Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118398416
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6118398416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: K.. N. P., Y..
XX.X.XXXX, E. C. Z. X, E., zastúpeného: Podhorský & Partners, s. r. o., IČO: 46 962 000, so sídlom
Mlynské nivy 53, Bratislava proti žalovaným: X/ N.. I. I., Y.. XX.X.XXXX, E. Z. XXC, E. A. X/ N. I., Y..
XX.XX.XXXX,E.Z.XXC,E.ozaplatenie7000eurspríslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotirozsudku
bývalého Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.3.2023, č. k. 42C/12/2019-216, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 500
eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 000 eur od 22.7.2017 do 19.4.2022 a 5%
ročnezosumy6500eurod20.4.2022dozaplatenia,všetkodo 3dníodprávoplatnostirozsudku
(výrok I.), žalobu voči žalovanému 2/ zamietol (výrok II.), vo zvyšku príslušenstva žalobu zamietol (výrok
III.), konanie v časti 500 eur zastavil (výrok IV.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%,
o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením (výrok V.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 563, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť ich po uplynutí dohodnutej
doby. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, písomne
alebo konkludentne. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie veci druhovo určených na
určitú dobu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti. Ak však doba plnenia
dlhu nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal

(§563 Občianskeho zákonníka). Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka,
alebo odovzdaním „z ruky do ruky“. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca oprávnenosť nároku
preukázal listinným dôkazom - vkladom peňažných prostriedkov vo výške 7 000 eur na účet žalovaného
2/, ktorý mu dal k dispozícii žalovaný 1/ s popisom transakcie - „pôžička Peter Polka“. Žalovaný napriek
tomu, že uznal, že pôžičku od žalobcu prevzal a s peniazmi nakladal výlučne on i napriek mnohým
ubezpečeniam peniaze žalobcovi nevrátil, preto súd žalobe žalobcu voči žalovanému 1/ vyhovel v

plnom rozsahu. Súd považoval účet žalovaného 2/, ktorý dal žalobcovi k dispozícii žalovaný 1/ iba za
platobné miesto, na ktoré boli prevedené peniaze titulom pôžičky, na ktorej sa osobne dohodli žalobca so
žalovaným 1/. Žalobca so žalovaným 2/ nikdy neprišli do kontaktu, nikdy sa nevideli, v čase uzatvorenia
zmluvyopôžičkebolžalovaný2/ešteneplnoletý.Súdprvejinštanciesanestotožnilstvrdeniamižalobcu,že žalovaný 2/ by mal uhradiť žalobcovi 7 000 eur titulom bezdôvodného obohatenia, preto žalobu
voči žalovanému 2/ ako nedôvodnú zamietol. Pretože žalobca preukázal i splnenie podmienok pre
priznanie ďalšieho nároku - na zaplatenie úroku z omeškania ako príslušenstva istiny, za čas omeškania

žalovaného so zaplatením dlžnej sumy istiny po uplynutí určenej splatnosti, za podmienok podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške určenej podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
vychádzajúc zo zverejnenej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v prvý deň
omeškania žalovaného, po jej zvýšení o päť percentuálnych bodov, súd prvej inštancie žalobe vyhovel i
v tejto časti. Prvoinštančný súd však prihliadol na to, že žalovaní rozporovali termín vrátenia pôžičky tým,

že tento termín vrátenia do 15.3.2017 nebol nikdy dohodnutý. Žalobca toto rozporné tvrdenie žalovaných
hodnoverných spôsobom nevyvrátil. Súd prvej inštancie preto priznal úroky z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 7 000 eur od 22.7.2017 do 19.4.2022 (deň, kedy žalovaný 1/ zaplatil žalobcovi 500
eur), deň 22.7.2017 je deň určený v prvej výzve na zaplatenie peňažnej sumy 7 000 eur (prvá výzva
urobená voči žalovanému 1/ SMS správou) a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 500
eur odo dňa 20.4.2022 do zaplatenia. Keďže žalobca si v žalobe uplatňoval úroky z omeškania vo

výške 5% zo sumy 7 000 eur odo dňa 14.3.2017, prvoinštančný súd vo zvyšku príslušenstva žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v časti 500 eur späť, súd prvej
inštancie konanie v tejto časti podľa § 145 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania vo výške 100%.

