Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Csp/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125268730
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2026:6125268730.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., o zaplatenie 838,01 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou uplatnenou pôvodne v upomínacom konaní a postúpenou tunajšiemu súdu dňa

5.11.2025 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 838,01 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania,
titulom porušenia zmluvných podmienok žalovanou zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej
medzi sporovými stranami dňa 21.7.2024, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru
s výškou úverového rámca 799,- eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa s plnením zmluvných povinností dostala do omeškania, keď
úver riadne a včas nesplácala, konkrétne sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou splátky splatnej

dňa 20.10.2024. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.12.2024 vyzval žalovanú na
úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a súčasne ju upozornil, že v prípade neuhradenia
omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy, sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stane
splatným. Žalovaná omeškané splátky v dodatočne poskytnutej lehote neuhradila. Žalobca Výzvou k
splateniu celého úveru zo dňa 28.1.2025 oznámil žalovanej, že v dôsledku neuhradenia omeškaných
splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku dňu 28.1.2025 splatným a vyčíslil jej dlh. Žalovaná
svoju povinnosť nesplnila ani v poskytnutej lehote 15 dní, preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje

v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Pred podaním žaloby vyzval žalobca žalovanú listom zo dňa
17.2.2025 na zaplatenie aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu
neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, teda žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných troch
mesiacoch pred podaním návrhu (žaloby).

3. Žalovaná čerpala prostredníctvom úverovej karty poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 858,-
eur a žalobcovi uhradila čiastku 90,16 eur. Žalovaná suma 892,25 eur pozostáva z istiny vo výške 518,43

eur, táto suma prestavuje istinu 2. - 6. splátky, poplatok za vedenie účtu vo výške 5,96 eur, CoC istina
vo výške 280,42 eur, CoC úrok vo výške 44,78 eur, úrok za hotovostné transakcie vo výške 5,81 eur,
úrok za poistné vo výške 1,30 eur, úrok za nevyužitú GP - poistné vo výške 0,49 eur, úrok zrušeného
splátkového programu vo výške 1,86 eur a poistenie CPI vo výške 33,20 eur.4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 16Up/399/2025 zo dňa
10.4.2025, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Okresný súd Banská Bystrica po tom,

ako žalobca navrhol pokračovať v konaní, v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.
o upomínacom konaní, postúpil vec tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému.

5. Keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany, súd výzvou zo dňa 20.11.2025 vyzval žalobcu
na predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovanej, a zároveň na preukázanie akým spôsobom bola

predmetnáúverovázmluvasožalovanouuzatvorenáažalovanoupodpísaná.Vpodanídoručenomsúdu
dňa 28.11.2025 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že zmluvu uzatvoril so žalovanou
prostredníctvom elektronickej komunikácie na diaľku, ktorú žalovaná podpísala pomocou virtuálneho
podpisu (SMS kódom). Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom internetovej aplikácie Správca financií
(SF) na diaľku v niekoľkých krokoch s využitím Overeného mobilu žalovanej a podpísaná Virtuálnym
podpisom - SMS kódom. Zmluvu preto považuje za uzatvorené v písomnej forme, prostredníctvom

elektronických prostriedkov, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu na trvanlivom médiu,
jeho nezameniteľnosť a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila v zmysle ust. § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v nadväznosti
na ust. § 5 ods. 2 zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode. Žalovaná prejavila záujem uzatvoriť
zmluvu o spotrebiteľskom úvere tým, že prostredníctvom aplikácie SF požiadala žalobcu o vypracovanie

návrhu zmluvy na základe ňou uvedených údajov o výške úveru, dobe splatnosti úveru a údajov
o bonite žiadateľa zaslaním potrebných listín v elektronickej podobe. Žalobca na základe žalovanou
poskytnutých údajov overil a posúdil jej schopnosť splácať požadovaný úver a zaslal jej do dátovej
schránky aplikácie SF návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý žalovaná akceptovala zadaním
SMS - podpisu v uvedenej aplikácii (kód - ako postupnosť číslic, ktoré boli zaslané na Overený mobil

