Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Cpr/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124263820
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6124263820.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: TRADING & INVEST, s.r.o.

sosídlom Tomášikova28,Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:46887521,práv.zast.JUDr.Ladislav
Csákó, advokát so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava, IČO: 35 544 163 proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX , občianka SR, bytom B. C. XXX, práv. zast. JUDr. Milko Alexander, advokát so sídlom
Rožňava, Cyrila a Metoda 4 o zaplatenie 12.640€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 12.640,- EUR spolu s D. E., nar. XX.X.XXXX, tr.
bytom F. XXXX/XX, XXX XX E., ktorému rovnaká povinnosť bola uložená Trestným rozkazom vydaným
Okresným súdom Rožňava, sp. zn. 2T/3/2024 - 396 zo dňa 12.01.2024, právoplatným dňa 14.02.2024,

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo spoludlžníkov zaniká
povinnosť druhého spoludlžníka plniť v tomto rozsahu.

II. Žalobkyňa m á proti žalovanej právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.3.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 12.640,- EUR spolu s D. E., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom F. XXXX/XX, XXX XX E.,
ktorému rovnaká povinnosť bola uložená Trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Rožňava,

sp. zn. 2T/3/2024 - 396 zo dňa 12.01.2024, právoplatným dňa 14.02.2024, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo spoludlžníkov zaniká povinnosť druhého spoludlžníka
plniť v tomto rozsahu a náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaná je bývalou zamestnankyňou žalobcu,
s ktorou mali uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 30.5.2020, na výkon nasledovného druhu práce:
výkon stáleho dohľadu v herniach v zmysle zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, na dobu neurčitú. Miesto výkonu práce bolo v herni EXCLUSIVE GAME na Šafárikovej ulici 17/
A v Rožňave. Súčasne s pracovnou zmluvou dňa 30.05.2020 uzavrel so žalovanou aj Dohodu o hmotnej

zodpovednostipodľa §182zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkaprácevzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej tiež ako „ZP“ alebo „Zákonník práce“ ), v zmysle ktorej žalovaná preberala hmotnú zodpovednosť
za zverený majetok, ktorý prevzala podľa inventárneho zoznamu spísaného ku dňu uzatvorenia dohody
ako i za hodnoty a finančné prostriedky, ktoré žalovaná prevzala (ktoré jej boli zverené na vyúčtovanie) v
súvislosti s výkonom práce – stálym dohľadom v herni (napr. v súvislosti s vkladom, stávkami a výplatou
výhier z hracích zariadení v súvislosti s prevádzkovaním hazardných hier). Predmetný pracovný pomer,
ktorý vznikol dňa 01.06.2020, bol skončený dňom 12.7.2023 okamžitým skončením pracovného pomeru

pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú žalovaná
porušila tým, že nenastúpila do práce. Dňa 10.07.2023 v čase okolo 00:30 hod v Rožňave, v priestoroch
herne EXCLUSIVE GAME na Šafárikovej ulici 17/A v Rožňave (t.j. na mieste výkonu práce žalovanej),
ktorú ich spoločnosť prevádzkuje na základe všeobecnej licencie podľa príslušných ustanovení zákonao hazardných hrách, právoplatne odsúdený D. E., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom F. XXXX/XX, XXX XX E.,
t.č. ÚVTOS pre mladistvých, Družstevná 1611/2, Sučany (ďalej tiež ako „odsúdený“ alebo „spoludlžník“ ),
odcudzil finančnú hotovosť najmenej vo výške 15.720,-Eur, ktorá bola odložená v uzatvorenej skrinke

za obslužným barom herne, tak, že využil nepozornosť žalovanej, ktorá v uvedenom čase mala nočnú
zmenu, a v čase jej neprítomnosti prešiel za bar, otvoril si dvere spodnej skrinky, vzal ružovú plátennú
tašku s obsahom finančnej hotovosti a z miesta odišiel, čím žalobcovi spôsobil škodu vo výške najmenej
15.720,-Eur, napriek tomu, že v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch bol za obdobný čin postihnutý,
dokonca v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za obdobný čin aj odsúdený, pričom

týmto svojím konaním spôsobil nám väčšiu škodu v zmysle § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z.
Trestného zákona v znení zákona č. 117/2023 Z.z. Za uvedený skutok, ako aj pre ďalší skutok (ktorý
však s našou vecou nesúvisí), menovaný D. E. bol odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu
Rožňava zo dňa 12.1.2024, sp. zn. 2T/3/2024 (právoplatným dňa 14.02.2024), ktorým ho súd uznal za
vinného pre spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a, g), 2, písm. b) Trestného zákona a
uložil mu za to súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého

ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Súčasne súd mu uložil trest prepadnutia
veci uvedených v odsudzujúcom rozhodnutí a zaviazal ho samostatne uhradiť našej spoločnosti, ako
poškodenej spôsobenú škodu vo výške 12.640,-Eur. Je potrebné dodať, že časť z odcudzenej sumy
vo výške 3.080,- Eur bola vydaná do trestného konania, ktorá nám bola následne aj vrátená ešte v
prípravnom konaní, preto bola spôsobená škoda v citovanom trestnom rozkaze vyčíslená na sumu

12.640,-Eur. So zvyškom uplatneného nároku na náhradu spôsobenej škody súd nás odkázal na civilný
proces.

1.2. Právoplatným odsudzujúcim trestným rozhodnutím bolo konštatované, že v inkriminovanom čase
došlo k odcudzeniu vysokej finančnej hotovosti z ich prevádzky v čase, kedy žalovaná zodpovedala

za obsluhu baru nachádzajúceho sa v herni, ako aj za zverené finančné prostriedky na mieste výkonu
práce v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti. Za účelom objektívneho
ustálenia skutkového stavu veci poukázal žalobca na priebeh krádeže opísanej v bode II. návrhu. Ku
krádeži došlo tak, že počas nočnej zmeny žalovaná vpustila do priestorov herne dvoch mladých mužov
(vstup do herne je možné iba po spustení obsluhou, zvnútra), ktorí boli v podnapitom stave, bez toho,

aby následne, po ich vpustení do herne obratom zistila ich totožnosť kontrolou ich občianskeho, hoci
táto kontrolná (overovacia) činnosť bola jej zákonnou povinnosťou za účelom zabránenia, aby do herne
vstúpili neoprávnené osoby vylúčené z hrania hazardných hier podľa registra fyzických osôb vylúčených
z hrania hazardných hier. Občianske preukazy týchto dvoch osôb si žalovaná vôbec neodkontrolovala
ani dodatočne, napriek tomu, že tieto osoby sa zdržiavali v priestoroch herne približne jednu hodinu,

ktoré po celý čas boli aj pomerne agresívni nielen voči žalovanej, ale aj voči ďalším zákazníkom herne.
Uvedené okolnosti predstavovali dôvody na to, aby žalovaná ani nepustila do herne tieto osoby, keďže
v zmysle pracovnej náplne a podmienok výkonu práce podpísanej (aj) žalovanou dňa 30.05.2020, ktorá
tvorila prílohu č. 1 pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2020, žalovaná, ako zamestnanec vykonávajúci
stály dohľad herne bola oprávnená a zároveň povinná zakázať do herne vstup osôb: neplnoletých,

agresívnych, v podnapitom stave, nevhodne oblečených, osôb ponúkajúcich predaj tovaru, drogových
dealerov. Takýmto osobám žalovaná bola povinná zakázať vstup, prípadne ich požiadať, aby z herne
odišli (viď bod 2/ písm. j) pracovnej náplne). Žalovaná v pracovnej náplni okrem iného bola oboznámená
aj s tým, že fyzickým osobám evidovaným v registri fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných
hier od 1.1.2019 nebola umožnená účasť na hazardnej hre, pričom na tieto účely bola povinná

využívať register vylúčených osôb a za týmto účelom požadovať od fyzickej osoby predloženie preukazu
totožnosti. Od 1.1.2019 nie je možné týmto fyzickým osobám umožniť vstup do herne a účasť na
hazardnej hre, pričom v prípade zistenia, že do herne vstúpila osoba vylúčená z hrania hazardných
hier, žalovaná bola povinná ju z herne vykázať. Rovnako mala postupovať v prípade, ak by osoba
vstupujúca do herne odmietala predložiť preukaz totožnosti pre účely jej overenia. Žalovaná však hore

uvedené povinnosti zjavne porušila, keďže napriek svojej povinnosti umožnila do herne vstup osobám
v podnapitom stave, ktoré navyše sa správali agresívne a hrubo neslušne. Jedným z týchto osôb
bol už spomínaný odsúdený D. E., ktorý svojím nezákonným konaním (za ktoré bol aj právoplatne
odsúdený pripojeným Trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava) spôsobil žalobcovi aj značnú
majetkovú škodu a v čase skutku odsúdený bol neplnoletým, ktorému už aj z uvedeného dôvodu bol

