmienkach zmluvy sú platné ku dňu uzatvorenia zmluvy, ich zmeny sa riadia Zmluvou,

POP a VOP.

18. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 30. 06. 2024 (ďalej len
„Občiansky zákonník") neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 40 ods. 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka (3) písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé. (4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom

aleboelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkamijepodpísanýzaručenýmelektronickýmpodpisomalebozaručenouelektronickoupečaťou.
(5) Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým
podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti

podpisu nevyžaduje.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (1) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu

spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o osobnom účte zo dňa 17. 05. 2018 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť
v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom

gramatickom tvare.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľskom úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1.

27. Podľa § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“) časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

28. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Podľa § 702 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (1) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
odurčitejdobynaurčitúmenubežnýúčetprejehomajiteľa.(2)Nauzavretiezmluvysavyžadujepísomná
forma.

30.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

31. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

32. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.33. Podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

34. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 600,00 eur
s príslušenstvom titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 5225800570 zo dňa 17. 05. 2018. Súd
preto vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis okrem ustanovení upravujúcich zmluvu
o úvere a zmluvu o bežnom účte, ktoré sú absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka), na daný prípad aplikoval aj špeciálnu právnu úpravu, a to zákon o spotrebiteľských úveroch,

ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

35. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že právnym základom nároku žalobcu na peňažné
plnenie voči žalovanému je zmluva, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
dňa 17. 05. 2018, ktorú podľa listinných dôkazov pripojených k žalobe možno identifikovať ako
zmluvu osobnom účte (č. l. 18 súdneho spisu). Predmetom uvedenej zmluvy však nebolo poskytnutie

peňažných prostriedkov žalovanému (t. j. poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému), ako to
tvrdil žalobca, ale poskytnutie osobného účtu. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že
osobný účet bol žalovanému poskytnutý v kombinácii s ďalšími bankovými produktmi, pretože ani z nich
nemožno bez ďalšieho vyvodiť poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému na základe zmluvy
o osobnom účte. Uvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na bankový produkt – povolené prečerpanie

k účtu, pretože v čl. I. bod 4 zmluvy o osobnom účte je uvedené, že povolené prečerpanie k účtu bude
žalovanému poskytnuté za podmienok a v rozsahu dohodnutom medzi bankou a klientom (žalovaným)
v zmluve o povolenom prečerpaní. Navyše žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu ani
netvrdil, že právnym základom nároku žalobcu na peňažné plnenie voči žalovanému by mala byť takáto
zmluva o povolenom prečerpaní. Práve naopak, z návrhu je zrejmé, že všetky jeho tvrdenia o poskytnutí

peňažných prostriedkov, vrátane tvrdenia, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z., resp. zákona č.
129/2010 Z. z., sa vzťahujú na zmluvu zo dňa 17. 05. 2018. Za poskytnutie peňažných prostriedkov
nemožno samo o sebe považovať ani vydanie platobnej karty k účtu pre klienta (VISA Electron), ktorá
je primárne elektronickou debetnou kartou, ku ktorej banka na rozdiel od kreditnej platobnej karty

neposkytuje jej držiteľovi obnovovaný úverový rámec, t. j. transakcie realizované debetnou platobnou
kartou sú po každej transakcii zúčtované z bežného účtu klienta v banke. Ak by sa však aj jednalo
o kreditnú kartu, v zmysle POP by k nej musel byť stanovený celkový úverový rámec, ktorý však
v zmluve o osobnom účte dohodnutý nebol. Súd tak po preskúmaní zmluvy o osobnom účte dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal súdu skutkové tvrdenie, že na jej základe poskytol žalovanému

peňažné prostriedky.

