Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200286
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu: Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v
Sečovciach, n.o., so sídlom Obchodná 25/57, Sečovce, IČO: 45 732 302, právne zastúpeného: JUDr.
Ingrid Repkovou, advokátkou, AK so sídlom Ružová 33, 040 11 Košice, IČO: 31 309 861, proti
žalovanému (sťažovateľovi): Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu mieru 68/1,
Košice, IČO: 35 541 016, právne zastúpeného doc. JUDr. Jozefom Tekelim, PhD. & Associates, s.r.o.,
advokátom, AK so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, o preskúmanie zákonnosti

opatrenia žalovaného č. 2483/2020/OSK-04085 zo dňa 04. marca 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6Sa/15/2020-206 zo dňa 14. augusta
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.

II. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva úplná náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnymi orgánmi

1. Žalovaný Košický samosprávny kraj listom číslo: 2483/2020/OSK-04085 zo dňa 4. marca 2020 vo veci
žiadosti žalobcu o poskytnutie finančných prostriedkov na rok 2020 oznámil žalobcovi, že na základe
jeho žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na rok 2020 dáva nasledovnú odpoveď.

2. Hlavná školská inšpektorka Štátnej školskej inšpekcie, školského inšpekčného centra Košice,

Hroncova 13, Košice v súvislosti s kontrolným zistením podala návrh na vyradenie Súkromného centra
špeciálno-pedagogického poradenstva, Námestie sv. Cyrila a Metoda 161, Sečovce zo siete škôl a
školských zariadení z dôvodu zistenia závažných nedostatkov v školskom zariadení podľa § 13 ods.
16 písm. d) a e) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z.
z.“), ktorým je nevykonávanie činnosti školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie v
záujme výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a závažné porušenie všeobecne záväzných právnych

predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania. Vzhľadom na vyššie uvedené Košický samosprávny kraj
pozastaví Vami požadované finančné prostriedky do doby právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vyradení Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva, Námestie sv. Cyrila a Metoda 161, Sečovce zo siete škôl a školských
zariadení

II. Konanie pred správnym súdom
3. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. KE-6Sa/15/2020-206 zo dňa 14. augusta 2025 zrušil
opatreniežalovanéhoč.2483/2020/OSK-04085zodňa04.marca2020avecmuvrátilnaďalšiekonanie.
Žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov prvostupňového
a kasačného konania.

4. Ako uviedol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s ustanovením § 140 Správneho
súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) vo veci identického žalobcu, aký je aj v tomto konaní, sa už
správny súd vysporadúval s identickými žalobnými námietkami žalobcu, aké žalobca uplatnil aj v tomto
konaní a to vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. KE-10Sa/7/2019 zo dňa 31.07.2015, ktoré sa týkalo
totožného predmetu konania, keďže aj predmetom tohto skoršieho správneho súdneho prieskumu

bolo preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného o pozastavení financovania žalobcu ako školského
zariadenia, rozdiel je len v časovom období, za ktoré mali byť finančné prostriedky vyplatené. Vo veci
vedenej pod sp. zn. KE-10Sa7/2019 sa jednalo o vyplatenie finančných prostriedkov na rok 2019, vo
veci vedenej pod sp. zn. KE-6Sa/15/2020 ide o vyplatenie finančných prostriedkov na rok 2020.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania
5. Rozsudok správneho súdu včas podanou kasačnou sťažnosťou napadol sťažovateľ podľa
ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, t. j. tým, že nesprávnym procesným postupom správneho
súdu došlo k znemožneniu žalovanému uplatniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že tým
bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a zároveň správny súd vec nesprávne právne posúdil,

keďže úplne pominul právne relevantnú argumentáciu žalovaného. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok
Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6Sa/15/2020-206 zo dňa 14. augusta 2025 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi voči žalobcovi náhradu trov konania
pred správnym súdom a kasačným súdom v rozsahu 100%.

6. Podľa sťažovateľa, správny súd neposúdil rozhodujúce skutočnosti a bez dôkazov konštatoval, že
žiadosť spĺňala všetky zákonné náležitosti. Poukázal na to, že podľa § 9 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z. z.
možno dotáciu poskytnúť iba školskému zariadeniu, ktoré je riadne zaradené do siete a má oprávnenie
vykonávať činnosť aj pre žiakov nad 15 rokov, pričom namietal, že žalobca mu nikdy nepredložil dodatok
č. 1 k zriaďovacej listine, ktorý bol nevyhnutný na preukázanie rozšírenia činnosti o túto vekovú skupinu.

7. Zdôraznil, že skutočnosť, či súkromné školské zariadenie poskytuje svoju činnosť aj pre žiakov
nad 15 rokov veku, je pre poskytnutie prostriedkov zo strany žalovaného podstatná, ako aj to, že
túto skutočnosť bol žalobca povinný preukázať žalovanému dodatkom k zriaďovacej listine. Vzhľadom
na uvedené potom žalovaný považuje za nesporné, že žalobca nesplnil podmienky na poskytnutie

finančných prostriedkov, keďže nepredložil žalovanému kópiu dokladu o zriadení súkromného školského
zariadenia, z ktorej by vyplývalo, že žalovaný poskytuje svoju činnosť aj pre žiakov nad 15 rokov veku,
keďže len vo vzťahu k tejto činnosti, má právo žiadať od žalovaného dotácie na mzdy a prevádzku podľa
ustanovenia § 9 ods. 12 písm. b) a písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z.

8. Ďalej sťažovateľ poukázal na ustanovenie § 9 ods. 17 zákona č. 596/2003 Z. z., keď uviedol,
že samosprávny kraj vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami
pridelenými podľa ods. 12 uvedeného zákona a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia. Žalovaný
(v súlade so zákonom) vykonal u žalobcu finančnú kontrolu na mieste, pričom kontrolovaným obdobím
bolo obdobie 01.09.2014 - 31.12.2017. Ako to vyplýva zo správy z finančnej kontroly na mieste, sp. zn.

620/2019/OF-9751 zo dňa 13.03.2019, výsledkom tejto kontroly bolo - okrem iného - kontrolné zistenie,
podľaktoréhožalobcaakoprijímateľdotáciezvýnosudanezpríjmovúzemnejsamosprávyneoprávnene
vyúčtoval finančné prostriedky vo výške 34 150,94 €, finančné prostriedky použil na iný účel, ako bol
stanovený, pričom porušil § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 6 písm. a), b), d), e), f) a § 7 ods. 3 VZN žalovaného č.
18/2012 a zároveň tým porušil finančnú disciplínu spôsobom uvedeným v § 31 ods. 1 písm. n) zákona

č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj ako „zákon č. 523/2004 Z. z.“).9. Sťažovateľ tvrdil, že ak neposkytol, resp. neposkytol v roku 2020 (doposiaľ) žalobcovi finančné
prostriedky podľa § 9 ods. 12 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., postupoval v súlade s § 19 ods. 1 vety
prvej zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého: „Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú

v súlade s osobitnými predpismi“ a zároveň v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa
ktorého: „Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za
hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich
použitia; 21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov
8 až 10.“

10. Podľa sťažovateľa totiž nie je možné považovať za zákonný a súladný s požiadavkou nakladania
s rozpočtovými prostriedkami, v súlade s ich účelom a hospodárne to, aby žalobcovi boli naďalej
poskytované finančné prostriedky. Takýto postup by totiž podľa sťažovateľa odporoval povinnosti
žalovaného vyplývajúcej mu z citovaných ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z.

