Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 10, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/592/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120269163
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120269163.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zast.: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Rakúskej republiky, bez trvalého pobytu na území SR
(posledná uvádzaná adresa na území SR: Vavilovova 1143/3, 851 01 Bratislava), o vymoženie 60,43

EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom exekútorského
úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. 225EX 118/20, o námietkach oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, o sťažnosti oprávneného voči
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/592/2020 zo dňa 10.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 10.12.2025 uznesenie, ktorým námietky oprávneného voči
upovedomeniu súdneho exekútora, JUDr. Jaroslava Mráza, sp. zn. XXXXX XXX/XX vydaného dňa
07.04.2025, zamietol. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1
písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Voči
upovedomeniu podal oprávnený námietky, v ktorých nesúhlasil so zastavením exekúcie, pretože mal za

to, že súdny exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného.

2/ Aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 7 Exekučného
poriadku, vyhodnotil vyšší súdny úradník námietky oprávneného ako nedôvodné. Preskúmaním spisu
mal súd za preukázané, že súdny exekútor v konaní postupoval v súlade s Exekučným poriadkom
pravidelne zisťoval majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Súdny exekútor v

priebehu exekúcie elektronickými lustráciami pravidelne zisťoval majetok alebo príjmy, ktoré by mohli
byť postihnuté exekúciou, avšak z výsledkov vykonaných lustrácii súdny exekútor nezistil majetok
povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku vymáhanú v exekúcii. Súdny exekútor sa
pokúšal nájsť povinného prostredníctvom lustrácií v Registri fyzických osôb ako aj súčinnosťou so
Zborom väzenskej a justičnej stráže, no pobyt povinného sa nepodarilo zistiť. Povinný je rakúskym
štátnym občanom a preto je pravdepodobné, že sa na území Slovenskej republiky nezdržiava a ani tu

nemá žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii.

3/ K tvrdeniam oprávneného o predpokladaných i neoficiálnych príjmoch a hnuteľnom majetku
povinného, poukázal vyšší súdny úradník na prejednaciu zásadu uplatňovanú aj v exekučnom konaní, v
zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Oprávnený
žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd mohol

námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len
tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnychpríjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní
relevantným spôsobom preukázané. Oprávnený len vo všeobecnej rovine uvádza, že súdny exekútor
nesprávne, resp. neúplne zistil majetkové pomery povinného, pričom žiadnym spôsobom konkrétne

nepoukázal na taký majetok povinného, ktorý by exekúcii podliehal. Pokiaľ oprávnený v konaní neoznačil
dôkazy preukazujúce skutočnosť, že povinný vlastní majetok alebo má príjmy podliehajúce exekúcii,
exekučný súd nemôže prijať iný záver než ten, že tvrdenia oprávneného uvádzané v námietkach sú len
konštatáciou údajnej majetnosti povinného v dôsledku čoho je nutné uzavrieť, že oprávnený dôkazné
bremeno v tomto smere neuniesol.

4/ Vzhľadom na lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, by uloženie donucovacieho
opatrenia povinnému vo forme peňažnej pokuty, ktorého nepoužitie v exekučnom konaní namietal
oprávnený, by v súlade s ust. § 43a ods. 2 v spojení s ust. § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku, bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti a teda v priamom rozpore so zmyslom
a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku. Účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať

povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá
je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej
zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie,
nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom.

5/ Dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý možno zexekvovať v konkrétnom
(prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného. Z uvedeného
vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je postačujúce zistenie jeho relatívnej
nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného konania a nie nemajetnosti
absolútnej.Oprávnenýsatakmôžedomnievať,žepovinnýdisponujezexekvovateľnýmmajetkom,avšak

ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí, nemožno prijať iný záver než ten, že
povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nemajetný v čoho dôsledku je
povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť. K poukazu oprávneného na niektoré rozhodnutia
exekučného súdu uviedol, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) postupovať podľa ustálenej

judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno
považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej
rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci nie je
rozhodnutiami v iných exekučných konaniach viazaný.

6/ Vyšší súdny úradník tak uzavrel, že súdny exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o
zastavení exekúcie podľa § 61n ods.1 písm. d/ Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov nezistil
žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na úhradu
trov exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené námietky oprávneného ako nedôvodné podľa § 61n ods.