3. Proti rozhodnutiu v rozsahu výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie čo do absencie preukázania
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným 2/. Súd prvej inštancie sa podľa názoru
žalobcu nedostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu čo do nepreukázania výlučného
disponovania s bankovým účtom vo vlastníctve žalovaného 2/ zo strany žalovaného 1/. Súd prvej

inštancie bez bližšieho zdôvodnenia zastal názor, že na strane žalovaného 2/ nemohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu, nakoľko sa tento so žalobcom nikdy nestretol a zároveň, že tento bol v
čase realizácie bankového prevodu žalobcom ešte maloletý. Podľa názoru žalobcu si súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď dospel k záveru, že na strane žalovaného 2/ nemohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu z dôvodu, že údajne bankový účet žalovaného 2/, na ktorý žalobca poukázal

finančné prostriedky titulom pôžičky, bol iba platobným miestom. Žalobca vo vzťahu k bankovému
účtu žalovaného 2/ uviedol, že nie je správny záver súdu prvej inštancie ohľadom dohody strán sporu
ohľadom platobného miesta na plnenie pôžičky, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným 1/ neexistovala
dohoda o platobnom mieste. Žalovaný 1/ iba jednostranne oznámil žalobcovi číslo bankového účtu,
na ktorý mal žalobca sumu pôžičky poukázať s tým, že žalobca bol v tomto smere uvedený do omylu

žalovaným 1/, ktorý žalobcovi pred poukázaním finančných prostriedkov tvrdil, že ide o bankový účet
žalovaného 1/. Pokiaľ by žalobca mal vedomosť, že bankový účet nie je vo vlastníctve žalovaného 1/,
nikdy by finančné prostriedky titulom pôžičky na predmetný bankový účet nepoukázal. Hoci žalovaný
1/ na pojednávaní konanom vo veci dňa 2.10.2019 vyhlásil, že v konaní predloží dôkazy o údajnom
nakladaní s finančnými prostriedkami výlučne osobou žalovaného 1/, takýto dôkaz nebol predložený

počas celého prvoinštančného konania. Žalobca ďalej zdôraznil, že v konaní žalovaní nepreukázali,
že osobou, ktorá výlučne disponovala sumou pôžičky bol práve žalovaný 1/. Z bankových výpisov
predložených žalovaným 1/ nie je možné určiť, že práve žalovaný 1/ mal byť subjektom, ktorý reálne so
sumou pôžičky naložil, či už prevodom prostredníctvom internetbankingu a/alebo hotovostným výberom.
Žalovaní podľa názoru žalobcu neuniesli dôkazné bremeno čo do subjektu, ktorý po pripísaní finančných

prostriedkov na účet žalovaného 2/ reálne nakladal s danými finančnými prostriedkami. V súvislosti s
naložením s finančnými prostriedkami žalobca uviedol, že v konaní žalovaní nepreukázali, kto a na
aký účel žalobcom poukázané finančné prostriedky použil, a teda v konaní žalovaní neuniesli dôkazné
bremeno, že žalovaný 1/ skutočne sumu pôžičky použil a že táto nebola použitá žalovaným 2/. Súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že žalovaný 2/ nedisponoval s bankovým účtom, na ktorý žalobca

previedol finančné prostriedky. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/ bol v čase poskytnutia
finančných prostriedkov maloletý, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nevysvetlil aký vplyv mal mať
vek žalovaného 2/ v čase realizácie bankového prevodu na nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný 2/ mal v čase pripísania sumy finančných prostriedkov na predmetný bankovýúčet 16 rokov. Hoci žalovaný 2/ nemal spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, mal spôsobilosť
na právne úkony zodpovedajúcu jeho veku a mentálnej vyspelosti. Žalobca mal za to, že 16 ročný človek
je dostatočne uvedomelým na to, aby vedel, na čo slúži bankový účet a ako je s ním možné nakladať,