11.SťažovateľosobitnepoukázalvkasačnejsťažnostiajnakontrolnézisteniaŠtátnejškolskejinšpekcie,
Školského inšpekčného centra Košice (správa č. 88001/2016 zo dňa 15.11.2015), z ktorých vyplynuli
také závažné nedostatky v činnosti žalobcu, akými sú nevykonávanie činností školského zariadenia
výchovného poradenstva a prevencie v záujme výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a závažné
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania, ktoré viedli k

podaniu návrhu hlavnej školskej inšpektorky na vyradenie školského zariadenia zo siete škôl a školských
zariadení.

12. Pozornosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky upriamil sťažovateľ aj na rozhodnutie
ministerstva č. 2017/10381:8-10H0 zo dňa 27.09.2017 o prerušení konania o vyradení žalobcu zo siete

škôl a školských zariadení SR, z ktorého vyplýva, že vo vyjadrení žalobcu zo dňa 16.08.2017, ktoré
predložil v predmetnom konaní, tento uviedol, že „prípadné nedostatky sa týkali iba činnosti SCŠPP so
žiakmi nad 15 rokov veku“. Samotný žalobca teda v predmetnom vyjadrení poukázal na to, že ak v jeho
činnosti dochádzalo k nedostatkom, tieto sa týkali jeho činnosti vo vzťahu k žiakom nad 15 rokov, teda
práve tej činnosti, na ktorú žiada od žalovaného poskytnutie dotácie.

13. Poukázal ďalej na to, že mu dňa 06.06.2019 bolo doručené upovedomenie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trebišove (sp. zn. ČVS:ORP-237/2-VYS-TV-2019 zo dňa 30.05.2019), z ktorého
vyplýva, že dňa 22.05.2019 bolo začaté trestné stíhanie vo veci subvenčného podvodu, pričom
predmetný skutok sa týka žalobcu a jeho činnosti. Má za to, že v danej trestnej veci bola na príslušný

súd podaná obžaloba.

14. V rámci svojej kasačnej argumentácie doplnil, že je povinný pri nakladaní s rozpočtovými
prostriedkami - vrátane prostriedkov z výnosu z dani z príjmov - postupovať v súlade s ustanoveniami
všetkých na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a predovšetkým postupovať v súlade s verejným

záujmom na efektívnom a hospodárnom nakladaní s rozpočtovými prostriedkami. Vydané opatrenie
preto sťažovateľ považuje za zákonný postup v záujme ochrany verejných financií, pričom namieta, že
správny súd v napadnutom rozsudku napriek tomu skonštatoval, že tento nemal právomoc pozastaviť
príslušné financovanie, keďže takáto možnosť nie je výslovne upravená zákonom.

15. Tento výklad je - podľa sťažovateľa - v rozpore so systematikou právnych predpisov:
a) Podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z., je porušením finančnej disciplíny poskytnutie
dotácie v rozpore so zákonom.
b) Žalovaný bol povinný preveriť, či žiadateľ spĺňa zákonné podmienky. Ak existovali pochybnosti
(prebiehajúce konanie o vyradení zo siete, závažné zistenia školskej inšpekcie, podozrenie zo

subvenčného podvodu), žalovaný sa musel zdržať vyplatenia prostriedkov, inak by sám porušil zákon.

16. V zmysle vyššie uvedeného, správny súd tak ako v rozsudku sp. zn. KE-10Sa/7/2019 zo dňa
31.07.2025, tak aj v danom prípade sa obmedzil len na konštatovanie, že žalobca bol v čase
vydania opatrenia zaradený v sieti škôl a že zistenia inšpekcie neboli potvrdené. Súd sa nijako

nevysporiadal s otázkou, že žalobca preukázateľne porušil finančnú disciplínu, čo má priamy dosah
na zákonnosť poskytnutia ďalších verejných prostriedkov. Takýto postup súdu je arbitrárny a v rozpore
s požiadavkou preskúmateľného a riadne odôvodneného rozhodnutia. Poukázal pritom na súvisiacu
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva.17. Sťažovateľ tiež formuloval návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Uviedol,
že napadnutý rozsudok správneho súdu odkazuje na odôvodnenie rozsudku sp. zn. KE-10Sa/7/2019

zo dňa 31.07.2025, ktorým ukladá sťažovateľovi povinnosť oznámiť a vyplatiť žalobcovi finančné
prostriedky na rok 2020. Vykonateľnosť tohto rozsudku by však viedla k reálnemu a okamžitému
nezákonnému poskytnutiu verejných prostriedkov zo strany sťažovateľa v prospech žalobcu, a to aj
napriek tomu, že existujú vážne pochybnosti o zákonnosti takéhoto plnenia. Ak by sťažovateľ bol nútený
vyplatiť žalobcovi finančné prostriedky ešte pred rozhodnutím kasačného súdu, hrozila by tým závažná

ujmaspočívajúcanielenvnenávratnejstrateverejnýchprostriedkov,aleajvohrozeníplneniazákonných
povinností sťažovateľa pri efektívnom a hospodárnom nakladaní s rozpočtovými zdrojmi.

18. Takýto stav by bol nezvratný, keďže v prípade neskoršieho vyhovenia kasačnej sťažnosti by bolo
reálne vymoženie takto poskytnutých finančných prostriedkov od žalobcu prinajmenšom veľmi sporné,
ak nie úplne nemožné, a rozhodnutie kasačného súdu by sa tým stalo len formálnym, neschopným

zmeniť vzniknutý skutkový a právny stav. Priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zároveň -
podľa sťažovateľa - nie je v rozpore s verejným záujmom a dokonca je voči nemu vedené trestné stíhanie
pre zločin subvenčného podvodu.

19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa § 4 ods. 2 VZN sťažovateľa - č.

18/2012, v prípade prvej žiadosti (o finančný príspevok) je žiadateľ povinný poskytnúť kópiu dokladu
o zriadení súkromného školského zariadenia (zriaďovaciu listinu) a v prípade zmeny bezodkladne
predložiť príslušné - nové doklady. Podľa § 4 ods. 3 uvedeného všeobecne záväzného nariadenia, pri
žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na ďalší kalendárny rok, je žiadateľ povinný predložiť len
údaje o počte žiakov a zoznam vydaných rozhodnutí o prijatí žiakov v zmysle § 4 ods. 2 písm. f) a g)

predmetného VZN.

