Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725204306
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8725204306.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci navrhovateľov: 1./ M. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. XXX/XX, XXX XX A. E., 2./ Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, XXX XX
A. E., navrhovatelia právne zastúpení: Advokátska kancelária PIATNIK, s.r.o., so sídlom Vysoká 425/71,
054 01 Levoča, IČO: 54 915 627, proti odporcom: 1./ Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská

30, 829 48 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 335 004, 2./ LIQID s.r.o., so sídlom Kalvínske
námestie 126/2, 934 01 Levice, IČO: 54 327 504, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 21C/90/2025-219 zo dňa 09.
december 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Návrh zamieta.
II. Odporcovi v 1. rade priznáva náhradu trov konania voči navrhovateľom v plnom rozsahu.
III. Odporcovi v 2. rade priznáva náhradu trov konania voči navrhovateľom v plnom rozsahu.
IV. Navrhovatelia nemajú právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 324 odsek 1, 3, § 325 odsek 1, 2 písm. c), d), § 326 odsek
1, 2, § 328 odsek 1, § 329 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že v posudzovanej veci sa navrhovatelia domáhali súdnej ochrany pred
zásahom do ich vlastníckeho práva k rodinnému domu, ktorý nebol doposiaľ skolaudovaný a na

ktorom viazne množstvo nesplnených záväzkov. Výkon záložného práva vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam mal odporca v 1./ rade začať realizovať titulom Zmluvy o zriadení záložného práva
pod č. V-XXXX/XXXX, v navrhovanom výroku. V odôvodnení však poukazuje na Zmluvu o zriadení
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam pod č. V XXXX/XXXX. Súdu prvej inštancie však
ani jedna z týchto zmlúv nebola predložená. Odporca v 1./ rade poskytol navrhovateľom viacero nimi
požadovanýchúverov,ktorýchsplateniebolozrejmezabezpečenézáložnýmprávomknehnuteľnostiam.

Navrhovatelia aj vzhľadom na naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia súdu nedoložili ani
list vlastníctva č. XXXX k. ú. A. E.. Súd zistil z verejne prístupného registra, že navrhovatelia sú
bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX a navrhovateľ v 1./
rade je podielovým spoluvlastníkom v 1 k celku aj k rodinnému domu súp. č. XXX. Výkon dražby
je realizovaný na základe právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Csp/52/2019,
18Csp/41/2020, 19Csp/17/2021 v ktorých judikované pohľadávky predstavujú cca. sumu 34.510 eur,

59.781 eur, 65.657 eur, teda celkovo sumu 159.948 eur, čo nemožno považovať za zanedbateľnú sumu
pre voľbu odporcu v 1./ rade v spôsobe výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Súd prvejinštancie vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam poskytol ochranu uložením povinnosti zdržať sa
výkonu záložného práva uznesením tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/6/2024 do
02.08.2024. Do času uloženého súdom uvedeným neodkladným opatrením, zo strany navrhovateľov a

do dňa realizácie dražby č. XX/XXXX, okrem prísľubu predaja nehnuteľností a uspokojenia pohľadávok
veriteľa, ktoré okrem iného navrhovatelia popierajú ich právny základ, bližšie nešpecifikovanými
neplatnými klauzulami, nevedno či absolútne alebo v časti, neboli realizované procesné kroky na
svoju právnu ochranu. Súd prvej inštancie postrádal riadne využitie právnych nástrojov, vzhľadom na
namietanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok, keďže vyjadrenia navrhovateľov dosahujú

iba všeobecnú rovinu, a to iba s poukazom na § 53 odsek 1 písm. a), k), r) Občianskeho zákonníka.
Z navrhovaného petitu neodkladného opatrenia sa súd prvej inštancie nedozvedel, do vyriešenia akej
veci samej má súd poskytnúť dočasnú neodkladnú ochranu. Súd prvej inštancie uviedol, že záložca,
ktorý zakladá nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia nejakej pohľadávky, si musí byť vedomý dôsledkov
uzavretia takejto zmluvy, ktorá má zabezpečovací charakter t. j. záložca si musí byť vedomý toho,
že môže prísť o vlastníctvo v prípade, ak nastanú zákonné dôvody oprávňujúce záložného veriteľa

pristúpiť k výkonu záložného práva. Takáto dobrovoľná dražba má jednoznačne oporu v zákonnej
úprave, pričom k otázke legitimity jej realizácie súd podporne poukázal aj na uznesenie Ústavného súd
SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014. Navrhovatelia namietali aj iné skutočnosti, ktoré sa
ale mali týkať už samotnej realizácie dražby, ako ohodnotenie nehnuteľností rozdielnymi znaleckými
posudkami. Súd prvej inštancie mal v tejto súvislosti za to, že všetky tieto námietky sa týkajú postupu

dražobnej spoločnosti a veriteľa realizovaného v procese dražby. K týmto námietkam navrhovateľov
uviedol, že rozhodnutie o tom, či dražba bola vykonaná v súlade so zákonom a či boli splnené všetky
podmienky pre jej uskutočnenie, je možné urobiť len v konaní o neplatnosť dražby. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť otázku, či je alebo nie je záložný
veriteľ oprávnený dobrovoľnú dražbu vykonať, či sú alebo nie sú neprijateľné podmienky obsiahnuté či

už v Zmluve o úvere alebo v Záložnej zmluve a či tieto zmluvy sú platné alebo nie. Ide o veci posúdenia
v riadnom kontradiktórnom konaní, nie v konaní, v ktorom sa rozhoduje o neodkladnom opatrení.
Či dražobná spoločnosť realizuje dražbu v súlade so zákonom, skúmanie a dokazovanie prípadných
nedostatkov týkajúcich sa dražby nehnuteľností, a to najmä postupu dražobnej spoločnosti, bude možné
skúmať len v prípade, ak dražba prebehne a ak v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z., § 21 odsek 2

