Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoEk/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204534
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8815204534.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: M. D., nar. XX.X.XXXX,
zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom N. XXXX/XX, XXX XX D. nad U., o vymoženie XX,- eur s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 10Er/459/2015-14 zo

dňa 4.8.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie.

2. Vychádzal zo zistenia, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.2.2015 sa oprávnený domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 84,- eur s príslušenstvom, na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa 29.7.2014, sp. zn. SR 01977/14, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 19.12.2014 a vykonateľnosť dňa 22.12.2014.

3. Súd preskúmal predložené dôkazy a zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy uzatvorenej dňa
6.12.2011, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver oprávneným, pričom na túto zmluvu sa
vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zároveň subsidiárne právny
režim spotrebiteľských zmlúv.

4. Súd sa zaoberal prijateľnosťou rozhodcovskej doložky uzatvorenej samostatne v rozhodcovskej
zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX, ktorú uzatvorili medzi sebou oprávnený a povinný. Táto
zmluva bola podpísaná v ten istý deň ako aj zmluva o úvere. V danom prípade nedošlo k zmene
charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným, tento bol aj naďalej spotrebiteľským. Z celkového
formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) súdu vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ

používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené
pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§
53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a
povinným ako dlžníkom je typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvárala sa vo viacerých prípadoch a
bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. Možnosť povinného neprijať návrh
na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve bola len zdanlivou možnosťou. V prípade rozhodcovskej zmluvy

došlo k dopísaniu osobných údajov povinného, dátumu a miesta podpísania. Takto vypísané tlačivá nie
je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskejzmluvy. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Na základe tejto rozhodcovskej doložky

spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na
riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovská doložka

v znení ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená
právomoc rozhodcovského súdu je neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Týmto je daný
rozpor exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

5. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ CSP) a navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Namietal, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval právny predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní, pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd
skúmať hmotnoprávne predpoklady (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však
skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne

stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní súd ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom. Postupom súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom,

keď súd konštatoval, že nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. On
však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské zmluvy
obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd to
však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP pred prejednaním veci a rozhodnutím

o odvolaní, skúmajúc procesné podmienky (§ 161 CSP), za splnenia ktorých môže vo veci konať a
rozhodnúť a po zistení, že povinný v rámci odvolacieho konania stratil procesnú subjektivitu, dospel k
záveru, že odvolacie konanie je potrebné zastaviť.

8. Odvolací súd z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5D/189/2018, Dnot 143/2018 zo

dňa 14.8.2018 zistil, že povinný dňa X.X.XXXX zomrel. Z obsahu spisu teda vyplýva, že povinný zomrel
v priebehu odvolacieho konania, po podaní odvolania. Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k. 5D/189/2018, Dnot 143/2018 zo dňa 14.8.2018 vyplýva, že konanie o dedičstve bolo zastavené pre
nemajetnosť resp. majetok nepatrnej hodnoty.

9. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným
od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017, ak to

povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP (zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov).

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).

12. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.13. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

14. Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, proti inému než
tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky,,);
podľa ods. 2 rovnakého ust. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

16. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

17. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

18. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek
počas konania. Ak by k strate procesnej subjektivity došlo počas konania, t. j. po začatí konania, v
prípade smrti strany ako fyzickej osoby súd postupuje podľa § 63 CSP a v prípade zániku strany ako
právnickej osoby súd postupuje podľa § 64 CSP. Aj v týchto prípadoch môže dôjsť k zastaveniu konania
(podľa § 63 ods. 1 CSP alebo § 64 druhej vety CSP), a to najmä v prípade, ak strana nemá dedičov

alebo právneho nástupcu.

19. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

20. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

21. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

22. Spôsobilosť na práva a povinnosti fyzickej osoby vzniká narodením a zaniká smrťou. Ustanovenie §
63 CSP upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti, dôjde počas
konania, t. j. v období od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Súd po smrti strany počas konania má po posúdení povahy sporu možnosť len konanie zastaviť alebo
v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní
ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho
(uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/368/2012 z 28.2.2012).

23. Judikatúra zastáva názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa,
resp. poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje
výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom
sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu
samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahu právne nástupníctvo inej osoby,

je potrebné konanie zastaviť podľa ustanovenia § 63 ods. 1 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v
konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomretej strany, teda osoby, ktorú právny poriadok
dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomretého podľa ustanovenia §
470 Občianskeho zákonníka. (pozri Komentár k § 63 ods. 1 CSP, právny portál ASPI).

24. V predmetnej veci povinný v priebehu odvolacieho konania dňa X.X.XXXX zomrel, čím stratil
procesnú subjektivitu a konanie o dedičstve po povinnom bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Osoby,
ktoré prichádzali do úvahy ako dedičia, sa vzhľadom na zastavenie konania o dedičstve po povinnom
pre jeho nemajetnosť dedičmi nestali a podľa výsledku konania o dedičstve na nich neprešla povinnosť,o ktorú v prejednávanej veci ide. Za týchto okolností tak odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené
zákonné podmienky na rozhodnutie o pokračovaní s dedičmi povinného, pričom nedostatok procesnej
subjektivity na strane povinného je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a odvolacie

konanie je potrebné z tohto dôvodu zastaviť.

25. Ak k strate procesnej subjektivity strany dôjde po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, je
súd naďalej vyhláseným rozhodnutím viazaný. Pri riadení sa opísanými úvahami je tak zrejmé, že smrť
povinného v prejednávanej veci spôsobila nemožnosť ďalšieho pokračovania v konaní proti povinnému

a odvolacie konanie preto muselo byť obligatórne zastavené.

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Trovy je teda povinná platiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem
procesné zavinenie sa posudzuje z procesného hľadiska. Uvedený pojem je pritom nevyhnutné vykladať
komplexne. V posudzovanej veci dôvodom zastavenia konania bol nedostatok procesnej subjektivity

strany konania, v dôsledku jej úmrtia v priebehu konania, vo vzťahu ku ktorému nedošlo k procesnému
nástupníctvu. Z toho dôvodu bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania, vo vzťahu medzi
oprávneným, povinným a súdnym exekútorom tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania (porov. pôvodne ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného do 30. júna 2016, podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené) s poukazom na článok
4 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).