vstup do herne bol prísne zakázaný. Ďalšie závažné pochybenie zo strany žalovanej v inkriminovanom
čase spočívala v tom, že napriek svojej povinnosti vložiť finančné prostriedky na určené (a bezpečné)
miesto, konkrétne do trezoru (ktorý sa nachádza na mieste neprístupnom verejnosti, ani zákazníkom),
žalovaná odcudzenú finančnú hotovosť odložila iba do neuzamknutej skrinky za obslužným baromherne, z ktorej odsúdený mohol pomerne jednoducho odcudziť ich peňažný majetok. Vyššie opísané
skutkové okolnosti (vrátane svojho pochybenia) v podstate potvrdila aj žalovaná vo svojom trestnom
oznámení, ktoré podala bezprostredne po vzniku škodovej udalosti, dňa 10.07.2023 o 05:15 hod. na

Obvodnom oddelení policajného zboru v Rožňave, o ktorom oznámení bola vyhotovená aj zápisnica,
ktorú ako dôkaz pripájame v prílohe tohto návrhu. Táto škoda (vo výške žalovanej istiny) by nevznikla,
pokiaľ by žalovaná konala v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou a so záväznou pracovnou náplňou,
v súlade ktorej hore uvedeného mladistvého páchateľa by ani nepustila do priestoroch herne. Navyše ak
by aj čisto hypoteticky odpustili toto pochybenie žalovanej (teda že umožnila vstup neplnoletej osobe do

priestoroch našej prevádzky a aj umožnila, aby tam neoprávnene zotrvala), tak aj za týchto okolností by
sa žalovaná stále mohla zabrániť nežiaducej škodovej udalosti, pokiaľ by bola konala v zmysle uzavretej
pracovnej zmluvy a predmetné finančné prostriedky by uložila do trezoru k tomuto účelu určenému.
Žalovaná však túto svoju povinnosť zjavne porušila, čo malo za následok vznik majetkovej škody.

1.3. Ako to vyplýva z Článku VI. bodu 6. pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2020, „zamestnanec je

povinný hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, znečistením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa.“ Z bodu 4) pracovnej náplne zo dňa 30.05.2020 (tvoriacu prílohu č. 1 pracovnej
zmluvy) je možné vyvodiť, že žalovaná bez výhrad brala na vedomie, že v prípade porušenia svojich
povinností a záväzkov uvedených v pracovnej náplni, ako zamestnávateľovi nám vzniká voči nej nárok

na náhradu škody, ktorá týmto jej konaním nám vznikne. V zmysle citovaného bodu pracovnej náplne
ako zamestnávateľ môžeme od žalovanej žiadať vydanie prospechu, získaného porušením uvedených
povinností. Je potrebné taktiež poukázať aj na bod 6. Dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej medzi
nimi a žalovanou zo dňa 30.05.2020, v ktorom je zakotvené, že na základe uzavretej dohody žalovaná
zodpovedá za vzniknutý schodok na zverených hodnotách, za ktoré prevzala hmotnú zodpovednosť a

v prípade vzniku schodku sa zaväzuje nahradiť škodu v plnej výške. Je nepochybné, že pri spáchaní
trestného činu odsúdeným súčasne došlo k porušeniu zákonných a zmluvných povinností aj zo
strany žalovanej, za ktorých porušenie zodpovedala a zodpovedá žalovaná, ako zamestnankyňa našej
spoločnosti v rozhodnom období. Ďalej je nevyhnutné dodať, že porušením povinností vyplývajúcich
z pracovného pomeru vzniká odvodený právny vzťah z už existujúceho pracovnoprávneho vzťahu-

zodpovednostný pracovnoprávny vzťah. Obsahom tohto zodpovednostného vzťahu je povinnosť toho,
kto škodu spôsobil, túto škodu nahradiť a právo toho, kto bol poškodený, túto škodu vymáhať. Vyššie
opísaným (ne)konaním žalovanej došlo aj k porušeniu všeobecnej preventívnej povinnosti zakotvenej
v ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého „každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na

prírode a životnom prostredí.“ Porušením tejto preventívnej povinnosti, ktorým nám vznikla majetková
škoda, nepochybne vznikla na strane žalovanej (okrem pracovnoprávnej zodpovednosti) všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa § 420 citovaného zákona. Na jednej strane si žalobca uvedomuje,
že spôsobenú (a preukázanú) škodu vo výške 12.640,-Eur spôsobil svojím protiprávnym konaním
odsúdený, avšak na strane druhej je možné konštatovať, že na vzniku majetkovej škody má výrazný

