Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201604
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: SYQUEST, spol. s r.o., so sídlom Skýcovská 5, Bratislava, IČO:
35 774 118, zastúpeného: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31,
Bratislava, IČO:36 868 221, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102138889/2019
zo dňa 11.09.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v
Bratislave č. k. BA-6S/253/2019 - 142 zo dňa 4. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie na správnom súde
1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BA- 6S/253/2019 - 142 zo dňa
4. novembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) žalobu zamietol.
2. Správny súd uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že miesto dodania

tovaru nebolo v tuzemsku, ale v Rakúsku. Správny súd tu poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 20.04.2012
uzatvorenú medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o. ako predávajúcim, podľa
ktorej je ustanovená podmienka medzi predávajúcim a kupujúcim, že miestom plnenia je sklad OMV
Lobau (Rakúsko) a tovar sa po naplnení do autocisterny kupujúceho (žalobcu) stáva jeho majetkom a tak
zodpovedá za prepravu a prípadné škody. Tovar prepravoval žalobca vlastnou cisternou a k naplneniu
cisterny dochádzalo v sklade v Lobau na území Rakúska. Žalobca ani predávajúci nepredložili počas
daňovej kontroly žiadne relevantné dôkazy, že kúpna zmluva z 20.04.2012 bola nahradená inou zmluvou

alebo že zmluva o preprave PHM zo dňa 02.05.2015 nahrádza podmienky ustanovené v spomínanej
kúpnej zmluve, týkajúce sa miesta dodania tovaru a nadobudnutia vlastníckeho práva k tovaru.
3. Správny súd poukázal na to, že žalobca ako kupujúci nenadobudol právo nakladať s tovarom ako
vlastník v tuzemsku, resp. že spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ako „zákon o DPH“), pretože neuskutočnila
v tuzemsku zdaniteľné obchody v súlade s § 8 ods. 1 zákona o DPH, ktoré boli predmetom dane v
zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. To znamená, že žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie

dane z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.
4. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa predloženia Dodatku č. 1 zo dňa 02.06.2012, ktorý mal preukazovať
prepravutovaruanadobudnutievlastníckehoprávaktovaružalobcomažnaúzemíSlovenskejrepubliky,
správny súd uviedol, že žalobca dané dôkazy predložil až k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiusprávneho orgánu. Žalobca mal možnosť tieto dôkazy predložiť už počas daňovej kontroly. Dodatočné
predloženiedôkazovvovyrubovacomkonanínemáoporuv§46ods.8zákonač.563/2009Z.z.ospráve
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právo žalobcu predkladať a navrhovať

dôkazy počas daňovej kontroly boli dodržané. Správny súd následne skonštatoval, že predloženie
dodatku považuje za účelové, pretože ak by takýto dodatok existoval v čase daňovej kontroly, tak by
ho žalobca predložil.
5. K námietke týkajúcej sa nešpecifikovania dôvodu začatia daňovej kontroly správny súd uviedol,
že v zápisnici o začatí daňovej kontroly bolo uvedené, že existovalo dôvodné podozrenie, že

účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Správca dane pristúpil k
začatiu vykonávania daňovej kontroly u žalobcu v súvislosti s preverovaním obchodnej spolupráce so
spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o., kedy daňový subjekt nepredložil správcovi dane ani po opakovanej
výzve požadované doklady.
6. Aj námietku týkajúcu sa nepreverenia dôvodu neprevzatia výzvy správcu dane vyhodnotil správny
súd ako nedôvodnú, pretože žalovaný nemá povinnosť preverovať dôvod neprevzatia zásielky. Tá bola

zaslaná na správnu adresu sídla žalobcu a pokiaľ si adresát zásielku v úložnej lehote nevyzdvihne,
považuje sa táto zásielka v zmysle daňového poriadku za doručenú.
7. Správny súd vyjadril ďalej nesúhlas s námietkou týkajúcou sa rozporu s judikatúrou kasačného súdu
a Súdneho dvora Európskej únie, nakoľko táto sa týkala iných skutkových okolností.
8. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné.