citovaného zákona. Navrhovateľom tak zostáva zachovaný prostriedok právnej ochrany, samozrejme
len za predpokladu, keď sú na to splnené podmienky, ktorým je inštitút žaloby o neplatnosť dražby podľa
Zákona o dražbách. Ďalej súd k namietanému ohodnoteniu nehnuteľností uvádza, že navrhovatelia
nepreukázali uplatnenie práva vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby,
prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom podľa § 12 odsek 5 Zákona o dobrovoľných

dražbách. Podľa názoru súdu, pokiaľ nebol dodržaný postup vyplývajúci z § 12 odsek 5 cit. zákona,
nie je dôvodné nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, pretože práve uvedeným postupom bolo možné
odstrániť prípadné rozpory ohľadom ohodnotenia dražených nehnuteľností. K namietanému výkonu
záložného práva z dôvodu ochrany obydlia, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom dobrovoľnej
dražby môže byť aj nehnuteľnosť, ktorú záložcovia používajú ako svoje obydlie. Ani obydlie však nie

je absolútne nedotknuteľné. Medzinárodné a aj vnútroštátne právo chráni dotknuté osoby, len pred
neoprávneným zásahom do ich práv. Tento neoprávnený zásah súdu nebol preukázaný ani navrhnutý
žalobou. Zo súdneho registra nevyplýva aby navrhovatelia podali žalobu vo veci samej. Ak niekto
dlží svojmu veriteľovi sumu 150.000 eur, s nie zanedbateľným príslušenstvom, navyše pri existencii
súdom právoplatne priznanej pohľadávke a za účelom zabezpečenia riadneho splnenia tohto dlhu,

dobrovoľne poskytne ako záloh aj svoje obydlie, ktoré veriteľ mieni v rámci výkonu záložného práva
po takmer 5 rokoch speňažiť na základe záložnej zmluvy, nemožno takýto postup podľa názoru súdu
prvej inštancie považovať za neoprávnený a už vôbec nie za protiústavný, za stavu pokiaľ navrhovatelia
súdu nepreukázali neoprávnený postup odporcu v 1./ rade. Navrhovatelia v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neuviedli, aký návrh vo veci samej mienili podať. Pokiaľ predmetom ich návrhu

vo veci samej malo byť opätovné zdržanie sa výkonu záložného práva odporcami v 1./ a 2./ rade, súd
upriamuje pozornosť navrhovateľov na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR podľa ktorej
je právny názor pripúšťajúci možnosť uložiť odporcovi ako záložnému veriteľovi rozsudkom časovo
neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti,
predajom na verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva,

nesprávny.

4.Protiuzneseniupodalivzákonnejlehoteodvolanienavrhovatelia.Navrhli,abyodvolacísúdnapadnuté
uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie, a to po dobu 6 mesiacov ododňa doručenia tohto uznesenia. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie postavil na kľúčovom
právnom závere, že námietky týkajúce sa zákonnosti dražby, oprávnenosti veriteľa vykonať dražbu
či existencie neprijateľných zmluvných podmienok nie je možné riešiť v konaní o neodkladnom

opatrení ako prejudiciálnu otázku. Tento právny názor súdu prvej inštancie je však zásadne nesprávny,
neudržateľný a v priamom rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len
„SDEÚ“) a Ústavného súdu SR, ktorá má prednosť pred vnútroštátnou úpravou. V prejednávanej veci
navrhovatelia jasne namietali, že výkon záložného práva sa realizuje na základe zmlúv obsahujúcich
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré neboli podrobené predchádzajúcej súdnej kontrole. Súd prvej

inštancie tento argument paušálne odmietol s odôvodnením, že ide o "veci posúdenia v riadnom
kontradiktórnom konaní". Súd však ignoruje skutočnosť, že ak dražba prebehne (čo súd zamietnutím
neodkladného opatrenia umožnil), "riadne kontradiktórne konanie" o neplatnosť dražby už nemusí
viesť k navráteniu obydlia spotrebiteľovi (restitutio in integrum), najmä ak nehnuteľnosť nadobudne
dobromyseľná tretia osoba. Argumentácia súdu, že zamietnutím návrhu "nebude vytvorený nenávratný
stav", je v priamom rozpore s realitou inštitútu dobrovoľnej dražby. Navrhovatelia v návrhu správne

poukázali na to, že ochrana poskytovaná až po udelení príklepu (ex post) nie je v súlade s požiadavkou
na preventívnu ochranu spotrebiteľa. Ak súd odmietne vydať neodkladné opatrenie pred dražbou,
fakticky tým umožňuje, aby spotrebiteľ prišiel o vlastnícke právo k svojmu jedinému obydliu na základe
titulu (záložnej zmluvy), ktorého platnosť a férovosť je sporná. Žaloba o neplatnosť dražby podľa §
21 Zákona o dobrovoľných dražbách, na ktorú súd odkazuje, nerieši situáciu okamžitej straty bývania

a vystavuje spotrebiteľa riziku, že aj v prípade úspechu v spore o neplatnosť dražby (ktorý môže
trvať roky) už nebude možné nehnuteľnosť získať späť od tretej osoby. Tým sa ochrana priznaná
smernicou 93/13/EHS stáva len iluzórnou. Súd prvej inštancie pochybil, keď uviedol, že námietky
navrhovateľov sú len vo "všeobecnej rovine" a odmietol ich skúmať. V spotrebiteľských veciach platí
zásada iura novit curia v zosilnenej forme - súd je povinný ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných

podmienok, ak má k dispozícii právne a skutkové okolnosti. Navrhovatelia v návrhu výslovne označili,
že ide o spotrebiteľský vzťah a že dražba sa vedie na uspokojenie pohľadávok z neprijateľných
podmienok (§ 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka). Skutočnosť, že existujú staršie súdne rozhodnutia
o zaplatení dlhu (napr. 12Csp/52/2019), na ktoré sa súd odvoláva, nezbavuje súd povinnosti v
konaní o neodkladnom opatrení posúdiť proporcionalitu spôsobu výkonu rozhodnutia (predaj obydlia

dobrovoľnou dražbou) vo vzťahu k tvrdeným neprijateľným podmienkam, ktoré môžu mať vplyv na
samotnú výšku vymáhanej sumy (príslušenstvo, poplatky). Vykonaním dobrovoľnej dražby a udelením
príklepu prechádza vlastnícke právo na vydražiteľa. Ak vydražiteľ následne prevedie nehnuteľnosť na
tretiu osobu, ktorá koná v dobrej viere, navrhovatelia (pôvodní vlastníci) sa už k svojmu obydliu nikdy
nemusia dostať, a to ani v prípade, ak by súd o niekoľko rokov neskôr rozhodol, že dražba bola

neplatná. Následná žaloba o neplatnosť dražby (§ 21 odsek 2 Zákona o dobrovoľných dražbách), na
ktorú súd odkazuje, je prostriedkom represívnym, nie preventívnym. V čase rozhodovania o neplatnosti
dražby už navrhovatelia môžu byť vysťahovaní a nehnuteľnosť môže byť nenávratne scudzená alebo
znehodnotená. Práve preto je nevyhnutné poskytnúť ochranu formou neodkladného opatrenia pred
konaním dražby. Hrozba straty obydlia za polovičnú cenu je učebnicovým príkladom „bezprostredne

hroziacej ujmy“, ktorej má neodkladné opatrenie zabrániť. Odkazovanie na následné súdne spory je
v tomto prípade odopretím účinnej súdnej ochrany. Súd v bode 29. uznesenia vyčíta navrhovateľom,
že nevyužili postup podľa § 12 odsek 5 Zákona o dobrovoľných dražbách a nežiadali dražobníka o
vyhotovenie iného znaleckého posudku, a preto „nie je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie“. Tento
postoj súdu je prejavom neprimeraného formalizmu. Súd mal v čase rozhodovania o neodkladnom

opatrení na stole dva protichodné znalecké posudky, ktoré preukazovali spornosť vyvolávacej ceny.
Skutočnosť, či navrhovatelia formálne požiadali dražobníka (ktorý je zjavne v záujmovej kolízii a koná v
prospech veriteľa) o nový posudok, nemôže byť dôvodom na rezignáciu súdu na ochranu spravodlivosti.
Zmyslom zákona nie je nútiť dlžníka vyčerpať všetky administratívne kroky voči dražobníkovi, ak je
zrejmé, že dražobník postupuje v rozpore so záujmami vlastníka. Súd v bode 30. odôvodnenia vykonal

test proporcionality, v ktorom porovnával dlh (cca 160.000 eur) s právom veriteľa na uspokojenie. Súd
však úplne opomenul zahrnúť do tohto testu hodnotu majetku, ktorý má byť speňažený. Ak je dlh
160.000 eur, ale hodnota nehnuteľnosti je 258.000 eur, je legitímne očakávať, že pri spravodlivom
predaji sa dlh uhradí a dlžníkovi ostane prebytok (cca 98.000 eur), ktorý mu umožní zabezpečiť si iné
bývanie, alebo vyplatiť dlhy voči ostatným veriteľom. Avšak, ak súd povolí dražbu s vyvolávacou cenou

114.000 eur (posudok dražobníka), reálne hrozí, že nehnuteľnosť sa predá za cenu, ktorá nepokryje
ani samotný dlh veriteľa, alebo ho pokryje len tesne. Tým pádom navrhovatelia prídu o strechu nad
hlavou a zároveň im ostane dlh alebo nulový zostatok, nehovoriac o ostatných dlhoch. Takýto výkon
práva nie je proporcionálny. Je to likvidačný postup, ktorý poškodzuje dlžníka nad mieru nevyhnutnúna uspokojenie veriteľa. Súd v bode 30. odôvodnenia uvádza, že právo na obydlie nie je absolútne.
Avšak pri posudzovaní zásahu do práva na obydlie podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ESĽP) je súd povinný zohľadniť aj situáciu osôb, ktoré v nehnuteľnosti bývajú, najmä

ak ide o maloleté deti. V návrhu bolo uvedené, že v dome bývajú aj maloleté vnúčatá navrhovateľov (X-
ročný Q. a X-ročný M.). Vysťahovanie rodiny s maloletými deťmi na základe dražby, ktorej zákonnosť
a cenové podmienky sú sporné, predstavuje intenzívny zásah do súkromného a rodinného života. V
danom prípade je nesporné, že veriteľ disponuje viacerými exekučnými titulmi (sp. zn. 12Csp/52/2019,
18Csp/41/2020, 19Csp/17/2021) a teda mohol (a stále môže) zvoliť exekúciu, ktorou dosiahne rovnaký

cieľ ako dobrovoľnou dražbou. Skutočnosť, že veriteľ napriek existencii exekučných titulov nezvolil
exekúciu, ale dobrovoľnú dražbu, indikuje snahu vyhnúť sa nezávislému stanoveniu ceny nehnuteľnosti
súdnym znalcom v exekučnom konaní. V exekučnom konaní je súdny exekútor viazaný prísnymi
pravidlami pri stanovovaní ceny a jej znižovaní. V konaní o dobrovoľnej dražbe si však veriteľ vybral
súkromnú dražobnú spoločnosť (odporcu v 2./ rade), ktorá akceptovala znalecký posudok na sumu
114.000eur,hociexistujekonkurenčnýposudoknasumu258.000eur.Týmtopostupomveriteľobchádza