(v podstate rovnaký) podiel aj žalovaná, preto je daná aj jej povinnosť uhradenia spôsobenej škody v
peniazoch z titulu hmotnej zodpovednosti, alt. všeobecnej zodpovednosti za škodu. Keďže podľa názoru
žalobcu v danom prípade povinnosť plnenia odsúdeného a žalovanej nemá rovnaký právny základ,
z uvedeného dôvodu tieto subjekty nie je možné zaviazať k náhrade nároku na náhradu škody popri
sebe (tzn. spoločne a nerozdielne). Súd ukladá každému z nich splniť síce tú istú povinnosť, ale z

iného právneho dôvodu. V takýchto špecifických prípadoch žalobca ako veriteľ môže žiadať splniť dlh
od ktoréhokoľvek spoludlžníka , pričom v dôsledku plnenia jedného dlžníka zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť plnenia druhého dlžníka. Keďže ich spoludlžníkovi, odsúdenému D. E., nar. XX.X.XXXX, tr.
bytom F. XXXX/XX, XXX XX E., t.č. v ÚVTOS pre mladistvých, Družstevná 1611/2, Sučany už na základe
Trestného rozkazu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/3/2024 – 396 zo dňa 12.01.2024, právoplatného

dňa 14.2.2024 bola uložená rovnaká povinnosť peňažného plnenia v náš prospech, touto žalobou sa
žalobca domáha uloženia povinnosti peňažného plnenia žalovanej, ako druhému spoludlžníkovi s tým,
že v rozsahu plnenia jedného zo spoludlžníkov zaniká povinnosť druhého spoludlžníka plniť v tomto
rozsahu.Svojnárokpreukazovalpreloženímlistínato:výpisomzObchodnéhoregistraMestskéhosúdu
Bratislava III, pracovnou zmluvou zo dňa 30.05.2020 spolu s prílohami zmluvy, Okamžitým skončením

pracovného pomeru zo dňa 12.7.2023, Trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp .zn. 2T/3/2024
zo dňa 12.1.2024 spolu s doložkou právoplatnosti Trestného rozkazu a zápisnicou o trestnom oznámení
zo dňa 10.07.2023.2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, pretože nebola podložená objektívnymi dôkazmi a petit mala
za zmätočný a nevykonateľný. Žalobca nepreukázal všetky zákonné predpoklady pre zodpovednosť
žalovanej v zmysle ust. § 420 OZ za škodu, t.j že zo strany žalovanej došlo k protiprávnemu úkonu ,

že v dôsledku jej konania vznikla škoda, existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom
a vznikom škody a že škoda bola spôsobená zavineným konaním žalovanej. Pokiaľ ide o nárok z titulu
hmotnej zodpovednosti, žalobkyňa z dohody o hmotnej zodpovednosti účelovo citovala len časť 6.
Dohody z 30.5.2020 vetu prvú, pričom upomenula citovať druhú vetu totožného bodu, kde je uvedené,
že povinnosť nahradiť zamestnávateľovi škodu v plnej výške sa zamestnanec zbaví, ak preukáže, že

schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Z výsledkov trestného konania nepochybne
vyplýva, že škoda vznikla bez zavinenia žalovanej a preto za škodu nezodpovedá.

3. Za nesporné a preukázané súd považoval, že žalovaná bola zamestnaná u žalobcu od 30.05.2020
v herni EXCLUSIVE GAME na Šafárikovej ulici 17/A v Rožňave. Z pracovnej náplne žalovanej
okrem vyplývalo: a/ výkon stáleho dohľadu v herniach v zmysle zákona o hazardných hrách; i/ výkon

dohľadu a zabezpečovanie zákonných ustanovení -aby sa osoba mladšia ako 18 rokov zúčastnila na
hazardnej hre, vrátane povinnosti vykonať primerané opatrenia, aby sa tieto osoby nemohli zúčastňovať
hazardnýchhier(najmämáprávo natietoúčelypožadovaťod3.osôb-zákazníkovpredloženiepreukazu
totožnosti), ak zamestnanec zistí, že do herne vstúpila osoba vylúčená z hrania, je zamestnanec
povinný ju z herne vykázať a rovnako postupuje v prípade, ak osoba vstupujúca do herne odmietne

