Rozsudok – Dedičské právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 21C/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124200303
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Suver

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124200303.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnom spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: Advokátska kancelária Juristi s. r. o.,
so sídlom: Krivá 3, 040 01 Košice, IČO: 51 941 244, v mene ktorej koná advokát a konateľ E. F. G.,
proti žalovaným: 1.) H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/XX, XXX XX I. – J., 2.) K. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. XXX/XX, XXX XX I. – I., 3.) M. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D.
J. XXX, XXX XX D.- J., 4.) F. N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. XXX/XX, XXX XX I. – J., žalovaní
v 1., 2. a 4. rade zastúpení: JUDr. Maroš Minčík, advokát, so sídlom: Palackého 1, 040 01 Košice, IČO:
44 119 089, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese: D. – C., v obci I., katastrálne územie: I., ktoré
sú Okresným úradom Košice – okolie, odbor katastrálny, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako
pozemky–parcelyregistra„C“,ato:parc.č.XXX/X,zastavanáplochaanádvorieovýmere812m2,parc.
č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1264 m2 a stavba – predajňa so súpisným číslom
XXXXnaparcele č.XXX/X,patriavspoluvlastníkompodielevoveľkosti1/2-icekcelkuvprávnomrežime
bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou v 1. rade do dedičstva po poručiteľovi M. E.,
A. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom: D. XXX/XX, XXX XX I. – J..

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovaným v 1., 2. a 4. rade nárok na náhradu trov tohto konania
v rozsahu 100 %.

III. Žalobkyni proti žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Skutková a právna argumentácia strán sporu

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Mestskému súdu Košice (ďalej len „mestský súd“) 05.01.2024
v znení jej zmien [viď uznesenie mestského súdu z 29.09.2025 o pripustení zmeny žaloby (č. l. 139)]
proti žalovaným v 1. až 4. rade (ďalej všetci spolu len „žalovaní“) domáhala, aby mestský súd určil, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese: D. – C., v obci I., katastrálne územie: I., ktoré sú Okresným
úradom Košice – okolie, odbor katastrálny, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemky –
parcely registra „C“, a to: parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 812 m2 (ďalej len „parc.
č. XXX/X“), parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1264 m2 (ďalej len parc. č. XXX/

X alebo parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X spolu tiež len „pozemky“) a stavba – predajňa so súpisným
číslom 1105 (ďalej len „stavba“) na parcele č. XXX/X, patria v spoluvlastníkom podiele vo veľkosti 1/2-ice
k celku (ďalej len „sporný spoluvlastnícky podiel“) v právnom režime bezpodielového spoluvlastníctva
manželov so žalovanou v 1. rade do dedičstva po poručiteľovi M. E., A. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelomXX.XX.XXXX,naposledytrvalebytom:D.XXX/XX,XXXXXI.–J.(ďalejlen„poručiteľ“).Zároveňnavrhla,
aby jej mestský súd priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov tohto konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu medzi inými odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Košice – okolie
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn.: 20D/909/2021 z 09.12.2021 bolo rozhodnuté začatí konania o dedičstve
po poručiteľovi M. E.. Na základe poverenia okresného súdu z 09.12.2021 bola JUDr. Alexandra
Kučečková, notárka, Notársky úrad, Werferova 1, 040 11 Košice, poverená ako súdna komisárka, aby
konala a rozhodovala v dedičskom konaní po poručiteľovi. Dňa 08.03.2022 sa na Notárskom úrade

notárky JUDr. Alexandry Kučečkovej, uskutočnilo predbežné vyšetrenie majetku poručiteľa, kde bol
vypočutý žalovaný v 2. rade (syn poručiteľa K. E.), ktorý zabezpečil jeho pohreb. Na predbežnom
vyšetrení bolo na základe tvrdení žalovaného v 2. rade zistené, že poručiteľ nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti, nemá žiadnu hotovosť, ani pohľadávky. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu predložila notárke vyjadrenie zo 16.05.2022, v ktorom poukázala na skutočnosť, že žalovaná
v 1. rade (jej matka a súčasne manželka poručiteľa), je na základe titulu „V 945/95 – kúpna zmluva

(č.z. 158/95)“ podielovou spoluvlastníčkou predmetných pozemkov a stavby v spoluvlastníckom podiele
vo veľkosti 1/2-ice k celku. Predmetné pozemky a stavba boli nadobudnuté počas trvania manželstva
žalovanej v 1. rade s poručiteľom, pričom títo za trvania manželstva nemali zrušené ani zúžené
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“). Z toho dôvodu je zrejmé, že peňažné
prostriedky na kúpu predmetných pozemkov a stavby boli použité z majetku patriaceho do BSM.

O uvedenom svedčia aj príjmové pokladničné doklady, na ktorých sú uvedené mená oboch rodičov
žalobkyne (teda aj otca žalobkyne - poručiteľa). Ku dňu smrti poručiteľa bola ohľadom predmetných
pozemkov a stavby v katastri nehnuteľností zapísaná žalovaná v 1. rade ako podielová spoluvlastníčka
v spoluvlastníkom podiele vo veľkosti 1/2-ice k celku. V dedičskej veci poručiteľa sa dňa 06.12.2022
na Notárskom úrade JUDr. Alexandry Kučečkovej, notárky na základe písomného vyjadrenia žalobkyne

uskutočnilo pojednávanie. Na tomto pojednávaní bol okrem iného zostavený predbežný súpis majetku
a dlhov patriacich do BSM poručiteľa a jeho manželky (žalovanej v 1. rade) ako aj predbežný súpis
majetku a dlhov poručiteľa. V súvislosti s predmetnými pozemkami a stavbou žalovaní v 2. a 4. rade
uviedli, že nesúhlasia s tým, aby boli tieto zahrnuté do BSM, nakoľko ich kúpila výlučne žalovaná v 1.
rade, t.j. matka žalobkyne a súčasne manželka poručiteľa na svoje IČO (identifikačné číslo organizácie,

pozn.) za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti, a to z peňazí, ktoré jej daroval žalovaný v 2.
rade. V nadväznosti na špecifikáciu pôvodu peňažných prostriedkov na kúpu predmetných pozemkov
a stavby žalobkyňa uviedla, že žalovaná v 1. rade s poručiteľom v čase kúpy nedisponovali dostatkom
peňažných prostriedkov.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobkyňachcelapomôcťsvojimrodičom,manžel
žalobkyne (P. B.) im zabezpečil peňažnú pôžičku od svojho kamaráta, a to vo výške 30.000 nemeckých

mariek (ďalej len „DEM“), čo v prepočte predstavovalo približne 600.000 Sk (19.916 Eur), čím im
prevažnou časťou napomohol pri kúpe týchto nehnuteľností. Táto pôžička bola splácaná z peňažných
prostriedkov, ktoré nadobudli žalovaná v 1. rade s poručiteľom spoločne a ktoré pochádzali z BSM.
Rovnako to platí aj v prípade zvyšnej časti kúpnej ceny, a to peňažných prostriedkov vo výške 300.000
Sk (9.958 Eur), ktoré mali žalovaná v 1. rade s poručiteľom nasporené a ktoré taktiež patrili do ich BSM.

Poručiteľ mal od začiatku vedomosť o zámere kúpy predmetných pozemkov a stavby, ako aj o pôžičke
poskytnutej od kamaráta manžela žalobkyne, nakoľko tieto peňažné prostriedky splácal spoločne so
svojou manželkou (žalovanou v 1. rade). Predmetné pozemky a stavba boli zaobstarané za účelom
prevádzkovania rodinnej krčmy. V tomto podniku pracovali ako manželka poručiteľa (žalovaná v 1.
rade) , tak aj samotný poručiteľ a ich deti, t.j. žalobkyňa so svojimi súrodencami (žalovanými 2. a 4.

rade), s výnimkou brata žalobkyne K. (žalovaného v 3. rade). Jednalo sa o ich rodinný podnik. Z tohto
dôvodu je potrebné zdôrazniť, že predmetné pozemky a stavba neslúžili výlučne manželke poručiteľa,
ale slúžili aj samotnému poručiteľovi, ktorý v krčme, ktorá bola zriadená v nehnuteľnosti, pracoval
spolu so svojou manželkou a ich deťmi. Čo sa týka parc. č. XXX/X, ktorá sa nachádza za stavbou
– v tom čase krčmou, táto sa využívala ako záhrada, kde mali poručiteľ a žalovaná v 1. rade (jeho

manželka) zasadené ovocné stromy. Vzhľadom na účel využívania parc. č. XXX/X, má žalobkyňa za
to, že táto patrí taktiež do BSM a v konečnom dôsledku teda aj do dedičstva po poručiteľovi, nakoľko
nikdy neslúžila na účely podnikania žalovanej v 1. rade. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že v roku
1997, t. j. ešte za života poručiteľa, došlo titulom darovania k prevodu spoluvlastníckeho podielu na
predmetných pozemkoch a stavbe na žalovaného v 2. rade v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti

1/2 -ice k celku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v dedičskej
veci po poručiteľovi, žalovaná v 1. rade previedla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice k celku na
predmetných pozemkoch a stavbe na žalovaného v 2. rade, v dôsledku čoho došlo k zlúčeniu podielov
a žalovaný v 2. rade je v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností. Totokonanie žalobkyňa považuje za účelové, nakoľko sa tak stalo krátko po pojednávaní v dedičskej veci po
poručiteľovi, kde dedičia nedospeli k dohode. Dňa 21.06.2023 sa v dedičskej veci poručiteľa uskutočnilo
na Notárskom úrade notárky JUDr. Alexandry Kučečkovej ďalšie ústne pojednávanie. Účastníci konania

zotrvali na svojich tvrdeniach, nedospelo sa k dohode, v dôsledku čoho bolo v dedičskej veci poručiteľa
uznesenímmestskéhosúduprostredníctvomnotárkyJUDr.AlexandryKučečkovejakosúdnejkomisárky
rozhodnuté o zastavení konania o dedičstve a o vydaní majetku nepatrnej hodnoty usporiadateľovi
pohrebu – žalovanému v 2. rade. Záverom žalobkyňa poukázala na ustálenú judikatúru súdov, podľa
ktorej naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, existuje najmä

vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby mestský súd jej žalobe vyhovel.

