Uznesenie Judgement was issued on Friday, December 5, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Ek/558/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125242804
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danica Horská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125242804.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 81109, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35807598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová,
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42185190, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX A., XXXXX E., zast. JUDr. Jakub Horváth, advokát, Digital Park
III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava – Petržalka, IČO: 54 548 004, o vymoženie: 1.454,20 Eur s prísl.,

v exekúcii sp.zn. 387EX 232/25, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Boris Sobolovský, Ružová dolina
8, 82109 Bratislava, IČO: 30791383, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa voči povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov spojených s podaním
návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 17. 02.
2025 domáhal od povinného vymoženia sumy 1.454,20 Eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01294/14, zo dňa 14. 07.2014, ktorý vydal Stály rozhodcovský
súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 16. 09. 2014 a vykonateľnosť dňa 19. 09. 2014.

2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu nasledovné dokumenty: exekučný
titul, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie vydané JUDr.
Ladislavom Jakubcom, nástupcom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad
Bratislava, sp.zn. EX 26431/23, 24Er/1637/2015, zo dňa 24.10.2024, k tomu Oznámenie o ukončení

starej exekúcie zo dňa 12.12.2024, plnomocenstvo, zmenku zo dňa 11.01.2013, Zmluvu o úvere zo dňa
11.01.2013, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VP“), Rozhodcovskú zmluvu - živnosť,
uzavretú dňa 11.01.2013.

3. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 03.06.2025 súdneho exekútora JUDr. Boris Sobolovský, Ružová
dolina 8, 82109 Bratislava, IČO: 30791383, ktorý ju vedie pod sp.zn. 387EX 232/25.

4. Právny zástupca povinného podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa
04.07.2025 (v rozsahu 12 strán). Navrhuje exekúciu zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku pre iné skutočnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný
titul nie je formálne vykonateľný z dôvodu, že povinnému v 1. rade nebol riadne doručený a
nie je ani materiálne vykonateľný, najmä preto, že rozhodcovský súd nemal právomoc na jeho

vydanie (neplatnosť rozhodcovskej doložky). Povinný, pre nedoručenie rozsudku, nedostal možnosť
sa voči nemu odvolať (požiadať rozhodcovský súd o preskúmanie rozsudku), v čoho dôsledkurozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Nárok oprávneného judikovaný rozsudkom má údajne
predstavovať neuhradené peňažné plnenie z blankozmenky vystavenej dňa 11.01.2013 povinným (ďalej
„zmenka") v spojení s bližšie nešpecifikovanou dohodou o vyplnení zmenky (ďalej „dohoda o vyplnení"),

ktorá (zmenka) slúžila na zabezpečenie pohľadávok oprávneného z bližšie nešpecifikovanej Zmluvy
o úvere č. 105700896 (ďalej “zmluva o úvere"). Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie,
údajne bola založená v konaní vedenom pod č.k. SR 01294/14 na základe bližšie nešpecifikovanej
rozhodcovskej zmluvy (ďalej “rozhodcovská zmluva“), k tejto dohoda o vyplnení, zmluva o úvere, spolu
aj ako "zmluvy", jednotlivo ako “zmluva", spolu so zmenkou aj ako „dokumenty"). Povinný uvádza,

že v tomto návrhu na zastavenie exekúcie spolu s návrhom na odklad exekúcie vychádza výlučne
z informácií obsiahnutých v exekučnom spise, ktorého kópiu si zabezpečil a podporne aj zo znenia
zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2013 uzavretej medzi oprávneným a treťou osobou, ktorú má povinný
k dispozícii (ďalej ako „vzorová zmluva"). Je notorietou, že v rozhodnom období povinný používal
na poskytovanie pôžičiek tzv. formulárové zmluvy, ktorých predtlačený obsah dlžníci nemali možnosť
ovplyvňovať. Predloženie vzorovej zmluvy uzavretej v rozhodnom období preto môže pomôcť objasniť

obsah zmluvy o úvere. Povinný sám nedisponuje dokumentami ani s nimi súvisiacimi listinami z dôvodu,
že oprávnený dokumenty povinnému nevydal a v rozhodcovskom konaní neboli riadne doručované
listiny. Dôkazy: znenie vzorovej zmluvy, zmluva o úvere, dohoda o vyplnení, zmenka, rozhodcovská
zmluva, ktoré oprávnený povinnému nikdy nevydal; povinný teda navrhuje exekučnému súdu, aby ich
vyžiadal od oprávneného a taktiež aj od rozhodcovského súdu, ďalší dôkaz: spis rozhodcovského súdu

zn, SR 01294/14, ktorý povinný navrhuje celý vyžiadať. Obsahom exekučného spisu majú byť všetky
relevantné listiny, na podklade ktorých exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a by mal by
byť dostatočným podkladom, aby bolo preukázané, že exekučné konanie proti povinnému je prípustné,
že exekučný titul je materiálne i formálne vykonateľný a exekučný súd zisťoval spotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu a ďalšie rozhodné skutočnosti pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie dôsledne skúmať splnenie formálnych
i materiálnych predpokladov exekúcie; predovšetkým, či podklad exekúcie je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle § 45 Exekučného poriadku. V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí exekučný súd adekvátne procesne zareagovať
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 164/1996). Povinný ďalej rozberá viaceré dôvody svojho návrhu:

- K spotrebiteľskému záväzku – Zmluva o úvere: Podľa obsahu rozsudku, medzi oprávneným a
povinným bola uzatvorená zmluva o úvere z obsahu ktorej vyplýva, že povinnému bol oprávneným
poskytnutý úver. Zo žiadnej časti rozsudku nevyplýva, že tento úver bol poskytovaný za účelom
podnikania, alebo iný účel, a teda nie je daný predpoklad aplikácie Obchodného zákonníka, tak ako
to urobil rozhodcovský súd, citujúc znenie jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka účinného

v čase uzatvorenia Zmlúv: § 52 ods. 1 a 2. Oprávnený nepochybne konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, čo vyplýva z príslušného výpisu z obchodného registra, kde je tiež uvedený predmet
podnikania:poskytovanieúverovzvlastnýchzdrojov,pretovzmluváchvystupujeakododávateľ.Povinný
však nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Existuje nezanedbateľné riziko, že fyzické
osoby, ktoré disponujú živnostenským oprávnením alebo vykonávajú slobodné povolanie, by mohli byť

z ochrany spotrebiteľa vylúčené; základným a určujúcim kritériom pre podradenie zmluvného vzťahu
pod spotrebiteľský režim, je právna povaha príjemcu finančnej služby. Ochrana spotrebiteľa dopadá len
na také finančné služby, pri ktorých na strane ich príjemcu vystupuje spotrebiteľ. Je potrebné odlíšiť, či
finančnú službu fyzická osoba čerpá pre účely svojej podnikateľskej činnosti alebo na súkromné účely,
ktorá s jeho podnikateľskou činnosťou nijako nesúvisí. Poskytnutie tzv. „podnikateľského úveru" osobe,

ktorá síce disponuje živnostenským oprávnením, avšak peňažné prostriedky čerpá výlučne za účelom
osobnej spotreby, je zrejmým obchádzaním zákona zo strany veriteľa s cieľom vyňať zmluvnú stranu z
režimu spotrebiteľskej ochrany. V zmysle rozhodovacej praxe súdneho dvora EÚ, vnútroštátny súd musí
ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve, ktorá
bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom patrí do pôsobnosti smernice, a v prípade, že to tak

je, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia. Povinný k tomto poukazuje na početnú
európsku judikatúru. V ďalšom uvádza potrebu aplikácie § 54 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide
o pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, k tomu rozhodovaciu prax; rozhodnutia KS Trenčín
sp. zn. 4CoE/70/2013 z 28.03.2013; sp.zn. 6CoE/87/2012 zo dňa 30.04.2012, sp. zn. 23CoE/281/2016 z
08.02.2017, teda dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania, je na oprávnenom, zhodne aj iné súdne rozhodnutia. Z rozhodnutia NS
ČR z 22.06.2004, sp. zn. 32Odo 1196/2003 vyplýva, že samotné označenie účastníkov zmluvy vrátane
uvedeniaichidentifikačnéhočíslanedávaodpoveďžesajednáorelatívnyobchod.Jepotrebnéskúmaťa
zhodnotiť, či pri vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi bolo zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskejčinnosti: Nález US ČR z 10.01.2012, sp. zn. I.US 1930/11, teda iba z označenia zmluvných strán
nie je možné usudzovať iný, než spotrebiteľský charakter zmluvy, k čomu povinný tiež uvádza európsku
judikatúru. Za spotrebiteľa treba považovať osobu, ktorá uzatvorila zmluvu o úvere bez toho, aby v nej

bol špecifikovaný účel tohto úveru, tiež ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo
povolaním osoby domáhajúcej sa postavenia spotrebiteľa. Aj NS SR v rozhodnutí z 31.07.2012, sp. zn.
10ObdoV/9/2012 advokátovi priznal postavenie spotrebiteľa v spore s mobilným operátorom, pretože
predmetom činnosti advokáta nie je uzatváranie zmlúv o pripojení s mobilným operátorom, resp. kúpa
akciových telefónov, ale poskytovanie právnych služieb, tiež Rozhodnutie SD EÚ z 05.01.2019, sp.zn.

C-498/16: Maximilian Schrems proti Facebook Ireland Limited uvádza: „...pojem spotrebiteľ nemožno
vykladať na základe subjektívnej situácie takej osoby, a je treba pripomenúť, že jedna a tá istá osoba sa
môže na jednej strane v rámci niektorých plnení považovať za spotrebiteľa a na druhej strane v rámci
niektorých iných plnení za hospodársky subjekt.“
- Dôvodnosť skúmania skutočného účelu, pre ktorý vznikol spotrebiteľský záväzok,
potvrdzujú aj nekalé praktiky oprávneného, ktoré sa na slovenskom finančnom trhu

v minulosti objavili (rozhodnutie KS Prešov z 03.05.2018. sp. zn. 3Co/82/2017, KS Nitra z 31.03.2016,
sp. zn. 8Co/115/2015). Oprávnený predkladal spotrebiteľom úverové zmluvy s cieľom vyňať spotrebiteľa
z režimu zákonnej ochrany. Z rozhodovacej činnosti slovenských súdov je známe, že išlo o nekalú
obchodnú praktiku oprávneného v období uzatvorenia zmlúv, ktorou oprávnený sledoval tento jediný
cieľ: vyňatie spotrebiteľa z pod kogentnej ochrany právnej úpravy a podriadiť zmluvný režim pod

právnu úpravu Obchodného zákonníka. Oprávnený takto dosiahol, že voči povinnému prostredníctvom
povereného exekútora od roku 2014 (v čase začatia prvého exekučného konania v tejto veci, ktoré
bolo neskôr zastavené ex offo) uplatňuje a vymáha prostredníctvom exekučných zrážok plnenia,
ktoré sú neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi a spôsobujú značnú ujmu na majetku povinného,
napríklad rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8C o 115/2015, argumentujúce nekalú praktiku

oprávneného: "Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých
desiatok) a takmer v každej takejto zmluve uzatváranej v danom období (2008-2010) je pri dlžníkovi,
ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon povolania alebo zamestnania. Pritom v iných konaniach
(najmä v exekučnom konaní) boli mnohé tieto zmluvy už právoplatnými rozhodnutiami súdu označené
za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto má súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia

úveru...". Nekalú obchodnú praktiku potvrdzuje aj rozhodovacia prax (napríklad rozhodnutie KS Prešov
z 03.05.2018, sp. zn. 3Co/82/2017, KS Nitra z 31.03.2016, sp. zn. 8Co/115/2015), k tomuto uvádza
aj ďalšiu rozhodovaciu prax, Slovenskú obchodnú inšpekciu, uloženie pokuty pre porušenie zákazu
nekalých obchodných praktík, poukazuje sa na neexistenciu možnosti pre spotrebiteľa vyznačiť svoju
požiadavku poskytnúť spotrebiteľský úver.