20. Mal za to, že sťažovateľ z doručeného oznámenia ministerstva zo dňa 30.4.2014 mal vedomosť
o povinnosti žalobcu predložiť mu dodatok zakladateľskej listiny, keď mal za to, že bez splnenia tejto
povinnosti zo strany žalobcu by sťažovateľ nepristúpil k jeho financovaniu už za roky predchádzajúce

spornému roku 2020. Z predložených dôkazov je totiž zrejmé, že sťažovateľ žalobcovi poskytoval
finančné prostriedky na žiakov starších ako 15 (za rok 2018), a to na základe oznámenia o výške
finančných prostriedkov zo dňa 23.1.2018 a 28.5.2018.

21. Podľa žalobcu, sťažovateľ (žalovaný) prekvapujúco na tento nedostatok poukázal až v súdnom

spore, pričom táto skutočnosť nebola žalobcovi nikdy v predchádzajúcom období vytýkaná a na túto
sťažovateľ nepoukázal v žiadnej zo svojich písomností pri oznámení výšky finančných prostriedkov za
predchádzajúce obdobia.

22. Dôkazom toho, že sťažovateľ mal k dispozícii dodatok č.1 k zriaďovacej listine žalobcu je - podľa

žalobcu - aj potvrdenie vystavené sťažovateľom dňa 23.04.2018 - číslo: 2984/2018/OVOKIA-12668,
kedy tento odobral žalobcovi doklady za účelom kontroly, pričom ich súčasťou bola aj zriaďovacia listina
žalobcu a dodatok č. 1 k nej. Tieto doklady následne sťažovateľ dňa 09.09.2019 odovzdal KR PZ v
Košiciach - odboru kriminálnej polície a boli zaistené uznesením KR PZ v Košiciach, ČVS:KRP-160/2-
VYS-KE-2018 zo dňa 9.9.2019. Už len z tohto je - podľa žalobcu - zrejmé, že ak žalobca dňa 20.9.2019

podal žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na rok 2020, ktorá bola sťažovateľovi doručená
dňa 20.09.2019, pričom finančná kontrola odobrala žalobcovi doklady - vrátane zriaďovacej listiny a jej
dodatku - dňa 23.04.2018, potom sťažovateľ musel mať - v čase, keď vydal napadnuté opatrenie - k
dispozícii dodatok č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu.

23. Žalobca ďalej poukázal na to, že sťažovateľ má podľa § 9 zák. č. 596/2003 Z. z. právo vykonávať
finančnú kontrolu na mieste na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami. Žiadnym zákonom, ako
ani samotným VZN však nie je žalovanému dané oprávnenie zadržať finančné prostriedky, ktoré mal
žalobcovi vyplatiť. Uviedol, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavného zákona 460/1992 Zb. „Štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

24. Žalobca sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením správneho súdu uvedeným v bode 30
napadnutého rozsudku, v ktorom tento uviedol, že „Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu
nevyplýva možnosť, resp. povinnosť pozastaviť financovanie školského zariadenia na základeskutočností, že prebieha konanie o vyradenie školského zariadenia zo siete škôl a školských zariadení.
Toto oprávnenie žalovaný nemá ani v prípade vedenia trestného stíhania.“

25. Žalobca navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalovaného na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol a aby vo veci samej kasačnú sťažnosť tiež zamietol.
O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

IV. Konanie na kasačnom súde
26.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikykonajúciakokasačnýsúdpreskúmalnapadnutýrozsudok
správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná
oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť
prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu
jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

27. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už

len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“

28. Kasačný súd pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti zistil, že sa už v obdobnej veci totožného žalobcu
ažalovanéhoakosťažovateľa,vovzťahukobdobnémurozhodnutiužalovanéhoasprávnehosúdu,ktoré
boli založené na rovnakom skutkovom a právnom posúdení, posudzujúc takmer identicky koncipované

kasačné sťažnosti žalovaného ako sťažovateľa, zaoberal rovnakou právnou otázkou v rozhodnutiach
sp. zn. 4Sfk/76/2025 zo dňa 22. januára 2026, na základe ktorej konajúci kasačný súd kasačnú sťažnosť
sťažovateľa (žalovaného) zamietol ako nedôvodnú. Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1
SSP poukazuje na rozhodnutie sp. zn. 4Sfk/76/2025 zo dňa 22. januára 2026, v ktorom konajúci kasačný
súd k argumentácii sťažovateľa uviedol nasledovné:

29. „43. Podľa § 9 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z., samosprávny kraj poskytuje na
základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu
dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi
cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej

základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľovi súkromného
školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej
školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy,
zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú
zriadené na území samosprávneho kraja, môžu požiadať samosprávny kraj o dotáciu na žiaka,

poslucháča alebo dieťa nad 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl,
jazykových škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj alebo
okresný úrad v sídle kraja, a na dieťa, poslucháča alebo žiaka do dovŕšenia 15 rokov veku takého
školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom nemôže byť obec a nemôže byť okresný úrad v sídle kraja.

30. 44. Podľa § 9 ods. 12 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., samosprávny kraj poskytne na žiaka
cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej
jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa
súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % zo sumy určenej na
mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského

zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja; v cirkevných zariadeniach školského
stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške
88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
samosprávneho kraja.

V. Právne posúdenie veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

31. 45. Kasačný súd považoval v prvom rade za relevantné vysporiadať sa s otázkou, či bola žiadosť
žalobcu o vyplatenie finančného príspevku za rok 2019 úplná, resp. s tým, či a ak áno, v akom rozsahu jetáto otázka relevantná v rámci tohto súdneho prieskumu (bod 26 napadnutého rozsudku). Nedoloženie
dodatku č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu ako podkladu pre rozhodnutie (preukazujúcej splnenie jednej
z podmienok pre vyplatenie finančného príspevku) totiž - v priebehu súdneho konania - sťažovateľ

prezentoval ako jeden z dôvodov, pre ktorý žalobcovi finančný príspevok za rok 2019 nebol vyplatený.

32. 46. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že žiadosť žalobcu bola úplná, resp.
spĺňala všetky náležitosti (bod 32 napadnutého rozsudku). Aj keď kasačný súd uznáva, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku správneho súdu by k tejto parciálnej otázke mohlo byť podrobnejšie a že

vykazuje určité nedostatky (najmä z napadnutého rozsudku nie je jednoznačné, na základe akého
dôkazu, resp. skutočností dospel správny súd k záveru o úplnosti žiadosti žalobcu), nič to nemení na
tom, že sa jedná o okolnosť, ktorá vo veci nevykazovala takú mieru relevancie, aby to viedlo k zrušeniu
napadnutého rozsudku (k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej).

