Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/22/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125450189
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125450189.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Bobrovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v
právnej veci navrhovateľa Valasaha GmbH, založená a existujúca podľa právneho poriadku Rakúskej
republiky, so sídlom Jägerstraße 14/20, 1200 Viedeň, Rakúska republika, identifikačné číslo: FN561063,
zapísaná v obchodnom registri Rakúskej republiky pod č. FN 561063, právne zastúpeného :Škubla

& Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154
a Marián Šulík advokát, s.r.o. so sídlom Hlaváčikova 41, 841 05 Bratislava, IČO:47 258 756, proti
odporcovi: Invictum Holdings, a.s., so sídlom Erenburgova 15, 984 01 Lučenec, IČO: 48 010 715, právne
zastúpenému GARAJ & Partners, s.r.o. Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava, IČO:35 951 125,
o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/145/2025-105 zo dňa 08. decembra 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/145/2025-105 zo dňa 08. decembra
2025 v napadnutej I. a II. výrokovej vete mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia zamieta.

II. V napadnutej III. výrokovej vete mení uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

63Cb/145/2025-105 zo dňa 08. decembra 2025 tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie nepriznáva.

III. Odporca má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou odporcovi zakázal
odplatne alebo bezodplatne:

i.scudziť (predať, zameniť, darovať), ii. prenajať, iii. vložiť do základného imania, kapitálového fondu
či iného fondu akejkoľvek právnickej osoby, iv. zaťažiť akýmkoľvek vecným právom k cudzej veci
(založiť, zriadiť predkupné právo, vecné bremeno), alebo inak zaťažiť a nakladať s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v katastrálnom území A., obec: Lučenec, okres: Lučenec, zapísanými na liste
vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Lučenec - katastrálnym odborom, a to (i) pozemok
„C“ KN p.č. 2261/1, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera 72 m2 ; (ii) pozemok „C“ KN

p.č. 2261/2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera 253 m2 ; (iii) pozemok „C“ KN p.č.
2262/1, druh pozemku: Záhrada, výmera 211 m2 ; (iv) pozemok „C“ KN p.č. 2262/2, druh pozemku:
Zastavaná plocha a nádvorie, výmera 14 m2 ; (v) stavba so súp. č. 1718, popis stavby: Polyfunkčný
dom, postavenej na pozemku s p.č. 2261/2 a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Druhou výrokovou vetou odporcovi zakázal na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom
území A., obec: Lučenec, okres: Lučenec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným

úradomLučenec-katastrálnymodborom,ato(i)pozemok„C“KNp.č.2261/1,druhpozemku:Zastavaná
plocha a nádvorie, výmera 72 m2; (ii) pozemok „C“ KN p.č. 2261/2, druh pozemku: Zastavaná plochaa nádvorie, výmera 253 m2; (iii) pozemok „C“ KN p.č. 2262/1, druh pozemku: Záhrada, výmera 211
m2; (iv) pozemok „C“ KN p.č. 2262/2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera 14 m2; (v)
stavba so súp. č. 1718, popis stavby: Polyfunkčný dom, postavenej na pozemku s p.č. 2261/2 vykonávať

akúkoľvek stavebnú činnosť a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Treťou výrokovou
vetou rozhodol, že navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 03.12.2025 domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia v znení, ako ho okresný súd nariadil. Podanie návrhu na nariadenie

neodkladnéhoopatrenianavrhovateľodôvodniltým,že:"Navrhovateľaodporcauzatvorilidňa24.2.2023
zmluvu o kúpe a predaji akcií v spoločnosti VALASAHA Group, a. s, so sídlom Na Rákoši 9263, 960
01 Zvolen, IČO: 43 894 151, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel:
Sa, vložka č. 1256/S, v zmysle ktorej navrhovateľ nadobudol 72% podiel na základnom imaní Valasaha
Group od Odporcu. Po uzatvorení zmluvy navrhovateľ zistil, že účtovné závierky Valasaha Group boli
v časti týkajúcej sa jej majetku nesprávne a zavádzajúce, čím bola hodnota Valasaha Group (a teda aj

kúpna cena za tieto akcie) umelo navýšená. Navrhovateľovi týmto vznikol nárok na zaplatenie sumy vo
výške 446.222 € z titulu náhrady škody. V nadväznosti na toto zistenie navrhovateľ podal dňa 22.5.2025
žiadosť o začatie rozhodcovského konania, ktorým sa domáha nároku. Toto konanie v súčasnosti
prebieha pred Medzinárodným rozhodcovským súdom Medzinárodnej obchodnej komory (International
Court of Arbitration of the International Chamber of Commerce) pod č. 29536/ICA7, pričom toto konanie

je pre účely konania o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné považovať za
konanie vo veci samej. Odporca je okrem iného vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. A.,
obec: Lučenec, okres: Lučenec, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom
Lučenec - katastrálnym odborom:
a. pozemok „C“ KN p.č. 2261/1, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera 72 m2

b. pozemok „C“ KN p.č. 2261/2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera 253 m2
c. pozemok „C“ KN p.č. 2262/1, druh pozemku: Záhrada, výmera 211 m2
d. pozemok „C“ KN p.č. 2262/2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera 14 m2
e. stavby so súp. č. 1718, popis stavby: Polyfunkčný dom, postavenej na pozemku s p.č. 2261/2;

3. Z verejne dostupného výpisu z LV č. XXXXX vyplýva, že na uvedených nehnuteľnostiach boli
vyznačené dve plomby o zmene práv k nehnuteľnostiam v zmysle ust. § 44 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v
znení neskorších predpisov, a to:
a. plomba vyznačená na základe V-2820/2025 (Zmluva o zriadení záložného práva);

b. a plomba vyznačená na základe V-2821/2025 (Kúpna zmluva),
(konania vedené pod č. V-2820/2025 a V-2821/2025 ďalej spoločne len „Vklady“). Z uvedených
informácií je zrejmé, že odporca má v úmysle scudziť nehnuteľnosti. Navrhovateľ a odporca uzatvorili
zmluvu, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok. Je teda nepochybné, že existuje právny vzťah medzi
sporovými stranami a peňažná pohľadávka navrhovateľa. Z výpisu LV XXXXX je podľa navrhovateľa

zrejmé, že odporca má v úmysle scudziť nehnuteľnosti, pričom už pristúpil k realizácii úkonov
(uzatvorenie kúpnej zmluvy, podanie návrhov na Vklady) s cieľom zmenšiť svoj majetok. Takéto konanie
podľa názoru navrhovateľa nepochybne smeruje k sťaženiu uspokojenia nároku, resp. k sťaženiu
budúcej exekúcie. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že odporca v ostatných rokoch výrazne utlmil
svoju podnikateľskú činnosť, pričom v roku 2024 znížil zisk o 98% na 10.853 € a tržby mu klesli o

29% na 114.441 €, napr. oproti roku 2022, kedy jeho tržby dosahovali 1.300.000 € a zisk 1.080.000
€. Podľa názoru navrhovateľa existuje dôvodná obava, že nárok navrhovateľa, predstavujúci takmer
500.000 € by s ohľadom na vývoj podnikateľskej činnosti odporcu a jej výsledkov nebol uspokojený. Z
toho dôvodu je potrebné zabezpečiť, aby sa odporca nemohol zbaviť svojho nehnuteľného majetku, a
to prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia. Nariadením tohto neodkladného opatrenia

nebude vytvorený nenávratný stav, nakoľko predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je uloženie takých povinností, ktoré by nenávratne upravovali stav (napr. nepožaduje sa uloženie
povinnosti stavbu odstrániť)."

4. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že "okrem nehnuteľností zapísaných na LV XXXXX je

odporca (spolu)vlastníkom nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v okrese Lučenec, k.ú. A. B. C.. V prípade týchto nehnuteľností však ide o
pozemky s nízkou výmerou (od 84 m2), pričom v mnohých prípadoch odporca ani nie je ich výlučným
vlastníkom (s výnimkou pozemku „C“ KN p. č. 1044 evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX). Naviac,v každom prípade sú tieto pozemky čo do ich druhu ornou pôdou, resp. trvalým trávnatým porastom,
ktorých hodnota podľa názoru navrhovateľa nepokrýva hodnotu celého nároku. Zo zverejnených ponúk
realitných kancelárií týkajúcich sa predaja ornej pôdy v okrese Lučenec je zrejmé, že hodnota týchto

pozemkov sa pohybuje v rozmedzí 0,60 - 0,95 €/m2. Naopak, prevádzané nehnuteľnosti a najmä
polyfunkčný dom (stavba so súp. č. 1718, popis stavby: Polyfunkčný dom, postavená na pozemku s
p.č. 2261/2 zapísaná na LV XXXXX) predstavujú najbonitnejšiu časť majetku odporcu. Zo zverejnených
ponúk realitných kancelárií týkajúcich sa predaja polyfunkčných objektov v meste Lučenec je zrejmé,
že hodnota takýchto polyfunkčných objektov sa pohybuje v rozmedzí 260.000 € - 309.000 €. Z tohto

dôvodu navrhovateľ navrhuje vydať neodkladné opatrenie vo vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam.
Navrhovateľ preto žiada o nariadenie neodkladného opatrenia, za účelom zabezpečenia riadneho
výkonu exekúcie/budúceho uspokojenia nároku."

5. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, §
329 ods. 1, § 330 ods. 1 CSP a uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia je potrebné, aby

súdskúmal,činavrhovateľdôvodynanariadenieneodkladnéhoopatreniaosvedčil.Mieraosvedčeniasa
spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti
musí byť dostatočne presvedčivé. Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe
ničím nepodloženého tvrdenia navrhovateľa, resp. na základe domnienky a fikcie, bez toho, aby boli
náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách strán, potrebe neodkladného opatrenia. Súd

neodkladným opatrením poskytuje strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda že jeho subjektívne
právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť nie sú celkom nepochybné.

6. Ďalej uviedol, že pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vždy rieši pomer

dvoch proti sebe stojacích rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu, pričom musí zároveň
starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv. Z charakteru tohto právneho inštitútu
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd síce zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

7. Zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení (§ 325 CSP v spojení s § 326 ods. 1
CSP) vyžaduje, aby navrhovateľ súdu osvedčil jednak samotný návrh, ako i potrebu neodkladnej úpravy
pomerov sporových strán, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V tomto smere

je potrebné uviesť, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, i keď môže byť niekedy pre stranu sporu obtiažna.

8. Súd prvej inštancie skonštatoval, že sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
ako aj so všetkými listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a

návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za dôvodný.

9. Súd mal za to, že zo všetkých uvedených skutočností a listinných dôkazov je zrejmé, že navrhovateľ
osvedčil, že je momentálne potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami konania. Súd je toho
názoru, že nariadený rozsah neodkladného opatrenia počas konania je primeraný vyššie uvedenému

sledovanému legitímnemu účelu. Z výpisu LV XXXXX je podľa tunajšieho súdu preukázané, že odporca
má v úmysle scudziť nehnuteľnosti, pričom už pristúpil k realizácii úkonov (uzatvorenie kúpnej zmluvy,
podanie návrhov na vklady) s cieľom zmenšiť svoj majetok. Takéto konanie podľa názoru súdu zjavne
smeruje k sťaženiu uspokojenia nároku, resp. k sťaženiu budúcej exekúcie. Navyše navrhovateľ
korektne preukázal (prostredníctvom poukázania na verejne dostupný portál D.), že odporca v ostatných

rokoch výrazne utlmil svoju podnikateľskú činnosť. Podľa názoru súdu preto momentálne reálne
existuje dôvodná obava, že nárok navrhovateľa, predstavujúci takmer 500.000 € by s ohľadom na vývoj
podnikateľskejčinnostiodporcuajejvýsledkovneboluspokojený.Ztohodôvodujepotrebnézabezpečiť,
aby sa odporca nemohol zbaviť svojho nehnuteľného majetku. Čo do zachovania proporcionality medzi
výškoupohľadávkynavrhovateľa(takmer500.000,-Eur)azabezpečenianehnuteľnéhomajetkuodporcu

(jeho hodnota je približne 309.000,- Eur), súd uviedol, že sa mu táto javí ako zachovaná.