- Obsah rozsudku (veľmi pravdepodobne ani zmluva) v žiadnom prípade nedávajú odpoveď, aké je
podnikanie „žalobcu“ a súvis s poskytnutím finančných prostriedkov. Článok 2 písm. b) smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že ak Zmluva o úvere, v ktorej nie je
špecifikovaný účel tohto úveru a táto nie je priamo spojená s obchodnou alebo inou

podnikateľskou činnosťou fyzickej osoby.... je potrebné podriadiť Zmluvu príslušnému režimu ochrany
spotrebiteľa a fyzickej osobe priznať status spotrebiteľa (Rozsudok Súdneho dvora vo veci Vo veci
C- 110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbank Romania SA). Rozhodcovský súd vôbec
neposudzoval spotrebiteľsky charakter zmlúv a odoprel spotrebiteľovi ochranu, rovnako v obsahu
odôvodnenia vôbec nedal odpoveď na základnú otázku, aký konkrétny súvis s údajnou podnikateľskou

činnosťou povinného (ak posudzoval zmluvný vzťah ako obchodný) uzavretie zmlúv má, preto
s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu
Zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.
- Povinný čerpal úver (správne pôžičku) podľa zmluvy o úvere za účelom osobnej
spotreby a pri uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto formálne označená

Zmluva o úvere je spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. l Občianskeho zákonníka. Povinný má teda
nespochybniteľné postavenie spotrebiteľa, predmetom exekúcie je plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy
(zjavne formulárovej) a v uvedenom rámci je preto potrebné pristúpiť i k aplikácii príslušnej právnej
úpravypredmetnéhozmluvnéhovzťahu-ustanovenízmlúv,zdôvodu,žeustanoveniaospotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („neprijateľná podmienka").Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie v § 54 ods.2, v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
- K právomoci rozhodcovského súdu povinný uvádza nasledovné skutočnosti. Namieta
platnosť rozhodcovskej zmluvy a/alebo príslušnej rozhodcovskej doložky, ktorá mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu a vydanie rozsudku. Nie je si vedomý,
že by kedykoľvek s oprávneným uzavrel akúkoľvek samostatnú rozhodcovskú zmluvu. Považuje za

podozrivé, že v rozsudku sa neuvádza dátum jej uzavretia. Ak mal rozhodcovský súd pri poukazovaní
na rozhodcovskú zmluvu na mysli doložku, ktorá je integrovaná v bode 13 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, tvoriacich súčasť Zmluvy o úvere (bod 13 Všeobecných obchodných podmienok -
súčasť Vzorovej zmluvy), táto nezakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci samej a
v takom prípade by rozsudok bol vydaný subjektom bez právomoci. Podľa spomínanej rozhodcovskej
doložky „všetky spory, ktoré vzniknú tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení

zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, môžu byť riešené Mediačným
centrom, registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zriadenom a vedenom
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s...". čo je subjekt zjavne odlišný od rozhodcovského súdu,
ktorý vydal rozsudok.
- Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi

oprávnenou a povinným buď: a) v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako
súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy, b) v samostatnej zmluve, ktorej uzavretie
oprávnený nemohol odmietnuť, pretože (je notorietou), že oprávnený poskytovanie pôžičiek a úverov
podmieňoval uzavretím rozhodcovských doložiek alebo samostatných rozhodcovských zmlúv, pričom
tak spotrebiteľom nedal na výber ohľadom voľby právomoci súdov. V oboch prípadoch rozhodcovská

doložka alebo rozhodcovská zmluva mala podľa názoru povinného charakter neprijateľnej, teda
neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá individuálne (ale bola dohodnutá buď ako
súčasť štandardnej formulárovej zmluvy alebo ako podmienka uzavretia hlavnej zmluvy, t. j. Zmluvy o
úvere a Dohody o vyplnení) a spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa, keďže ju nútil, v prípade podania žaloby voči nej

oprávnenou na rozhodcovskom súde, podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať
sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Povinný k tomuto cituje znenie § 53 Občianskeho
zákonníka (OZ) v znení účinnom v rozhodnom čase a § 53 ods. 4 písm. r) OZ: za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku a/alebo rozhodcovskú zmluvu je potrebné vyhodnotiť
ako neprijateľnú podmienku, čo je aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom
Telecomimicaciones SL vs. Crístina Roodriguez Nogueira. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne
nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a

teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Pokiaľ vo veci vydal
rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorú je potrebné považovať ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s § 53 ods. 5 OZ, už v

štádiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie mala bvť táto zamietnutá.
Tento druh rozhodcovských doložiek viackrát súdy označili ako neplatné dojednania, čo znamená, že
nijakým spôsobom nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť v prípade sporov
vyplývajúcich zo zmluvy uzatvorenej medzi povinným a oprávneným: rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 26. októbra 2012 č. k. 17CoE/175/2012, obdobne aj rozhodnutie Krajského súdu

v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. 10CoE/326/2010.
- Uzatvorená rozhodcovská doložka a/alebo rozhodcovská zmluva porušuje aj zásadu rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť
rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rozhodcovská doložka bola už vopred
naformulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru alebo v predtlačenej (a prakticky

nezmeniteľnej) rozhodcovskej zmluve. Možnosť výberu povinného medzi všeobecným súdom a
rozhodcovským súdom bola iba iluzórna a povinný takúto možnosť stratil momentom, keď sa oprávnený
obrátil na rozhodcovský súd. Vôľa prejednať spor v rozhodcovskom konaní pochádzala od silnejšej zo
strán ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzatvorili, čo v ich vzťahu spôsobuje nerovnováhu; tiež sa uvádzarozsudok Krajského súdu Žilina 5Co/554/2015 zo dňa 10.11.2015. Spotrebiteľ tým stratil právo brániť
sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská doložka ako
formulárový akt nútila dlžníka podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade, že rozhodcovské konanie

vyvolá veriteľ. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej doložky tak spočíval výber rozhodcovského
súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, čiže na veriteľovi (oprávnený).
- Rozhodcovská doložka a/alebo rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu,
že ak rozhodcovské konanie vyvolá veriteľ, tak sa mu už musel dlžník (spotrebiteľ)
nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcovským súdom. Spomínajú sa rozhodnutia:

Rozsudok NS SR z 27.01.2007, Cdo/164/1996, Uznesenie NS SR z 27.02.2013, 5 Cdo 232/2012,
rozhodnutie KS Nitra 25CoE/60/2014 z 31. 03. 2014: „Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť
na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak
ako tieto oplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia

vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom
na neúčasť povinnej v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie,
na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup
je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i
s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti

Cristina Rodrigues Noguiera. V tejto veci Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného
bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú
doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho

práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný." V tejto súvislosti sa poukazuje
na Uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 55/2011 z 24. februára 2011.
- Najvyšší súd SR v rámci svojej rozhodovacej praxe opakovane potvrdil, že ochrana spotrebiteľa je
predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.
Je povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. l

Ústavy SR, pričom právo sa zaručuje nielen tomu, kto
uplatňuje svoje práva, ale aj tomu proti komu je uplatňovaný nejaký nárok (napríklad rozhodnutia
NS SR zo dňa 18.02.2015, sp. zn. 6ECdo 147/2014 z 19.09.2013, sp. zn. lMCdo/9/2012, zo dňa
16.01.2013 sp.zn. 6MCdo/9.2012 ...). Povinný uvádza jednotlivé právne vety vyplývajúce z európskej
judikatúry. Vnútroštátny súd má povinnosť posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, na

čo nepochybne reflektuje aj slovenská súdna prax s cieľom dosiahnuť efektívnu ochranu spotrebiteľa (k
tomu uvádza súdne rozhodnutia), venuje sa významu prieskum existencie neprijateľných podmienok.
- Rozsudok má podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZRK) pre účastníkov
účinky ako právoplatný rozsudok. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové
spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzí účastníkmi

sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený
exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve.
Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ
bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko

rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Povinný k tomuto cituje § 61k ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku.
- Rozhodcovský rozsudok podľa povinného nenadobudol právoplatnosť, čím sa nemohol stať
vykonateľným. Rozhodcovský súd (ako vyplýva z rozsudku) nedoručil povinnému výzvu na žalobnú
odpoveď, teda bolo spotrebiteľovi odopreté brániť a uplatňovať svoje práva v rozhodcovskom konaní.

Povinnému nebol doručovaný ani rozsudok, povinný tento rozsudok zisťoval „až z obsahu spisu pred
podaním tohto návrhu na zastavenie exekúcie“. Aby bol určité rozhodnutie vykonateľné, musí byť
doručené v súlade s príslušnými právnymi predpismi účastníkovi, ktorému bola daným rozhodnutím
uložená povinnosť. V
rámci skúmania podmienok si exekučný súd (podľa obsahu exekučného spisu) nevyžiadal od

rozhodcovského súdu spis s rozsudkom, pričom nemal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok
bol povinnému riadne doručený. Bolo povinnosťou rozhodcovského súdu zisťovať aj (pripadne inú
adresu povinného) a následne mu na ňu mal žalobu a rozsudok opätovne doručovať. Rozhodcovský
súd takýmto spôsobom nepostupoval a na ujmu oprávneného vyznačil na rozsudku právoplatnosť avykonateľnosť napriek tomu, že rozsudok nebol doposiaľ povinnému účinne doručený. Povinnému nebol
reálne poštou doručovaný rozsudok na adresu jeho trvalého pobytu, čím nebola splnená základná
podmienka pre uplatnenie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP"), a to zdržiavanie sa adresáta písomností v
miestedoručenia,aleajďalšiekumulatívnepodmienkypreuplatneniefikciedoručeniavzmysle§47ods.
2 OSP, a to uvedenie, kedy bol rozsudok povinnému neúspešne doručovaný, ako aj uvedenie dátumu
a času, kedy bol rozsudok opätovne doručovaný povinnému. Nakoľko neboli splnené podmienky pre
doručenie rozsudku podľa § 25 ods. 1 a ods. 4 ZRK povinnému, tento mu nebol účinne doručený, preto

nemohol nadobudnúť právoplatnosť a tým sa nemohol stať ani vykonateľným.

- Zmluvy a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú svojim obsahom „contra bono mores“. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva celý rad neprijateľných zmluvných podmienok a preto sú ako celok
v celom rozsahu neplatným právnym úkonom. Tieto sú hrubo nevyvážené a je zrejmé, že neboli
posudzované ani zisťované podstatné náležitosti pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere o ktorá bola

podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok neuvádza, či bol v zmluve
o úvere zistený aspoň údaj v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o Ročnej percentuálnej miery nákladov,
čo by v prípade absencie takéhoto údaju bolo nutné posúdiť ako vadu zmluvy a v dôsledku čoho by
oprávnený nemal nárok na odplatu v podobe úrokov a poplatkov. Z výroku rozsudku vyplýva zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne (ročne 91,25 %). Dojednanie zmluvných strán o výške úroku z omeškania

0,25 % denne (91,25 % ročne), ktoré predstavuje podmienku typovej zmluvy v rozpore s dobrými
mravmi, je potrebné kvalifikovať ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V danej súvislosti
nie je možné uplatniť ani moderačné právo, resp. skúmať, v akom rozsahu úrok z omeškania je v
súlade s dobrými mravnú (a umožniť v takom rozsahu pokračovanie exekúcie). Uvedený záver vyplýva
z judikačnej praxe Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudok z 14.6.2012 vo veci C-618/10; body odôvodnenia:

"65.Zozneniaodseku1článku6smernice93/13vyplýva,ževnútroštátnesúdysúpovinnéibaneuplatniť
nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Táto zmluva
totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok,
pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. 73 ...článok 6 ods. 1
smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, ktorá

vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, ktorá
je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú
zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky." Úrok z omeškania 0,25 % denne (91,25 % ročne),
v dôsledku ktorého sa dlh spotrebiteľa každý rok takmer zdvojnásobí, nemožno v žiadnom prípade
považovať za súladný s dobrými mravmi, resp. so zásadami poctivého obchodného styku; ide o právom

nedovolené plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Kým princíp „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude
prichádzať do úvahy len výnimočne. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach
ustupujenastranespotrebiteľadôležitejšiemuprincípu, atoochranespotrebiteľa.Vychádzajúczpovahy

spotrebiteľských právnych vzťahov v realite a teda aj zdravého rozumu, odporuje požiadavka podrobnej
znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa a ani prípadná nedostatočná informovanosť v tejto
oblasti,nemôžebyťspotrebiteľovinaujmu,kčomudospelužNajvyššísúdSR:Uzneseniezo16.januára
2013 sp. zn. 6MCdo 9/2012 (ďalej „návrh na zastavenie exekúcie“).