3. Žalovaní v 1., 2., a 4. rade sa k žalobe vyjadrili podaním z 08.04.2024 (č.l. 46), v ktorom v podstatnom
argumentovali tým, že predmetné pozemky a stavbu, ktoré sú v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve
žalovaného v 2. rade, nadobudla do svojho výlučného vlastníctva v roku 1995 žalovaná v 1. rade, a to

za celkovú kúpnu cenu 900.000 Sk. Peňažnú sumu 900.000 Sk, ktorú použila žalovaná v 1. rade na
kúpu predmetných pozemkov a stavby, dostala darom od svojho syna, žalovaného v 2. rade. Žalovaní
poukázali na ustanovenie § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmysle ktorého v BSM je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že predmetné
pozemky a stavba boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade, keďže táto ich zakúpila z peňažných
prostriedkov, ktoré dostala (výlučne ona sama v zmysle vôle darcu) darom od žalovaného v 2. rade.
Keďže pozemky a stavba boli zakúpené z vyššie uvedených zdrojov, žalovaná v 1. rade poprela tvrdenia
žalobkyne o tom, že si mala v roku 1995 spoločne so svojim manželom – poručiteľom požičať sumu

30.000 DEM od osoby menom L. G. a že tieto peňažné prostriedky im mali odovzdať žalobkyňa spoločne
so svojim manželom P. B. dňa 05.11.1995 (resp. kedykoľvek inokedy). Žalovaní dodali, že dve tretiny z
kúpnej ceny v sume 600.000 Sk boli zaplatené už dňa 24.10.1995, teda predtým, ako malo k domnelej
pôžičke od osoby menom L. G. dôjsť. Vzhľadom k tomuto, aj pri existencii uvedenej, domnelej pôžičky od
osoby menom L. G., je nepravdivé tvrdenie uvedené v žalobe, že „manžel žalobkyne P. B. im zabezpečil

peňažnú pôžičku od svojho kamaráta, a to vo výške 30.000 DEM, čo v prepočte predstavuje približne
600.000 Sk, čím im prevažnou časťou napomohol pri kúpe nehnuteľností.“. Tvrdenia žalobkyne o akejsi
pôžičke, za ktorú si mala žalovaná v 1. rade spolu s poručiteľom kúpiť predmetné pozemky a stavbu
považuje žalovaná v 1. rade za nepravdivé a účelové. Žalovaní záverom navrhli, aby mestský súd po
vykonanom dokazovaní žalobu zamietol v celom rozsahu.

4. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril podaním z 22.04.2024 (č.l. 59), v ktorom uviedol, že nerozumie
z akého dôvodu je v žalobe označený za žalovaného, on predmetné pozemky a stavbu nikdy v minulosti
nevlastnil, a ani ich nevlastní. Napokon žiadal, aby ho mestský súd z okruhu žalovaných vylúčil.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných k žalobe vyjadrila podaním zo 07.06.2025 (č.l. 78), v ktorom
poukázala na nevyhnutnosť označenia všetkých dedičov po poručiteľovi ako strán sporu, vzhľadom
na potrebu naplnenia podmienky aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Žalobkyňa sa svojou žalobou
domáha určenia, že predmetné pozemky a stavba patria do dedičstva po poručiteľovi. Žalovaný v 3. rade
je rovnako ako aj ostatní žalovaní a žalobkyňa zákonným dedičom, v dôsledku čoho musí žalovaný v 3.

rade vystupovať na strane žalovaných (ak nie je žalobcom, pozn.). V súvislosti s vyjadrením žalovaných
v 1., 2. a 4. rade k žalobe žalobkyňa uviedla, že trvá na svojich skutkových tvrdeniach o pôvode
peňažných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny predmetných pozemkov a stavby. Žalobkyňa spolu so
svojim manželom (v tom čase partnerom) zabezpečila pre svojich rodičov pôžičku vo výške 30.000
DEM, čo v prepočte predstavuje 600 000 Sk, od kamaráta jej manžela L. G. za účelom pomoci pri

kúpe pozemkov a stavby. Žalobkyňa v spojitosti s peňažnými prostriedkami na kúpu pozemkov a stavby
uvádza, že rodičia žalobkyne, t. j. poručiteľ a žalovaná v 1. rade mali v tom čase našetrenú peňažnú
hotovosť vo výške 600.000 Sk, ktoré predstavovali životné úspory rodičov žalobkyne. Táto čiastka tvorila
prvú časť kúpnej ceny v zmysle príjmového pokladničného dokladu z 24.10.1995. Pôžička od L. G.,
ktorú zabezpečila pre svojich rodičov žalobkyňa so svojim manželom, predstavovala sumu 600.000 Sk,

z ktorej bola uhradená druhá časť kúpnej ceny pozemkov a stavby v čiastke 300.000 Sk. 100.000 Sk
predstavovalo zabezpečenie prednosti pre rodičov žalobkyne pri kúpe pozemkov a stavby, ktoré boli
poskytnuté predávajúcemu JEDNOTA spotrebné družstvo KOŠICE a zvyšných 200.000 Sk
zostalo rodičom žalobkyne, t. j. žalovanej v 1. rade a poručiteľovi na živobytie a ďalšie výdavky. Žalovanívo svojom vyjadrení uviedli, že k výplate 2/3 kúpnej ceny pozemkov a stavby došlo už 24.10.1995, teda
predtým,akomalopodľaichslovkdomnelejpôžičkedôjsť.Žalovaníaleopomenulivyjadriťsakdruhému
príjmovému pokladničnému dokladu zo 07.11.1995 na sumu 300.000 Sk a najmä ku skutočnosti, že

na oboch príjmových pokladničných dokladoch je okrem žalovanej v 1. rade uvedený aj poručiteľ, t.
j. otec žalobkyne a žalovaných v 2., 3. a 4. rade. Tvrdenia žalovaných v 1., 2. a 4. rade o poskytnutí
peňažných prostriedkov na kúpu pozemkov a stavby darom od žalovaného v 2. rade považuje žalobkyňa
za účelové. Žalobkyňa namietala aj navrhnutý výsluch svedkyne H. P.. Podľa udania žalobkyne H. P. má
pretrvávajúci priateľský vzťah so žalovanými v 1., 2. a 4. rade.

II.
Relevantná zákonná právna úprava k predmetu sporu

6. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodujúcom období
(ďalej len „OZ“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

7. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9.Podľa§132OZvlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualeboinouzmluvou,dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

10. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

11. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

12. Podľa § 149 ods. 4 a 5 OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a

o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú
rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak
sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví
majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

13. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

14. Podľa § 463 ods. 1 a 2 OZ dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym
vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Zástupca dediča môže za neho
dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje.

15. Podľa § 467 OZ vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási,
že dedičstvo neodmieta.

16. Podľa § 473 OZ v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

17. Podľa § 481 OZ, ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.18. Podľa § 482 ods. 1 a 2 OZ ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve
dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

19. Podľa § 483 OZ, ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské
právo bolo preukázané.

20. Podľa § 165 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“) účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú

poručiteľovými dedičmi.

21. Podľa § 169 CMP manžel poručiteľa je účastníkom v rozsahu vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

22. Podľa § 174 ods. 2 CMP súd uznesením začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto

zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, ibaže sa konanie už začalo na návrh.

23. Podľa § 175 CMP v predbežnom vyšetrení vykoná súd všetky potrebné úkony na zistenie dedičov,
poručiteľovho majetku a jeho dlhov, prípadne zisťuje, či treba urobiť aj neodkladné úkony.

24. Podľa § 187 ods. 1 CMP súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok.

25. Podľa § 188 ods. 1 CMP, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok
poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd
vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.

26.Podľa§195ods.1CMP,akzaniklomanželstvoporučiteľajehosmrťoualebovyhlásenímzamŕtveho,
vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

27. Podľa § 195 ods. 2 CMP bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou

medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha
schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.

28. Podľa § 195 ods. 3 CMP, ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na sporný majetok sa neprihliada. Ustanovenie § 198 ods. 2 sa použije

primerane.

29. Podľa § 195 ods. 4 CMP dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom
o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

30. Podľa § 195 ods. 5 CMP, ak sa pred skončením konania zistí ďalší majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2.

31. Podľa § 197 CMP súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis.

32. Podľa § 198 ods. 1 CMP, ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len
na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada.

33. Podľa § 201 CMP dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné

opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu.

34. Podľa § 211 ods. 1 CMP, ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve
skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné
konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.

35. Podľa § 211 ods. 3 CMP súd dodatočné konanie o dedičstve zastaví, ak majetok označený v návrhu
nebol vo vlastníctve poručiteľa.36. Podľa § 212 ods. 1 CMP nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do
dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

III.
Skutkové zistenia a právne posúdenie veci mestským súdom

37. Predmetom daného sporu bolo určenie, či sporný spoluvlastnícky podiel na pozemkoch a stavbe vo
veľkosti 1/2-ice k celku, ohľadom ktorého bol na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou

v 1. rade ako darkyňou a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovaného v 2. rade (nadobúdateľa) povolený rozhodnutím Okresného úradu Košice – C., odbor
katastrálny, pod č. V 7296/2022 z 11.01.2023, patrí do dedičstva po poručiteľovi M. E..