10. Určiť povinnosť navrhovateľovi, aby podal žalobu vo veci samej súd neukladal, nakoľko navrhovateľ
si túto povinnosť už splnil podaním návrhu pred Medzinárodným rozhodcovským súdom Medzinárodnejobchodnej komory (International Court of Arbitration of the International Chamber of Commerce) pod
č. 29536/ICA7.

11. Súd uviedol, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, v zmysle § 255 ods. 1 CSP vznikol
proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12.Protiuzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieodporca,ktoréodôvodnilustanovením
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/, h/ CSP.

13. Uviedol, že návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia považuje za nedôvodný a
uznesenie za nesprávne z viacerých dôvodov. V danom v prípade neboli dodržané procesné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, neboli osvedčené dôvody na jeho vydanie a zároveň uznesenie
je vo svojej podstate nepreskúmateľné a arbitrárne.

14. Odporca považuje návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia za vadný, nakoľko
nemá všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 CSP, čo zakladá odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. V návrhu navrhovateľ uviedol len to, že uzatvoril s odporcom
zmluvu o kúpe a predaji akcií a že zistil, že účtovné závierky nadobudnutej spoločnosti boli nesprávne a
zavádzajúce, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za opísanie skutočností, ktoré by dostatočne

hodnoverne osvedčovali dôvodnosť nároku vo veci samej. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemôže
byť nahradené odkazom na dôkazy (napr. na znalecký posudok p. E.). Z dôvodu absencie takejto
podstatnej náležitosti návrhu mal súd prvej inštancie návrh navrhovateľa odmietnuť.

15. Odvolateľ ďalej uviedol, že ak by sa odvolací súd nestotožnil s názorom odporcu uvedeným

v predchádzajúcom bode odvolania, potom by však v každom prípade mal súd prvej inštancie
odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, v ktorom sa navrhovateľ dožadoval
zákazu nehnuteľnosti prenajať alebo na nehnuteľnostiach vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť,
nakoľko obmedzenie odporcu pri takomto nakladaní alebo zaobchádzaní s nehnuteľnosťami nemá
žiadne opodstatnenie. V návrhu nie je toto obmedzenie nijako skutkovo odôvodnené, a to ani čo do

hrozby takýchto úkonov, ani čo do následkov takýchto úkonov. V návrhu teda absentuje vo vzťahu k
predmetným obmedzeniam opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravypomerovaleboobavu,žeexekúcia budeohrozená,t.j.návrhmávadu,čozakladáodvolacídôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Navyše ani súd prvej inštancie potrebu zákazu prenájmu a výkonu
akejkoľvek stavebnej činnosti na nehnuteľnostiach nijako neodôvodnil, v dôsledku čoho je uznesenie

minimálne v tejto časti arbitrárne, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

16. Podľa odporcu uznesenie vydal miestne nepríslušný súd, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365
ods.1písm.a)CSP,keďževprejednávanejvecimalrozhodovaťOkresnýsúdLučenec,lebojedanájeho
výlučná miestna príslušnosť podľa § 20 písm. a/ prípadne d/ CSP, nakoľko vec sa týka nehnuteľností

nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., prípadne vec súvisí s rozhodcovským konaním (ak sa
miesto rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný
súd, v ktorom obvode má žalovaný adresu trvalého pobytu alebo sídla). Ak by aj vo veci nebola daná
výlučná miestna príslušnosť, potom je potrebné riadiť sa všeobecnou miestnou príslušnosťou podľa § 13
a 15 CSP, ktorá taktiež svedčí v prospech Okresného súdu Lučenec, nakoľko v jeho obvode má odporca

svoje sídlo. V predmetnom prípade sa neodkladné opatrenie týka nehnuteľností, čo jednoznačne spadá
pod občianskoprávne a nie obchodnoprávne spory. Navyše miestna príslušnosť Okresného súdu
Banská Bystrica nie je daná, a to ani na prejednanie obchodnoprávneho sporu, nakoľko tento súd nie
je ani by nebol miestne príslušný na konanie a rozhodovanie vo veci samej, a to z toho dôvodu, že jeho
príslušnosť bola stranami vylúčená uzavretím rozhodcovskej doložky.

17. Podľa odporcu pre nariadenie neodkladného opatrenia uznesením nebola naplnená procesná
podmienka podľa § 324 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V predmetnom
prípade bolo možné sledovaný účel (zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa pre obavu sťaženia

budúcej exekúcie) dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, aj keď podmienky na jeho nariadenie tiež nie
sú naplnené. Uvedené zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Zabezpečovacím
opatrením t.j. záložným právom pritom mohli byť zaťažené nielen nehnuteľnosti, ale aj ďalší majetok
odporcu, najmä nehnuteľnosti v jeho vlastníctve odlišné od nehnuteľnosti a pohľadávka z účtu v banke.Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam nebolo a priori vylúčené tým, že by došlo
k prevodu nehnuteľností z odporcu na kupujúceho ako tvrdí navrhovateľ. Zabezpečovacie opatrenie
prechádza, respektíve je záväzné aj pre právnych nástupcov v zmysle § 228 CSP v spojení s § 234

ods. 2 CSP.

18.Odporcaďalejpoukázalnato,žesúdprvejinštancieautomatickyprevzalargumentáciunavrhovateľa
o tom, že práve prevodom nehnuteľností bude exekúcia ohrozená a vôbec pritom nevyhodnotil a
nezobral na zreteľ verejne dostupné formácie alebo informácie vyplývajúce z návrhu navrhovateľa.

Konkrétne odplatný charakter kúpnej zmluvy znamenajúci len transformáciu majetku odporcu, ďalšie
majetky - nehnuteľnosti, ktoré odporca vlastní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 175/2017-44, z ktorého vyplýva: „že procesný postup súdu prvej
inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania, kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť rozhodnutia
odvolacieho súdu (§ 236 v spojení s § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP), ktorej sa odvolací súd nemôže

zbaviť tým, že sa v odôvodnení svojho uznesenia obmedzí na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia". Tieto tvrdenia a argumenty sú vysoko zavádzajúce a nezodpovedajú realite.
Najbonitnejšou nehnuteľnosťou vo vlastníctve odporcu nie sú predávané nehnuteľnosti, ale kaštieľ
Kráľovský Vŕšok, prípadne iné pozemky, kde sa podľa územného plánu mesta Lučenec plánuje
výstavba rodinných domov. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Sudcovské záložné
právo bolo možné zriadiť tak k nehnuteľnostiam ako aj k ďalším nehnuteľnostiam a k pohľadávke
z účtu v banke. Nevyužitie tejto možnosti zo strany navrhovateľa zakladá povinnosť príslušného
súdu zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že bolo možné vykonať menej
invazívny zásah do práv odporcu, a to zabezpečovacím opatrením súdu v zmysle CSP vo vzťahu k

nehnuteľnostiam alebo k iným nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu alebo k finančným prostriedkom
na účte v banke (získaným aj z predaja nehnuteľností), ak by boli naplnené zákonné podmienky na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čo by v tomto prípade neboli.

19. Podľa odporcu podaním návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadením

neodkladného opatrenia došlo k obchádzaniu zákona a zároveň k zneužitiu práva. Prebiehajúce
arbitrážne konanie pred Medzinárodným rozhodcovským súdom Medzinárodnej obchodnej komory nie
je možné považovať za konanie vo veci samej v zmysle ustanovení § 324 a nasl. CSP, pretože
sa nejedná o konanie v zmysle CSP, na ktoré by bol príslušný niektorí civilný súd SR. V prípade
uznesenia nie je vo výroku ani v jeho záhlaví uvedené žiadne konanie vo veci samej, čo má za následok

jednak neurčitosť výroku uznesenia (nie je zjavné, do právoplatného skončenia ktorého konania vo veci
samej má nariadený zákaz trvať) a jednak obchádzanie ustanovení CSP (najmä ustanovení o zrušení
neodkladného opatrenia aj bez návrhu a ustanovení o možnosti podať dovolanie). Neurčitosť výroku
znamená jeho nevykonateľnosť, zmätočnosť a pre odporcu predstavuje právnu neistotu, čím dochádza
k porušeniu práva odporcu na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

b/ CSP.

20. Podľa odporcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil arbitrážne konanie ako konanie vo veci
samej, preto vydal uznesenie akoby bolo neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci
samej. V predmetnom prípade však súd prvej inštancie bez návrhu neodkladné opatrenia nezruší, a

to ani v prípade úspechu odporcu v arbitrážnom konaní, lebo na súde prvej inštancie inštancie žiadne
konanie vo veci samej neprebieha. Arbitrážny súd neodkladné opatrenie bez návrhu nezruší, lebo na to
nemá danú právomoc a ani sa procesne nespravuje CSP. Tým sú porušené procesné práva odporcu,
najmä právo na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Keďže
arbitrážne konanie nie je konaním vo veci samej, mohol súd nariadiť neodkladné opatrenie len akoby

ho nariaďoval pred začatím konania vo veci samej a v tom prípade mal vo výroku uznesenia uložiť
navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej alebo mal poučiť strany, ktorým
sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. V oboch prípadoch mal súd prvej inštancie vo výroku uznesenia tiež uviesť
strany a predmet konania vo veci samej čo však neurobil, čím boli porušené procesné práva odporcu a

zároveň konanie má inú vadu, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP.

21. Nariadením neodkladného opatrenia sa odporca dostal do situácie, že má zákaz nakladať s
nehnuteľnosťami, pričom tento zákaz má „trvalý“ charakter, keďže navrhovateľovi nebolo uložené podaťžalobu vo veci samej (t.j. konanie vo veci samej sa nikdy právoplatne neskončí), avšak zároveň odporca
nebol správne poučený súdom prvej inštancie, bolo mu obídením zákona odňaté právo podať dovolanie
napriek trvalému charakteru neodkladného opatrenia a neexistuje súd, ktorý by aj bez návrhu zrušil

uznesenie, a to ani v prípade úspechu odporcu v arbitrážnom konaní. Ide o zneužitie práva zo strany
navrhovateľa, ktorý svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vyvolal dojem, že ide o
dočasné obmedzenie odporcu pri nakladaní s jeho majetkom, avšak v skutočnosti má toto obmedzenie
trvalý charakter. V zmysle čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu, preto mal
súd odmietnuť návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Danú situáciu je potrebné

vyhodnotiť ako pochybenie a nesprávny procesný postup súdu a zároveň ako vadu konania majúcu za
následok nesprávne rozhodnutie vo vec.