žalovanej s konkrétnym telefónnym číslom, kód 088265 slúži na podpis zmluvy - akceptovanie návrhu
a potvrdenie údajov o bonite, kód 174948 slúži na prevzatie zmluvných podmienok. K tomu žalobca
pripojil fotokópiu občianskeho preukazu a fotografiu žalovanej. K posudzovaniu bonity žalobca predložil
listiny, na základe ktorých posudzoval schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver, a to Interný
dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, výdavkov, rodinného stavu a podmienok bývania,

s výpočtom ukazovateľa schopnosti splácať úver v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 opatrenia Národnej banky
Slovenska č. 1/2017, Správa zo Sociálnej poisťovne s uvedením údajov z príslušnej databázy, Úverová
správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver. Žalobca zároveň predložil výpisy Slovenskej pošty zo sledovania zásielok a doplnil, že Výzva na
zaplatenie zo dňa 23.12.2024 bola daná na poštovú prepravu pod podacím číslom RG898326615SK,

pričom ju považuje za doručenú dňa 2.1.2025 (dňom uloženia zásielky na pošte). Výzva k splateniu
celého úveru zo dňa 28.1.2025 bola daná na poštovú prepravu pod podacím číslom RG898562628SK
a žalovanej doručená dňa 31.1.2025.

6. Žalovaná sa k podanej žalobe, ktorá jej bola doručená na zistenú adresu vo Veľkej Británii, XX E. F.,

G., G. dňa 17.12.2025 spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie a poučeniami o procesných právach
a povinnostiach, nevyjadrila.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 838,01,- eur, pričom ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaná

nárok nijako nerozporovala a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie
nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 17.3.2026 o 10.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu dňa 10.3.2026.

8.Nazákladevykonanéhodokazovaniaoboznámenímsasobsahomžalobyajejpríloh,akoajostatného
spisového materiálu súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili dňa 21.7.2024
prostriedkami diaľkovej elektronickej komunikácie zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver
č. 7407331778. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 799,- eur
s ročnou úrokovou sadzbou 26,28 %, výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej sumy (min. 12 eur) a

frekvenciou splátok mesačne v 20. deň v mesiaci, RPMN pre „Šikovný účet“ vo výške 29,7 % a celkovou
čiastkou splatnou spotrebiteľom 912,74 eur, RPMN pre „Šikovný účet PLUS“ vo výške 34,8 % a celkovou
čiastkou splatnou spotrebiteľom 930,62 eur. Zároveň došlo k čerpaniu úveru vo výške 799,- eur na kúpu
tovaru, pri platbe v hotovosti 0,- eur a toto čerpanie bolo zaradené do tzv. splátkového programu s tým,že suma 799,- eur sa mala vrátiť v 11-tich mesačných splátkach vo výške 81,30 eur, splatnosťou prvej
splátky 20.8.2024, pri ročnej úrokovej sadzbe nákupu na splátky vo výške 23,15 %, RPMN nákupu na
splátky vo výške 25,8 % a celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom pre nákup na splátky vo výške 894,30

eur.

9. Súčasťou zmluvy boli aj Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. platné od
1.12.2023. Z hlavy 7 úverových podmienok označenej ako „Ukončenie úverovej zmluvy“, § 2 písm. a)
vyplýva podmienka, že v prípade, že sa žalovaná oneskorí s platením aspoň troch splátok alebo sa

oneskorí s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, musí celý čerpaný úver na požiadanie splatiť
(tzv. zosplatnenie úveru).

10. Z obsahu žaloby vyplýva, pričom medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaná čerpala
úver celkovo spolu vo výške 858,- eur a žalobcovi uhradila čiastku 90,16 eur.

