Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206781
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124206781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C. proti žalovanému: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská
88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523, právne zastúpený: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
29Csp/122/2024 zo dňa 10.3.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. 29Csp/122/2024 – 139 zo dňa
17.3.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok, v spojení s opravným uznesením, vo vyhovujúcich výrokoch I. a II.,
v zamietavom výroku III. v časti o uloženie povinnosti žalovanému podľa ust. § 22 ods. 4 písm. c) zák.
č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a v súvisiacom výroku IV. o náhrade trov konania.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol
takto:
I. „Podmienky zmluvy o výkone správy, ktorú žalovaný predložil vlastníkom bytov na ul. C. XX, XX, XX

D. C. na odsúhlasenie v písomnom hlasovaní konanom v dňoch 28. - 30. júna 2024 :
1. v ods. X.X.X.X v časti znenia: „Pod 100 % inštalovaných vodomerov sa u vlastníkov, ktorí merače
majú,nameranáspotrebavynásobíkoeficientom1,1.Utých,ktorímeračenemajúpočasceléhoroka,sa
rozdiel spotreby SV medzi fakturovanou spotrebou za kalendárny rok od dodávateľa a súčtom spotrieb
nameraných na vodomeroch v bytoch, rozpočíta na namerané byty a nebytové priestory, na počet osôb,
t. j. na osobomesiace.”
2. v ods. 4.3.3 písm. b) v znení: „Výšku odplaty špecifikovanej v čl. IV, bod 4.3.1 možno meniť

jednostranným úkonom správcu
- o násobok rovnajúci sa indexu zmeny priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR,
ktorý sa určí podielom hodnoty delenca - Priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
SR zverejnenej na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky SR za rok „t” mínus 1 a
deliteľa - Priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej na webovom sídle
Štatistického úradu Slovenskej republiky SR za rok „t” mínus 2, pričom sa rozumie rokom „t” rok, na
ktorý sa určuje cena. Odkaz na webové sídlo Štatistického úradu SR s odkazovanou dokumentáciou:

(https://slovak.statistics.sk/wps/porta/ext/themes/demoqraphv/cost/indicators)
- zmena DPH k termínu jej účinnosti
- o výšku štátom uznanej inflácie podľa oznámenia Štatistického úradu SR od 1. januára príslušného
roka”sú pre neprijateľnosť neplatné.

II. Podmienky cenníka žalovaného platné od 01.02.2024:

1. V čl. II bod 6 v znení: ,, V prípade služieb, ktoré si žiadateľ výslovne žiada zaslať v elektronickej
podobe sa účtuje poplatok 0,50 EUR“;
2. V čl. III bod 4 v znení: „Cena za zabezpečenie úkonov súvisiacich s platbou v hotovosti za služby
súvisiace s užívaním bytu, resp. POS terminál v pokladni SPRAVBYKOMFORT, a.s. za uskutočnenú
platbu - 4 EUR“;

3. V čl. III bod 11 v znení: „Poplatok za vedenie úverovej agendy, sledovanie a vypracovanie
ekonomických údajov v rozsahu požiadaviek zmluvy o úvere - 0,50 EUR/mesiac/byt“;
4. V čl. III bod 15 v znení: „Poplatok za stanovenie koeficientov nepriaznivej polohy miestnosti v zmysle
vyhlášky MH SR č. 503/2022 Z.z. v znení neskorších predpisov - 63,50 EUR/jednorazovo“;
5. V čl. III bod 18 v znení: „Poplatok sa prepočet vypustených skleníkových plynov pre BD vyplývajúci
zo zák. č. 137/2010 Z.z. o ovzduší - 47,30 EUR“;

6. V čl. III bod 24 v znení: „Poplatok za odstavenie odberateľa z odberu tepelnej energie na ÚK, SV a
TÚV a iné účely z dôvodu neplnenia povinností v zmysle zmluvy o dodávke tepla - 242,00 EUR a
7. čl. III bod 25 v znení: „Poplatok za opätovné napojenie odberateľa k odberu tepelnej energie na ÚK,
SV a TÚV a iné účely 242,00 EUR
sú pre neprijateľnosť neplatné.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, upravenou
podaním zo dňa 18.10.2024, domáhal určenia neprijateľnosti podmienok zmluvy o výkone správy
upravených v ods. X.X.X.X, ako aj v ods. 4.3.3 písm. b) tejto zmluvy. Zároveň namietal neprijateľnosť
zmluvných podmienok v časti cenníka žalovaného uvedených v čl. 2 bod 6 v čl. III bod 1, 4, 11, 15, 18,

24 a 25. Taktiež sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku
uviesť v zmluve o výkone správy rozsah a obsah správy o činnosti správcu, uloženia povinnosti v súlade
s ust. § 22 ods. 4 písm. c) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, vrátane povinnosti
zverejnenia predmetného rozsudku na webovom sídle spoločnosti žalovaného.
Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a zmluvu o výkone správy považoval za individuálne dojednanú.

Súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav: V dňoch 28. až 30. júna 2024 sa v bytovom dome
ul. C. XX, XX, XX D. C. uskutočnilo písomné hlasovanie, pričom jedným z bodov tohto hlasovania, bolo
aj o odsúhlasenie novej zmluvy o výkone správy predloženej žalovaným. Zo zápisnice z písomného
hlasovania zo dňa 02.07.2024 vyplýva, že s návrhom zmluvy súhlasili 36 vlastníci, nesúhlasili 4, neplatný
bol 1 hlas a nehlasovali 13 vlastníci, so záverom, že návrh bol prijatý nadpolovičnou väčšinou všetkých

hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Medzi žalobcom a žalovaným pred
písomným hlasovaním prebiehala mailová komunikácia, v rámci ktorej žalobca namietal niektoré z
navrhovaných zmluvných dojednaní.
Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 53, § 53a zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky
zákonník, § 298 CSP, § 3, § 4 ods. 1 a 2, zák. č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 8a zák. č.

182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“).
Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba, ktorou sa žalobca domáha vyslovenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok, resp. vyslovenia ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou
žalobou podľa § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Jedná sa o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s
cieľom domáhať sa na súde proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami,

ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať
naliehavý právny záujem (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018, 6Cdo/127/2017).
Podľa žalovaného zmluva o výkone správy nemá charakter formulárovej alebo blanketnej zmluvy, ale
ide o zmluvu, ktorá je výsledkom individuálneho procesu prebiehajúceho podľa zákonných zásad na

uzavretie zmluvy a je prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Zo samotnej mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným krátko pred uskutočnením písomného
hlasovania o novom návrhu zmluvy o výkone správy, podľa názoru súdu prvej inštancie, nesporne
vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov nemohli ovplyvniť obsah znenia bodu 4.3.3 písm. b)týkajúceho sa zmeny odplaty za správu jednostranným úkonom správcu. Podľa vyjadrenia žalovaného
tieto podmienky boli schválené vedením spoločnosti a sú nemenné a spoločnosť žalovaného iba
za týchto podmienok je ochotná uzatvoriť novú zmluvu o výkone správy. Z uvedeného je potom

nepochybné, že žiaden z dotknutých vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemohol ovplyvniť obsah
uvedeného zmluvného dojednania.
Rovnaký záver je možné prijať aj vo vzťahu k namietanému zmluvnému dojednaniu zo strany žalobcu
týkajúceho sa bodu X.X.X.X. zmluvy, kedy opätovne v zmysle vyjadrenia žalovaného, prostredníctvom
jeho právneho zástupcu, nemajú vedomosť o existencii iného znenia uvedenej zmluvnej podmienky v

zmluvách o výkone správy, ktorú žalovaný uzatvoril ako správca bytových domov.
Pokiaľ ide o namietanú časť uvedeného zmluvného dojednania súd prvej inštancie sa stotožnil
s argumentáciou žalobcu o zmätočnosti a neurčitosti uvedeného zmluvného dojednania. Podľa
názoru súdu prvej inštancie by mohlo dôjsť pri aplikácii uvedeného zmluvného dojednania k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane správcu.
Podľa názoru súdu prvej inštancie neprijateľným zmluvným dojednaním je aj bod 4.3.3 písm. b)

v časti týkajúcej sa zmeny odplaty za správu jednostranným úkonom správcu. Z jeho formulácie
je možné vyvodiť záver, že prichádza do úvahy kumulácia dvoch až troch z uvedených spôsobov
navyšovaniaodmeny.Žalovanýmformulovanézmluvnédojednanievbode4.3.3písm.b)pripúšťavýklad
v neprospech spotrebiteľa, a teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľov.

Jednotlivé poplatky za služby uvedené v cenníku žalovaného účinnom od 01.02.2024 súd prvej inštancie
vyhodnotil ako neprijateľné z dôvodu ich duplicity, rozporu s príslušnými zákonnými ustanoveniami alebo
neurčitosti pripúšťajúcej rôzny výklad.
Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému uviesť v
zmluve o výkone správy, rozsah a obsah správy o činnosti správcu. Poukázal na to, že z ust. § 8a

zák. č. 182/1993 Z.z. nesporne vyplýva, že zmluva o výkone správy má charakter zmluvy písomnej
a podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné takýto právny úkon zmeniť alebo zrušiť iba
písomne, a to na základe konsenzu všetkých zmluvných strán. Pokiaľ zmluva o výkone správy musí mať
písomnú formu, potom sa vyžaduje písomný návrh zmeny takejto zmluvy zo strany navrhovateľa a jeho
písomná akceptácia zo strany subjektu, ktorému je písomný návrh zmeny adresovaný. V zmysle vyššie