5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený dňa 01.08.2025. Poukázal na exekučný
titul ako podklad vedenia exekúcie. Keďže povinný nerešpektoval povinnosť uloženú vyššie uvedeným
rozsudkom, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, jeho pohľadávka nie je do dnešného dňa
uhradená v celom rozsahu. Návrh na zastavenie exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené
podmienky pre zastavenie exekúcie v rozsahu podľa Exekučného poriadku, a z toho dôvodu nie je daný

dôvod, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou
povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej
vykonania z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide o procesný prostriedok smerujúci proti
exekúcii, vedie k zastaveniu exekúcie, t. j. trvalému upusteniu od jej vykonania, a to na základe zákonom
predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností. Návrh na zastavenie exekúcie musí

byť odôvodnený a namietať sa môžu také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu
a spôsobili zánik vymáhaného nároku. Oprávnený svoj nárok uplatnil už návrhom na exekúciu,
ktorá bola vedená pod sp. zn. EX 26432/23 exekútorským úradom JUDr. Ladislava Jakubca. Tento
súdny exekútor vydal dňa 24.10.2024 Upovedomenie o zastavení starej exekúcie, následne vydaloznámenie o ukončení starej exekúcie zo dňa 11.12.2024. Oprávnený v zmysle § 9 ods. 1 zákona
č. 233/2019 Z. z. podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Poukazujúc aj na § 9 ods. 2,
pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona

nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Oprávnenému bolo doručené oznámenie o ukončení exekúcie
prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca dňa 17.12.2024, následne oprávnený
podal dňa 17.02.2025 opätovný návrh na vykonanie exekúcie. V upovedomení o zastavení starej
exekúcie súdny exekútor špecifikoval vymožený nárok od povinného, t.j. v exekúcií vedenej pod sp.
zn. EX 26431/23 bola v rámci konania vymožená pohľadávka pre oprávneného: 962,52 Eur a trovy

súdneho exekútora: 389,34 Eur. Oprávnený vyvracia uvádzanú skutočnosť povinného, že o pohľadávke
nemal vedomosť a nikdy mu neboli doručené. Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa
výslovne odmieta. Dňa 11.01.2013 oprávnený uzavrel s povinným Zmluvu o úvere č. 105700896, na
základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol
a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel
(ďalej „zmluva o úvere“). Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom Andrej

Živica – AUTO IMPORTE, fyzická osoba – podnikateľ, označený identifikačným číslom 41981812,
pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky
boli poskytnuté na účel podnikania, čo nijakým spôsobom žiadny z účastníkov exekučného konania
nespochybnil. Preto je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský,
nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Skutočnosť, na čo konkrétne

bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už
nepodstatná informácia. Povinný, ako dlžník, navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť
voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu
platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil
finančné prostriedky na rovnaký účel, ako deklaroval v zmluve o úvere. Vzhľadom na predmetné

osobitosti právnej úpravy, pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie zmluvy
o úvere nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 53 ods. 4
písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „Občiansky zákonník“ ) platného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere, je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto
pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v
rozhodcovskomkonaní.Vzmyslerozhodcovskejzmluvy,článokII-predmetzmluvy,vbode1sauvádza:

zmluvné strany sa dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo
pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde. Z uvedeného jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný sa
má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Obdobnou otázkou sa zaoberal aj

Okresný súd Rimavská Sobota, ktorý Rozsudkom sp. zn 14C/214/2014 zo dňa 24.09.2015 zamietol
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Svoje tvrdenia odôvodnil nasledovne: „Súd poukazuje na
to, že účastníci konania uzavreli popri úverovej zmluve aj rozhodcovskú zmluvu, a to na samostatnej
listine, ktorej obsahom je len úprava podmienok riešenia sporov z úverovej zmluvy s možnosť ich
riešenia tak na rozhodcovskom súde ako aj na všeobecnom súde s právom výberu na strane žalujúcej

zmluvnej strany “. Tiež Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/107/2015, zo dňa 28.02.2016
obdobne zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu s poukazom na nasledovné ohľadom rozhodcovskej zmluvy: „ V tejto zmluve sa účastníci dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ako aj spory z dohody o vyplnení zmenky bude
riešiť Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. a v rozhodcovskom

konaní bude rozhodovať jeden rozhodca. Ustanovenie rozhodcu samotným rozhodcovskými súdom
umožňuje § 8 ods. 2 písm. c zák. č.244/2002 Z. z., preto týmto postupom nedošlo k porušeniu zásady
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a nebolo ani porušené ust. § 17 zákona o rozhodcovskom
konaní. “ Oprávnený odmieta akékoľvek argumenty, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná,nakoľkorozhodcovskázmluvaniejeuzatváranávždy.Vprípadepredmetnejzmluvysajedná

o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle
naznačovanom povinným. Navyše z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v
tomto prípade povinný) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Rozhodcovská
zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spoluso zmluvou o úvere. V prípade že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo
zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním (ide o tzv.
nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu). V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny

spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany
dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve
veriteľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na
základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu
k nemu nebude uzavretá rozhodcovská zmluva), alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo

vzťahu k nemu bude rozhodcovská zmluva výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje
príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná
o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Medzi oprávneným a povinným bola v predmetnom
prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy
o úvere. Povinný svojím podpisom zo dňa 11.01.2013 vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy
súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia

tejto rozhodcovskej zmluvy. Povinný svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom
vôle súhlasil s jej uzavretím. Oprávnený tiež poukazuje na namietaný úrok 0,25%, ktorý v návrhu
nijako neuplatnil. Predmetom exekučného konania je zostatok neuhradenej istiny, zákonný úrok 6%
s prihliadnutím na čiastočné úhrady povinného, trovy rozhodcovského konania a poplatok za návrh
exekučného konania. Berúc do úvahy príslušné ustanovenia Exekučného poriadku, návrh na zastavenie

exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod,
aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Oprávnený žiada, aby sa na návrh na zastavenie exekúcie
povinného neprihliadalo (ďalej „vyjadrenie oprávneného“).