vrátane disponovania s bankovým účtom. Predmetná skutočnosť podľa názoru žalobcu vyplýva zo
samotnej povahy veci, kedy bankové inštitúcie zriaďujú bankové účty aj pre maloletých, čím prezumujú
ichspôsobilosťadostatočnúuvedomelosťafinančnúgramotnosťnaužívaniebankovéhoúčtu.Žalovaný
2/ na pojednávaní konanom dňa 15.3.2023 uviedol, že mal bankomatovú kartu a túto používal na výber
hotovosti. Taktiež žalovaný 2/ na otázku, či sledoval potvrdenia o stave bankového účtu po hotovostnom

výbere z bankomatov, uviedol, že si nepamätá či tieto potvrdenia sledoval, z čoho a contrario vyplýva
záver, že žalovaný 2/ používal bankomatovú kartu patriacu k bankovému účtu v jeho vlastníctve. Z
uvedeného dôvodu nie je podľa názoru žalobcu správne tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/
nevedel, čo sa deje s jeho bankovým účtom. Vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že vlastníkom bankového účtu, na ktorý žalobca poukázal finančné prostriedky vo výške
7 000 eur je žalovaný 2/, ktorý preukázateľne užíval predmetný bankový účet, minimálne v rozsahu

hotovostných výberov z bankového účtu, pričom zároveň žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, že
reálnym užívateľom žalobcom zaslanej sumy 7 000 eur bol výlučne žalovaný 1/, má žalobca za to,
že sú voči žalovanému 2/ splnené podmienky podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda že
žalovaný 2/ prijal finančné prostriedky vo výške 7 000 eur bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne
obohatil na úkor žalobcu. Podľa názoru žalobcu vydaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie

došlo nepochybne k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko je rozhodnutie v časti zamietnutia
žaloby voči žalovanému 2/ arbitrárne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/102/2017, sp. zn. 4Cdo/120/2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017. Žalobca s poukazom na znenie
§ 220 ods. 2 C.s.p. zastával názor, že vo vzťahu ku neakceptovaniu jeho argumentácie ohľadne nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 2/ ako vlastníkovi a reálnemu disponentovi

nakladajúcemu s bankovým účtom, na ktorý boli žalobcom poukázané finančné prostriedky, mal súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviesť argumenty, ktoré by jasne, zrozumiteľne a dostatočne
konkrétne vyvrátili alebo spochybnili tvrdenie príslušnej strany sporu, t. j. žalobcu. V danom prípade však
súd prvej inštancie uviedol čisto všeobecné vyjadrenie spočívajúce v konštatovaní ohľadom dohody o
platobnom mieste a absencie reálneho kontaktu žalobcu so žalovaným 2/ vrátane veku žalovaného 2/.

Žalobca mal za to, že konštatovanie súdu prvej inštancie o irelevantnosti nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia bez dostatočného vysvetlenia, na základe akých úvah dospel k záveru,
že predmetný nárok nemožno považovať za dôvodný, zakladá arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok II. rozsudku súdu
prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že uloží žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 6 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 000 eur od 22.7.2017
do 19.4.2022 a 5% ročne zo sumy 6 500 eur od 20.4.2022 do zaplatenia, pričom plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a vysloví, že žalobca má voči
žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378
ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného
nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich

základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a
dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.),

pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vyporiadal i s podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2,3 C.s.p.).8. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

10. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11.Odvolacísúdvprejednávanejvecikonštatuje,žesúdprvejinštanciepostupovalsprávne,akaplikoval
príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka, týkajúce sa zmluvy o pôžičke.

