Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/2797/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125420201
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125420201.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: LawService Recovery, k.s., so sídlom
Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, v konaní právne zast: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž
223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom St. D. XXXX/
XXX, XXX XX C. E., o vymoženie 250,- EUR a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: JUDr.
Mário Mičák, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 217EX 951/25, o návrhu

povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/2797/2025 dňa 04.03.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 04.03.2026 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol a nepriznal mu nárok na náhradu trov exekučného konania. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 101, § 110 ods. 1 prvá veta a § 112 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

2/ Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal absenciu vykonateľného exekučného titulu
(keďže povinnosť zaplatiť sumu 250 EUR vyplýva len zo zákona) a premlčanie vymáhaného nároku.
Vyšší súdny úradník poukázal na to, že nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania
je spôsobilý exekučný titul, ktorého predpokladom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť (formálna
a materiálna vykonateľnosť). Nestotožnil sa s tvrdením povinného o neexistencii vykonateľného

rozhodnutia, ktoré tvrdenia povinný ani bližšie nespresnil. Vyšší súdny úradník konštatoval, že exekučný
titul bol v prejednávanej veci predložený a je ním uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn. 2OdK/561/2019 zo dňa 11.02.2022. Jeho III. výrokom bol odvolaný správca zaviazaný, aby
poukázal preddavok na úhradu paušálnej odmeny a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených
s výkonom správcovskej činnosti v sume 250 EUR na účet ustanoveného správcu, ktorým je oprávnený.
Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 29.03.2022. Tým bolo vyvrátené tvrdenie povinného, že

uvedená povinnosť vyplýva len zo zákona. S poukazom na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť
povinného, ktorá ho v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie zaťažovala, vyšší súdny úradník
nepovažoval tvrdenie povinného o nespôsobilosti exekučného titulu za relevantné. Ani námietku
premlčania nevyhodnotil ako dôvodnú, pretože na právo priznané exekučným titulom (rozhodnutím
súdu) sa vzťahuje 10-ročná premlčacia doba stanovená § 110 ods. 1 OZ. Nakoľko vykonávané
rozhodnutie súdu nadobudlo vykonateľnosť dňa 29.03.2022 a exekučné konanie sa začalo doručením

návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 27.10.2025, nemohlo dôjsť k uplynutiu 10-ročnej premlčacej
doby. Vzhľadom na to, že povinný nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zánikuvymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší
súdny úradník návrh ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Povinnému,

ktorý žiadal o náhrade trov rozhodnúť v jeho prospech, ako neúspešnému účastníkovi uvedený nárok
nepriznal.

3/ Voči rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej zopakoval, že exekúcia nie je vedená na základe
vykonateľného rozhodnutia, ktorým by mu bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 205,- EUR, ale táto

vyplýva len zo zákona. Vykonávané rozhodnutie je rozhodnutím o zmene správcu, kde povinnosť uhradiť
vymáhanú sumu nie je hlavným predmetom tohto uznesenia a návrhu na zmenu správcu neobsahoval
aj návrh na určenie zaplatenia dlžnej sumy. Nejedná sa o exekučný titul obdobný platobnému rozkazu
alebo rozsudku, ako dôvodí súd. Odôvodnenie rozhodnutia považoval za zmätočné a jednostranne
sa prikláňajúce k tvrdeniam oprávneného. Navrhol ho preto zrušiť a návrhu na zastavenie exekúcie
vyhovieť.

4/ Súd nedoručoval sťažnosť oprávnenému na vyjadrenie, nakoľko v nej povinný uvádzal rovnaké
skutočnosti, ktoré už uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a ku ktorým sa oprávnený vyjadril.
Sťažnosť bude preto oprávnenému doručená spolu s rozhodnutím o sťažnosti.

5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná
a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti
rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia sudca
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil skutkový
stav aj právne otázky, keď dospel k záveru, že v konaní bol predložený spôsobilý exekučný titul a že
neexistuje žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Povinný

svoju sťažnostnú obranu zúžil už len na tvrdenia o absencii vykonateľného rozhodnutia, závery vyššieho
súdneho úradníka o tom, že k premlčaniu nároku nedošlo, sťažnosťou nenapádal. Sudca tak prejednal
sťažnosť a preskúmal rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka v napadnutom rozsahu.