36. Pokiaľ žalobca v reakcii na výzvu súdu na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby v podaní doručenom
súdu dňa 29. 12. 2025 zmenil svoje skutkové tvrdenie, keď uviedol, že postupca ako pôvodný veriteľ
uzatvoril dňa 15. 06. 2018 so žalovaným zmluvu o povolenom prečerpaní a na jej základe poskytol

žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte vo výške 300,00 eur, tak súd na uvedené skutkové
tvrdenia nemohol prihliadať, pretože skutkové tvrdenia obsiahnuté v podaní žalobcu, doručenom súdu
dňa 29. 12. 2025, považuje s poukazom na § 124 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého sa každé podanie
posudzuje podľa jeho obsahu) za podstatnú zmenu a doplnenie rozhodujúcich skutočností, tvrdených
v žalobe (v návrhu na vydanie platobného rozkazu), t. j. za zmenu žaloby (§ 140 ods. 2 CSP), ktorá ale

v prípade spotrebiteľských sporov, ak je žalovaným spotrebiteľ, nie je prípustná (§ 294 CSP). V tomto
kontexte súd poukazuje na to, že za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca,
hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností než tých,
ktoré uviedol v žalobe (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 19/2007).
Žalobcaužpripodávanížalobymusívedieť,naakomskutkovomzákladepožadujesvojnárok,tedamusí

vedieť aj z titulu akej zmluvy si bude nárok v konaní uplatňovať. A pokiaľ v priebehu konania si začne
uplatňovať nárok z úplne inej zmluvy, nemôže to súd pokladať za omyl, ale za zmenu rozhodujúcich
skutočností, ktorými sa rozumejú údaje celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe
má súd rozhodnúť, a ktoré v prípade ich preukázania umožňujú žalobe vyhovieť (pozri bližšie rozsudok
NajvyššiehosúduČRzodňa23.januára2002,sp.zn.25Cdo643/2000).Vtejtosúvislostisúdpoukazuje

aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo/4/2021 zo dňa 28. 04. 2022, uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2003 pod č. 3, podľa ktorého za
zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP je potrebné považovať také doplnenia, či upresnenia skutočností
tvrdených v žalobe, ktoré majú dopad na iné posúdenie skutkového základu oproti skutkovému základuuvedenémuvžalobe,čojeajdanýprípad,keďžalobcapôvodnevnávrhunavydanieplatobnéhorozkazu
netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 15. 06. 2018, ale
uplatnený nárok odvodzoval len zo zmluvy o osobnom účte zo dňa 17. 05. 2018. Možno teda zhrnúť, že

z dispozičného princípu ovládajúceho civilné sporové konanie vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu
vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný.
Keďže zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ, súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzený pôvodným žalobným návrhom, t. j. plnenie nemôže priznať z
inéhoskutkovéhozákladu,nežakýbolvymedzenývpôvodnomžalobnomnávrhu(obdobnepozrinapr.aj

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/179/2018). Inak povedané, súd nemôže
žalobcovi priznať dlžnú sumu titulom zmluvy o povolenom prečerpaní, nakoľko na takomto skutkovom
stave žalobca svoj pôvodný žalobný návrh nepostavil. Súd preto uvedenú zmenu žaloby s poukazom
na § 294 CSP uznesením na pojednávaní nepripustil.

37. Okrem toho súd poukazuje na to, že žalobca v podaní zo dňa 29. 12. 2025 odporuje aj sám

sebe, keď najprv tvrdí, že žalovaný navrhol právnemu predchodcovi žalobcu prostredníctvom služby
internetbanking uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej mal žalovaný čerpať úver,
následne tvrdí, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola uzatvorená zmluva o
povolenom prečerpaní k účtu dlžníka a vzápätí poukazuje na to, že v uvedenom prípade medzi
zmluvnými stranami nebol dojednaný splátkový úver, ale že žalovaný mal uzatvorený bežný účet,

