Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200070
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala

Novotného a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu:
C.. E. G., nar. XX. L. XXXX, V. 6, XXX XX P., právne zastúpeného RIEDL advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom: Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č.
34348/2022 zo dňa 24. januára 2022, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu
v Košiciach č. k. KE-7S/9/2022-43 zo dňa 24. júla 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/9/2022-43 z 24. júla 2025 sa mení tak, že správna

žaloba sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania ani konania pred
správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy
1. Rozhodnutím č. 550453/2021 zo dňa 8. decembra 2021 uznal Colný úrad Košice žalobcu vinným z
disciplinárneho previnenia a uložil mu disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10 % na tri
mesiace. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13. decembra 2021 do rúk advokáta, ktorého
písomnou plnou mocou zo dňa 09. augusta 2021 splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní. Voči

rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo dané na poštovú prepravu dňa 21. decembra 2021.
2. Žalovaný oznámením č. 34348/2022d zo dňa 24. januára 2022 žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie
nebolo podané v zákonnej lehote, a prvostupňové rozhodnutie vo veci jeho disciplinárneho previnenia
sa preto stalo právoplatným. Uviedol, že lehota na podanie odvolania podľa zákona č. 35/2019 Z.
z. o finančnej správe sa považuje za dodržanú, ak bolo odvolanie podané na príslušnom orgáne.
Nepostačuje ho v odvolacej lehote odovzdať na poštovú prepravu, ale je potrebné ho aj doručiť
oprávnenému orgánu. Pretože rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo žalobcovi

doručené dňa 13. decembra 2021, posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na 21. decembra
2021. K doručeniu odvolania oprávnenému orgánu však došlo až dňa 23. decembra 2021, t. j.
oneskorene. Žalovaný skonštatoval, že žalobca bol prvostupňovým rozhodnutím správne poučený o
lehote a mieste podania odvolania.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca napadol oznámenie žalovaného včas podanou správnou žalobou, v ktorej okrem iného
namietol formu, ktorou žalovaný vybavil jeho odvolanie. Mal za to, že aj keby bol právny názor

žalovaného správny, bol povinný o odvolaní rozhodnúť nemeritórnym rozhodnutím s poučením o
opravnom prostriedku, konkrétne mal odvolanie ako oneskorene podané odmietnuť. Právny názor
žalovaného,želehotanapodanieodvolaniapodľazákonač.35/2019Z.z.jehmotnoprávna,nemáoporu
v zákone a jeho aplikáciou bolo zasiahnuté do práva na spravodlivý proces. Výklad žalovaného označilza právne neudržateľný, neprípustne extenzívny a popierajúci základné zásady právneho systému, čím
došlo k porušeniu zásady právnej istoty. Poukázal pritom aj na znenie poučenia o opravnom prostriedku,
z ktorého nie je možné vyvodiť, že by mal odvolanie v 8-dňovej odvolacej lehote príslušnému orgánu aj

doručiť. Odkázal na znenie zákona, v ktorom je použitý pojem „ podáva“ a nie „ doručuje“, a na analógiu
s postupom podľa ust. § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
4. Žalovaný žiadal konanie zastaviť podľa § 99 písm. f) SSP, keďže žalobca v danom prípade
nevyčerpal predpísané opravné prostriedky, ktoré mal ako účastník konania k dispozícii. Podľa jeho
názoru je zákonné znenie ust. § 293 ods. 3 zákona o finančnej formulované tak, že odvolanie sa musí

v zákonnej lehote podať oprávnenému orgánu a nepostačuje ho len odovzdať na poštovú prepravu.
Žalovaný taktiež uviedol, že zákon mu neukladá povinnosť preskúmať aj oneskorene podané odvolanie
a rozhodnúť o tomto odvolaní formou rozhodnutia. Zároveň tento zákon neupravuje konkrétny postup
žalovaného v prípade oneskorene podaného odvolania a spôsob jeho vybavenia.
5.SprávnysúdvKošiciachrozsudkomč.k.KE-7S/9/2022-43zodňa24.júla2025napadnutéoznámenie
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení zopakoval skutkové zistenia. Za

východisko vzal judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky k prednosti ústavne konformného
výkladu, z ktorého (okrem iného ) vyplýva, že ak pri uplatnení štandardných metód prichádzajú do úvahy
rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,
resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv. Poukázal aj na závery ústavného súdu,
podľa ktorých nemožno opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne

ponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Zdôraznil,
že otázku včasnosti uplatnenia odvolania žalobcom je potrebné posudzovať s ohľadom na obsah
relevantnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobca tento opravný prostriedok uplatňoval.
Ust. § 331b ods. 3 zákona o finančnej správe stanovuje, že na konanie podľa § 278 začaté a právoplatne
neskončené pred 1. januárom 2022 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31.

