Uznesenie – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7Tos/42/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126010417
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2126010417.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A. B.,
v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 09.03.2026 pod sp. zn. 12PP/5/2026, na
neverejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 16.04.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, § 66 ods. 1 písm. b), ods.2 Trestného zákona v spojení s
§ 66 ods. 3 Trestného zákona, sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A. B., t. č. v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:

- rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda pod sp. zn. 4T/41/2021 zo dňa 09.06.2021,
- rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda pod sp. zn. 14T/33/2021 zo dňa 18.02.2022,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol tak, že podľa § 66 ods. 1 písm. a), písm. b),

ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v A. B., t. č. v ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 4T/41/2021 zo dňa 09. 06. 2021, a
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 14T/33/2021 zo dňa 18. 02. 2022.

Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí

dospel k záveru, že návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie nie je dôvodný, hoci formálna
podmienka podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona bola splnená, keďže odsúdený vykonal zákonom
požadovanú časť trestu (resp. postupne uložených trestov).

Rozhodujúcim dôvodom zamietnutia návrhu bolo nesplnenie prvej materiálnej podmienky, t. j.
preukázanie polepšenia odsúdeného vo výkone trestu. Zo správy riaditeľa ústavu a ďalších vykonaných

dôkazov vyplynulo, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu nebolo stabilne na požadovanej
úrovni. Odsúdený sa opakovane dopúšťal porušovania ústavného poriadku, nerešpektoval príkazy
príslušníkov, vykazoval manipulatívne a konfliktné správanie a bol viackrát disciplinárne postihnutý.
Napriek určitým pozitívnym momentom jeho správanie ako celok nesvedčí o skutočnej vnútornej zmene
osobnosti, ale skôr o formálnom prispôsobení sa podmienkam výkonu trestu.Okresný súd zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že odsúdený dlhodobo neprejavuje dostatočnú snahu
o nápravu, neplní dôsledne svoje povinnosti a len čiastočne napĺňa ciele programu zaobchádzania. Jeho
postoj k trestnej činnosti bol vyhodnotený ako len formálne kritický, bez hlbšej reflexie.

Významným faktorom bola aj jeho rozsiahla kriminálna minulosť (17 záznamov v registri trestov),
opakovanépáchanienajmämajetkovejtrestnejčinnostiaskutočnosť,žesavminulostivskúšobnejdobe
podmienečného prepustenia neosvedčil. Resocializačná prognóza bola hodnotená ako nepriaznivá, s
vysokým rizikom recidívy.

Za týchto okolností súd dospel k záveru, že odsúdený nepreukázal polepšenie v zmysle zákona, a
preto nebola splnená základná materiálna podmienka podmienečného prepustenia. Keďže zákonné
podmienky musia byť splnené kumulatívne, súd sa ďalšou (druhou materiálnou) podmienkou
podrobnejšie nezaoberal.

Okresný súd napokon uzavrel, že za súčasného stavu nemožno dôvodne očakávať, že odsúdený
bude po prepustení viesť riadny život, pričom jeho prepustením by nebol naplnený účel trestu, najmä
ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti. Z uvedených dôvodov bol návrh odsúdeného ako
nedôvodný zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený A. B., ktorú do termínu
neverejného zasadnutia sťažnostného súdu bližšie písomne nezdôvodnil.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí okresného súdu sa práva na podanie sťažnosti vzdal.

Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhouznesenia,akoajkonanie,ktorémupredchádzaloatakdospel
k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený

môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods.2.

V prvom rade je potrebné uviesť, že hoci odsúdený podal proti napadnutému uzneseniu sťažnosť, túto
bližšie písomne neodôvodnil, a teda nevzniesol konkrétne skutkové ani právne námietky smerujúce proti

správnosti napadnutého rozhodnutia.

Za tejto situácie sťažnostný súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia v
rozsahu vyplývajúcom z obsahu spisu a dospel k záveru, že okresný súd zistil skutkový stav v potrebnomrozsahu a vyvodil z neho správne právne závery na ktoré sťažnostný súd bez potreby opakovania len
poukazuje.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona možno odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia
slobody len za kumulatívneho splnenia formálnej podmienky a dvoch materiálnych podmienok. Kým
formálna podmienka spočívajúca vo výkone zákonom stanovenej časti trestu bola v posudzovanom
prípade splnená, rozhodujúcim pre posúdenie dôvodnosti návrhu je splnenie materiálnych podmienok,
najmä preukázanie polepšenia odsúdeného.