6. Súdny exekútor postúpil súdu návrh na zastavenie exekúcie aj s prílohami na rozhodnutie podľa §

61k ods. 5 Exekučného poriadku.

7. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len
„ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na
vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o

zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie
podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

8. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie

exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

10. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa

exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a
1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,
2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase
spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory,

3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

11. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom

alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva,
na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.12. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d) )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa §61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

16. Podľa § 52 ods. 3 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy

o úvere, t.j. do 30.09.2013 (ďalej „Občiansky zákonník“), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12.
2014, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je

rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4)
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

22. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12.
2014, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak
boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miestojeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po
vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú
zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu

adresátadoporučenouzásielkoualeboinýmspôsobom,ktorýumožňujeoveriťsnahudoručiťpísomnosti.

23. Exekučný súd k uvedenému právnemu a skutkovému stavu uvádza, že v konaní o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na
zastavenieexekúciejerozhodujúcistavkudňuzačatiaexekučnéhokonania,t.j.momentpodanianávrhu

na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie
zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať na tie skutočnosti, ktoré nastali
po vzniku vymáhaného nároku, len takýto návrh povinného má odkladný účinok. Súd z doložených
dokumentov konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný včas , do 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému; upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 06.06.2025 bolo
povinnému doručené poštou do vlastných rúk dňa 19.06.2025, návrh na zastavenie exekúcie doručil

právny zástupca povinného do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 04.07.2025. Súd posúdil
všetky dokumenty, včítane poverenia na vykonanie exekúcie a dospel k právnemu záveru, že samotný
návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.

24. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv

povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným

spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom

konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade,

keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

25. Oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Z jeho
odôvodnenia vyplýva, že žalobca doručil Stálemu rozhodcovskému súdu dňa 28.04.2014 písomný

návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 27. 4. 2014, ktorým sa dožadoval, aby Stály
rozhodcovský sud zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 2.416,72 EUR
s príslušenstvom. Žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere)
neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 11.01.2013 („zmenka“), kde žalovaný vystupuje
ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť o vyplývajúcu zo záväzkového

vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 12.
03. 2014. Žalobca vyplnil dňa 07. 04 2014 zmenku žalovaného v zmysle Dohody o vyplnení
zmenky na sumu 2.416,72 EUR s dátumom začiatku úročenia dňa 12. 03. 2014 a táto bola
žalovanému predložená na zaplatenie dňa 14.04.2014. Nakoľko napriek výzve žalobcu žalovaný svoj
dlh neuhradil riadne, splnomocnený právny zástupca žalobcu opätovne zaslal žalovanému výzvu -

pokus o zmier. Ani po týchto mimosúdnych úkonoch žalobcu, žalovaný svoj záväzok nesplnil. Preto
pristúpil žalobca k uplatneniu svojich práv vyplývajúcich z predloženej zmenky cestou rozhodcovského
konania. Z odôvodnenia tohto rozsudku, okrem konštatovania, že rozhodcovský súd je príslušný na
rozhodnutie vo veci na základe rozhodcovskej zmluvy, je tiež zrejmé, že rozhodcovský súd riadne
žalovaného poučil, a to aj o následkoch nevyjadrenia sa žalovaného. Stálemu rozhodcovskému súdu

sa napriek primeranému úsiliu (zaslanie Výzvy na žalobnú odpoveď – doporučene do vlastných
rúk s doručenkou) nepodarilo získať písomné vyjadrenie žalovaného k jednotlivým skutočnostiam.
Žalovaný bol počas celého prebiehajúceho sporu pasívny a neuplatnil si tak svoje práva priznané
mu právnym poriadkom. Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie listinami, okrem tu uvedených:výpisom z obchodného registra žalobcu registrovaným na rozhodcovskom súde pod príslušným
registračným číslom, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, Zmluvou o úvere č. 105700896,
Prehľadom práv, povinností a záväzkov žalovaného, výzvou právneho zástupcu žalobcu žalovanému

- pokus o zmier, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru registrovanými na rozhodcovskom
súde pod príslušným registračným číslom, Dohodou o vyplnení zmenky, Zmenkou zo dňa 11.01.2013,
Rozhodcovskou zmluvou, Vyhlásením mediátora o skončení mediácie č. MK 01805/14.

26. Rozhodcovský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal aj povahou zmenky a teda právnou

úpravou vyplývajúcou zo zákona č. 191/1950 Sb., zobral do úvahy aj Smernicu Rady č. 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zaoberal sa okolnosťami uzavretia rozhodcovskej zmluvy,
ako tzv. alternatívnej rozhodcovskej zmluvy, čím účastníci neobmedzili možnosť riešenia ich sporu
výlučne len v rozhodcovskom konaní, pričom konštatoval vylúčenie aplikácie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka. Z obsahu rozsudku vyplýva, že žalovaný zmaril mediačné konanie, na základe
výzvy Mediačného centra sa nezúčastnil v stanovenom termíne mediácie, čím znemožnil vyriešenie

sporu mimosúdnou cestou. Rozhodcovský súd vyvodil, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským, konštatujúc preskúmanie živnostenského oprávnenia žalovaného, ktoré zaniklo dňa
14.11.2013; zánik oprávnenia na podnikanie nezbavuje fyzickú osobu žalovaného zodpovednosti za
škodu vzniknutej z titulu jej podnikania. V tejto súvislosti rozhodcovský súd zobral do úvahy aj Zoznam
právnychaktovEurópskychspoločenstievaEurópskejúnie,ktoréprevzalObčianskyzákonník,aplikujúc

Smernicu Rady č. 93/13 ...

27. Exekučný súd k uvedenému konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
nie sú tu dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm.

f) Exekučného poriadku, pokiaľ ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd už v štádiu
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie mal k dispozícii jednak exekučný titul, ako aj prílohy
k návrhu na vykonanie exekúcie, a to okrem už spomenutých dokumentov týkajúcich sa starej exekúcie,
aj samotnú úverovú zmluvu zo dňa 11.01.2013 uzavretú medzi oprávneným (veriteľom poskytujúcim
úver) a dlžníkom, za ktorého bola označená fyzická osoba podnikateľ pod obchodným menom A. B. – A.

