Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Stk/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106173
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0823106173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., v právnej veci žalobcu: Urbárske pozemkové spoločenstvo Vikartovce, so sídlom Hlavná
315/88, 059 19 Vikartovce, IČO: 17 149 550, právne zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Lukáč, so
sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42 421 152, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s. 6854/2023-770, č. 15416/2023 zo dňa 13.
júla 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.

2S/17/2023-88 zo dňa 16. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
2S/17/2023-88 zo dňa 16. apríla 2025 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č.s. 6854/2023-770, č.
15416/2023 zo dňa 13. júla 2023 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia rozhodnutím č. 4509/2023-2002-8 zo dňa 13. apríla 2023
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 113/2018
Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z.
o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z.
z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o dreve“) v znení účinnom do 31.
mája 2025 pokutu 11.000,- EUR za štyri iné správne delikty podľa § 17 ods. 1 písm. a), c) a e) zákona

o dreve, ktorých sa mal žalobca dopustiť.
2. Žalovaný rozhodnutím č.s. 6854/2023-770, č. 15416/2023 zo dňa 13. júla 2023 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že upravil skutok obsiahnutý v bode I. výroku
prvostupňového rozhodnutia, vypustil nadväzujúcu časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a vo
zvyšku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Prvostupňovým rozhodnutím, v spojení s rozhodnutím žalovaného, tak bola žalobcovi uložená pokuta
11.000,- EUR:

· I. za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025,
ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako hospodársky subjekt v roku 2020 uviedol na vnútorný trh drevo v
objeme 70,71 m3 v rozpore s § 23 ods. 8 písm. a) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „zákon o lesoch“) v znení účinnom od 1. januára 2020 do 31. mája 2025, keďžeako obhospodarovateľ lesných pozemkov v zmysle § 2 písm. p) zákona o lesoch nachádzajúcich sa
na lesnom poľnohospodárskom celku (ďalej len „LHC“) SPIČ, BYSTRÉ, lesnom celku (ďalej len „LC“)
OSTATNÉ LESY NA LHC SPIŠSKÉ BYSTRÉ v mesiaci október 2020 nevykonal ohlásenie náhodnej

ťažby v objeme 70,71 m3 príslušnému orgánu do siedmich dní odo dňa zistenia dôvodu vzniku náhodnej
ťažby v jednotke priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“ alebo „dielec“) 425a01 na objem 70,71
m3drevinysmrek,pričomvJPRL425a01užod30.januára2020do27.júla2020vykonávalohlasovanie
dôvodov vzniku náhodných ťažieb v zmysle § 23 ods. 8 písm. a) zákona o lesoch v znení účinnom od 1.
januára2020do31.mája2025,novlesnejhospodárskejevidencii(ďalejlen„LHE“)preJPRL425a01bol

v evidencii ťažby drevín a holín zaevidovaný dôvod vzniku na náhodnú ťažbu prvým zápisom v mesiaci
október 2020 na objem 60 m3 dreviny smrek, ako škodlivý činiteľ bol uvedený lykožrút smrekový a
druhým zápisom v danom období na objem 30 m3 dreviny smrek, ako škodlivý činiteľ bol uvedený vietor,
teda odhadnutý objem náhodnej ťažby v mesiaci október 2020 bol v objeme 90 m3, pričom náhodná
ťažba bola vykonaná v objeme 70,71 m3 na základe povolenia vydaného na obdobie 20. júla 2020 do
31. decembra 2020 na celkový objem 230 m3 dreviny smrek, táto ťažba bola v LHE v evidencii ťažby

dreva a holín zaevidovaná v mesiaci október 2020 dvoma zápismi (lykožrút, vyťažený objem 40,71 m3
a vietor, vyťažený objem 30 m3), no žalobca príslušnému orgánu nahlásil dôvod vzniku predmetných
náhodných ťažieb v JPRL 425a01 za mesiac október v informačnom systéme lesného hospodárstva
(ďalej len „ISLH“) až 23. novembra 2020 (prvé hlásenie - lykožrút smrekový, drevina smrek, odhadnutý
objem70m3,druhéhlásenie-lykožrútsmrekový,drevinasmrek,odhadnutýobjem20m3,tretiehlásenie

- vietor, drevina smrek, odhadnutý objem 30 m3, štvrté hlásenie - vietor, drevina smrek, odhadnutý objem
40 m3), teda príslušnému orgánu nevykonal nahlásenie dôvodu vzniku náhodnej ťažby do siedmich dní,
keď boli dôvody zistené, ale až po vykonaní ťažby, čím objem 70,71 m3 dreviny smrek bol vyťažený v
rozpore s § 23 ods. 8 písm. a) zákona o lesoch v znení účinnom od 1. januára 2020 do 31. mája 2025
a následne bol tento objem dreva uvedený predajom na vnútorný trh,