decembra 2021. Následne uzavrel, že táto právna úprava podrobnosti v otázke zachovania lehoty
nešpecifikuje. Normatívne vymedzenie času pre uplatnenie práv sa môže dotýkať oblasti hmotných,
ako aj procesných subjektívnych práv, a preto je nevyhnutné dôsledne rozlišovať lehoty hmotnoprávne
a procesnoprávne a s nimi spojené rozdiely v ich počítaní (pozri I. ÚS 493/2019). Zmyslom odvolacej
lehoty je vymedziť čas na účel uskutočnenia určitého procesného úkonu účastníkom konania, teda je

spätá s realizáciou procesného subjektívneho práva. Lehota na podanie odvolania vymedzená zákonom
o finančnej správe je lehotou procesnoprávnou a na jej zachovanie postačilo odovzdať odvolanie na
poštovú prepravu. Vzhľadom na tento záver bolo odvolanie žalobcu podané včas.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
6. Rozhodnutie správneho súdu napadol žalovaný včas podanou kasačnou sťažnosťou, ktorú odôvodnil

dôvodmi podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. Mal za to, že nesprávne právne posúdenie veci správnym
súdom vychádza z nesprávnej aplikácie § 308 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z., pričom zdôraznil, že
pravidlo stanovené v tomto odseku bolo prijaté až novelou č. 431/2021 Z. z. a dotýka sa iba prípadov
upravených v § 293 ods. 2, 4 a 5 zákona. Z uvedeného vyplýva, že právna úprava týkajúca sa režimu
zachovanialehotynapodanieodvolaniaprotirozhodnutiuouloženídisciplinárnehoopatrenia(§293ods.

1) bola rovnaká do 31. decembra 2021 a aj po 01. januári 2022. Do účinnosti novely (do 31. decembra
2021) úplne chýbala právna úprava týkajúca sa zachovania lehoty v prípade odovzdania odvolania
(podania) na poštovú prepravu a pre konanie vo veciach služobného pomeru podľa zákona č. 35/2019
Z. z. univerzálne platilo, že lehota na podanie odvolania je vo všetkých prípadoch zachovaná, ak sa
v posledný deň lehoty odvolanie doručí priamo oprávnenému orgánu. Následne žalovaný podal výklad

zákonatak,žeakniejevýslovneuvedenéinak,slovnéspojenie„podaťodvolanie“saposudzujealogicky
vykladá ako „doručiť odvolanie“ v zmysle „dať ho k rukám“ (viď krátky slovník slovenského jazyka),
pretože len riadne a včas doručené odvolanie príslušnému orgánu je spôsobilé vyvolať právne účinky. Ak
zákonodarca výslovne mieni z určitého pravidla definovať výnimky, robí tak špeciálnou právnou úpravou
(vzmysleprávnehoprincípulexspecialisderogatlegigenerali).Vtomtoprípadezavýnimkyzuvedeného

výkladu treba považovať ustanovenie § 308 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z., v ktorom zákonodarca
výslovne uviedol, kedy je príslušná lehota na „podanie odvolania“ zachovaná aj inak, ako len „podaním“
oprávnenému orgánu. Ustanovenie § 293 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. však medzi týmito výnimkami
uvedené nie je. Nerozporoval, že lehota na podanie odvolania je procesná. Poukázal však na dikciu
zákona a zopakoval svoj výklad dotknutých ustanovení zákona č. 35/2019 Z. z. tak ako bolo uvedené

vyššie. Okrem toho poukázal na to, že podľa § 297 zákona č. 35/2019 Z. z. sa na konanie podľa štvrtej
časti zákona nevzťahuje Správny poriadok okrem výkonu rozhodnutia a rovnako sa naň nevzťahujú
ani iné procesnoprávne predpisy. Z tohto dôvodu nesúhlasil s právnym posúdením správneho súdu,
ktorý spojil procesnoprávny charakter lehoty s možnosťou zachovania odvolacej lehoty odovzdaním napoštovú prepravu. Okrem toho správna žaloba mala byť odmietnutá, lebo žalobca nevyčerpal riadny
opravný prostriedok. Ďalší sťažnostný bol smeroval k tomu, že správny súd svoje rozhodnutie náležite
neodôvodnil, keď bez opory v zákone zmätočne poukazoval na právnu úpravu platnú a účinnú pred a