38. Medzi stranami na základe skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaní nepopreli, nebolo sporným,
že:

38.1. poručiteľ M. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: D. XXX/XX, I. - J. zomrel XX.XX.XXXX,
bez zanechania závetu, či listiny o vydedení a dedičské konanie, ktoré bolo po ňom začaté uznesením
okresného súdu sp. zn. 20 D 909/2021 z 09.12.2021, bolo uznesením mestského súdu vydaného
notárkou JUDr. Alexandrou Kučečkovou ako súdnou komisárkou sp. zn. K3-20D/909/2021 z 11.08.2023

zastavené a rozhodnuté o vydaní majetku nepatrnej hodnoty usporiadateľovi pohrebu – žalovanému
v 2. rade,

38.2. ako zákonní dedičia po poručiteľovi v prvej dedičskej skupine podľa § 473 OZ do úvahy
prechádzajú žalobkyňa ako dcéra, žalovaná v 1. rade ako manželka poručiteľa a žalovaní v 2. až 4. rade

ako jeho ďalšie deti, ktorí dedičstvo neodmietli,

38.3. žalovaná v 1. rade počas trvania manželstva s poručiteľom v roku 1995 na základe kúpnej zmluvy
uzavretej medzi družstvom JEDNOTA spotrebné družstvo Košice (ďalej len „predávajúci“) a žalovanou
v 1. rade ako kupujúcou nadobudla nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci I., katastrálne územie: I., ktoré

sú Okresným úradom Košice – okolie, zapísané na LV č. XXXX ako: pozemky – parcely registra „C“ a
to parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 812 m2 a parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 1264 m2 a stavba - predajňa so súpisným číslom XXXX na parc. č. XXX/X titulom
kúpy rozhodnutím právneho predchodcu Okresného úradu Košice, odbor katastrálny pod č. V 945/95
o povolení vkladu vlastníckeho práva za kúpnu cenu 900.000 Sk,

38.4. keďže spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch a stavbe vo veľkosti 1/2-ice k celku bol
v roku 1997 titulom darovania rozhodnutím právneho predchodcu Okresného úradu Košice - okolie,
odbor katastrálny pod č. I. XXX/XX o povolení vkladu vlastníckeho práva prevedený na žalovaného 2.
rade, ku dňu smrti poručiteľa, t. j. k 23.11.2021 bola žalovaná v 1. rade v katastri nehnuteľností zapísaná

ako ich vlastníčka už iba v spornom spoluvlastníkom podiele vo veľkosti 1/2-ice k celku,

38.5. na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako darkyňou a žalovaným v 2.
rade ako obdarovaným po ústnom pojednávaní v dedičskej veci poručiteľa konanom 06.12.2022 bol
rozhodnutímOkresnéhoúraduKošiceokolie,katastrálnyodbor,podV7296/2022z11.01.2023povolený

vklad vlastníckeho práva k predmetným pozemkom a stavbe v prospech žalovaného v 2. rade v spornom
spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2-ice k celku,

38.6. v aktuálnom čase je dôsledkom zlúčenia podielov v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník
predmetných pozemkov a stavby zapísaný žalovaný v 2. rade,

39. Sporným medzi stranami sporu bol zdroj peňažných prostriedkov, z ktorých bola uhradená kúpna
cena pri nadobudnutí predmetných pozemkov a stavby v roku 1995. Kým žalobkyňa tvrdila, že táto bola
hradená čiastočne z úspor jej rodičov, teda poručiteľa a žalovanej v 1. rade a čiastočne z peňažných
prostriedkov získaných titulom pôžičky od L. G. ako tretej osoby vo výške 30.000 DEM, žalovaní v 1.,

2. a 4. rade tvrdili, že táto bola uhradená výlučne z peňažných prostriedkov darovaných žalovaným v 2.
rade výlučne žalovanej v 1. rade v sume 900.000 Sk.40. Ďalej sporným bolo aj to, či predmetné pozemky a stavba slúžili výlučne len na výkon podnikateľskej
činnosti žalovanej v 1. rade.

K naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení

41. Žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi je určovacou žalobu podľa § 137
písm. c) CSP, a preto sa mestský súd zaoberal najprv jej prípustnosťou, teda existenciou naliehavého
záujmu žalobkyne na určení, že sporný spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po poručiteľovi a

dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobkyne je v danom spore daný. Ak sa konanie o
dedičstve skončilo, práve na základe určenia mestského súdu v sporovom konaní o tom, že vec patrí do
dedičstva, možno podľa § 211 ods. 1 CMP začať dodatočné konanie o dedičstve. V tomto dodatočnom
konaní o dedičstve sa vyrieši jednak otázka vyporiadania BSM medzi pozostalým manželom a dedičmi
za predpokladu, že ide o majetok patriaci do zaniknutého BSM poručiteľa a žalovanej v 1. rade
a v nadväznosti na to aj otázka vlastníckeho práva jednotlivých dedičov k tomuto majetku.

42.Vychádzajúczrozhodovacejpraxesúdovmožnokonštatovať,ženaliehavýprávnyzáujemnaurčení,
či tu právo je alebo nie je, je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
stranami sporu, ktorý ohrozuje právne postavenie žalobcu a ktorý nemožno napraviť (odstrániť) inými
prostriedkami právnej ochrany, a to bez ohľadu na to, ako táto právna neistota vznikla. Naliehavý právny

záujem je daný v tom prípade, ak sa má rozhodnutím súdu odstrániť právna neistota, ktorá je medzi
účastníkmi sporu a vydané rozhodnutie sa súčasne prejaví v ich postavení. V danom spore je uvedený
procesný predpoklad splnený, keďže jedine žalobou o určenie, že sporný spoluvlastnícky podiel patrí
do dedičstva po poručiteľovi možno odstrániť existujúci stav neistoty v postavení žalobkyne ako do
úvahy prichádzajúcej zákonnej dedičky po poručiteľovi. Inak povedané, jedine takouto žalobou o určenie

môže žalobkyňa dosiahnuť ochranu svojho dedičského práva a domôcť sa prejednania majetku po
poručiteľovivdedičskomkonaní,ktorýdoposiaľvrámcidedičstvaprejednanýnebolaktoréhovlastníctvo
je zapísané v prospech žalovaného v 2. rade (tiež dediča, pozn.). Žalobkyňa je nepochybne v prípade
určenia, že sporný spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva osobou, ktorá by z dodatočného rozdelenia
majetku poručiteľa mala alebo mohla mať prospech a iba rozsudkom vydaným v tomto spore sa odstráni

stav právnej neistoty, v ktorom sa v súčasnosti žalobkyňa nachádza. Výsledkom tohto konania bude
rozhodnutie súdu, ktoré bude podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
spôsobilé byť podkladom pre zápis zmeny (aktualizácie) vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností,
keďže následne, po vydaní žiadaného rozsudku, prebehne konanie o novoobjavenom majetku po

poručiteľovi, kde podľa § 473 OZ ako zákonní dedičia prichádzajú do úvahy okrem žalobkyne (dcéry)
aj žalovaní (pozostalá manželka a ďalšie deti). Mestský súd tak uzavrel, že žalobkyňa ako dedička
poručiteľa (do úvahy prichádzajúca dedička) má naliehavý právny záujem na určení, že určitá vec
(hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi [porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 1Cdo 26/2007 zo 16.12.2008]. Žaloba smeruje

aj voči žalovanému v 2. rade, ktorý je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník
predmetných pozemkov a stavby, ktoré sú v rozsahu sporného spoluvlastníckeho podielu predmetom
určenia, že patria do dedičstva po poručiteľovi - právnom predchodcovi žalobkyne a zároveň aj voči
žalovanej v 1. rade ako pozostalej manželke a dedičke a tiež aj voči žalovaným v 3. a 4. rade ako ďalším
z (potenciálnych) dedičov po poručiteľovi.

43. Pokiaľ poručiteľ zanechal viacero dedičov, prejavuje sa stav, aký tu vzniká v dobe od smrti poručiteľa
až do právoplatného rozhodnutia súdu o dedičstve, tiež v ich vzájomných vzťahov k majetku patriaceho
do dedičstva. Musí byť vzaté do úvahy, že rozhodnutie súdu o dedičstve má síce účinky ku dňu smrti
poručiteľa, že do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti

k dedičstvu upravené. Uvedený „osobitný“ vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku má okrem iného za
následok, že až do právoplatnosti uznesenia súdu o dedičstve sú dedičia považovaní za vlastníkov
celého majetku patriaceho do dedičstva a že z právnych úkonov, týkajúcich sa vecí alebo majetkových
práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom
ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach. V

sporoch s inými osobami, týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sa uvedený
vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov
[viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „Najvyšší súd ČR“) sp. zn. 33 Cdo 2374/2007
z 23.02.2010]. Konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť všetci dedičia, inak je daný nedostatokvecnej legitimácie z dôvodu nevyčerpania okruhu účastníkov. Vzhľadom na to, že stranami sporu sú
všetci do úvahy prichádzajúci zákonní dedičia, t. j. deti poručiteľa ako žalobkyňa a žalovaní v 2. až 4.
rade ako aj pozostalá manželka poručiteľa a súčasne dedička ako žalovaná 1. rade, je povinný okruh

účastníkov v spore daný.

