Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 23, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15Er/1128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116227540
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4116227540.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt s. č. XXX, XXX
XX C., proti povinnému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Výčapy – Opatovce, vedenej súdnym
exekútorom: E. A. F., sídlo exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, IČO: 37 852 167, pod
sp. zn. EX 643/2016, o vymoženie peňažného plnenia – zročného výživného a bežného výživného s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi E. A. F., sídlo exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01
Nitra, IČO: 37 852 167, trovy exekúcie vo výške 47,22 eura, ktoré si ponechá z poskytnutého preddavku
na odmenu a náhradu hotových výdavkov a zvyšok poskytnutého preddavku vo výške 52,78 eura je
povinný vrátiť do pokladne alebo na účet Okresného súdu Nitra podľa platobných údajov obsiahnutých

na príkaze na úhradu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto uznesenia, a to do 25 dní od doručenia
tohto uznesenia.

III. Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označenej exekučnej veci, v ktorej sa začalo konanie doručením návrhu na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi dňom 03.10.2016 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017) je vedená exekúcia na základe poverenia súdu z 18.10.2016, ktorým poveril na vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/62/2015 – 31
z 08.09.2015, súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, vo veci vymoženia zročného a bežného
výživného s príslušenstvom.

2. V udelenom poverení na vykonanie exekúcie súd na základe návrhu povereného súdneho exekútora
podľa § 44 ods. 9, § 197 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 určil súdnemu
exekútorovi preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov sumu 100,- eur, ktoré boli vyplatené
z prostriedkov súdu dňa 27.10.2016 (č. l. 13 súdneho spisu).

3. Súdu bol v priebehu exekúcie doručený podnet súdneho exekútora z 16.05.2024 na zastavenie

exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor
v podnete uviedol, že vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinného, ktorý záver založil na tom,
že povinný je dlhodobo nezamestnaný, je umiestnený v zariadení sociálnych služieb. Poberá starobný
dôchodok, z ktorého vzhľadom na nepostihnuteľnú časť nie je možné vykonávať zrážku. Ďalej zistil,
že povinný nemá účty v bankách, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Súdny exekútor
dospel preto k záveru, že u povinného nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku, ktorý by

podliehalexekúcii.Súdnyexekútorsiuplatnilodmenusúdnehoexekútoravovýške33,19euraanáhradu
hotových výdavkov vo výške 5,20 eura, ktoré si navýšil o daň z pridanej hodnoty.4. Súdny exekútor následne dňa 11.09.2025 predložil na výzvu súdu exekučný spis vedený vo veci danej
exekúcie za účelom preukázania nemajetnosti povinného a preukázania svojho nároku na náhradu trov

exekúcie.

5. Oprávnený sa k podnetu súdneho exekútora nevyjadril.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre
prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak (h/) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

9. Úvodom súd uvádza, že hoci je exekúcia v prejednávanej veci starou exekúciou podľa § 1 ods. 2

zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.
z.“ alebo „ZoUNEK“), keďže začala pred 1. aprílom 2017, keď poverenie na jej vykonanie, s ktorým je
spojené podľa § 44 ods. 2, § 46 ods. 1 Exekučného poriadku spojené začatie vykonávania exekúcie,
bolo súdnemu exekútorovi doručené 26.10.2016 a je vedená podľa prechodného ustanovenia § 243h
ods. 1 Exekučného poriadku podľa právnych predpisov účinných do 31.03.2017, tak na jej zastavenie

z dôvodu uplynutia rozhodnej doby sa podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK nevzťahuje tento zákon, keďže
je vedená vo veci vymoženia pohľadávky na výživnom.

10. Na to, aby prebiehal nútený výkon vykonateľného rozhodnutia oprávneného, musia byť splnené
právnym poriadkom ustanovené podmienky, medzi ktoré, v prípade, ak je rozhodnutie oprávneného

vymáhané podľa Exekučného poriadku, patrí aj podmienka, že v tom-ktorom okamihu vykonávacieho
konania nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučný súd je totiž povinný ex offo počas
celého exekučného konania skúmať, či nie sú naplnené dôvody zastavenia exekúcie, ktorá povinnosť
exekučného súdu vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V prípade, ak exekučný súd
kedykoľvek počas výkonu exekúcie zistí naplnenie dôvodov na zastavenie exekúcie (ktoré sú kogentne

upravené v ustanovení § 57 Exekučného poriadku a s poukazom na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
môžu byť upravené aj v osobitnom zákone), je povinný podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku aj bez
návrhu exekúciu zastaviť.