preložiť preukaz totožnosti pre účely jej overenia; j/ zamestnanec vykonávajúci stály dohľad herne je
oprávnený a zároveň povinný zakázať do herne stup osôb neplnoletých, agresívnych, v podnapitom
stave ...takýmto osobám je zamestnanec vykonávajúci stály dohľad povinný zakázať vstup, prípadne
ich požiadať, aby z herne odišli; k/ pri akomkoľvek spore alebo problémoch v súvislosti s plnením
zamestnancapodľapísm.i/ aleboj/jezamestnanecpovinnýihneďkontaktovať nadriadeného,prípadne

spoločnosť zabezpečujúcu ochranu objektu. V bode 3/ Pracovnej náplne medzi dohodnuté podmienky
výkonu práce zamestnanca patrili : písm. h /- pred nástupom do služby si zamestnanec vykonávajúci
stály dohľad herne ( zamestnanec končiaci ako i zamestnanec nastupujúci na ďalšiu smenu) navzájom
odovzdajú im zverenú finančnú hotovosť /jej zostatok/ ako i všetky informácie dôležité pre prevádzku
herne /napr. porucha zariadení, pohyb podozrivých osôb, nevyplatené výhry a pod./ Zamestnanci

odovzdávajúci si službu podpisom potvrdia stav finančnej hotovosti a vyznačia prípadné rozdiely
( v prípade rozdielov sú povinní okamžite kontaktovať svojho nadriadeného). Všetky finančné operácie,
ktoré sa vyskytnú počas služby je stály dohľad herne povinný zapísať do finančnej knihy a podpísať
ju. Až po vykonaní týchto úkonov môže zamestnanec končiaci opustiť pracovisko-herňu; písm.i/ - vždy
po skončení služby je zamestnanec vykonávajúci stály dohľad herne, povinný spracovať dennú

uzávierku finančných prostriedkov a spolu s peniazmi ju uložiť do trezoru k tomu účelu zamestnávateľovi
určenému s odovzdaním finančnej hotovosti si zamestnanci pri odovzdávaní služby v herni odovzdajú
tiež kľúče od prevádzky; písm.j/ - zamestnanec má zakázané počas výkonu práce používať zariadenia ,
ktoré by svojou prevádzkou narúšali alebo mohli narušiť správny chod akýchkoľvek zariadení v herni
a zamestnanec sa nesmie venovať akýmkoľvek činnostiam, ktoré by odvádzali pozornosť zamestnanca

vykonávajúceho stály dohľad herne od diania v herni; písm. l/ zamestnanec je v plnom rozsahu
zodpovedný za akékoľvek finančné rozdiely ( schodok straty) vzniknuté za dobu výkonu jeho služby ,
za finančnú hotovosť nachádzajúcu sa v herni a zamestnanec je povinný uzatvoriť so zamestnancom
dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaná so žalobcom uzatvorila dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Pracovný pomer so žalovanou žalobca skončil okamžitým skončením dňa 12.07.2023, podľa § 68 ods.

1 písm. b/ Zákonníka práce, pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v nenastúpení
žalovanej do práce.

4. Je nesporné, že počas nočnej zmeny žalovanej v uvedenej herni, dňa 10.07.2023 o 00:30 hod. došlo
ku krádeži, kedy D. E., v tom čase mladistvý (17.ročný) odcudzil z neuzamknutej skrine v herni tašku

s hotovosťou vo výške 15.720,- EUR, za čo bol právoplatne odsúdený v trestnej veci OS Rožňava sp.zn.
2T/3/2024. Popis skutku v trestnom rozkaze sp.zn. 2T/3/2024 je nasledovný : „ obvinený D. E. (je vinný,
že) dňa 10.7.2023 v čase okolo 00:30 hod. v Rožňave , v priestoroch Herne Exclusive Game Rotunda
na Šafárikovej ulici č.17/A odcudzil finančnú hotovosť najmenej vo výške 15.720€, ktorá bola uložená
v plátennej taške ružovej farby a uschovaná v uzatvorenej skrinke za obslužným barom herne tak, že