uvedeného, žalovaný nie je oprávnený doplniť obsah zmluvy o výkone správy jednostranným právnym
úkonom, teda spôsobom navrhovaným žalobcom. Okrem iného obsah, ako aj rozsah správy o činnosti
je upravený v § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z..
Súdprvejinštanciezamietolžalobuvčastiouloženiepovinnostižalovanémupodľaust.§22ods.4písm.
c) zák. č. 250/2012 Z.z. zverejňovať na svojom webovom sídle úplné a pravdivé informácie o právach

a povinnostiach svojich odberateľov. Pokiaľ zák. č. 250/2012 Z.z. neuvádza aké informácie o právach a
povinnostiach pre svojich odberateľov má žalovaný ako dodávateľ uvádzať, súd prvej inštancie považuje
za postačujúce informácie uverejnené na webovom sídle žalovaného týkajúce sa správy bytov, dodávky
tepla tak, ako sú uvedené na č.l. 87-88.
Rovnako súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh v časti uloženia povinnosti žalovanému

zverejniť rozhodnutie o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok na svojom webovom sídle, keďže
dotknutá právna úprava nepriznáva spotrebiteľom právo domáhať sa uloženia takejto povinnosti voči
dodávateľovi.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 2 CSP s tým, že žalobca bol úspešný v
70 % z hodnoty sporu (v časti deviatich žalobných návrhov z trinástich) a neúspešný v 30 % z hodnoty

sporu, a tak mu v zmysle ust. § 255 ods. CSP patrí nárok na pomernú časť náhrady trov konania v
percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore teda v rozsahu 40 %.

3. Proti zamietavému výroku v časti o určenie povinnosti žalovanému podľa ust. § 22 ods. 4 písm. c)
zák. č. 250/2012 Z.z. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že žalovaným

zverejnené informácie na jeho webovej stránke nie sú ani pravdivými, ani úplnými informáciami
o právach a povinnostiach odberateľov tak, ako to požaduje ust. § 22 ods. 4 písm. c) zák. č. 250/2012
Z.z. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v odvolaním napadnutej časti žalobe vyhovel a uložil žalovanému
povinnosť v súlade s § 22 ods. 4 písm. c) zák. č. 250/2012 Z.z. zverejňovať na svojom webovom sídle
úplné a pravdivé informácie o právach a povinnostiach svojich odberateľov.

4. Proti výrokom I., II. a IV. rozsudku podal v zákonom stavenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že uzatvorená
zmluva o výkone správy (ďalej aj „ZoVS“) bola výsledkom individuálneho procesu prebiehajúcehopodľa zákonných zásad na uzavretie zmluvy a je prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach sa netýka
individuálne dojednaných spotrebiteľských zmlúv. Vlastníci bytov a nebytových priestorov mali v procese

vyjednávania o obsahu ZoVS pomerne široké oprávnenia. Návrh ZoVS bol pred jej podpisom doručený
jednotlivým vlastníkom, prostredníctvom zástupcu bytového domu, pričom vlastníci mali možnosť
pripomienkovať tento návrh ZoVS, požadovať vysvetlenia a ovplyvniť tak jeho výsledný obsah. Až po
tomto procese sa pristúpilo k podpisu konkrétnej ZoVS. Žalobcom predloženú e-mailovú komunikáciu
možno považovať za súkromnú požiadavku jednotlivého vlastníka, ktorá však nebola vznesená v

procese na tom určenom zo zákona t.j. na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietne, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie.

5. Žalobca s podaným odvolaním žalovaného nesúhlasil a tvrdil, že návrh novej ZoVS nebol vlastníkom

bytov predložený pred konaním schôdze, ale až na nej. Uviedol za akých podmienok sa konala schôdza
vlastníkov, na ktorej bola schvaľovaná táto zmluva, a to, že schôdza sa konala v sušiarni vchodu č. XX,
kde bola slabá viditeľnosť, nedostatok stoličiek, viacerí zo zúčastnených stali iba na priľahlej chodbe.
Žalovaný nepredložil dostatok kópií tejto zmluvy a aj keby ich bol predložil, vzhľadom na nedostatočné
svetelné a priestorové podmienky, časové obmedzenie z dôvodu prejednávania mnohých, aj vážnejších

a urgentnejších bodov programu (nadstavba, rekonštrukcia strechy v havarijnom stave, finančné
zabezpečenie), prítomní vlastníci nemali ani reálnu možnosť venovať sa dostatočne prejednávanému
programu a zároveň sa venovať štúdiu 14 stranového odborného, prevažne právnického textu, a tento
kvalifikovane pripomienkovať. Žalovaný nepreukázal, aby došlo k prejednaniu žalobcom namietaných
zmluvných podmienok. Žalobca má za to, že ZoVS je štandardná formulárová zmluva.