11. Je povinnosťou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného,

tietovyhodnotiťaaknaichzákladedospejekzáveru,žezakladajúdôvodnazastavenieexekúcie,jejeho
povinnosťou oznámiť to exekučnému súdu vo forme podnetu na zastavenie exekúcie. Konštatovanie
nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach
súdneho exekútora a relevantných dôkazoch.

12. Exekučný súd je povinný prihliadnuť na zákonné prekážky výkonu exekúcie takým spôsobom,
aby súčasne účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať pred súdom a aby bola
exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody. V exekučnom konaní
má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v tých prípadoch, v ktorých mu Exekučný poriadok dáva
právomoc rozhodnúť aj bez návrhu a práve o taký prípad ide aj pri rozhodovaní o zastavení exekúcie,

ktorú exekučný súd môže zastaviť aj bez návrhu (§ 57, § 58 Exekučného poriadku).

13. Práve nemajetnosť povinného je pritom jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie,
ustanoveným v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade ktorého zistenia je exekučný súd
povinný exekúciu zastaviť. Jedná sa o osobitný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia

exekučného súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu
a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii
pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciuzastaviť a to aj bez zreteľa na návrh či súhlas (prípadne aj nesúhlas) účastníka konania či súdneho
exekútora.

14. Súd zdôrazňuje aj teleologický výklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
keď účelom uvedeného ustanovenia je zabrániť, aby boli proti osobám po celú dobu ich života (v
prípade fyzických osôb), resp. po celú dobu ich existencie (v prípade právnických osôb) vedené zjavne
bezúspešné exekúcie, ktoré potom len nehospodárne a bezvýsledne zaťažujú justičný systém. V
prípade fyzických osôb, akou je aj povinný, je zmena majetkových pomerov nemajetného povinného,

ak nemajetnosť pretrváva určité dlhšie časové obdobie (ktorého dĺžku vzhľadom na súčasný vývoj
exekučného práva možno v prípade fyzických osôb ustáliť na 5 rokov - § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného
poriadku v znení účinnom od 01.04.2017), smerom do budúcnosti až do takej miery nepravdepodobná,
že v takejto veci možno exekúciu považovať už za zjavne bezúspešnú, ktorej ďalšie vedenie by bolo
nehospodárne a v konečnom dôsledku by len zvyšovalo trovy exekúcie, a tým zaťažovalo subjekty
exekučného konania.

15. Súd, konajúci ako exekučný súd, vychádzal z týchto východísk aj pri posudzovaní podnetu súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
pričom zistil nasledovné.

16. Súd z pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora zistil, že súdny exekútor v priebehu
exekúcie (trvajúcej k dnešnému dňu takmer 9 rokov) vykonával všetky potrebné šetrenia majetku
povinného a iné úkony exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá Exekučný poriadok. V priebehu
exekučného konania nebol zistený žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok povinného či majetok
na bankovom účte, z ktorých by bolo možné aspoň čiastočne uspokojiť pohľadávku oprávneného a

trovy exekúcie. Súdny exekútor zistil, že povinný je dlhodobo nezamestnaný, umiestnený v zariadení
sociálnych služieb, pričom poberá starobný dôchodok, z ktorého však nie je možné vykonávať
zrážky, keďže suma dôchodku povinného podľa oznámenia Sociálnej poisťovne adresovanej súdnemu
exekútorovi (č. l. 21 súdneho spisu) nie je vyššia, ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej
sumy dôchodku zraziť. Súdny exekútor súčasne nezistil žiadne skutočnosti nasvedčujúce reálnemu

predpokladu nadobudnutia majetku podliehajúcemu exekúcii.

17. Súd lustráciou Sociálnej poisťovne zistil, že povinný je poberateľom starobného dôchodku, avšak
ako súd už uviedol, z oznámenia Sociálnej poisťovne predloženého súdnym exekútorom vyplýva, že
suma dôchodku povinného nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku

zraziť. Súd ani vlastnými lustráciami majetku povinného nezistil, že by povinný vlastnil hnuteľný alebo
nehnuteľný majetok podliehajúci exekúcii.