· II. za iný správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve v znení účinnom do 31.
mája 2025, ktorého sa žalobca, ako hospodársky subjekt, dopustil tým, že v presne neurčitej dobe
roku 2020 a roku 2021 uviedol na vnútorný trh drevo v celkovom objeme 248,02 m3 v rozpore s § 23
ods. 10 zákona o lesoch v znení účinnom od 1. januára 2020 do 31. mája 2025, keďže žalobca a)
v JPRL č. 425a01 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 - december 2020

náhodnú ťažbu dreva v objeme 71,39 m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci
november 2020, b) v JPRL č. 429_11 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 -
december 2020 náhodnú ťažbu dreva v objeme 25,88 m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a
holín v mesiaci november 2020, c) v JPRL č. 469 _00 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch
november 2020 - december 2020 náhodnú ťažbu dreva v objeme 20 m3, ktorú zaevidoval v LHE v

evidencii ťažieb a holín v mesiaci november, d) v JPRL č. 483_10 vykonal v presne neurčenej dobe v
mesiacoch november 2020 - december 2020 náhodnú ťažbu dreva v objeme 79,82 m3, ktorú zaevidoval
v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci november 2020, e) v JPRL č. 486_ 20 vykonal v presne
neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 - december 2020 náhodnú ťažbu dreva v objeme 20
m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci november 2020, f) v JPRL č. 491_

10 vykonal v presne neurčenej dobe v mesiacoch november 2020 - december 2020 náhodnú ťažbu
dreva v objeme 30,93 m3, ktorú zaevidoval v LHE v evidencii ťažieb a holín v mesiaci november 2020,
pričom vo všetkých vyššie uvedených prípadoch dôvod vzniku náhodnej ťažby bol ohlásený dňa 23.
novembra 2020 orgánu štátnej správy lesného hospodárstva prostredníctvom ISLH, teda k náhodnej
ťažbe došlo pred uplynutím desaťdňovej lehoty od doručenia ohlásenia o náhodnej ťažbe orgánu štátnej

správy lesného hospodárstva, pričom žalobca nedisponoval súhlasom orgánu štátnej správy lesného
hospodárstva na vykonanie nahlásenej náhodnej ťažby pred uplynutím zákonnej desaťdňovej lehoty,
teda nedodržal zákonnú lehotu na vykonanie náhodnej ťažby od jej nahlásenia po realizáciu a následne
bol tento objem vyťaženého dreva uvedený predajom na vnútorný trh;
· III. za iný správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. e) zákona o dreve v znení účinnom do 31.

mája 2025, ktorého sa žalobca ako hospodársky subjekt dopustil tým, že v rámci svojej činnosti, t. j.
pri uvádzaní dreva na trh v období od 13. januára 2020 do 16. decembra 2020 opakovane vystavil
prepravcom dreva a výrobkov z dreva neúplné doklady, ktoré sprevádzali prepravu dreva a výrobkov
z dreva, a ktoré mali slúžiť prepravcom dreva a výrobkov z dreva ako nezameniteľne identifikované
doklady o pôvode prepravovaného dreva a výrobkov z dreva, čím došlo zo strany účastníka konania k

vystaveniu dokladov v rozpore s § 3 ods. 4 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025;
· IV. za iný správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve v znení účinnom do 31.
mája 2025, ktorého sa účastník konania ako hospodársky subjekt dopustil tým, že si neplnil povinnostiuvedené v ustanovení § 4 ods. 1 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025 v súvislosti s
vystavovaním nezameniteľne identifikovateľných dokladov.
4. K skutku I žalovaný uviedol, že podľa § 23 ods. 7 zákona o lesoch v znení účinnom do 31. mája 2025

je žalobca povinný vznik dôvodu na náhodnú ťažbu ako obhospodarovateľ lesa ohlásiť do siedmich dní.
Žalobca si pritom zmluvne dohodol s prevádzkovateľom systému WebLes, že prostredníctvom tohto
bude dochádzať k ohlasovaniu vzniku dôvodu náhodnej ťažby príslušnému štátnemu orgánu. Týmto
preniesol plnenie zákonných povinností na inú osobu. Hoci žalobca preukázal snahu v systéme WebLes
nahlásiť dôvod náhodnej ťažby, tento nebol v ISLH nahlásený tak, ako v súlade s § 23 ods. 7 zákona

o lesoch mal byť. Prípadný nedostatok na strane systému WebLes ide tak podľa žalovaného na vrub
žalobcu a nezbavuje ho povinnosti za porušenie zákona. V tejto časti nebolo možné aplikovať materiálny
korektív,atozdôvodu,žežalobcaakoprávnickáosobanesiezasprávnydeliktobjektívnuzodpovednosť
- bez ohľadu na zavinenie. Túto okolnosť preto žalovaný a prvostupňový orgán zohľadnili len v rámci
zákonompovolenejmieryvoľnejúvahypriukladanísankcie,keďuložiližalobcovipokutunadolnejhranici
zákonnej sadzby. Tým bola zohľadnená závažnosť protiprávneho konania a jeho následky.