6. K odvolaniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný s tým, že odvolanie žalobcu zo dňa 25.03.2025
nespĺňa požiadavky § 365 CSP. Podľa žalovaného právne hodnotenie veci realizované súdom prvej
inštancie, v časti týkajúcej sa odvolania žalobcu, nevykazuje ani znaky svojvoľného rozhodnutia, ani
rozhodnutia neodôvodneného, či vychádzajúceho zo zjaveného omylu v skutkových, resp. právnych

otázkach. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie v napadnutej časti výroku III.
potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov konania.

7. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na podanom odvolaní a navrhol odvolaciemu
súdu vyjadriť sa, či zverejnenie informácie o právach a povinnostiach svojich odberateľov žalovaným

na webovej stránke vo forme zoznamu zákonov a vyhlášok je účelom ust. § 22 ods. 4 písm. c) zákona
č. 250/2012 Z.z.

8. Žalovaný v odvolacej replike zdôraznil, že všetky podmienky o možnosti úpravy odmeny správcu
boli v zmluve o výkone správy jasne, určito a vopred formulované. Nie je pravdou, že žalobca

alebo iný vlastník nemal možnosť zmluvné podmienky pripomienkovať alebo požiadať o ich úpravu.
Možnosť pripomienkovať návrh zmluvy prostredníctvom schôdze vlastníkov plne nahrádza individuálne
vyjednávanie, pričom súhlas väčšiny je relevantný a zákonný postup. Za individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku so spotrebiteľom možno považovať len takú, ktorá bola predmetom rokovaní medzi
účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo spoločným konsenzom zmluvných strán.

9. V ďalšom vyjadrení žalovaný zotrval na stanovisku, že odvolanie žalobcu zo dňa 25.03.2025 nespĺňa
požiadavky § 365 CSP. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že zverejnenie čísel zákonov a vyhlášok je
zmätočné alebo nepravdivé. Zákon výslovne neurčuje formu, štruktúru, rozsah, jazyk, ani spôsob, akým
má byť obsah prezentovaný. Žalovaný má za to, že táto zákonná požiadavka bola v celom rozsahu

naplnená.

10. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP)), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania žalobcu
a žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolaní (§

379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
ani žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, že odvolanie žalobcu nespĺňa požiadavky § 365
CSP, odvolací súd poukazuje na to, že každé podanie je posudzované podľa jeho obsahu, pričom

z odvolania žalobcu jednoznačne vyplýva proti ktorej časti rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu je
napádané, z akých dôvodov a čoho sa odvolateľ domáha. Prípadné formalistické posúdenie odvolania
žalobcu, ktorý neoznačil presnú citáciu odvolacieho dôvodu, by za týchto okolností znamenalo
porušenie práva žalobcu na prejednanie veci odvolacím súdom.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázanie

skutočností právne rozhodných pre posúdenie uplatnených nárokov, a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právne závery v prejednávanej veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
výstižné a správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd, ani
s prihliadnutím na odvolacie argumenty uplatnené žalobcom a žalovaným, nezistil dôvody, pre ktoré by

sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nezistil ani naplnenie ďalších
uplatnených odvolacích dôvodov a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Odvolacie námietky sú
z prevažnej časti len zopakovaním argumentácie strán sporu z konania pred súdom prvej inštancie, na
ktoréužodpovedalprvoinštančnýsúdvnapadnutomrozsudku.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia a v súvislosti s odvolacími námietkami strán sporu odvolací súd iba dopĺňa nasledovné:

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu na základe odvolania žalovaného je namietaná
neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve o výkone správy týkajúcich sa spôsobu rozúčtovania
nákladov za studenú vodu, navyšovania odmeny správcu, a niektoré položky cenníka, pričom žalovaný
trvá na tom, že uvedené podmienky sú vylúčené z prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok

z dôvodu ich individuálneho dojednania.
Predmetom odvolacieho prieskumu na základe odvolania žalobcu je časť žalobného návrhu týkajúca
sa uloženia povinnosti žalovanému zverejňovať na svojom webovom sídle informácie o právach
a povinnostiach spotrebiteľov podľa ust. § 22 ods. 4 písm. c) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových
odvetviach, ktorá bola napadnutým rozsudkom zamietnutá.