garancie, ktoré dlžníkovi poskytuje Exekučný poriadok. Zvolil si cestu „menšieho odporu“, kde namiesto
nezávisléhoorgánu(súduaexekútora)rozhodujeoosudemajetkusúkromnýsubjektekonomickyzávislý
na veriteľovi (dražobník platený z výťažku). Na strane dlžníkov (navrhovateľov) je v hre právo na obydlie
(chránené čl. 7 Charty EÚ a judikatúrou Kušionová) a vlastnícke právo k majetku v hodnote 258.000
eur. Táto hrozba nepominula skutočnosťou, že dňa 20.11.2025 nedošlo k udeleniu príklepu a vydraženiu

predmetu dražby. Je dôvodné očakávať, že v dohľadnej dobe bude odporcom v 1./ rade (veriteľom)
iniciovaný nový termín opakovanej dražby (v poradí 2./ kolo), pravdepodobne za ešte nižšiu vyvolávaciu
cenu, čo by pri existujúcom rozpore v znaleckých posudkoch (114.000 eur vs. 258.000 eur) znamenalo
prehĺbenie hroziacej majetkovej ujmy navrhovateľov.

5. K odvolaniu navrhovateľov podal vyjadrenie odporca v 1./ rade. S podaným odvolaním nesúhlasí,
nestotožňuje sa s ním a považuje ho len za ďalšie účelové a špekulatívne konanie navrhovateľov,
ktorých cieľom je už po niekoľkýkrát oddialiť výkon záložného práva dlhodobo nesplácanej pohľadávky
(od roku 2016). To, že existuje rozdiel v stanovenej všeobecnej hodnote dražených nehnuteľností
neosvedčuje existenciu domnelého podhodnotenia dražených nehnuteľností. Pre každú nehnuteľnosť

majú žalobcovia k dispozícii jeden posudok, ktorý určuje vyššiu hodnotu a dražobník má k dispozícii dva
znalecké posudky vypracované dvomi znalcami nezávisle od seba, ktoré určujú predpokladanú reálnu
hodnotu. Odporca v 1./ rade zdôrazňuje, že samotný rozdiel vo všeobecnej hodnote nezakladá dôvod
na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozdielna výška znaleckého posudku ako taká neosvedčuje
naliehavosť alebo bezprostrednú hrozbu ujmy vlastníka tak, aby bolo možné nariadiť neodkladné

opatrenie pred dražbou. Poukázal na záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého Navrhovatelia
nepreukázali uplatnenie práva vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby,
prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom podľa § 12 odsek 5 Zákona o dobrovoľných
dražbách. Pokiaľ nebol dodržaný postup vyplývajúci z § 12 odsek 5 cit. zákona, nie je dôvodné nariadiť
vo veci neodkladné opatrenie, pretože práve uvedeným postupom bolo možné odstrániť prípadné

rozpory ohľadom ohodnotenia dražených nehnuteľností. Skutočná cena nehnuteľnosti sa neurčuje
administratívne ani znaleckým posudkom, ale vzniká až v dražbe ako výsledok licitácie a prejavu
reálneho záujmu účastníkov dražby. Žalobcovia považujú cenu uvedenú v ich znaleckom posudku
za smerodajnú a z jej porovnania s východiskovou cenou dražby automaticky vyvodzujú záver o
likvidačnom dopade dražby, hoci takýto záver nemá oporu ani v povahe znaleckého posudku, ani v

mechanizme určovania ceny v dražbe. Je zároveň zrejmé, že skutočným cieľom navrhovateľov nie
je ochrana ich práv, ale dlhodobé a účelové vyhýbanie sa splneniu povinností voči svojmu veriteľovi.
Odporca v 1./ rade disponuje právoplatne judikovanou pohľadávkou a vykonateľným exekučným titulom,
napriek tomu navrhovatelia roky neplnia svoje záväzky ani dobrovoľne, ani prostredníctvom čiastočných
splátok a nesmerujú k reálnemu uspokojeniu pohľadávky žiadnym spôsobom. Odporca v 1./ rade je ďalej

toho názoru, že výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby nie je neoprávnene zasiahnuté do
ľudských práv navrhovateľov na ochranu obydlia a majetku. Právo navrhovateľov na obydlie v prípade
dražby nie je ohrozené. Vydražiteľ nadobúda do vlastníctva nehnuteľnosť obývanú predchádzajúcim
vlastníkom (záložcom). Vykonanie dražby ako právna skutočnosť a notárska zápisnica o jej priebehu
nepredstavuje exekučný titul na jej vypratanie. Odporca v 1./ rade sa v tomto smere plne stotožnil

s odôvodnením napádaného Uznesenia, kde súd prvej inštancie uviedol, že predmetom dobrovoľnej
dražby môže byť aj nehnuteľnosť, ktorú záložcovia používajú ako svoje obydlie. Ani obydlie však nie
je absolútne nedotknuteľné. Medzinárodné a aj vnútroštátne právo chráni dotknuté osoby, len pred
neoprávneným zásahom do ich práv. Tento neoprávnený zásah súdu nebol preukázaný ani navrhnutýžalobou. Samotní navrhovatelia dobrovoľne poskytli svoju nehnuteľnosť ako záloh na zabezpečenie
poskytnutého úveru, a to aj napriek tomu, že ide o ich obydlie. Jedinou možnosťou ako dosiahnuť
vymoženie pohľadávky zo strany odporcu v 1./ rade je tak výkon záložného práva, ktorý sa však

navrhovateliarôznymiobštrukciamisnažiaopätovneprekaziť.Argumentácianavrhovateľov,podľaktorej
mal veriteľ namiesto výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zvoliť exekučné konanie, je
účelová a vnútorne rozporná. Zvlášť nelogicky pôsobí postoj navrhovateľov v tom, že pri dobrovoľnej
dražbe tvrdia likvidačný zásah do svojich práv, stratu obydlia a nenávratné následky, no zároveň
navrhujú, aby bola tá istá nehnuteľnosť - ich jediné obydlie - predaná v exekučnom konaní. Odporcovi v

1./ rade z podaného odvolania zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu by malo byť opätovne neodkladné
opatrenie nariadené po dobu 6 mesiacov a prečo by táto lehota mala byť primeraná a zároveň aj na
čo táto lehota slúži.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ustanovenia § 34 odsek 1 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie,

ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa odseku 2, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa odseku 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa odseku 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami.

