Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 85P/185/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125219490
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125219490.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:

A. A., nar.XX.X.XXXX a B. A., nar.XX.X.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom na Staničnom námestí č.9 v
Košiciach, deti rodičov - matky: C. D., nar.X.X.XXXX, bytom E. centrum pre matky s deťmi, F. X, E. - E.
G. H., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Filip Balla s.r.o., so sídlom na I. XX/XX H. E. a otca:
A. A., nar.X.X.XXXX, trvale bytom G. A. XXXX/X, E., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Z v e r u j e maloleté deti A. A., nar.XX.X.XXXX a B. A., nar.XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 110 Eur mesačne, na výživu maloletej B.
sumou 90 Eur mesačne, vždy do 20.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom
11.11.2025 do budúcna.

IV. Dlžné výživné na maloletú A. za obdobie od 11.11.2025 do 31.3.2026 spolu v sume 516,86 Eur je
povinný otec uhradiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 30 dní od doručenia rozsudku.

V. Dlžné výživné na maloletú B. za obdobie od 11.11.2025 do 31.3.2026 spolu v sume 423 Eur je povinný
otec uhradiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 30 dní od doručenia rozsudku.

VI. Styk otca s maloletými deťmi neupravuje.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka maloletých detí A. a B. A. podala na tunajšom súde dňa 11.11.2025 návrh na
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorý odôvodnila tým, že nežije s otcom
maloletých detí v spoločnej domácnosti. Navrhla, aby súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej
starostlivostiazostranyotcanavrhlaurčiťvýživnénamaloletúA.vovýške50Eurmesačneanamaloletú
B. vo výške 50 Eur mesačne, a to od podania návrhu do budúcna.

2. Aktuálny pobyt otca maloletých detí sa súdu zistiť nepodarilo. Pri šetrení pomerov v rodine maloletých
detí kolíznym opatrovníkom, v januári 2026, matka maloletých detí uviedla, že by sa mal zdržiavať na
Slovensku, konkrétne v niektorej z chatiek v lokalite B. F.. Súd presné bydlisko otca nezistil. Súdne
zásielky – návrh a prvotné úkony, boli otcovi maloletých detí doručené oznámením o podanej žalobena úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v súlade s ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené na adresu trvalého bydliska podľa ust. § 106
ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti riadne a včas

predvolaného otca maloletých detí.

3. Kolízny opatrovník maloletých detí odporučil súdu vyhovieť návrhu matky, zveriť obe maloleté deti
do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca ako povinného rodiča navrhol určiť primerané výživné,
podľa princípu potencionality príjmu otca, s poukazom na odôvodnené potreby maloletých detí a styk

otca s maloletými deťmi navrhol neupravovať.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých detí, oboznámením sa so správou ÚPSVaR
v Košiciach z prešetrenia pomerov v rodine, ako aj s ďalším obsahom spisu a zistil skutočný stav vo veci:

5.MaloletédetiA.A.,nar.XX.X.XXXXaB.A.,nar.XX.X.XXXXpochádzajúzdružobnéhopomerurodičov.

Z družobného pomeru pochádza aj plnoletý A. A., nar.XX.X.XXXX a tiež maloletý J. D., nar.XX.X.XXXX,
u ktorého nie je otcovstvo určené, za biologického otca matka označila A. A., nar.X.X.XXXX. Rodičia
maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti približne od C. XXXX.

6. Matka žije s maloletými deťmi A., B. a J. v krízovom centre, v jednoizbovej bytovej jednotke, bývajú

tu od júna 2025. Matka maloletých detí je nemajetná, je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako
uchádzačka o zamestnanie, vykonáva aktivačné práce, jej príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi a rodinné
prídavky na deti spolu v sume 678 Eur mesačne. Iný príjem matka nemá. Náklady na bývanie uviedla
vo výške 175 Eur mesačne, na stravu 300 Eur mesačne.

7. Maloletá A. je žiačkou X.K. G. J. L. M. N. H. E., v L. F. E., je zdravá. Maloletá B. je žiačkou X.K. G.
O. M. N. E., je zdravá. Obe deti sa stravujú aj v školskej jedálni. Matka maloletým deťom zabezpečuje
všetky ich nevyhnutné potreby. Otec na výživu detí ničím matke neprispieva, ani im nič nezakupuje.

8. Obe maloleté deti kolíznej opatrovníčke zhodne uviedli, že chcú bývať s matkou, nakoľko v čase, keď

žili rodičia spolu, v chate, otec veľa pil. S matkou majú vytvorený pekný vzťah. Maloletá A. otca stretla
v decembri 2025, otec sa s ňou chcel rozprávať, ona veľmi nechcela.

9. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 4.12.2025 vyplýva, že otec
maloletých detí A. A., nar.X.X.XXXX, bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade

práce v roku 2023. Vyradený bol pre nespoluprácu. Nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

10. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že v období od 29.4.2024 do 31.8.2024 bol na dohodu
o vykonaní práce zamestnaný v J. P., J.. Košice, v tomto období mal vymeriavací základ (hrubý príjem)
vo výške maximálne 94 Eur mesačne. V období od 14.5.2025 do 31.5.2025 bol na dohodu o vykonaní

práce zamestnaný v J. I., J.. N., vymeriavací základ za toto obdobie mal vo výške 40 Eur. O. I., J.
sa písomne súdu vyjadril, že pracovný výkon zamestnanca (A. A.) bol nestabilný, so sklonmi častého
požívania alkoholu v práci.

11.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktorínežijúspolu,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
12. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť
práva a povinností rodičov k maloletým deťom A., keďže rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej

domácnosti. Súd zveril maloleté deti A. a B. A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj zabezpečuje
faktickú starostlivosť o deti, má vytvorené podmienky v domácnosti, kde býva, na zabezpečenie osobnej
každodennej starostlivosti o deti, v starostlivosti matky o maloleté deti neboli nedostatky kolíznym
opatrovníkom zistené. Obe maloleté deti zhodne vyjadrili svoju vôľu ostať v starostlivosti matky, s ktorou
majú vytvorený vrúcny citový vzťah. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval, keďže matka

maloletých detí upraviť styk otca s maloletými deťmi nežiadala, otec skutočný záujem o maloleté deti
neprejavuje.13. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

17.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktorý povinný na seba berie.

20. Pri určení výšky výživného pre maloleté deti súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových
pomerov oboch rodičov, prihliadol na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará, ako

ajzodôvodnenýchpotriebmaloletýchdetí.Odôvodnenépotrebydieťaťasúovplyvňovanéschopnosťami
a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby
dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti
a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

21. Pomery u otca maloletých detí, jeho skutočný príjem ani jeho aktuálne bydlisko sa súdu zistiť
nepodarilo. Podľa vyjadrenia matky je bez práce, má sklon k požívaniu alkoholických nápojov. Má
ukončené základné vzdelanie. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by objektívne
existovali nejaké skutočné dôvody, pre ktoré by otec maloletých detí nemohol vykonávať nejakú prácu

a dosahovať aspoň minimálnu mzdu. V roku 2025 bola na Slovensku stanovená výška minimálnej
mesačnej mzdy vo výške 816 Eur mesačne brutto, čo je približne v čistom 661 Eur. Súd je názoru, že je
objektívne v možnostiach a schopnostiach otca, v prípade, ak by sa zamestnal, dosahovať príjem aspoň
vo výške 661 Eur mesačne netto, t.j. minimálnu mesačnú mzdu. Z tejto potenciálnej výšky príjmu otca
súd preto stanovil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom A. a B. A.. Podľa aktuálnych kritérií na

určenie výživného – B. B. J., je výška výživného pri dvoch nezaopatrených deťoch – u maloletej A., J.
H., H. výške 18 % netto príjmu povinného rodiča, čo je pri príjme otca vo výške 661 Eur približne suma
118 Eur mesačne a u maloletej B. – O. M., Q. J. H., vo výške 14% netto príjmu povinného rodiča, čo je
zo sumy 661 Eur približne 92 Eur mesačne. Súd preto určil výživné na maloleté deti A. a B. vo výške
110 Eur mesačne a 90 Eur mesačne, podľa Metodiky MS SR na výpočet výživného.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Matka maloletých detí žiadala určiť výživné na obe deti od podania návrhu, t.j. od 11.11.2026. Za
toto obdobie otec na výživu detí ničím matke neprispel. Súd určil výživné na maloletú A. vo výške 110
Eur mesačne a na maloletú B. vo výške 90 Eur mesačne za obdobie od 11.11.2025 do 31.3.2026, t.j.
do vyhlásenia rozsudku. Jedná sa o obdobie 4 mesiacov a 21 dní. Dlžné výživné za toto obdobie namaloleté deti A. vo výške 516,86 Eur a na maloletú B. vo výške 423 Eur určil povinnosť otcovi maloletých
detí zaplatiť do 30 dní od doručenia rozsudku.

24.Rozhodnutieotrováchkonaniasaopieraoustanovenie§52CMP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP )
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.