5. K skutku II žalovaný uviedol, že žalobca svoje porušenie zákona značne zľahčuje. Ak žalobca tvrdil,
že ustanovenie § 23 ods. 10 zákona o lesoch mohol porušiť len vtedy, ak by náhodnú ťažbu vykonal bez
ohlásenia alebo napriek tomu, že po vykonaní ohlásenia bola ťažba zakázaná, tak sa podľa žalovaného
mýli. Lehota, počas ktorej nemôže žalobca vykonať ťažbu, odo dňa ohlásenia, je podľa žalovaného
striktne zákonom určená. 10-dňová lehota, po uplynutí ktorej možno vykonať náhodnú ťažbu, slúži podľa

žalovaného na to, aby príslušný orgán v teréne zistil, či sa skutočne jedná o náhodnú ťažbu a či ide o
náhodnú ťažbu v rozsahu a na ploche uvedenej v ohlásení - ide o prevenciu pred vykonaním nelegálnej
ťažby. Túto zákonnú povinnosť, vykonaním náhodnej ťažby pred uplynutím zákonnej lehoty, žalobca
podľa názoru žalovaného porušil.
6.KskutkuIIIaIVžalovanýuviedol,žev§3ods.4zákonaodrevevzneníúčinnomod1.januára2020sú

vymedzené náležitosti dokladov, ktoré žalobca ako obhospodarovateľ lesa vystavuje prepravcovi dreva.
Žalobca pritom vystavil doklady, ktoré neobsahovali údaj o čase prepravy a v niektorých prípadoch o
druhu dreviny. Podľa žalovaného nejde len o formálne pochybenia. Účelom týchto údajov je zamedziť
opakovanému použitiu toho istého dokladu na prepravu dreva, aby sa zamedzilo uvádzaniu nelegálne
vyťaženého dreva na trh. Ak žalobca tvrdil, že používal neúplné tlačivo, ktoré neobsahovalo kolónku

o čase prepravy, podľa názoru žalovaného bolo povinnosťou žalobcu vydať riadny doklad, pričom
neznalosť zákona žalobcu neospravedlňuje. Ak žalobca namietal, že svojím systémom číslovania
súhlasov neporušil systém náležitej starostlivosti, žalovaný dodal, že tento porušil tým, že vydával také
doklady na prepravu dreva, ktoré neobsahovali všetky zákonom o dreve vyžadované náležitosti, hoci to
vo svojom systéme náležitej starostlivosti uviedol.

7. Žalovaný dodal, že zákon o dreve neobsahuje žiadne liberačné dôvody, pričom pokuta bola uložená
po zohľadnení všetkých okolností, v rámci zákonnej sadzby a na jej dolnej hranici.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie

žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
9. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného
skutkového stavu, keď uvádza, že v mesiaci október 2020 bola vykonaná v JPRL 425a01 náhodná ťažba
drevinyvcelkovomobjeme70,71m3,atonazákladepísomnéhosúhlasuodbornéholesnéhohospodára
č. 5/7/2020/219. Vychádzal pritom z LHE z evidencie ťažby drevín a holín za október 2020. Na základe

porastovej karty je zjavné, že v mesiaci október bola vykonaná náhodná ťažba v objeme 70,71 m3. Táto
spracovaná náhodná ťažba evidovaná v softvérovej aplikácii WebLes pochádza z odhadnutej náhodnej
ťažby, ktorá bola zaevidovaná v LHE ohlásením cez výrobno-mzdový lístok zo dňa 6. októbra 2020 o
15.34 hod. na celkový objem 70 m3. Náhodná ťažba vykonaná v rozsahu 0,71 m3 je v aplikácii WebLes
s dátumom evidencie ťažby 31. októbra 2020, avšak s dátumom vzniku dôvodu náhodnej ťažby 27. júla

2020. Tento posledný objem z júla 2020 nepodliehal ohláseniu náhodnej ťažby podľa § 23 ods. 8 písm.
a) zákona o lesoch. Žalovaný nemal vychádzať len z údajov obsiahnutých v porastovej karte, ale aj z
údajov popisujúcich reálne vykonané činnosti v aplikácii WebLes a z výrobno-mzdového dokladu LF41,
ktoré sú vedené na dennej, resp. týždennej báze. Porastová karta je vedená len na mesačnej báze.
10.Žalobcanavrhol,žetútovadumožnozohľadniťvsprávnomsúdnomkonanítiežuplatnenímpeňažnej

moderácie.
11. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/17/2023-88 zo dňa 16.
apríla 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu zamietol.12. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z
nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu. Z administratívneho spisu mal správny súd
za preukázané, že v JPRL 425a na LHC Spišské Bystré žalobca nahlásil dňa 23. novembra 2020