po podaní odvolania, a to aj napriek tomu, že v tejto časti zákona č. 35/2019 Z. z. nedošlo k žiadnej
legislatívnej zmene. Ako neodôvodnený sa mu javil odkaz na prechodné ustanovenia § 331b ods. 3
zákona č. 35/2019 Z. z., ktoré nebolo v prejednávanej veci relevantné, pretože žalovaný nerozhodoval
v odvolacom konaní. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo
konanie zastaviť.

7. Žalobca sa nevyjadril k riadne doručenej kasačnej sťažnosti.
IV. Relevantná právna úprava
8. Pre posúdenie kasačnej sťažnosti sú osobitne podstatné tieto ustanovenia právnych predpisov:
Podľa ust. § 293 ods. 1 zákona o finančnej správe (účinného v čase podania odvolania žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu) proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15
kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení

disciplinárneho opatrenia, do ôsmich kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak sa účastník
konania odvolania písomne nevzdal. Odvolanie musí byť odôvodnené. Dôvody odvolania je možné
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty podľa prvej vety.
Podľa ust. § 293 ods. 3 zákona o finančnej správe (účinného v čase podania odvolania žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu) odvolanie sa podáva písomne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie

vydal (...).
Podľa ust. § 308 („Počítanie času“) ods. 1 zákona o finančnej správe (účinného v čase podania odvolania
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu), lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po
udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Podľa odseku 3 tohto paragrafu ak pripadne posledný deň
lehoty na sobotu, nedeľu alebo na sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V. Posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) a
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne.

10. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti namietal okrem nesprávneho právneho posúdenia veci aj
to, že odôvodnenie rozsudku správneho súdu je nedostatočné a zmätočné. Kasačný súd dospel v tejto
otázke k záveru, že správny súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil, akými úvahami
sa riadil pri utváraní záveru, či na vec dopadá právna úprava účinná do 31. decembra 2021 alebo po
1. januári 2022, a rovnako jasne a zrozumiteľne objasnil svoj právny záver ohľadne podstaty lehoty,

ktorej dodržanie bolo predmetom posúdenia. Správny súd uviedol rozhodnutia ústavného súdu, ktoré
podľa jeho názoru na vec dopadajú, formuloval základnú otázku, ktorú mal v rámci právneho posúdenia
vyriešiť, ako aj svoje úvahy, ktoré vyústili do konečného právneho záveru ohľadne zachovania odvolacej
lehoty a včasnosti podania odvolania žalobcu. Z jeho odôvodnenia možno bez pochybností zistiť
skutkové okolnosti veci aj právne dôvody rozhodnutia, a preto kasačný súd uzavrel, že odôvodnenie

rozhodnutia správneho súdu zodpovedá požiadavkám, ktoré naň kladie § 139 ods. 2 SSP.
11. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že správny súd sa vecne zaoberal námietkou včasnosti
podania odvolania v administratívnom konaní, čím dal implicitne odpoveď aj na žalobný bod smerujúci
k forme vybavenia jeho odvolania. Ak by mal totiž správny súd za to, že nebolo možné odvolanie, ktoré
bolo odvolacím orgánom vyhodnotené ako oneskorené, vybaviť oznámením, tak by nepristúpil k riešeniu

otázky zachovania lehoty na podanie odvolania. Takýto spôsob vybavenia oneskoreného opravného
prostriedku v administratívnom konaní je v zhode s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu,
ktorá tiež oznámenie orgánu verejnej správy o tom, že odvolanie bolo podané oneskorene, považuje
za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, a teda spôsobilý predmet súdneho prieskumu (napríklad
8Sžo/116/2015, 1Asan/7/2018, 5Sžk/40/2018, 5Svk/14/2022, 1Stk/3/2022). Toto opatrenie je však

preskúmateľné len z toho hľadiska, či odvolanie skutočne bolo oneskorené, a preto sa správny súd
nemohol zaoberať žalobcom uplatnenými námietkami nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia (pozri
napríklad 5Sžfk/9/2019 a tam citovanú skoršiu, ako aj českú judikatúru).
12. Kasačný súd súhlasí s názorom, že otázku včasnosti podania odvolania je potrebné posudzovať
podľa právnej úpravy, ktorá bola účinná v čase podania odvolania. Takto bol na vec správne aplikovaný