33. 47. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje v prvom rade na to, že listom sťažovateľa č. 2132/2018/

OSK-816 zo dňa 23.01.2018 bola žalobcovi oznámená výška príslušného príspevku za rok 2017 (č.
l. 31 súdneho spisu) a listom č. 2132/2018/OSK-14384 zo dňa 28.05.2018 mu bola oznámená výška
vyplácaných finančných prostriedkov za rok 2018 (č. l. 32 súdneho spisu). Na strane druhej, žalobca
listom zo dňa 19.09.2018 požiadal sťažovateľa o poskytnutie finančných prostriedkov za rok 2019
(predmet tohto konania), avšak tento mu už nebol vyplatený údajne (aj) z dôvodu, že sťažovateľ

nedisponuje dodatkom č. 1 k jeho zriaďovacej listine. K relevantným zmenám, t. j. k rozšíreniu činnosti
žalobcu aj vo vzťahu k žiakom starším ako 15 rokov - pritom malo dôjsť na strane žalobcu už v roku
2014 (č. l. 21 súdneho spisu - list ministerstva - „Rozšírenie činnosti“ zo dňa 30.04.2014), t. j. je
možné predpokladať, že príslušný dodatok ako podklad pre jeho postup už sťažovateľ k dispozícii mal
(keďže opak by znamenal, že finančné príspevky žalobcovi za roky 2017 a 2018 vyplatil bez neho). Ak

sťažovateľ dodatkom č. 1 disponoval už skôr, a (aj) preto žalobcovi finančný príspevok za roky 2017
a 2018 vyplatil, potom nie je dôvodné prijať záver, že by tým istým dodatkom nedisponoval pre účely
finančného príspevku, ktorý by mal byť žalobcovi vyplatený za rok 2019.

34. 48. V tejto súvislosti nie je možné ďalej opomenúť, že opatrenie, ktoré bolo správnym súdom

zrušené, je opatrením meritórnej povahy. Z jeho obsahu totiž nepochybne vyplýva, že dôvodom pre
nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi boli vecné dôvody, pre ktoré mal sťažovateľ za to, že
úhradu finančného príspevku v prospech žalobcu je potrebné pozastaviť (body 2 a 3 tohto rozsudku).
Zjednodušene povedané, dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 neboli
procesné okolnosti (nedodaný podklad, neúplný administratívny spis a pod.), ale materiálne aspekty, o

ktorých mal sťažovateľ za to, že mu bránia v tom, aby žalobcovi predmetný finančný príspevok vyplatil.
Zároveň, z napadnutého opatrenia nevyplýva, že dôvodom nevyplatenia finančného príspevku žalobcovi
za rok 2019 by malo byť to, že tento by v rozhodnom čase neposkytol svoje služby príslušnej vekovej
kategórii žiakov (nad 15 rokov), resp. že by právny základ tejto činnosti nemal sťažovateľ preukázaný
ako jednu z podmienok pri vyplatenie finančného príspevku (dodatok č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu).

35. 49. Napokon, v kontexte predmetnej námietky sťažovateľa nebolo možné opomenúť ani fakt
vyplývajúci z listiny na č. l. 75 súdneho spisu (uznesenie orgánu činného v trestnom konaní - KR PZ
v Košiciach - ČVS: KRP-160/2-VYS-KE-2018 zo dňa 09.09.2019). Práve z nej totiž vyplýva, že dňa
08.04.2019 JUDr. Iveta Rajtáková (ako právna zástupkyňa sťažovateľa) odovzdala orgánu činnému v

trestnom konaní „zelený šanón“ sťažovateľa (bod 5 uvedeného uznesenia), v ktorom boli aj nasledovné
listiny: položka č. 3 (č. l. 75) - písomnosť - rozšírenie činnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a
športu Slovenskej republiky číslo 2014-7398/21301:2 zo dňa 30.04.2014, originál (2 listy) a položka č.
11 (č. l. 76) - Dodatok č. 1 zriaďovacej listine súkromného CŠPP, originál (1 list).

36. 50. Kasačný súd však zároveň v súvislosti s predmetnými závermi poukazuje na niekoľko
významných skutočností. V prvom rade je to fakt, že ani prípadné pochybenie sťažovateľa spočívajúce
vo vyplatení finančných príspevkov za roky 2017 a 2018 žalobcovi (t. j. ich prípadné vyplatenie bez
dodatku č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu), nemení nič na tom, že splnenie podmienok pre vyplatenie
príspevku sa skúma za každý rok osobitne, a teda musí byť preukázané, že dodatkom č. 1 k zriaďovacej

listine žalobcu sťažovateľ naozaj disponuje. Zjednodušene povedané: ak by ním aj sťažovateľ v
súvislosti s vyplácaním finančného príspevku za roky 2017 a 2018 z akéhokoľvek dôvodu nedisponoval
(a napriek tomu finančný príspevok žalobcovi za tieto roky vyplatil), neznamená to, že pri vybavovaní
žiadosti žalobcu tvoriacej predmet tohto konania (2019) nemôže, resp. nemusí sťažovateľ trvať na tom,aby mu táto listina zo strany žalobcu bola riadne predložená. Uvedené, samozrejme, neznamená, že je
dôvodné od žalobcu dodatok č. 1 žiadať opätovne (ak ho už tento v minulosti sťažovateľovi poskytol),
ale to, že prípadné skoršie pochybenie sťažovateľa pri vyplácaní finančných príspevkov za iné roky

neznamená, že zaniká dôvodnosť požiadavky, aby bol sťažovateľovi dodatok č. 1 predložený (v rámci
žiadosti za iný rok financovania). Závery kasačného súdu uvedené v bodoch 47 až 49 tohto rozsudku
teda fakticky potvrdzujú záver správneho súdu o tom, že sťažovateľ dodatkom č. 1 k zriaďovacej listine
žalobcu v čase vydania opatrenia (31.01.2019) disponoval, a to minimálne v režime, že ho mal k
dispozícii ako súčasť viacerých podkladov, ktoré žalobcovi odobral pre účely výkonu finančnej kontroly

(k tomu pozri aj body 35, 49 a 52 tohto rozsudku) - hoci tento záver správneho súdu nepochybne mal a
mohol byť odôvodnený aj podrobnejšie. I keď „odobratie“ príslušnej listiny pre účely finančnej kontroly
nie je možné bez ďalšieho automaticky stotožniť s jej odovzdaním pre účely vyplatenia finančného
príspevku tvoriaceho predmet tohto konania, najmä cez princípy výkonu dobrej verejnej správy kasačný
súd nevidí v tomto štádiu konania žiadny racionálny dôvod, prečo by toto nemalo byť v podmienkach
súdenej veci prijateľné tak, že sťažovateľ predmetnou listinou z úradnej moci disponuje (keďže ju získal

minimálne v rámci vykonávania finančnej kontroly žalobcu) aj pre účely vybavenia žiadosti žalobcu na
poskytnutie finančného príspevku za rok 2019 - a to najmä v prípade, ak autenticita predmetnej listiny
nie je spochybňovaná a orgán, ktorý listinu „odobral“ v rámci finančnej kontroly je fakticky ten istý orgán,
ktorý vybavil/vybavuje predmetnú žiadosť žalobcu o finančný príspevok (za rok 2019) - t. j. sťažovateľ a -
zároveň - už za skoršie roky sťažovateľ žalobcovi peňažné prostriedky uhradil, čo implicitne naznačuje,

že predmetnou listinou už skôr disponoval alebo mohol disponovať z úradnej moci (k tomu pozri toto
odôvodnenie vyššie).

