Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 20, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/48/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5726200198
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5726200198.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom ako matka, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Martin, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov – matky: C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. E. F. XXX, B. a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H.

XXX, B., právne zastúpený Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou, so sídlom A. Kmeťa 10511/17,
Martin, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Martin č.k. 17P/10/2026-34 zo dňa 22.1.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“) zakázal matke nakladať
s finančnými prostriedkami zasielanými otcom titulom výživného určeného na tvorbu úspor, povinnosť
uložená Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 18P/55/2024-95 zo dňa 07.11.2024 na účet maloletej
zriadený v Tatra banke, a.s., so sídlom I. E. X, XXX XX J., K.: XX XXX XXX, K.: L. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX bez súhlasu súdu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil Čl. 4 prvá veta, § 2 ods. 1 a 2 CMP, § 324 ods. 1, 2 a 3,
§ 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 328 ods. 2 prvá veta, § 329 ods.
1 a 2, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 CSP, § 28 ods. 1 a 2, § 31 ods. 1, § 63 ods. 3 Zákona
o rodine keď konštatoval, že medzi bežným výživným a výživným určeným na tvorbu úspor, ktoré je rodič

povinný platiť maloletému dieťaťu, je veľký rozdiel. Účelom bežného výživného poskytovaného rodičom
na základe povinnosti určenej v § 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb
dieťaťa. Ide o tzv. spotrebný charakter bežného výživného, teda bežné výživné slúži na uspokojenie
potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Bežné výživné teda nemá
slúžiť na vytvárania peňažnej úspory určenej na budúce, ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho
súčasnú (mesačnú) spotrebu. Zákon o rodine v § 63 ods. 3 umožňuje určenie výživného na tvorbu

úspor, ktoré predstavuje výnimku zo zásady spotrebného charakteru bežného výživného, hoci sa tiež
platí v pravidelných časových intervaloch popri bežnom výživnom. Výživné určené na tvorbu úspor sa
poskytujenadrámecaktuálnychmesačnýchpotriebdieťaťaspravidlazaúčelomzabezpečenianákladov
na budúce štúdium či zdravotnú starostlivosť, bývanie alebo iné osobitné výdavky presahujúce bežnú
spotrebu dieťaťa. Výživné na tvorbu úspor sa na rozdiel od bežného výživného líši aj platobným miestom
a spôsobom nakladania s týmito peňažnými prostriedkami. Kým bežné výživné sa platí k rukám rodiča,

ktorý s ním v podstate nakladá podľa svojho uváženia, nakladať s úsporami môže výlučne dieťa, ktorému
sú určené, a preto sa tieto finančné prostriedky ukladajú na účet dieťaťa a ich použitie je možné lenso súhlasom súdu. Účelom určenia výživného na tvorbu úspor je teda alokovať (vyčleniť) finančné
prostriedky na osobitnom účte maloletého dieťaťa, pričom tieto finančné prostriedky sa spotrebúvajú
len po súhlase súdu a slúžia pre maloleté dieťa do budúcnosti. Po zohľadnení všetkých skutočností

uvádzaných v návrhu otca v spojení s predloženými listinnými dôkazmi, súd prvej inštancie nemal
pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy a mal osvedčené skutočnosti na nariadenie neodkladného
opatrenia. Pri svojom rozhodovaní mal na zreteli ako prvoradé hľadisko záujem maloletého dieťaťa.

3. Proti napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletej. Žiadala odvolací

súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo
subsidiárne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne. Mala za to, že súd prvej inštancie nevyžiadal od banky potvrdenie o tom, kto je disponentom
účtu v F. J., nevyžiadal technické nastavenie účtu, nevyžiadal zmluvnú dokumentáciu k účtu, nevypočul
matku ako účastníčku konania, nevykonal sociálne šetrenie v rodine a ani nevyžiadal stanovisko
psychológa k dopadu opatrenia na dieťa. Tvrdila, že svojvoľne nenakladá s finančnými prostriedkami

dieťaťa, keďže nemá k účtu dispozičné právo, neexistuje žiadny výber hotovosti, neexistuje žiadny
prevod v jej prospech a všetky transakcie majú charakter bežných nákupov dieťaťa, čo potvrdzujú
výpisy z účtu. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil § 63 ods. 3 Zákona o rodine,
keď zamieňal tvorbu úspor s blokáciou účtu a rovnako tak zamieňal aj bežný detský účet s viazaným
sporiacim produktom. Podľa jej názoru jej rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 18P/55/2024