Z ustálenej právnej teórie vyplýva, že polepšenie odsúdeného nemožno stotožňovať len s formálnym
dodržiavaním ústavného poriadku či absenciou disciplinárnych trestov, ale ide o vnútorný proces
premeny osobnosti odsúdeného, ktorý sa musí navonok prejaviť stabilným, dlhodobým a presvedčivým
správaním. Podmienečné prepustenie pritom nepredstavuje nárok odsúdeného, ale iba možnosť, ktorú
súd uplatní len v prípade, ak sú splnené všetky zákonné predpoklady a existuje dôvodný predpoklad

vedenia riadneho života na slobode.

Sťažnostný súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že odsúdený v danom prípade nepreukázal
splnenie prvej materiálnej podmienky. Zo spisového materiálu, najmä z hodnotenia riaditeľa ústavu
na výkon trestu odňatia slobody, jednoznačne vyplýva, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu

nebolo stabilne na požadovanej úrovni. Odsúdený sa opakovane dopúšťal porušovania ústavného
poriadku,nerešpektovalpríkazypríslušníkovajehosprávanievykazovaloprvkymanipulácieakonfliktov.
Takéto správanie (hoci boli počas výkonu zaznamenané aj pozitívne momenty) nemožno považovať
za prejav skutočného polepšenia, ale skôr za selektívne a účelové prispôsobovanie sa podmienkam
výkonu trestu.

Súdy sú podľa ustálenej judikatúry ústavného i najvyššieho súdu povinné dôsledne rozlišovať medzi
formálnym prispôsobením sa režimu výkonu trestu a skutočnou resocializáciou odsúdeného.

Bolo opakovane zdôraznené, že samotné čiastkové pozitívne hodnotenia alebo ojedinelé disciplinárne

odmeny nemôžu prevážiť nad dlhodobými negatívnymi poznatkami o správaní odsúdeného, najmä ak
tieto poukazujú na pretrvávajúce nedostatky v jeho hodnotovej orientácii a rešpekte k právnym normám.

Rovnako judikatúra zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia materiálnych podmienok je potrebné
prihliadať aj na kriminálnu minulosť odsúdeného, jeho predchádzajúce odsúdenia a skúsenosti s

podmienečným prepustením. V danom prípade ide o osobu s opakovanou trestnou činnosťou, ktorá sa v
minulosti v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčila, čo významne oslabuje prognózu
jej budúceho riadneho života.

Sťažnostný súd zároveň poukazuje na to, že účelom trestu podľa § 34 Trestného zákona je okrem iného

ochrana spoločnosti a prevencia trestnej činnosti. Podmienečné prepustenie ako inštitút individualizácie
výkonutrestumusíbyťuplatňovanéobozretne,pričomvprípadepochybnostíoresocializačnejprognóze
odsúdeného musí mať prednosť ochrana spoločnosti.

Za týchto okolností sťažnostný súd uzatvára, že okresný súd správne vyhodnotil, že u odsúdeného

nedošlo k takej miere polepšenia, ktorá by odôvodňovala jeho podmienečné prepustenie. Keďže
zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, už nesplnenie prvej materiálnej podmienky
postačuje na zamietnutie návrhu, bez potreby ďalšieho skúmania druhej materiálnej podmienky.

Celkomnazávervšakpovažujesťažnostnýsúdzapotrebnéuviesť,žeokresnýsúdsadopustilformálno-

procesného pochybenia vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, keď navyše citoval ustanovenie
§ 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, hoci odsúdený vykonáva trest odňatia slobody za postupne
uložené zločiny, pri ktorých prichádza do úvahy výlučne aplikácia ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b)
Trestného zákona. Zároveň okresný súd opomenul citovať ustanovenie § 66 ods. 3 Trestného zákona,
ktoré upravuje spôsob výpočtu pomerných častí pri postupne uložených trestoch odňatia slobody.

Sťažnostný súd konštatuje, že uvedené pochybenie má výlučne formálny charakter, keďže z
odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd pri posudzovaní splnenia formálnejpodmienky vychádzal výpočtovo správne z pomerných častí postupne uložených trestov ( 2/3) a
aplikoval zákonné kritériá v súlade s príslušnou právnou úpravou.

Z dôvodu zachovania presnosti a správnosti výrokovej časti rozhodnutia však sťažnostný súd pristúpil
k náprave uvedeného nedostatku postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

Zároveň považuje za potrebné okresný súd upozorniť, aby sa v budúcnosti vyvaroval obdobných
formálnychnedostatkov,keďžeriadnaapresnácitáciaaplikovanýchzákonnýchustanovenívovýrokovej

časti rozhodnutia je nevyhnutná pre jeho zrozumiteľnosť, preskúmateľnosť a právnu istotu účastníkov
konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.