22. Podľa odporcu je odôvodnenie uznesenia nedostatočné, nepodáva odpovede na dôležité otázky,
ktoré musí súd skúmať pri nariadení neodkladného opatrenia, ako napríklad na základe čoho mal
súd za dané, že nárok navrhovateľa uplatnený v spore bude s väčšou pravdepodobnosťou priznaný

ako nepriznaný alebo na základe čoho mal súd za osvedčené, že úkony odporcu skutočne smerujú
k zmenšeniu jeho majetku (keďže výška kúpnej ceny nebola ani len tvrdená navrhovateľom, nieto
osvedčená). Odôvodnenie je navyše aj vnútorne rozporné, keď na jednom mieste hovorí, že bola
osvedčená potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami konania a na inom mieste uvádza, že
úkony odporcu smerujú k sťaženiu budúcej exekúcie v prospech navrhovateľa z čoho je nejasné, či

došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z
dôvoduobavy,žeexekúciabudeohrozená.Nedostatočnéodôvodnenieajehovnútornározpornosťmajú
za následok arbitrárnosť uznesenia a tým odňatie práva odporcu na spravodlivý proces, čím je daný
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

23. Odporca má za to, že neboli osvedčené dôvody na preventívny zásah súdu do vzťahu strán sporu
a do ich práv, nakoľko obava, že budúca exekúcia bude ohrozená, nebola a nie je opodstatnená.
Skutočnosti, že by došlo k zmenšeniu majetku alebo k zmene majetku, ktorá by spôsobila zníženie
jeho speňažiteľnosti neboli v danom prípade ani len osvedčené, že hrozia. Súdom prvej inštancie neboli
zohľadnené všetky okolnosti prípadu, a to najmä skutočnosť, že právny úkon, v dôsledku ktorého

vznikla obava navrhovateľa, že budúca exekúcia bude ohrozená je odplatným právnym úkonom na
základe, ktorého odporca obdrží finančné prostriedky . Navrhovateľ len tvrdil, ale nijako nepodložil a
neosvedčil zásadnú skutočnosť a to, že predmetný právny úkon bol urobený s cieľom zmenšiť majetok
odporcu a že smeroval k sťaženiu uspokojenia nároku navrhovateľa, respektíve k sťaženiu budúcej
exekúcie. Súd prvej inštancie pri vydaní uznesenia iba nekriticky prevzal tvrdenie navrhovateľa bez toho,

aby ho navrhovateľ osvedčil a podložil nejakými listinami. Uznesenie je teda postavené len na tvrdení
navrhovateľa, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a g/ CSP. S poukazom na uvedené
bez ďalšieho nemohol byť naplnený predpoklad súdu prvej inštancie, že odporca tým, že pristúpil k
realizácii úkonov, konal s cieľom zmenšiť svoj majetok a takéto jeho konanie zjavne smeruje k sťaženiu
uplatnenia nároku navrhovateľa, respektíve k sťaženiu budúcej exekúcie, čo bolo hlavným dôvodom

nariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu prvej inštancie.

24. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ v návrhu tvrdil, že hodnota polyfunkčných objektov v meste
Lučenec je v rozmedzí 260.000,--eur až 309.000,--eur, avšak neuviedol žiadnu informáciu o tom za
akú cenu nehnuteľnosti prevádza odporca na kupujúceho, pričom ide o podstatný údaj a len z takéhoto

porovnania bolo možné dospieť k záveru o znižovaní hodnoty majetku odporcu jeho predajom. Napriek
absencii tohto tvrdenia a jeho osvedčenia súd vydal uznesenie. Odporca nehnuteľnosti kúpnou zmluvou
prevádza za kúpnu cenu vo výške 366.000,--eur, teda nezmenšil majetok, iba ho transformoval do inej
podoby. Transformácia majetku sama o sebe bez ďalšieho nepredstavuje sťaženie budúcej exekúcie. Z
uvedeného vyplýva, že je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ a h/ CSP.

25. Odporca uviedol, že v prípade prevodu nehnuteľností, na ktoré sa vzťahuje nariadené neodkladné
opatrenie, išlo o odplatný prevod financovaný úverom z banky, ktorý bol podmienený zriadením
záložného práva v prospech banky. Ku vkladu vlastníckeho práva a zriadeniu záložného práva do
katastra nehnuteľností nedošlo z dôvodu nariadenia predmetného neodkladného opatrenia. Kupujúci
prostredníctvom svojej úverovej banky už finančné prostriedky z poskytnutého úveru previedol na

odporcu. Teraz je ohrozená celá táto transakcia a odporca bude musieť vrátiť finančné prostriedky
kupujúcemu, respektíve na účet úverovej banky kupujúceho, ak prevod vlastníctva a vznik záložného
práva nebude zrealizovaný. Na základe uvedeného vznikla a stále vzniká odporcovi škoda.26. Podľa odporcu nedôvodne nariadené neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do práv odporcu.
Súd prvej inštancie nezobral do úvahy ani vydanie zabezpečovacieho opatrenia na finančné prostriedky
na bankovom účte odporcu, prípadne na iné majetky odporcu s tým, že zabezpečovacie opatrenie súdu

má pritom vždy prednosť pred neodkladným opatrením. Uvedené predstavovalo dôvody na zamietnutie
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podaného navrhovateľom.

27. S poukazom na uvedené dôvody mal súd prvej inštancie v prvom rade návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odmietnuť, prípadne mal postúpiť rozhodovanie o návrhu na príslušný súd

(OS Lučenec). V prípade, ak usúdil že je miestne príslušným súdom, tak mal zamietnuť návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že nie sú splnené podmienky a osvedčené dôvody
na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko do úvahy prichádza zabezpečovacie opatrenie súdu,
ktorého nariadenie mohol navrhovateľ žiadať (aj keď bezúspešne, nakoľko neboli a nie sú naplnené
podmienky na jeho nariadenie) a navyše budúca exekúcia nemôže byť ohrozená, nakoľko nedošlo k
zmenšeniu majetku odporcu ani k zníženiu jeho speňažiteľnosti.

28. Odporca v odvolaní poukázal na nárok navrhovateľa uplatnený v arbitrážnom konaní a má za
to, že príslušný súd v odôvodnení uznesenia žiadnym spôsobom neriešil danosť a osvedčenie nároku
navrhovateľa uplatneného v spore, ktorému sa poskytla ochrana nariadením neodkladného opatrenia,
keď v uznesení absentuje akýkoľvek „pokus“ vysporiadať sa s touto skutočnosťou a z toho dôvodu
považuje odporca uznesenie za arbitrárne, čo je samo o sebe dôvodom na jeho zrušenie. Odporca ďalej

opätovne poukazuje na svoju predchádzajúcu odvolaciu argumentáciu a to, že považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie za nesprávne najmä z dôvodu, že súd prvej inštancie
a/ignoroval vadynávrhunavrhovateľananariadenieneodkladnéhoopatreniaavydaluznesenienapriek
absencii podstatných náležitostí návrhu;
b/ ignoroval vady návrhu vo vzťahu k požiadavke navrhovateľa na zákaz prenájmu a stavebných úprav

na nehnuteľnostiach;
c/ ex offo neskúmal výlučnú miestnu príslušnosť napriek tomu, že je to jeho zákonná povinnosť;
d/ nezohľadnil zákonnú prednosť zabezpečovacieho opatrenia pred nariadením neodkladného
opatrenia;
e/ nevzal do úvahy, že arbitrážne konanie nie je a nikdy nebude konaním vo veci samej;

f/ nedostatočne odôvodnil uznesenie, ktoré je arbitrárne;
g/ vydal uznesenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby navrhovateľ osvedčil podstatné
skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia (napr. zmenšenie majetku odporcu v dôsledku
prevodu nehnuteľností);
h/ nesprávne vyhodnotil deklarovanú obavu navrhovateľa, že dochádza k zmenšeniu majetku odporcu

a že budúca exekúcia bude ohrozená, resp. sťažená.

29. Opätovne zdôraznil, že absencia opísania skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana znamená, že návrh nemal všetky zákonom stanovené
podstatné náležitosti, t.j. bol vadný a táto absencia zákonných náležitostí znamená, že na nariadenie

neodkladnéhoopatrenianebolisplnenéprocesnépodmienkyt.j.jedanýodvolacídôvodpodľa§365ods.
1 písm. a/ CSP. Z dôvodu absencie predmetnej podstatnej náležitosti návrhu mal súd prvej inštancie
návrh navrhovateľa odmietnuť.

30. Pokiaľ bolo uznesením zakázané prenajať nehnuteľnosti označené v uznesení, pričom súd prvej

inštancie neodôvodnil akým spôsobom prenájom ohrozí prípadnú budúcu exekúciu, práve naopak
odporcovi sa znížia jeho príjmy, a teda aj disponibilný majetok , odporca uviedol, že dotknuté
nehnuteľnosti k dnešnému dňu prenajíma spoločnosti OSTEOMED, s.r.o.. Podľa odporcu z uznesenia
nie je zjavné, či takto nariadený zákaz nakladania s nehnuteľnosťou zrušuje pretrvávajúci nájomný
vzťah. Ak by tomu tak bolo, odporca má za to, že takýto zásah je absolútne neproporcionálny.

Spoločnosť OSTEOMED, s. r. o. je endokrinologickou ambulanciou a je jednou z mála subjektov,
ktoré poskytujú v Lučenci zdravotnú starostlivosť. Nariadeným neodkladným opatrením nielenže vzniká
odporcovi škoda, ale vzniká škoda aj spoločnosti OSTEOMED s.r.o. a môže dôjsť k ohrozeniu verejného
zdravia a verejného záujmu v okrese a meste Lučenec.

31. Opätovne poukázal na to, že súd prvej inštancie mal skúmať výlučnú miestnu príslušnosť ex offo,
odporca má za to, že v prejednávanej veci mal rozhodovať Okresný súd Lučenec a pre prípad, že by sa
odvolací súd nestotožnil s argumentáciou odporcu týkajúcou sa výlučnej miestnej príslušnosti, vznášanámietku miestnej ne/príslušnosti, nakoľko podľa jeho názoru mal rozhodovať Okresný súd Lučenec,
ktorý je všeobecným súdom odporcu podľa § 15 CSP.

32. Odporca zopakoval aj nezohľadnenie zákonnej prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred
nariadením neodkladného opatrenia, keďže neodkladné opatrenie je vo vzťahu subsidiarity k
zabezpečovaciemu opatreniu, čo vyplýva z dikcie § 324 ods. 3 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť iba v prípade, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa odporcu má súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povinnosť

z úradnej povinnosti skúmať, či účel navrhovaného neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením tak, aby naplnil normu obsiahnutú v § 324 ods. 3 CSP a keďže to z
odôvodnenia uznesenia nevyplýva, je v tejto časti uznesenie arbitrárne, čo zakladá ďalší odvolací dôvod
pre porušenie práva na spravodlivý proces.

33. Odporca ďalej opätovne poukázal na to, že v danom prípade išlo o odplatný právny úkon, to

znamená do majetku odporcu pribudnú finančné prostriedky za prevádzané nehnuteľnosti a týmto
odplatnýmprávnymúkonomodporcalenpretransformovalnehnuteľnonúformusvojhomajetkunaformu
finančnú. Týmto úkonom v žiadnom prípade nedošlo k zmenšeniu majetku odporcu ani k zníženiu jeho
speňažiteľnosti, práve naopak. Uviedol, že už dňa 02.12.2025, t. j. pred dňom doručenia návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia mal na svojom bankovom účte aj sumu vo výške 366.000,--eur z

titulu kúpnej zmluvy a zaplatenia kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti, čo preukazuje zostatok na
účte odporcu potvrdený jeho bankou. Odporca skonštatoval, že napriek tomu, že v praxi konajúci súd
pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zväčša nezasiela žalovanému návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia na vyjadrenie a rozhodujúce skutočnosti zisťuje zo samotného návrhu, má to
za následok, že tu vzniká zvýšený nárok na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť

samotného návrhu, ktorým sa nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Povinnosťou konajúceho súdu
je dôkladne vyhodnotiť, či požadované obmedzenie alebo povinnosť nie sú vo významnom nepomere
k právu, ktorému má byť poskytnutá neodkladná ochrana. Odporca opätovne zdôraznil, že súd prvej
inštancie mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť z dôvodu, že sa dalo nariadiť
zabezpečovacie opatrenie.