44. Pokiaľ žalovaný v 3. rade požadoval, aby ho mestský súd z okruhu žalovaných vylúčil, mestský súd
uvádza, že predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To vyplýva
predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zásadne disponuje

konanímajehopredmetom.Dispozíciasamotnýmkonanímsaprejavujepredovšetkýmvtom,žežalobca
sa rozhodne uplatniť, resp. neuplatniť svoje subjektívne právo na súdnu ochranu. Žalobca, ktorý je
pánom sporu, v sporovom konaní určuje nielen predmet konania, ale aj okruh strán sporu (žalovaných).
Úlohou žalovaného v spore (ak chce byť úspešný) je sa brániť a vyvracať tvrdenia žalobcu. V danom
civilnom spore tak mestský súd nedisponoval procesným oprávnením žalovaného v 3. rade z okruhu
žalovaných vylúčiť.

45. Mestský súd v ďalšom na prejednanie veci nariadil viacero pojednávaní a za účelom preukázania
sporných skutkových tvrdení vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov ako aj
listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, po ktorom v spojení aj s ostatnými skutkovými tvrdeniami,
ktoré neboli sporné, ustálil svoje celkové skutkové zistenia a vyporiadajúc sa pritom aj s námietkami

a právnou argumentáciou strán sporu vec právne posúdil (viď nižšie).

46. Mestský súd zdôrazňuje, že sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená
zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne
vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne

na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno. Vedľa bremena tvrdenia rozlišuje veda procesného práva tiež pojem bremena
substancovania. Potreba substancovania skutkových prednesov vyplýva z nedostatku informácií
vnesených do konania z hľadiska ich určitosti pre účely vedenia dokazovania. Strana síce môže

uniesť bremeno tvrdenia, avšak súhrn jeho skutkových prednesov nemusí byť dostatočne určitý, resp.
substancovaný. Substancovanie skutkových prednesov presahuje rámec tvrdenia, čo vyplýva z jeho
účelu, ktorý je ním sledovaný. Pre unesenie bremena tvrdenia je totiž podstatné vyjadrenie konkrétnych
skutočností zodpovedajúcich abstraktným znakom skutkovej podstaty právnej normy, na ktorej sa
zakladá uplatňovaný nárok. Požiadavka substancovania skutkového prednesu je oproti tomu kladená za

účelom spoľahlivého dôkazného objasnenia skutočností, ktoré sú medzi stranami sporné. Následkom
porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Rovnako
platí, že následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby
vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je
substancované. Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane ani poprieť.

K nevylúčeniu pozemkov a stavby z právneho režimu BSM

47. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je základnou formou usporiadania majetkových vzťahov
medzi manželmi. Ide o formu majetkového spoločenstva, ktorej vznik je spätý so vznikom manželstva.

Jeho pojmovým znakom je bezpodielovosť, ktorá vyjadruje, že miera účasti manželov na spoločnom
majetku nie je vyjadrená podielmi ako v prípade podielového spoluvlastníctva. Každý z manželov má
vlastnícke právo k celej veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, obmedzený je len rovnakým právom
druhého manžela. Trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zásadne viazané na dobu
trvania manželstva. Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a vykoná

sa jeho vyporiadanie. Podmienkou vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je uzavretie
manželstva, s ktorým je ex lege spojený celý komplex právnych vzťahov v oblasti statusových aj
majetkových práv medzi manželmi. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zo zákona na
základe existencie stanovenej právnej skutočnosti alebo na základe právoplatného rozhodnutia súdu
o jeho zrušení. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe dohody manželov alebo

jednostranného právneho úkonu zákon neumožňuje. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká
zánikom manželstva podľa § 148 ods. 1 OZ smrťou jedného z manželov (viď Občiansky zákonník I,
2. vydanie, nakladateľstvo C. H. Beck, rok vydania: 2019, autori: Števček, Dulak, Bajánková, Fečík,
Sedlačko, Tomašovič, a kol., str. 1103 -1109).48. V danom spore nebolo sporným, že BSM žalovanej v 1. rade a poručiteľa zaniklo jeho smrťou
23.11.2021 ako ani to, že počas trvania ich manželstva toto BSM nebolo podľa § 148 ods. 2 a § 148a

ods. 2 OZ súdom zrušené a taktiež toto BSM nebolo podľa § 143a ods. 1 OZ ani zúžené.

49.Akotoužbolouvedenépodľa§143OZdoBSMpatrívšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Žalobkyňa pôvodne odôvodňovala nadobudnutie
predmetných pozemkov a budovy v roku 1995 od družstva JEDNOTA spotrebné družstvo KOŠICE

(ďalej tiež len „predávajúci“) titulom kúpy za kúpnu cenu 900.000 Sk (29.874,53 Eur) do BSM poručiteľa
a žalovanej v 1. rade ako kupujúcich tým, že časť kúpnej ceny v sume 600.000 Sk (19.916,35 Eur) mala
byťzaplatenázpeňažnýchprostriedkov,ktoréporučiteľažalovanáv1.rade(pozostalámanželka,pozn.)
získali 05.11.1995 titulom pôžičky od L. G., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30.000 DEM sprostredkovanej
žalobkyňou a jej manželom P. B., a ďalšia časť v sume 300.000 Sk (9.958,18 Eur) z úspor poručiteľa
a žalovanej v 1. rade patriacich do BSM. Žalovaní v 1., 2. a 4. rade toto tvrdenie žalobkyne popreli. Aj keď

neskôr žalobkyňa v podaní zo 07.06.2024 (č.l. 78) svoje pôvodné skutkové tvrdenie korigovala tak, že
čiastka 600.000 Sk bola 24.10.1995 poručiteľom a žalovanou v 1. rade predávajúcemu zaplatená z ich
úspor patriacich do BSM a iba čiastka v sume 300.000 Sk dňa 07.11.1995 z peňažných prostriedkov
získaných titulom pôžičky od L. G. vo výške 30.000 DEM, pričom suma 100.000 Sk bola predávajúcemu
zaplatená na „zabezpečenie prednosti“ oproti iným záujemcom a suma 200.000 Sk zostala poručiteľovi

a žalovanej v 1. rade „na živobytie a ďalšie výdavky“, žalovaní v 1., 2. a 4. rade sa aj voči tomuto
tvrdeniu žalobkyne rovnako ohradili. V súvislosti s pôžičkou mestský súd poznamenáva, že súčasťou
BSMmanželovsúajprostriedkyzískanéniektorýmzmanželovpôžičkou,úveromarovnakoajmajetkové
hodnoty za tieto prostriedky získané (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1326/2012 zo
16.09.2013). O to viac patria do BSM veci, ktoré boli nadobudnuté z peňažných prostriedkov získaných

spoločnoupôžičkoumanželov.Žalobkyňavšaknepreukázalanielenžesvojetvrdeniaotom,ktoráčiastka
splátky kúpnej ceny predmetných pozemkov a stavby bola poručiteľom a žalovanou v 1. rade zaplatená
z peňažných prostriedkov získaných pôžičkou vo výške 30.000 DEM od L. G., ale ani len samotné
poskytnutie pôžičky poručiteľovi a žalovanej v 1. rade. Mestský súd vykonal na pojednávaní 19.05.2025
(rub č.l. 116) na návrh obidvoch strán sporu (č.l. 79) dokazovanie výsluchom svedka L. G., ktorý v rámci

svojej výpovede v podstatnom uviedol, že peňažné prostriedky poskytol v roku 1996 – 1998 (presne si
nespomínal, pozn.), keď žil v Q., avšak nie v sume 30.000 DEM, ale s určitosťou iba v sume 15.000 DEM,
a nie poručiteľovi a žalovanej v 1. rade, ale manželovi žalobkyne P. B. „za účelom nejakého podnikania“,
ktoré (peňažné prostriedky) mu doposiaľ neboli vrátené. A teda svedok existenciu záväzkového vzťahu
titulom pôžičky medzi ním ako veriteľom na strane jednej a poručiteľom a žalovanou v 1. rade na strane

druhej nepotvrdil. Žalovaná v 1. rade ako strana sporu na pojednávaní 17.02.2024 (č.l. 110) v rámci
svojej výpovede na otázku mestského súdu, či o peniazoch získaných prostredníctvom žalobkyne a jej
manžela z Nemecka od L. G. mala vedomosť, uviedla, že „Áno, mám o tom vedomosť, ale ja som
s tými peniazmi do styku neprišla, neviem za akých okolností došlo k ich odovzdaniu.“. Takáto vedomosť
žalobkyne o peňažných prostriedkoch pochádzajúcich od L. G. samo o sebe bez súčasnej vedomosti

o tom za akých okolností, kto, komu a v akej sume tieto odovzdal poskytnutie pôžičky zo strany L. G.
ako veriteľa poručiteľovi a žalovanej v 1. rade ako dlžníkom z ďaleka nepreukazuje. Žalovaný v 3. rade
na pojednávaní 17.02.2025 (rub č.l. 109) v rámci svojej svedeckej výpovede síce uvádzal, že o pôžičke
poskytnutej L. G. vo výške 30.000 DEM poručiteľovi a žalovanej v 1. rade mal vedomosť, ale podľa
vlastného ďalšieho tvrdenia túto vedomosť získal iba od žalobkyne a jej manžela P. B.. On sám pri

odovzdaní peňazí L. G. žalobkyni a jej manželovi v Nemecku ako ani pri ich následnom žalobkyňou
tvrdenom odovzdaní poručiteľovi a žalovanej v 1. rade osobne prítomný nebol. Poskytnutie peňazí L.
G. v sume 30.000 DEM titulom pôžičky poručiteľovi a žalovanej v 1. rade nepotvrdila na pojednávaní
19.05.2025 (rub č.l. 17) ani svedkyňa H. P.. Žalobkyňa predložila mestskému súdu čestné prehlásenie
z 15.05.2023 (č.l. 19), v ktorom jej manžel P. B., nar. XX.XX.XXXX na svoju česť prehlásil, že „Počas