zákon č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2021. V tomto znení v ustanovenie § 308
neobsahovalo odsek 4, ktorý upravuje zachovanie lehoty. Obsahovalo len pravidlá pre počítanie času,
ktoré dopadali tak na hmotnoprávne, ako aj procesné lehoty podľa zákona č. 35/2019 Z. z. Pokiaľ
ide o charakter lehoty a jej zachovanie, už z jazykového výkladu zákona vyplýva, že odvolanie sapodáva oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, čo znamená, že odvolanie je podané riadne a
včas, ak sa v zákonom stanovenej lehote dostane do dispozície tohto orgánu. Len za splnenia tejto
podmienky je odvolanie spôsobilé vyvolať predpokladané právne účinky. Samotné slovné vyjadrenie

použité v ustanovení § 293 ods. 3 a 1 zákona č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 znamená,
že odvolanie musí byť doručené v odvolacej lehote zákonom stanovenému orgánu. Uvedený záver
podporuje žalovaným citovaný všeobecný význam slova „podať“, ktorý znamená „predložiť“, „dať do
ruky“, z ktorého je odvodený aj pojem „podanie“ (ako niečo, čo sa úradne podáva). V takomto zmysle
používa slovo „podanie“ a „podať“ napríklad § 19 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého sa podanie

„podáva“ na orgáne, ale aj § 27 ods. 3 Spr. por., podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa podanie
„podá“ na správnom orgáne alebo sa „odovzdá“ na poštovú prepravu.
13. Zákon č. 35/2019 Z. z. však v rozhodnom období (teda do 31. decembra 2021) neobsahoval žiadne
ustanovenie, ktoré by umožňovalo zachovať lehotu aj pre prípad odovzdania odvolania na poštovú
prepravu. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom správneho súdu, že tento dôsledok vyplýva už zo
samotného procesného charakteru tejto lehoty. Samozrejme, lehota na podanie odvolania je procesná,

pretože jej zmyslom je vymedziť čas na uskutočnenie určitého procesného úkonu. O jej charaktere
procesnej lehoty svedčí aj to, že je možné jej zmeškanie odpustiť (§ 293 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z.
z.). To však bez ďalšieho neznamená, že pre jej zachovanie postačí odovzdanie odvolania na poštovú
prepravu. Takéto beneficium sa síce spravidla s procesnými lehotami spája, nejde však o ich definičný
znak, ktorý by mal nastať vždy, bez potreby existencie právnej úpravy, ktorá by uvedené v jednotlivých

právnych predpisoch upravovala. Naopak, v prvom rade je rozhodujúce, ako právne predpisy upravujú
možnosť zachovania takejto lehoty.
14. Zachovanie procesnoprávnych lehôt odovzdaním na poštu vyplýva zásadne z príslušných
procesných predpisov (§ 121 ods. 5 CSP, § 69 ods. 6 SSP, § 63 ods. 6 TP, § 27 ods. 3 Spr. por.). No
nie je vylúčené, že procesná lehota sa bude počítať „hmotnoprávne“, teda odovzdanie na poštu nebude

stačiť na jej zachovanie (pozri v tomto smere obsiahlu polemiku nad povahou lehoty podľa § 125 ods. 2
CSP, uznesenie 1ObdoV/8/2018, a nadväzujúce glosy M. Hlušáka a J. Štiavnického, Súkromné právo,
roč. 2018, č. 6, s. 270 a nasl.). Na druhej strane zákonodarca môže ustanoviť, že hmotnoprávna lehota
sa bude počítať „procesnoprávne“ (napríklad lehota na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku, § 21
ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Navyše, v niektorých prípadoch sa lehota, ktorá

sa javí ako „procesnoprávna“ (na podanie žaloby), môže počítať „hmotnoprávne“, lebo je upravená v
hmotnoprávnom predpise (napríklad IV. ÚS 552/2022 - lehota na podanie žaloby o neplatnosť uznesenia
vlastníkov bytov), alebo aj naopak (správnym súdom citovaný I. ÚS 493/2023, kde išlo o lehotu na
zaplatenie súdneho poplatku, na ktorú sa na základe odkazu v zákone č. 71/1992 Zb. takisto museli
použiť ustanovenia § 121 CSP).