9/ K opakovaným tvrdeniam povinného, že exekúcia nie je vedená na základe vykonateľného

rozhodnutia, pretože povinnosť zaplatiť sumu 250 EUR nevyplýva z výroku rozhodnutia, ale len zo
zákona, sudca (rovnako ako už vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí) konštatuje, že z
uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2OdK/561/2019 zo dňa 11.02.2022, jednoznačne
vyplýva, že III. výrokom bola uložená povinnosť poukázať preddavok na úhradu paušálnej odmeny
a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s výkonom správcovskej činnosti v sume 250 EUR na

účet ustanoveného správcu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2022 a vykonateľnosť
dňa 29.03.2022. Námietka povinného, že povinnosť vyplýva „len zo zákona“, je preto neopodstatnená.
Povinnosť bola výslovne uložená výrokom súdu, ktorý je vykonateľný a záväzný.

10/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je okrem iného vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Zákon nevyžaduje,
aby išlo o rozsudok alebo platobný rozkaz; rozhodujúce je, či id o také rozhodnutie súdu, ktoré
je formálne i materiálne vykonateľné. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje
doložkou vykonateľnosti, pričom predpokladom nadobudnutia vykonateľnosti je doručenie rozhodnutia
a (márne) uplynutie lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku (ak je prípustný). Povinný

netvrdil, že by mu exekučný titul nebol doručený a oprávnený predložil exekučný titul aj s
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť oproti tomu predstavuje vlastnú
realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich
presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jehorozsahu. Predložené rozhodnutie spĺňa všetky zákonné znaky exekučného titulu podľa § 45 ods. 1
Exekučného poriadku. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že adresátom povinnosti je odvolaný správca -
povinný v tomto exekučnom konaní a príjemcom ustanovený správca – oprávnený v tomto exekučnom

konaní a rovnako jednoznačným spôsobom je určená i samotná povinnosť uhradiť peňažnú sumu
(preddavok) vo výške 250 EUR. Povinný v sťažnosti, ani návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili spôsobilosť vykonávaného rozhodnutia.

11/ Skutočnosť, že výrok ukladajúci povinnosť poukázať preddavok novo ustanovenému správcovi

bol súčasťou rozhodovania o zmene správcu, nijako nebráni tomu, aby sa také rozhodnutie stalo
podkladomnavykonanieexekúcie–exekučnýmtitulom.Exekučnýporiadoknerozlišujemedzi„hlavným“
a „vedľajším“ výrokom rozhodnutia; rozhodujúce je, či výrok ukladá povinnosť. Pokiaľ povinný namietal,
že návrh na zmenu správcu neobsahoval návrh na uloženie povinnosti zaplatiť sumu 250 EUR, ide
o tvrdenie relevantné v základnom konaní (v ktorom bolo uznesenie vydané). Ak povinný považoval
uloženú povinnosť za nezákonnú, neprimeranú alebo nesprávnu, mal využiť opravné prostriedky v rámci

tohto konania. Exekučné konanie nie je priestorom na preskúmavanie vecnej správnosti exekučného
titulu ani na dodatočné uplatňovanie námietok, ktoré mohol povinný uplatniť v základnom konaní.

12/ Sudca tak vzhľadom na uvedené konštatuje, že povinný v sťažnosti len opakuje tvrdenia, ktoré už
uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, pričom neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by

mohli viesť k inému právnemu záveru. Vyšší súdny úradník sa s jeho námietkami vysporiadal správne a v
súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené sudca podľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť povinného zamietol
ako nedôvodnú. O trovách sťažnostného konania rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov
nepriznal, keďže oprávnenému nevznikli (nevyjadroval sa k sťažnosti) a povinný nebol v konaní právne
zastúpený, ani úspešný (čo sú podmienky na vznik a náhradu trov v exekučnom konaní).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).