11. Listom zo dňa 23.12.2024 označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ (č. l. 22), žalobca
upozornil žalovanú na omeškanie so splácaním mesačných splátok vo výške 279,90 eur ku dňu výzvy,
ako aj na možnosť zosplatnenia celého úveru, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy do 15 dní od doručenia
výzvy. Táto výzva bola podaná na poštovú prepravu pod č. RG898326615SK a žalobcovi sa vrátila ako
neprevzatá v odbernej lehote s tým, že dňa 2.1.2025 bola uložená na pošte (č.l. 87).

12. Z obsahu listiny označenej ako „Výzva k splateniu celého úveru“ zo dňa 28.1.2025 vyplýva, že
žalobca oznámil žalovanej, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok v dodatočne poskytnutej
lehote sa celé plnenie zo zmluvy stalo splatným dňa 28.1.2025 a žalovanú vyzval na zaplatenie
celého čerpaného úveru vo výške 928,25 eur. Táto výzva bola podaná na poštovú prepravu pod č.

RG898562628SK a žalovanej doručená dňa 31.1.225 (č. l. 89).

13. Listom zo dňa 17.2.2025 označeným ako „Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o
prevzatí právneho zastúpenia“ žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky ku dňu vyhotovenia
výzvy v celkovej výške 929,41 eur, a to najneskôr do 7 dní odo dňa odoslania výzvy. Súčasne žalovanú

upozornil, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie, podnikne príslušné právne kroky na vymoženie
pohľadávky. Podanie predmetnej výzvy na poštovú prepravu pod podacím číslom RG898719793SK
žalobca preukázal ePotvrdenkou.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; týmnie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

20. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

22. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne

informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme
podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),

banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s

príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

23. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len

„Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojejpodnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo
na jej účet.

27. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.11.2024, ak má spotrebiteľ plniť

podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je
spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného
plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania
spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky, b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo
iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba

trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo c) dva
a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať
rokov.

29. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.11.2024, ak sú splnené podmienky
podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní,
poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia
výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu
obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565

sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní,
upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní.

30. Podľa § 879y ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.11.2024, ustanoveniami tohto

zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024;
vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

31. Podľa § 879y ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.11.2024, ustanovenia

spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1.
novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom
do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.

32. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy

súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

33. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

34. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzatváral
žalobca ako dodávateľ (obchodník) a žalovaná ako spotrebiteľka, pričom obsah zmluvy, ako aj
obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu,

preto predmetný právny vzťah súd posúdil i podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na skutočnosť, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovala žalovaná
ako spotrebiteľka a žalobca mal postavenie dodávateľa (obchodníka), keďže pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má uvedená zmluva
spotrebiteľský charakter. V posudzovanom prípade ide zároveň o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá

bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť
nemohol.35. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za preukázané, že medzi žalobcom
a žalovanou došlo dňa 21.7.2024 k uzatvoreniu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostriedkami
diaľkovej elektronickej komunikácie.

36. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, súd dospel k
záveru, že v oboch prípadoch ich podmienky splnené boli, keďže zo zmluvy o úvere je jednoznačné, že
žalobca vystupoval v postavení veriteľa, pričom zmluvu v jeho mene podpisovali na to oprávnené osoby,
resp. ich podpis bol nahradený mechanickými prostriedkami podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Ďalej nebolo sporné, že žalobca poskytol dlžníkovi aj peňažné prostriedky, ktoré však neboli vrátené
riadne a včas. Preto možno ustáliť, že žalobca je nositeľom hmotnoprávnych práv. Vo vzťahu k pasívnej
legitimácii žalovanej súd uvádza, že v úverovej zmluve síce chýba vlastnoručný podpis žalovanej,
ktorý bol nahradený číselným kódom, ale po predchádzajúcej výzve súdu žalobca túto pochybnosť
predloženými listinami odstránil a dostatočným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti, preukázal, že
zmluvu podpísala žalovaná, a túto zároveň identifikoval. Žalobca podľa názoru súdu v tomto smere

uniesol dôkazné bremeno a preukázal akým spôsobom bola zmluva uzatváraná, podpísaná a akým
spôsobom zabezpečil identifikáciu žalovanej ako dlžníčky, ktorá zmluvu podpisovala, a to spôsobom
vylučujúcim možnosť jej zámeny s inou osobou, čo žalovaná v konaní ani nerozporovala.