4 Exekučného poriadku zamietol

7/ Oprávnený podal voči uzneseniu sťažnosť, keďže s rozhodnutím nesúhlasil, navrhol ho zrušiť
a pokračovať v konaní. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej
republikybymalibyťsúdniexekútoritíposlední,ktorí„odstola“prístupomešteznižujúmožnostiveriteľov

domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností
alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných.
Zoznámení–správomajetkupovinnéhoaaniznapadnutéhouznesenianijakýmspôsobomnevyplývajú
úplné majetkové pomery povinného. Exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov,
resp. dopyty na orgány a inštitúcie. Zo znenia § 59 ods. 1 Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že

exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. Ten istý následok
vyplýva aj z § 2 Vyhlášky 68/2027 Z.z.. Nebolo mu zrejmé, prečo počas vykonávania exekúcie nedošlo
k predaju hnuteľných vecí, pričom pri fyzickej osobe povinného možno predpokladať, že táto musí
z niečoho žiť, mať príjem, možno i mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov a spravidla aj hnuteľný
majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie v zmysle § 115 Exekučného poriadku. Z predložených

správ o majetku nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor vykonal osobné zisťovanie peňažnej
hotovosti a hnuteľného majetku na adrese povinného a v sídle prípadného zamestnávateľa povinného,
požiadal vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt a na základe akého zmluvného
vzťahu nehnuteľnosť užíva, požiadal o súčinnosť tretie osoby (prípadne zamestnávateľov povinného),požiadal o súčinnosť spoluvlastníkov nehnuteľnosti za účelom odkúpenia podielov povinného, požiadal
o súčinnosť osoby žijúce s povinným v domácnosti, obec, v ktorej má povinný evidovaný trvalý
pobyt, banku Revolut Bank UAB a ďalšie úkony. Namietal tiež, že mu nebolo doručené vyjadrenie

súdneho exekútora k námietkam oprávneného a nemal možnosť na ne reagovať. Na podporu svojich
tvrdení poukázal na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 61Ek/510/2025 z 09.07.2025,
sp. zn. 43Ek/1733/2019 z 16.05.2025. Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli
splnené podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom, vrátane preskúmania či
exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku

evidovaného subjektami podľa § 2 Vyhlášky 68/2017 Z.z.. Ak jedinou možnosťou na vymoženie
peňažnej pohľadávky je výkon exekúcie predajom hnuteľných vecí, nie je povinnosťou oprávneného
túto možnosť výkonu exekúcie súdnemu exekútorovi vopred navrhovať, ani iné spôsoby vykonania
exekúcie. Exekútor je povinný iniciatívne využívať všetky možné spôsoby exekúcie a v prípade,
ak je na ten ktorý spôsob zákonom vyžadovaný súhlas oprávneného, má ho súdny exekútor bez
výzvy oprávnenému navrhovať a tento súhlas vyžiadať. Súdu malo byť z vlastnej činnosti známe, že

v prípadoch s obdobným skutkovým základom, nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné
vykonanie lustrácií v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom, k čomu
poukázal na ďalšie rozhodnutia súdu sp. zn. 68Ek/1648/2018 z 06.12.2024, sp. zn. 67Ek/1291/2019
z 06.02.2025, sp.zn 40Ek/1204/2019 z 18.02.2025, sp. zn. 71Ek/268/2019 z 21.05.2025. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného

voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej
praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť
povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi
s negatívnym výsledkom.

11/ Súdny exekútor k sťažnosti uviedol, že v priebehu exekúcie elektronickými lustráciami pravidelne
zisťoval majetok, príjmy a pobyt povinného, a to lustráciou v sociálnej poisťovni, vo všetkých peňažných
ústavoch na území SR, v evidencii vozidiel vedenom Ministerstvom vnútra SR, v katastri nehnuteľností, v
Registri fyzických osôb SR a súčinnosťou so Zborom väzenskej a justičnej stráže. Výsledky lustrácií boli
negatívne. Nebol zistený majetok apríjmy povinného,ktorébymohlibyťpostihnuté exekúciou. Žiadny

zamestnávateľ a ani iný platiteľ príjmu povinného v priebehu exekúcie zistený nebol. Pobyt povinného
na území SR sa nezistilžiadny.OkresnýsúdBanskáBystricavuznesenízodňa10.12.2205uviedol,že
povinný je rakúskym štátnym občanom a preto je pravdepodobné, že sa na území Slovenskej republiky
nezdržiava a ani tu nemá žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že nemohol vykonať úkony, ktoré uvádza oprávnený vo svojej sťažnosti. Oprávnenému nič nebráni v

tom, aby po zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného, podal návrh na vykonanie exekúcie voči
povinnému opätovne.

12/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

13/Podľa§200ExekučnéhoporiadkunaexekučnékonaniesapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

16/ Podľa § 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady

výdavkov (§ 198 ods. 2).

17/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c/ až e/ a g/, môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúciepodať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

18/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník dostatočne a správne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo
veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2

Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať

zaporušeniečinerešpektovaniejehopráv.Vtejtosúvislostisažiadadodať,žepožiadavkaoprávneného,
aby sa pred rozhodnutím súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril k
vyjadreniu súdneho exekútora, nie je opodstatnená. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení neuviedol
nič, o čom by už oprávnený zo správ a upovedomenia o zastavení exekúcie nevedel, pričom naň mal
možnosť reagovať v rámci podanej sťažnosti. V nej však len opakuje to, čo už uviedol v námietkach

proti upovedomeniu o zastavení exekúcie.

19/ Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd nad rámec už uvedeného
dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí konštatovať,
že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie.