15. Podstatná argumentácia žalovaného týkajúca sa vyhovujúcej časti rozsudku, ktorou boli žalobcom
namietané zmluvné podmienky určené ako neprijateľné, spočíva v tom, že zmluva o výkone správy bola
ako výsledok vzájomného negociačného procesu s vlastníkmi bytov individuálne dojednaná, a ako taká
je vylúčená zo súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Skutočnosť, že zmluva o výkone správy je zmluvou spotrebiteľskou medzi stranami nebola sporná.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Je zrejmé, že vlastník bytu ako fyzická osoba spĺňa legálnu definíciu spotrebiteľa.
Rovnako tak správca ako podnikateľ je dodávateľom, lebo pri uzatváraní a plnení zmluvy o výkone
správy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu, tak

najmä správca musí pri formulácii návrhu zmluvy o výkone správy dbať na všetky zákonné obmedzenia
a povinnosti, ktoré vyplývajú najmä z ust. § 53 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o výkone správy je potrebné aplikovať ustanovenie § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré kogentne stanovuje, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Pre posúdenie zmluvného ustanovenia ako individuálne dojednaného je podstatné to, či došlo k
individuálnemu dojednaniu medzi správcom na jednej strane a vlastníkmi ako pluralitným zmluvným

účastníkom na druhej strane.

16. Za individuálne zmluvné dojednania sa podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka považujú také
zmluvné podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal právo a možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvya ktorých obsah mohol ovplyvniť. Podmienky v podobe možnosti vopred sa oboznámiť s obsahom
zmluvnej podmienky a nemožnosti ovplyvniť jej obsah musia byť splnené kumulatívne. Fundamentálnym
ťažiskom individuálneho zmluvného dojednania je práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou

a konaním ovplyvniť obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje
jediné štádium, kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Ak nebudú dané
podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým
v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o

priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa
v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať
relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. Právne irelevantné budú preto aj
pokusy dodávateľov za individuálne dojednania v zmluvách vydávať dojedania štandardné, a to napr.
spôsobom, že veriteľ predloží na podpis alebo do zmluvy zakomponuje vyhlásenie spotrebiteľa o tom,
že určité zmluvné dojednania sú individuálne alebo v zmluve výslovne vymedzí a označí časť názvom

individuálne dojednania, pričom obsah tejto časti subsumované v príslušnom ustanovení s nadpisom
nebudú ničím iným ako štandardnými zmluvnými dojednaniami (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2019, s. 574: M. Budjač).

17. Právne posúdenie individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia nie je otázkou normotvornou,
aleotázkouaplikačnou,kdesútoprávezmluvnéstrany,ktorésvojimkonanímarešpektovanímprávneho
statusu môžu naplniť proces tvorby zmluvy založený na vôli spotrebiteľa byť viazaný konkrétnou
zmluvnou podmienkou, ktorej obsah a podstatu modifikoval, vyjednal alebo si od dodávateľa na svoj
prospech výslovne vymienil.

Z uvedeného vyplýva, že nemožno prijať zovšeobecňujúci záver o tom, že zmluva o výkone správy, resp.
jej jednotlivé zmluvné ustanovenia, aj vzhľadom na osobitný proces jej uzatvárania, je vždy individuálne
dojednaná, prípadne naopak, že zmluva o výkone správy je a priori zmluvou štandardizovanou. Inými
slovami, záver o individuálnom dojednaní zmluvy o výkone správy vždy závisí od konkrétnych okolností
daného prípadu, od priebehu predzmluvných dialógov a rozsahu a voľnosti negociácie.

Zároveň platí vyvrátiteľná právna domnienka, podľa ktorej sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže, že
konkrétnu zmluvnú podmienku dojednal so spotrebiteľom individuálne. Ide o prípad obráteného
dôkazného bremena, ktoré znáša dodávateľ ako silnejšia zmluvná strana, ktorá pripravuje návrh zmluvy.
Dodávateľ je povinný predložiť súdu dôkaz o tom, že zmluvnú podmienku skutočne dojednával a so

spotrebiteľom o zmluvných podmienkach rokoval a spotrebiteľ v dôsledku uplatnenia svojho práva
navrhovať zmluvu vyjednal aj zmluvné podmienky, ktoré reflektujú jeho záujmy.