37. 51. Na strane druhej, samotný fakt, že napadnutý rozsudok správneho súdu vykazuje určité
nedostatky vo vzťahu k tomu, či žalobca sťažovateľovi doručil pre účely vyplácania finančných

príspevkovdodatokč.1kjehozriaďovacejlistinealebonie,resp.čitýmtododatkomsťažovateľdisponuje
alebo nie, nie je možné považovať za pochybenie, ktoré by odôvodňovalo zrušenie predmetného
rozsudku správneho súdu. Ako to už naznačil kasačný súd vyššie, je tomu tak preto, že z napadnutého
opatrenia sťažovateľa nevyplýva, že dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok
2019 bolo nedodanie dodatku č. 1 k jeho zriaďovacej listine, príp. neúplnosť súvisiacich podkladov (k

tomupozriajbod48tohtorozsudku),keďžedôvodyprenevyplateniepeňažnýchprostriedkovžalobcovi-
podľanapadnutéhoopatrenia-boliinéabolimateriálnejpovahy(ktomupozribody2a3tohtorozsudku).

38. 52. Vo vyššie uvedenom kontexte sa potom kasačnému súdu javí ako nadbytočný aj záver uvedený
v bode 32 napadnutého rozsudku, v ktorom správny súd uviedol, že žiadosť žalobcu spĺňala všetky

zákonné náležitosti, ako aj podmienky stanovené VZN sťažovateľa (č. 8/2012). V správnej žalobe totiž
žalobca nenamietal, že by sťažovateľ v rámci vybavovania jeho žiadosti tvrdil, že táto je neúplná, resp.
že nespĺňa podmienky podľa VZN č. 8/2012, keď toto sa kasačnému súdu javí ako úplné logické, a to
aj z dôvodu, že toto nevyplýva ani z napadnutého opatrenia ako dôvod, pre ktorý by platba finančného
príspevku v prospech žalobcu za rok 2019 bola pozastavená. Podľa názoru kasačného súdu je potom

právny názor správneho súdu o tom, že žiadosť žalobcu spĺňa všetky náležitosti/podmienky (bod 32
napadnutého rozsudku) prijateľný v prípade, ak bol takto formulovaný v tom kontexte, že v tomto
konaní a) absenciu zákonných náležitostí žiadosti sťažovateľ v napadnutom opatrení ako dôvod pre
nevyplatenie finančného príspevku neuvádzal, b) sťažovateľ náležitosti/podmienky žiadosti žalobcu v
priebehu konania o nej formálnoprávne nerozporoval a - zároveň - c) argumentáciu sťažovateľa o tom,

že dodatkom č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu nedisponoval, správny súd neakceptoval, čo následne
mohlo viesť k záveru správneho súdu, že táto je úplná.

39. 53. Tu naviac kasačnému súdu nedá neuviesť, že príslušný dodatok k zriaďovacej listine žalobcu
predložil sťažovateľ dokonca aj priamo správnemu súdu v priebehu tohto konania, a to podaním

označeným ako: „Vyjadrenie vo veci sp. zn. 10Sa/7/2019“ zo dňa 25.07.2019 (na č. l. 39 súdneho spisu),
časť „Prílohy“ - „Zriaďovacia listina SCŠPP zo dňa 1.9.2011 s dodatkom č. 1 (pdf)“. Príslušný dodatok
sa nachádza na č. l. 71 súdneho spisu a súd ho identifikoval aj v (nežurnalizovanom) administratívnom
spise,ktorýtvorísúčasťsúdnehospisu.Vzhľadomnauvedenéjepotomlegitímnepredpokladať,žetouto
listinou sťažovateľ disponuje, resp. disponoval a že v prípade, ak predloženie tejto listiny je potrebné

vnímať ako „náležitosť žiadosti“, potom je táto podmienka v súdenej veci splnená.40. 54. Po zaujatí stanoviska k predmetnej kasačnej námietke sťažovateľa sa Najvyšší správny súd
vysporiadal s jeho argumentáciou, ktorá sa týkala záverov správneho súdu vo vzťahu k (ďalším)
dôvodom, ktoré mali tvoriť právny základ pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019.

41. 55. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné poukázať na to, že medzi tým, čo je uvedené v
napadnutom opatrení ako dôvod pre nevyplatenie finančného príspevku a tým, čo sťažovateľ uvádzal
v priebehu súdneho konania ako dôvody pre pozastavenie výplaty finančného príspevku žalobcovi za
rok 2019, existuje hrubý nepomer.

42. 56. Sťažovateľ v priebehu súdneho konania tvrdil, že z vykonaných kontrolných úkonov u
žalobcu vyplynulo, že tento už v minulosti s poskytnutými finančnými prostriedkami nakladal v rozpore
so zákonom; poukázal na začatie trestného stíhania vo veci subvenčného podvodu, keď peňažné
prostriedky poskytnuté žalobcovi (v minulosti) mal tento vyúčtovať a použiť na iný účel, ako bolo
stanovené. Zároveň akcentoval zákonnú povinnosť, ktorú má v súvislosti s nakladaním s verejnými

prostriedkami a potrebu ich právnej ochrany ex lege. Tvrdil, že ak v rámci overovania podmienok pre
vyplatenie finančného príspevku existovali pochybnosti, resp. podozrenia, ktoré indikovali ich možné
nezákonné použitie žalobcom, bol povinný tieto prostriedky žalobcovi nevyplatiť (k tomu pozri najmä
body 25 a 26 tohto rozsudku). Správnemu súdu pritom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vytýka, že práve
týmto podstatným otázkam sa v napadnutom rozsudku nevenoval.

43. 57. Na strane druhej, neušlo pozornosti kasačného súdu, že v napadnutom opatrení sa ako skutkový
a právny základ pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 uvádzajú len veľmi
všeobecné a nekonkrétne dôvody, z ktorých naviac ani nie je možné jednoznačne vyvodiť, že by sa
týkali ekonomickej stránky veci - t. j. nehospodárneho, príp. nezákonného nakladania s peňažnými

prostriedkami, ktoré už boli v minulosti žalobcovi poskytnuté, príp. že by dôvodom pre nevyplatenie
finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 malo byť to, že vo veci bolo začaté trestné stíhanie a pod.
Rovnako z napadnutého opatrenia nevyplýva, že by dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku
žalobcovi za rok 2019 mala byť zákonná požiadavka kladená na sťažovateľa „preventívne“ chrániť
verejné peňažné prostriedky pred ich nezákonným použitím. Napadnuté opatrenie neobsahuje ani len

formálny odkaz na zákonné ustanovenie, na základe ktorého sťažovateľ pristúpil k pozastaveniu platieb
v prospech žalobcu.
44. 58. Naopak, napadnuté opatrenie ako dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku (vágne a
abstraktne) určuje kontrolné zistenia inšpekcie Štátnej školskej inšpekcie, avšak bez akéhokoľvek
vymedzenia predmetných zistení alebo aspoň prameňa, z ktorého tieto vyplývajú (napr. čísla správy,

protokolu, zistení, dátumov a pod.); ďalej zistenie „závažných nedostatkov v školskom zariadení“, avšak
toto sa opäť v opatrení uvádza len ako nekonkrétna okolnosť bez akejkoľvek detailizácie a - napokon
- opatrenie obsahuje abstraktné vymedzenie, podľa ktorého dôvodom pre nevyplatenie finančného
príspevku žalobcovi za rok 2019 má byť „závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov
v oblasti výchovy a vzdelávania“ (k tomu pozri aj body 2 a 3 tohto rozsudku).