34. Prebiehajúce arbitrážne konanie pred Medzinárodným rozhodcovským súdom Medzinárodnej
obchodnej komory nie je možné považovať za konanie vo veci samej v zmysle ustanovení § 324
a nasl. CSP, keďže nejde o konanie v zmysle CSP, na ktoré by bol príslušný niektorý civilný súd
SR. Ďalej uviedol, že uznesenie je arbitrárne, t.j. nepreskúmateľné a svojvoľné z viacerých dôvodov.

Predovšetkým odôvodnenie je nedostatočné, nepodáva odpovede na dôležité otázky ktoré musí súd
skúmať pri nariadení neodkladného opatreni,. Nedostatočné odôvodnenie a jeho vnútorná rozpornosť
majú zanásledokarbitrárnosťuzneseniaatýmajodňatieprávaodporcunaspravodlivýproces.Odporca
mázato,žesúdprvejinštanciesavuznesenínevysporiadalsmožnosťounariadeniazabezpečovacieho
opatrenia zo strany súdu, čo predstavuje materiálnu podmienku nariadenia neodkladného opatrenia a

tiež zakladá arbitrárnosť uznesenia. Súd prvej inštancie navyše nijako neodôvodnil ani potrebu zákazu
prenájmu a výkonu akejkoľvek stavebnej činnosti na nehnuteľnostiach.

35. Podľa odporcu je navrhovateľom uplatnený nárok pred ICC domnelý a celé konanie je účelového
charakteru a v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Navrhovateľ neosvedčil

dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia.

36. V závere odvolania odporca požiadal odvolací súd, aby rozhodol o odvolaní v primeranej lehote 30
dní od doručenia odvolania, nakoľko je nevyhnutné rozhodnúť bezodkladne a bez zbytočných prieťahov
a zamedziť tak vzniku škody a najmä skutočnosti, aby odporca bol nútený vrátiť zaplatenú kúpnu cenu

kupujúcemu, resp. jeho úverovej banke . Uvedené žiada odporca aj s poukazom na skutočnosť, že o
nariadení neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie do troch pracovných dní. Uviedol, že
v tejto súvislosti predkladá súdu Harmonogram arbitrážneho konania, z ktorého vyplýva, že konečné
rozhodnutie má byť vydané v máji 2025, a teda po tomto dátume uznesenie stráca svoj význam. Na
základe vyššie uvedených skutkových a právnych skutočností odporca navrhol, aby odvolací súd v

zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/ a d/ CSP uznesenie zrušil, nakoľko neboli splnené procesné
podmienky a nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody na vydanie uznesenia neexistovali alebo ak
nie sú splnené podmienky na zrušenie uznesenia, v zmysle ust. § 388 CSP uznesenie zmenil tak, ženávrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne alebo zamietne a žiada, aby mu bola priznaná
náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
37. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril písomným podaním zo dňa 18.02.2026. K námietke

odporcu, že navrhovateľ nedostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a súd nesprávne vyhodnotil obavy navrhovateľa, že
budúca exekúcia bude ohrozená, navrhovateľ uviedol, že podstatou konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je zabezpečenie rýchleho a pružného riešenia situácie vyžadujúcej okamžitý
zásah súdu, ktorý by bol v prípade požiadavky na vykonanie dokazovania zmarený. Z toho dôvodu

v konaniach o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia súd len osvedčuje (nedokazuje)
najvýznamnejšie skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2011
zo dňa 25.04.2012). Navrhovateľ v návrhu a predložených dôkazoch jasne a dostatočne osvedčil
existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, uviedol právny základ nároku (náhrada škody)
ako aj skutočnosti, na základe ktorých nárok v arbitrážnom konaní uplatňuje. Zároveň odôvodnil všetky
predpoklady potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v konaní o návrhu nerozhoduje

meritórne, ale len osvedčuje, že nárok nie je fiktívny (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obdo/1/2017 zo dňa 09.12.2017). Je nepochybné, že navrhovateľ si uplatňuje nárok, čo osvedčil
relevantnými dôkazmi a napokon sám odporca v odvolaní potvrdzuje, že medzi navrhovateľom a
odporcom prebieha arbitrážne konanie, v prípade neúspechu, v ktorom sa odporca pripravuje na
uspokojenie „domnelého“ nároku predajom nehnuteľnosti. Podľa názoru navrhovateľa bola táto

skutočnosť súdu konajúcemu o návrhu dostatočne osvedčená a nebolo potrebné ju osvedčovať iným
spôsobom. Okresný súd Banská Bystrica teda mal osvedčené, že v zmysle znaleckého posudku nárok
vznikol a že nárok bol uplatnený v arbitrážnom konaní, o čom bolo súdu predložené potvrdenie o prijatí
žiadostiozačatierozhodcovskéhokonania.Súdvšaknemámožnosťnárokmeritórnebližšieposudzovať
a z predložených dôkazov tieto skutočnosti ani nemal dôvod spochybniť. K námietke odporcu týkajúcej

sa zákazu prenajať nehnuteľnosti alebo na nehnuteľnostiach vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť
navrhovateľ uviedol, že takéto obmedzenie považuje za rovnako legitímne a primerané. Ak teda
odporca nemá v úmysle „nevýhodne“ prenechať nehnuteľnosti tretej osobe, či tieto stavebne upravovať,
nariadené neodkladné opatrenie je vo vzťahu k odporcovi bez právneho významu. Navrhovateľ sa
však nemôže spoliehať na to, že následkom prípadného prenájmu alebo stavebných úprav bude

nevyhnutne zveľadenie nehnuteľnosti ako to uvádza odporca. Tak ako sa odporca rozhodol scudziť
nehnuteľnosti , tak sa mohol rozhodnúť nakladať s nehnuteľnosťami takým spôsobom, ktorý by ešte
viac ohrozil budúcu exekúciu (napr. nevhodnými stavebnými úpravami, uzatvorením nájomnej zmluvy
za symbolickú cenu na obzvlášť dlhú dobu). Navrhovateľ však nie je povinný bližšie skúmať podmienky
prevodu. Obava z ohrozenia exekúcie je daná už realizáciou úkonov, ktoré majú potenciál budúcu

exekúciu sťažiť - v tomto prípade prevodom nehnuteľností. Nariadenie neodkladného opatrenia práve
k nehnuteľnostiam považuje navrhovateľ za najprimeranejší a zároveň najefektívnejší nástroj za účelom
predídeniu zmarenia exekúcie, nakoľko nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by nedostatočným
spôsobom zabezpečovalo uspokojenie nároku. K tvrdeniu odporcu, že útlm podnikateľskej činnosti
odporcu súvisí s prevodom akcií cieľovej spoločnosti nič nemení na tom, že k útlmu došlo tak, ako to

navrhovateľ preukázal a podoprel tým svoju obavu z možného sťaženia/zmarenia exekúcie.

38. K námietke odporcu, že uznesenie vydal miestne nepríslušný súd navrhovateľ uviedol, že zotrváva
na svojej pôvodnej argumentácii uvedenej v návrhu. Podľa názoru navrhovateľa je príslušným na
konanie o návrhu Okresný súd Banská Bystrica, nakoľko tento by bol kauzálne príslušný rozhodnúť

vo veci samej podľa § 22 písm. c) CSP. Určenie príslušnosti súdu v tomto konaní nie je ovplyvnené
skutočnosťou, že vo veci samej rozhoduje rozhodcovský súd. Navrhovateľ už v návrhu uviedol, že podľa
čl. 28 ods. 2 pravidiel konania pred ICC sa strany arbitráže môžu obrátiť na akýkoľvek príslušný
súdny orgán so žiadosťou o vydanie predbežného alebo ochranného opatrenia. Žiadosť strany súdnemu
orgánu o nariadenie takéhoto opatrenia alebo o výkon opatrenia nariadeného arbitrážnym súdom

sa nepovažuje za porušenie alebo vypovedanie rozhodcovskej zmluvy a nemá vplyv na príslušné
právomoci vyhradené arbitrážnemu súdu. Rozhodcovská doložka teda nijakým spôsobom nevylúčila
možnosť strán domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia pred súdmi Slovenskej republiky za
rovnakých podmienok ako v prípade, ak by spor vo veci samej nerozhodoval rozhodcovský súd.

39. K námietke odporcu, že sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením navrhovateľ
uviedol, že návrh mal zámerne zaťažiť odporcu v čo najnižšej miere, a preto smeroval len voči
nehnuteľnostiam (t.j. nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu, ktoré sa tento rozhodol scudziť).
Navrhovateľ nesúhlasí s argumentáciou odporcu, ktorý hovorí o zaťažení nielen nehnuteľností, ale ajďalších nehnuteľností v jeho vlastníctve, akoby táto alternatíva predstavovala primeranejší a menej
invazívny zásah. Podľa navrhovateľa bolo návrhom zároveň osvedčené, že najbonitnejšou časťou
majetku odporcu sú práve nehnuteľnosti a nie ostatné pozemky v jeho vlastníctve. Navrhovateľ uviedol

reálnu hodnotu týchto pozemkov, pričom na tejto skutočnosti nemení nič ani odporcom predložený
územný plán mesta Lučenec alebo ideový zámer rekonštrukcie kaštieľa. Odporca len vo všeobecnosti
spochybňuje hodnotu pozemkov uvedenú navrhovateľom, pričom neuvádza konkrétne sumy, len závery
o prirodzenom zvýšení hodnoty pozemkov. Podľa navrhovateľa nemožno súhlasiť s tvrdením, že
mal predpokladať, že prevodom nehnuteľností nedôjde k zmenšeniu majetku odporcu, pretože z LV

XXXXX vyplýva, že ide o odplatný prevod respektíve, že mal zabezpečovacím opatrením zaťažiť
pohľadávku z účtu v banke. Z výpisu LV XXXXX však vyplýva len to, že prevod nehnuteľností je
odplatný, nie to za akú cenu odporca nehnuteľnosti predal. Vo svojej podstate aj v prípade odplatného
prevodu za symbolickú cenu by bola na liste vlastníctva vyznačená plomba s titulom kúpna zmluva,
čo však navrhovateľovi nezaručovalo, že nehnuteľnosti boli predané za adekvátnu protihodnotu, z
ktorej by bol nárok aspoň čiastočne uspokojený. Opätovne poukázal na to, že v prípade nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia súdom by okresný úrad - katastrálny odbor musel v zmysle ust. podľa § 41
ods. 2 v spojení s § 44 ods. 2 katastrálneho zákona vykonať záznam spočívajúci v zápise sudcovského
záložného práva, vyplývajúceho zo zabezpečovacieho opatrenia v poradí t.j. až po tom, čo by rozhodol
o vkladoch. V takom prípade by však okresný úrad v dôsledku zmeny vlastníka nehnuteľnosti takýto
záznam nemohol do katastra nehnuteľností zapísať a musel by ho vrátiť súdu ako nezapísateľnú

listinu s odôvodnením nemožnosti vykonať zápis. Navrhovateľ preto nesúhlasí s výkladom odporcu,
že zabezpečovacie opatrenie prechádza a je záväzné aj pre právnych nástupcov zmysle § 228 CSP
v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Ak by aj kataster nehnuteľností takéto sudcovské záložné právo
zapísal, čo navrhovateľ v zmysle vyššie uvedeného nepredpokladá, v takom prípade by súd zriadil
záložné právo k už zaťaženým nehnuteľnostiam a takýto stav by nepredstavoval účinné zabezpečenie

uspokojenia nároku navrhovateľa, a preto je práve navrhované neodkladné opatrenie účinnejším a
zároveň primeranejším prostriedkom. Navrhovateľ preto považuje argumentáciu odporcu týkajúcu sa
subsidiarity zabezpečovacieho opatrenia za irelevantnú.

