Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123344037
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123344037.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.
Júliusa Tótha a JUDr. Monika Šabľová, v spore žalobcu: KARMA SK, s.r.o., so sídlom Veľký Folkmar
325, 055 51 Veľký Folkmar, IČO: 54 021 243, zastúpený: JUDr. Tomáš Turcsányi, advokát, Krmanova
14, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 489 674, proti žalovanému: osobnyudaj.sk,
s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 5, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 528 041, zastúpený:

MG LEGAL s.r.o., so sídlom Námestie osloboditeľov 3/A, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 53 549 996, o zaplatenie 1.506,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice, č. k. 30Cb/23/2023-113 zo dňa 29. mája 2024 v spojení s opravným uznesením
č. k. 30Cb/23/2023-152 zo dňa 24. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 30Cb/23/2023-113 zo dňa 29. mája 2024 v spojení
s opravným uznesením č. k. 30Cb/23/2023-152 zo dňa 24. januára 2025.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 1.506,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne, a to zo sumy 1.506,72 Eur od
22.05.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov

konania v plnej výške 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorú odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
Zmluva o obchodnom zastúpení zo dňa 26.08.2021 (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej vykonával
žalobca pre žalovaného činnosti tvoriace predmet tejto Zmluvy v rozsahu uvedenom v článku II.
ako aj článku IV. Zmluvy, ktoré žalobca vykonával v mene a na účet žalovaného, na základe čoho
žalobca následne každý mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom sa dané činnosti vykonali, fakturoval

žalovanému províziu v súlade s ustanoveniami článku VI. Zmluvy. Činnosti v zmysle zmluvy vykonával
od mesiaca september 2021 do mesiaca apríl 2023, pričom poslednú činnosť žalobca pre žalovaného
vykonal v mesiaci marec 2023, a to v jeho prvej polovici, až pokým žalovaný neodobral žalobcovi
pomôcky potrebné na výkon jeho činnosti v rámci predmetu Zmluvy v dôsledku čoho ďalej nemohol
svoju činnosť vykonávať.
Žalobca dňa 22.03.2023 zaslal žalovanému Výpoveď zo Zmluvy o obchodnom zastúpení s tým, že

výpovedná lehota uplynula ku dňu 31.05.2023. Dôvodom pre ukončenie predmetnej Zmluvy zo strany
žalobcu bolo to, že obe zmluvné strany už zjavne chceli predmetný zmluvný vzťah ukončiť, keďže
ich dovtedajšie vzťahy už boli závažným spôsobom naštrbené a vznikla tu už aj zrejmá nedôverajednej strany voči druhej zmluvnej strane, čo každopádne neviedlo k možnej budúcej spolupráci, čo
jednoznačne vyplynulo aj z posledného osobného stretnutia žalobcu so žalovaným (ich štatutárnych
orgánov) v sídle žalovaného dňa 28.04.2023. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vykonal pre

žalovaného v rámci predmetu Zmluvy činnosti v mesiaci marec 2023 iba počas prvých 15 dní, uplatnil
si voči žalovanému iba polovičnú sumu dohodnutej mesačnej provízie. Na základe uvedeného zaslal
žalobca žalovanému faktúru č. 20230007 zo dňa 02.04.2023 na sumu 1.506,72 Eur s DPH, splatnú dňa
21.05.2023.

3. Žalovaný nárok žalobcu neuznával v celom rozsahu a považoval obchodnoprávny vzťah za platný
a neukončený, keďže mu nebola doručená výpoveď Zmluvy zo strany žalobcu. Žalobca následne v
priebehu marca 2023 prestal v rozpore s uzatvorenou zmluvou, vykonávať činnosť pre žalovaného a
nevykonáva ju do dnešného dňa (resp. ani do 31.05.2023, teda do dňa keď mala v zmysle argumentácie
žalobcu, zaniknúť platnosť Zmluvy o obchodnom zastúpení). Argumentácia žalobcu o tom, že do
15.03.2023 vykonával činnosti podľa Zmluvy, a teda ním vystavená faktúra za marec 2023, ktorá