9. Podľa ustanovenia § 326 odsek 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ustanovenia § 328 odsek 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne.

11. Podľa ustanovenia § 329 odsek 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k

odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa odseku 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

Podľa odseku 3, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej
veci.

12. Podľa ustanovenia § 336 odsek 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami.Podľa odseku 2, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci
samej.

Podľa odseku 3, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote
podaná.

Podľa odseku 4, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej

zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

13. Podľa ustanovenia § 339 C.s.p., o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez
pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo
vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa ustanovenia § 340 odsek 1 C.s.p., ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z
iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo
uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením
vznikli.

15. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú
od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu
neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva,
spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe
a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia.

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a
jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto na

navrhovateľoch, aby osvedčili, či boli naplnené predpoklady navrhovaného nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
2. osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia
bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné
podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú

jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

17. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených

prípadoch. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. súd nevykonáva a pri rozhodovaní
vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.

18. Nariadenie zákazu nakladať s určitými vecami alebo právami je opodstatnené najmä v sporoch o
tieto veci alebo práva. Tento zákaz je v praxi najčastejšie uplatňovaný vo vzťahu k nehnuteľnostiam,

hnuteľným veciam a finančným prostriedkom. Takýto zákaz chráni nielen navrhovateľa, ale predchádza
aj ohrozeniu práv tretích strán, ktoré by mohli byť pri disponovaní so sporným majetkom alebo právami
ohrozené. Súd však musí v každom prípade zvážiť, či je takéto obmedzenie v súlade s princípom
proporcionality a neprekračuje nevyhnutný rozsah na naplnenie cieľa neodkladného opatrenia.

19. Z obsahu spisu sa odvolaciemu súdu javí, že medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom v 1./
rade ako veriteľom bolo uzatvorených viacero úverových zmlúv (ktoré sú s vysokou pravdepodobnosťou
spotrebiteľského charakteru), pričom poskytnuté úvery boli zabezpečené záložným právom k
nehnuteľnostiam vo vlastníctve/spoluvlastníctve navrhovateľov. V uvedenom prípade sa jednalo o
záložné právo Z., ktorým boli zaťažené nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov

zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A. E., parcely registra “C“ parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 472 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2 ako aj rozostavaná
stavba rodinného domu na parc. č. XXXX/XX (k tomu pozri výpis z LV č. XXXX, k.ú. A. E.).20. Z listinných dôkazov predložených odporcom v 1./ rade vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu
Poprad sp. zn. 12Csp/52/2019-127 zo dňa 26.02.2020 (právoplatný dňa 16.05.2020) konajúci súd
uložil navrhovateľom povinnosť uhradiť odporcovi v 1./ rade sumu 65.657,90 eura s príslušenstvom,

a to titulom nevráteného úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX a
medziúvere č. XXXXXXXXXX (č.l. 51-55 súdneho spisu). Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.
19Csp/17/2021-82 to dňa 17.09.2021 (právoplatný dňa 08.12.2021) konajúci súd uložil navrhovateľom
povinnosť uhradiť odporcovi v 1./ rade sumu 32.142,58 eura s príslušenstvom, a to titulom nevráteného
úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a medziúvere č. XXXXXXXXXX (č.l.

60-65súdnehospisu).Zcitovanýchsúdnychrozhodnutínevyplýva,žebysakonajúcisúdvôbeczaoberal
otázkami posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok a to v samotných úverových zmluvách, či
zmluvách na nich nadväzujúcich (napr. zmluvy o záložnom práve).

21. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Oznámením o dobrovoľnej dražbe č. XX/XXXX začal dražobník
- odporca v 2./ rade dobrovoľnú dražbu, a to na návrh odporcu v 1./ rade a tým, že prvé kolo dražby

sa malo konať dňa 20.11.2025 o 13:30 hod. na Notárskom úrade JUDr. E. O.. Z listinného dôkazu
predloženého navrhovateľmi v podanom odvolaní - notárska zápisnica N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/
XXXX zo dňa 20.11.2025, spísaná v Notárskej kancelárii JUDr. E. O. vyplýva, že predmet dražby nebol
vydražený(č.l.237anasl.súdnehospisu).Uvedenáinformáciabolazverejnenáajvoverejnedostupnom
zdroji - Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 25.11.2025 pod č. X

22. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu
navrhovateľov postupoval v zmysle ustanovenia § 329 odsek 1 C.s.p., teda o návrhu rozhodol bez
nariadenia pojednávania. Táto možnosť súdu kladie zvýšené nároky na samotný návrh, ktorý musí byť
presvedčivý a dostatočne argumentačne podložený, aby na jeho základe mohol súd vydať neodkladné

opatrenie ako aj zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že
navrhovatelia dostatočne neosvedčili, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. S

uvedeným záverom sa odvolací súd nestotožňuje.