45. 59. Takýto nesúlad medzi dôvodmi uvedenými v samotnom opatrení a argumentáciou sťažovateľa
prezentovanou v priebehu súdneho konania potom znamená, že nebolo potrebné, aby sa správny súd
detailnejšie a konkrétnejšie venoval práve tým dôvodom pre údajné nevyplatenie finančného príspevku,
ktoré boli fakticky prezentované až v priebehu súdneho konania (avšak ktoré konkrétne nevyplývajú z

vlastného žalobou napadnutého opatrenia).

46. 60. Naviac, zo správnej žaloby podanej žalobcom tiež vyplýva, že jeho nosná argumentácia
spočívala v tom, že len vlastná skutočnosť, že v rozhodnom čase prebiehalo na ministerstve
konanie o jeho vyradení zo siete škôl, neposkytuje sťažovateľovi právny základ na to, aby žalobcovi

nevyplatil finančný príspevok za rok 2019. Z opatrenia žalovaného pritom vyplýva, že tento vyplatenie
príspevku odmietol vykonať práve v nadväznosti na predmetné konanie, keď zároveň uviedol, že platbu
pozastavuje až do právoplatného skončenia predmetného konania na ministerstve (k tomu pozri najmä
body 17 a nasl. správnej žaloby).

47. 61. Až v priebehu konania pred správnym súdom sa medzi účastníkmi konania „rozvila“ právna
diskusiakďalšímokolnostiam,ktoré(by)mohli/malibyťdôvodomprenevyplateniefinančnéhopríspevku
za rok 2019, avšak ktoré v napadnutom opatrení, resp. v správnej žalobe ako námietky obsiahnuté
neboli.48. 62. Kasačný súd má potom v tomto konaní preukázané, že a) dôvody, pre ktoré žalobcovi neboli
vyplatené finančné prostriedky za rok 2019 - podľa napadnutého opatrenia (k tomu pozri najmä body

2 a 3 tohto rozsudku) - na strane jednej - a dôvody, ktoré prezentoval sťažovateľ v priebehu konania
pred súdom ako dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 (k tomu pozri
najmä bod 56 tohto rozsudku) - na strane druhej - nie sú zhodné, resp. konkrétnosť ich vyjadrenia
v napadnutom opatrení a v rámci argumentácie sťažovateľa pred správnym súdom, resp. kasačným
súdom je mimoriadne odlišná (v neprospech napadnutého opatrenia, kde tieto dôvody v rozsahu

okolností uvedených v bode 3 tohto rozsudku sú fakticky tak vágne a abstraktné, že sa až javia ako
nepreskúmateľné) a b) žalobca v správnej žalobe ako nezákonnosť opatrenia napádal fakticky to, že
samotné konanie vedené ministerstvom o vyradení žalobcu zo siete škôl nie je bez ďalšieho zákonným
dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi, resp. pre nevydanie oznámenia o výške
tohto finančného príspevku.

49. 63. Napriek uvedenému sa však správny súd v napadnutom rozsudku vyjadril aj k tým argumentom
o údajnej nezákonnosti opatrenia, ktoré žalobca v správnej žalobe nenamietal, ktoré v napadnutom
opatrení fakticky ani explicitne uvedené nie sú, a ktoré - v podstatnom rozsahu - prezentoval sťažovateľ
až v rámci súdneho konania. Správny súd tak urobil najmä v bodoch 30 a 31 napadnutého rozsudku,
keď uviedol:

„30. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva možnosť, resp. povinnosť pozastaviť
financovanie školského zariadenia na základe skutočností, že prebieha konanie o vyradenie školského
zariadenia zo siete škôl a školských zariadení. Toto oprávnenie žalovaný nemá ani v prípade vedenia
trestného stíhania. Žalobca bol v čase vydania predmetného opatrenia zaradený v sieti škôl a školských
zariadení Slovenskej republiky a žalovaný bol povinný zabezpečiť jeho financovanie. Správne konanie

o vyradenie zo siete školských zariadení začalo dňa 11.07.2017, pričom žalovaný na základe žiadosti
žalobcu poskytol finančné prostriedky na rok 2018, hoci správne konanie už bolo začaté.
31. Zistenie inšpekcie, že žalobca nenakladá s poskytnutými finančnými prostriedkami podľa zákona,
ale v rozpore s ním, nebolo potvrdené a to s odkazom na skutočnosť, že žalobca nebol vyradený zo
siete poskytovateľov v oblasti svojej činnosti.“

50. 64. Hoci sa jedná o stručné odôvodnenie, podľa názoru kasačného súdu ešte spĺňa minimálne
kritériá pre to, aby ho Najvyšší správny súd - v okolnostiach súdenej veci - akceptoval ako postačujúce.
Vo vzťahu k nosnej námietke, ktorá bola v správnej žalobe riadne vznesená, správny súd jednoznačne
uviedol, že z objektívneho práva nevyplýva, že by sťažovateľ mal povinnosť alebo možnosť žalobcovi

finančný príspevok za rok 2019 nevyplatiť na tom právnom základe, že prebieha konanie o jeho vyradení
zo siete škôl a školských zariadení. V tomto kontexte zároveň dodal, že v čase vydania opatrenia,
žalobca bol zaradený v sieti škôl a školských zariadení. Naviac, v bode 29 napadnutého rozsudku
uviedol, že ministerstvo „ako príslušný správny orgán dňa 16.03.2021 zastavil konanie vo veci vyradenia
žalobcu zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, nakoľko odpadol dôvod konania

začatéhonapodnetsprávnehoorgánu.“.Správnysúdvtejtosúvislostipodpornedoplnilajto,žesamotné
konanie o vyradení žalobcu zo siete škôl začalo už v roku 2017, pričom sťažovateľ mu napriek tomu za
rok 2018 finančný príspevok vyplatil, čím fakticky správny súd - vo všeobecnosti - redukoval relevanciu
argumentácie sťažovateľa v tom zmysle, že už samotné konanie o vyradení žalobcu zo siete škôl
odôvodňujenevyplateniepríslušnéhofinančnéhopríspevku.Sťažovateľvkasačnejsťažnostinenamietol

ani jeden z týchto skutkových, resp. právnych záverov správneho súdu (k tomu pozri § 440 ods. 1, ods.
2 SSP, § 445 ods. 1 písm. c), § 445 ods. 2 SSP).

51. 65. Napriek tomu, že žalobca iné okolnosti v správnej žalobe nenamietal a fakticky to bol sťažovateľ,
kto sa v priebehu konania pred správnym súdom pokúsil zintenzívniť a vo svojej podstate aj rozšíriť,

upresniť, resp. konkretizovať dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 (a to
aj nad rozsah vlastného znenia napadnutého opatrenia), správny súd mu poskytol na jeho argumenty
aspoň všeobecnú odpoveď (nevyplatenie finančných prostriedkov nemôže sťažovateľ realizovať ani
v prípade, ak je vo veci vedené trestné stíhanie a zistenia inšpekcie o nezákonnom nakladaní s
poskytnutými peňažnými prostriedkami zo strany žalobcu nebolo potvrdené).

