Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124011670
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124011670.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6T/50/2024

Okresnýsúd Prešov,samosudcomJUDr.BeátouŠuťakovounahlavnompojednávanídňa01.decembra
2025 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

6T/50/2024

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. E. F. XXX, okr. C. D.

je vinný, že

dňa 22.03.2023 v C., okr. G., uzatvoril ako mandatár Mandátnu zmluvu so spoločnosťou G. C., H., so
sídlom I. XXX, J. ako mandantom, v zastúpení konateľom spoločnosti K. A. H., ktorej predmetom bola
koordinácia projektu „Rekonštrukcia a refundácia nákladov spoločnosti G. C. H.“, na základe čoho bolo
A. B. v súvislosti s realizáciou predmetného projektu vyplatených celkovo päť zálohových platieb, a to
konkrétne dňa 22.03.2023 vo výške 3.100 €, ktorú v sídle spoločnosti G. C. H., osobne prevzal od jej
konateľa, následne tohto istého dňa mu bola z bankového účtu spoločnosti G. C. H., IBAN H. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného v E. L. odoslaná okamžitá platba vo výške 2.900 € a to na bankový
účet C. XXXX XXXXXXXX XXXX vedený v zahraničnej banke M. L. N., C. M., dňa 27.03.2023 a dňa

28.03.2023 boli rovnakým spôsobom odoslané dve platby, prvá vo výške 1.000 € a druhá vo výške 3.000
€ a napokon dňa 31.03.2023 A. B. znova od konateľa spoločnosti G. C. H., v jej sídle, osobne prevzal
sumu vo výške 3.000 €, kde A. B. už v čase dohody vedel, že ku koordinácii projektu z jeho strany
nedôjde, peniaze nevráti, čím tak svojím konaním spôsobil škodu G. C., H. v celkovej výške 13.000 €,

teda

- na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

čím spáchal

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona

Za to mu súd ukladá:Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 49 ods. 3 Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného G. C., H., so sídlom I. XXX, J., IČO: XX XXX XXX,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

6T/50/2024

O d ô v o d n e n i e

Dňa 14.11.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obvineného
A. B. pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom
základe tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3
písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu,
bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré

zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.

Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)

Trestného poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd
vyhlásenie obžalovaného prijal.

Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti
o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma
a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná
a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste, náhrade škody

a ochrannom opatrení.

Súd na hlavnom pojednávaní z listinných dôkazov zistil, obžalovaný A. B. bol doposiaľ 9 ráz súdne
trestaný, naposledy, trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 25T/77/2024 zo dňa
05.06.2025, právoplatným dňa 28.08.2025, ktorým bol uznaným vinným z prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol ukladaný súhrnný vo výmere
14 mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby 42 mesiacov za súčasného uloženia
povinnosti špecifikovaných vo výroku rozhodnutia a za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého
mu trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/90/2022 zo dňa 14.11.2022, právoplatným
dňa 09.03.2023, ako aj ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd uzavrel, že keďže obžalovaný vyhlásil, že je nepopiera spáchanie skutku uvedeného vo výrokovej
časti tohto rozsudku, súd považoval za preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal práve obžalovaný
a teda obžalovaný svojim konaním naplnil všetky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného

zákona.Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má
postihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.

4 Trestného zákona, pričom s poukazom na prvú vetu uvedeného paragrafu prihliadol najmä na spôsob
spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na jeho úsilie o dosiahnutie urovnania
s poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu a prihliadol aj na pomer
a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade so znením § 38 ods. 2 Trestného

zákona.

Trestný zákon v jeho osobitnej časti za prečin podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona umožňuje uložiť
trest odňatia slobody v rozmedzí až na dva roky.

Berúc do úvahy vyššie uvedené okolnosti dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania
u obžalovaného práve vzhľadom na jeho charakter a okolnosti spáchania skutku na jednej strane
a na strane druhej zohľadniac postoj obžalovaného premietnutý do jeho vyhlásenia v zmysle § 257
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní za primeraný, zákonný a spravodlivý
považoval trest v dolnej polovicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 4 mesiacoch. Je však

toho názoru, že na dosiahnutie účelu trestu by iný trest než trest spojený s obmedzením jeho osobnej
slobody nebol dodatočný. Účelom trestu je totiž zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej í trestnej činností (represívny prvok) a vytvorí podmienky na
jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov (prvok generálne prevencie). V tomto prípade objektom daného trestného

činu je cudzí majetek a obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal nepochybne
formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v
tomto zákone porušiť alebo ohroziť uvedený záujem chránený týmto zákonom (objekt) a obžalovaný
svojim konaním, ktoré spočívalo v tom, že uviedol poškodeného do omylu ohľadne svojho postavenia
a podnikania a vylákal od neho prostriedky, pričom došlo k rozporu (nezhode) medzi predstavami

poškodeného a reálnou skutočnosťou, kde dôsledku konania obžalovaného došlo k transferu peňazí
z dispozície poškodeného do dispozície obžalovaného, čo sa prejavilo reálnym úbytkom na majetku
poškodeného. Vzhľadom na uvedené je dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie podľa názoru
súdu potrebné pôsobiť na obžalovaného (berúc do úvahy aj jeho trestnú minulosť) trestom spojeným
s jeho výkonom.

Keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, lebo táto
skutočnosť je zrejmá aj z odpisu registra trestov, obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľideonároknanáhraduškodypoškodeného,súdubybolotrebavykonaťďalšiedokazovanieatoto
by presahovalo rámec potrebný na rozhodnutie o vine a treste, a preto poškodeného s jeho nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Poučenie:

6T/50/2024

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na

Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu trebarozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne
vzdať. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.