prvého novembrového týždňa v r. 1995 som spolu s A. B. ... osobne navštívil ... L. G. (toho času žijúceho
v Q.) za účelom finančnej pôžičky pre H. E. a M. E. ... Od ... L. G. som fyzicky v hotovosti prevzal ...
peňažnú pôžičku vo výške 30 000 DEM ... Uvedenú sumu som následne dňa 5.11.1995 (nedeľa)
v hotovosti za prítomnosti A. B. ... odovzdal priamo do rúk M. E. a H. E..“. Podľa názoru mestského súdu
však toto čestné prehlásenie manžela žalobkyne P. B., vzhľadom na ich blízky príbuzenský pomer a tým

najehonepriamyzáujemnavýsledkutohtosporuajvkontexteostatnýchzistení(viďvyššie)niejemožné
považovať za dôkaz, ktorý by žalobkyňou tvrdenú pôžičku bol spôsobilý vierohodne preukázať. Mestský
súd hodnotiac vyššie uvedené dôkazy, rámci toho najmä svedeckú výpoveď L. G. ako veriteľa, jednotlivo
ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobkyňa dôkazné bremeno, čo do preukázaniajej tvrdenia, podľa ktorého časť kúpnej ceny za predmetné pozemky a stavbu bola predávajúcemu
poručiteľom a žalovanou v 1. rade zaplatená z peňažných prostriedkov získaných titulom pôžičky od
L. G. neuniesla.

50.Napriektomu,mestskýsúdtuzdôrazňuje,žeten,ktotvrdí,žesúsplnenépodmienkyprenezaradenie
veci do BSM uvedené v ustanovení § 143 OZ, nesie ohľadne tohto tvrdenia dôkazné bremeno. Z čoho
plynie, že kým žalobkyňu ťažilo bremeno tvrdenia iba v tom, že predmetné pozemky a stavba boli
nadobudnuté jedným z manželov počas trvania manželstva a žalovanej v 1. rade, ktorá skutočnosť

nebola sporná, dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia žalovaných v 1., 2. a 4. rade, podľa ktorého
tieto pozemky a stavbu poručiteľ a žalovaná v 1. rade nenadobudli do BSM, ťažilo žalovaných, a nie
žalobkyňu.

51. Pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej nedochádza k rozmnoženiu majetku, zostáva charakter
vlastníctvanadobudnutejvecinezmenený.Literatúraajsúdnapraxzastávatzv.subrogačnúteóriu,podľa

ktorej veci vstupujú na miesto peňazí získaných za iné veci predajom. Aj veci získané výmenou za
vec alebo z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú preto naďalej
vo vlastníctve toho manžela. Ide o tzv. transformáciu veci. Do BSM preto nebude patriť vec získaná
(kúpou či výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž
o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva,

ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného vlastníctva
jedného z manželov. Zámena samostatného majetku za iný majetok je iba zmenou jeho hospodárskej
povahy a nie rozmnožením majetku, nemá preto za následok vznik BSM vo vzťahu k tomuto majetku. Ak
teda určitú vec nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace
jeho oddelené vlastníctvo, medzi ktoré patria aj prostriedky získané zámenou za vec v jeho výlučnom

vlastníctve, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva. Pokiaľ sa však
na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve jedného z manželov aj
prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve (dôjde k tzv. zmiešaniu výlučného majetku so spoločným
majetkom), takáto vec stane sa súčasťou BSM (viď Občiansky zákonník I, 2. vydanie, nakladateľstvo
C. H. Beck, rok vydania: 2019, autori: Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič, a kol.,

str. 1127).

52. Žalovaní v 1., 2. a 4. rade tvrdili, že pozemky a stavbu nadobudla titulom kúpy v roku 1995
od predávajúceho za kúpnu cenu v sume 900.000 Sk do výlučného vlastníctva žalovaná v 1. rade
z peňažných prostriedkov patriacich do jej výlučného vlastníctva, ktoré žalovanej v 1. rade daroval

žalovaný v 2. rade (jej syn) a dôsledkom tejto transformácie peňazí na pozemky a stavbu, tieto nepatrili
do BSM poručiteľa a žalovanej v 1. rade. Avšak nepreukázaním poskytnutia pôžičky vo výške 30.000
DEM poručiteľovi a žalovanej v 1. rade L. G. za účelom zaplatenia kúpnej ceny pozemkov a stavby
predávajúcemu nemožno ipso facto mať za preukázané poskytnutie sumy 900.000 Sk žalovanej v 1.
rade titulom daru žalovaným v 2. rade.

53.Žalovanáv1.radevrámcisvojhovýsluchuakostranysporunapojednávaní17.02.2024(rubč.l.109)
v podstatnom uviedla, že: „Keď som odkupovala tú Jednotu, nebolo tam potrebné žiadne protekcie robiť,
lebo ja som bola vedúca. ... No a potom už tak prišlo, že to treba odkúpiť. ... Ja som bola vykeltovaná
z peňazí, takže už keď prišla kúpa, tak trebalo mi peniaze. Toľko peňazí som nemala, takže som poručila

syna, lebo tak som sa radila s nimi, čo mám robiť, či mám to kúpiť. Ja som bola v takom veku, že
od mlada, od 27 rokov som robila, a ja som mala vzťah ku tej robote. Takže som chcela aj ich názor
počuť, že čo oni povedia. No, ale oni už mali svoje rodiny, takže tam takú pomoc som nemala. Takže,
ja keď som už začala sama, tak som už musela zobrať aj silu. Lebo to sa nedalo, manžel pomáhal, ale
pri tom už aj ochorel. Ozaj nemôžem povedať, že veľa sa narobil tam, ale keď trebalo kúpiť, tak som

jeho“ (žalovaného v 2. rade, pozn.) „poručila, lebo on na tom trval, že keď nie, tak že on vystúpi z roboty
a on to kúpy. Ta hovorím, pozháňaj peniaze, jak môžeš. ... a on pozháňal peniaze, aké pozháňal, od
koho pozháňal. Ja viem, že od toho, som počula, ale ja som sa s tým nezaoberala, lebo som mala už
iné veci v krčme robiť, že by som to bola získala ... Krčma sa vyplácala, to už on robil. No a hneď som
tak rozhodla, že potraviny pôjdu polovica jemu a krčmu ja som si zobrala .. Žalovaný v 2. rade mi dal

peniaze na dvakrát, najprv mi dal 600.000 Sk a následne 300.000 Sk.“.

54. Žalovaný v 2. rade v rámci svojho výsluchu ako strany sporu na pojednávaní 19.05.2025 (č.l. 115)
v podstatnom uviedol, že: «... Peniaze som dal na celú kúpu ja. Moji súrodenci to nechceli kúpiť. Bratrobil na colnici, mal sa veľmi dobre, ... najmladšia sestra študentka bola. Ja som robil v železiarňach,
som zarábal a ja som povedal mame: „Dobre, kúpim to ja“. Lenže prednostné právo kúpy mala moja
mama. Čiže nemohol som to urobiť tak, lebo keby moja mama sa zriekla, ide to do dražby. Dobre, ja som

poskytol finančnú hotovosť, mama to kúpila, ale od samého začiatku to bolo moje, od samého začiatku,
a to vedeli všetci, i môj brat, i jedna sestra i druhá, aj mama. Od začiatku to bolo celé moje ... Ja som
na to dal financie, nikto mi nepožičal, žiadny G., ona nedoniesla peniaze, ja som dal na to peniaze.
Celá kúpna cena z mojich prostriedkov bola zaplatená ... Mal som v tom čase veľmi dobré finančné
pomery, disponoval som svojimi finančnými prostriedkami ... peňažné prostriedky som vyhral v stávke

v Niké ... Ja som peňažné prostriedky svojej matke neposkytoval, ja som to kupoval sám pre seba,
ja som peňažné prostriedky získal zo svojich príjmov a od svojich priateľov a tieto som iba odovzdal
svojej mame, ktorá sprostredkovala kúpu prevádzky krčmy ... v tom čase sme mali dobré rodinné vzťahy
a potvrdenie listinou sme nepotrebovali...».

55. Žalovaná v 4. rade v rámci svojho výsluchu ako strany sporu na pojednávaní 17.02.2025 (rub č.l.

110) v podstatnom uviedla, že: «... prišlo to obdobie po revolúcii, že vlastne tá Jednota sa odpredávala
a boli ponúknuté priestory mojej mamke. Vzhľadom na to, že mamka robila tam roky rokúce a v tom
čase bolo jej po 50-ke, mala ešte do dôchodku dosť rokov, tak vlastne bola položená otázka, čo a ako
ďalej. Potrebné bolo odkúpiť celú budovu. Tým, že vlastne riešili sme to, že čo a ako ďalej, tak vlastne
mama „Ja by som to rada odkúpiť, mám ešte deti a toto, ale ja nemám na to peniaze.“. Brat povedal: „Nič

mami, ideme do toho, ja sa postarám o to, poriešime, dáme to do kopy, ja pozháňam peniaze.“ Akou
cestou to zháňal, to ja neviem, to išlo mimo mňa, ja som mala čerstvo po maturite. Takže vlastne na
starosti to mal brat .... staral sa aj o krčmu, plus pomáhal aj svojej manželke v potravinách v tých rokoch,
vlastne, keď sa tie priestory odkúpili, čo trebalo doriešiť, postaviť, postarať sa o stavbu terasy. Ja som
bola svedkom - prítomná, že aj brat to zaplatil, čiže dal vybudovať mamke terasu vonku, aby tam bolo

príjemnejšie posedenie. Čokoľvek trebalo vo vnútri, vlastne brat sa o to staral. On to financoval...“.».

