Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/39/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725200942
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5725200942.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej

a členov senátu JUDr. Petry Lackovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, maloletá v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., E. F. G. H. XXXX/XX a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto D., v konaní o návrhu na
zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 28P/88/2025-157 zo
dňa 08.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozhodol, že I. Otec je
povinný prispievať na výživu maloletej A. zvýšeným výživným vo výške 250,- Eur mesačne, splatným
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 28.03.2025. II. Zameškané výživné za
obdobie od 28.03.2025 do 30.09.2025 v sume 919,35 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných
splátkach po 50,- Eur splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok splatnosť celého zameškaného výživného. III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu
Martin, sp. zn. 21C/283/2010 zo dňa 08.03.2011 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú
A.. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa
doručený 28.03.2025, na vyjadrenie otca k predmetnému návrhu, rozsah vykonaného dokazovania a za
aplikácie § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, § 52 CMP

rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že posledná úprava výživného vo vzťahu
k maloletému dieťaťu bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 21C/283/2010 zo dňa
08.03.2011, ktorým bolo manželstvo účastníkov ako rodičov maloletej rozvedené, maloletá A. bola
zverenádoosobnejstarostlivostimatkyaotcovibolauloženápovinnosťprispievaťnajejvýživuvýživným
vo výške 100,- Eur mesačne, zároveň bol upravený aj styk otca s maloletou. Následne sa viedli

viaceré konania o zníženie výživného (sp.zn. 23P/27/2012, sp.zn. 0P/242/2013, sp.zn. 16P/65/2013).
Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu uplynula od podania návrhu
matky na zvýšenie výživného doba takmer 14 rokov, došlo na strane maloletého dieťaťa k zásadným
a nespochybniteľne objektívnym zmenám pomerov. V čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu nemalomaloleté dieťa ešte ani 3 roky, bývalo spoločne s matkou u jej rodičov v trojizbovom byte, matka v čase
posledného rozhodovania poberala rodičovský príspevok vo výške 164,21 Eur a prídavok na maloleté
dieťa vo výške cca 21,99 Eur. Otec v čase posledného rozhodovania bol zamestnaný v spoločnosti E.

E. a príjem mal 617,- Eur mesačne.
Aktuálne maloletá navštevuje strednú školu, žije s matkou, mesačné oprávnené a odôvodnené výdavky
na maloletú súd prvej inštancie ustanovil v celkovej výške po odrátaní rodinného prídavku 60,- Eur cca
444,- Eur. Čo sa týka majetkových pomerov otca, k nim uviedol, že tento uvádzal, že nemôže pracovať,
následne na pojednávaní pripustil, že sa môže zamestnať na lukratívnej pozícii, dosahovať príjem, súd

prvej inštancie vzhľadom na uvedené teda pri rozhodovaní o výške výživného na maloletú vychádzal
z tzv. princípu potencionality príjmu otca, nie z jeho faktického príjmu, ktorý v konaní preukázal. Súd
prvej inštancie vychádzal z pracovných ponúk, ktoré boli dostupné na verejných portáloch ponúkajúcich
zamestnanie vhodné pre otca a taktiež, ktoré sú ponúkané v okolí obvodu mesta, v rámci ktorého otec
žije a ustálil, že otec by mohol dosahovať príjem na pozícii junior projektant cca 1.500,- Eur mesačne
a poukázal aj na zverejnenie Štatistického úradu Slovenskej republiky na jeho stránke, kde priemerná

nominálna mesačná mzda v Žilinskom kraji v roku 2023 bola cca 1.540,- Eur. Ustálil, že je v možnostiach
a schopnostiach otca dosahovať príjem mesačne cca 1.500,- Eur v hrubom, tzn. čistý mesačný príjem
cca 1.050,- Eur mesačne.

4. Zohľadňujúc výdavky na maloletú, ustanovenie príjmu, ktorý je otec objektívne schopný dosahovať,

súd prvej inštancie mal za to, že je v možnostiach otca platiť výživné na maloletú A. vo výške 250,-
Eur mesačne, vychádzal aj z Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné.
Zároveň konštatoval, že väčšiu časť mesačných nákladov na otca preniesol, nakoľko okrem platenia
výživného sa nijakým iným spôsobom nepodieľa na výžive maloletej (nestretávajú sa, neprispieva nad
rámec), tzn. že na otca preniesol cca 57 % z mesačných oprávnených nákladov na maloletú, a to