18. Pokiaľ teda chcel byť žalovaný v prejednávanej veci úspešný, bolo na ňom, aby preukázal
individuálne dojednanie zmluvy o výkone správy. Individuálne dojednanie zmluvy o výkone správy je

vo všeobecnosti možné preukázať napr. zápisnicou zo schôdze vlastníkov, v ktorej sú zaznamenané
odlišné návrhy a pripomienky jednotlivých vlastníkov, prípadne inou korešpondenciou medzi vlastníkmi
a správcom, alebo predložením zmlúv o výkone správy s inými vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov, v ktorých sú dotknuté zmluvné podmienky dojednané odlišne, a pod.. V predmetnej veci
žalovaný tvrdil že všetkých vlastníkov bytov oboznámil s predmetnou zmluvou prostredníctvom ich

zástupcu. Toto tvrdenie však exaktne nepreukázal. Nevysvetlil akým konkrétnym spôsobom zástupca
jednotlivých vlastníkov s návrhom zmluvy oboznámil, resp. akým konkrétnym spôsobom žalovaný
týchto vlastníkov oboznámil o obsahu rozsiahlej zmluvy, tak ako na to správne poukázal žalobca, ktorý
taktiež uviedol za akých konkrétnych podmienok bola táto zmluva na schôdzi vlastníkov prejednávaná,
teda v stiesnených priestoroch, bez dostatočného svetla, navyše na tejto schôdzi boli prejednávané

skutočne iné, závažnejšie body programu (nadstavba rekonštrukcia strechy v havarijnom stave). Iba
tvrdenie o tom, že zmluva bola individuálne dojednaná, bez konkrétneho preukázania tohto tvrdenia,
nepostačuje. Pokiaľ teda správca nepreukázal individuálne dojednanie zmluvy o výkone správy, platí
právna domnienka, že jednotlivé jej ustanovenia neboli individuálne dojednané.

19. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 17.2.2025 odvolací súd zistil, že žalovaný v tomto konaní
chcel preukázať individuálne dojednanie zmluvy predložením inej zmluvy o výkone správy, z ktorej
má vyplývať, že vlastníci bytov sa dohodli, že výmena vodomerov bude hradená na vlastné náklady
vlastníkov bytov a nie z fondu opráv, ako to navrhoval žalovaný. Prvoinštančný súd k tomu uviedol, žepreukázaním individuálneho dojednania by bolo predloženie zmluvy o výkone správy týkajúce sa iného
obsahu, v tomto konaní namietaných zmluvných podmienok a nie úplne iných zmluvných podmienok.
Spomínanú zmluvu o výkone správy č. XXXXXXXX spolu so zmluvou č. XXXXXXX žalovaný navyše

predložil až v odvolacom konaní, preto sa jedná o novoty v odvolacom konaní.

20. V odvolaní žalovaný dôvodil, že zo ZoVS č. XXXXXXXX vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových
priestorov mali jednoznačne možnosť ovplyvniť obsah žalovaným predloženého návrhu ZoVS, a to
celkom odlišne, t.j. jednalo sa o individuálne dojednanie v bode 7.2, kde sa zmluvné strany dohodli,

že vodomery na studenú vodu budú hradené na vlastné náklady vlastníkov bytov a nie z fondu opráv,
ako to navrhoval žalovaný. K tomu odvolací súd uvádza, že z vyjadrenia žalovaného nevyplýva z
akých konkrétnych dôvodov vlastníci bytov navrhli, že vodomery si budú platiť sami, nie zo spoločných
prostriedkov, teda z fondu opráv, pričom uvedená skutočnosť, ako správne uviedol súd prvej inštancie,
nemá žiadnu súvislosť s neprijateľnými podmienkami, ktoré sú predmetom tohto sporu.
Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na to že v zmluve o výkone správy č. XXXXXXX sa zasa vlastníci

bytov v bode 3.2. písm. n) dohodli, že zástupca vlastníkov domu má právo na výber dodávateľa tovaru
alebo služby v celkovej hodnote do 2.000 Eur bez súhlasu vlastníkov, zatiaľ čo žalovaný navrhoval sumu
do 1.000 Eur. Odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť taktiež nemá žiadnu súvislosť s predmetom
tohto konania a jedná sa vlastne o rozhodnutie vlastníkov bytov v súvislosti s tým, že je praktické, aby
s ohľadom na celkový nárast cien, mal zástupca vyšší limit k dispozícii týkajúcej sa bežných potrieb

bytového domu. Jedná sa teda o praktickú stránku veci, založenú aj na dôvere vlastníkov bytov k ich
zástupcovi, nie o typické individuálne dojednávanie zmluvných podmienok.
Žalovaným uvedené zmluvné podmienky teda upravujú celkom odlišné skutočnosti ako zmluvné
podmienky namietané v tomto konaní, preto sú tieto zmluvy, predložené až v odvolacom konaní, bez
preukázania že nemohli byť predložené už v konaní pred súdom prvej inštancie (novota), pre účely

dokazovania v tejto veci irelevantné.