56. Svedkyňa H. P. (bývalá manželka žalovaného v 2. rade, pozn.) v rámci svojej svedeckej výpovede
na pojednávaní 19.05.2025 (č.l. 118) ohľadom zaplatenia kúpnej ceny predmetných pozemkov a stavby
predávajúcemu uviedla, že: „Ja som v tom čase bola na materskej dovolenke a peňažné prostriedky

zabezpečoval môj vtedajší manžel, žalovaný v 2. rade ... ja som zdroj peňažných prostriedkov v tom
čase neriešila.“, pričom na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či vie uviesť, za akých okolností došlo
k odovzdaniu peňažných prostriedkov, uviedla: „Ja neviem, ja som sa v tom čase starala o maloleté
dieťa.“.

57. Ako to z výpovede žalovanej v 1. rade ako strany sporu vyplynulo peňažné prostriedky v sume
900.000 Sk jej mal poskytnúť jej syn žalovaný v 2. rade, avšak vedomosť o tom, odkiaľ žalovaný v 2.
rade takúto sumu peňažných prostriedkov získal už žalovaná v 1. rade vedomosť nemala. Žalovaný v 2.
rade v rámci svojej výpovede ako strany tvrdil, že v tom čase pracoval v železiarňach, kde zarábal, avšak
výšku svojho zárobku už neuviedol. Na otázku žalobkyne, aby uviedol zdroj peňažných prostriedkov,

ktorémaldarovaťžalovanejv1.rade,odpovedaltak,žepeňažnéprostriedkyzískalvýhrouvstávkeNiké,
neskôr však uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na skutočnosti. Kým žalovaný v 2. rade v písomnom
vyjadrení z 08.04.2024 (č.l. 47) k žalobe uviedol, že peňažné prostriedky v sume 600.000 Sk daroval
žalovanej v 1. rade (matke), vo svojej výpovedi ako strany sporu na pojednávaní 19.05.2025 už uvádzal,
že peňažné prostriedky poskytol žalovanej v 1. rade, ale nehnuteľnosti kupoval on sám, a následne

opätovne uvádzal, že peňažné prostriedky daroval žalovanej v 1. rade, ale s tým, „že časom sa táto
prevádzka prepíše na mňa“ (viď bod 55. odôvodnenia tohto rozsudku). Žalovaná v 4. rade v rámci svojej
výpovedeuviedla,žepeňažnéprostriedkynaúhradukúpnejcenypozemkovastavbyzabezpečilbrat,t.j.
žalovanýv2.rade, avšaktakistoakožalovanáv1.radenemalavedomosťotom,odkiaľžalovanýtakúto
sumu peňazí zaobstaral. Tu mestský súd poznamenáva, že síce žalovaná v 4. rade na pojednávaní

17.02.2025 (č.l. 111) tvrdila, že peňažné prostriedky na úhradu kúpnej ceny zabezpečil žalovaný v 2.
rade, pritom súčasne dodala: „Vlastne tým pádom, že on dal čiastku svoju dosť väčšiu, alebo koľko,
tak viem, že vlastne bolo dohodnuté,...“. Z uvedeného vyjadrenia žalovanej v 4. rade tak vyplýva, že
žalovanýv2.rademalposkytnúťpeňažnéprostriedkylenvčasti(niecelúkúpnucenu),resp.žeaninemá
vedomosť, akú čiastku mal žalovaný v 2. rade na úhradu kúpnej ceny žalovanej v 1. rade poskytnúť,

pričom v rozpore s tvrdením žalovaného v 2. rade uviedla, že pri odovzdávaní peňazí žalovaným v 2.
rade žalovanej v 1. rade osobne prítomná nebola. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní 17.02.2025 (rub
č.l. 109) v rámci svojej výpovede ako strany sporu tvrdenia žalovaných v 1., 2. a 4. rade o úhrade kúpnej
cenypozemkovastavbypredávajúcemužalovanouv1.radezpeňažnýchprostriedkovzískanýchdaromod žalovaného v 2. rade nepodporil vôbec. V súvislosti s výpoveďami žalovaných v 1., 2. a 4. rade podľa
názorumestskéhosúdunemožnoprehliadnuť,žetítopresvojblízkypríbuzenskývzťahmajúnavýsledku
sporu významný záujem, pre ktorú okolnosť tieto výpovede v časti týkajúcej sa spôsobu zabezpečenia

peňažných prostriedkov za účelom úhrady kúpnej ceny predmetných pozemkov a stavby podstatným
spôsobom strácajú na svojej vierohodnosti. To isté platí aj vo vzťahu k výpovedi svedkyne H. P. – bývalej
manželky žalovaného v 2. rade, s ktorým jej manželstvo zaniklo v roku 2001 a z ktorého manželstva
pochádzajú dve toho času už dospelé deti, ktorá skutočnosť zakladá nepriamy záujem svedkyne na
výsledku tohto sporu. Žalovaní tvrdenia žalobkyne v podaní zo 07.06.2024 (č.l. 79), podľa ktorých

svedkyňa H. P. má so žalovanými v 1., 2. a 4. rade pretrvávajúci priateľský vzťah, nepopreli. Okrem
toho aj samotný obsah výpovede žalovaných ako strán sporu, vrátane svedeckej výpovede H. P. v časti
týkajúcej sa zabezpečenia a zdroja peňažných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny pozemkov a stavby
sa vyznačuje vágnosťou, vzájomnou rozpornosťou a v prípade žalovaných v 2. a 4. rade aj vnútornou
rozpornosťou až zmätočnosťou (viď vyššie), dôsledkom čoho tieto významnou mierou strácajú na svojej
výpovednej hodnote. Mestský súd tak dospel k záveru, že len na základe výpovedí žalovaných v 1.,

2. a 4. rade a výpovede svedkyne H. P. nie je možné spoľahlivo ustáliť, že peňažné prostriedky na
zaplatenie kúpnej ceny predmetných pozemkov a stavby v roku 1995 v sume 900.000 Sk daroval
žalovanej v 1. rade do jej výlučného vlastníctva žalovaný v 2. rade. V prílohe vyjadrenia žalovaných
v 1., 2. a 4. rade z 08.04.2024 bolo mestskému súdu predložené čestné prehlásenie žalovanej v 1. rade
z 05.12.2022 (č.l. 51), v ktorom žalovaná v 1. rade na svoju česť prehlásila, že predmetné pozemky

a stavbu „... som nadobudla do svojho výlučného vlastníctva roku 1995 a to ako SŽČO pod IČO:
17 256 682 za celkovú kúpnu cenu 900.000 Sk ... Peňažné prostriedky na kúpu vyššie uvedených
nehnuteľností mi v celom rozsahu poskytol formou daru môj syn K. E. ... a teda tieto nehnuteľnosti neboli
zakúpené z finančných prostriedkov, ktoré by pochádzali z nášho bezpodielového spoluvlastníctva
smojimzosnulýmmanželom M.E....“. Avšakmestskýsúdmázato,žetotočestnéprehláseniežalovanej

v 1. rade, vzhľadom záujem na výsledku tohto sporu nie je možné považovať za dôkaz, ktorý by bol
darovanie sumy 900.000 Sk žalovaným v 2. rade spôsobilý vierohodne preukázať. Žalovanými nebol
predložený žiadny iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný v 2. rade by bol v období zaplateniu
kúpnej ceny v sume 900.000 Sk predávajúcemu, t.j. 24.10.1995, resp. 07.11.1995 predchádzajúcom,
čo i len časťou peňažných prostriedkov disponoval, že by žalovaný v 2. rade akúkoľvek peňažnú sumu

bol žalovanej v 1. rade v hotovosti odovzdal alebo bezhotovostne poukázal, prípadne, že bol on sám
akúkoľvek úhradu na zaplatenie kúpnej ceny pozemkov a stavby realizoval. Práve naopak, príjmové
pokladničné doklady predávajúceho (JEDNOTA spotrebné družstvo KOŠICE z 24.11.1995 a 07.11.1995
(č.l. 16), ktorých pravosť žiadnou zo strán sporu spochybnená nebola, preukazujú, že na zaplatenie
kúpnej ceny predmetných pozemkov a stavby bola od H. E. (žalovanej v1. rade) a poručiteľa (M. E.)

v hotovosti prijatá 24.10.1995 suma 600.000 Sk a 07.11.1995 suma 300.000 Sk. Samotná žalovaná v 2.
rade v rámci svojej výpovede ako strany sporu uviedla, že „Spoločne sme žili a peniaze sme spoločne
odniesli odovzdať. Manžel mi pri tej príležitosti robil šoféra.“. Vzhľadom na vyššie uvedené mestský súd
uzatvára, že v spore nebolo preukázané, že by zaplatenie kúpnej ceny predmetných pozemkov a stavby
v sume 900.000 Sk bolo vykonané iba žalovanou v 1. rade z peňažných prostriedkov v jej výlučnom

vlastníctve, ktorá skutočnosť by tieto pozemky a stavbu vylučovala z právneho režimu BSM žalovanej
v 1. rade s poručiteľom.

