Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100284
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šabová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Šabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci
žalobcu: N.. Y. Č., L.., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Erikou
Beňovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 2, IČO: 35 544 350, proti žalovanej: Univerzita
Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, 041 80 Košice, IČO: 00 397 768, právne zastúpený:
Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 47 256 206,
o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.07.2023, konajúc o kasačnej sťažnosti
žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 2S/15/2023-229 zo dňa 17.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 2S/15/2023-229 zo dňa 17.06.2025 sa zrušuje a vec sa
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. j.
REK001007/2023-UPA/2556 zo dňa 23.06.2023 nesprístupnila žalobcovi informácie uvedené v žiadosti
zo dňa 15.06.2023, ktorou žalobca žiadal o „kompletnú osobnú korešpondenciu z rokov 2015 až 2017
medzi ním a pani T. O., G.. G..“ Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 30.06.2023 odvolanie.
2. Žalovaná dňa 28.07.2023 upovedomila žalobcu o tom, že jeho odvolanie bolo doručené osobitne

ustanovenej komisii, ktorá ho mala posúdiť, a dňa 03.08.2023 rozhodnutím č. j. REK001007/2023-
UPA/2987 odvolanie žalobcu zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
3. Žalobca doručil Správnemu súdu v Košiciach (ďalej „správny súd“) dňa 27.07.2023 správnu
žalobu, ktorou žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení informácií a následne podaním
„Odstránenie vád žaloby“ zo dňa 09.02.2025 žiadal zrušiť fiktívne rozhodnutie žalovaného a priznanie

náhrady trov konania v plnom rozsahu. Napadol závery žalovanej v prvostupňovom rozhodnutí a
nesúhlasil s tým, že je daný dôvod nesprístupnenia informácií (vzhľadom na dôvod rozhodnutia
správneho a kasačného súdu nie je potrebné tieto dôvody reprodukovať - pozn. kasačného súdu).
Poukázal na to, že žalovaná do dňa podania žaloby nevydala rozhodnutie o odvolaní a dňa 19.07.2023
jej márne uplynula lehota na jeho vydanie.
4. Žalovaná navrhla súdu žalobu odmietnuť, resp. zamietnuť. Uviedla, že dňa 28.07.2023 upovedomila
žalobcu o tom, že jeho odvolanie zo dňa 29.06.2023 proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie bolo

doručené osobitne ustanovenej komisii, ktorá ho mala posúdiť a následne dňa 03.08.2023 o odvolaní
rozhodla. Ďalej sa vyjadrila k osobe žalobcu, jeho prejavom k žalovanej, k súvisiacim súdnym konaniam
a reagovala na obsah žalobnej argumentácie.
5. V ďalších podaniach žalobca aj žalovaná zotrvali na svojich vyjadreniach.6. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „SSP“) zrušil
napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného.

7. Správny súd poukázal na to, že pri rozhodovaní o rozklade ústredných orgánov štátnej správy sa
autoremedúra javí pojmovo vylúčená, keďže vo veci rozhoduje ten istý subjekt, a teda nedochádza
k predloženiu veci nadriadenému orgánu. Lehota na vydanie rozhodnutia o rozklade podľa § 19 ods.
1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) začne plynúť odo dňa, kedy je rozklad doručený ústrednému

orgánu štátnej správy. Pri rozklade sa uplatňuje identická lehota na rozhodnutie o rozklade, ako je to pri
odvolaní, o opravnom prostriedku však rozhoduje ten istý správny orgán, ktorý konal aj v prvom stupni.
Za stavu, keď opravný prostriedok nemá devolutívny účinok, lehota na rozhodnutie nemôže začať plynúť
odo dňa postúpenia nadriadenému orgánu, keďže takýto nadriadený orgán do procesu rozhodovania
nevstupuje. Lehota na vydanie rozhodnutia o rozklade podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií
začne plynúť odo dňa, kedy je rozklad doručený ústrednému orgánu štátnej správy. Súd poukázal na

rozsudokKrajskéhosúduvBratislavez28.09.2022,č.k.2S/240/2020-58stým,žesúdnapraxajnapriek
nie celkom jednoznačnej právnej úprave vidí rozdiel v plynutí lehôt podľa zákona o slobodnom prístupe
k informáciám medzi odvolacím konaním a konaním o rozklade.
8. V prejednávanej veci súd použil analogiu legis, uplatnil právnu normu na podobný prípad, pretože
o žiadosti žalobcu rozhodoval rektor vysokej školy aj v prvom aj v druhom stupni, podobne ako pri

rozhodnutí ústredného orgánu štátnej správy, a tak lehota na rozhodnutie začala plynúť odo dňa, kedy
bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanej, a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sži/6/2013 zo dňa 19. marca 2014 cit: „V prípade ústredného orgánu nedochádza k predloženiu
opravného prostriedku odvolaciemu orgánu, keďže aj druhostupňové konanie prebieha na tom istom
správnom orgáne, len s osobitnou právnou úpravou funkčnej príslušnosti. Za stavu, že o rozklade

žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu rozhodoval totožný orgán, aj podľa názoru
odvolacieho súdu, lehota na rozhodnutie o rozklade začala plynúť odo dňa doručenia rozkladu do
podateľne ústredného orgánu štátnej správy.“ a na obdobné závery plynúce z rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu ČR sp. zn. 7?A 76/2002 zo 04.11.2003 a sp. zn. 6?A 125/2000, z 27.11.2003.
9. Na základe uvedeného uzavrel, že lehota na vydanie rozhodnutia o rozklade podľa § 19 ods. 1 zákona

o slobode informácií začala žalovanej plynúť odo dňa, kedy mu bolo doručené odvolanie žalobcu, teda
od 30.06.2023. Dodal, že vznikom fiktívneho rozhodnutia sa konanie končí a ani neskoršie písomne
vyhotovenie rozhodnutia tento stav neovplyvní a fiktívne rozhodnutie zostáva právoplatné a vec je už
rozhodnutá (res iudicata). Účelom fiktívneho rozhodnutia je poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so
žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Fiktívne rozhodnutie je arbitrárne (neobsahuje

riadneodôvodnenie)anáslednevydanérozhodnutiepozákonomustanovenejlehotezdôvoduprekážky
rozhodnutej veci je tiež nezákonné.
III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde
10. Proti rozsudku správneho súdu podala v zákonnej lehote žalovaná (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť
podľa § 440 ods. 1 písm. g), f) a h) SSP a žiadala rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie.
11. Sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP videla sťažovateľka v nesprávnom
právnom posúdenie účinkov fiktívneho rozhodnutia. Účelom právnej úpravy fiktívneho rozhodnutia je
chrániť žiadateľa pred nečinnosťou, nie znemožniť povinnej osobe napraviť nedostatok meritórnym
rozhodnutím. Súd sa nevysporiadal s tým, že žalovaná vydala rozhodnutie o opravnom prostriedku

žalobcu a riadne ho odôvodnila, pričom toto rozhodnutie nebolo doposiaľ zrušené. Ak už bolo
vydané riadne meritórne rozhodnutie, ktoré nebolo zákonným spôsobom zrušené, rušenie fiktívneho
rozhodnutia nenapĺňa ochranný účel ust. § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ale naopak vedie k
právnej neistote účastníkov a k neodôvodnenému predlžovaniu konania. Odôvodnenie správneho súdu
je v tomto smere zmätočné, nedostatočné a nejasné, čo je v rozpore s § 139 SSP.

12. Sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP mal spočívať v tom, že sa súd nevysporiadal
s podstatnými námietkami sťažovateľky, najmä, že požadovaná komunikácia nespadá pod zákon o
slobode informácií, a že ide o výkon práva v rozpore s jeho účelom (zneužitie práva, šikanózne podania),
a nevykonal dôkazy navrhnuté žalovanou (napr. pripojenie iných súdnych spisov).
13. Pokiaľ ide o odklon od ustálenej rozhodovacej praxe (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP), súd sa

neodôvodnene odklonil od rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžso 31/2008, podľa ktorého povinná osoba
nie je povinná vytvárať nové informácie alebo databázy informácií, ktorými v čase podania žiadosti
nedisponuje.14. Žalobca sa vyjadril podaním prostredníctvom svojej právnej zástupkyne (č. l. 264) aj priamo
(č. l. 269) a žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. Z vyjadrenia právnej zástupkyne
vyplýva, že sa stotožňuje s výkladom súdu a že sťažovateľka v kasačnej sťažnosti žiadnym spôsobom

nezdôvodňuje, prečo uprednostňuje vydanie faktického rozhodnutia, keď je zrejmé, že toto nebolo
vydané v zákonom stanovenej lehote. Namietaný odklon nie je odôvodnený v nadväznosti na napadnutý
rozsudok a tvrdenie o zneužití práva nie je dôvodné. Vo svojom osobnom vyjadrení žalobca uviedol,
že kasačná argumentácia je ovplyvnená rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/21/2015, sp.
zn. 5Sži/22/2015 a sp. zn. 5Sži/23/2015, ktoré uprednostňujú prieskum faktického rozhodnutia. Tento

prístup však nenasledoval zákonodarca, ktorý v legislatívnom materiáli LP/217/678 zdôraznil význam
inštitútu fiktívneho rozhodnutia pre ochranu práv žiadateľov o informácie. Ďalej nesúhlasil s tým, že
požadované informácie nespadajú pod zákon o slobode informácií a že ide o zneužitie práva. K odklonu
uviedol niekoľko rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR, ktoré podporujú závery správneho súdu,
ako aj rozhodnutie sp. zn. 1Sžfk/7/2021.
IV. Posúdenie kasačného súdu

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných
bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť je dôvodná.

16. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že kasačná sťažnosť musí smerovať proti rozhodnutiu
správneho súdu a reagovať na jeho postup alebo samotné rozhodnutie. V kasačnom dôvode podľa
§ 440 ods. 1 písm. f) SSP síce sťažovateľka konkretizovala ako vadu nevykonanie dôkazov a
nereagovanie na jej podstatné námietky, avšak tieto výhrady nesúvisia s rozhodnutím správneho
súdu. Podstatou rozhodnutia správneho súdu bol záver o tom, že došlo k vydaniu fiktívneho

rozhodnutia z dôvodu zmeškania lehoty a preto pre jeho rozhodnutie neboli relevantné prípadné
dôkazy, resp. argumentácia sťažovateľky podporujúca správnosť prvostupňového rozhodnutia a
faktického rozhodnutia sťažovateľky. Kasačný súd neakceptoval ani záver o nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia správneho súdu (ktorý síce sťažovateľka uvádzala v rámci nesprávneho právneho
posúdenia), keďže je z rozhodnutia súdu je zrejmé, prečo prijal záver o vydaní fiktívneho rozhodnutia a

tento je zrozumiteľný a preskúmateľný (viď. závery rekapitulované v bodoch 8.-10. tohto rozhodnutia).
Takisto kasačný súd neakceptoval namietaný odklon od uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
pretože jeho záver nesúvisí s obsahom napadnutého rozsudku správneho súdu.
17. Ako sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP sťažovateľka namietala nesprávne
právne posúdenie účinkov fiktívneho rozhodnutia s tým, že v prípade neskoršieho vydania faktického

rozhodnutia už fiktívne rozhodnutie neplní svoj ochranný účel.
18. Kľúčovou otázkou je, či v prejednávanej veci vôbec došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia, čo je
závislé od posúdenia, či sa v tomto prípade uplatní lehota na autoremedúru. Kasačnému súdu je známe
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Sži6/2013zodňa19.03.2014,totovšakmožnopovažovaťza
prekonanéneskoršourozhodovacoupraxou,o.i.ajnedávnymrozhodnutímNajvyššiehosprávnehosúdu

sp. zn. 4Svk/8/2023 z 30.09.2024. Týmto rozsudkom bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2S/240/2020, z ktorého vychádzal správny súd v prejednávanej veci. Kasačný súd podľa § 464
ods. 1 SSP na odôvodnenie tohto rozhodnutia poukazuje:
„47. Vzhľadom na to, že v tu prejednávanej veci žalobca tvrdil, že dňa 22. augusta 2020 došlo k
vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a krajský súd

sa s týmto názorom stotožnil, považuje kasačný súd za primárne v tejto veci posúdiť predovšetkým
spornú otázku plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade podľa ustanovenia § 19 ods. 3 veta
prvá zákona č. 211/2000 Z. z. Uvedené ustanovenie spája povinnosť odvolacieho orgánu rozhodnúť
o odvolaní do 15 dní od právnej skutočnosti, ktorá je vymedzená ako „doručenie odvolania povinnou
osobou“. Ide o jednoznačné určenie lehoty, ktorá sa nezačína počítať od doručenia odvolania žalobcu

odvolaciemu orgánu, ale až od doručenia odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou, v tomto
prípade prvostupňovým správnym orgánom žalovanému, resp. v tomto prípade jeho osobitnej komisii
na prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch. Zákon č. 211/2000 Z. z. osobitne nerieši dobu od podania
odvolania (rozkladu) povinnej osobe do predloženia odvolania (rozkladu) odvolaciemu orgánu, preto
je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 22 ods.

1 zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone
ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy v správnom konaní.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na právne situácie neupravené zákonom č. 211/2000 Z. z. sa
subsidiárne aplikuje správny poriadok a odvolacie konanie je takýmto spôsobom subsidiárne upravenépráve v správnom poriadku. Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 54 ods.
1 správneho poriadku, podľa ktorého odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Rovnako ustanovenie § 19 ods. 3 veta prvá zákona č. 211/2000 Z. z. predpokladá

podanie opravného prostriedku povinnej osobe, t. j. subjektu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Vychádza
sa tu z predpokladu, že konanie sa vedie v administratívnom spise a administratívny spis vedie a má
ho k dispozícii prvostupňový orgán, preto sa odvolanie podáva na správnom orgáne prvého stupňa. V
nadväznosti na podané odvolanie správny orgán má v zmysle § 57 ods. 1 správneho poriadku možnosť
vybaviť vec autoremedúrou a o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie.