Podľa názoru správneho súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo
veci riadne a dostatočné dokazovanie a rozhodnutia správnych orgánov sú aj riadne odôvodnené.
9. Správny súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný dostatočne zistili skutkový stav, na základe
ktorých dospeli k správnemu právnemu záveru, a preto správnu žalobu zamietol.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie
10. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, v
ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a
vec vráti žalovanému na ďalšie konania a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania.

11. Podľa názoru sťažovateľa, na základe vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané,
že žalobca predmetný tovar riadne nadobudol, za tovar riadne, bezhotovostným prevodom zaplatil
dohodnutú kúpnu cenu. Rovnako bolo preukázané, že žalobca riadne nadobudol predmetný tovar od
tuzemského dodávateľa. Žalobca ďalej tvrdil, že v rámci daňovej kontroly so správcom dane riadne
spolupracoval a predložil mu všetky podklady a vyjadrenia, ktoré preukazujú uskutočnenie predmetných

zdaniteľných plnení.
12.Sťažovateľnáslednepoukázalnato,žeprepravovaltovarzoskladuOMVLobauvRakúskudlhodobo
na základe vydaných oprávnení. Od získania oprávnenia nakladať a preberať tovar zo skladu OMV
Lobau ako dopravca, sťažovateľ vykonával prepravu z tohto skladu pravidelne celé roky. Žalobca nebol
nikdy priamym kupujúcim tovaru. Žalobca uprednostnil nákup tovaru pre svoju obchodnú činnosť od

predávajúcich, od ktorých zabezpečoval prepravu tovaru zo skladu OMV Lobau Rakúsko. Sťažovateľ
vyslovil nesúhlas s vyhodnotením správcu dane, že vlastníkom tovaru sa stal už pri jeho nakladaní v
sklade OMB Lobau Rakúsko.
13. Podľa názoru sťažovateľa skutočnosť, že žalobca sa stal vlastníkom prepravovaného tovaru až na
Slovensku jasne dokazovala v prvom rade faktúra za tovar od dodávateľa - spoločnosť ANNIMEX, s.r.o.

14. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že predávajúci tovaru nebol jeho vlastníkom v sklade OMV
Lobau Rakúsko, stal sa ním až na Slovensku. Nebolo teda možné preniesť vlastníctvo na budúceho
kupujúceho. Žalobca po naložení tovaru k preprave ako dopravca nebol a ani nemohol byť jeho
vlastníkom v sklade v Rakúsku. Všetky daňové kontroly u dodávateľa boli uzavreté bez zistenia rozdielu
na DPH a boli mu teda vykonanými daňovými kontrolami uznané všetky daňové a iné doklady vrátane

uhradených faktúr za objednanú a zrealizovanú dopravu zo skladu OMV Lobau Rakúsko na Slovensko
žalobcovi.
15. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný argumentuje staršou zmluvou, ktorú mu predložil po tom, čo správca
dane žiadal od žalobcu predložiť všetky uzatvorené zmluvy. Podľa tejto zmluvy sa však žalobca neriadil.
Dôkazom toho sú všetky relevantné daňové doklady s obchodom súvisiace, ako faktúry za dopravu,

faktúry a dodacie listy za zakúpený tovar na Slovensku s riadne vyčíslenou daňou z pridanej hodnoty
medzi predávajúcim a kupujúcim.
16. Sťažovateľ ďalej uviedol, že obchodný distribučný reťazec, ktorého súčasťou bol aj žalobca, nebol
účelovo preverený v celom rozsahu, keďže správca dane sa vôbec nezmieňuje o tom, že tovar v skladeOMV Lobau Rakúsko na začiatku jeho predaja vlastnila v sklade Rakúska OMV, ktorá ho za účelom
predaja na Slovensko predala OMV Slovensko, spol. s r.o., slovenskej obchodnej spoločnosti, ktorá
mala zároveň aj rakúske IČ DPH, pod ktorým ho predávala kupujúcemu - slovenskej spoločnosti, ktorá