58. Podnik jedného z manželov (§ 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov) ani jeho jednotlivé zložky, vrátane hnuteľných a nehnuteľných vecí, nepatrí do BSM. Ako vec,

ktorá slúži výkonu povolania iba jedného z manželov, je podnik vylúčený z predmetu bezpodielového
spoluvlastníctva a patrí do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela. Vyriešenie otázky okruhu
majetkupatriacehodopodnikumanželapodnikateľavkonkrétnomprípadevyžadujepodrobnéskúmanie
okolností spojených s nadobudnutím spornej veci, o ktorej manžel podnikateľ tvrdí, že patrí do jeho
podniku, kým druhý manžel túto okolnosť popiera a tvrdí, že vec do podniku manžela nepatrí a patrí

do BSM. V týchto súvislostiach nepostačuje iba zistenie, že manžel podnikateľ takúto vec vedie
v účtovníctve ako súčasť svojho podniku. Je nevyhnutné skúmať predovšetkým spôsob nadobudnutia
veci, jej povahu, spôsob využívania, účel, ku ktorému vec slúži alebo môže slúžiť a pod. Rozhodujúcou
okolnosťou je, či v konkrétnom prípade vec podľa svojej povahy skutočne slúži výkonu povolania len
manžela – podnikateľa v zmysle § 143 OZ. Podnik by podľa súdnej praxe mohol byť predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva manželov len vtedy, ak by išlo o podnik patriaci obidvom manželom
ako podnikateľom. Ak je však podnikateľom iba jeden z manželov a vec slúži výkonu iba jeho povolania,
je daná zákonná výnimka z nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa §
143 OZ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 694/2004 z 20.07.2004).59. V danom prípade nebolo sporným, že poručiteľ s použitím peňažných prostriedkov patriacich do
BSM so žalovanou v 1. rade na zaplatenie kúpnej ceny predmetných pozemkov a stavby v sume

900.000 Sk predávajúcemu súhlasil. Avšak sporným bolo to, či predmetné pozemky a stavby slúžili
výlučne len na výkon podnikateľskej činnosti žalovanej v 1. rade. Žalobkyňa už v žalobe tvrdila, že
predmetné pozemky a stavba boli zaobstarané za účelom prevádzkovania rodinnej krčmy, v ktorej
pracovali žalovaná v 2. rade ako manželka poručiteľa, poručiteľ, ako aj žalobkyňa a žalovaní v 2. a 4.
rade ako ich deti, okrem žalovaného v 3. rade, t. j. jednalo sa o rodinný podnik, a teda tieto neslúžili

výlučne na podnikanie žalovanej v 2. rade (manželke). Pozemok nachádzajúci sa za stavbou (krčmou)
– parc. č. XXX/X sa využíval ako záhrada, kde poručiteľ a žalovaná v 1. rade pestovali ovocné stromy
a tento rovnako nikdy neslúžil výlučne na podnikanie žalovanej v 2. rade (manželke). V tejto súvislosti
mestský súd poukazuje na to, že žalovaní tieto skutkové tvrdenia žalobkyne vo vyjadrení k žalobe
nijako nepopreli. Žalovaní na výzvu mestského súdu podľa § 167 ods. 4 CSP doručenú im 16.06.2024,
resp. 26.06.2024, aby sa v lehote do 15 dní k vyjadreniu (replike) žalobkyne zo 07.06.2024 vyjadrili

nevyužili. Žalovaní tieto skutkové tvrdenia žalobkyne nepopreli ani vo svojich úvodných prednesoch
na pojednávaní 17.02.2025 (č.l. 107). Napokon právny zástupca žalovaných v 1., 2. a 4. rade tieto
skutkové tvrdenia žalobkyne prvý krát poprel (rub č. l. 108) až potom, čo mestský súd v rámci uvedenia
svojho predbežného právneho názoru podľa § 181 ods. 2 CSP na pojednávaní 17.02.2025 konštatoval,
že tieto sú nesporné a to uvedením vlastných skutkových tvrdení. Podľa skutkových tvrdení právneho

zástupcu žalovaných v 1., 2. a 4. rade „...predmetné nehnuteľnosti slúžili ako pohostinské zariadenie a
boli prevádzkované živnostníčkou H. E. pod jej IČO-m. Nejednalo sa o žiadne prevádzkovanie nejakou
spoločnosťou s ručením obmedzeným, kde by boli všetci spoločníci. Nie je to pravdou, že by to slúžilo
na podnikanie celej rodiny. Ako podnikateľka prevádzkovala krčmu H. E., živnostníčka pod IČO-m.“.
Mestský súd mal však za to, že popri tomto skutkovom tvrdení právneho zástupcu žalovaných v 1.,

2. a 4. rade, skutkové tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého parc. č. XXX/X nachádzajúca sa za stavbou
(krčmou) sa využívala ako záhrada, kde poručiteľ a žalovaná v 1. rade pestovali ovocné stromy, naďalej
obstojí, preto skutkové tvrdenie žalobkyne v tejto časti považoval za nesporné.

60. Nevyhnutným predpokladom vylúčenia veci z BSM je tiež to, že ide o vec, ktorá slúži výlučne iba

jednému z manželov a súčasne neslúži aj druhému manželovi, a to ani jeho osobnej potrebe, ani na
výkon povolania, ani na jeho podnikanie a ani na iný účel, osobitne keď tiež k takému inému účelu začala
slúžiť. Ak takáto vec súčasne slúži aj druhému manželovi, nie je vylúčená z rozsahu BSM (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2470/2000 zo 16.11.2000).

61. Pre úvahu o vylúčenie veci nie je rozhodujúce, či vec bola určená iba na osobnú potrebu alebo výkon
povolania len jedného z manželov, ale to, na čo v súlade s vôľou oboch účastníkov skutočne slúžila a
či neslúžila aj druhému manželovi. Vec, ktorá podľa svojej povahy slúži výlučne osobnej potrebe alebo
výkonu povolania len jedného z manželov, do BSM nepatrí. Pokiaľ však vec slúži aj druhému manželovi,
či už na výkon jeho povolania, osobným potrebám alebo inak, neprichádza do úvahy vylúčenie veci z

BSM z tohto zákonného dôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo 71/2010 zo 06.10.2010).

62. Avšak podľa výpovede samotnej žalovanej v 1. rade „...manžel pomáhal, ale pri tom už aj ochorel.
Ozaj nemôžem povedať, že veľa sa narobil tam...“. Aj podľa výpovede žalovaného v 3. rade (č.l. 110)
„Naša mama, teda žalovaná v 2. rade, mala prevádzku krčmy v ekonomickom prenájme od Jednoty

a môžem povedať, že v tom čase, ešte teda pred odkúpením prevádzky sme tam všetci ako členovia
rodiny v tej prevádzke pomáhali ... po odkupe predajne, mama prevádzkovala krčmu a brat prevádzkoval
vedľa predajňu potravín ... Otec pomáhal vždy v prevádzke krčmy, aj potom čo už došlo k jeho odkúpeniu
v roku 1995, ... avšak za pultom už nestál. Prípadne mohol stáť aj za pultom, ale ja už o tom vedomosť
nemám.“. Okrem toho podľa výpovede žalovanej v 4. rade (č.l. 111) „...poručiteľ v roku 1990 dostal

infarkt a jeho zdravotný stav už nedovoľoval, aby stál za pultom a predával, ale pomáhal mame, teda
žalovanej v 1. rade pri prevádzkovaní krčmy takým spôsobom, že pomáhal so zásobovaním, ďalej robil
takého technického pracovníka, takého manažéra, keď niečo bolo treba opraviť, tak sa o to postaral.“.
A napokon aj podľa výpovede svedkyne H. P. „Samozrejme, aj ja som sa podieľala na prevádzkovaní
krčmy. V čase odkúpenia táto budova bola v schátralom stave, bolo tam treba prerobiť elektriku, vodu,

okná, dvere, rozvody, všetko. Pracovala som tam ja a moja bývalá svokra. Mám na mysli, že to bolo
v čase po kúpe.“ .63. Z výpovedí samotných žalovaných vyplynulo, že peňažné prostriedky patriace do BSM žalovanej v 1.
rade a poručiteľa na zaplatenie kúpnej ceny predmetných pozemkov a stavby boli uhradiť žalovaná v 1.
rade a poručiteľ spoločne, poručiteľ nielen pred, ale aj po ich nadobudnutí sa podieľal na prevádzkovaní

pohostinského zariadenia v danej stavbe na parc. č. XXX/X vlastnou činnosťou, a vôbec, že fakticky
išlo o rodinný podnik. Taktiež aj príjmy pochádzajúce z podnikateľskej činnosti žalovanej v 1. rade, na
ktorej preukázateľne aktívne participoval okrem iných aj samotný poručiteľ vlastnou činnosťou patrili do
BSM poručiteľa a žalovanej v 1. rade. Podľa výpisu zo živnostenského registra vedeného Okresným
úradom Košice – C., odbor živnostenského podnikania, č. 806-300 (č.l. 134) zaobstaraného mestským

súdom podľa § 185 ods. 2 CSP samotný poručiteľ svoju podnikateľskú činnosť v zmysle zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom v rozhodujúcom období
(ďalej len zákon „č. 455/1991 Zb.“) vo všetkých predmetoch činnosti ukončil 17.03.1995, t. j. ešte pre
nadobudnutím predmetných pozemkov a stavby žalovanou v 1. rade.

64. Napokon z výpisu zo živnostenského registra vedeného Okresným úradom Košice – okolie, odbor

živnostenského podnikania, č. 806-461 (č.l. 132) zaobstaraného mestským súdom podľa § 185 ods. 2
CSP mestský súd zistil, že žalovaná v 1. rade podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch činnosti
ukončila 28.02.2014, čím parc. č. XXX/X a na tejto sa nachádzajúca stavba – predajňa už viac ako
sedem rokov pred smrťou poručiteľa (23.11.2021) a zánikom BSM prestala slúžiť podnikateľskej činnosti
a tým výkonu povolania žalovanej v 1. rade.

65. Na základe vyššie uvedených mestský súd dospel k záveru, že vylúčenie predmetných pozemkov
astavbyzprávnehorežimuBSMporučiteľaažalovanejnatomzáklade,žebytietoslúžilivýlučnevýkonu
povolania (podnikateľskej činnosti) žalovanej v 1. rade neprichádza do úvahy. Ergo predmetné pozemky
a stavba v čase smrti poručiteľa (23.11.2021) patrili do BSM poručiteľa a žalovanej v 1. rade.