F., označený identifikačným číslom - IČO: XXXXXXXX, XXX XX G. XXX/X, H., s výslovným uvedením,
že osoba je zapísaná v živnostenskom registri. K uvedenému je v zmluve výslovné vyhlásenie, že
dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, k čomu je osobitne
uvedený podpis dlžníka (žiadateľa). Exekučný súd k tomuto preskúmal aj (verejne dostupný) výpis
zo živnostenského registra ku dňu 03.06.2025, z ktorého je zrejmé, že fyzická osoba podnikateľ pod

obchodným menom: A. B. – A. F., F.: XXXXXXXX podnikala vo viacerých tu uvedených predmetoch
podnikania, z čoho pre exekučný súd nepochybne vyplynulo, že táto fyzická osoba podnikala aj
v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (11.01.2013) až ku dňu zániku oprávnenia: 14.11.2013
(finančný leasing, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a kúpa tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi). Exekučný súd preto nepochyboval, že finančné prostriedky boli použité na

výkon podnikania (aj pre rozhodcovský súd táto skutočnosť bola nepochybná); výkon podnikania bol
v rámci kontraktácie (podporne) preukázaný živnostenským oprávneným povinného (ako žalovaného),
čo konštatoval aj rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd disponoval v štádiu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie aj Zmenkou č. 105700896 vystavenou dňa 12.03.2014, podpísanou podpisom
vystaviteľa výslovne označeným fyzickou osobou podnikateľom pod vyššie uvedeným obchodným

menom a identifikačným číslom (IČO) a aj s uvedenou adresou podnikania. Ku všetkým dokumentom
bola zrejmá aj Rozhodcovská zmluva, ako samostatná listina oddelená od úverovej zmluvy, podpísaná
dňa 11.01.2013 rovnako medzi účastníkmi: oprávnený a dlžník, ako fyzická osoba podnikateľ s už
uvedenými identifikačnými údajmi, ktorá v článku II.. Predmet zmluvy, body 1., 2. obsahuje znenie:

1. Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 105700896 uzavretej dňa 11.01.2013 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní oddoručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku;

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok...)

2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane

sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. (nasleduje bod 3. ktorý sa týka práva odstúpiť
od tejto zmluvy a článok III – Poučenie o rozhodcovskom konaní, obsahuje toto poučenie...).

28. Exekučný súd takto v štádiu skúmania návrhu na vykonanie exekúcie (pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie) mal za dostatočne preukázané, že povinný v rámci kontraktácie nepochybne a
vedome vystupoval ako fyzická osoba podnikateľ, ktorá skutočnosť bola preskúmaná aj oprávneným,
v tom čase ako veriteľom - poskytovateľom úveru, úver bol dojednaný s povinným ako s fyzickou osobou

podnikateľom, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, poskytnutie úveru výslovne
na tieto účely požadoval, čo potvrdil svojím podpisom. Súd sa v tomto smere stotožnil s vyjadrením
oprávneného, skúmanie tejto okolnosti podrobne, s poukázaním na príslušné právne predpisy a aj na
európsku judikatúru vyplýva aj z rozhodcovského rozsudku, s rozdielnym tvrdením povinného v tomto
smere nemožno súhlasiť. Povinný nijako nepreukázal žiadosť úveru pre osobnú potrebu, teda na iný

účel než je podnikanie; skutočné použitie poskytnutého úveru zo strany povinného - oprávnený podľa
jeho tvrdenia nemohol v zmysle platnej legislatívy skúmať.

29. Exekučný súd teda pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nevychádzal len z toho, že povinný
bol v zmluve o úvere označený ako fyzická osoba podnikateľ s jeho identifikačným číslom (IČO).

30. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo
9/2012: ,,Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu,
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy

(§ 21 ods. 2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods.1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci
rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V tých ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska
právna zásada (princíp) ,,vigilantibus iura scripta sunt“ (,,práva patria bdelým“ alebo ,,nech si každý
stráži svoje práva“ alebo ,,zákony sú spísané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení

v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia
strácali zmysel.“ Teda v zmysle vyššie uvedeného, exekučný súd ani nie je oprávnený skúmať platnosť,
resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. V danom prípade však
mal exekučný súd existenciu rozhodcovskej zmluvy za preukázanú.

31. Exekučný súd sa zaoberal aj námietkou povinného, že mu nebol doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý teda nemohol nadobudnúť právoplatnosť a ani vykonateľnosť a taktiež, že nedisponuje uvedenými
dokumentami, ktoré zadovážil „až z obsahu spisu pred podaním tohto návrhu na zastavenie exekúcie“.
Tomuto tvrdeniu nezodpovedá (je rozporné) už samotné rozsiahle vyjadrenie povinného, vrátane toho,

že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, argumentujúc, že povinný žiadal o úver pre osobnú spotrebu
bez ohľadu na okolnosť, že bol označený ako fyzická osoba podnikateľ pod identifikačným číslom
(IČO). Aj z obsahu už uvedených dokumentov, v rámci kontraktácie je zrejmé, že žiadateľ o úver
dokumenty riadne podpísal. Navyše sú doložené aj dokumenty vydané v starej exekúcii: Upovedomenie
o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 24.10.2024, sp.zn. EX

26431/23 24Er/1637/2015, vydané JUDr. Ladislavom Jakubcom, súdnym exekútorom, nástupcom
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, kde je označený rovnaký exekučný titul, ako v tomto
exekučnom konaní, pričom bola vymožená pohľadávka oprávneného v starej exekúcii vo výške 962,52
Eur, na odmenu súdneho exekútora: 270,38 Eur, náhrada hotových výdavkov: 54,07 Eur a DPH 20%:64,89 Eur. K tomu bolo vydané aj Oznámenie o ukončení starej exekúcie tohto súdneho exekútora
zo dňa 12.12.2024 zaslané oprávnenému s tým, že (staré) exekučné konanie bolo ukončené dňa
11.12.2024. Povinný nepochybne vedel o predmetnom exekučnom titule a súvisiacich dokumentoch,

a to už dávnejšie pred začatím predmetného (tohto) exekučného konania. Zároveň došlo k vykonávaniu
predchádzajúcej starej exekúcie z majetku povinného, resp. k čiastočnému vymoženiu pohľadávky
(alebo k čiastočnej úhrade oprávnenému priamo zo strany povinného). Z odôvodnenia exekučného titulu
vyplýva, že bolo iniciované aj mediačné konanie, ktoré nebolo ukončené vzájomnou dohodou strán
(povinný toto zmaril). Súd sa v tomto smere stotožnil s vyjadrením oprávneného.