21. Posúdenie individuálnosti dojednania zmluvných podmienok je otázkou skutkovou, nie právnou.
Individuálnosť dojednania závisí od konkrétnej situácie podľa toho, aký priestor na vyjednávanie bol
poskytnutý vlastníkom bytov a nebytových priestorov a môže sa líšiť od prípadu k prípadu. Preto

pokiaľ chcel žalovaný predložením iných zmlúv o výkone správy preukázať individuálnosť dojednania
zmluvnýchpodmienok,ktorénamietažalobca,bolopotrebnépredložiťzmluvyovýkonesprávy,vktorých
je odlišne dojednaný totožný predmet úpravy dotknutých zmluvných podmienok, t.j. spôsob rozúčtovania
nákladov na studenú vodu a spôsob jednostranného zvýšenia odplaty správcu.

22. Okrem uvedených zmlúv o výkone správy žalovaný iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení
o individuálnom dojednaní zmluvy o výkone správy nepredložil, ani nenavrhol vykonať. Z tohto
dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania
individuálneho dojednania zmluvy o výkone správy, čo by ju následne vylučovalo zo súdnej kontroly
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Keďže individuálne dojednanie zmluvných podmienok nebolo

preukázané, platí právna domnienka podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka o tom, že zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Na tomto závere nič nemení ani ďalšia odvolacia argumentácia žalovaného týkajúca sa hodnotenia
e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným pred uzavretím zmluvy. Podľa žalovaného

žalobcom predloženú e-mailovú komunikáciu možno považovať za súkromnú požiadavku jednotlivého
vlastníka, ktorá nebola vznesená v procese na tom určenom zo zákona t.j. na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. K tomuto odvolací súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zákona o vlastníctve
bytov nevyplýva, aby návrhy a pripomienky k zmluvne o výkone správy mali byť prednesené len na
schôdzi vlastníkov. Naopak, vzhľadom na početnosť účastníkov zmluvy na strane vlastníkov bytov sa

javí byť omnoho praktickejšie, ak vlastník oboznámi správcu so svojimi pripomienkami vopred, aby mal
správca dostatok času zaujať k nim stanovisko a následne ich prejednať na schôdzi vlastníkov. Schôdza
vlastníkov je (popri písomnom hlasovaní) obligatórnym podkladom pre prijímanie samotných rozhodnutí,
t.j. hlasovanie o schválení ZoVS, jej zmene, zániku alebo výpovedi, avšak proces predchádzajúci
samotnému hlasovaniu nemusí prebiehať priamo na schôdzi.

24. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že vlastníci bytov mali pred podpisom zmluvy možnosť
návrh pripomienkovať, požadovať vysvetlenia a ovplyvniť tak jeho obsah. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca túto možnosť využil, avšak zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu následnémudialógu. Z mailovej komunikácie bolo zistené, že vo vzťahu k navyšovaniu odmeny tieto podmienky boli
schválenévedenímspoločnostiasúnemenné,avovzťahukzmluvnémudojednaniutýkajúcehosabodu
X.X.X.X zmluvy, žalovaný žalobcovi len oznámil, že k preplatku za vodu od dodávateľa dôjsť nemôže.

Taktiež v zmysle vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, žalovaný nemá vedomosť o existencii iného
znenia uvedenej zmluvnej podmienky v zmluvách o výkone správy, ktorú žalovaný uzatvoril ako správca
bytových domov.

25. Pre splnenie podmienky individuálneho dojednania zmluvy nepostačuje len formálne vytvoriť

priestor pre vyjednávanie, ale k vyjednávaniu aj reálne pristúpiť a náležite sa zaoberať predloženými
návrhmi a pripomienkami. Jednostranné a definitívne odmietnutie predložených pripomienok bez ďalšej
možnosti druhej strany reagovať, prípadne pozmeniť svoje návrhy za účelom dosiahnutia kompromisu,
nenapĺňa znaky vyjednávania medzi zmluvnými partnermi. Odvolací súd má za to, že tak dôležitý
dokument ako zmluva o výkone správy, nemala byť prejednávaná iba ako jeden bod, v rámci rozsiahleho
programu schôdze vlastníkov, na ktorej sa prejednávali ďalšie zásadné témy, ale mala byť predmetom

jednejsamostatnejchôdze,naktorejbyžalovanýoboznámilcelýobsahzmluvy,vrátanecenníka,napr.aj
s návrhmi rôznych možností úpravy v závislosti od vôle vlastníkov, pričom neznamená, že každý bytový
dom si takúto zmluvu má dojednať úplne rovnako, a nie odlišne od ostatných a práve takéto odlišné
dojednania by svedčali o skutočnosti, že túto zmluvu žalovaný dojednáva individuálne.

26.Vovzťahukjednotlivýmpoložkámcenníka,ktorébolivyhlásenézaneprijateľnéodvolacísúddodáva,
že z obsahu zmluvy o výkone správy nevyplýva, že by tento bol jej neoddeliteľnou súčasťou, a preto
cenník spĺňa znaky štandardizovaného, formulárového a jednostranne vypracovaného dokumentu,
ktorého obsah podlieha súdnej kontrole.