zohľadňuje túto skutočnosť a je vystavená na polovičnú sumu, je v tomto smere irelevantná. Žalobca a
žalovaný nemali dohodnutú úkolovú odmenu, ako ani odmenu za odpracované dni, na základe ktorej by
bol žalobca oprávnený vystaviť faktúru za tú časť mesiaca, v rámci ktorej boli z jeho strany poskytované
služby pre žalovaného. Žalobca mal pre žalovaného vykonávať zmluvou vymedzené činnosti, čo z jeho
strany splnené nebolo. Žalobca bol teda v rozhodnom období (marec 2023) zmluvne zaviazaný na

výkon činností a poskytovanie služieb pre žalovaného, pričom tieto povinnosti si žalobca úmyselne, na
základe svojho jednostranného rozhodnutia neplnil. Žalobcom poskytnuté služby v mesiaci marec 2023
vykazovali vady, čo bolo žalobcovi zo strany žalovaného viackrát oznámené a vytýkané. Žalovaný mal
za to, že žalobcovi za mesiac marec 2023 nevznikol nárok na odmenu ani akúkoľvek jej časť. Vady
služieb neboli zo strany žalobcu do dnešného dňa odstránené, keď od polovice marca 2023 nijakým

spôsobom neposkytuje služby pre žalovaného.
Žalovaný potvrdil, že v marci 2023 sa strany stretli, žalovaný zobral žalobcovi pracovné prostriedky,
mobil, notebook, auto, nakoľko mal žalovaný podozrenie na bezpečnostný únik, čo sa nepotvrdilo. Už
po 3 dňoch však žalobcu dňa 18.03.2023 vyzvali, aby si prevzal naspäť tieto pracovné prostriedky.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dôkazmi predloženými žalobcom a to faktúru č. 2023000 zo
dňa 2.4.2023, sprostredkovanie obchodu - 3/2023 v sume 1.506,72 Eur, Zmluvu o obchodnom zastúpení
zo dňa 26.8.2021, výpoveď zmluvy o obchodnom zastúpení z 20.3.2023, vyjadrenie k osobnému
stretnutiu z 02.05.2023 a 26.05.2023, súpis vykonaných prác - mailovú komunikáciu z 5. a 6. mája 2023
(čl. v spise 15 a 16) a dôkazmi predloženými žalovaným: mail z 21.03.2023.

Zo Zmluvy o obchodnom zastúpení mal súd za preukázané, že ju uzavreli žalovaný ako zastúpený
a žalobca ako obchodný zástupca dňa 26.08.2021. V článku VI. Zmluvy boli dohodnuté podmienky
vzniku a platenia provízie pre žalobcu. Splatnosť provízie obchodného zástupcu začína plynúť od
okamihu doručenia elektronickej faktúry s tým, že lehota splatnosti provízie je posledný deň mesiaca, v
ktorom bola faktúra doručená. Podľa článku IX. ods. 2 zmluvy podstatným porušením zmluvy zo strany

obchodného zástupcu je: f) využívanie akéhokoľvek cloudového riešenia za účelom uloženia dát, okrem
tých, ktoré boli schválené zastúpeným, g) používanie iného e-mailového konta alebo iného telefónneho
čísla na výkon činnosti ako to, ktoré bolo obchodnému zástupcovi pridelené zastúpeným. V článku
XI. Zmluvy účastníci dohodli spôsob nakladania s dôvernými informáciami a povinnosť zachovávať
mlčanlivosť.

Faktúrou č. 20230007 zo dňa 02.04.2023 splatnou 21.05.2023, na sumu 1.506,72 Eur bolo súdu
preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za sprostredkovateľskú činnosť za marec 2023.
Listom zo dňa 20.03.2023 zaslal žalobca výpoveď zmluvy o obchodnom zastúpení, s podacím lístkom
- doporučený list z 22.03.2023.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka: § 652 ods. 1 až 5,
§ 654, § 655 ods. 1 až 3, § 655a ods. 1 a 2, § 659 ods. 1 až 3, § 659a, § 660 ods. 1 až 5, § 661, § 663
ods. 1 až 3 upravujúcich obchodné zastúpenie, § 264 ods. 1, § 325, § 326 ods. 1, § 369 ods. 2, § 369c
a Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka:
§ 1 a § 2 a podľa § 151 Civilného sporového poriadku (CSP).

6. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia vyhodnotil skutkový stav tak, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno a nebol úspešný v konaní, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Medzi
stranami nebolo sporné a Zmluvou o obchodnom zastúpení mal súd preukázané, že žalovaný akozastúpenýažalobcaakoobchodnýzástupcasadohodlinatom,žežalobcaposkytnežalovanémuslužby
obchodného zastúpenia za podmienok uvedených v Zmluve. Sporné medzi stranami nebolo ani to, že
žalobcavyúčtovalžalovanémucenuzaposkytnutéslužbyzamesiacmarec2023,faktúrouč.202300007

na sumu 1.506,72 Eur - za prvých 15 dní v mesiaci marec 2023 (odmenu), keď vykonával činnosti
v prospech žalovaného, teda nie za celý mesiac, odkedy odovzdal pracovné pomôcky žalovanému a
následne zaslal v mesiaci marec výpoveď zo zmluvy. Sporné nebolo ani doručenie faktúry a jej splatnosť.
Taktiež žalobca doložil k faktúre č. 20230007 súpis vykonaných prác, ktorý žalovaný nerozporoval.
Žalobca podľa súdu preukázateľne vykonával činnosti obchodného zástupcu v zmysle zmluvy do

15.3.2023 pre žalovaného.
Žalovaný v konaní sa bránil, že žalobcom vykonané a poskytnuté služby vykazovali vady. Súdu nie
je jasné aké vady mali poskytnuté služby vykonané žalobcom, nakoľko ich ani nijako nešpecifikoval
žalovaný, aké mali spôsobiť škody žalovanému, ani ich nevyčíslil a jasne neurčil a teda súd na
základe takéhoto tvrdenia žalovaného nemá vedomosť o tom, že žalobca sa dopustil konania v rozpore
s uzavretou zmluvou, resp. vykonával činnosť obchodného zástupcu s nejakými vadami.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a z toho dôvodu uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť 1.506,72 Eur s príslušenstvom.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviazal neúspešnú stranu v konaní -
žalovaného zaplatiť žalobcovi ako úspešnej strane, ktorá mala v konaní plný úspech, náhradu trov

konania vo výške 100 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Podanie odvolania odôvodnil
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mal zato, že napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a že konajúci súd dospel na základe dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

9.Žalovanýsanestotožňovalsodôvodnenímnapadnutéhorozsudku,ženeuniesoldôkaznébremenovo
vzťahuknímtvrdenýmskutočnostiam,konkrétne,žeslužbyposkytnutéžalobcomvykazovalivady,resp.,
že neboli poskytnuté v rozsahu v akom mali byť. Poukazoval na výsluch štatutárneho orgánu žalovaného

– A. A. B., ktorým preukázal vady služieb poskytované žalobcom, čo podporil mailovou komunikáciou
s vytknutými vadami služieb poskytovaných zo strany žalobcu pre žalovaného. Dokonca sám žalovaný
na pojednávaní dňa 29.05.2024 uviedol, že odmietol pokyn žalovaného na zmenu miesta výkonu
obchodného zastúpenia, pričom jediný dôvod bol, že dovtedy vykonával svoju činnosť v Trenčíne. Týmto
žalobca potvrdil, že nerešpektoval pokyn žalovaného bez akéhokoľvek dôvodu a na základe svojho

neodôvodneného rozhodnutia odmietol vykonávať činnosť v regióne určenom žalovaným. S uvedenou
skutočnosťou, ako aj s ďalšími vadami opísanými žalovaným sa konajúci súd, podľa názoru žalovaného
v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, rovnako ako s nárokmi žalovaného z vád z poskytnutých
služieb, ktoré žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uplatnil.

10. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň žiadal, aby súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v podanom odvolaní zopakoval argumentáciu
používanú počas celého konania na prvostupňovom súde, ktorá je účelová a nijako nepreukázaná
a neodôvodňujúca ním tvrdené skutočnosti. Žalovaný nijako nevyvrátil skutočnosti tvrdené žalobcom
a preukázané v rámci vykonaného dokazovania. Zdôraznil, že vady poskytnutých služieb, na ktoré
poukazuje žalovaný v podanom odvolaní, neboli doposiaľ nijako preukázané. Ide iba o účelové tvrdenie