neukladal povinnosť zriadiť nový účet, ale len osobitný účet maloletej. Podľa matky z právnej normy
nevyplýva povinnosť, aby bol účet blokovaný, neaktívny alebo len slúžil ako trezor. Mala za to,
že Zákon o rodine neustanovuje, že tvorba úspor znamená zákaz bežného používania účtu, ani
skutočnosť, že dieťa nesmie so svojimi peniazmi primerane veku disponovať. Podľa jej názoru súd
prvej inštancie nepreukázal existenciu bezprostredného ohrozenia práv dieťaťa, nepreukázal existenciu

akejkoľvekškody,nepreukázalexistenciuzneužitiafinančnýchprostriedkovaaninepreukázalexistenciu
dispozičného oprávnenia matky k účtu. Poukázala na skutočnosť, že na účet maloletej vkladali finančné
prostriedky aj matka či iné osoby, ktorá táto rozbíja konštrukciu, že ide výlučne o peniaze otca, ktoré by
mala matka zneužívať. Podľa jej názoru rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 18P/55/2024 ukladá
otcovi povinnosť zasielať finančné prostriedky na účet maloletej, avšak neukladá zákaz jeho používania,

neustanovuje účel výlučne na tvorbu úspor, neustanovuje blokáciu výberov a neustanovuje ani to, že
dieťa nesmie účet používať.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že matka na akékoľvek nakladanie s finančnými
prostriedkami na účte potrebuje súhlasu súdu, o ktorý nepožiadala a napriek tomu s finančnými

prostriedkami na účte neoprávnene nakladala. Podľa jeho názoru podmienka nakladania s finančnými
prostriedkami len so súhlasom súdu nemusí vyplývať priamo z rozsudku, keďže vyplýva priamo z §
63 ods. 3 Zákona o rodine. Poukázal na to, že finančné prostriedky zasielané na účet maloletej nie
sú určené na bežnú spotrebu, ale na tvorbu úspor. Mal za to, že vklady od matky a iných osôb boli
minimálne a uvedený účet mal slúžiť ako sporiaci účet, na ktorý bude otec pravidelne zasielať peniaze,

a teda, ak tam zasielali peniaze aj iné osoby, mali si byť toho vedomé. Podľa jeho názoru neobstojí ani
argumentácia matky, že účet bol používaný ako budovanie finančnej gramotnosti maloletej. Mal za to, že
nakladať s uvedenými finančnými prostriedkami sa môže, ale až keď k účelu ich použitia dá súhlas súd.
Podľa jeho názoru matka nevie správne pochopiť účel, na ktorý bol účet založený, a preto je v záujme
maloletej, aby jej súd vyslovene zakázal nakladať s finančnými prostriedkami na účte. Mal za to, že je

v záujme maloletej, aby na účte boli vytvárané úspory, s ktorými bude naložené po súhlase súdu pre
potreby maloletej a nie, aby boli míňané na bežnú spotrebu, na čo slúži bežné výživné. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca konštatovala, že účet maloletej nebol požívaný na krytie bežných

potrieb domácnosti ani na jej osobné potreby, čím je vylúčená akákoľvek manipulácia s výživným alebo
finančnými prostriedkami otca. Poukázala na to, že ak je v konaní vytváraný dojem, že koná bez
oprávnenia alebo dokonca v rozpore so záujmom maloletej, ide o záver, ktorý nemá oporu v žiadnom
vykonanom dokazovaní. Mala za to, že účet maloletej bol zriadený ako štandardný detský bankový
účet, ktorý bol maloletou dlhodobo používaný ešte pred rozhodnutím súdu o poukazovaní príspevku

na tvorbu úspor. Uviedla, že pôvodný účet vedený v L. L. bol zrušený z dôvodu ochrany súkromia
maloletej, keďže otec si bez jej vedomia zabezpečil prístup k náhľadu na účet a mohol sledovať finančné
správanie maloletej. Poukázala na to, že v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia bola nútená
maloletej odobrať platobnú kartu, čo u maloletej vyvolalo strach a neistotu. Podľa matky neodkladnéopatrenie tak v konečnom dôsledku nechráni maloletú pred hrozbou, ale obmedzuje ju v situácii,
v ktorej nebola preukázaná žiadna reálna ujma. Podľa jej názoru napadnuté uznesenie nielenže nespĺňa
zákonné predpoklady, ale zároveň vytvára stav, ktorý je v rozpore s princípom ochrany dieťaťa pred