štyri dôvody náhodnej ťažby. Z evidencie ťažby dreva a holín - 47/155 v JPRL 425a predloženej
žalobcom inšpekcii v programe WebLes vyplýva, že v mesiaci október 2020 bola zaevidovaná náhodná
ťažba v celkovom objeme 70,71 m3. Toto bolo preukázané najmä protokolom z inšpekcie a v ňom
uvedenými dôkazmi a dôkazmi predloženými žalobcom. Správny súd zdôraznil, že tieto zistenia žalobca
v administratívnom konaní nenamietal. Zo žalobcom predloženej tabuľky ID: 30668 vyplýva, že v

systéme WebLes malo dôjsť dňa 6. októbra 2020 k zaevidovaniu odhadnutého objemu náhodnej ťažby
celkovo 70 m3 dvoma hláseniami. Obe boli prijaté do ISLH až dňa 23. novembra 2020. Žalobca pritom
predložil stanovisko spoločnosti Foresta SK, a.s. o poskytnutí plnej súčinnosti pri poskytovaní údajov
z informačného systému WebLes. Správne orgány pritom reagovali na túto námietku tým, že bolo
povinnosťou žalobcu zabezpečiť ohlásenie riadne a včas.
13. Podľa názoru správneho súdu správne orgány nepochybili, keď vychádzali z údajov uvedených

v LHE, ktorá poskytuje záväzné informácie o činnostiach vykonaných v lese (§ 44 ods. 1 zákona
o lesoch). Keďže do LHE sa eviduje vykonaná ťažba v danom mesiaci súhrnne, žalobca zapísal
túto jediným súhrnným zápisom v objeme 70,71 m3 v mesiaci október. Podklady pritom slúžia len
pre obhospodarovateľa, je ich možné meniť do momentu zapísania do LHE. Pre správne orgány
sú relevantné údaje práve v LHE. Preto príslušné orgány nemohli vychádzať z priebežne žalobcom

zbieraných interných údajov, ale len z oficiálnej evidencie. Ak žalobca namietal, že porastová karta
- ťažba dreva a holiny nie je postačujúcim dôkazom, toto správny súd neuznal za dôvodné. A to s
odkazom na § 44 ods. 1 zákona o lesoch v spojení s § 9 ods. 1 písm. a) bod 1 vyhlášky Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej
evidencii.

14. K žiadosti o peňažnú moderáciu správny súd uviedol, že v predmetnom prípade je aplikovateľná len
sankčná moderácia. Žalobca pritom neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal dôvody pre jej
aplikáciu podľa § 198 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Uloženú pokutu považoval správny súd za náležite odôvodnenú a primeranú. Žalobca
pritom nepreukázal ani jej likvidačný charakter. Preto správny súd nezistil dôvody na jej aplikáciu.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
15. Proti napadnutému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca - sťažovateľ z dôvodov podľa § 440
ods. 1 písm. f) a g) SSP. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie
konanie.

16.Podľanázorusťažovateľasprávnysúdpochybil,keďnáležitenepreskúmalaplikáciutrestnoprávnych
zásad na prípad sťažovateľa, najmä otázku materiálnych znakov deliktu, zákazu objektívnej
zodpovednosti mimo zákonného rámca, potrebu posúdenia miery zavinenia a subjektívneho vzťahu
páchateľa k porušeniu povinnosti a zásadu v pochybnostiach v prospech páchateľa.
17. Správny súd najmä nepreskúmal otázku absencie zavinenia, keď sťažovateľ predložil výstupy zo

systému WebLes. Sťažovateľ sa s primeranou odbornou starostlivosťou spoliehal na to, že tento systém
evidencie a komunikácie so štátnymi orgánmi riadne funguje. Správny súd túto okolnosť skúmal len v
medziachtoho,žetakétodôkazymoholsťažovateľpredložiťvadministratívnomkonaní,čímodmietolich
dôkaznú silu len z formálneho dôvodu. Išlo pritom o dôkazy vyvracajúce zákonné podmienky uloženej
sankcie - neexistenciu materiálneho znaku deliktu.

18. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že 1. júna 2025 došlo k zásadnej revízii zákona o lesoch, pričom
v § 23 ods. 7 a 8 zákona o lesoch bola zrušená povinnosť obhospodarovateľa lesa ohlasovať vznik
náhodnej/asanačnej ťažby v prípadoch, kde objem ťažby nepresahuje 5 % zásoby porastu podľa § 23
ods. 7 písm. c) zákona o lesoch. Objem dreva vyťažený v októbri 2020 nedosahuje 5% z dotknutej
zásoby porastu lesa. Zákonodarca teda sám uznal, že konanie sťažovateľa v spornej časti nemá byť

sankcionované, čo má byť zohľadnené minimálne vo výške sankcie. Správny súd túto zmenu právnej
úpravy opomenul.
19. Následne sťažovateľ poukázal na vady procesného postupu, keď protokol z inšpekcie bol doručený
až takmer 3 mesiace po jeho vyhotovení, nezohľadnenie námietok sťažovateľa vo vyjadrení k začatiu
správneho konania a aj skutočnosť, že žalovaný v časti menil prvostupňové rozhodnutie, keď toto

vychádzalo v časti z nesprávneho zistenia skutkového stavu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je
podľa sťažovateľa tiež nedostatočné, keď obsahuje len zopakovanie argumentácie žalovaného.
20. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj žalovaný, ktorý kasačnú sťažnosť považoval za nedôvodnú
a napadnutý rozsudok za vecne správny. K zmene právnej úpravy žalovaný uviedol, že ide ozaujímavú teoreticko-právnu úvahu, ktorá však nemôže byť dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku.
V civilizovanom právnom štáte totiž legislatívne zmeny sú štandardným javom a reakciou zákonodarcu
na meniace sa spoločenské vzťahy. Je nepodstatné, či zmeny smerujú k sprísneniu alebo uvoľneniu