sumu 250,- Eur. Nakoľko matka podala návrh 28.03.2025, pôvodne síce žiadala priznať výživné spätne,
avšak svoj návrh na pojednávaní modifikovala od podania návrhu, otcovi vznikol aj dlh na zameškanom
výživnom od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia vo výške 919,35 Eur, zároveň stanovil výšku
splátky 50,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vzhľadom na príjem, ktorý
otec môže dosahovať a vzhľadom aj k tomu, že inú vyživovaciu povinnosť otec nemá, nie je úverovo

zaťažený, nemá vysoké mesačné výdavky a je teda schopný tieto splátky splácať. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej v podaní doručenom súdu prvej inštancie

dňa 05.11.2025 (č.l. 170 súdneho spisu). Uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, výška
výživného je pre neho vysoká, nemôže ju reálne uhrádzať. Súd prvej inštancie vychádzal z pracovných
ponúk, kde si všimol, že revízni technici elektrických zariadení majú ponuky práce so mzdou 2.000,- Eur,
avšak na zamestnanie revízneho technika nestačí iba zápis v obchodnom registri, je potrebné ešte aj
oprávnenie vykonávať činnosť revízií elektrických zariadení podľa § 15 zákona č. 124/2006 Z. z., tzn.

že firma bez tohto oprávnenia žiadneho revízneho technika určite nezamestná. Zároveň poukázal na to,
že inzeráty nezverejňujú zamestnávatelia, ale iba sprostredkovatelia, pričom skutočný zamestnávateľ
takúto vysokú mzdu určite neuvedie do pracovnej zmluvy. Ďalej súd vychádzal z priemernej mzdy
v národnom hospodárstve podľa Štatistického úradu, k tomu v rámci odvolania uviedol, že Štatistický
úrad vylučuje ľudí na dohody, pretože spravidla majú nielenže nižšie príjmy, ktoré ani nie sú mzdami,

za sledované obdobie on práve vykonával iba práce na dohodu. Ak by ho mal súd posudzovať ako
zamestnanca s pravidelnou mzdou, až 2/3 zamestnancov vôbec nedosahujú priemernú mzdu. Zároveň
mal za to, že súd procesne pochybil, nakoľko nevyriekol svoje predbežné stanovisko, nepovedal, že
výšku výživného bude určovať podľa priemernej mzdy zverejnenej Štatistickým úradom a tiež podľa
inzerátov na pracovnom portáli. Otec mal stále za to, že alimenty sa budú určovať podľa potrieb

dcéry žalobkyne a podľa jeho možností, zároveň súd prvej inštancie mu nedal možnosť odporovať
jeho utajenému zámeru, že teda ho bude posudzovať podľa priemernej mzdy stanovenej Štatistickým
úradom. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vrátil vec na nové určenie výšky
výživného.
Toto odvolanie otec maloletej doplnil podaním doručeným súdu 08.12.2025 (č.l. 177 súdneho spisu),

v ktorom uviedol, že žiada o nové určenie výšky výživného z dôvodu závažných zdravotných problémov,
ktoré mu vznikli od neprávoplatného súdneho rozhodnutia, počas hospitalizácie na mozgovú príhodu
mu mali diagnostikovať aj diabetes, v dôsledku toho bude mať zvýšené výdavky na stravu, lieky,zdravotnícke pomôcky, výživové doplnky a lekárov špecialistov. Žiadal, aby táto skutočnosť bola
zohľadnená pri stanovení výšky výživného.

6. Postupom okresného súdu bolo odvolanie spolu s doplnením odvolania doručené matke maloletého
dieťaťa, ako aj kolíznemu opatrovníkovi. Títo sa k odvolaniu nevyjadrili.

7. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie
ust. § 65, § 66, § 67 CMP a tento v napadnutých výrokoch I., II., III. a v závislom výroku IV. o trovách
prvoinštančného konania (rozsudok v celom rozsahu) potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust.

§ 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,
odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP.

10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej
vodôvodnenínapadnutéhorozsudkujesúdprvejinštanciekoherentný,jehorozhodnutiejekonzistentné,
rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel, sú
racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku

je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie

vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť
osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

11.Prirozhodovaníozmenevýživného(§78ods.1,3Zákonaorodine)trebaporovnaťokolnostidôležité

pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon
o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu
vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí,
ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak
ide o zmenu závažného charakteru. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie

pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záveru aplikačnej praxe preto treba prihliadať na
všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia
však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť
zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi
(významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom

spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Výrazná zmena okolností na strane
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom,
môže spočívať buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou
v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potreby dieťaťaz dôvodu začatia plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského
systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou,
vznikom novej vyživovacej povinnosti a podobne.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa z hľadiska
jeho súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska možností a schopností rodičov, ktoré je na
výživu rodičov doposiaľ plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov

(§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase
posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 21C/283/2010 zo
dňa 08.03.2011.