15. Z uvedeného tak podľa kasačného súdu vyplýva, že je na rozhodnutí zákonodarcu, ako upraví
plynutie a zachovanie lehôt, a nič mu nebráni, aby aj lehotu procesnú upravil tak, že na jej zachovanie
nebude postačovať len odovzdanie podania na poštovú prepravu, ale až jeho skutočné podanie na
príslušnom orgáne verejnej moci. Správny súd svojím výkladom v podstate doplnil do zákona č. 35/2019
Z. z. (účinného do 31. decembra 2021) novú normu, ktorá v ňom nie je obsiahnutá. Taký prístup v podobe

sudcovskej tvorby práva je však problematický z hľadiska potrebnej demokratickej legitimácie tvorby
práva. Doktrína, ale aj judikatúra (z ostatného obdobia napr. II. ÚS 371/2025, III. ÚS 337/2025 alebo
IV. ÚS 487/2024) pripúšťa takýto postup len na vypĺňanie nezamýšľaných (pravých) medzier v práve,
teda situácií, kedy je zjavné, že zákonodarca určitú situáciu neupravil len z opomenutia, hoci od neho
racionálne bolo možné očakávať, že by ju upraviť chcel. Naopak, sudcovskou tvorbou práva zásadne

nemožno vypĺňať zamýšľané (tzv. nepravé) medzery v práve, teda situácie, kedy absencia úpravy je
dôsledkom rozhodnutia zákonodarcu, nie jeho opomenutia. Ak by súd v takýchto prípadoch sudcovskou
tvorbou dopnil do právneho poriadku právnu normu, ktorú v nej zákonodarca nechcel mať, znamenalo by
to, že by prekročil svoju ústavnú úlohu a právo neinterpretoval, ale vytváral (porov. podobne nález II. ÚS
796/2016). Aj judikatúra ústavného súdu využívala analógiu na vypĺňanie medzier ohľadom úpravy lehôt

zásadne v tých prípadoch, kedy príslušný právny predpis neobsahoval nijakú úpravu lehôt (napríklad III.
ÚS 24/07 alebo III. ÚS 165/07 k počítaniu lehoty na podanie oznámenia verejného funkcionára podľa
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.).
16. Podľa kasačného súdu však pri ustanovení § 308 zákona č. 35/2019 Z. z. nemožno hovoriť o takejto
nezamýšľanej (pravej) medzere v práve. Predovšetkým, už z jazykového znenia tohto ustanovenia je

zrejmé, že odseky 1, 2 a 3 sú v podstate totožné s obdobnými ustanoveniami o počítaní lehôt tak
v hmotnoprávnych (§ 122 ods. 1, 2 a 3 OZ), ako aj procesnoprávnych (§ 121 ods. 2, 3 a 4 CSP, §
69 ods. 3, 4 a 5 SSP, § 63 ods. 3, 4 a 5 TP, § 27 ods. 1 a 2 Správneho poriadku) predpisoch. Na
rozdiel od príslušných procesných úprav však v tomto ustanovení chýba ďalší odsek o tom, že bylehota bola zachovaná odovzdaním podania na pošte. Je teda zrejmé, že hoci zákonodarca modeloval
§ 308 zákona č. 35/2019 Z. z. podľa vzoru iných ustanovení o lehotách a nič mu nebránilo prevziať
doň aj takéto pravidlo, neurobil tak. V dôvodovej správe k nemu (Národná rada Slovenskej republiky,

VII. volebné obdobie, tlač 1131) sa výslovne uvádza, že počítanie času „sa navrhuje upraviť obdobne
ako v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch (napr. Občiansky zákonník, Správny poriadok)“.
Zákonodarca pri úprave počítania času prevzal len tie ustanovenia, ktoré sú spoločné viacerým právnym
predpisom, a to tak hmotného práva (Občiansky zákonník) ako aj procesného práva (Správny poriadok).
Pretože zachovanie lehoty odovzdaním na poštu im nie je spoločné (je typické len pre procesné

predpisy), zákonodarca ho do § 308 neprevzal.
17. Tento zámer možno racionálne vysvetliť tým, že ustanovenie § 308 zákona č. 35/2019 Z. z. je
jediným ustanovením o počítaní času v rámci celého tohto zákona, ktorý obsahuje tak hmotnoprávnu,
ako aj procesnoprávnu úpravu. Toto pravidlo sa tak musí použiť nielen na počítanie lehôt v konaní
vo veciach služobného pomeru (podľa § 278 až 297, ako v tu prerokúvanej veci), ale napríklad aj
na počítanie lehôt na výkon práv a nárokov zo služobného pomeru (porov. § 301 a 302, ale aj §