24. Odvolací súd v tento súvislosti poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia sp. zn. 6Co/14/2024 zo dňa
16.04.2024 a sp. zn. 25Co/18/2024 zo dňa 06.06.2024, v ktorých sa jedná o skutkovo a právne obdobné
prípady (medzi rovnakými stranami konania) a v ktorých odvolací súd uviedol cit.: „29. ...nemožno v

okolnostiach prípadu považovať za postačujúcu argumentáciu žalovanej 1/, že bez ohľadu na to, aká
všeobecná hodnota bola určená znaleckým posudkom, jedná sa len o predpokladanú cenu, ktorá je na
dražbe použitá ako cena ponuková, ktorá sa licitáciou na dražbe zvýši v dôsledku konkurencie ponúk
jednotlivých účastníkov dražby. Cenu na dražbe totiž generujú svojimi podaniami tí, ktorí sa na nej
zúčastňujú, pričom títo vychádzajú z najnižšieho podania (§ 20 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.), na ktoré

nadväzujú svojimi podaniami s najnižšími prihodeniami (§ 20 ods. 7 cit. zák.) až do udelenia príklepu.
Podľa odvolacieho súdu možno vychádzať z racionálnej úvahy, že ochota účastníkov dražby dostaviť sa
na dražbu, dražiť predmet dražby, teda robiť prihodenia, a tak postupne zvyšovať podania nevychádza
len z odhadnutej ceny dražby, ale hlavne z vyhodnotenia výhodnosti (v najširšom zmysle slova) pomeru
medzi odhadnou cenou (a teda najnižším podaním) a reálnou hodnotou predmetu dražbu tak, ako ju

subjektívne vníma záujemca oň. Ten však subjektívnu hodnotu predmetu dražby vníma prostredníctvom
objektívnych informácií, ktoré má dispozícii, medzi ktorými dôležitú úlohu hrá aj samotné ohodnotenie
predmetu dražby, resp. znalecký posudok vyhotovený na tento účel. Nie každý záujemca má totiž
možnosť nechať si spracovať vlastný odborný odhad hodnoty predmetu dražby, keďže nemusí byť
ochotný investovať čas a prostriedky do podrobnej a finančne nákladnej obhliadky predmetu dražby,

na základe ktorej by sa tento odhad mal vykonať. Práve preto zákon č. 527/2002 Z.z. zveruje prípravu
a vykonanie dobrovoľnej dražby do rúk odborne spôsobilej osoby - dražobníka, ktorému okrem iného
zveruje aj povinnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby trhovou cenou (§ 12 cit. zák.). Účelom
tohto ohodnotenia je teda na jednej strane vytvoriť podklad pre najnižšie podanie, na druhej strane
však aj poskytnúť potenciálnym účastníkom dražby aspoň orientačný údaj o trhovej cene predmetu

dražby. Takto určený orientačný údaj je však dôležitým činiteľom pri rozhodovaní sa záujemcov, či sa o
predmet dražby zaujímať a zúčastniť sa jeho draženia, prípadne do akej výšky dvíhať podania. Nemožno
teda aplikovať zjednodušujúcu úvahu, že čím bude ohodnotenie predmetu dražby nižšie, tým viac bude
záujemcov,zdôvoduktoréhopotomprávavlastníka-záložcunemôžubyťdotknuté.Právenaopak,nízkeohodnotenie ceny dražených nehnuteľností môže pre záujemcov naznačovať nízku trhovú atraktívnosť
predmetu dražby, a teda, že sa oň „neoplatí“ zaujímať a investovať doň príliš veľa prostriedkov, resp.
vôbec. Nízke ohodnotenie predmetu tak môže mať aj odradzujúci účinok na účasť na dražbe a tým

(nepriamo) aj na tvorbu ceny dosiahnutej na dražbe, teda najvyššieho podania.“

„30. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že už len samotná existencia dvoch znaleckých posudkov
s odlišnou všeobecnou hodnotou predmetu dražby odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia,
nakoľko je tu obava vzniku škody na strane žalobcov 1/ a 2/. V štádiu výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k

vydraženiu nehnuteľnosti, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vhodným právnym nástrojom,
ktorý má vlastník nehnuteľnosti k dispozícii, aby nedošlo k predaju jeho majetku, ak má pochybnosti o
dodržaní právnych predpisov. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje s názorom odvolateľa, že
dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd posudzovať len v konaní
o určenie neplatnosti dražby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., nakoľko
uvedenú následnú obranu záložcu možno považovať za obmedzenú a v podstatnej miere sťaženú (k

tomu pozri napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/261/2013 z 30.04.2013), čo by malo byť
kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej
moci (viď. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014-18 z 24.09.2014).“

„31. K odvolacej argumentácii žalovanej 1/, že dražba, ktorej vykonaniu sa žalobcovia 1/ a 2/ bránia

návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je primeraným prostriedkom ochrany ich práva,
resp. prostriedkom ultima ratio odvolací súd konštatuje, že aj napriek predchádzajúcemu súdnemu
preskúmaniu pohľadávky žalovanej 1/ v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn.
12Csp/52/2019 a jej judikovanie vo výške 65 657,90 eur s príslušenstvom, ktorým je úrok z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 57 138,75 eur od 22.05.2019 do zaplatenia, je v širších okolnostiach prípadu

zrejmé, že pre splnenie tejto jednej pohľadávky žalovanej 1/ boli ňou začaté až dva dražobné procesy,
ktorých predmetom je nielen dražba označených nehnuteľností, ale aj dražba ďalších nehnuteľností
špecifikovaných v odseku 18. tohto uznesenia, ktorých dražba nebola zastavená (tento stav existoval
už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a trvá aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu), pričom
hodnota všetkých týchto nehnuteľností podľa znaleckých posudkov zabezpečených žalovanou 2/ ako