40. K námietke odporcu, že rozhodcovské konanie vedené pred ICC nemožno považovať za konanie vo

veci samej a nariadené neodkladné opatrenie má „trvalý“ charakter navrhovateľ uviedol, že s uvedeným
tvrdením nesúhlasí. Okresný súd Banská Bystrica jasne uviedol, že neurčí navrhovateľovi povinnosť,
aby podal žalobu vo veci samej, nakoľko túto si už splnil uplatnením nároku v arbitráži. Naviac, súd
v zmysle § 336 ods. 1 CSP nemá povinnosť uložiť navrhovateľovi, aby podal žalobu vo veci samej.
Ak by mu aj túto povinnosť (nelogicky) určil, súd by v zmysle ustanovenia § 5 a nasl. CSP musel

konanie o tejto žalobe prerušiť, respektíve zastaviť. Navrhovateľ nesúhlasí že nariadené neodkladné
opatreniemátrvalýcharakter. Zuzneseniajezrejmé,ževovecisamejkoná ICCaneodkladnéopatrenie
trvá do rozhodnutia rozhodcovského súdu. Ak odporca hovorí o nemožnosti zrušenia nariadeného
neodkladného opatrenia, táto argumentácia je podľa názoru navrhovateľa zavádzajúca, keďže súd v
zmysle § 332 CSP neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (t.j. v

tomto prípade po rozhodnutí vo veci samej).

41. K námietke odporcu, že uznesenie je nedostatočne odôvodnené uviedol, že ho považuje za
dostatočne odôvodnené, Okresný súd Banská Bystrica jasne uviedol, že nárok je dôvodný, sledovaný
účellegitímnyazároveňmalzaosvedčené,žeodporcamávúmyslescudziťnehnuteľnosti, ažeodporca

utlmil svoju podnikateľskú činnosť. Z toho dôvodu podľa Okresného súdu Banská Bystrica existuje
dôvodná obava, že nárok by z výsledkov podnikania odporcu nebol uspokojený. Podľa Okresného
súdu je potrebné zabezpečiť, aby sa odporca nehnuteľností nezbavoval, pričom rozsah navrhovaného
neodkladného opatrenia (s ohľadom na hodnotu nehnuteľností oproti výške nároku) je primeraný.

42. K odporcom tvrdenej zmätočnosti uznesenia navrhovateľ uviedol, že tento argument považuje za
účelový,nakoľkozuzneseniajezjavné,žecieľomneodkladnéhoopatreniajezabezpečenie,abybudúca
exekúcia nebola ohrozená, čo okresný súd riadne odôvodnil a uviedol skutočnosti, pre ktoré budúcu
exekúciu považuje za ohrozenú. Skutočnosť, že súd úvodom uvádza, že je potrebné upraviť pomery
medzi stranami konania na tejto skutočnosti nič nemení.

43. Navrhovateľ má zato, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom
potrebajehonariadeniastáletrvá.Nazákladeskutočnostíuvedenýchvovyjadrenínavrhovateľnavrhuje,aby Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie potvrdil a navrhovateľovi priznal trovy konania v plnom
rozsahu.

44. Odporca sa k vyjadreniu navrhovateľa vyjadril písomným podaním zo dňa 10.03.2026. V celom
rozsahu odkazuje na skutočnosti, právnu argumentáciu a dôkazy uvedené v odvolaní proti uzneseniu,
tieto považuje za naďalej plne relevantné a opodstatnené. Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu podľa
názoru odporcu neobsahuje žiadne nové skutkové ani právne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť dôvodnosť odvolania alebo odôvodniť ponechanie napadnutého uznesenia v platnosti, preto

zotrváva na všetkých námietkach a tvrdeniach uvedených v odvolaní.

45. K bodu 5 vyjadrenia navrhovateľa odporca uviedol, že potreba rýchleho a pružného riešenia
situácie tak ako tvrdí navrhovateľ neznamená, že nemusia byť splnené zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto prípade nebolo splnených niekoľko podmienok,
predovšetkým: neodkladné opatrenie súd nariadil napriek tomu, že sledovaný účel bolo možné

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nebola daná a osvedčená skutočne odôvodnená obava, že
exekúcia bude ohrozená, došlo k obmedzeniu odporcu neprimeraným spôsobom a na nevyhnutný
rozsah a možno tvrdiť, že neodkladné opatrenie má trvalý charakter. Navrhovateľ v návrhu len tvrdil,
ale nijako nepodložil a neosvedčil zásadnú skutočnosť a to, že predmetný právny úkon bol urobený s
cieľom zmenšiť majetok odporcu a že smeroval k sťaženiu upokojenia nároku navrhovateľa, respektíve

k sťaženiu budúcej exekúcie. Uvedené ostalo len v rovine tvrdenia a neosvedčenia tejto zásadnej
právnej a skutočnosti, pričom súd prvej inštancie pri vydaní uznesenia iba nekriticky prevzal tvrdenie
navrhovateľa bez toho, aby ho navrhovateľ osvedčil a podložil nejakými listinami.

46. K bodu 6 vyjadrenia odporca uviedol, že trvá na tom, že k samotnému nároku navrhovateľ uviedol v

podstate iba dve vety a to, že uzatvoril s odporcom zmluvu o kúpe a predaji akcií a že zistil, že účtovné
závierky nadobudnutej spoločnosti boli nesprávne a zavádzajúce. Na základe takto poskytnutých
informácií nie je objektívne možné vyhodnotiť, či je nárok vo veci samej daný a či bude pravdepodobne
priznaný. Súd sa v odôvodnení vôbec nevysporiadal s tým, či a na základe čoho považuje nárok
navrhovateľa vo veci samej za dôvodný. Dokonca ani riadne neuviedol čo je nárokom vo veci samej,

navrhovateľ tvrdí, že sa jedná o nárok na náhradu škody. Takýto nárok má viacero predpokladov, ktoré
musia byť naplnené a preukázať, aby ho bolo možné priznať. V predmetnom prípade musia byť tieto
predpoklady aspoň osvedčené na to, aby súd mohol priznať takémuto nároku ochranu. Nič z uvedených
predpokladov nároku na náhradu škody nebolo navrhovateľom tvrdené, preto odporca trvá na tom,
že v predmetnom prípade navrhovateľ v návrhu sotva uviedol špecifikáciu tohto nároku. Poukázal na

ustanovenie § 132 ods. 2 CSP z ktorého vyplýva, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy, preto nemôže obstáť, že navrhovateľ v jeho návrhu označil ako
dôkaz znalecký posudok p. E. alebo žiadosť o začatie rozhodcovského konania. Ani priloženie tohto
znaleckého posudku a žiadosti nič nemení na závere, že návrh nemá zákonné náležitosti.

47. K bodu 7 vyjadrenia odporca uviedol, že navrhovateľ uvádza, že súd má osvedčiť, že nárok nie
je fiktívny. Ako to mohol súd urobiť, keď navrhovateľ ani len netvrdil, že sú naplnené predpoklady pre
vznik jeho nároku na náhradu škody. Nie je možné, aby si navrhovateľ nesplnil povinnosť tvrdenia, ale
splnil povinnosť osvedčenia rozhodných skutočností. To, že medzi navrhovateľom a odporcom prebieha
arbitrážnekonanie,neznamená,ženárokjedaný.To,čouviedolodporcavodvolaní,nemôžebyťpoužité

ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

48. K bodu 9 vyjadrenia odporca uviedol, že v odvolaní nenamietal, že súd mal meritórne skúmať
nárok navrhovateľa, namietal, že navrhovateľ dostatočne neopísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

49. K bodu 10 vyjadrenia odporca uviedol, že navrhovateľ v návrhu nijako neopísal, prečo by prenájmom
alebo stavebnými úpravami mala byť ohrozená budúca exekúcia. V návrhu teda absentuje vo vzťahu
k predmetným obmedzeniam opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, t.j. vo vzťahu k zákazu prenájmu a
stavebných úprav nemá návrh podstatné náležitosti v zmysle CSP, teda návrh má vadu. Uznesením
bolotiežzakázanéprenajaťnehnuteľnostioznačenévuznesení,pričomsúdprvejinštancieneodôvodnil,
akým spôsobom prenájom ohrozí prípadnú budúcu exekúciu.50. K bodu 11 vyjadrenia odporca uviedol, že skutočnosť, že návrh nemal zákonné náležitosti a
odôvodnenie uznesenia je arbitrárne a neobsahuje žiadne zdôvodnenie potreby zákazu prenájmu a

výkonu akejkoľvek stavebnej činnosti na nehnuteľnostiach, nemožno zľahčovať konštatovaním, že ak
odporca nemá v úmysle „nevýhodne“ prenechať nehnuteľnosti tretej osobe či tieto stavebne upravovať,
nariadené neodkladné opatrenie je vo vzťahu k odporcovi bez právneho významu. Porušenie zákona
pri nariadení neodkladného opatrenia nemožno zhojiť tvrdením, že to nevadí, ak to odporca aj tak
neplánuje robiť. Porušenie zákona je vždy porušením, ktoré je v tomto prípade a rozsahu treba napraviť

odmietnutím návrhu.. Na základe ničím nepodložených domnienok navrhovateľa došlo k nariadeniu
neodkladného opatrenia a k zmareniu prevodu na strane odporcu, v dôsledku čoho mu vznikla škoda.
Z uvedeného je zrejmá neprimeranosť zásahu do práv odporcu.

51. K bodu 12 vyjadrenia odporca uviedol, že navrhovateľ tvrdí, že súd nemá možnosť skúmať
podmienky prevodu keďže nevyzýva odporcu na vyjadrenie. S uvedeným nemožno súhlasiť, keďže

súd túto možnosť má aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia. Príslušný súd mohol
a za daných okolnosti aj mal aplikovať ustanovenie § 329 ods. 1 CSP v zmysle, že by vyzval odporcu
na vyjadrenie k podanému návrhu za účelom zistenia a preverenia skutočností, či došlo k zmenšeniu
majetku odporcu, nakoľko pri odplatných právnych úkonoch, ktoré spĺňajú zákonné náležitosti a
štandardné ekonomické podmienky, je taká obava neopodstatnená. Táto skutočnosť mala a má pre

predmetné konanie relevantný význam, nakoľko by vylučovala alebo potvrdzovala rozhodnú okolnosť
a to, či by prevodom vlastníctva nehnuteľností došlo alebo nedošlo k zmenšeniu majetku odporcu,
respektíve k zhoršeniu jeho speňažiteľnosti, čo predstavuje rozhodné východisko na posúdenie, či
konaním odporcu by bola alebo nebola ohrozená exekúcia ako tvrdí navrhovateľ.