132 - lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti, § 257 a 258 - lehota na skončenie služobného
pomeru). Preto zákonodarca racionálne volil takú úpravu lehôt, ktorá by bola vhodne použiteľná tak v
hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej oblasti. Pokiaľ by do § 308 vložil odsek o tom, že lehota sa
považuje za zachovanú, ak sa úkon urobil u príslušného orgánu alebo odovzdal na pošte, aplikovalo
by sa toto pravidlo aj na hmotnoprávne úkony (napríklad ohlásenie škody podľa § 250). Ďalej treba

zdôrazniť, že takáto úprava lehôt v právnych predpisoch o služobných pomeroch ozbrojených zborov
nie je žiadnou novotou. Už ustanovenie § 135 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov
Zboru národnej bezpečnosti odkazovalo pre počítanie všetkých lehôt na použitie § 266 Zákonníka práce
(teda hmotnoprávneho predpisu). Podobne to robilo aj ustanovenie § 154 zákona SNR č. 410/1991 Zb. o
služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR. V roku 1998 sa nanovo upravili služobné pomery

policajtov zákonom č. 73/1998 Z. z. a colníkov zákonom č. 200/1998 Z. z. Ustanovenia § 262 zákona č.
73/1998 Z. z. a § 250 zákona č. 200/1998 Z. z. upravovali počítanie času úplne totožne, ako tu sporný §
308 zákona č. 35/2019 Z. z. účinný do 31. decembra 2021, teda ani jeden z nich neustanovoval, že by
sa lehota považovala za zachovanú odovzdaním úkonu na poštu. Kým § 262 zákona č. 73/1998 Z. z.
bol v tomto smere novelizovaný od 1. januára 2008, § 250 zákona č. 200/1998 Z. z. novelizovaný nebol,

až kým sa prakticky v pôvodnom znení neprevzal do § 308 zákona č. 35/2019 Z. z.
18. Z dôvodov uvedených vyššie tak kasačný súd dospel k záveru, že aj keď je lehota na podanie
odvolania podľa zákona č. 35/2019 Z. z. vo veciach služobného pomeru procesná, bolo potrebné, aby
odvolanie žalobcu do jej konca došlo na oprávnený orgán. Naopak, kvôli chýbajúcej právnej norme v §
308 zákona č. 35/2019 Z. z. na zachovanie tejto lehoty nepostačovalo, aby bolo odvolanie odovzdané

na poštovú prepravu. Pretože takto chýbajúca norma nie je nezamýšľanou, teda pravou medzerou, ale
výsledkom vedomého a konzekventne sledovaného rozhodnutia zákonodarcu, nie je možné túto právnu
normuvytvoriťsudcovskoutvorboupráva Pokiaľžalobca(bezzákonnejoporyv§308zákonač.35/2019
Z. z.) dal svoje odvolanie v posledný deň lehoty len na poštovú prepravu tak, že došlo príslušnému
orgánu až po jej uplynutí, nebolo možné ho považovať za podané včas. Žalovaný tak nepochybil, ak s

ním naložil ako s oneskorene podaným.
VI. Záver a rozhodnutie o trovách
19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného
je dôvodná, keď správny súd nesprávne právne posúdil [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP] otázku, či podľa
zákona č. 35/2019 Z. z. je lehota na podanie odvolania zachovaná aj odovzdaním odvolania na poštovú

prepravu. V dôsledku toho kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462
ods. 3 SSP zmenil tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na
správnom súde a kasačnom súde. Kasačný súd o nich rozhodol podľa § 167 a § 168 samostatne, ale aj
v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keďže žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, no kasačný

súd nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal.
21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 2 : 1. Podľa § 465 SSP sa k rozsudku pripája odlišné
stanovisko.
Odlišné stanovisko podľa § 465 SSP