18. Na základe uvedeného, keď v exekúcii trvajúcej takmer 9 rokov nebol dlhodobo zistený žiadny
majetok, ktorý by podliehal exekúcii a z ktorého by bolo možné čo i len sčasti uspokojiť trovy exekúcie

a o to viac exekvovanú peňažnú pohľadávku a neexistuje žiadny reálny predpoklad nadobudnutia
majetku dlžníkom podliehajúcim exekúcii, súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je naplnený
dôvod zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorého naplnenie stanovuje povinnosť súdu aj bez návrhu
takúto exekúciu podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť.

19. Súd preto I. výrokom tohto uznesenia podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1
Exekučného poriadku) exekúciu zastavil.

20. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak
je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena
a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

21. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinnýmá nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa
námietkam vyhovelo (§ 50).

22. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

23. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,

ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

24.Podľa§30avyhláškyč.68/2017Z.z.,ktorousavykonávajúniektoréustanoveniazákonač.233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v exekučnom konaní, ktoré sa
začalo a právoplatne neskončilo do 31. marca 2017, okrem exekučného konania ukončeného podľa

zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

25. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (inak
aj len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“) v znení účinnom do 31.03.2017, ak je súdny exekútor vylúčený z

vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

26. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada

zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

27. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.03.2017 rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

28. V prejednávanej veci trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, pozostávajú podľa § 196
v spojení s § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v prvom rade z odmeny
súdneho exekútora, ktorej minimálnu výšku stanovuje § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení
účinnom do 31.03.2017 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 30a vyhlášky č. 68/2017 Z. z.) v sume
33,19 eura (keď súdny exekútor si v podaní zo 16.05.2024 neuplatnil nárok na odmenu vo vyššej výške),

ktorá sa podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 navyšuje o daň z pridanej
hodnoty (ktorá je 23 %), keďže súdny exekútor je jej platiteľom, t. j. o 7,63 eura. Trovy exekúcie súdneho
exekútora pozostávajúce z jeho odmeny sú tak v celkovej výške 40,82 eura (ktorá je minimálnou výškou
odmeny súdneho exekútora, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, pri zastavení exekúcie).

29. Súd z pripojeného exekútorského spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 643/2016 zistil, že jeho
súčasťou je 1 poštová doručenka a 2 podacie obálky, na základe čoho mal za preukázané doručovanie
troch úradných zásielok v priebehu exekučného konania. Keďže súd všetky súdnym exekútorom
vykonané doručovania posúdil ako účelné, súdnemu exekútorovi podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995
Z. z. v znení účinnom do 31.03.2017 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 30a vyhlášky č. 68/2017 Z.

z.) patrí aj náhrada hotových výdavkov, ktoré v tejto súvislosti súdny exekútor vyčíslil vo výške 5,20 eura,
ktorá sa podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 navyšuje o daň z pridanej
hodnoty (ktorá je 23 %), keďže súdny exekútor je jej platiteľom, t. j. o 1,20 eura. Náhrady hotových
výdavkov súdneho exekútora sú tak v celkovej výške 6,40 eura.

30. Trovy exekúcie, pozostávajúce z nevyhnutných trov exekúcie navýšených o DPH (40,82 eura) a z
náhrad hotových výdavkov navýšených o DPH (6,40 eura), sú tak spolu vo výške 47,22 eura.

31. Vo vzťahu k navýšeniu odmeny a náhrady hotových výdavkov o 23 % daň z pridanej hodnoty
(DPH), teda vo výške účinnej od 01.01.2025, súd poukazuje na to, že vychádzajúc aj zo stanoviska

Finančnej správy Slovenskej republiky, tvorenej podľa § 2 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej
správe (inak aj len „zákon o finančnej správe“), táto považuje v prípade zastavenia exekúcie
súdom za deň dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty (inak aj len „zákon o DPH“) deň právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie,pretože služba, ktorá je predmetom dane z pridanej hodnoty, je ukončené až právoplatnosťou
rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie (stanovisko Finančnej správy Slovenskej republiky dostupné
na internetovej stránke https://podpora.financnasprava.sk/834238-Deň-vzniku-daňovej-povinnosti-v-

prípade-zastavenia-exekučného-konania-súdom).

