Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by JUDr. Michaela Králiková
Legislation area – Trestné právo – Rodina a mládež
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 19T/68/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010403
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2026:6925010403.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní
dňa 19. februára 2026 v Revúcej, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, XXX XX D., E.
C., adresa na doručovanie písomností: F. X. XXXX XXX, XXX XX
G., E. C., bez zamestnania,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX si v G. a inde neplnil
vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére H. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom vyživovacia povinnosť mu
vyplývala z ustanovenia § 62 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine a bola mu aj určená
rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/8/2023 zo dňa 03.04.2023 tak, že je povinný prispievať
na výživu svojej dcéry sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa mesačne vždy do posledného dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Revúca, pričom svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne neplnil napriek tomu, že v uvedenom období
nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, a týmto konaním mu vznikol dlh na výživnom voči Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca vo výške 332,51 eur,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody súd obvineného z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obvineného A. B. obžalobu za skutok, ktorým mal
naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný odpovedal kladne "áno" na otázky
- podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, a či sa s obhajcom mohol radiť
o spôsobe obhajoby,
- podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
- podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za zločin jemu kladený za vinu a
- podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý
sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní a tiež na hlavnom pojednávaní. Z výpovede zástupkyne ÚPSVaR
Revúca, Mgr. Ivany Andrášikovej jednoznačne vyplynulo, že za rozhodné obdobie uvedené v obžalobe
dlžné výživné zaplatené nebolo a ani jeho časť. Z potvrdení ÚPSVaR Revúca tiež vyplynulo, že
obžalovaný je od 02.04.2025 naďalej vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jeho evidencia
stále trvá. Súd zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná
dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný má v registri trestov 9 záznamov, prevažne za majetkovú a násilnú trestnú činnosť.
Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/96/2024 zo
dňa 31.08.2024, právoplatným dňa 31.08.2024, za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorá začala plynúť dňa 01.09.2024.
V registri priestupkov má 49 záznamov za rôzne priestupky, či už na úseku cestnej dopravy, tiež za
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, či verejnému poriadku, ale aj za priestupky proti majetku
za drobné krádeže.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vyhodnotil povahu spáchaného trestného činu, jeho
závažnosť a spôsob spáchania vrátane následku, zavinenia, priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti,
ako aj osobu páchateľa a možnosť jeho prevýchovy. Súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne
ho oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Trestného zákona, a to
že už bol za trestný čin odsúdený. Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov podľa
§ 34 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu, ktorá
má predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou, prihliadajúc aj na povahu prejednávaného trestného činu, ako aj význam dotknutého
záujmu chráneného Trestným zákonom, a to nárok osoby oprávnenej na výživu, ktorý nárok vyplýva
priamo zo Zákona o rodine, súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného je potrebné uložiť trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici trestnej sadzby vo
výmere 6 mesiacov. Nakoľko obžalovaný prejednávaný úmyselný trestný čin z väčšej časti spáchalpočas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci tunajšieho okresného súdu, sp. zn.
0T/96/2024 súd postupom podľa § 49 ods. 3 Trestného zákona nemal inú možnosť ako uložiť tento trest
ako trest nepodmienečný.
Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (naposledy bol z výkonu trestu odňatia slobody
prepustený po vykonaní trestu dňa 25.04.2024) súd ho zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie
v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný
zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.