na ktorom sa dostal do nepovoleného debetu. Vzhľadom na uvedené rozporuplné skutkové tvrdenia
žalobcu tak súdu nie je ani zrejmé, či si žalobca mienil uplatniť nárok titulom zmluvy o splátkovom
úvere, či titulom zmluvy o povolenom prečerpaní k účtu dlžníka, čo je forma revolvingového úveru s
automaticky sa obnovujúcim úverovým rámcom, umožňujúcim opakovane čerpať finančné prostriedky
bez nutnosti opätovnej žiadosti, alebo titulom nepovoleného debetu, čo je pri kreditnej karte podľa POP

suma peňažných prostriedkov, o ktorú je čerpanie úveru kreditnou kartou vyššie ako celkový úverový
rámec a pri povolenom prečerpaní suma peňažných prostriedkov, o ktorú je skutočný debet účtu klienta
vyšší ako výška povoleného prečerpania. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že jednou z náležitostí
žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si v
konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči žalovanému. V žalobe tak musí byť

v prvom rade individualizovaný predmet civilného sporu. Žalobca je preto povinný žalobný nárok riadne
špecifikovať, individualizovať a konkretizovať, pričom je výlučne na zodpovednosti žalobcu, na základe
akých skutočností sa v súdnom konaní bude domáhať svojho nároku. Žalobca tak procesne zodpovedá
za to, čo a prečo žaluje, ako aj za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou
toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 132

ods. 1 CSP. Tiež je potrebné zdôrazniť, že podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

38. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore. Každý má v zásade tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik

jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Následky spojené s nesplnením tejto povinnosti v podobe
vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Strana sporu
má zároveň k svojim tvrdeniam dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút spočíva
v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa
dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto strana dôkazné bremeno neuniesla,

čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje
tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena (pozri napr. rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/999/2015 zo dňa 13. 10. 2016). Zároveň súd zdôrazňuje, že

nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia
žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom
kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (pozri bližšie uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019). Pasivita žalovaného v
konaní tak nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu

priznať akýkoľvek uplatnený nárok.

39. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom
žalobcu a požadované plnenie v danom prípade nemôže priznať zo skutkového základu tvrdenéhov žalobnom návrhu a ani zo zmeneného skutkového základu, považuje súd žalobu za nedôvodnú a preto
ju v celom rozsahu zamietol (I. výrok).

40. Súd ešte pre úplnosť veci poznamenáva, že aj keby prihliadal na skutkové tvrdenia žalobcu
v podaní doručenom súdu dňa 29. 12. 2025, a to, že medzi žalovaným a právnym predchodcom
žalobcu bola dňa 15. 06. 2018 uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní, na základe ktorej bolo
žalovanému ako dlžníkovi poskytnuté povolené prečerpanie k účtu dlžníka s výškou povoleného
prečerpania 300,00 eur, ani tak by žalobou uplatnený nárok nepovažoval za dôvodný, pretože

žalobca nepreukázal súdu uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní v písomnej forme, ktorú vyžaduje
zákon o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 prvá veta) pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľskom úvere), keď len
samotné potvrdenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 15. 06. 2018 o uzatvorení zmluvy zo dňa
15. 06. 2018 nie je spôsobilým dôkazom na preukázanie tejto skutočnosti. Žalobca prostredníctvom
kvalifikovaného právneho zástupcu argumentoval, že zákon č. 266/2005 Z. z. umožňuje pri dojednávaní

finančných služieb na diaľku využiť aj moderné technológie, ako je internet, z ktorého dôvodu nemožno
od strán pri kontraktácii vyžadovať vyhotovenie zmluvy v listinnej forme s vlastnoručným podpisom
(ktorý zákon ani nepredpisuje), pretože by to poprelo zmysel predmetnej úpravy. Súd nepopiera, že
uzatváranie zmlúv pri finančných službách na diaľku je v súčasnej dobe bežným (obvyklým) spôsobom,
avšak zároveň dodáva, že za účelom preukázania dodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom

úvere nie je potrebné predložiť súdu zmluvu vyhotovenú v listinnej forme, keď žalobca mal možnosť
preukázať písomnú formu zmluvy aj iným spôsobom, tak, aby súd mohol posúdiť obsah právneho úkonu
ako aj určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, keď podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa pre
platnosť právneho úkonu v písomnej forme vyžaduje podpis konajúcou osobou. Občiansky zákonník
ďalej v § 40 ods. 4 a 5 obsahuje aj úpravu zachovania písomnej formy, v prípade ak je právny úkon

urobený okrem iného aj elektronickými prostriedkami. Súd v tejto súvislosti len poznamenáva, že zákon
o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 1 druhá veta výslovne ukladá aj povinnosť, aby každá
zmluvná strana dostala najmenej jedno vyhotovenie zmluvy v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zákon č. 266/2005 Z. z. pri zmluvách na diaľku nemodifikuje, ani
neupúšťa od povinnosti dodržať písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravuje len právny

rámec poskytovania finančných služieb takouto formou s dôrazom na ochranu práv spotrebiteľa. Keďže
žalobca súdu takýto dôkaz neposkytol a ani nenavrhoval v tomto smere vykonať dokazovanie, bol by
súd pri zohľadnení tohto skutkového tvrdenia žalobcu povinný vyvodiť, že poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

41. Podľa vyjadrenia žalobcu v podaní, doručenom súdu dňa 06. 02. 2026, súčet debetných operácií
na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 156 731,24 eur (zahrňujúcich okrem výberu a platieb
kartou a iných položiek aj debetné úroky vo výške 695,41 eur a poplatky vo výške 3 309,75 eur), súčet
kreditných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 155 495,83 eur, z toho na istinu bola
započítanásumavovýške152029,86eur,naúroksumavovýške352,83eur,naúrokzomeškaniasuma

vo výške 1,19 eur a na poplatky suma vo výške 3 111,95 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že poskytnutý
úver by sa pri zohľadnení podania žalobcu doručeného súdu dňa 29. 12. 2025 považoval za bezúročný
a bezpoplatkový, tak by súd žalobu rovnako ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobca, resp. jeho právny
predchodca, z kreditných operácií na účte žalovaného započítal minimálne sumu 3 464,78 eur (352,83
eur + 3 111,95 eur) na poplatky a úroky (t. j. sumu prevyšujúcu žalovanú pohľadávku), ktoré ale žalovaný

nemal povinnosť právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť, t. j. podľa špecifikácie pohľadávky zo strany
žalobcu, žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu na úver sumu vyššiu než na akú by mal
vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nárok a teda dlh žalovaného zanikol splnením už
pred samotným postúpením pohľadávky. Preto v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť
viac práv než má, banka nemohla postúpiť neexistujúcu pohľadávku z úveru inému subjektu a pokiaľ

sa tak stalo, je zmluva o postúpení pohľadávok č. 4072613 zo dňa 24. 03. 2025 v tejto časti neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Keďže sa jedná o
absolútnu neplatnosť, t. j. ide o úkon vykonaný v rozpore s kogentnou zákonnou úpravou, nenastali
jeho účinky a preto žalobca by nebol úspešný aj z dôvodu nepreukázania existencie aktívnej vecnej
legitimácie v konaní, ktorá je základným predpokladom úspechu žalobcu v konaní.

42. V civilnom sporovom konaní, založenom na princípe kontradiktórnosti, sa priorizuje procesná aktivita
sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky
na preukázanie svojich tvrdení. Procesná zodpovednosť za vedenie sporu je tak na sporových stranách,kedy výsledok konania závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, t. j. od kvality
predložených dôkazov a kvality ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú teda zodpovedné
výhradne sporové strany, pričom stranu žalobcu aj stranu žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno,

ktorého neunesenie má za následok stratu sporu.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal žalovaný úspech v celom rozsahu,
preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd mu preto priznal náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Z tohto dôvodu určil súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 CSP
od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konanídošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.

V F. F. dňa 10. februára 2026

JUDr. Miroslava Hudecová
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Lucia Balcová