K neplatnosti darovacej zmluvy

66. Ako to už bolo uvedené nebolo sporným, že na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou
v 1. rade ako darkyňou a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným po ústnom pojednávaní v dedičskej veci

poručiteľa konanom 06.12.2022, bol rozhodnutím Okresného úradu Košice okolie, katastrálny odbor,
pod V 7296/2022 z 11.01.2023 povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným pozemkom a stavbe
v prospech žalovaného v 2. rade v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2-ice k celku. Rovnako bolo
nesporné, že dedičské konanie v dedičskej veci poručiteľa, ktoré bolo začaté uznesením okresného
súdu sp. zn. 20 D/909/2021 z 09.12.2021, bolo uznesením mestského súdu vydaného notárkou JUDr.

Alexandrou Kučečkovou ako súdnou komisárkou sp. zn. K3-20D/909/2021 z 11.08.2023 zastavené a
rozhodnuté o vydaní majetku nepatrnej hodnoty usporiadateľovi pohrebu – žalovanému v 2. rade,

67. V období medzi nadobudnutím dedičstva (§ 460 OZ) a potvrdením nadobudnutia dedičstva (§ 482
a 483 OZ) sú z právnych úkonov týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva povinní a oprávnení

vočiinýmosobámvšetcidedičiaporučiteľa,ktorídedičstvodosiaľneodmietli,spoločneanerozdielne.Ich
dedičský podiel pritom vyjadruje mieru, akou sa dedičia navzájom podieľajú na právach a povinnostiach
týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva. Taktiež podľa rozsudku uverejneného v Civilnej
zbierkesúdnychrozhodnutíastanovískpodR30/1993„Akjeviacdedičovapredskončenímdedičského
konanianakladalasvecou,ktorájepredmetomdedeniaadarovaciuzmluvuuzavrelaibasamapozostalá

manželka, ide o právny úkon v rozpore s ustanovením (teraz § 123) a v dôsledku toho neplatný
podľa § 39 OZ.“. Navyše pred vyporiadaním BSM zaniknutého smrťou jedného z manželov podľa §
195 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CMP“) a potvrdením nadobudnutia dedičstva uznesením o dedičstve, t.j. počas dedičského konania,
môžudedičiapodľa§201CMPvecipatriacedodedičstvascudziťalebourobiťinéopatreniapresahujúce

rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu. Uznesenie, ktorým súd súhlasil s predajom alebo
darovaním veci patriacej do dedičstva, je rozhodnutím, ktoré je potrebné na platnosť zmluvy (§ 39 OZ).

68. Podľa § 195 ods. 1 CMP platí, že ak zaniklo manželstvo poručiteľa smrťou alebo vyhlásením za
mŕtveho, vyporiada sa BSM v konaní o dedičstve. Teda je právomocou súdu v konaní o dedičstve

vyporiadať BSM, vrátane spoluvlastníckeho podielu v režime bezpodielového, avšak nevysporiadaného
spoluvlastníctva manželov žalovanej v 1. rade a poručiteľa vo veľkosti 1/2-ice k celku. Bez tohto
vyporiadania v konaní o dedičstve zostáva otvorená otázka, kto, čo a v akom rozsahu nadobudol z
majetku patriaceho do zaniknutého BSM (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 4/2013 z31.03.2014 uverejnený v Zbierke Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
1/2015 pod č. R 3/2015). Táto pôsobnosť nemôže patriť súdu rozhodujúcemu v sporovom konaní
o určenie, že vec patrí do dedičstva, keďže žiadna právna norma mu túto pôsobnosť nedáva.

69. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1. rade sporný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-ice k celku, ktorý
nebol predmetom vyporiadania BSM medzi žalovanou v 1. rade (pozostalou manželkou) a ostatnými
dedičmi a ktorého nadobudnutie žiadnemu z dedičov poručiteľa potvrdené nebolo, na základe darovacej
zmluvy uzavretej medzi ňou ako darkyňou a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným, ktorý právny úkon

zjavne presahuje rámec obvyklého hospodárenia počas konania o dedičstve bez súhlasu mestského
súdu previedla na žalovaného v 2. rade, je táto darovacia zmluva podľa § 39 OZ od samého počiatku
absolútne neplatná. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť
vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Mestský súd tu poukazuje aj na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže
previesť na iného viac práv, ako sám má. Okrem toho mestský súd mal zápisnicou o pojednávaní zo

06.12.2022 (č.l. 6) pod sp. zn. 20D/909/2021, D not 205/2021 spísanou notárkou JUDr. Alexandrou
Kučečkovou ako súdnou komisárkou v dedičskej veci po poručiteľovi za preukázané, že žalobkyňa
a žalovaný v 3. rade tvrdiac, že sporný spoluvlastnícky podiel na pozemkoch a stavbe patrí do
BSM poručiteľa a žalovanej v 1. rade už na tomto pojednávaní v prítomnosti žalovaného v 2.
rade zastupujúceho aj žalovanú v 1. rade namietali nezaradenie tohto spoluvlastníckeho podielu

do súpisu aktív a pasív dedičstva, t. j. medzi účastníkmi konania o dedičstve bol sporný rozsah
BSM poručiteľa. Mestský preto právne uzavrel, že na základe absolútne neplatnej darovacej zmluvy
podľa § 39 OZ nemohlo dôjsť rozhodnutím Okresného úradu Košice okolie, katastrálny odbor, pod
V 7296/2022 z 11.01.2023 o povolení vkladu vlastníckeho práva k právne relevantnému prevodu
sporného spoluvlastníckeho podielu zo žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade.

70. Ak má mať určovacia žaloba okrem iného aj preventívny charakter, nemožno vidieť žiadny rozumný
dôvod na to, aby sa okolnosťami, ktoré nastali po smrti poručiteľa, všeobecné súdy nezaoberali a tým
v podstate umelo predlžovali stav právnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších (zbytočných)
žalôb, v ktorých by sa tieto okolnosti riešili (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 03.05.2017). Aj v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva môžu súdy
posudzovať okolnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa, nakoľko rozhodnutie o takomto určení musí
deklarovať existenciu právneho vzťahu podľa § 217 ods. 1 CSP ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. A teda,
pokiaľ by takýto vzťah už neexistoval (napr. medzičasom sa stal vlastníkom daného pozemku žalovaný
vydržaním), nemohla by mať ani žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva po zomrelom poručiteľovi

úspech (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo/24/2024).

71. Mestský súd preto rozhodol tak, že predmetné pozemky a stavba patria v spoluvlastníkom podiele
vo veľkosti 1/2-ice k celku v právnom režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou
v 1. rade do dedičstva po poručiteľovi M. E., tak ako je to uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto

rozsudku.

72.Žalobkyňapôvodnenapojednávaní19.05.2025(rubč.l.118)navrhladoplniťdokazovanievýsluchom
svedkov a to manžela žalobkyne P. B., M. B. a P. J. za účelom preukázania ňou tvrdenej pôžičky od
L. G. pre poručiteľa a žalovanú v 1. rade a vôbec okolností zabezpečovania peňažných prostriedkov

na úhradu kúpnej ceny predmetných pozemkov a stavieb. Avšak na pojednávaní 29.09.2025 (rub č.l.
139) na otázku mestského súdu právni zástupcovia strán sporu a žalovaný v 3. rade zhodne uviedli, že
žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Vzhľadom však na celkové skutkové zistenia
a právne závery mestského súdu by vykonanie týchto dôkazov nebolo ani účelné.

IV.
K rozhodnutiu o náhrade trov konania

73. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nanáhradu trov konania právo. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná nárok na náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

74. Nakoľko mestský súd žalobe žalobkyne proti žalovaným v celom rozsahu vyhovel, keď určil, že
predmetné pozemky a stavba v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2-ice k celku patria do
dedičstva po poručiteľovi, bola v spore plne úspešná žalobkyňa, ktorá podľa § 255 ods. 1 CSP má právo
na náhradu trov tohto konania v plnej výške. Mestský súd preto žalobkyni priznal proti žalovaným v 1.,
2. a 4. rade nárok na náhrad trov tohto konania v rozsahu 100 %, tak ako je to uvedené pod bom II.

výrokovej časti tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

75. Pokiaľ ide o právo žalobkyne na náhradu trov tohto konania proti žalovanému v 3. rade, mestský
súd uvádza, že CSP však výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov konania neprejavila záujem alebo jej podľa obsahu

spisu v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Žalobkyňa na pojednávaní 29.09.2025 na výzvu súdu, aby sa
vyjadrila k možnej aplikácii ustanovenia § 257 CSP, v zmysle ktorého súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, v časti rozhodovania o nároku na náhradu trov konania
medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, výslovne uviedla, že si voči žalovanému v 3. rade nárok na
náhrad trov tohto konania neuplatňuje. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné

ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogie legis alebo analogie iuris). Mestský súd preto s použitím
základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania
princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, že
ak si strana náhradu trov konania neuplatní a ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,

že sa jej náhrada trov tohto konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
mestským súdom o priznaní strane nároku na náhradu trov konania a následne o jej výške za situácie,
keď oprávnená strana o náhradu trov konania neprejavila záujem, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale
i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (porovnaj uznesenie Najvyššieho SR sp.
zn. 7 Cdo 24/2018 z 21.03.2018). Vychádzajúc z vyššie uvedených mestský súd rozhodol, že žalobkyni

proti žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov tohto konania nepriznáva, tak ako je to uvedené pod
bodom III. výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.