regulácie, keďže takáto zmena nie je dôvodom na revíziu súdnych rozhodnutí reflektujúcich právnu
úpravu v minulosti. Podľa žalovaného je otázne, či by sťažovateľ argumentoval legislatívnymi úpravami
aj v prípade, keby tieto zhoršovali jeho postavenie. Optikou sťažovateľa by totiž mohli byť rozhodnutia
zmenené aj v prípade, ak by malo dôjsť k ukladaniu prísnejších sankcií. Zohľadnenie zmien právnej
úpravy nie je prípustné podľa názoru žalovaného s odkazom na princíp materiálneho právneho štátu

podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

IV. Posúdenie kasačného súdu
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“),
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s

konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
22. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v predmetnej veci ide o vec správneho trestania podľa § 194
ods. 1 SSP, čo je medzi účastníkmi kasačného konania nesporné. V kasačnom konaní, obdobne ako
v správnom súdnom konaní, tak platí, že v týchto veciach kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými
bodmi v zákonom uvedených prípadoch, medzi inými aj v prípade, ak ide o otázku správnosti aplikácie

základných zásad trestného konania, ktoré je potrebné použiť a základných zásad ukladania trestov
[§ 453 ods. 2 v spojení s § 195 písm. c) a d) SSP]. Jednou zo základných zásad trestného práva,
ktorá sa vzťahuje aj na správne trestanie, je ústavne zakotvená zásada, podľa ktorej sa trestnosť činu
posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, s výnimkou situácie,
ak je neskorší zákon pre páchateľa priaznivejší (čl. 50 ods. 6 Ústavy). Inými slovami, podstatou tejto

zásady je aj požiadavka, aby sa trest/sankcia ukladali a samotná trestnosť činu posudzovala (v prípade
ich zmeny v čase v priebehu rozhodovania o správnom delikte) podľa právnej úpravy najvýhodnejšej pre
páchateľa (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Asan/9/2020
zo dňa 25. augusta 2022).
23. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu,

ak a) uvedie na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva v rozpore s osobitnými predpismi.
24. Podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025 orgán dozoru uloží
za iný správny delikt podľa a) odseku 1 písm. a) pokutu od 10 000 eur do 200 000 eur a rozhodne o
prepadnutí dreva a výrobkov z dreva do vlastníctva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 4.
25. Podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve v znení účinnom od 1. júna 2025 orgán dozoru uloží za

iný správny delikt podľa odseku 1 písm. a) pokutu od 1 000 eur do 200 000 eur a rozhodne o prepadnutí
dreva a výrobkov z dreva do vlastníctva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 4.
26. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci došlo v kasačnom konaní k viacpočetným zmenám
právnej úpravy, ktoré môžu mať dopad na právne postavenie sťažovateľa v súvislosti so správnymi
deliktmi, ktoré sankcionoval žalovaný. Jednak ide o zmenu právnej úpravy sankcionovaných povinností

(§23ods.7zákonaolesochvzneníúčinnomod1.júna2025,bod35tohtorozsudku),aleajozmiernenie
sankcií za zistené správne delikty [§ 17 ods. 5 písm. a) a b) zákona o dreve v znení účinnom od 1.
júna 2025].
27. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy je správny
súdpovinnýchzohľadniťzmenuprávnejúpravyvprospechpáchateľasprávnehodeliktuajvtedy,akknej

dôjde v nadväzujúcom správnom súdnom konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Asan 2/2019 zo dňa 5. novembra 2019, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
súdov Slovenskej republiky ako R 20/2021). Z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/2/2022 zo dňa 11. februára 2026 (bod 55) a z jemu predchádzajúceho
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-544/23 zo dňa 1. augusta 2025 tiež vyplýva, že aj

kasačný súd je povinný zohľadniť zmenu v právnej úprave v prospech páchateľa správneho deliktu, ku
ktorej došlo v kasačnom konaní, ak (i) ide o vec správneho trestania a (ii) v predmetnej veci dochádza
k vykonávaniu práva Európskej únie.
28. Ako už kasačný súd uviedol vyššie, v predmetnej veci nie je sporné, že ide o vec správneho trestania.
V tejto veci bol sťažovateľ žalovaným sankcionovaný za porušenie jeho povinností ako hospodárskeho

subjektu podľa čl. 2 písm. c) a čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20.
októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a
výrobky z dreva (ďalej len „Nariadenie o dreve“), pričom kontrolný a sankčný mechanizmus sú členské
štáty Európskej únie povinné vytvárať v intenciách právneho základu obsiahnutého v čl. 10 ods. 1 anasl. a čl. 19 ods. 1 a nasl. Nariadenia o dreve. Sankcionovaním sťažovateľa v predmetnej veci a
nadväzujúcim súdnym prieskumom v správnom súdnictve preto nepochybne dochádza k vykonávaniu
práva Európskej únie. Preto je aj kasačný súd povinný zosúladiť výklad čl. 50 ods.6 Ústavy so Súdnym