jediná mala právo s tovarom, po jeho naložení dopravcom v sklade OMV Lobau Rakúsko, nakladať už
ako s vlastným. Daň z pridanej hodnoty potom vysporiadal priamy kupujúci od OMV Slovensko, spol. s
r.o. v zmysle kúpnej zmluvy a platných daňových dokladov.
17. Podľa názoru sťažovateľa žalovaný a následne aj správny súd účelovo ignorovali skutočnosti a
dôkazy,ktorésvedčiavprospechžalobcuanaopakvyzdvihovaliskutočnosti,ktorésúvjehoneprospech.

Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý
tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená skutočnosťami, o
ktorých daňový subjekt nevie alebo nemôže vedieť.
18. Nesprávne právne posúdenia podľa názoru sťažovateľa spočíva vo vyhodnotení splnenia zákonných
podmienok na priznanie práva na odpočet dane. Nie je možné dospieť k záveru, že žalobca vlastnícke
právo k predmetnému tovaru nadobudol mimo územia Slovenskej republiky, nakoľko v čase začatia

prepravy tovaru dodávateľ žalobcu nebol a ani nemohol byť vlastníkom daného tovaru.
19. Sťažovateľ má za to, že vo vzťahu k preukázaniu formálnych ako aj materiálnych podmienok na
odpočítanie dane v posudzovaných plneniach si riadne splnil svoju povinnosť.
20. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal, čím mu
znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom sťažovateľa
a plne sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu.
22. Žalovaný ďalej uviedol, že správny súd sa vysporiadal so všetkými námietkam, ktoré žalobca
predložil v žalobe. Správny súd dospel k jasnému a nespochybniteľného záveru, že žalobca ako kupujúci

nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku, resp. že spoločnosti ANNIMEX ,
s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože neuskutočnila v tuzemsku
zdaniteľné obchody v súlade s § 8 ods. 1 zákona o DPH, ktoré boli predmetom dane v zmysle § 2 ods.
1 písm. a) zákona o DPH. Správny súd následne správne uviedol, že žalobcovi nevzniklo ani právo na
odpočítanie dane z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V prípade, že si žalobca uplatnil

nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr od dodávateľa ANNIMEX, s.r.o., bolo jeho povinnosťou
preukázať, že miesto dodania tovaru bolo v tuzemsku.
23. Podľa názoru žalovaného správny súd rozhodnutie žalovaného správne právne posúdil. Svoje
rozhodnutie veľmi obsiahle odôvodnil.
24. Žalovaný preto navrhoval kasačnú sťažnosť zamietnuť a náhradu trov konania nepriznať.

III. Konanie na kasačnom súde
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší
správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho
právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.

26. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

27. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná

sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
28. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/253/2019 -
142 zo dňa 04.11.2024, ktorým správny súd zamietol žalobu žalobcu/sťažovateľa.
29. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č.
100691779/2019zodňa19.03.2019vyrubildaňovémusubjektu(žalobcovi/sťažovateľovi)rozdielvsume

15 692,02 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že obchody s tovarom (pohonné hmoty-motorová nafta), uvedené vo faktúrach od
dodávateľa ANNIMEX, s.r.o., neboli reálne uskutočnené v tuzemsku. Nevznikla teda dodávateľovi
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a nevzniklo ani právo žalobcu na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

30. Žalovaný rozhodnutím číslo: 102138889/2019 zo dňa 11.09.2019 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazujea) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
32. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
33. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
34. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v

tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
35. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona je tuzemskom územie Slovenskej
republiky.
36. Podľa § 8 ods.1 zákona o DPH dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely

tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
37. Podľa § 13 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona o DPH miestom dodania tovaru,
a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v

čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať,
s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14,
b) ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto,
kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný,
c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa

jeho dodanie uskutočňuje,
d) pri dodaní tovaru na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas časti osobnej dopravy na území Európskej
únie je miesto, kde sa osobná doprava začína.
38. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
39. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
40. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
a) ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, b) ktoré sú alebo majú

byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až
12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
41. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
42. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce,
najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.
43. Kasačný súd uvádza, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa aj žalovaného rozhodoval kasačný

súd rozsudkom sp. zn. 2Sfk/15/2025 zo dňa 18. decembra 2025 (za zdaňovacie obdobie február 2017,
ktorým kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. S poukazom na skutkovú totožnosť prejednávanej
veci, ako aj totožný obsah sťažnostných námietok a podobnosť rozhodnutí správneho súdu kasačný
súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP a poukazuje na rozsudok sp. zn.
2Sfk/15/2025 zo dňa 18. decembra 2025, s ktorého odôvodnením sa stotožňuje, a ktorý k predmetnej
veci uviedol:

„15. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či správny súd
posúdil vec správne, keď správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú stotožňujúc sa so žalovaným v závere
o tom, že sťažovateľovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr za mesiac február
2017, keďže nepreukázal a ani zo skutkového deja realizovanej obchodnej transakcie nevyplynulo, že

miesto dodania deklarovaného tovaru (PHM) bolo v tuzemsku.
16. Je potrebné podotknúť, že samotné dodanie tovaru (PHM) finančné orgány nespochybnili, v tomto
smere sa dodanie tovaru žalobcom považuje za preukázané z formálnej aj materiálnej stránky. Finančné
orgány však sporné dodávky posúdili tak, že miesto dodania tovaru bolo mimo územia Slovenskej
republiky. Spochybnenou zostala jedine preprava tovaru deklarovaná ako uskutočnená sťažovateľom v

pozícii dodávateľa pre spoločnosť ANNIMEX ako odberateľa, v jej mene a na jej účet.
17. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že šetrením správcu dane bol identifikovaný
reťazec spoločností, ktoré sa mali zúčastňovať na transakciách s pohonnými hmotami. V tejto súvislosti
správca dane zistil, že tovar, ktorý mal nakúpiť dodávateľ sťažovateľa ANNIMEX, s.r.o., nebol dovezený
na Slovensko, ale do skladových priestorov OMV Slovensko v Lobau v Rakúsku. Ani šetrením

samotných subdodávateľov sťažovateľovho dodávateľa (menovite spoločností GAT CORPORATION,
s.r.o., PETROL EXPORT, s.r.o. a EU Trucker SK s.r.o.), sa nepreukázalo, že by títo vlastnícke právo k
tovaru nadobudli na území Slovenskej republiky. Zároveň bolo z podstaty a logiky veci vylúčené, že by
jedna z uvádzaných spoločností dodala tovar spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. na území SR, pretože tovar
sa ešte aj v čase jeho dodania sťažovateľovi nachádzal v Rakúsku.

18. Kasačný súd zdôrazňuje, že popisované zistenia vykazovali relevanciu vo vzťahu k posúdeniu, či
ide o reťazový obchod a ktoré dodanie tovaru z tohto reťazca bolo spojené s prepravou. Totiž v prípade
reťazových obchodov, o aké ide vo veci samej, za intrakomunitárne dodanie tovaru s prepravou môže
byť považovaná len jedna preprava z reťazca obchodných transakcií. Pre určenie takejto transakcie je
rozhodné miesto, kde daňový subjekt nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník. Za účelom

správneho určenia takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky jedinečné okolnosti danej veci. Až
následne je možné identifikovať, ktoré dodanie spĺňa všetky podmienky stanovené pre dodania v rámci
Spoločenstva [rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-430/09 (Euro Tyre) zo dňa 06.04.2006].
19. Správny postup pri uplatňovaní režimu dane z pridanej hodnoty je u reťazových obchodov
podmienený aplikáciou ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré definujú miesto dodania

tovaru (§ 13 zákona o DPH). Tieto ustanovenia sú dôležité z hľadiska určenia členského štátu, v ktorom
podlieha dodanie tovaru dani, príp. je oslobodené od dane.
20. Ustanovenie § 13 zákona o DPH definuje miesto dodania tovaru, ktoré je rozhodujúce pri vybratí
dane. Predmetom dane je totiž dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku. Základným pravidlom
pre určenie miesta dodania pre tovar je miesto, kde sa tovar nachádza v čase jeho dodania, ak ide o