32. Exekučný súd žiadosťou zo dňa 20.10.2025 požiadal Slovenskú arbitrážnu a.s. v likvidácii,
Karloveské rameno 6, Bratislava – Karlova Ves (nástupcu stáleho rozhodcovského súdu) o preukázanie
doručenia predmetného Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, sp.zn.
SR 01294/14, zo dňa 14.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2014. Exekučný súd

obdržal odpoveď zo dňa 18.11.2025 s obsahom: „..... si Vám dovoľujeme v prílohe tejto správy zaslať
požadovanú listinu (vrátená nedoručená zásielka adresovaná žalovanému obsahujúca rozhodcovský
rozsudok, ktorú si tento neprevzal v odbernej lehote) z rozhodcovského spisu vedeného na Stálom
rozhodcovskom súde spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. pod spisovou značkou SR 01294/14
(žalobca:POHOTOVOSŤ,s.r.o./žalovaný:AndrejŽivica).Preúplnosťuvádzame,žestályrozhodcovský

súd zasielal žalovanému žalobu spolu s výzvou na žalobnú odpoveď, ktorú si tento riadne prevzal dňa
26.06.2014 (viď doručenka v prílohe). Dovoľujeme si Vám zároveň dať na vedomie, že činnosť Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. bola ukončená v roku
2015 v súvislosti so zmenou zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od
01.01.2015. Záverom sa ospravedlňujeme za oneskorené vybavenie Vašej žiadosti. S úctou H. I. E.

likvidátor Slovenská arbitrážna a.s.“. V prílohe bola pripojená zásielka sp.zn. „SR 01294/14_ R“ určená
do vlastných rúk adresáta: A. B., G. XXX/X, H. XXX XX (povinný) s vyznačením dátumu uloženia
zásielky: 28.07.2014 s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, dátum 21.08.2014, ako aj
doručenka určená do vlastných rúk adresáta: rovnako A. B., G. XXX/X, H. 901 01 (povinný) sp.zn.
„SR 01294/14 _VZO“ s potvrdením prevzatia písomnosti dňa 26.06.2014, ktoré prílohy teda potvrdzujú

vyššie uvedené vyjadrenie. Takto je preukázané, že povinný, v čase doručovania písomností stáleho
rozhodcovského súdu sa zdržiaval na adrese: G. XXX/X, H. XXX XX. Adresa bola označená tak, ako
bolo známe posledné sídlo podnikania žalovaného (povinného): G. XXX/X, H. XXX XX, s prihliadnutím
na to, že v čase doručovania písomností bolo zistené skončenie podnikania žalovaného (povinného),
preto adresát už nebol označený obchodným menom, ale len menom a priezviskom fyzickej osoby.

Exekučný súd však má za to, že takto bolo splnené ustanovenie § 25 Zákona o rozhodcovskom konaní
č. 244/2002 Z.z. v tom čase účinné, nakoľko zásielky boli adresované do posledného známeho sídla
výkonu podnikania, keďže žalovaný vystupoval v konaní ako fyzická osoba podnikateľ. Pošta neoznačila
adresáta – povinného s uvedenou adresou ako „adresát neznámy“, zásielka bola na pošte uložená
v odbernej lehote, pričom jednu zo zásielok povinný riadne prevzal na tejto adrese.

33. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti, najmä na okolnosť, že sa nejedná o vymáhanie nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy, exekučný súd nepovažoval za potrebné vyžiadať celý rozhodcovský spis tak
ako navrhol povinný; pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho
vzťahu, je vylúčené skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Exekučný súd mal

pre posúdenie veci zadovážené všetky potrebné dokumenty aj bez vyžiadania celého rozhodcovského
spisu.

34. Exekučný súd zároveň nepovažuje predmetnú vec ako v rozpore s dobrými mravmi s neprimeraním
narastaním dlhu v dôsledku úroku 25% denne, ako uvádza povinný. Predmetom vymáhania

podľa samotného návrhu na vykonanie exekúcie je neuhradený zostatok istiny: 1454,24 Eur so
zákonným úrokom priznaným exekučným titulom v sadzbe: 6% ročne, s prihliadnutím na vykonané
čiastočné úhrady (čiastočné vymoženie), a to 4 položky počnúc od 14.04.2014 do 12.10.2022, posledná
položka je „do zaplatenia“, náklady spojené s uplatnením pohľadávky – exekučným titulom priznané
trovy rozhodcovského konania: 537, 61 Eur a trovy exekúcie oprávneného: 25,- Eur ako súdny poplatok

za predmetný návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený zrejme nepristúpil k vymáhaniu zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne tak ako mu priznáva exekučný titul, vyjadrenie povinného v tomto smere
nezodpovedá tomuto konkrétnemu prípadu.35. Súd v danej veci nezistil dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a)
až e) Exekučného poriadku, neboli zistené nijaké okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku,
nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného

titulu neprípustné – nejde o cudzí exekučný titul, nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu, ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu. Povinný nepreukázal, že exekučný titul
je v súčasnosti zrušený, či zmenený, tiež nepreukázal úhradu vymáhanej pohľadávky v plnej výške, čím
sú dané základné predpoklady na jej vymáhanie.

36. Z uvedených dôvodov súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol

37. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

38. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Oprávnený bol v rámci návrhu povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu úspešný (100%),
trovy výslovne spojené s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepožadoval, súd len z tohto
dôvodu oprávnenému tieto trovy nepriznal.

41.Povinnýspodanímnávrhunazastavenieexekúcieúspešnýnebol,trovyvýslovnespojenésnávrhom
povinného na zastavenie exekúcie nepožadoval, súd preto o týchto trovách nerozhodoval. Keďže
súd exekúciu nezastavil, o celkových trovách exekúcie v rozsahu podľa § 61l Exekučného poriadku
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.