37. Na základe uzatvorenej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej revolvingový úver s výškou

úverového rámca 799,- eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu
s dohodnutým úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná v rozpore so
zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy neplnila svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky
riadne a včas, preto ju žalobca výzvou zo dňa 23.12.2024 vyzval na úhradu omeškaných úverových
splátok, t. j. celkovú dlžnú sumu 279,90 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 210,98 eur, nezaplatených

úrokov vo výške 37,34 eur, zmluvnej pokuty vo výške 10,51 eur, poistenia vo výške 16,60 eur a poplatkov
vo výške 4,47 eur. Žalobca súčasne žalovanú upozornil, že ak nedôjde k úhrade splátky v lehote 15
dní od doručenia výzvy, celé plnenie zo zmluvy o úvere sa stane splatným. Žalovaná omeškané splátky
v dodatočne poskytnutej lehote neuhradila, preto žalobca výzvou zo dňa 28.1.2025 oznámil, že celé
plnenie zo zmluvy sa k uvedenému dňu stalo splatným, a zároveň žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej

čiastky vo výške 928,25 eur.

38. Súd sa ďalej s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy zaoberal aj doručovaním výzvy pred
zosplatnením zo dňa 23.12.2024 a oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 28.1.2025,
keďže na preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal, že listina vôbec došla do

dispozičnej sféry žalovanej. Žalobca na preukázanie doručenia výzvy pred zosplatnením predložil výpisy
zo sledovania predmetných zásielok.

39. V súvislosti s preskúmaním doručenia uvedených výziev súd uvádza, že ustanovenie § 45

ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov. V zmysle
uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom
prípade ide o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné
doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva

predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho
dispozície.Užtýmtookamihomzačínaprávnyúkonpôsobiťvočidruhejzmluvnejstrane.Slovnéspojenie
„dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním
potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym
úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného

hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho
prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením
oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu
objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát
skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať

jeho obsah (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa
28.1.2011).40. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v
zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za
doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané.

V tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú
uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej
vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania fikcie
doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno
platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa

považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto
názorovéhoprúdufikciadoručenianeobstojíakoplatnedojednanáprejejrozporsustanovením§45ods.
1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Pri druhom spôsobe
dojednania fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava,
dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy
uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť

sa s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná
strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie. Takto
dojednanú fikciu doručenia možno istým spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní
hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky adresátom. Z toho vyplýva, že aj bez
takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na jeho

faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, publikované v zbierke stanovísk a rozhodnutí NSSR
pod R 4/2021 s právnou vetou: „Ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje a zásade
zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri
doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu

spotrebiteľa.“).

41. Pokiaľ ide o doručenie výzvy pred zosplatnením zo dňa 23.12.2024, táto bola z dôvodu nezastihnutia
adresáta následne dňa 2.1.2025 uložená na pošte, kde si ju mohla žalovaná v odbernej lehote prevziať.
Súdvtejtosúvislostipoukazujenavyššieuvedenúprávnuteóriu,zktorejvyplývaúčinnosťadresovaných

jednostranných hmotnoprávnych úkonov momentom, keď sa právny úkon dostane do sféry dispozície
adresáta. Už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej strane a možno ho považovať za
doručený. V prípade žalovanej preto za účinné doručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti
možno považovať okamih, keď sa predmetná zásielka dostala do jej dispozičnej sféry, a teda keď mala
objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, čím sa v tomto konkrétnom prípade rozumie vloženie

oznámenia do poštovej schránky o uložení zásielky obsahujúcej výzvu na zaplatenie omeškaných
splátok úveru s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti zo dňa 23.12.2024 na pošte.