1. V prerokúvanej veci bolo základnou otázkou, či žalobca v konaní vo veci jeho služobného pomeru
podľa zákona č. 35/2019 Z. z. podal včas odvolanie, ak ho v posledný deň lehoty odovzdal na poštovú
prepravu.2. Súhlasím s väčšinovým názorom senátu, že otázku včasnosti podania odvolania žalobcu je potrebné
posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá bola účinná v čase, kedy plynuli lehoty na realizáciu tohto úkonu
a kedy malo byť právo účastníka konania vykonané, teda podľa zákona č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom

do 31.12.2021 (ďalej len zákon č. 35/2019 Z. z. alebo zákon).
3. Rovnako súhlasím s prijatým záverom, že vo všeobecnosti je odvolanie procesným úkonom, a ak
zákon v ustanovení § 293 ods. 1 stanovil pre takýto úkon lehotu, tak ide o lehotu, ktorá má procesný
charakter. Je však potrebné uviesť, že samotné delenie lehôt na procesné a hmotnoprávne vyplýva iba
z právnej doktríny, ktorá v rámci právnej teórie zovšeobecnila aj ich jednotlivé definičné a rozlišovacie

znaky. Takto sa za signifikantný rozdiel medzi týmito lehotami prestavuje spôsob ich zachovania, keď pri
procesnej lehote postačuje, ak je v jej posledný deň podanie odovzdané na poštovú prepravu. Uvedené
pritom zodpovedá tomu, ako je štandardne v jednotlivých právnych predpisoch upravené zachovanie
hmotnoprávnej a procesnej lehoty.
4. Nie je však vylúčené, aby zákon stanovil, že podanie musí byť v procesnej lehote doručené zákonom
určenému orgánu. Keďže ide skôr o výnimku ako pravidlo, tak takýto zámer zákonodarca vyjadruje

spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť, napríklad použitím slovného vyjadrenia „musí byť doručené",
„doručí" a podobne. Tak je tomu aj v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorý v
ustanovení § 184 výslovne stanovuje, že „návrh je potrebné doručiť služobnému úradu v určenej lehote."
5. Ak je v odstavci 16 rozhodnutia senátu uvedené, že aj zákon 100/1970 Zb. odkazoval pri úprave
služobného pomeru na ustanovenie § 266 (počítanie času) zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonník práce)

ako hmotnoprávny predpis, tak je potrebné poukázať na to, že toto ustanovenie taktiež obsahovalo
slovné spojenie „je potrebné doručiť." Zámer zákonodarcu bol teda vyjadrený jasne a určito a adresát
právnej normy nemohol mať pochybnosť o tom, že mu nebude postačovať odovzdať procesné podanie
na poštovú prepravu.
6.Vzákoneč.35/2019Z.z.zákonodarcapojem„doručiť"nepoužil.Povinnosťúčastníka konaniadoručiť

orgánu verejnej moci procesné podanie do konca lehoty nie je možné dovodiť ani z významu samotného
pojmu„podať",ktorýjevprocesnýchpredpisochpoužívanývmnohýchvariáciách,ktorémudávajúrôzne
významové odtiene. Napríklad v spojení „sa podáva písomne" je chápaný skôr ako „má byť realizovaný
v písomnej forme". Pri jeho výklade je preto vždy potrebné vychádzať z jeho gramatického vyjadrenia,
ako aj z celkového kontextu, v akom je zákonodarcom použitý.

7. Aj na znení ust. § 19 ods. 4 a § 27 ods. 3 Správneho poriadku, na ktoré odkazuje rozhodnutie senátu,
je možné vidieť jednotlivé významové odlišnosti pojmu „podať, resp. sa podáva". V ust. § 19 ods. 4
Správneho poriadku je stanovené, že podanie „sa podáva orgánu....." v zmysle určenia jeho adresáta,
resp. prijímateľa.
8. Následne je zo znenia § 27 ods. 3 Správneho poriadku zrejmé, že spojenie „ak sa podanie podá"

znamená, že lehota je zachovaná, ak v jej posledný deň sa dostane do dispozície určeného orgánu.
9. Ak by malo mať toto slovné spojenie v dotknutých ustanoveniach rovnaký význam, tak by nebol dôvod
v § 27 ods. 3 opakovať, že lehota je zachovaná, „ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom
orgáne uvedenom v § 19 ods. 4", ale stačilo by uviesť, že „lehota je zachovaná aj vtedy, ak sa podanie
odovzdá na poštovú prepravu." Naopak takéto znenie ust. § 27 ods. 3 zodpovedá výkladu uvedenému

v odseku 8 tohto stanoviska.
10.Mámzato,ževprávnomjazykusapojmu„podať,sapodáva"(samémuosebe)neprisudzujevýznam
„doručiť, má byť doručené", ale vyjadruje skôr určitý proces realizácie procesných úkonov, ktorého
atribúty sú jednotlivo upravené stanovením formy, spôsobu doručovania, lehoty, adresáta a podobne.
11. Rovnako je potom potrebné nahliadať na použitie tohto pojmu v zákone č. 35/2019 Z. z. V ust. §