neprimeranými zásahmi verejnej moci. Mala za to, že zásah do práv maloletého dieťaťa musí byť vždy
krajným riešením, pričom v predmetnej veci však bol použitý ako prvý nástroj bez riadneho preverenia
reality, čím došlo k neprimeranému obmedzeniu bežného života maloletej.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka opakuje argumenty, ktoré uviedla v odvolaní

a je zrejmé, že inštitútu osobitného účtu určeného na tvorbu úspor nerozumie. Uviedol, že účet maloletej
údajne nie je novým účtom zriadeným na tvorbu úspor, pričom tento účet bol zriadený v F. J. v septembri
2025 a matka otcovi oznámila, že je to účet, kde má zasielať mesačne 50,- Eur určené na tvorbu úspor
maloletej.Zuvedenéhomaloteczato,žejetonovýúčetzriadenýmatkouakoúčetmaloletej.Vostatnom
zotrval na jeho tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu matky.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca konštatovala, že otec opakuje tvrdenia, ktoré už boli predmetom
odvolania a ktoré boli vyvrátené predloženými dôkazmi. Mala za to, že otec zároveň do predmetného
konania opakovane vnáša tvrdenia a hodnotenia, ktoré presahujú rámec rozhodovanej otázky a smerujú
k vytváraniu širšieho konfliktného obrazu medzi rodičmi. Takýto postup považovala za procesne
nevhodný, keďže súd má posudzovať konkrétny návrh a jeho zákonné predpoklady, nie všeobecné

spochybňovanie rodičovských kompetencií matky v iných súvislostiach. Rozsudok sp.zn. 18P/55/2024
podľa jej názoru neobsahuje zákaz používania účtu maloletou. Obsahuje iba povinnosť zriadiť osobitný
účet. Konštrukcia, že účet musí byť neaktívnou schránkou bez možnosti používania, nie je podľa jej
názoru právnym záverom vyplývajúcim z výroku súdu. Mala za to, že ide len o interpretáciu otca, ktorá
nemá oporu v zákone, ani vo výroku rozsudku. V ostatnom v celom rozsahu zotrvala na podanom

odvolaní.

8. Do momentu konania a rozhodovania ďalšie podania nenasledovali.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec na základe odvolania podaného v

zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou a postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

10. Poukazujúc na účel inštitútu neodkladného opatrenia, tento prichádza do úvahy len v prípade
bezprostredného ohrozenia dieťaťa, jeho zdravia a života, ohrozenia jeho záujmov. Naliehavosť
potreby predbežnej úpravy tak predstavuje nevyhnutný predpoklad pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahe
súdu, ktorý starostlivo hodnotí individuálne osobitosti konkrétnej veci zohľadňujúc predovšetkým záujem

maloletého dieťaťa, avšak za súčasného splnenia zákonných podmienok vyžadovaných pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je teda predbežná, rýchla, i keď len
dočasná úprava pomerov účastníkov, ktoré neznesú odklad.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu

poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.14. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Martin
č.k. 18P/55/2024-95 zo dňa 07.11.2024 bola (okrem iného) schválená rodičovská dohoda, ktorou sa
otec zaviazal platiť výživné na maloletú vo výške 200,- Eur mesačne, splatné vždy do 20. dňa v mesiaci

k rukám matky vopred, s účinnosťou od novembra 2024 a platiť 50,- Eur na tvorbu úspor maloletej,
na osobitný účet maloletej zriadený matkou, ktorého číslo matka oznámi otcovi v lehote piatich dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že výživné na tvorbu úspor je splatné do 20. dňa v mesiaci (výrok
II. rozsudku). Odvolací súd mal v konaní osvedčené, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť v časti
výživného určeného na tvorbu úspor plní.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že § 63 ods. 3 Zákona o rodine
zakazuje nakladať s prostriedkami uloženými na účte dieťaťa bez súhlasu súdu. V konkrétnych
pomeroch prejednávaného prípadu sa však ukázalo, že tento zákaz zostáva v rovine formálnej, pretože
z predložených výpisov z účtu vyplýva, že finančné prostriedky sú z účtu pravidelne míňané, takže cieľ
sledovaný dohodou rodičov – tvorba úspor – sa v skutočnosti nenapĺňa.