Samotný výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Ten musí objektívne
zhodnotiť majetkové pomery povinného, podložiť zistené skutočnosti písomnými dôkazmi a vyvodiť
záver o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného.
Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou
starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania

exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného
majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom
oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred
súdnym exekútorom. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený

majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o
zastavení exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho
exekútora,abyvykonanoulustráciouzistilmajetkovépomerypovinnéhoazvoliltakýspôsobuspokojenia
vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových
pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol

povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o
zastavení exekúcie.

20/ Je však nevyhnutné uviesť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d/
Exekučného poriadku je nezistenie exekúciou postihnuteľného majetku v predmetnom exekučnom

konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna
nemajetnosť. Súdnemu exekútorovi sa v priebehu exekučného konania nepodarilo zistiť žiaden
exekúciou postihnuteľný majetok alebo príjmy (vyšší súdny úradník dostatočne vysvetlil, že vzhľadom
na teritoriálnu pôsobnosť nemôže postihovať majetok povinného mimo územia SR, vrátane účtovvedených v cudzine ako napr. v zahraničnej banke Revolut Bank UAB, ktorá na území SR nemá
pobočku). V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje
majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je

možné zexekvovať. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinného, resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné
možnosti vykonania exekúcie. Súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste
bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste

bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom
hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také
hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač,
počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený.
Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu
oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť,

že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen
fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie
urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v
mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných
skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už

súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v
prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka
oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však
nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť
podanej sťažnosti (právny zástupca je právnym zástupcom aj iných oprávnených, kde rovnako vo

veciach zastavenia exekúcie súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku
podáva sťažnosti s rovnakým obsahom) evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť, resp. oddialiť
povinnosť úhrady trov exekučného konania. Navyše, v priebehu konania sa nepodarilo zistiť pobyt
povinného, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom (občan Rakúskej republiky).

21/ Súd má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku,
ktorýmožnoreálnespeňažiťazasúčasnéhosplneniapodmienky,ževýťažokztohtospeňaženiapostačí
aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp.
vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi
malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne

zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom
normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho
exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože
z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom

pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- EUR (+ DPH), ktorá
náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v
súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom existencie majetku povinnej
osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky.
Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny

exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

22/ Na záver súd dodáva, že poukaz oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu nie je relevantný
(pozn. sudcu v konaní 61Ek/510/2025, na ktoré oprávnený poukazoval, nebolo dosiaľ vydané
upovedomenie o zastavení exekúcie). V prvom rade je potrebné uviesť, že sa jedná len o rozhodnutia

vyšších súdnych úradníkov. Zároveň exekučné konania vedené pod sp. zn. 67Ek/1291/2019 a
71Ek/268/2019 skutkovo nezodpovedajú prejednávanej exekúcii, nakoľko v tomto konaní u povinného
nebolo zistené vlastníctvo žiadnej nehnuteľnosti (a netvrdil, resp. nepreukazoval to ani oprávnený). V
konaní 43Ek/1733/2019 došlo k zrušeniu upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu neuplynutia
doby stanovenej v § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, čo rovnako zakladá odlišné skutkové

okolnosti. Pokiaľ ide o poukaz na konanie pod sp. zn. 40Ek/1204/2019, vyššie uvedené odseky
odôvodnenia vysvetľujú, prečo nie vždy súdny exekútor musí vykonať mobiliárnu exekúciu. Na
druhej strane sa žiada uviesť, že v obdobných prípadoch existuje už rad rozhodnutí tunajšieho súdu
vydaných sudcami (napr. 9Ek/1321/2019 z 02.02.2026, 52Ek/1841/2019 z 15.12.2025, 30Ek/272/2020 z30.01.2026,29Ek/375/202021.01.2026,amnohoďalších),oneopodstatnenostinámietokoprávneného,
ktorými požadoval vykonanie mobiliárnej exekúcie, so záverom, že nevedú k zrušeniu upovedomenia
o zastavení exekúcie (zastavenej z dôvodu nemajetnosti povinného), čím je zachovaný princíp právnej

istoty vo vzťahu k takým námietkam oprávneného.

23/ Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia

o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným
poriadkom.Stavnemajetnostiniejenemenný,apokiaľsaoprávnenýdomnieva,žesadobudúcnazmení
v jeho prospech (povinný nadobudne exekvovateľný majetok alebo bude mať exekúciou postihnuteľné
príjmy),ničmunebránipodaťsinovýnávrhnavykonanieexekúcie.Pretotoexekučnékonanievšakplatí,
že pre relatívnu nemajetnosť povinného, v dôsledku ktorej sa za 5 rokov trvania exekúcie nepodarilo

uspokojiť pohľadávku oprávneného, bol súdny exekútor povinný postupovať podľa § 61n ods. 1 písm.
d/ Exekučného poriadku.

24/ Vzhľadom na uvedené, súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 32Ek/592/2020 zo dňa 10.12.2025 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté

uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a
vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).