52. K bodu 13 vyjadrenia odporca uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že nariadenie neodkladného
opatrenia práve k nehnuteľnostiam považuje za najprimeranejší a zároveň najefektívnejší nástroj
za účelom predídenia zmarenia exekúcie, nakoľko nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by
nedostatočným spôsobom zabezpečovalo uspokojenie nároku, je opäť subjektívne. Samotný zákon
upravuje subsidiaritu neodkladných opatrení k zabezpečovaciemu opatreniu. Navrhovateľ si nemôže

vybrať, že chce radšej neodkladné opatrenie napriek tomu, že účel by bolo možné v tomto prípade
dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením. A súd je povinný ex offo skúmať plnenie podmienky
subsidiarity. Je nepochybné, že v predmetnom prípade táto podmienka nebola splnená, keďže
zabezpečovacie opatrenie mohlo byť nariadené.

53. K bodu 14 vyjadrenia odporca uviedol, že navrhovateľ poukazuje na to, že útlmom činnosti odporcu
podoprel jeho obavu z možného sťaženia/zmarenia exekúcie. Ako je uvedené už vyššie, útlm nastal
skôr ako v decembri 2025 a zároveň v decembri 2025 vlastnil odporca aj iné nehnuteľnosti odlišné od
nehnuteľností. Prečo sa za daných okolností navrhovateľ nedožadoval zabezpečovacieho opatrenia,
prečo ignoroval existenciu kaštieľa Kráľovský Vŕšok a zľahčoval hodnotu pozemkov? Lebo nemal

záujem o zabezpečenie jeho prípadnej budúcej pohľadávky voči odporcovi, ale sledoval len šikanózne
obmedzenie vlastníckych práv odporcu.

54. K bodu 15 vyjadrenia odporca uviedol, že opakovane namieta, že miestna príslušnosť Okresného
súdu Banská Bystrica nie je v žiadnom prípade daná, a to ani na prejednanie obchodnoprávneho sporu,

nakoľko tento súd nie je ani by nebol miestne príslušný na konanie a rozhodovanie vo veci samej, a
to z dôvodu, že jeho príslušnosť bola stranami vylúčená uzavretím rozhodcovskej doložky. Ak Okresný
súd Banská Bystrica nie je príslušný na konanie vo veci samej, potom nemôže byť príslušný ani na
nariadenie neodkladného opatrenia a musí sa hľadať iný príslušný súd, pričom takým súdom môže byť
v prvom rade súd, v obvode ktorého sa nachádzajú dotknuté nehnuteľnosti, v druhom rade súd

vo veciach rozhodcovského konania a ak ani jeden z nich, tak potom v treťom rade všeobecný súd
odporcu. Každým z týchto troch súdov je Okresný súd Lučenec. Na výlučnú miestnu príslušnosť mal súd
prvej inštancie prihliadať ex offo a vec postúpiť miestne príslušnému Okresnému súdu Lučenec, keďže
tak neurobil, neboli splnené procesné podmienky na vydanie uznesenia.

55.Kbodu16vyjadreniaodporcauviedol,ženavrhovateľpoukazujenato,žepodľačl.28ods.2pravidiel
konania pred ICC sa strany arbitráže môžu obrátiť na akýkoľvek príslušný súdny orgán so žiadosťou o
vydanie predbežného alebo ochranného opatrenia. Aj v zmysle pravidiel konania pred ICC musí ísť
o príslušný súdny orgán nie hocijaký súdny orgán. V prejednávanej veci mal rozhodovať Okresný súdLučenec, lebo je daná jeho výlučná miestna príslušnosť podľa § 20 písm. a), prípadne písm. d) CSP,
nakoľko vec sa týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., prípadne vec súvisí
s rozhodcovským konaním (ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej

republiky, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalovaný adresu trvalého pobytu, adresu
sídla). Ak by aj vo veci nebola daná výlučná miestna príslušnosť podľa § 20 CSP, potom sa treba riadiť
všeobecnou miestnou príslušnosťou podľa § 13 a 15 CSP, ktorá taktiež svedčí v prospech Okresného
súdu Lučenec, nakoľko v jeho obvode má odporca svoje sídlo.

56. K bodu 17 vyjadrenia odporca uviedol, že nerozporuje možnosť navrhovateľa domáhať sa nariadenia
neodkladného opatrenia pred súdmi Slovenskej republiky vo všeobecnosti, rozporuje príslušnosť
Okresného súdu Banská Bystrica.

57. K bodu 19 vyjadrenia odporca uviedol, že ak by mal navrhovateľ skutočne úmysel zaťažiť odporcu
v čo najmenšej miere, podal by návrh na nariadenie denne zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu

k majetku odporcu a neignoroval by existenciu aj iného bonitného majetku odporcu odlišného od
nehnuteľností.

58. K bodu 20 vyjadrenia odporca uviedol, že nikdy netvrdil, že zaťažené mali byť zabezpečovacím
opatrením úplne všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu. Aj pri nariadení zabezpečovacieho

opatrenia musí byť dodržaná primeranosť vo vzťahu k nároku, ktorému sa poskytuje ochrana.
Odporcatvrdil,žeexistovalareálnamožnosťnariadiťzabezpečovacieopatrenienamiestoneodkladného
opatrenia, keďže odporca má aj iné nehnuteľnosti vo vlastníctve, ktoré sú odlišné od nehnuteľností.
Prípadne aj k nehnuteľnostiam mal navrhovateľ možnosť domáhať sa nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia namiesto neodkladného opatrenia. Zámerne to však nevyužil, lebo sledoval zmarenie

odplatného prevodu nehnuteľností. Zmarenie prevodu za daných okolností, keď existuje aj iný majetok
odporcu, nemožno považovať za „najnižšiu mieru zaťaženia" odporcu.

59. K bodu 21 vyjadrenia odporca uviedol, že podľa navrhovateľa bolo jeho návrhom osvedčené, že
najbonitnejšou časťou majetku odporcu sú práve nehnuteľnosti a nie ostatné pozemky v jeho vlastníctve

(orná pôda). Navrhovateľ úplne odignoroval, že odporca vlastní aj kaštieľ F. G., ktorý je v skutočnosti
najbonitnejšou nehnuteľnosťou, ktorú odporca vlastní a je pritom zapísaný na liste vlastníctva, ktorý k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil samotný navrhovateľ. Je zrejmé, že navrhovateľ
zámerne opomenul v návrhu uviesť kaštieľ vo vlastníctve odporcu, lebo mu bolo zrejmé, že pri
existencii tohto majetku odporcu nie sú naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia

k nehnuteľnostiam.

60. K bodu 22 vyjadrenia odporca uviedol, že navrhovateľ uvádza, že z výpisu LV č. XXXXX vyplýva len
to, že prevod nehnuteľností je odplatný, nie to za akú cenu odporca nehnuteľnosti predal. Na základe
čoho mal potom navrhovateľ odôvodnenú obavu, že výkon exekúcie môže byť sťažený alebo zmarený.

Navrhovateľmaljednoznačneosvedčiťskutočnosť,žescudzovanienehnuteľnostíbolourobenéscieľom
zmenšiť majetok odporcu a že smerovalo k sťaženiu uspokojenia nároku navrhovateľa, respektíve k
sťaženiu budúcej exekúcie. Uvedené ostalo len v rovine tvrdenia a neosvedčenia tejto zásadnej právnej
skutočnosti, pričom súd prvej inštancie pri vydaní uznesenia iba nekriticky prevzal tvrdenie navrhovateľa
bez toho, aby ho navrhovateľ osvedčil a podložil nejakými listinami.

61. K bodom 23 až 25 vyjadrenia odporca uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že z
dôvodu,žekonanieovkladochužprebiehalo,sledovanýúčel nebolomožnédosiahnuťzabezpečovacím
opatrením. Zabezpečovacie opatrenie mohlo byť nariadené, a to k iným nehnuteľnostiam odporcu
alebo aj k nehnuteľnostiam, pričom z týchto dôvodov, ktoré navrhovateľ uviedol v návrhu, mohol žiadať

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam už skôr ako v decembri 2025 a zároveň
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam nebolo a priori vylúčené ani tým, že by došlo
k prevodu nehnuteľností na kupujúceho.

62. K bodu 26 vyjadrenia odporca uviedol, že navrhovateľ uvádza, že po prevode nehnuteľností by

súd zriadil záložné právo k už zaťaženým nehnuteľnostiam (v prospech banky), pričom takýto stav by
nepredstavoval účinné zabezpečenie uspokojenia nároku navrhovateľa, a preto je práve navrhované
neodkladné opatrenie účinnejším a zároveň primeranejším prostriedkom. Opätovne poukázal na to, že
útlmčinnostiodporcunenastalvdecembri2025,aleužvroku2024avdecembri2025,kedymalodporcazámer odplatne previesť nehnuteľnosti, mal zároveň vo vlastníctve aj ďalší majetok, ku ktorému mohlo
byť zriadené zabezpečovacie opatrenie.

63. K bodu 28 vyjadrenia odporca uviedol, že skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok má v zmysle
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu
neznamená, že arbitráž napĺňa definíciu konania vo veci samej tak ako toto konanie chápe CSP
(ustanovenia § 324 a nasl. CSP). Absencia označenia konania vo veci samej v záhlaví alebo vo výroku
má za následok jednak neurčitosť výroku uznesenia a jednak obchádzanie ustanovení CSP.

64. K bodu 29 vyjadrenia odporca uviedol, že to, že Okresný súd Banská Bystrica v odôvodnení
uznesenia uviedol, že neurčí navrhovateľovi povinnosť, aby podal žalobu vo veci samej, nakoľko túto
si už splnil uplatnením nároku v arbitráži neznamená, že ide o správny postup súdu prvej inštancie a
správne vyhodnotenie skutočnosti či jestvuje konanie vo veci samej tak ako ho chápe CSP. Z označenia
strán a predmetu sporu v uznesení ani z výroku uznesenia nie je zrejmé, čo je konaním vo veci samej.

65. K bodu 31 vyjadrenia odporca uviedol, že navrhovateľ nesúhlasí, že nariadené neodkladné opatrenie
má trvalý charakter, podľa navrhovateľa je z uznesenia zrejmé, že vo veci samej koná ICC a neodkladné
opatrenie trvá do rozhodnutia rozhodcovského súdu, s čím nemožno súhlasiť. Záväzný je len výrok
uznesenia a nie jeho zdôvodnenie. Skutočnosť, že konanie pred ICC má byť podľa názoru súdu

konaním vo veci samej, vyplýva len z odôvodnenia. To však nie je v súlade s CSP a so zákonnými
požiadavkami na náležitosti uznesenia. Výrok uznesenia je neurčitý. Neurčitosť výroku znamená jeho
nevykonateľnosť, zmätočnosť a pre odporcu predstavuje právnu neistotu.

66. K bodu 32 vyjadrenia odporca uviedol, že samotné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie

je uvedené len v bode 16 odôvodnenia. V podstate nič iné, než to, čo je v predchádzajúcom bode
už súd neuviedol. Súd tak len konštatoval svoje závery bez uvedenia myšlienkových postupov, ako
k týmto záverom dospel a z čoho vyplývajú. Odôvodnenie uznesenia je jednoznačne nedostatočné,
nepodáva odpovede na dôležité otázky, ktoré musí súd skúmať pri nariadení neodkladného opatrenia,
ako napríklad na základe čoho mal súd za dané, že nárok navrhovateľa uplatnený v arbitráži bude s

väčšou pravdepodobnosťou priznaný ako nepriznaný, alebo na základe čoho mal súd za osvedčené, že
úkonyodporcuskutočnesmerujúkzmenšeniujehomajetku.Nedostatočnéodôvodnenieajehovnútorná
rozpornosť majú za následok arbitrárnosť uznesenia.