293 ods. 1 zákon stanovil lehotu na podanie odvolania, a preto „podáva" je potrebné chápať v kontexte
s týmto časovým vyjadrením dĺžky lehoty. Úmyslom zákonodarcu bolo len stanovenie časového úseku
pre realizáciu procesného úkonu bez toho, aby sa uvedené dotýkalo aj zachovania tejto lehoty.
12. Ustanovenie § 293 ods. 3 zákona v prvej vete stanovuje, že odvolanie sa podáva písomne,
oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Ani tu nie je možné vyjadrenie „odvolanie sa podáva"

vykladať izolovane. V danom prípade sa za týmto slovným spojením nachádza určenie písomnej formy
a osoby, ktorej má byť odvolanie určené. Je teda zrejmé, že jeho účelom nie je úprava zachovania lehoty
určenej v odstavci 1 tohto zákonného ustanovenia.
13. S poukazom na vyššie uvedené závery mám za to, že z jazykového vyjadrenia ustanovenia § 293
zákona č. 35/2019 Z. z. nie je možné vyvodiť, že by odvolanie v konaní vo veciach služobného pomeru

malo byť v posledný deň lehoty fyzicky doručené určeného orgánu verejnej správy a uvedené nevyplýva
ani z ust. § 308.
14. Na uvedenom závere nič nemení ani znenie dôvodovej správy k zákonu č. 35/2019 Z.z., ktorá ako
cieľ úpravy uviedla „...úpravu počítania času obdobne ako v iných všeobecne záväzných predpisoch."Naopak, z takéhoto formulovaného zámeru je možné dovodiť, že zákonodarca sa nemienil odchýliť od v
iných predpisoch zaužívaného riešenia tejto otázky. Nemal teda úmysel upraviť počítanie a zachovanie
procesných lehôt inak, ako je tomu bežne v procesných predpisoch. Uvedené vyplýva aj z toho, že

príkladmo poukázal nielen na Občiansky zákonník a aj na Správny poriadok ako procesný predpis.
Z takéhoto odkazu sa dá dovodiť, že jeho cieľom bolo rozlišovanie medzi lehotami vyplývajúcimi z
hmotného a procesného práva, tak ako je to v našom právnom poriadku bežné. Uvedený zámer sa však
v skutočnosti do znenia zákona nepremietol.
15. V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že pri jazykovom výklade nie možné na jednej

strane vykladať pojem príliš rigidne, ale na druhej strane ani neprimerane extenzívne. Uvedené platí o to
viac,akbytakýmtoextenzívnymvýkladomdošlokvytvoreniupravidla,ktorézabežnéhopoužitiadaného
pojmu v právnom poriadku nemohlo byť adresátovi normy známe. Výklad procesného pojmu a následne
procesnej právnej normy nesmie ísť na úkor obmedzenia prístupu účastníka konania k ochrane jeho
práva a nemá obmedziť jeho právo domôcť sa preskúmania jeho veci v odvolacom konaní.
16. Za situácie, keď z dikcie ust. § 293 a § 308 zákona č. 35/2019 Z. z. pre účastníka konania

pred orgánom verejnej správy explicitne nevyplýva povinnosť svoje odvolanie do konca odvolacej
lehoty doručiť orgánu verejnej správy, je potrebné pristupovať k riešeniu tejto otázky tak, aby bol
zachovaný princíp zachovania právnej istoty, predvídateľnosti práva a ochrany oprávnenej dôvery v
právo. Uvedené platí o to viac za situácie, keď postup orgánu verejnej správy implikuje tak významný
zásah do procesného postavenia účastníka administratívneho konania, ktorého následkom je nezvratné

odopretie meritórneho prieskumu podania (odvolania) tohto účastníka. Ak právna norma pripúšťa rôzne
výkladovévarianty,jepotrebnézvoliťtenznich,ktorýpovediekvecnémuposúdeniuodvolania.Prípadne
je potrebné zvoliť taký postup, ktorým bude uvedená otázka riešená v súlade s jednotnosťou právnou
poriadku. V prerokúvanej veci to znamená, že sa malo pristúpiť k výkladu zákona, podľa ktorého by bola
lehota na vykonanie procesného úkonu zachovaná aj vtedy, ak bolo procesné podanie v jej posledný

deň odovzdané na poštovú prepravu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.