42. Čo sa týka doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 28.1.2025, toto žalobca
preukázal výpisom zo sledovania zásielok, z ktorého vyplýva, že zásielka bola žalovanej doručená dňa

31.1.2025.

43. S poukazom na popísané skutočnosti možno konštatovať, že predmetné listiny žalobca žalovanej
doručil do jej dispozičnej sféry, a teda ich doručenie preukázal.

44. Napriek skutočnosti, že v konaní bolo preukázané doručenie uvedených listín žalovanej, je podľa
názoru súdu na základe výsledkov vykonaného dokazovania odôvodený záver o neplatnosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru zo dňa 28.1.2025, a to z dôvodu absencie špecifikácie konkrétnej splátky,
pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru.

45. Z predmetnej výzvy žalobcu zo dňa 23.12.2024 je zrejmé, že neobsahuje špecifikáciu splátky,
s ktorou je žalovaná v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru. Pre platný právny úkon zosplatnenia zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Výzva
prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska

jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní,
a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedenie konkrétnej splátky je
rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie iba výšky
dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z taktovyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže

uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Bez uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je
ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Zároveň absencia identifikácie
takejto splátky spôsobuje následnú nemožnosť preskúmania splnenia podmienok na uplatnenie práva
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. So zosplatnením je spojená aj

otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde a tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a
procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť, vrátane námietky premlčania.
Špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu a veriteľovi neumožňuje
dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú splátku
veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. V tejto súvislosti súd poukazuje napr.
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024, sp. zn.

5Cdo/197/2022 zo dňa 6.6.2024 a uznesenie sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025 uverejnené
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 3/2025.

46. Citovaná judikatúra sa síce dotýka § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.10.2024, je však aplikovateľná aj na zákonnú úpravu po novelizácii (od 1.11.2024). Ani ustanovenie

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v pôvodnom znení expressis verbis neukladalo vymedzenie
konkrétnej omeškanej splátky dlžníka, pre omeškanie ktorej veriteľ zvažuje uplatnenie práva zosplatniť
úver, ale ustálená judikatúra je jednotná v tom, že ide o nevyhnutnú náležitosť takejto výzvy. Požiadavka
špecifikácie splátky vyplýva z účelu predmetnej výzvy (upozornenia), ktorým je informovať spotrebiteľa
o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní, a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje

uplatnenia práva predčasne zosplatniť úver.

47. Predčasnému zosplatneniu úveru predmetnými listami nemožno v zmysle ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka priznať právne účinky pre jeho neurčitosť, a to pre absenciu vymedzenia
konkrétnej splátky, pre ktorú žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu celého úveru, preto je

sankcionované neplatnosťou.

48. Pre úplnosť súd uvádza, že zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo
novelizované zákonom č. 254/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 879y ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom od 1.11.2024: ,,Ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31.
októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov
a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra
2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore
s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu

práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024
nepoužijú.“ Z uvedeného možno prijať záver, že ak žalobca uplatní právo na zosplatnenie plnenia v
splátkach, bude sa tento nárok posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase, keď k využitiu
tohto práva došlo. V posudzovanom prípade žalobca uplatnil právo na zosplatnenie úveru výzvou zo dňa
28.1.2025, preto sa nárok žalobcu posudzuje podľa novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Podľa názoru súdu je však aj napriek novelizovanému zneniu predmetného ustanovenia
nevyhnutnou náležitosťou výzvy s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru špecifikácia splátok,
s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Uvedené je možné vyvodiť aj gramatickým výkladom ust. § 53 ods.
10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.11.2024, podľa ktorého ak sú splnené podmienky
podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní,

poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia
výzvy. Zo slovného spojenia „s ktorými je v omeškaní“, je možno dospieť k záveru, že splátky, s ktorými
je spotrebiteľ v omeškaní musia byť z vyššie popísaných dôvodov presne špecifikované. Nestačí len
uvedenie minimálnej sumy splátok, s prihliadnutím na dobu trvania spotrebiteľskej zmluvy.