využil nepozornosť obsluhy herne a v čase jej neprítomnosti prešiel za bar, otvoril si dvere spodnej
skrinky, vzal ružovú plátennú tašku s obsahovom finančnej hotovosti a z miesta odišiel, čím spôsobil
spol. TRADING & INVEST , s.r.o. so sídlom Tupého 13161/51B Bratislava škodu najmenej vo výške
15.720 EUR. Páchateľovi bola uložená uvedeným trestným rozkazom povinnosť uhradiť spôsobenúškodu vo výške 12.640 EUR ( časť odcudzenej hotovosti vo výške 3.080,- EUR bola zaistená a vrátená
poškodenému) a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť čo do výroku o náhrade škody dňom 14.2.2024.
Z výpovede žalovanej v trestnom konaní vyplynulo, že v čase krádeže mala nočnú zmenu, striedala

kolegyňuG.H.,stým,žepeniaze,ktorémalaurčenénavyplácanievýhierbysimaliposebeodovzdávať,
čo však ona neurobila. Peniaze mávali uložené v skrinke za barom. V ten večer nemala zákazníkov
mala tam troch kamarátov, jeden hral na stroji a s ostatnými dvoma sa rozprávala. O cca 00.15 hod.
niekto zvonil na zvonček , išla otvoriť , rozleteli sa dvere a vošli dvaja Rómovia vo veku cca 20 rokov,
z toho jeden bol opitý a druhý asi nie. Povedali, že sa idú pozrieť ku strojom, kto hrá a následne sa

presunuli k baru, kde od nich pýtala občianske preukazy. Oni to odmietli, správali sa neslušne, vulgárne
a agresívne. Ona sa presunula k automatu, poprosila kamaráta, aby jej ich pomohol z herne vyprevadiť
von, pričom jeden z nich šiel za ňou, druhý ostal pri bare. Jej kamarát sa rozprával s tým, ktorý šiel za
ňou asi 10 minút, a druhého nemala na očiach. Kamarát presvedčil prvého Róma aby odišiel a druhý
tam už nebol a dvere boli otvorené. Asi o 01:15 po odchode kamarátov žalovaná zistila, že peniaze
zmizli. Otvorila skrinku za barom, kde zvyknú peniaze bývať, prehľadala celý priestor za barom, trezor

a následne ( najskôr písala ) potom volala G. H., kde sú peniaze a táto uviedla, že keď odchádzala
z roboty, boli v skrinke. Spolu s kolegom I. G. zistili, že zmizlo 15.720 EUR. Za nespornú možno
považovať výšku vzniknutej škody, pretože táto bola stanovená právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Rožňava sp.zn. 2T/3/2024 na sumu 12.640 EUR.

5. Z dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej medzi stranami zo dňa 30.5.2020 ( článku
I. bod 2) vyplýva, že žalovaná ako zamestnankyňa prebrala hmotnú zodpovednosť za zverený majetok,
ktorý prevzala podľa inventárneho zoznamu spísaného ku dňu uzatvorenia dohody ako i za hodnoty
a finančné prostriedky, ktoré zamestnanec prevezme ( ktoré mu budú zverené na vyúčtovanie)
v súvislosti s výkonom práce -stály dohľad v herni ( napr. v súvislosti s vkladom , stávkami a výplatou

výhier zhracíchzariadenívsúvislostisprevádzkovanímhazardnýchhier). Zamestnankyňasazaviazala
k povinnosti si vždy pri prevzatí a odovzdaní zverené hodnoty prepočítať a riadne zaevidovať , ich prijatie
potvrdiť svojím vlastnoručným podpisom ( článok I. bod 3) . Na platnosť dohody nemá vplyv , či a ako
vykonal zamestnávateľ pri uzatvorení tejto zmluvy inventarizáciu hodnôt, za ktoré zamestnanec preberá
zodpovednosť. Táto skutočnosť je významná len z hľadiska dôkaznej povinnosti zamestnávateľa , ktorý

bude musieť prípadne preukázať, ktoré hodnoty zamestnanec prevzal ( článok I. bod 4). Zamestnanec
sa pri výkone svoje práce podľa pracovnej zmluvy zaviazal postupovať tak, aby zabránil schodku
na hodnotách, ktoré mu boli zverené k vyúčtovaniu a zaväzuje sa riadne evidovať všetky potrebné
a predpísané zápisy, evidencie a doklady požadované zamestnávateľom v stanovených termínoch.

6. Sporným a žalovanou namietaným bola platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti pre nevykonanú
inventarizáciu a jej zodpovednosť za škodu, vzniknutú pri uvedenej krádeži.

7. Podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty

určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

8. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

9. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

10. Podľa § 186 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením
do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje (ods.1).
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u

jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú
zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu
alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok (ods.2).11. Podľa § 189 ods.1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

12. Podľa § 191 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu
škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a príslušných listín ako aj spisu Okresného súdu

Rožňava sp.zn. 2T /3/2024. Nevykonal dôkaz výsluchom odsúdeného páchateľa uvedenej krádeže
na preukázanie, či škodu vzniknutú krádežou zaplatil/nezaplatil, pretože žalobca poprel, že by mu
pohľadávka spôsobená uvedenou krádežou bola odsúdeným páchateľom zaplatená ( čo je aj vzhľadom
na osobu páchateľa a jeho majetkové pomery vysoko nepravdepodobné) a neexistujúce skutočnosti
sa nedokazujú.

14. V prejednávanej veci sa žalobca ako zamestnávateľ domáhal od žalovanej ako zamestnankyne
pracovnoprávnej zodpovednosti za schodok, ktorý vznikol v čase trvania jej pracovného pomeru
pri plnení pracovných úloh, upravený v ust. § 182 a 186 Zákonníka práce a nie náhrady škody
podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Prvým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti,
na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti za škodu ( § 420 Občianskeho zákonníka) , je uzavretie

dohody o hmotnej zodpovednosti. Subjektmi tejto dohody môžu byť len zamestnávateľ a zamestnanec
v pracovnoprávnom vzťahu, dohoda musí mať písomnú formu pod sankciou jej neplatnosti. Špecifikom
hmotnej zodpovednosti je to, že sa týka len určitého okruhu hodnôt, za ktoré v prípade škody (v
tomto prípade schodku) bude zamestnanec niesť voči zamestnávateľovi zodpovednosť. Tieto hodnoty
zákon demonštratívne vypočítava ako hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu a pod. Ich spoločným

znakom je to, že musia byť určené na a) obeh alebo obrat, b) musia byť zverené zamestnancovi a
ten c) je povinný ich vyúčtovať. Druhým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je schodok
(manko) na zverených hodnotách. Ide o škodu, ktorá bola spôsobená zamestnávateľovi a za ktorú nesie
zamestnanec zodpovednosť. Judikatúra súdov ju definuje ako „(...) rozdiel medzi skutočným stavom
hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav

účtovný.“ Tretímpredpokladomvznikuhmotnejzodpovednostije,žeschodokmuselvzniknúťporušením
povinností zamestnancom a to pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s ním a tým, sú napr. a) výkon
pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz
zamestnávateľa c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

15. Rozdielom medzi hmotnou zodpovednosťou a všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca za škodu
je koncipovanie prezumpcie viny pri vzniku škody. Kým pri všeobecnej zodpovednosti platí prezumpcia
neviny zamestnanca, pri zodpovednosti hmotnej sa predpokladá zavinenie zamestnanca, teda
prezumpcia viny. V prípade vzniku škody pri hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty sa na rozdiel od
všeob. zodpovednosti dostáva zamestnanec do nevýhodnejšej pozície oproti zamestnancovi so všeob.

zodpovednosťou. Zamestnávateľ nemá totiž právnu povinnosť dokazovať zavinenie zamestnanca.

16. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu
schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt, ktoré mu
boli zverené zamestnávateľom. Zamestnanec s hmotnou zodpovednosťou sa totiž musí exkulpovať, t.j.

uniesť dôkazné bremeno a zbaviť sa viny. V takom prípade sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu buď
celkomalebosčasti–podľatohočipreukáže,žeschodokvznikolbezjehozavineniacelkomalebosčasti.
V prejednávanej veci žalovaná argumentuje odcudzením zverenej hodnoty treťou osobu protiprávnym
konaním (krádežou) a to bez jej zavinenia. Avšak podľa judikatúry samotné zavinenie tretej osoby nemá
samo osebe za následok zánik hmotnej zodpovednosti zamestnanca, treba totiž „(..) skúmať najmä to,

či zamestnanec konanie páchateľa neumožnil (neuľahčil) porušením svojej pracovnej povinnosti napr.
tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil, či sa o ne riadne nestaral.“ ( rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/123/2009 zo dňa 7.9.2010). Ďalším podstatným rozdielom medzi
všeobecnou a hmotnou zodpovednosťou je rozsah náhrady škody. V prípade hmotnej zodpovednosti
je zamestnanec povinný nahradiť schodok v plnej sume bez ohľadu na zavinenie a to skutočnú škodu

(t.j. zmenšenie majetku zamestnávateľa).