52. 66. Práve vychádzajúc z vyššie uvedených okolností potom kasačný súd dospel k záveru, že je
nedôvodná námietka sťažovateľa týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Správny súd sa v prijateľnom rozsahu (de minimis) vysporiadal s hlavným žalobným dôvodom (k tomupozri body 63 a 64 vyššie, resp. body 29 až 31 napadnutého rozsudku), pričom tieto jeho závery
sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenapadol. Aspoň vo všeobecnom rozsahu zareagoval tiež na ďalšie
námietky sťažovateľa (bod 65 vyššie), pričom tento rozsah odôvodnenia považuje kasačný súd - v

podmienkach posudzovanej veci - za akceptovateľný. Tento postoj kasačného súdu je determinovaný
najmä tým, že ide o reakciu správneho súdu na námietky, ktoré síce sťažovateľ ako dôvody pre
nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 prezentoval v priebehu súdneho konania,
avšak v napadnutom opatrení ich ako skutkový a právny základ pre nevyplatenie finančného príspevku
v prospech žalobcu neuviedol. Rovnako je takýto spôsob vysporiadania sa s uvedenými námietkami

sťažovateľa prijateľný aj z dôvodu, že sám žalobca uvedené skutočnosti v správnej žalobe nenamietal
(zrejme aj z dôvodu, že takto v opatrení ako dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku ani uvedené
neboli) a potom ani netvorili, resp. nemohli tvoriť predmet súdneho prieskumu. Naopak, podstatným bola
okolnosť, ktorá bola žalobcom riadne namietnutá, s ktorou sa správny súd vysporiadal, pričom tieto jeho
závery sťažovateľ nenapadol (k tomu pozri najmä body 63 a 64, resp. bod 64 - posledná veta - vyššie).

53. 67. Uvedené dopadá aj na právne posudzovanie otázok súvisiacich s vecou. Inými slovami
povedané, ak sa správny súd - podľa sťažovateľa - nesprávneho alebo neúplného právneho posúdenia
určitého parciálneho aspektu dopustil alebo mal dopustiť v otázke, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola
relevantná, resp. podstatná, potom prípadné pochybenie alebo neúplnosť takéhoto právneho posúdenia
- ak by aj v kasačnom konaní bola preskúmaná a preukázaná - nespôsobuje automaticky nezákonnosť

vlastného rozsudku, proti ktorému kasačná sťažnosť smeruje, resp. potrebu jeho zrušenia.

54. 68. Z kasačnej sťažnosti pritom vyplýva, že sťažovateľ správnemu súdu vytýka práve to, že tento
nesprávne posúdil, resp. neakceptoval, že dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi
za rok 2019 bolo to, že tento v minulosti nehospodárne nakladal s už poskytnutými peňažnými

prostriedkami; že s daným subjektom je spojené podozrenie zo subvenčného podvodu, resp. s tým
spojenú (sťažovateľom tvrdenú) preventívnu povinnosť nevyplácať v takýchto prípadoch finančné
príspevky. Ako už uviedol kasačný súd vyššie, takéto dôvody však z napadnutého opatrenia - ako
okolností spôsobujúcich nevyplatenie finančného príspevku - jednoznačne nevyplývajú.

55. 69. Naviac, ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že žalobcovi finančný príspevok za rok
2019 neposkytol v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej zákona č. 523/2004 Z. z.
(„Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi“) a zároveň
podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., („Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým
sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní

zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; 21) pri poskytovaní preddavkov z
verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.“) - bez ohľadu na to, že
takto vymedzené dôvody neposkytnutia finančného príspevku v napadnutom opatrení uvedené nie
sú - kasačný súd citované zákonné ustanovenia nevníma ako zmocňujúce zákonné ustanovenia pre
nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019. Tieto síce určujú povinnosť prijímateľa

verejných peňažných prostriedkov tieto použiť, resp. s týmito nakladať určitým spôsobom, nevyplýva
z nich však to, čo z nich vyvodzuje sťažovateľ pre účely jeho argumentácie prezentovanej v kasačnej
sťažnosti.

56. 70. Z týchto dôvodov potom kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné aj tie námietky sťažovateľa

uvedené v kasačnej sťažnosti, ktoré sa týkali údajného nesprávneho, príp. neúplného právneho
posúdenia okolností, ktoré mali byť dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi zo strany
žalovaného za rok 2019.

57. 71. Paradoxne, práve vo svetle vyššie uvedeného, sa však potom Najvyšší správny súd nemohol

stotožniť s kogentnými závermi, ktoré správny súd vyslovil v bode 34 napadnutého rozsudku, keď
skonštatoval, že v ďalšom konaní „bude úlohou žalovaného oznámiť a vyplatiť žalobcovi výšku
finančných prostriedkov na rok 2019“.

58. 72. Takto formulované závery správneho súdu totiž indikujú, že predmetom súdneho prieskumu

- v podmienkach súdenej veci - boli všetky procesnoprávne aspekty, ako aj všetky hmotnoprávne
aspekty veci, pričom tak samotné konanie pred správnym súdom, ako ani jeho rozsudok v prospech
tohto záveru nesvedčia. Vec tvoriaca predmet tohto súdneho konania sa riadi tzv. koncentračnou
zásadouasprávnysúdpreskúmavanapadnutérozhodnutie,resp.opatrenievrozsahužalobnýchbodov.Správny súd nevykonáva úplnú apeláciu, nevykonáva všeobecný prieskum zákonnosti a správnosti
žalobou napadnutého opatrenia, ale je viazaný žalobnými bodmi. Jeho paušálny záver o tom, že
žalobca spĺňa všetky podmienky na vyplatenie finančného príspevku a že príslušný príspevok mu má

sťažovateľ v ďalšom konaní oznámiť a následne vyplatiť, sa kasačnému súdu javí ako predčasný, a
preto v uvedenom zmysle nemôže byť pre orgán verejnej správy ani bez ďalšieho záväzný. Zrušenie
napadnutého opatrenia a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu orgánu síce znamená, že tento je
v ďalšom konaní viazaný právnymi názormi súdu, nie je však dôvodné a ústavnoprávne udržateľné, aby
sa za záväzné považovali také právne názory správneho súdu, ktoré zjavne vybočujú z rámca žalobných

bodov, príp. aby sa za záväzné považovali „reakcie“ správneho súdu na právne otázky, ktoré žalobcom
v správnej žalobe namietané neboli, resp. ktoré majú doplnkovú - nezáväznú povahu a pod.