32. Jednou z uznávaných pomocných výkladových metód je metóda výkladu dejín pôsobenia textu,
ktorejpodstataspočívavtom,žezohľadňuje,akobol,čijetextprávnejnormyvpriebehusvojejexistencie
vnímaný autoritami, pričom môže ísť o orgány aplikácie práva alebo o odborníkov (k tejto výkladovej

metóde napr. E., E., G., M: Interpretácia a argumentácia v práve. Wolters Kluwer s.r.o. : Bratislava. 2016.
s. 108)

33. Finančná správa Slovenskej republiky, ktorú tvoria podľa § 2 ods. 2 zákona o finančnej správe
všetky orgány finančnej správy, teda vrátane Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, do ktorého
pôsobnosti podľa § 4 ods. 3 písm. n) zákona o finančnej správe patrí informovanie osôb o ich právach

a povinnostiach (okrem iného) vo veciach daní a súčasne podľa § 4 ods. 3 písm. r) zákona o finančnej
správe je odvolacím orgánom vo veciach daní, je z hľadiska uvedenej pôsobnosti nepochybne autoritou,
ktorej vnímanie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (inak aj len „zákon o dani z príjmov“) relevantné
z hľadiska predmetnej pomocnej výkladovej metódy.

34. Finančná správa Slovenskej republiky pritom v uvedenom stanovisku považuje za dátum dodania
služby, ktorým dňom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH až deň právoplatnosti
rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie, k čomu logicky nemôže dôjsť predo dňom vydania rozhodnutia
súdu o zastavení exekúcie.

35. Vzhľadom na absenciu vymedzenia dňa ukončenia služby spočívajúcej vo vykonávaní exekučnej
činnosti súdnym exekútorom pri zastavení exekúcie rozhodnutím súdu súd v prejednávanej veci na
základe pomocnej výkladovej metódy dejín pôsobenia textu orgánmi aplikácie práva uzatvára, že dňom
vzniku daňovej povinnosti súdneho exekútora zaplatiť daň z pridanej hodnoty je pri zastavení exekúcie
rozhodnutím súdu podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení

exekúcie ako deň, kedy dochádza k ukončeniu poskytovanej služby (exekučnej činnosti) súdnym
exekútorom.

36. V prejednávanej veci logicky rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nenadobudne právoplatnosť
skôr ako 23.02.2026, ktorým dňom najskôr dôjde k ukončeniu poskytovanej služby súdnym exekútorom

(ktorá dodávaná služba podlieha podľa zákona o DPH dani z pridanej hodnoty) a tým aj vzniku daňovej
povinnosti súdneho exekútora podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. V čase vzniku daňovej povinnosti je
pritom základná sadzba dane na služby podľa § 27 ods. 1 zákona o DPH vo výške 23 %, a preto odmena
akoajnáhradyvýdavkovsúdnehoexekútorajenutnézvýšiťpráveotútosadzbudanezpridanejhodnoty.
Rozhodujúce z hľadiska daňového práva je totiž to, kedy došlo k dodaniu služby v zmysle zákona

o DPH (nie z hľadiska Exekučného poriadku či jeho vykonávacej vyhlášky upravujúcej nároky súdneho
exekútora), ktorý je definovaný v § 19 ods. 2 zákona o DPH tak, že týmto je dňom, kedy bolo poskytnutie
služby ukončené a ktoré ukončenie poskytnutia služby je samotnou Finančnou správou Slovenskej
republiky vo vzťahu k službe dodávanej súdnym exekútorom formou vykonávania exekúcie pri zastavení
exekúcie rozhodnutím súdu vymedzené až dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.

37. Keďže v prejednávanej veci bola I. výrokom tohto uznesenia zastavená exekúcia z dôvodu, že
majetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,pričomexekúciabolavykonávanánavymoženie
pohľadávky na výživnom, platí trovy exekúcie vo výške 47,22 eura podľa § 203 ods. 2 vety druhej
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 súd, ktorý nemá právo na ich náhradu.