16. Nesprávny výklad matky o účele výživného na tvorbu úspor je podľa odvolacieho súdu zjavný,
keďže uvádzala vo svojich podaniach, že maloletá z účtu hradí drobné oblečenie, potraviny, školské
potreby, či výdavky počas školských výletov a organizovaných aktivít po Slovensku. Takéto náklady sú
typickýmibežnýmivýdavkamimaloletéhodieťaťa,ktorémajúbyťhradenézbežnéhovýživnéhovovýške

200,- Eur plateného k rukám matky a nie z prostriedkov určených na tvorbu úspor. Argumentácia matky
sama potvrdzuje, že nerozlišuje medzi účelom jednotlivých zložiek výživného a že prostriedky určené na
tvorbu úspor používa/umožňuje používať maloletej na iný účel, než bol dohodnutý v rodičovskej dohode
schválenej súdom a v rozpore so Zákonom o rodine.

17. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zo Zmluvy o bežnom účte zo dňa 25.09.2025
vyplýva, že matka založila maloletej nový účet v F. J., ktorú skutočnosť oznámila otcovi spolu s tým,
že má na uvedený účet zasielať mesačne 50,- Eur určené na tvorbu úspor maloletej. Z uvedeného
je možné podľa odvolacieho súdu dôvodne usudzovať, že v súčasnosti je účet využívaný ako osobný
účet maloletej s vydanou platobnou kartou, nie ako osobitný účet určený výlučne na sporenie. Pokiaľ

však matka označila účet maloletej za účet sporiaci tým, že IBAN tohto účtu oznámila otcovi, bolo jej
povinnosťou zabrániť maloletej nakladať s výživným určeným na tvorbu úspor bez súhlasu súdu. Na
závere odvolacieho súdu nemení nič ani argumentácia matky o zasielaní finančných prostriedkov na
tento účet ňou, alebo inými osobami. Dodáva odvolací súd, že z výpisov z účtu vyplýva, že na účet
maloletej, ktorý bol pôvodne vedený v L. L., boli zasielané finančné prostriedky v minimálnych výškach

(max. 10,- Eur) po určení výživného na tvorbu úspor inými osobami ako otcom iba výnimočne. Z výpisov
z účtu, ktorý je v súčasnosti vedený v F. J., odvolaciemu súdu vyplynulo, že neboli na účet maloletej
zasielané finančné prostriedky inými osobami, iba otcom maloletej.

18. Z vyššie uvedených skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že samotná existencia zákonného

zákazu nakladania s prostriedkami v prejednávanej veci nie je dostatočná na ochranu účelu, ktorý bol
sledovaný rozdelením výživného na výživné bežné, a to, ktoré je určené na tvorbu úspor. Vzhľadom na
to, že výživné určené na tvorbu úspor je z účtu maloletej priebežne míňané, existuje reálne riziko, že účel
výživného na tvorbu úspor bude úplne zmarený. Preto bolo, podľa názoru odvolacieho súdu, potrebné
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa matke výslovne zakáže disponovať s finančnými prostriedkami

naúčtemaloletejzriadenývF.J.,M.,sosídlomI.E.X,XXXXXJ.,K.:XXXXXXXX,IBAN:L.XXXXXXXX
XXXX XXXX XXXX. Takýto zásah odvolací súd považuje v súlade s účelom neodkladného opatrenia,
ktorým je rýchla a efektívna ochrana práv účastníkov konania, najmä práv maloletého dieťaťa a zároveň
za dostatočný. Je nepochybné, že zachovanie finančných prostriedkov na účte pre budúce potreby
maloletej je v jej najlepšom záujme. Bežné potreby maloletej sú pritom kryté bežným výživným, ktoré

otec riadne platí k rukám matky, preto obmedzenie možnosti disponovať s prostriedkami určenými na
tvorbu úspor nijako nezhoršuje zabezpečenie bežných potrieb maloletej.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie v zmysle § 54, § 55 CMP.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).