Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 12P/158/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125216645
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Barabas

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125216645.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Pavlom Barabasom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, Staničné námestie č. X, C. deti rodičov: D. B., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX A. a otec A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, C., toho času C. F. XX, XXX XX C. F., v konaní o návrhu
matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.09.2025 podala matka návrh na Mestský súd Košice na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka žiadala, aby bolo maloleté

dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude prispievať na výživu maloletého dieťaťa
sumou 250 € mesačne počnúc dňom 01.09.2025 a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky,
nedoplatok na výživnom je otec povinný uhradiť do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
matka navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas Vianoc a prázdnin, a aby súd
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Záverom matka požiadala o urýchlenie
konania z dôvodu, že žije v zahraničí.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého uzatvorila manželstvo z ktorého sa dňa

20.08.2014 narodil maloletý. Matka ďalej uviedla, že v polovici roka 2017 opustila spolu s deťmi spoločnú
domácnosť z dôvodu názorových nezhôd a fyzického násilia zo strany manžela a od tej doby sa
o maloletého stará výlučne ona a otec na výživu maloletého neprispieva, že matka spolu s maloletým
žije toho času v G. K podaniu pripojila matka sobášny a rodný list.
3. Uznesením Mestského súdu Košice, č. k. 12P/158/2025-27, zo dňa 17.12.2025 bol Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice ustanovený za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa (ďalej len
ÚPSVaR resp. úrad).

4. ÚPSVaR vo svojej správe zo dňa 20.01.2026 okrem iného uviedol, že spisovú dokumentáciu
maloletého doposiaľ neevidovali. Úrad telefonicky kontaktoval príslušný obecný úrad za účelom
poskytnutia informácii ohľadom matky s maloletým dieťaťom. Obecný úrad potvrdil skutočnosť, že sa
rodina dlhodobo nezdržiava v mieste trvalého pobytu a ich aktuálny pobyt im nie je známy. Z návrhu
vyplýva, že matka s maloletým dieťaťom dlhodobo žijú v G.. Pobyt matky s maloletým dieťaťom nám nie
je známy. V zmysle zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny
a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, H. I. J. A. G. K. L., alebo H. I., J. A. G.

K. C., nemá kompetencie zabezpečovať dôkazy do súdnych konaní na území iného štátu. Z uvedeného
dôvodu úrad nemá možnosť prešetriť bytové, sociálne a rodinné pomery na strane maloletého dieťaťa.5. Otec sa k podanému návrhu vyjadril podaním zo dňa 05.03.2026 v ktorom uviedol, že s matkou sa
niekoľkokrát snažil skontaktovať, ale ona nejavila žiaden záujem. Otec ďalej uviedol, že matke ponúkal
že bude prispievať na výživu maloletého, ale ona to odmietla s tým, že ona jeho peniaze nepotrebuje.

6. Súd dňa 19.03.2026 vykonal pojednávanie bez prítomnosti matky, a za prítomnosti UPSVaR
a prítomnosti otca. Na pojednávaní UPSVaR navrhol návrh matky zamietnuť nakoľko nie je možné zistiť
kde sa v skutočnosti matka nachádza, aké sú potreby maloletého dieťaťa. Otec uviedol, že matka žije
v G. so synom, nevie kde konkrétne a ani nevie, či bola matka v poslednej dobe na J..
7. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu účastníkmi

konania ako aj listinnými dôkazmi, ktoré si súd zabezpečil v rámci vyšetrovacej zásady. Súd zistil
nasledovný právny a skutkový stav:
8. Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona číslo 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR), súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku

schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi.
9. Podľa ust. § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
10. Podľa ust. § 31 ods. 1 ZoR, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je
spôsobilé.
11. Podľa ust. § 32 ods. 1 ZoR, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou

starostlivosťou.
12. Podľa ust. § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
13. Podľa ust. § 62 ods. 1 až 7 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičovavakejmieresaodieťaosobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej

osobnejstarostlivostiobidvochrodičov,súdmôžeschváliťdohodurodičovovýškevýživnéhoalebomôže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
14. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného
15. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.17.PodľaČl.4ZákladnýchprincípovCivilnéhomimosporovéhoporiadkuzákonač.161/2015Z.z. (ďalej
len „CMP“) súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je
účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje

dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.
18. Podľa § 38 ods. 1,2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku

a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
19. Vykonané dokazovanie preukázalo súdu, že obaja rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, avšak súd
nevie zistiť miesto kde maloletý spolu so svojou matkou žijú a aké sú potreby maloletého, prípade v akom
rozsahu zabezpečuje starostlivosť o maloletého matka. Matka síce vo svojom podaní uviedla, že žije
v G., avšak neuviedla žiadnu konkrétnu adresu na ktorú je jej možné doručovať zásielky v zahraničí.
Súd doručoval zásielky matke na adresu trvalého pobytu a z tejto adresy si matka zásielky nepreberala.

UPSVaR, otec a ani súd nemajú vedomosť o mieste skutočného pobytu matky a maloletého dieťaťa.
20. S poukazom na tieto vyššie uvedené skutočnosti súd návrh matky zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by
bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve

odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí
návrh na súdny výkon rozhodnutia