dodanie tovaru bez prepravy a ak ide o dodanie tovaru s prepravou alebo odoslaním, miesto dodania
je miesto, kde sa začína preprava alebo odoslanie. V danom prípade nie je rozhodujúce, kto vykonáva
prepravu. Môže to byť dodávateľ, odberateľ alebo tretia osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa.
21. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (pozri napr. rozsudok č. C-320/88 zo dňa 08.02.1990 vo
veci Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV, rozsudok č. C-237/09 zo dňa 03.06.2010 vo veci De

Fruytier, rozsudok č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ a.s. a rozsudok č. C-401/2018 zo
dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.) vyplýva, že pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s
tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym
právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu faktickys ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva
nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na
ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie

dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať
s tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému
posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej.
22. Pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty je teda autonómnym pojmom práva EÚ, ktorý nemusí byť totožný s

prevodom právneho vlastníctva podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale znamená prevod práva
nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol tento vlastníkom. Podstatné je, či na nadobúdateľa
prechádzaprávoprijímaťrozhodnutiaovplyvňujúceprávnepostavenietovaru,najmärozhodnutiepredať
ho (viď. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/47/2021 z 28.
septembra 2023, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č. 66/2024 ZNSS).
23. Pri určovaní momentu a miesta dodania tovaru, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník,

nie je správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými
podľa súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné
dojednania nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu, teda s obchodnou a
hospodárskou realitou.
24. Pokiaľ daňový subjekt už momentom prevzatia tovaru na prepravu v inom členskom štáte rozhodoval

o právnom osude tovaru tým, že ho priamo bez akejkoľvek zastávky dodával na miesta, ktoré sám
určil a od počiatku prepravy, ktorú organizoval a vykonával vlastnými prostriedkami, rozhodoval kedy,
odkiaľ, ako a kam bude tovar prepravený, pričom tovar nadobudol a prepravil do tuzemska za účelom
výkonu vlastnej ekonomickej činnosti, fakticky tak s tovarom od počiatku nakladal ako vlastník a miesto
dodania tovaru treba určiť v tomto inom členskom štáte, hoci podľa zmluvných ustanovení kúpnych a

prepravnýchzmlúvuzavretýchmedzidaňovýmsubjektomadeklarovanýmidodávateľmimalobyťmiesto
dodania tovaru až v tuzemsku (viď. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžfk/47/2021 z 28. septembra 2023, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č.
66/2024 ZNSS).
25. Podľa rozsudku C-401/18 Herst okolnosť, že táto zdaniteľná osoba mala od počiatku v úmysle

nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu
v členskom štáte určenia, predstavuje okolnosť, ktorú musí vnútroštátny súd zohľadniť v rámci svojho
celkového posúdenia všetkých osobitných okolností prejednávanej veci, o ktorej rozhoduje, aby určil,
ktorému z po sebe nasledujúcich nadobudnutí sa musí pripísať uvedená preprava v rámci Spoločenstva.
26. Kasačný súd podotýka, že žalovaný však nemôže vyvodzovať záver o mieste dodania tovaru

automaticky a izolovane vychádzajúc iba z existencie jedinej prepravy tovaru z iného členského štátu na
miesto určenia do sídla sťažovateľa (príp. k jeho odberateľom), ale pre naplnenie podmienky prevodu
práva nakladať s tovarom ako vlastník je povinný zaoberať sa aj ďalšími okolnosťami danej veci
(organizácia prepravy a prevzatia tovaru žalobcom, znášanie nákladov prepravy, dopad osobitných
zmluvných dojednaní vo vzťahu dodávateľ-odberateľ na identifikáciu momentu prevodu práva nakladať