štatutárneho orgánu žalovaného s cieľom vyhnúť sa plneniu. Žalobcovi do dnešného dňa nie je zrejmé
to, aké údajné vady mali ním vykonané a poskytnuté služby vykazovať. Žalobca na základe žiadosti
žalovaného (mailová správa zo dňa 05.05.2023 v čase 16:34 hod. od A. A. B.) zaslal žalovanému ním
vykonaný súpis úkonov a činností, ktoré v mesiaci marec 2023 do dňa 15.03.2023 (teda do dňa, kedy mu
bolo zo strany žalovaného zamedzené pokračovanie vo výkone jeho činnosti ako obchodného zástupcu)

vykonal, ktoré odzrkadľujú adekvátny súhrn činností, ktoré žalobca pre žalovaného vykonával v skorších
mesiacoch predchádzajúcich mesiacu marec 2023. Žalobca popísal v 14. bodoch ním vykonávané
činnosti počas prvej polovice mesiaca marec 2023 a tieto skutočnosti žalovaný v dokazovaní na
prvoinštančnom súde nijako nevyvrátil ani nespochybnil a tieto žalovaný ani nijako nerozporoval.12.Ktvrdeniužalovaného,žeodmietolvykonávaťčinnosťobchodnéhozástupcunainommiesteuviedol,
že toto tvrdenie považuje za irelevantné a bezpredmetné a nijako nepreukazujúce ani neodôvodňujúce

tú skutočnosť, že by nemal žalovaný uhradiť žalobcovi ním žalovanú istinu spolu s jej príslušenstvom za
žalobcom riadne a včas vykonané služby v rámci výkonu jeho obchodného zastúpenia pre žalovaného
počas trvania ich zmluvného vzťahu.

13. Žalobca poukazoval na jednu skutočnosť a to, že to bol práve žalovaný, ktorý žalobcovi jednostranne

odobral všetky jeho pomôcky potrebné na výkon činnosti obchodného zástupcu, teda mobil, notebook
ako aj osobné motorové vozidlo, z dôvodu čoho žalobca ako obchodný zástupca nemohol vykonávať
svoju činnosť odo dňa 15.03.2023, či už mobilný telefón, kde mal uložené kontakty na klientov, ako aj
osobné motorové vozidlo, ktorým sa vedel dostaviť do sídla klientov žalovaného. Teda nie úmyselne
prestalvykonávaťčinnosťktorábolapredmetompredmetnéhozmluvnéhovzťahu,aležalovanýzamedzil
v celom rozsahu žalobcovi možnosť túto činnosť vykonávať. Preto odmietal žalovaným tvrdenú

akúkoľvek zodpovednosť žalobcu vo vzťahu k údajnému neplneniu si jeho zmluvných povinností odo
dňa 15.03.2023 do skončenia výpovednej doby, teda do dňa 31.05.2023. Faktúru, ktorej zaplatenie je
predmetom tohto konania, preto vystavil alikvotne iba za 15 dní z 31 dní kalendárneho mesiaca marec
2023.
Dodal, že v danom období od 01.03.2023 do 15.03.2023 preukázateľne vykonával činnosť obchodného

zástupcuprežalovanéhoatoaždodoby,kedymubolizostranyžalovanéhoodobratépomôckynavýkon
činnosti obchodného zástupcu a od kedy bolo žalobcovi zo strany žalovaného zamedzované vykonávať
jeho činnosť obchodného zástupcu v zmysle Zmluvy.

14. K skutočnosti tvrdenej žalovaným v odvolaní, že sa podľa jeho názoru s ním uvádzanými

skutočnosťami, ako aj s ďalšími vadami opísanými žalovaným, konajúci súd v odôvodnení jeho
rozhodnutia nevysporiadal a že sa nevysporiadal ani s údajnými nárokmi žalovaného z údajných vád
poskytnutých služieb, ktoré žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uplatnil, žalobca uviedol, že celé
vyjadrenie žalovaného je bezpredmetné, irelevantné a nepreukazujúce žalovaným doposiaľ uvádzané
skutočnosti v rámci jeho procesnej obrany, pretože tieto skutočnosti, podľa názoru žalobcu, žalovaný ani

nevie nijakým spôsobom preukázať, keďže sú vyfabulované a nezakladajú sa na pravdivom stave, ako
sa tieto reálne aj udiali. Zo strany žalovaného nebol v doterajšom konaní predložený žiaden relevantný
dôkaz, ktorý by vedel vyvrátiť tvrdenia žalobcu ohľadne podstatných skutočností v tomto konaní, ktoré
preukazujú to, že nárok žalobcu je plne dôvodný a opodstatnený.

15. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené žalovanému, ktorý repliku svojho odvolania nepodal.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie

ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Žalovaný podal odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f ) a h) CSP.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl priaplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

21. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto
napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a
inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací
súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.

22. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z konania
pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

23. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany
sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k
jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie

na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre
meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na
samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.

24. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na
základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné
zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného
uvádza nasledovné:

26. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli medzi sebou Zmluvu o obchodnom zastúpení zo dňa
26.08.2021 - žalovaný ako zastúpený a žalobca ako obchodný zástupca. Predmetom konania bolo
zaplatenie sumy 1.506,72 Eur vrátane príslušenstva, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za
sprostredovateľskú činnosť (fa. č. 20230007) za obdobie marec 2023.

27. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že žalobca odmietol pokyn žalovaného na zmenu miesta
výkonu obchodného zastúpenia a to z dôvodu, že dovtedy vykonával svoju činnosť v Trenčíne,
pričom dané žalobca v konaní potvrdil. K tejto procesnej obrane žalovaného odvolací súd uvádza, že

odmietnutiepokynužalovanéhonazmenumiestavýkonuobchodnéhozastúpenianesúvisíspredmetom
konania a to zaplatenie sumy 1.506,72 Eur s príslušenstvom ako ceny za sprostredkovateľskú činnosť
vykonávanú žalobcom počas prvej polovici mesiaca marec 2023.

28. Žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie jasne a určito špecifikoval činností, ktoré
vykonával počas prvej polovice mesiaca marec 2023 a za vykonanie ktorých vystavil predmetnú faktúru.
Na žiadosť žalovaného oznámil žalobca mailom zo dňa 06.05.2023 (č.l. 15 a 16 spisu) žalovanému
súpis vykonaných prác. Žalovaný vykonanie týchto činností zo strany žalobcu počas konania na súdeprvej inštancie nijako nerozporoval, preto sa vykonanie týchto činností žalobcom považuje za nesporné
(§ 151 CSP).

29. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 9. júna 2020). Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 v tejto súvislosti uviedol,
že „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto

súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti od aktuálneho stavu (priebehu) konania a od toho, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“

32. Nosnou procesnou obranou žalovaného ako aj hlavnou námietkou v podanom odvolaní bolo, že
činnosti vykonané žalobcom mali vady, ktoré však žalovaný ani v konaní na súde prvej inštancie ani
v odvolacom konaní nijako bližšie nešpecifikoval a ani neurčil jednoznačne v čom mali vady v činnostiach
vykonaných žalobcom v rozhodnom období spočívať. Z toho dôvodu žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno o ním tvrdených skutočnostiach a samotnú výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného

nemožno považovať za preukázanie vád, pričom žalovaný neprodukoval žiadne iné dôkazy svedčiace
v prospech jeho procesnej obrany. Odvolací súd je preto toho názoru, že procesná obrana žalovaného
nebola v konaní preukázaná.

33. Odvolací súd ešte pre úplnosť uvádza, že žalovaný v priebehu konania síce namietal vady vykonania
činností zo strany žalobcu, tieto tvrdenia však zostali iba v rovine procesnej obrany proti uplatnenému
nároku. Nadôvažok odvolací súd dopĺňa, že žalovaný totiž voči súdu neuplatnil žiaden procesný úkon,
ktorým by si uplatňoval akékoľvek práva z vád, pričom žalovaný takéto nároky procesne neuplatnil
ani formou vzájomného návrhu alebo započítacej námietky, a preto súd sa ani nimi nemohol v konaní

zaoberať.

34. Odvolací súd uvádza, že žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke

ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom
odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči
výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

35. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí

aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

36. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto tak, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o

vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré
skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,
ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému
prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym

poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

37. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a

relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

38. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalovaným tvrdeným pochybeniam súdu prvej

inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo právnemu posúdeniu veci, či
k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), odvolací
súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom
prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku
rozsudku súdu prvej inštancie.

39. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobe žalobcu vyhovel. Preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd

potvrdil aj závislý výrok o trovách konania ako vecne správny.

40. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom

konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).