Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoEk/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206317
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8817206317.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Michala Drimáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. X.X.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX, o vymoženie 45,41 eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 10Er/154/2017-12 zo dňa 11.7.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nevylúčil súdneho exekútora D. E. F., G., Exekútorský
úrad Bratislava z vykonávania exekučného konania sp.zn. 10Er/154/2017 a žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž sp.zn. SRSAspA 05143/16 zo dňa
14.7.2016. Rozhodcovským rozsudkom priznal rozhodcovský súd oprávnenému nárok vyplývajúci z
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 24.7.2014 medzi oprávneným a povinným. Svoju

právomoc rozhodcovský súd vyvodil z rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený a povinný uzatvorili spolu
s predmetnou zmluvou o úvere. Oprávnený súdu predložil aj Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi
oprávneným a povinným taktiež ako zmluvu o úvere zo dňa 24.7.2014. V predmetnej exekučnej veci
sa vymáha plnenie zo zmluvy, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver. Táto zmluva o
úvere je spotrebiteľskou zmluvou.

3. Rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi spolu s úverovou zmluvou je formulárová, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu a predkladá ju spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenia, čo
tvorí podstatu rozhodcovského konania. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej
zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v

znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva/doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci
modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá žalobu proti spotrebiteľovi, ktorý získal

úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy/doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejtorozhodcovskej zmluvy/doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská zmluva/doložka dáva
na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania

dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu
ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.
V prípade, ak by to táto rozhodcovská zmluva neznemožňovala, respektíve dojednaná nebola, vec by
bola v zmysle príslušných právnych predpisov prejednaná na všeobecnom súde, v obvode ktorého má
spotrebiteľ svoje bydlisko. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti

spotrebiteľa po vzniku sporu, ale ešte na začiatku zmluvného vzťahu, teda popri uzatváraní úverovej
zmluvy, pričom značná nerovnováha vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa takto formulovanej zmluvy sa
spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou so sídlom v Bratislave (pre
spotrebiteľa vzdialenej približne 500 km), ktorú si priamo v zmluve určil oprávnený, na ktorej výbere
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť a ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech.

4. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom
dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka a taktiež Smernice č. 93/13/EHS. Rozhodcovská zmluva, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je táto

rozhodcovská zmluva neplatná a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za
následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. (viď napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012). Rozhodcovské konanie, výsledkom
ktorého je exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany

zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom
na vykonanie exekúcie.

5. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolanie podal z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).

7. Namietal, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval právny predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní, pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd

skúmať hmotnoprávne predpoklady (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však
skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní súd ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom. Postupom súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom,
keď súd konštatoval, že nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. On
však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské zmluvy
obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd to

však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP pred prejednaním veci a rozhodnutím
o odvolaní, skúmajúc procesné podmienky (§ 161 CSP), za splnenia ktorých môže vo veci konať a
rozhodnúť a po zistení, že povinná v rámci odvolacieho konania stratila procesnú subjektivitu, dospel k

záveru, že odvolacie konanie je potrebné zastaviť.

9. Odvolací súd z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8D/445/2022, Dnot 380/2022 zo
dňa 20.1.2023 zistil, že povinná dňa XX.XX.XXXX zomrela. Z obsahu spisu teda vyplýva, že povinnázomrela v priebehu odvolacieho konania, po podaní odvolania. Z uznesenia Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 8D/445/2022, Dnot 380/2022 zo dňa 20.1.2023 vyplýva, že konanie o dedičstve bolo
zastavené pre nemajetnosť.

10. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným
od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017, ak to
povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP (zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov).

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).

13. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú

oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

15. Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, proti inému než
tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí

označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky,,);

podľa ods. 2 rovnakého ust. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

17. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

18. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

19. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek
počas konania. Ak by k strate procesnej subjektivity došlo počas konania, t. j. po začatí konania, v

prípade smrti strany ako fyzickej osoby súd postupuje podľa § 63 CSP a v prípade zániku strany ako
právnickej osoby súd postupuje podľa § 64 CSP. Aj v týchto prípadoch môže dôjsť k zastaveniu konania
(podľa § 63 ods. 1 CSP alebo § 64 druhej vety CSP), a to najmä v prípade, ak strana nemá dedičov
alebo právneho nástupcu.

20. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

21. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

22. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

23. Spôsobilosť na práva a povinnosti fyzickej osoby vzniká narodením a zaniká smrťou. Ustanovenie §
63 CSP upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti, dôjde počas
konania, t. j. v období od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Súd po smrti strany počas konania má po posúdení povahy sporu možnosť len konanie zastaviť alebov konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní
ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho
(uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/368/2012 z 28.2.2012).

24. Judikatúra zastáva názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa,
resp. poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje
výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom
sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu

samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahu právne nástupníctvo inej osoby,
je potrebné konanie zastaviť podľa ustanovenia § 63 ods. 1 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v
konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomretej strany, teda osoby, ktorú právny poriadok
dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomretého podľa ustanovenia §
470 Občianskeho zákonníka. (pozri Komentár k § 63 ods. 1 CSP, právny portál ASPI).

25. V predmetnej veci povinná v priebehu odvolacieho konania dňa XX.XX.XXXX zomrela, čím stratila
procesnú subjektivitu a konanie o dedičstve po povinnej bolo zastavené pre jej nemajetnosť. Osoby,
ktoré prichádzali do úvahy ako dedičia, sa vzhľadom na zastavenie konania o dedičstve po povinnej
pre jej nemajetnosť dedičmi nestali a podľa výsledku konania o dedičstve na nich neprešla povinnosť,
o ktorú v prejednávanej veci ide. Za týchto okolností tak odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené

zákonné podmienky na rozhodnutie o pokračovaní s dedičmi povinnej, pričom nedostatok procesnej
subjektivitynastranepovinnejjeneodstrániteľnýmnedostatkompodmienkykonaniaaodvolaciekonanie
je potrebné z tohto dôvodu zastaviť.

26. Ak k strate procesnej subjektivity strany dôjde po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

je súd naďalej vyhláseným rozhodnutím viazaný. Pri riadení sa opísanými úvahami je tak zrejmé, že
smrť povinnej v prejednávanej veci spôsobila nemožnosť ďalšieho pokračovania v konaní proti povinnej
a odvolacie konanie preto muselo byť obligatórne zastavené.

27. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane. Trovy je teda povinná platiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem
procesné zavinenie sa posudzuje z procesného hľadiska. Uvedený pojem je pritom nevyhnutné vykladať
komplexne. V posudzovanej veci dôvodom zastavenia konania bol nedostatok procesnej subjektivity
strany konania, v dôsledku jej úmrtia v priebehu konania, vo vzťahu ku ktorému nedošlo k procesnému
nástupníctvu. Z toho dôvodu bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania, vo vzťahu medzi

oprávneným, povinnou a súdnym exekútorom tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania (porov. pôvodne ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného do 30. júna 2016, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené) s poukazom na článok
4 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).