dražobníkom predstavuje sumu cca. 275 000,- eur a podľa znaleckých posudkov zabezpečených
žalobcami 1/ a 2/ dokonca sumu 617 000,- eur. Takýto zásadný nepomer medzi hodnotou dražených
nehnuteľností a výškou pohľadávky (65 657,- eur s prísl.), pre splnenie ktorej boli tieto dražby navrhnuté
nesvedčí o tom, že by postup žalovanej 1/ bol v súlade s odbornou starostlivosťou veriteľa, na ktorú
je pri spotrebiteľských právnych vzťahoch vždy potrebné prihliadať a súčasne, že by spĺňal podmienky

ultima ratio. Potom dočasné uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou na označené nehnuteľnosti na obdobie odo dňa doručenia napadnutého
uznesenia do 02.08.2024 (t.j. na polovicu žalobcami 1/ a 2/ požadovaného obdobia) nezasahuje do
výkonu práva žalovanej 1/ tak, že by tým došlo k jej neprimeranému obmedzeniu nad nevyhnutný rozsah
a súčasne malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (konkrétne záujmu

na zaplatení jej pohľadávky), t.j. že by bolo v rozpore s princípom proporcionality, na ktorú je potrebné v
tomto type konania zásadne prihliadať. K naplneniu tohto aspektu odvolací súd poukazuje aj na odsek
28 napadnutého uznesenia.“

25. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol

skutkový stav taký, že prvé kolo dražby konané dňa 20.112025 prebehlo neúspešne (č.l. 237 a nasl.
súdneho spisu), teda ohrozenie právom chráneného záujmu navrhovateľov ešte stále trvá.

26. K záveru súdu prvej inštancie týkajúceho sa skutočnosti, že navrhovatelia popierajú právny základ
pohľadávok, ktorými voči nim odporca v 1./ rade disponuje bližšie nešpecifikovanými neplatnými

klauzulami, teda že vyjadrenia navrhovateľov dosahujú iba všeobecnú rovinu s poukazom na § 53 odsek
1 písm. a), k), r) Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že v tejto súvislosti je potrebné poukázať
na početnú judikatúru tunajších súdov ako aj Súdneho dvora EÚ. Ide napríklad o rozsudok Súdneho
dvora EÚ v rozsudku C-511/17, kde uviedol, cit.: „36. Súdny dvor totiž viackrát rozhodol, že vnútroštátny
súd musí ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve,

ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, a ktorá bola uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra
2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, EU:C:2010:659, bod 56, a zo 7. novembra 2019, Profi Credit
Polska, C-419/18 a C-483/18, EU:C:2019:930, bod 66). 37. Z rovnakého dôvodu a ako to tiež v podstateuviedol generálny advokát v bodoch 61 až 64 svojich návrhov, ak právne a skutkové okolnosti uvedené
v spise predloženom vnútroštátnemu súdu vyvolávajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o nekalú povahu
určitých podmienok, na ktoré spotrebiteľ nepoukazoval, ale ktoré súvisia s predmetom sporu, bez toho,

aby bolo možné v tejto súvislosti vykonať konečné posúdenie, vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby v
prípade potreby ex offo prijal potrebné opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom doplniť tento spis
tým, že účastníkov konania pri dodržaní kontradiktórnosti vyzve, aby mu predložili vysvetlenia a doklady
potrebné na tento účel. 38. Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný prijať ex offo také opatrenia
na vykonanie dokazovania, aké sú uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, pokiaľ právne a

skutkové okolnosti, ktoré sa už nachádzajú v uvedenom spise, vyvolávajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide
o nekalú povahu určitých podmienok, ktoré napriek tomu, že neboli napadnuté spotrebiteľom, súvisia s
predmetom sporu, a pokiaľ v dôsledku toho vykonanie preskúmania ex offo prináležiaceho tomuto súdu
vyžaduje, aby sa takéto opatrenia na vykonanie dokazovania prijali.“

27. Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že odporca v 1./ rade disponuje voči

navrhovateľom pohľadávkou, ktorá mu bola právoplatne priznaná v súdnom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR PLz. ÚS 1/2022 z 15.06.2022, ako aj
na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-693/19, vo veci C-693/19, vo veci C-448/718, ako aj vo veci
C-725/19, v zmysle ktorého cit.: „Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia

vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje, aby súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia,
na ktorý bola podaná námietka proti exekúcii, posúdil ex offo alebo na návrh spotrebiteľa nekalú povahu
podmienok zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá je exekučným
titulom, pokiaľ súd rozhodujúci vo veci samej, na ktorý môže byť podaná samostatná žaloba podľa
všeobecného práva na účely preskúmania potenciálne nekalej povahy podmienok takejto zmluvy, je

oprávnený prerušiť exekučné konanie dovtedy, kým nerozhodne vo veci samej, len vtedy, ak je zložená
zábezpeka, ktorej výška môže odradiť spotrebiteľa od toho, aby takúto žalobu podal a zotrval na nej.“.
Súdny dvor vo veci C-351/23 taktiež uviedol, cit.: „59. Súdny dvor tiež zdôraznil, že je dôležité stanoviť
vo vnútroštátnom práve možnosť podať na súd návrh na posúdenie nekalej povahy zmluvnej podmienky
predukončenímpostupunútenéhovýkonuzaloženéhonazmluveobsahujúcejtakútopodmienku.Súdny

dvor tak už rozhodol, že v prípade, v ktorom sa takýto postup skončí pred vyhlásením rozhodnutia súdu
rozhodujúceho vo veci samej, ktorým sa konštatuje nekalá povaha zmluvnej podmienky, na základe
ktorej bol nútený výkon nariadený, a v dôsledku toho neplatnosť tohto postupu, toto rozhodnutie by
umožňovalo zaručiť uvedenému spotrebiteľovi len ochranu a posteriori spočívajúcu v náhrade škody,
ktorá by sa v zásade ukázala ako neúplná a nedostatočná a nepredstavovala by primeraný ani účinný