17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca riadne preukázal existenciu
pracovnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovanou, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zodňa 30.5.2020 a taktiež aj existenciu platne uzavretej písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti,
za zverené hodnoty ( peniaze), pričom nevykonanie inventarizácie nepredstavuje dôvod neplatnosti
dohody o hmotnej zodpovednosti. Zamestnávateľ preukázal vznik škody na zverených hodnotách,

ktoré bola žalovaná povinná vyúčtovať vzniknutej pri krádeži dňa 10.7.2023 a to vo výške 12.640
EUR ( rozdiel medzi odcudzeným obnosom 15.720 EUR a peniazmi zaistenými políciou pri zatknutí
páchateľa krádeže, ktoré sa vrátili poškodenému žalobcovi 3.080 EUR ) pričom na vyčíslení výšky škody
sa podieľala samotná žalovaná. Výška škody je stanovená aj právoplatným rozhodnutím Okresného
súdu Rožňava sp.zn. 2T/3/2024 a v prejednávanej veci bolo sporným iba to, či sa žalovanej podarilo

uniesť dôkazné bremeno v tom smere, že škoda vznikla celkom alebo zčasti bez jej zavinenia.
V spore bolo preukázané, že ku škode došlo v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností
žalovanej vyplývajúcej z pracovnej zmluvy a pracovnej náplne. Samotná skutočnosť, že predchádzajúca
zamestnankyňa neuložila po skončení zmeny peniaze do trezoru ( tiež porušila pracovnú povinnosť)
nemal na vznik škody žiaden vplyv. Žalovaná si pri prebratí zmeny od predchádzajúcej kolegyne
neprepočítala finančnú hotovosť ani jej prevzatie nepotvrdila svojím podpisom ( porušenie bodu 3 písm.

h/ pracovnej náplne); umožnila do herne vstup dvom osobám, z tohto jednej pod vplyvom alkoholu
a druhej – neplnoletému 17. ročnému budúcemu páchateľovi krádeže bez toho, aby skontrolovala ich
doklady totožnosti ( porušenie bodu 2 písm. i/ j/ pracovnej náplne); potom, ako jej odmietli predložiť
doklady totožnosti ich z herne okamžite nevykázala a umožnila týmto osobám takmer hodinu sa
pohybovať v priestoroch herne ( porušenie článku 2 písm.i/ pracovnej náplne) a požiadala o pomoc

jedného zo svojich kamarátov ( porušenie bodu 2 písm. k/ pracovnej náplne) namiesto kontaktovania
nadriadeného, prípadne spoločnosť zabezpečujúcu ochranu objektu. Keď išla požiadať o pomoc
kamaráta, vzdialila sa z priestorov baru, kde sa nachádzala ( v neuzamknutej skrinke za barom) bez
dozoru taška s peniazmi a jeden z Rómov, takže o dianí v herni stratila prehľad ( porušenie bodu
3 písm. j/ pracovnej náplne) a tým umožnila vykonanie krádeže, pretože zamestnávateľom zverené

hodnoty riadne nezabezpečila ( nedala ich do trezoru, ktorý nie je na viditeľnom mieste ak tak neurobila
predchádzajúca zamestnankyňa od ktorej prebrala zmenu, hoci mala trezor k dispozícii) , resp. sa
o ne riadne nestarala. Žalovaná teda vôbec neuniesla dôkazné bremeno, že škodu nezavinila, práve
naopak, pretože ak by neporušila právne povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a pracovnej náplne,
ku škode na odcudzených peniazoch by vôbec nedošlo. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že

žalobkyňa spolu s odsúdeným páchateľom krádeže zodpovedajú za vznik škody žalobcovi vo výške
nevrátených odcudzených peňazí vo výške 12.640 EUR, kedy jeden subjekt (žalobca) má nárok na to
isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti žalovanej
ide o nárok z titulu zodpovednosti za schodok z pracovnoprávneho vzťahu a proti páchateľovi krádeže
ide o osobitné právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Postavenie týchto subjektov voči poškodenému žalobcovi je v takom prípade obdobné postaveniu
dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t. j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ
nemôže dostať to isté plnenie dvakrát. Preto súd žalobe vyhovel.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal

náhradu trov konania vo výške 100%. Dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP preukázané neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.