49. Za tejto situácie, keď súd dospel k záveru o neplatnosti predčasného vyhlásenia splatnosti, sa
žalobca mohol domáhať len zaplatenia splatných splátok. Žalobca však svoj uplatnený nárok skutkovo
vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, preto ho súd nemohol posudzovať ako nárokna plnenie jednotlivých splátok, nakoľko by išlo o nárok založený na inom skutkovom základe, ako si
ho žalobca pôvodne uplatnil.

50. Napokon žalobca ani neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu, pokiaľ ide o označenie
jednotlivých splátok úveru, ich výšky a splatnosti, ktorých zaplatenia by sa voči žalovanej v predmetnom
konaní domáhal. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver o neplatnosti zosplatnenia úveru, avšak zo
strany žalobcu neboli produkované skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by konkretizovali a špecifikovali
výšku jednotlivých splátok úveru po lehote splatnosti, ktoré je žalovaná povinná žalobcovi doplatiť.

Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, ktoré konkrétne splátky, za ten-ktorý mesiac, a v akej výške boli zo
strany žalovanej neuhradené a splatné. Nepredložil žiaden listinný dôkaz, na základe ktorého by súd
mohol posúdiť dôvodnosť tej-ktorej splátky a zároveň posúdiť ich premlčanie podľa § 54a Občianskeho
zákonníka.

51. V sporovom procese povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno spočíva na tej sporovej strane, ktorá

z existencie určitých skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôsledky, spravidla ide o tú
stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce

navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd
ho nepovažoval za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd

vykonal, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

52. Súd nie je povinný za sporovú stranu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z predložených dôkazov,
aby tým nahrádzal jej procesnú nečinnosť. V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania nie je úlohou
súduanizisťovaťarobiťskutkovézáverynazákladevlastnejiniciatívy(pozrinapr.rozhodnutieKrajského

súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/20/2020 zo dňa 23.9.2020). Bolo by porušením aj zásady rovnosti strán
sporu, ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za žalobcu. Uvedené platí o to viac v sporoch s ochranou
slabšej strany v zmysle § 290 a nasl. CSP, ktorou je aj žalovaná v tomto prípade, nakoľko by tým došlo
k porušeniu zásady „ne ultra petitum“, čo by spôsobilo porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces
(k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa

12.2.2024).

53. V prospech záveru súdu o neplatnom vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a na jeho posilnenie
súd vo vzťahu k povinnosti žalobcu skúmať bonitu spotrebiteľa tak, ako to vyžaduje znenie ust. §
7 ods. 1 ZoSÚ uvádza, že po posúdení splnenia všetkých povinností žalobcu, ktorú sú na neho

kladené dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, či žalobca pred uzatvorením zmluvy posúdil
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Žalobca neuniesol ani
dôkazné bremeno, že pred uzatvorením zmluvy o úvere boli zisťované a dostatočným spôsobom
vyhodnotené skutočné výdavky žalovanej, resp. že sa zaoberal jej celkovou sociálnoekonomickou
situáciou.

54. Žalobca síce mal pri overovaní bonity nejaké údaje o majetkových pomeroch žalovanej, teda
zadovážil o žalovanej isté množstvo informácií, tieto však nedostatočne vyhodnotil. Pri posúdení
úverovej schopnosti klienta sa uspokojil len z údajov poskytnutých mu žalovanou, dopytom do Sociálnej
poisťovne a tiež z dopytu do úverového registra, výsledkom ktorého bol žalobcom predložený dokument

Úverová správa (č.l. 20). Toto konanie žalobcu však nemožno označiť ako posúdenie s odbornou
starostlivosťou.