prostriedok na zabránenie ďalšiemu používaniu tejto podmienky, a to na rozdiel od toho, čo stanovuje
článok 7 ods. 1 smernice 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. marca 2013, Aziz,C-415/11,
EU:C:2013:164, bod 60, a zo 17. mája 2022, Impuls Leasing România,C-725/19, EU:C:2022:396, bod
55, ako aj citovanú judikatúru). 60. Na účely zabezpečenia efektivity ochrany sledovanej smernicou
93/13 Súdny dvor zdôraznil, že je dôležité, aby vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje vo veci, mal právomoc

nariadiť neodkladné opatrenia umožňujúce prerušiť, prípadne zmariť protiprávny postup núteného
výkonu, a to tým skôr, ak ide o postup núteného výkonu týkajúci sa hypotekárneho záložného práva,
ktorý by mohol viesť k vyprataniu nehnuteľnosti, ktorá predstavuje rodinné obydlie spotrebiteľa a jeho
rodiny, keďže právo na obydlie je základným právom, zaručeným článkom 7 Charty, ktoré tento súd
musí zohľadňovať pri uplatňovaní tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2023,

Všeobecná úverová banka,C-598/21, EU:C:2023:845, bod 85 a citovanú judikatúru).“

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa tak odvolaciemu súdu javí, že bude potrebné, aby
súd prvej inštancie prehodnotil svoje rozhodnutie a vyhodnotil vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru
tunajšieho súdu, Ústavného súdu SR, ako aj judikatúru Súdneho dvora, v akom rozsahu vyhovie návrhu

navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. K záveru súdu prvej inštancie týkajúceho sa skutočnosti, že navrhovatelia v návrhu neuviedli, aký
návrh vo veci samej mienia podať odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 336 odsek 1 veta prvá
C.s.p., v zmysle ktorého ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku

uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

30. Vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu môže byť na strane navrhovateľa odôvodnené
uplatnenie subjektívneho práva na procesnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia ajpred začatím konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navyše nemusí
byť v osobitných prípadoch vôbec nasledovaný žalobou; vtedy má povahu podania vo veci samej.
Z obsahu tohto návrhu musí súd vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu

procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne
uplatnený žalobou. Pri pozitívnom závere rozhodne spolu s nariadením neodkladného opatrenia tak, že
navrhovateľovi uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (k tomu pozri Števček M.,
Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 1280-1283).

31. Obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle § 326 odsek
1 C.s.p. aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana. Z toho súd vychádza jednak pri posúdení nevyhnutnosti uloženia povinnosti
podať žalobu a jednak pri vymedzení predmetu konania, ktoré má byť na základe takejto žaloby začaté.
Pri ukladaní povinnosti podať v určitej lehote žalobu je súd povinný identifikovať sporové strany a

najmä predmet konania vo veci samej. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia musí byť zo súdneho
rozhodnutia zrejmé, akú žalobu má podať (§ 137 C.s.p.), čoho a proti komu sa ňou má domáhať, aby
okrem iného predišiel zrušeniu neodkladného opatrenia podľa § 336 odsek 3 C.s.p..

32. Odvolací súd je si vedomý judikatúry Najvyššie súdu SR, na ktorú súd prvej inštancie poukázal v

bode 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, avšak uvedené rozhodnutia nebránia spotrebiteľom
podať žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva. Výsledkom takéhoto konania vo veci samej nemusí
byť práve naznačované časovo neobmedzené zdržanie sa výkonu záložného práva.

33. Odvolací súd ďalej uvádza, že postavenie subjektu, proti ktorému prípadne nariadené neodkladné

opatreniesmeruje,jevyvažovanéprávompodaťnávrhnazrušenieneodkladnéhoopatrenia,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené (ustanovenie § 334 C.s.p.), prípadne nárokom na náhradu škody
a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe žalobcu vo veci samej nevyhovie,
alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva žalobcu (ustanovenie § 340 ods. 1 C.s.p.) (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017). Súd sa spolieha na skutočnosti tvrdené

navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti
za neoprávnene podaný návrh.

34. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch prípadné neodkladné opatrenie možno
vnímať len ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním konania vo veci samej, resp. nesplnením

si povinnosti podať žalobu vo veci samej. Neodkladné opatrenie v takýchto prípadoch zásadne
neprejudikuje práva a záujmy strán sporu a zaniká v zásade právoplatným rozhodnutím súdu vo
veci samej. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 Cdo 171/2010 zo dňa 22.09.2010 podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho

postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný,
a môže rozhodnúť inak.“

35. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody v súlade s ustanovením § 389 odsek 1
písm. b) C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

36. Po vrátení veci súd prvej inštancie bude postupovať v zmysle vyššie naznačených intenciách, teda

posúdi dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to aj vzhľadom na vyššie citovanú
judikatúru tunajšieho súdu, Ústavného súdu SR, ako aj judikatúru Súdneho dvora. S ohľadom na zistený
skutkový stav v čase, keď bude prvoinštančný súd rozhodovať (prípadne aj doplnený oproti pôvodnému)
posúdi, či zistený skutkový stav vyžaduje nevyhnutnosť predbežnej úpravy práv a povinností sporových
strán. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov, zváži aj možnosť

uvedenú v ustanovení § 336 C.s.p., teda možnosť uloženia povinnosti navrhovateľom podať v určitej
lehote žalobu vo veci samej, pričom v prípade uloženia takejto povinnosti vymedzí strany a predmet
konania vo veci samej.37. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).