dvorom Európskej únie komunikovaným výkladom čl. 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.
29. S ohľadom na už uvedené kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci bola sťažovateľovi ukladaná
sankcia celkovo za štyri iné správne delikty, a to za použitia absorpčnej zásady, aplikujúc najprísnejšiu
možnú sankciu podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025.
Sťažovateľovi bola pritom uložená sankcia na dolnej hranici zákonom určenej sadzby (11.000,- EUR),

keď žalovaný zohľadnil nielen povahu samotných skutkov, ale aj mieru zavinenia (k prvému skutku
došlo bez zavinenia na strane sťažovateľa), limitované následky protiprávneho konania a súčinnosť
sťažovateľa. Počas kasačného konania nadobudla účinnosť právna úprava, ktorou sa v podstatnej
mierne znížila dolná hranica sadzby pokuty, ktorá môže byť v predmetnej veci uložená - a to z pôvodných
10.000,- EUR na 1.000,- EUR [§ 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve v znení účinnom od 1. júna 2025].
Zákonodarca tak podstatne zmenil svoj náhľad na sankcionovanie porušenia zistených povinností, čo

sa prejavilo najmä v znížení dolnej sadzby sankcie - pokuty. Nová právna úprava účinná od 1. júna
2025 nepochybne predstavuje pre sťažovateľa pozitívnejšiu právnu úpravu, keď pri uplatnení rovnakej
logiky žalovaného a jeho prístupu k odôvodneniu sankcie na dolnej hranici zákonnej sadzby nemožno
rozumne vylúčiť, že sťažovateľovi by za aktuálne platnej právnej úpravy bola uložená nižšia sankcia (v
rozpätí od 1.000,- do 11.000,- EUR).

30. Právna úprava sankcie v znení účinnom od 1. júna 2025, ktorá nadobudla účinnosť v kasačnom
konaní, tak predstavuje pre sťažovateľa potenciálne priaznivejšiu úpravu, a je preto potrebné, aby sa
správne orgány so zmenou právnej úpravy v ďalšom konaní náležite vysporiadali. Preto kasačný súd
kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyhovel.
31. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu,

ak a) uvedie na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva v rozpore s osobitnými predpismi.
32.Podľa§23ods.7písm.a)zákonaolesochvzneníúčinnomdo31.mája2025obhospodarovateľlesa
je povinný ohlásiť dôvod vzniku náhodnej ťažby do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že vznikli dôvody na
náhodnú ťažbu, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku, orgánu štátnej správy lesného hospodárstva,
ak a) odhadnutý objem dreva z náhodnej ťažby počas platnosti programu starostlivosti o lesy alebo

projektu starostlivosti o lesný pozemok presiahne 15 % zásoby porastu uvedenej v opise porastu [§ 40
ods. 2 písm. b)].
33.Podľa§23ods.8písm.a)zákonaolesochvzneníúčinnomdo31.mája2025obhospodarovateľlesa
je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva ohlásiť do siedmych dní vznik každej náhodnej
ťažby a) po presiahnutí objemu dreva z náhodnej ťažby odhadnutého podľa odseku 7 písm. a).

34. Podľa § 23 ods. 7 zákona o lesoch v znení účinnom od 1. júna 2025 obhospodarovateľ lesa je
povinný zabezpečiť zaevidovanie dôvodu vzniku asanačnej ťažby v lesnej hospodárskej evidencii (§
44) do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že vznikli dôvody na asanačnú ťažbu, najneskôr však do 30
dní od ich vzniku, a v tejto lehote ohlásiť dôvod vzniku asanačnej ťažby orgánu štátnej správy lesného
hospodárstva, ak

a) odhadnutý objem dreva, ktorý je dôvodom vzniku asanačnej ťažby, a celkový objem asanačnej ťažby
presiahnu 15 % zásoby porastu uvedenej v opise porastu [§ 40 ods. 2 písm. b)],
b) odhadnutý objem dreva, ktorý je dôvodom vzniku asanačnej ťažby, celkový objem vykonanej
úmyselnej ťažby a celkový objem asanačnej ťažby presiahnu 30 % zásoby porastu uvedenej v opise
porastu; tým nie je dotknuté ustanovenie písmena a),

c) bol pre porast ohlásený dôvod vzniku asanačnej ťažby podľa písmena a) alebo písmena b) a
odhadnutý objem dreva, ktorý je dôvodom vzniku ďalšej asanačnej ťažby, jednorazovo presiahne 5 %
zásoby porastu uvedenej v opise porastu alebo
d) asanačná ťažba sa má vykonať na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,3 hektára.
35. Neuniklo tiež pozornosti kasačného súdu, že sťažovateľ bol sankcionovaný v skutku I. za spáchanie

deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, ktorého sa mal dopustiť tým, že neohlásil náhodnú/
asanačnú ťažbu v zistených rozsahoch v súlade s § 23 ods. 8 písm. a) v spojení s ods. 7 písm. a) zákona
o lesoch v znení účinnom do 31. marca 2025, čím tieto povinnosti aj porušil. V tomto smere je relevantné,
že s účinnosťou od 1. júna 2025 došlo k zásadnej zmene sankcionovanej povinnosti, keď zákonodarca
podstatne rozšíril situácie, v ktorých asanačná ťažba nepodlieha ohláseniu príslušnému orgánu (§ 23

ods. 7 zákona o lesoch v znení účinnom od 1. júna 2025). Bude preto úlohou žalovaného tiež posúdiť, či
aj táto zmena právnej úpravy nie je pre sťažovateľa priaznivejšia - teda či aplikujúc na prípad sťažovateľa
§ 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve v spojení s § 23 ods. 7 zákona o lesoch v znení účinnom od 1. júna
2025 nedôjde k úplnému oslobodeniu sťažovateľa spod prvého skutku (keďže takýto skutok už nie jeďalej zákonodarcom považovaný za protiprávny), alebo k jeho podstatnej zmene (posúdeniu niektorých
jednotlivých ťažieb označených žalovaným ako zákonných). Uvedená zmena musí mať pritom takú
povahu, že odráža zmenu postoja k trestnoprávnej kvalifikácii daného skutku (rozhodnutie Súdneho

dvora Európskej únie vo veci C-544/23 zo dňa 1. augusta 2025).
36. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti namietal, že z požiadaviek materiálneho
právneho štátu vyplýva, že prípad sťažovateľa možno posudzovať len podľa právnej úpravy platnej a
účinnej v čase rozhodovania správnych orgánov a že voči sťažovateľovi by v opačnom prípade bolo
možné uplatniť aj prípadne negatívne zmeny právnej úpravy, kasačný súd sa s touto argumentáciou

nestotožnil.
37. Dáva pritom do pozornosti, že čl. 50 ods. 6 Ústavy a čl. 49 ods. 1 Charty základných práv
Európskej únie sú pomerne jasné v tom, že sú aplikovateľné len vo veciach správneho trestania a
umožňujú aplikovať len pozitívnu retroaktivitu. Teda platí, že skutok sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa právnej úpravy platnej v čase spáchania správneho deliktu s výnimkou prípadu, ak by neskoršia
právna úprava bola pre páchateľa priaznivejšia. Filozofickou podstatou tohto princípu, zakladajúcou

sa na prezumpcii racionálneho zákonodarcu, je, že zmena právnej úpravy v prospech páchateľa
správneho deliktu nastáva vtedy, ak zákonodarca zváži a v zmene právnej úpravy manifestuje, že
určité správanie už nepovažuje za spoločensky nebezpečné, alebo vo forme úpravy trestnej sadzby
zníži vnímanie jeho spoločenskej nebezpečnosti. Za tohto stavu nemožno akceptovať, aby osoba v
procesnom postupe správneho trestania bola sankcionovaná za skutky, ktoré už nová právna úprava

nepovažuje za protiprávne, alebo vyššou sankciou, hoci nová právna úprava predpokladá nižšiu.
Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie uvedenej vyššie pritom platí,
že za proces posudzovania sankcionovateľnosti správneho deliktu a ukladania trestu zaň nemožno
považovať len samotné konanie o správnom delikte, ale aj nadväzujúce správne súdne a kasačné
konanie (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-544/23 zo dňa 1. augusta 2025).

38. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu,
ak c) nevedie systém náležitej starostlivosti, neuplatňuje systém náležitej starostlivosti alebo pravidelne
neudržuje a nevyhodnocuje systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1,2, 3 alebo ods. 5.
39. Podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o dreve hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu,
ak e) nevystaví prepravcovi doklady podľa § 3 ods. 4 písm. a) až f) a h), vystaví prepravcovi nesprávne

alebo neúplné doklady podľa § 3 ods. 4 alebo ich neuchováva podľa § 3 ods. 5.
40. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) posledná odrážka Nariadenia o dreve systém náležitej starostlivosti
uvedený v článku 4 ods. 2 obsahuje tieto prvky: a) opatrenia a postupy zabezpečujúce prístup k
informáciámododávkedrevaalebovýrobkovzdreva,ktoréhospodárskysubjektuviedolnatrh:-doklady
alebo iné informácie, ktoré preukazujú súlad takého dreva a výrobkov z dreva s uplatniteľnými právnymi

predpismi;
41. Obiter dictum dáva kasačný súd tiež do pozornosti žalovaného, že jednou zo základných zásad
trestného konania je zásada ne bis in idem (čl. 50 ods. 5 Ústavy a § 2 ods. 8 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov). Podstatou tejto zásady je to, aby tá istá osoba nebola
za ten istý skutok viackrát trestaná. Ide pritom o zásadu, ktorú, resp. dodržanie ktorej musia tak správny