59. 73. V rámci súdenej veci z napadnutého opatrenia vyplýva, že sťažovateľ žalobcovi pozastavil
vyplácanie finančného príspevku za rok 2019 z dôvodu prebiehajúceho konania o vyradení žalobcu zo
siete škôl (a to do času právoplatného skončenia tohto konania). Toto bol zároveň jediný žalobný bod

žalobcu, ktorý namietal, že tento postup sťažovateľa je v rozpore so zákonom. K nemu zaujal správny
súdzáver,žepozastaveniefinančnéhopríspevkužalobcovinatomtozákladejenezákonné.Stýmtojeho
názorom sa kasačný súd v tomto konaní plne stotožnil, keď zároveň dospel k záveru, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku - v tejto časti - je postačujúce. Práve uvedené predstavuje právne záväzný
názor, z ktorého je orgán verejnej správy povinný v rámci ďalšieho konania o podanej žiadosti žalobcu

vychádzať. Ďalšie okolnosti veci, ktorým sa správny súd v rozsudku venoval ako okolnostiam, pre ktoré
malabyťplatbapozastavená(trestnéobvinenie,porušeniehospodárskejdisciplínyžalobcomai.),neboli
uvedené v napadnutom opatrení a fakticky žalobcom v správnej žalobe ani namietané. Prípadné úvahy
správneho súdu k týmto okolnostiam - vzneseným sťažovateľom až v priebehu súdneho konania, ktoré
svojou povahou rozširujú alebo „konkretizujú“ dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku uvedené

v napadnutom opatrení - sú potom predčasné a majú skôr povahu úvah obiter dictum. Vzhľadom na
uvedené sa potom kasačný súd nemohol stotožniť so všeobecným záverom správneho súdu uvedeným
v bode 34 napadnutého rozsudku, podľa ktorého bude v ďalšom konaní „úlohou žalovaného oznámiť
a vyplatiť žalobcovi výšku finančných prostriedkov na rok 2019“ (k tomu pozri aj toto odôvodnenie
vyššie). Práve z dôvodu, že tieto názory správneho súdu nie je možné považovať za záväzné vo

formálnom zmysle slova, nesprávnosť, príp. neúplnosť s tým súvisiacich právnych otázok, ako ani ich
odôvodnenie, nevyvolajú per se nezákonnosť napadnutého rozsudku. V ďalšom konaní teda sťažovateľ
- viazaný právnym názorom kasačného súdu (ktorý modifikuje právny názor v bode 34 napadnutého
rozsudku) - opätovne posúdi žiadosť žalobcu o poskytnutie finančných prostriedkov na rok 2019, pričom
sťažovateľ je povinný osobitne dbať na to, aby svoje závery - ak by k vyplateniu peňažných prostriedkov

z akéhokoľvek dôvodu nepristúpil - dostatočne podrobne vysvetlil s poukazom na príslušné zákonné
ustanovenia.

60. 74. Zistené parciálne nedostatky v napadnutom rozsudku správneho súdu - tak, ako na tieto
poukazuje Najvyšší správny súd - teda neboli takej povahy a takej intenzity, že by to odôvodňovalo

zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu súdu. Je totiž nesporné,
že hlavným (a fakticky jediným) žalobným bodom vo veci bolo to, že pozastavenie vyplávania finančného
príspevkužalobcovizarok2019nemohlobyťuskutočnenénatomprávnomzáklade,žejeprotižalobcovi
(ministerstvom) vedené konanie o jeho vyradení zo siete škôl a školských zariadení. Predmetnú
právnu otázku posúdil správny súd správne (k tomu pozri body 63 a 64 vyššie, resp. body 29 až 31

napadnutého rozsudku) a svoje súvisiace právne závery aj primerane odôvodnil. Proti týmto záverom
sťažovateľ vo svojej podstate kasačnou sťažnosťou nebrojil, ale viac-menej len replikoval svoju skoršiu
argumentáciu prezentovanú pred správnym súdom, keď táto sa naviac do veľkej miery týkala okolností,
ktoré žalobca v správnej žalobe ani nenamietal a z vecného hľadiska presahovali rámec dôvodov
uvedených priamo v napadnutom opatrení (k tomu pozri bod 73). Prípadné pochybenie správneho

súdu v rámci vysporiadania sa s týmito námietkami alebo ich odôvodnenie v okolnostiach súdenej
veci nespôsobili nezákonnosť napadnutého rozsudku. Z týchto dôvodov potom kasačný súd kasačnú
sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol (výrok II tohto rozsudku).

61. 75. V kontexte návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti Najvyšší

správny súd uvádza, že okolnosti, ktoré sťažovateľ v tomto návrhu formuloval, neboli spôsobilé
vyvolať pozitívny výrok súdu vo veci (výrok I tohto rozsudku). Z odôvodnenia návrhu na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ o uvedené žiadal práve v súvislosti s tými
bodmi napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vo vzťahu k nemu formulovali imperatívny režimvyhovenia podanej žiadosti žalobcu - bez ďalšieho - ktoré kasačný súd týmto rozsudkom modifikoval
(k tomu pozri tento rozsudok vyššie - body 71 až 74). Práve v tejto súvislosti kasačný súd dopĺňa,
že zrušením napadnutého opatrenia bola vec vrátená na ďalšie konanie žalovanému, ktorému vznikla

povinnosť sa riadne vysporiadať so súvisiacou žiadosťou žalobcu. Samotným zrušením napadnutého
opatrenia a vrátením veci na ďalšie konanie sťažovateľovi, tomuto vznikla „len“ povinnosť vo veci
ďalej konať. Priamo z výroku rozhodnutia správneho súdu, resp. výlučne v priamej spojitosti s ním,
sťažovateľovi bezprostredne povinnosť plniť vo vzťahu k žalobcovi finančný príspevok za rok 2019 -
nevznikla. Na vlastný výrok rozsudku správneho súdu sa teda bez ďalšieho neviaže vznik žiadneho

konkrétneho hmotnoprávneho peňažného nároku, ktorý by vyvolával potrebu úpravy takto vzniknutého
právneho stavu v podobe vyhovenia návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku jeho kasačnej
sťažnosti. Dočasné riešenie vzniknutej právnej situácie vyhovujúcim výrokom - a to aj keby na uvedené
boli splnené zákonné dôvody - nebolo relevantné aj vzhľadom na to, že kasačnému súdu bola vec
správnym súdom predložená na rozhodnutie dňa 03.11.2025, pričom tento už vo veci samej rozhodol
dňa 22.01.2026, čím vo svojej podstate aj materiálne odpadla potreba nevyhnutnosti dočasnej regulácie

súvisiaceho právneho vzťahu.

62. Kasačný súd sa v tejto veci s vyššie uvedenými právnymi závermi stotožňuje, považuje ich za
správne a nezistil dôvody, pre ktoré by sa od nich bolo potrebné odchýliť.

63. Kasačný súd na záver uvádza, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok
správneho súdu považuje vo výroku za vecne správny. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa §
461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

64. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods.

1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Kasačnú sťažnosť podal žalovaný, ktorý však v konaní úspech
nemal. Úspešným účastníkom konania v rámci tohto kasačného konania bol žalobca, ktorému potom
patrí aj náhrada trov kasačného konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

65. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere

hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.