27. Keďže žalovaný nepreukázal individuálne dojednanie dotknutých zmluvných podmienok, tieto sa
podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepovažujú za individuálne dojednané. Z tohto dôvodu
bol súd oprávnený preskúmavať neprijateľnosť žalobcom namietaných zmluvných podmienok (ust. § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka).

28. Pretože odvolacia argumentácia žalovaného spočívala výlučne v okolnostiach individuálneho
dojednania zmluvy, odvolací súd obmedzil prieskum napádaného rozsudku len vo vzťahu k tejto
odvolacej námietke, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú.

29. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil aj odvolanie podané žalobcom voči výroku rozsudku, ktorým

súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému v súlade s ust. § 22 ods.
4 písm. c) zákona č. 250/2012 Z.z. zverejňovať na svojom webovom sídle úplné a pravdivé informácie
o právach a povinnostiach svojich odberateľov.

30. Podľa ust. § 22 ods. 4 písm. c) zákona č. 250/2012 Z.z. regulovaný subjekt je povinný zverejňovať

na svojom webovom sídle úplné a pravdivé informácie o právach a povinnostiach svojich odberateľov.

31. Citované ustanovenie je obsahovou súčasťou právnej úpravy týkajúcej sa regulácie kvality a s
tým súvisiacou komplexnou úpravou ustanovení o štandardoch kvality a kompenzačných platbách.
Štandardy kvality predstavujú dôležitý regulačný nástroj na dosiahnutie vplyvu štátu na kvalitu tovarov

a s nimi súvisiacich regulovaných činností, ako aj na tvorbu cien v regulovaných činnostiach.
Zároveň predstavujú rozšírenie regulačných postupov v procese zvyšovania transparentnosti a účinnosti
regulácie. Cieľom zavedenia štandardov kvality je zabrániť skrytému zvyšovaniu profitu regulovaných
subjektov na úkor znižovania kvality poskytovaných tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností.
V rámci regulácie kvality sa zavádzajú povinnosti regulovanému subjektu. Ich účelom je dosiahnutie

istého stupňa kvality dodávaných tovarov a regulovaných činností v sieťových odvetviach. Jednou
z týchto povinností je aj povinnosť regulovaného subjektu zverejňovať na svojom webovom sídle úplné
a pravdivé informácie o právach a povinnostiach svojich odberateľov. Zámerom uloženej povinnosti je
dosiahnuť vyššiu úroveň informovanosti odberateľov o ich právach a povinnostiach, a tým aj nepriamo
pôsobiť na regulované subjekty v snahe dosiahnuť dodržiavanie štandardov kvality.

Zákon nekonkretizuje spôsob zverejnenia požadovaných informácií, t.j. či postačuje odkaz na príslušné
právne predpisy, resp. aké konkrétne práva a povinnosti je potrebné uviesť a akým konkrétnym
spôsobom. Preto má odvolací súd za to, že závisí od vôle regulovaného subjektu, akým spôsobom sa
rozhodne informáciu o právach a povinnostiach odberateľov zverejniť. Citované ustanovenie § 22 ods. 4písm. c) zákona č. 250/2012 Z.z. je vyslovene všeobecné a nemožno potom ani od dodávateľa žiadať
exaktné uvedenie nejakých konkrétnejších údajov pri takomto legislatívnom zakotvení. Odvolací súd
taktiež poznamenáva, že pokiaľ by mal zákonodarca na mysli presné uvedenie konkrétnych parametrov,

tak by to tak bol aj legislatívne upravil.

32. Nad rámec dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v bodoch 109. a 110. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje, odvolací súd dodáva, že povinnosť,
ktorú žalobca žiada uložiť výrokom súdneho rozsudku žalovanému, je v rovnakom znení uložená už

priamo zákonom. Z tohto dôvodu by uloženie povinnosti žalovanému podľa žalobného návrhu v znení:
„Žalovaný je povinný v súlade s § 22 ods. 4 písm. c) zákona č. 250/2012 Z.z. zverejňovať na svojom
webovom sídle úplné a pravdivé informácie o právach a povinnostiach svojich odberateľov“, nemalo
žiadnyprávnyvýznam,pretožetátopovinnosť,vtotožnomznení,vyplývažalovanémupriamozozákona.

33. S poukazom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho súvisiaceho výroku
o trovách konania.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobca vo vzťahu k ním podanému odvolaniu úspech nemal, a rovnako to platí aj pre žalovaného,

ktorý vo vzťahu k svojmu odvolaniu taktiež nebol úspešný, keďže odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie vo všetkých napadnutých výrokoch. Preto odvolací súd ani jednej zo strán sporu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).