s tovarom ako vlastník, úmysel žalobcu pri prevzatí tovaru).
27. Kasačný súd zdôrazňuje, že finančné orgány sa v odôvodnení rozhodnutí zamerali na identifikáciu
pohyblivej dodávky v reťazovom obchode s PHM a súčasne ozrejmili, ako okolnosti skutkového deja
zdaniteľného obchodu a získané dôkazy vyhodnotili v kontexte okamihu prechodu práva nakladať s
tovarom ako vlastník na sťažovateľa. Tu je treba zdôrazniť, že táto skutočnosť bola kľúčovou z pohľadu

priradenia prepravy konkrétnej dodávky v rámci reťazového obchodu, a tým aj určenia členského štátu,
v ktorom bude zdaniteľný obchod predmetom zdanenia. Vyjadrili sa tak k podstatnej otázke predmetnej
veci, a to k tomu, kde (kedy) došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník.
28. Kasačný súd v reakcii na sťažnostné body uvádza, že nespochybňuje a nikdy vo svojej rozhodovacej
činnosti ani nespochybnil opodstatnenosť tohto modelu obchodnej spolupráce, ktorý v dôsledku prísne

nastavených platobných podmienok a podmienok spolupráce v zásade znemožňuje napr. nie úzko
profilovaným spoločnostiam či spoločnostiam nie v stabilnej finančnej kondícii odoberať tovar (PHM)
priamo od rakúskej materskej OMV. Ani sám žalovaný nevyhodnotil ako podozrivú či pochybnú
skutočnosť,žetovar(PHM)sťažovateľovitýmtospôsobomdodávaináslovenskáspoločnosť,anivtomto
postupe nevzhliadol žiadne prvky podvodu či zneužitia práva.

29. Daňový subjekt si však musí byť vedomý následkov, ktoré takto zrealizovaný obchod/obchod s
takýmto modus operandi prináša z pohľadu nadväzujúcich daňových povinnosti a možnosti odpočítania
DPH. Kasačný súd rovnako nespochybňuje, že sťažovateľ tovar riadne nadobudol a zaplatil dohodnutú
kúpnu cenu; materiálna existencia plnenia v tomto prípade nebola spornou.30. Kasačný súd uvádza, že z okolností prevzatia tovaru nemožno dospieť k záveru o tom, že
právo nakladať s tovarom ako vlastník nadobudol sťažovateľ až na území Slovenska. Z vykonaného
dokazovania a skutkových zistení je zrejmé, že sťažovateľ od momentu prevzatia tovaru rozhodoval

o jeho ďalšom právnom osude. Išlo o jednu prepravu, tovar sa prepravoval vlastnými vozidlami
sťažovateľa, neprekladal sa do iného dopravného prostriedku, nebol na území SR (ani u spoločnosti
ANNIMEX, s.r.o.) uskladnený, hoci sťažovateľ fakturoval prepravu tovaru spoločnosti ANNIMEX, s.r.o.
Tovar sťažovateľ nakladal a prepravoval sám sebe, disponoval odberovými identifikačnými kódmi od
jeho priameho dodávateľa. Prepravu do Bratislavy vykonal súvisle, bez zastavenia, tovar po vykonaní

prepravy nevyložil ani neuskladnil u dodávateľa, ale ďalej s ním nakladal spôsobom ním zamýšľaným.
Od počiatku preto vedel, že vlastníctvo k tovaru nadobudol skôr, ako započal jeho fyzickú prepravu z
Rakúska na územie Slovenskej republiky. Tovar totiž prevzal s úmyslom prepraviť ho na územie SR na
účely svojho ďalšieho podnikania, bezprostredne nadväzujúceho na tento úkon prepravy. Toto chápanie
momentu prevodu vlastníctva tovaru koreluje aj s ustanoveniami kúpnej zmluvy uzavretej medzi
sťažovateľom a dodávateľom (spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o.). Záver žalovaného, ako aj správneho

súduotom,žemiestomdodaniatovarubolovpredmetnejveciRakúsko,keďžekprenosuprávanakladať
s tovarom ako vlastník došlo na území Rakúska, a sťažovateľovi neprináleží právo na odpočítanie DPH
v zmysle vnútroštátnej úpravy, je správny a má oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa kasačného
súdu v danom prípade bola vo fakturačnom reťazci jedna preprava, ktorú realizoval sťažovateľ s tým,
že preukázateľne nadobudol právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.