12. Z vykonaného dokazovania, resp. z nesporných tvrdení žalobcu a žalovaného 1/ vyplynulo, že
žalobca ústne uzavrel so žalovaným 1/ zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému 1/ dňa
13.3.2017 peňažné prostriedky vo výške 7 000 eur. Uvedené potvrdil žalobca aj žalovaný 1/, ktorý dlh
čiastočne v sume 500 eur uhradil. Žalobca popri uvedených skutkových tvrdeniach v žalobe a v ďalších

podaniach (vrátane odvolania) uviedol, že peňažné prostriedky vložil na bankový účet, ktorý mu oznámil
žalovaný 1/ s tým, že ide o jeho bankový účet, a to napriek tomu, že majiteľom tohto účtu bol žalovaný 2/
(syn žalovaného 1/). Na základe týchto skutkových tvrdení si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy
7 000 eur aj voči žalovanému 2/, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

13. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nesporná skutočnosť - uzavretie zmluvy o pôžičke medzi
žalobcom a žalovaným 1/ vylučuje vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi žalobcom
a žalovaným 2/. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nemôžu byť zaviazaný popri sebe, keďže ide o samostatné
záväzky, kedy povinnosť plnenia dlžníka z jedného záväzkového (zmluvného) vzťahu vylučuje povinnosť
plnenia dlžníka z druhého záväzkového (mimozmluvného) vzťahu. Trvanie žalobcu na tom, aby boli v

konaní zaviazaní na splnenie dlhu obaja žalovaní, nie je dôvodné.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje

písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi

zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Veriteľ, ktorý sa súdne domáha voči dlžníkovi
vrátenia požičaných finančných prostriedkov, musí v intenciách § 657 Občianskeho zákonníka splniť
dôkaznú povinnosť nielen o tom, že s dlžníkom v určitej dobe uzavrel zmluvu o pôžičke a že peniaze
mali byť v dohodnutej dobe vrátené, ale i o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal).
Peniaze pritom možno dlžníkovi požičať nielen v hotovosti, ale aj formou bezhotovostného platobného

styku.

15. Pokiaľ ide o poskytnutie finančných prostriedkov na účet patriaci žalovanému 2/, odvolací súd
poukazuje na to, že samotný žalobca uviedol, že žalovaný 1/ mu jednostranne oznámil číslo bankového
účtu, na ktorý mal žalobca sumu pôžičky poukázať. Dlžníkom jednostranné určenie bankového účtu,

na ktorý sa má pôžička poskytnúť je určením platobného miesta, t. j. miesta, kde má dôjsť k splneniu
záväzku veriteľa vyplývajúceho mu z uzavretej zmluvy o pôžičke. Dlžník totiž takýmto označením účtu
určil, čo sa považuje za riadne poskytnutie pôžičky. Ak veriteľ poskytol peniaze na dlžníkom označený
účet, a to bez ohľadu nato, že nejde o účet dlžníka, splnil si všetky povinnosti v zmysle uzavretej zmluvy
o pôžičke, čo zahŕňa aj odovzdanie peňazí dlžníkovi ako dovŕšenie vzniku zmluvného vzťahu zo zmluvy

o pôžičke. Zároveň to značí, že tretia osoba nie je v zmluvnom vzťahu k veriteľovi, t. j. nie je voči nemu
v postavení dlžníka. V tomto prípade je účet tretej osoby len platobným miestom, tretia osoba však nie
je zaviazaná ako dlžník voči veriteľovi. Zaviazaný podľa zmluvy o pôžičke zostáva aj v tomto prípade
dlžník a on je povinný veriteľovi peniaze vrátiť, a to bez ohľadu nato, že peniaze priamo neobdržal.Vzhľadom na uvedené je potom irelevantné, akým spôsobom a kým bolo s peniazmi na účte nakladané
a v tomto smere nebolo potrebné vykonať dokazovanie (resp. vyhodnotiť v konaní predložené dôkazy),
keď zároveň z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že išlo o účelovo viazanú pôžičku. V danom

prípade naviac dlžník mal k predmetnému účtu dispozičné právo, t. j. mal reálnu možnosť s peniazmi
nakladať.

16. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri posúdení
nároku žalobcu a pri rozhodovaní o veci zohľadňujúc všetky skutkové tvrdenia a predložené dôkazy

správne vyhodnotil, že žalovanému 2/ nevznikol záväzok titulom bezdôvodného obohatenia, preto
správne žalobu voči nemu zamietol.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

18.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§255ods.1vspojenís §
378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p., a v konaní plne úspešným žalovaným nepriznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania zohľadňujúc skutočnosť, že im v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).