55. Z dopytu do Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaná bola pred poskytnutím úveru zamestnaná
aspoň 90 dní s dostatočným vymeriavacím základom za monitorovaný počet mesiacov. Ďalej žalobca

predložil k procesu overovania bonity interný dokument - potvrdenie o overovaní bonity klienta ku dňu
poskytnutia úveru. Z tohto prehľadu vyplýva, že žalovaná je slobodná, má jedno dieťa, býva u rodičov
a jej príjem dosahuje výšku 1.150,- eur. V rámci nákladov na zabezpečenie životných potrieb bral
žalobca vo výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver do úvahy sumu životného minima pripadajúcuna žalovanú vo výške 273,99 eur a sumu životného minima na jedno vyživované dieťa vo výške 125,11
eur. Žalobca však vôbec neskúmal ďalšie reálne výdavky žalovanej, nezisťoval aké ďalšie výdavky
má spojené so stravovaním, cestovným, ubytovaním, ošatením, platbami za mobilný telefón, internet a

ďalšie. Podľa názoru súdu konanie žalobcu pri posudzovaní bonity žalovanej bolo bez náležitej odbornej
starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo individuálne pomery žalovanej a jej výdavky, ktoré žalobca
vôbec neskúmal, keďže je zrejmé, že žalovaná musela mať v čase poskytovania úveru popri splátkach
predmetného úveru aj iné výdavky. Veriteľ by mal venovať skúmaniu bonity klienta zvýšenú starostlivosť
a neuspokojiť sa s výdavkami len vo výške životného minima. Navyše z nariadenia NBS vyplýva, že

výdavky spotrebiteľa na živobytie nemôžu byť bez ďalšieho nahrádzané životným minimom, ale toto
životné minimum tvorí najnižšiu možnú čiastku nákladov na živobytie. Žalobca nepreukázal kedy a či
vôbec zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalovanej, napr. na domácnosť, stravu, atď. Žalobca mal pritom,
ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať
s odbornou starostlivosťou.

56. Podľa názoru súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov starostlivosťou odbornou vtedy,
ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah
ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom
expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k
vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď

zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť
splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností
preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa
splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka aktívne
zisťovať a preverovať. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver

o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Žalobca v posudzovanom prípade
vôbec neskúmal reálne výdavky žalovanej, nezisťoval aké ďalšie výdavky má spojené so stravovaním,
cestovným, ubytovaním, ošatením, platbami za mobilný telefón, internet, a ďalšie.

57. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti

na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to
ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.
j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,

domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa
splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť
veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo

od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok
NS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).

58. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz
o majetkovej situácii žalovanej, potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy.

59. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobca ako veriteľ porušil svoje
povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovanej ako spotrebiteľky, keďže jej poskytol úver bez overenia
údajov o jej ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jej
bonity so skúmaním jej výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy, dopravy, telekomunikačné
služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.).

60. K posudzovaniu schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver pristúpil žalobca len formálne,
nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovanej a jeho postup nenaplnil účel
predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie splneniapovinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká
bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca)
pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k predmetnému

ustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť
spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu
dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

61. Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že v súdenom spore neboli splnené podmienky

na platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a zároveň zo zistených skutočností vyplývajúci postup
žalobcu je možné v konkrétnych okolnostiach zisteného skutkového stavu hodnotiť podľa ustanovenia §
11 ods. 2 prvá veta ZoSÚ ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení splácať spotrebiteľský
úver, s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, t. j. zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

62. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na citovanú právnu úpravu súd podanú žalobu
v celom rozsahu zamietol.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSP.Žalovanábolavkonanívcelomrozsahu
úspešná, preto jej zásadne vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že
žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Súd vychádzal
z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom podľa

§ 262 CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické,aleivrozporesozásadouhospodárnosticivilnéhosúdnehosporu.Súdnezistilžiadnedôvody
hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).