ako aj kasačný súd vo veciach správneho trestania skúmať z úradnej povinnosti (§ 453 ods. 2 v spojení
s § 195 písm. c) a d) SSP).
42. Kasačný súd poukazuje v tomto kontexte na tretí a štvrtý skutok, ktoré sú v predmetnej veci kladené
sťažovateľovi za vinu. V rámci tretieho skutku žalovaný vyčíta sťažovateľovi, že sa dopustil správneho
deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o dreve tým, že v rozhodnom období nevystavil prepravcom

doklady podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025. V rámci štvrtého skutku
žalovaný vyčíta sťažovateľovi, že sa tým istým skutkom (nevystavením dokladov s náležitosťami podľa
§ 3 ods. 4 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025) dopustil aj správneho deliktu podľa § 17
ods. 1 písm. c) zákona o dreve, teda neuplatňovania systému náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1
zákona o dreve v spojení s čl. 6 Nariadenia o dreve. Z čl. 6 ods. 1 písm. a) posledná odrážka Nariadenia

o dreve v spojení s § 3 ods.4 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025 je pritom zrejmé, že
systém náležitej starostlivosti musí vždy obsahovať aj uvedenie vystavovaných dokladov preukazujúcich
súlad dreva uvádzaného na trh s uplatniteľnými právnymi predpismi, pričom takýmto dokladom je podľa
vnútroštátnej právnej úpravy vždy aj doklad podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve v znení účinnom do 31.
mája 2025.

43.Vpredmetnejvecitaknastalasituácia,žeskutkom(vystavenieurčenýchdokladovbezuvedeniačasu
prepravy dreva a niektorých bez uvedenia dreviny), ktorým sťažovateľ porušil jednu právnu povinnosť
(vystaviť doklad s náležitosťami podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025),
sa podľa názoru žalovaného dopustil dvoch správnych deliktov podľa § 17 ods. 1 písm. c) a e) zákona odreve. Z povahy a náležitostí systému náležitej starostlivosti je pritom zrejmé, že predmetným skutkom
(akýmkoľvek nesprávnym vystavením dokladu o preprave dreva) by sa vždy každý hospodársky subjekt
musel dopustiť oboch správnych deliktov. Navyše kasačný súd v tomto kontexte nevidí, a ani žalovaný

vo svojom rozhodnutí neuviedol, aké odlišné spoločenské záujmy chráni v tomto kontexte § 17 ods. 1
písm. c) v spojení s § 3 ods. 4 zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025 a § 17 ods. 1 písm. e) v
spojenís§3ods.4zákonaodrevevzneníúčinnomdo31.mája2025.Javísapreto,žeustanovenie§17
ods. 1 písm. c) zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025 a § 17 ods. 1 písm. e) zákona o dreve
v znení účinnom do 31. mája 2025 môžu byť v pomere špeciality, keď všeobecný § 17 ods. 1 písm. c)

zákona o dreve sankcionuje aj všeobecné neuplatňovanie systému náležitej starostlivosti (okrem iného)
a § 17 ods. 1 písm. e) zákona o dreve ako osobitná skutková podstata týkajúca sa vystavenia chybných
dokladov podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve sankcionuje aj porušenie systému náležitej starostlivosti tým,
že hospodársky subjekt nevystaví prepravcovi doklady podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve. Pokiaľ však
môžu byť správne delikty podľa § 17 ods. 1 písm. c) a e) zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája
2025 vo vzťahu špeciality, sankcionovaním sťažovateľa za oba správne delikty tak žalovaný mohol

porušiť zásadu ne bis in idem. Ide pritom o podstatnú okolnosť, keďže má vplyv na počet spáchaných
správnych deliktov a tým aj na výšku ukladanej sankcie.
44. Vyššie nastolenú právnu otázku žalovaný v ďalšom konaní rovnako posúdi a v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa s ňou náležite vysporiada.

V. Záver
45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že v predmetnej veci
musí zohľadniť zmenu právnej úpravy v prospech páchateľa správneho deliktu - sťažovateľa, a preto
podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) a v spojení s § 453 ods. 2 a § 195 písm. c) a d)
SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.
46. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie, a
vysporiada sa s dopadmi zmeny právnej úpravy na prípad sťažovateľa a zohľadní ich, ak sú na
jeho prospech. A to tak v prípade zmeny právnej úpravy týkajúcej sa sankcionovateľných povinností
sťažovateľa (§ 23 ods. 7 zákona o lesoch v znení účinnom od 1. júna 2025, bližšie bod 35 tohto

rozsudku), ako aj v prípade zmeny právnej úpravy týkajúcej sa zmiernenia sankcií za zistené správne
delikty (§ 17 ods. 5 písm. a) a b) zákona o dreve v znení účinnom od 1. júna 2025; bližšie body 29 a
30 tohto rozsudku). Žalovaný sa tiež vysporiada s právnou otázkou pomeru špeciality medzi správnymi
deliktami podľa § 17 ods. 1 písm. c) a e) zákona o dreve v znení účinnom do 31. mája 2025 (body 42
a 43 tohto rozsudku). Svoje právne závery následne žalovaný náležite odôvodní. Žalovaný je pritom

viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167
ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov
kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.