38. Avšak vzhľadom na to, že súd v prejednávanej veci podľa § 197 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.03.2017 určil v poverení na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi preddavok
na odmenu a náhradu hotových výdavkov sumu 100,- eur, ktoré mu boli vyplatené dňa 27.10.2016 (bod
2. odôvodnenia), platba trov exekúcie vo výške 47,22 eura sa vysporiada z poskytnutého preddavku,

a to tak, že v rozsahu priznaných trov exekúcie vo výške 47,22 eura si tieto súdny exekútor ponechá
z preddavku poskytnutého súdom a zvyšok poskytnutého preddavku vo výške 52,78 eura vráti súdu,
pričom podľa § 2 v spojení s § 234 ods. 2 a § 232 ods. 3 CSP určil súdnemu exekútorovi lehotu na plnenie
v dĺžke 25 dní, a to z dôvodu, aby táto nepredchádzala nadobudnutiu právoplatnosti I. výroku tohtouznesenia, keďže výrok uznesenia o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, je výrokom závislým
na výroku o zastavení exekúcie.

39. Súd preto podľa § 200 ods. 5 v spojení s 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017 (v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku) II. výrokom
tohto uznesenia priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,22 eura, ktoré si ponechá z
poskytnutého preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov a zvyšok poskytnutého preddavku
vo výške 52,78 eura je povinný vrátiť do pokladne alebo na účet Okresného súdu Nitra podľa platobných

údajov obsiahnutých na príkaze na úhradu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto uznesenia, a to do
25 dní od doručenia tohto uznesenia a III. výrokom tohto uznesenia podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku rozhodol, že súd nemá právo na náhradu zaplatených trov exekúcie.

40. Záverom súd pre úplnosť dopĺňa, že oprávnený A. B. nadobudol v priebehu tohto exekučného
konania podľa § 8 Občianskeho zákonníka plnoletosť (dňa 30.03.2018 dovŕšením veku 18 rokov) a tým

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, čím došlo podľa § 26 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 2 v spojení s § 67 a 68 ods. 1 Civilného sporového poriadku k absolútnemu zániku jeho zákonného
zastúpenia v exekučnom konaní matkou H. B..

41. Oprávnený, na začiatku exekučného konania zastúpený matkou ako zákonným zástupcom (§ 9a

Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 67, § 68 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, § 26, § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) udelil
dňa 21.09.2016 splnomocnenie na svoje zastupovanie v tomto konaní advokátskej kancelárii C. F. I. H.
J. A., IČO: 50 361 864.

42. Vychádzajúc z judikátu R 17/1987, na ktorý doposiaľ aj za účinnosti Civilného sporového poriadku
odkazuje aj súčasná doktrína civilného procesu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022), rodič
ako zákonný zástupca môže za dieťa udeliť splnomocnenie advokátovi na jeho zastupovanie, avšak
v tom rozsahu, v akom je oprávnený sám konať za účastníka konania – dieťa bez plnej spôsobilosti

na procesné úkony. Keďže rodič ako zákonný zástupca dieťaťa bez plnej spôsobilosti na procesné
úkony je oprávnený sám konať za takéto dieťa len do nadobudnutia jeho spôsobilosti na právne úkony
v plnom rozsahu, ktorú nadobúda plnoletosťou (§ 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nemôže udeliť,
resp. účinky ním udeleného splnomocnenia advokátovi, resp. advokátskej kancelárie na zastupovanie
dieťaťa nemôžu trvať aj v čase po nadobudnutí jeho plnoletosti, a tým spôsobilosti na právne úkony

(i procesnej spôsobilosti - § 67 Civilného sporového poriadku) v celom rozsahu. Zánikom zákonného
zastúpenia dieťaťa rodičom preto zanikajú aj účinky plnomocenstva udeleného zákonným zástupcom
– rodičom dieťaťa advokátovi, resp. advokátskej kancelárii, keďže ako súd už uviedol, rodič dieťaťa po
nadobudnutí jeho plnoletosti v priebehu konania už nie je oprávnený konať za dieťa v žiadnom rozsahu,
pričom udeliť za neplnoleté dieťa plnomocenstvo advokátovi, resp. advokátskej kancelárií je oprávnený

len v tom rozsahu, v akom je sám za neplnoleté dieťa oprávnený ako zákonný zástupca konať.

43. Z týchto dôvodov súd ani v záhlaví tohto uznesenia už neoznačil advokátsku kanceláriu JUDr. Peter
Havlík advokátska kancelária s.r.o., IČO: 50 361 864 ako splnomocneného zástupcu oprávneného.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s §
58 ods. 5 v spojení s § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Proti II. a III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).