31. V prípade, ak sťažovateľ požiadal o priznanie odpočtu DPH, musel spĺňať podmienky na jeho
priznanie, t. j. v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH musela vzniknúť daňová povinnosť pri dodaní
tovaru v tuzemsku. Nakoľko však daňová povinnosť vznikla deklarovanému dodávateľovi v Rakúsku,
z logiky veci jasne vyplýva, že odpočítanie dane nemôže byť sťažovateľovi priznané. Podľa § 13 ods.
1 písm. a) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo

prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru
osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a §
14. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, tak ako to uviedli orgány finančnej správy i správny súd, že
tovar sťažovateľ nadobudol v inom členskom štáte Európskej únie, kde na neho prešlo právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Na tom nemení nič ani tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého pri dodaní tovaru z

RakúskadoBratislavy(resp.domomentuprekročeniahranice)vystupovallenvpozíciiprepravcuatovar
nadobudol do vlastníctva až na Slovensku. Sťažovateľ nevyprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce
tieto tvrdenia, a preto je dôvodný záver o tom, že neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie
nadobudnutia tovaru v tuzemsku. Kasačný súd zároveň nevidí žiaden hmatateľný základ pre relevanciu
a hodnovernosť tvrdenia sťažovateľa o tom, že predávajúci tovaru (ANNIMEX, s.r.o.) nebol vlastníkom v

sklade OMV Lobau Rakúsko, ale stal sa ním až na Slovensku. Ak by nebol jeho vlastníkom v čase, keď
sa v sklade nachádzal, nedisponoval by ani identifikačnými údajmi potrebnými na jeho fyzické prevzatie,
ktoré ho, mimochodom, oprávňovali na rozhodovanie o ďalšom pohybe tovaru (aj na poskytnutie týchto
údajov pre prevzatie tovaru prípadným ďalším odberateľom - a teda aj sťažovateľovi). Kasačný súd preto
vyhodnotil, že námietka sťažovateľa tohto druhu nenachádza oporu v správcom dane zhromaždených

zisteniach.
32. Ak sťažovateľ namietal, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok
je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých daňový subjekt
nevie alebo nemôže vedieť, kasačný súd spresňuje, že finančné orgány nepostavili svoje rozhodnutie o
nepriznaní práva na odpočítanie DPH na skutočnostiach vzťahujúcich sa na subdodávateľov dodávateľa

sťažovateľa. Aj keď konštatovali ich nekontaktnosť či neštandardnosť vzájomného obchodovania
medzi nimi a spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o. (e-mailová komunikácia, žiaden osobný kontakt a tomu
nezodpovedajúce uzavretie písomných zmlúv), nešlo o zistenia rozhodné pre neuznanie odpočítania
dane sťažovateľovi, ale len pre posúdenie existencie reťazového obchodu a zároveň overenie
skutočnosti známej aj bez takto identifikovaných pochybností, a to, že bolo z logiky veci vylúčené, že by

jedna z týchto (subdodávateľských) spoločností dodala tovar spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. na území SR,
keďže tovar sa ešte aj v čase jeho dodania sťažovateľovi nachádzal v Rakúsku. Námietku sťažovateľa
v tomto ohľade preto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
33. Podľa kasačného súdu daňové orgány vykonali dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu a náležite
zistili skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom naň kladené náležitosti a sú

riadneodôvodnené.Žalovanýsavrozhodnutívyrovnalsovšetkýmirelevantnýminámietkamiuvedenými
v odvolaní, rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom
na vyššie uvedené dôvody dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správcu dane, sú vecne správne.“44. S poukazom na vyššie uvedené a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne
také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu, Najvyšší
správny súd SR kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

45. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení
s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom
stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,
preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.