67. K bodu 33 vyjadrenia odporca uviedol, že ak pri uvedenom nedostatočnom odôvodnení uznesenia

navyše súd prvej inštancie uvedie, že bola osvedčená potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami
konania a zároveň, že úkony odporcu smerujú k sťaženiu budúcej exekúcie v prospech navrhovateľa,
potom je také rozhodnutie jednoznačne vnútorne rozporné. Nezachráni to ani fakt, že navrhovateľovi je
zjavné, že cieľom neodkladného opatrenia je zabezpečenie, aby budúca exekúcia nebola ohrozená.

68. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa odporcu došlo nariadením neodkladného opatrenia k
výraznému a neproporcionálnemu zásahu do vlastníckeho práva odporcu, ktoré je chránené Ústavou
Slovenskej republiky, pričom tento zásah má pre odporcu aj reálne škodlivé následky. Ústavne
garantované práva odporcu tak zostávajú naďalej porušené. Ide pritom o mimoriadne časovo citlivú
situáciu, keďže trvanie tohto stavu prehlbuje vznikajúcu ujmu. Odporca už v odvolaní zo dňa 22.12.2025

žiadal rozhodnúť v lehote 30 dní. Konanie navrhovateľa a postup súdu prvej inštancie prispeli
k neúmernému predĺženiu konania. Súdu prvej inštancie bolo doručené odporcovo odvolanie dňa
22.12.2025, súdu prvej inštancie trvalo takmer mesiac, kým vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k
odvolaniu, a to až po urgencii odporcu zo dňa 16.01.2026. Navrhovateľ bol požiadaný o poskytnutie
vyjadrenia k odvolaniu, čo urobil, avšak až po umelom predĺžení lehoty. S poukazom na uvedené

odporca navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho návrhu uvedeného v odvolaní.

69. Vyjadrenie odporcu súd zaslal navrhovateľovi na vedomie.

70. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením

§ 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.71. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 03.12.2025 domáha
nariadenia neodkladného opatrenia v znení ako ho Okresný súd Banská Bystrica nariadil.

72. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 24.02.2023
uzatvoril s odporcom Zmluvu o kúpe a predaji akcií v spoločnosti VALASAHA Group a. s. so sídlom
Zvolen, v zmysle ktorej navrhovateľ nadobudol 72 % podiel na základnom imaní spoločnosti Valasaha
Group od odporcu. Navrhovateľ tvrdil, že po uzatvorení zmluvy zistil, že účtovné závierky Valasaha
Groupbolivčastitýkajúcejsajejmajetkunesprávneazavádzajúce,čímbolahodnota ValasahaGroup,a

teda aj kúpna cena za tieto akcie umelo navýšená, čím navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie sumy
vo výške 446,222,--eur z titulu náhrady škody, ktorý nárok si uplatňuje v konaní pred Medzinárodným
rozhodcovským súdom Medzinárodnej obchodnej komory s tým, že toto konanie je pre účely konania
o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné považovať za konanie vo veci samej.

73. V návrhu okrem iného uviedol, že odporca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A.

s tým, že z verejne dostupného výpisu z LV č. XXXXX vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach boli
vyznačené dve plomby o zmene práv k nehnuteľnostiam v zmysle § 44 zákona o katastri nehnuteľnosti,
z čoho je zrejmé, že odporca má v úmysle nehnuteľnosti scudziť.

74. K obave, že exekúcia bude ohrozená a k objektívnemu dosiahnutiu domáhanej ochrany navrhovateľ

poukázal na to, že ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný
exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže
neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie
aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba

v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. V odôvodnených prípadoch nemusí byť takáto
pohľadávka ani riadne uplatnená žalobou. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v
prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k
sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, respektíve
reálna hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka,
smerujúci k ohrozeniu exekúcie s tým, že vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať
nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka
(zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena
zloženia, štruktúry, likvidity a podobne a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti).

75. Podľa navrhovateľa z výpisu z listu vlastníctva je zrejmé, že odporca má v úmysle scudziť
nehnuteľností, pričom už pristúpil k realizácii úkonov (uzatvorenie kúpnej zmluvy, podanie návrhov na
vklady) s cieľom zmenšiť svoj majetok. Takéto konanie podľa názoru navrhovateľa nepochybne smeruje
k sťaženiu uspokojenia nároku, resp. k sťaženiu budúcej exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia odôvodnil aj tým, že odporca v ostatných rokoch výrazne utlmil svoju podnikateľskú činnosť,
pričom v roku 2024 znížil zisk o 98 %. Podľa názoru navrhovateľa existuje dôvodná obava, že
nárok navrhovateľa predstavujúci takmer 500.000,eur by s ohľadom na vývoj podnikateľskej činnosti
odporcu a jej výsledkov nebol uspokojený. Podľa navrhovateľa je nariadenie neodkladného opatrenia
spôsobilé navrhovateľovi poskytnúť potrebnú právnu ochranu. Dočasnosť neodkladného opatrenia

videl navrhovateľ v tom, že nariadením tohto neodkladného opatrenia nebude vytvorený nenávratný
stav, nakoľko predmetom tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je uloženie takých
povinností, ktoré by nenávratne upravovali stav (napríklad nepožaduje sa uloženie povinnosti stavbu
odstrániť).

76. Navrhovateľ sa vyjadril aj k primeranosti neodkladného opatrenia, keď poukázal na to, že okrem
nehnuteľností zapísaných na LV XXXXX, je odporca (spoluvlastníkom) nehnuteľností zapísaných na
ďalších listoch vlastníctva, avšak v prípade týchto nehnuteľností ide o pozemky s nízkou výmerou,
pričom v mnohých prípadoch odporca ani nie je ich výlučným vlastníkom. Prevádzané nehnuteľnosti a
najmä polyfunkčný dom predstavujú najbonitnejšiu časť majetku odporcu. Navrhovateľ v návrhu uviedol.

že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo zdôvodňuje skutočnosťou, že
v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia súdom by okresný úrad - katastrálny odbor musel v
zmysleustanovenia§41ods.2vspojenís§44ods.2katastrálnehozákonavykonaťzáznamspočívajúci
v zápise sudcovského záložného práva vyplývajúceho zo zabezpečovacieho opatrenia v poradí t.j. až potom, čo by rozhodol o vkladoch. V takom prípade a za predpokladu, že vklady by boli povolené, by však
okresný úrad - katastrálny odbor v dôsledku zmeny vlastníka nehnuteľností takýto záznam nemohol
do katastra nehnuteľností zapísať a musel by ho vrátiť súdu ako nezapísateľnú listinu s odôvodnením

nemožnosti vykonať zápis.

77. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/, pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

78. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

79. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

80. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

81. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

82. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

83. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie

aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne
vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí
opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú

líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ
náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle
ustanovenia § 185 a nasl. CSP.

84. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje

súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán za
predpokladu, že v návrhu sú osvedčené skutočnosti, na základe ktorých je možné dospieť k záveru
o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu, a zároveň je v návrhu
odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi.

85. Konanie o nariadení neodkladného opatrenia je špecifické tým, že súd nevykonáva dôkazy,
ani nepreskúmava tvrdenia strán v súvislosti so sporom vo veci samej. Preveruje iba, či z tvrdení
navrhovateľa vyplýva, že pomery strán je nutné neodkladne upraviť v záujme zachovania práv
navrhovateľa a zároveň, či tvrdenia navrhovateľa sú priloženými listinami aj osvedčené. V prípade
konania na odvolacom súde Civilný sporový poriadok výslovne v § 329 ods. 2 kogentným spôsobom

upravil, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd neprihliada ku zmenám skutkového stavu, ktoré nastali po vydaní
uznesenia okresného súdu a rozhoduje iba o tom, či okresný súd správne rozhodol vzhľadom na
skutočnosti uvedené v návrhu.

86. Skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza
skutočne iba z jednostranných tvrdení navrhovateľa je odôvodnená zákonnou úpravou konania o
neodkladnom opatrení v zmysle Civilného sporového poriadku. Súd rozhoduje o tom, či návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, alebo nie, na základe toho, či sa mu javí, že skutkové
tvrdenia označené v návrhu sú navrhovateľom dostatočne osvedčené. V zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP

súd rozhoduje bez vypočutia a bez vyjadrenia sporových strán, nenariaďuje pojednávanie a o veci
rozhodne skôr, než získa tvrdenia druhej sporovej strany.87. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia preskúmava súd vždy s prihliadnutím
na špecifiká tvrdeného skutkového stavu, pričom na nariadenie neodkladného opatrenia nemá jeho
navrhovateľ automaticky právny nárok. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je určitou výnimkou

z pravidla. Neodkladné opatrenie je totiž vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré však súd vydáva bez
vykonaného dokazovania a iba na základe osvedčených tvrdení, ktoré sa javia určitým spôsobom,
pričom nie sú preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia by preto súd mal pristúpiť iba za
predpokladu, že potreba upraviť vzájomné pomery strán je natoľko naliehavá, že odôvodňuje aj
prelomenie základnej zásady procesného práva, že súd by mal rozhodovať na základe vykonaného

dokazovania po náležitom zistení skutkového stavu a až potom, ako obe sporové strany dostali možnosť
využiť všetky prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany na preukázanie svojich
skutkových tvrdení.

88. Odporca v odvolaní proti napadnutému uzneseniu namietol okrem iného, že uznesenie vydal
miestne nepríslušný súd, že rozhodovať mal Okresný súd Lučenec, u ktorého je daná výlučná miestna

príslušnosť podľa ustanovenia § 20 písm. a/, príp. d/ CSP, nakoľko nehnuteľnosti sa nachádzajú v
katastrálnom území A. prípadne bol toho názoru, že vec súvisí s rozhodcovským konaním a že ani
OkresnýsúdBanskáBystricabynebolnavecsamúpríslušný,nakoľkovoveciužprebieharozhodcovské
konanie a Okresný súd Banská Bystrica mal na výlučnú miestnu príslušnosť prihliadať ex offo.

89. Odvolací súd na uvedenú námietku odporcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podala spoločnosť, ktorá ako kupujúci uzatvorila s odporcom ako predávajúcim
dňa 24.02.2023 Zmluvu o kúpe a predaji akcií spoločnosti Valasaha Group a. s. Podľa ustanovenia §
261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných

zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Keďže predmetom zmluvy na základe ktorej sa navrhovateľ
domáha svojho nároku, v tomto prípade nároku na nariadenie neodkladného opatrenia je kúpa a predaj
akcií, teda navrhovateľ sa svojho nároku domáha na základe zmluvy uzavretej s odporcom, ktorou
ako kupujúci nadobudol 72% podiel na základnom imaní Valasaha Group, a.s. od odporcu, dospel
odvolací súd k záveru, že by sa vo veci samej jednalo o obchodnoprávny spor vyplývajúci z takejto

zmluvy, keďže je v tomto prípade ustanovená obligatórna pôsobnosť Obchodného zákonníka a nárok
navrhovateľa súvisí s pohľadávkou, ktorej sa domáha v konaní pred Medzinárodným rozhodcovským
súdom Medzinárodnej obchodnej komory a v tom prípade by bol vo veci samej príslušný Okresný súd
Banská Bystrica.

90. Odporca v odvolaní ďalej namietal, že okresný súd nemal splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia a v danom prípade boli podľa jeho názoru splnené podmienky na
zabezpečovacie opatrenie.

91. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v návrhu navrhovateľ poukazuje na ustanovenia

katastrálneho zákona s tým, že prípade že z hľadiska poradia doručených listín na zápis do
katastra nehnuteľností, a teda z hľadiska poradia zápisov do katastra nehnuteľností, zabezpečovaciemu
opatreniu predchádza návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (vkladové konanie),
ako prvé sa ukončí vkladové konanie a až následne sa posudzuje zápis zabezpečovacieho opatrenia
v záznamovom konaní. V prípade, že sa vkladové konanie ukončí vydaním rozhodnutia o povolení

vkladu práva do katastra nehnuteľností, nastane zmena vlastníka. Následne v rámci posudzovania
zabezpečovacieho opatrenia v záznamovom konaní, uvedené vzhľadom na zmenu vlastníka nebude
vychádzať z údajov katastra nehnuteľností a zároveň nový vlastník nie je viazaný výrokom uznesenia
o zabezpečovacom opatrení. V zmysle uvedeného sa potom zápis zabezpečovacieho opatrenia
nevykoná a vráti sa súdu ako nezapísateľná listina s odôvodnením nemožnosti vykonať zápis.

92. Odvolací súd zdôrazňuje. že v prípade ak sa už zmení vlastník predmetnej nehnuteľnosti, tak
okresný úrad katastrálny odbor už predmetnú verejnú listinu nemôže zapísať, a to práve z dôvodu zmeny
vlastníka. Je pravdou, že podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP je nariadené neodkladného opatrenia
podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má vždy

prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu
z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. Je preto vhodné,
aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie
nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením aj keď nejde o zákonnú náležitosťnávrhu v zmysle § 326 CSP. Nariadenie neodkladného opatrenia možno pripustiť aj z dôvodu obavy z
ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného
účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde spravidla o

situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné
efektívne zriadiť záložné právo. Relevantné je v danej súvislosti aj poradie prípadného záložného práva
podľa § 343 CSP. Iné ako prednostné záložné právo môže totiž za určitých okolností predstavovať iba
formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci.

93. S poukazom na uvedené dospel preskúmaním veci odvolací súd k záveru, že v danom prípade bol
navrhovateľ oprávnený domáhať sa v zmysle vyššie uvedeného nariadenia neodkladného opatrenia
namiesto nariadenia zabezpečovacie opatrenia, napriek tomu však navrhovateľ ani predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade neosvedčil.

94. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil základné skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného oparenia v zmysle jeho návrhu. Pred
nariadeným neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany okrem iného, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či
navrhovateľom osvedčené a tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti).

95. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že zo skutočností
uvedených navrhovateľom a listinných dôkazov je zrejmé, že navrhovateľ osvedčil, že je momentálne
potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami konania. To, že z výpisu z LV č. XXXXX mal okresný
súd preukázané, že odporca má v úmysle scudziť nehnuteľnosti, pričom už pristúpil k realizácii úkonov

(uzatvorenie kúpnej zmluvy, podanie návrhu na vklad) s cieľom zmenšiť svoj majetok, ktoré konanie
podľa názoru súdu prvej inštancie zjavne smeruje k sťaženiu uspokojenia nároku, respektíve k sťaženiu
budúcej exekúcie, nie je podľa názoru odvolacieho súdu osvedčením toho, že by mal mať navrhovateľ
nárok na vyhovenie takémuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako rozhodol súd prvej
inštancie. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ svoj návrh odôvodňuje len tou skutočnosťou, že po

uzatvorení Zmluvy o kúpe a pri predaji akcií, ktorú uzatvoril s odporcom zistil, že účtovné závierky
Valasaha Group boli v časti týkajúcej sa jej majetku nesprávne a zavádzajúce, čím bola hodnota
Valasaha Group a teda aj kúpna cena za tieto akcie umelo navýšená. Navrhovateľ tvrdil, že mu týmto
vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 446.222,--eur z titulu náhrady škody.

96. Odvolací súd konštatuje, že zákon pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyžaduje, aby kumulatívne boli splnené podmienky zákonom stanovené, a to osvedčenie dôvodnosti
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
momentálne reálne existuje dôvodná obava, že nárok navrhovateľa predstavujúci takmer 500.000,--eur

by s ohľadom na vývoj podnikateľskej činnosti odporcu aj jej výsledkov nebol uspokojený z dôvodu, že
odporca v ostatných rokoch výrazne utlmil svoju podnikateľskú činnosť a zároveň s tvrdením, že tým, že
odporca má v úmysle zbaviť sa svojho majetku, týmto konaním smeruje k sťaženiu uspokojenia nároku
respektíve k sťaženiu budúcej exekúcie.

97. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia tak, ako to vyplýva zo zákonnej úpravy nespočíva na výsledkoch dokazovania, ani na
závere o skutkovom stave a právnom posúdení veci, ale jeho jediným predpokladom sú vo všetkých
rozhodujúcich hľadiskách len údaje a informácie, ktoré sú obsiahnuté v návrhu a v listinách predložených
navrhovateľom.

98. Navrhovateľ svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval konaním odporcu, v
zmysle ktorého sa účelovo zbavuje svojho majetku a tiež tým, že utlmuje svoju podnikateľskú činnosť.
Jediným tvrdením, ktorým odôvodňoval navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bolo
tvrdenie, že po uzatvorení Zmluvy o kúpe a predaji akcií uzavretej dňa 24.02.2023 zistil, že účtovné

závierky spoločnosti Valasaha Group boli v časti týkajúcej sa jej majetku nesprávne a zavádzajúce,
čím bola hodnota Valasaha Group a teda aj kúpna cena za tieto akcie umelo navýšená a tým
vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 446.222,--eur z titulu náhrady škody, ktorú si uplatňuje
návrhom zo dňa 22.05.2025 v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd uvádza, že na osvedčeniesvojho nároku, navrhovateľ predložil len Zmluvu o kúpe a predaji akcií, preloženú do slovenského
jazyka, znalecký posudok p. H. E. z 22. mája 2025 v anglickom jazyku, výpis z listu vlastníctva č.
XXXXX s údajmi platnými k 28.11.2025, žiadosť o začatie rozhodcovského konania v anglickom jazyku

ako aj potvrdenie o prijatí žiadosti o začatie rozhodcovského konania v anglickom jazyku a účtovnú
závierku v anglickom jazyku. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi
hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd
nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku

ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.
99. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že navrhovateľ potrebu dočasnej úpravy pomerov
neosvedčil. Odvolací súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaného
navrhovateľom neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, pretože v návrhu nie je uvedená žiadna

skutočnosť, prečo by mala byť v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia ohrozená exekúcia,
alebo skutočnosť, prečo by mali byť pomery strán upravené bezodkladne. Odvolací súd zdôrazňuje,
že odôvodnenie protiprávneho stavu, ktorý mal spôsobiť zrejme odporca tým, že navrhovateľ zistil, že
účtovné závierky spoločnosti Valasaha Group boli nesprávne a zavádzajúce, čím došlo aj k umelo
navýšenej kúpnej cene za tieto akcie, kde v kúpnej zmluve vystupoval navrhovateľ ako kupujúci,

spočíva iba v tvrdení navrhovateľa výlučne v tom, že po uzatvorení zmluvy tieto skutočnosti zistil.
Ako už bolo uvedené, na osvedčenie svojho nároku predložil navrhovateľ k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia len znalecký posudok z 22. mája 2025, teda vypracovaný dva roky potom, ako
bola uzatvorená zmluva o kúpe a predaji akcií, potvrdenie o prijatí žiadosti o začatie rozhodcovského
konania, ako aj žiadosť o začatie rozhodcovského konania, všetko len v anglickom jazyku. V tejto

súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 155 CSP s tým, že predloženie dôkazov a podaní v štátnom
jazyku zabezpečuje aj právo ostatných účastníkov konania, aby boli podania a dôkazy produkované
v jazyku, ktorému rozumejú. Povinnosť zabezpečiť preklad všetkých dôkazov a podaní zostáva na
konajúcom súde, ktorý musí konať aj v prípade, že strany preklady nezabezpečia. Uvedená povinnosť je
vyjadrením povinnosti súdu zabezpečiť stranám rovnaké možnosti uplatnenia ich práv, pričom za takéto

rovnaké uplatnenie práva možno považovať aj predloženie listiny alebo iného dôkazu v cudzom jazyku.
Z uvedeného nie je zrejmé, či obsahy navrhovateľom predložených listín korešpondujú so závermi,
ktoré súd prvej inštancie z týchto dôkazov vyvodil. Ničím iným, len tvrdením, že odporca pristúpil
k realizácii úkonov (uzatvorenie kúpnej zmluvy, podanie návrhov na vklady) s cieľom zmenšiť svoj
majetok, keď takéto konanie podľa názoru navrhovateľa nepochybne smeruje k sťaženiu uspokojenia

nároku, respektíve k sťaženiu budúcej exekúcie, neosvedčil svoje tvrdenia o tom, že exekúcia bude
ohrozená.

100. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Jedným z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia

je existencia peňažnej pohľadávky. Je pravdou že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o kúpe
a predaji akcií a je pravdou, že navrhovateľ v návrhu tvrdí, že mu vznikol nárok na zaplatenie sumy
446.222,--eur z titulu náhrady škody, pretože došlo k umelému navýšeniu kúpnej ceny za akcie ktoré
kupoval, avšak v prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže súd zisťovať
oprávnenosť pohľadávky navrhovateľa, to bude predmetom konania vo veci samej.

101. Odvolací súd dospel po preskúmaní veci k záveru, že navrhovateľ neosvedčil, že ním tvrdené
skutočnostiodôvodňujúpotrebunariadenianeodkladnéhoopatrenia,najmäneosvedčilohrozeniesvojho
práva tým, že odporca predáva svoje nehnuteľnosti, čím sa podľa tvrdenia navrhovateľa zbavuje
majetku, keď v prípade ak odporca predáva niektoré svoje nehnuteľnosti, získava namiesto hmotného

majetku majetok finančný. Teda preukázateľne získava z predaja jednotlivých nehnuteľností financie.

102. Odvolací súd nemôže opomenúť ani uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/144/1997
zo dňa 22.07.1997, podľa ktorého „samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie

predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený,
je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňuje jeho majetkové pomery".103. Uvedené konštatuje odvolací súd len nad rámec vyššie uvedeného, pretože odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol najmä z toho dôvodu, že navrhovateľ svoj nárok na nariadenie neodkladného
opatrenia neosvedčil základnými skutočnosťami, ktoré by vôbec odôvodňovali potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu.

104. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a návrh navrhovateľa na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia základných skutočnosti, ktoré
by potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňovali, odvolací súd sa už ďalšími námietkami
odporcu uvedenými v odvolaní nezaoberal, pretože tieto práve z dôvodu zmeny a zamietnutia návrhu
navrhovateľa neboli pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantné.

105. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica

v napadnutej I. a II. výrokovej vete podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

106. V napadnutej III. výrokovej vete podľa ust. § 396 ods. 2 CSP zmenil uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal,

pretože aj keď bol odporca v dôsledku zmeny rozhodnutia odvolacím súdom v konaní úspešný a
vznikol by mu nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP, odvolací súd v súlade s č.l. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie odporcovi nepriznal, pretože mu
žiadne trovy v konaní pred súdom prvej inštancie nevznikli (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Cbo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

107. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a rozhodol, že odporca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má proti
navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho

konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

108. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).