Následne, ak nezvolí tento procesný postup v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku,
predložíodvolaniespolusvýsledkamidoplnenéhokonaniasospisovýmmateriálomodvolaciemuorgánu
najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. Až v tomto
okamihu, po predložení veci odvolaciemu orgánu, začína odvolaciemu orgánu plynúť 15- dňová lehota
na rozhodnutie o odvolaní (rozklade) zakotvená v § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože až
v tomto štádiu odvolacieho konania sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (osobitný

zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie). Inak povedané, odvolací správny
orgán je povinný o odvolaní (rozklade) rozhodnúť v lehote 15 dní od jeho doručenia od prvostupňového
správneho orgánu, ktorý už vykonal potrebné úkony v zmysle § 57 ods. 1 Správneho poriadku v spojení
s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.
48. V tomto kontexte kasačný súd dospel k záveru, že ustanovenie § 19 ods. 3 prvá veta zákona

č. 211/2000 Z. z. počíta s týmto procesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom,
a preto sa ustanovuje 15 dňová lehota na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou,
tzn. od doručenia odvolania spolu so spisovým materiálom. Tento postup sa primerane aplikuje aj na
konanie o rozklade (§ 61 ods. 3 správneho poriadku). Rozhodnutiu o rozklade predchádza procesný
postuprozkladovejkomisieavyhotovenienávrhurozkladovoukomisiou,ktorávykonávaprocesnéúkony

spojené s predložením veci na rozhodnutie o rozklade, obdobne ako správny orgán prvého stupňa.
Rozkladová komisia preto tieto úkony robí najneskôr v lehote podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku
v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu zmienená
subsidiárna aplikácia správneho poriadku aj na konanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je v súlade
s princípom dobrej verejnej správy. Z tohto dôvodu najvyšší správny súd dospel k záveru, že lehota

na rozhodnutie ministrovi podľa § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. plynie od predloženia
rozkladu spolu so spisom...“
49. Uvedený právny názor je totožný aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„NS SR“) vyjadrený v jeho rozsudkoch sp. zn. 2Sžo- KS/259/2004 zo dňa 28. septembra 2005, sp. zn.
2Sži/7/2011 zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 8Sži/4/2012 z 30. januára 2013, sp. zn. 2Sži/7/2012 z 27.

marca 2013, 2Sži/3/2013 z 1. augusta 2013, 6Sžo/102/2015 z 27. júla 2016, na ktoré poukázal vo svojej
kasačnej sťažnosti aj žalovaný, ale aj v ďalších rozhodnutiach NS SR, napr. v rozhodnutiach so sp.
zn. 6Sži/5/2011, sp. zn. 5Sži/13/2013, sp. zn. 5Sži/8/2012, sp. zn. 3Sži/1/2013, sp. zn. 6Sži/3/2013, sp.
zn. 5Sži/21/2013, sp zn. 3Sži/19/2012. Pokiaľ žalobca poukazuje v tejto veci na judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, kasačný súd vo vzťahu

k judikatúre Najvyššieho správneho súdu Českej republiky uvádza, že rozhodnutiami Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky nie je viazaný. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sži/6/2013 z 19. marca 2014 odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že s týmto rozhodnutím
vychádzajúcim iba z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sa nestotožnil, a to s
poukazom na prevažujúcu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenú vyššie. Z novšej

judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje kasačný súd aj na jeho uznesenie sp. zn.
2Sžik/4/2019 zo dňa 27. januára 2021, v ktorom NS SR v obdobne posudzovanej veci vyhodnotil postup
povinnej osoby pri rozhodovaní o opravnom prostriedku voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu
podľa § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. a v spojení s § 22 ods. 1 a § 57 správneho poriadku
za správny a zákonný, rovnako ako vo všetkých vyššie uvedených rozhodnutiach.“

19. Z uvedeného vyplýva, že správny súd zaujal nesprávny právny názor na plynutie lehôt na
vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu, v dôsledku čoho sa stotožnil s názorom žalobcu o vzniku
fiktívneho rozhodnutia. Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu, kasačný
súd v prejednávanej veci konštatuje, že k vzniku stavu právnej fikcie tzv. fiktívneho negatívneho
rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 veta posledná zákona o slobode informácií nedošlo, keďže prvostupňový

orgán predložil osobitnej komisii odvolanie žalobcu dňa 29.06.2023 a žalovaná o ňom rozhodla dňa
03.08.2023, t. j. v lehote, ktorú stanovuje § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.V. Záver
20. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, a preto
napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho

súdu opätovne sa zaoberať podanou žalobou v zmysle právneho názoru kasačného súdu.
21. Povinnosťou správneho súdu v ďalšom konaní bude aj rozhodnúť aj o trovách konania, vrátane
nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.