13. Odvolací súd po posúdení veci na základe odvolania otca vo väzbe k jeho odvolacím dôvodom
uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. K procesnej námietke otca, že mal súd prvej inštancie

procesne pochybiť, nakoľko nevyriekol predbežné stanovisko a neuviedol, že výšku výživného bude
určovať podľa priemernej mzdy zverejnenej Štatistickým úradom a tiež podľa inzerátov na pracovnom
portáli, odvolací súd uvádza tieto skutočnosti:
Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.10.2025 vyplynulo, že súd prvej inštancie vykonal dôkaz listinami
vo vzťahu k účastníkom konania, čo uviedol aj v zápisnici na strane 6 (č.l. 155 súdneho spisu), t.

j. oznámil obsah listín - zverejnenie Štatistického úradu SR o priemernej mzde za rok 2024, inzeráty
na profesia.sk, týkajúce sa pracovných ponúk na pozícii elektrotechnik - projektant. Následne mali
účastníci možnosť vyjadriť sa k týmto dôkazom, otec sa nevyjadril, len záverom uviedol, že navrhuje
zvýšiť výživné na sumu 120 Eur mesačne. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k tvrdenému porušeniu
procesného ustanovenia a jeho intenzity, nakoľko súd prvej inštancie umožnil otcovi ako účastníkovi

konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Právo otca na prístup k súdu, na nezávislý a nestranný
súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote, právo na
spravodlivé prejednanie veci, bolo naplnené. Z tohto dôvodu nebol naplnený odvolací dôvod podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP, a to procesný postup súdu, ktorý by znamenal porušenie práva na spravodlivý
proces.

Zároveň odvolací súd dopĺňa, že vychádzajúc z Čl. 6 Základných princípov CMP v spojitosti s ust. § 35
CMP a § 36 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje v súčinnosti s účastníkmi
konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko spätý
s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených

skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon nerezignuje v mimosporových
konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je
bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania
za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“.
Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2003 sp.zn. IV. ÚS 78/03,

všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu
svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu,
ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania. I keď má súd povinnosť zistiť skutočný stav
veci, toto nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, a preto zákon aj v týchto veciach
trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosť tvrdenia právne relevantných skutočností

a dôkazná povinnosť). Zistený skutkový stav v intenciách § 35 CMP už ďalej nie je potrebné overovať
vykonanímďalšíchdôkazov.Uvedenébyboloajvrozporesozásadourýchlostiahospodárnostikonania,
ak by súd ďalej zisťoval to, čo bolo preukázané predloženými dôkazmi.

14. V nadväznosti na odvolaciu námietku otca, že nebolo namieste, že súd prvej inštancie aplikoval

potencialitu príjmu a jeho skutočný príjem ustálil s prihliadnutím na zistené pracovné ponuky, ako
aj s prihliadnutím na priemernú nominálnu mesačnú mzdu v Žilinskom kraji za rok 2024, odvolací
súd zvýrazňuje, že pokiaľ vyhodnotením vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospeje
k záveru, že zistené príjmy povinného rodiča, v danom prípade otca, nezodpovedajú jeho možnostiam
a schopnostiam, inak povedané, že otec nevyužíva svoje schopnosti a možnosti, je namieste vychádzať

z princípu zakotveného v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Pokiaľ teda v konaní bolo preukázané, že príjem
otca v súčasnej dobe je príležitostný, pričom za rok 2023 bol vo výške 2.000,- Eur, za rok 2024 vovýške 4.800,- Eur a za rok 2025 len vo výške 1.900,- Eur, súd prvej inštancie správne aplikoval §
75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine a ustálil príjem otca vo výške 1.050,- Eur mesačne netto,
vychádzajúc aj z pracovnej ponuky, ktorú zistil pre otca vzhľadom na jeho vzdelanie a kvalifikáciu,

doloženú osvedčeniami (č. l. 118-121 spisu) a priemernou nominálnou mesačnou mzdou v Žilinskom
kraji.

15. Otec ďalej namietal nedostatočné zhodnotenie jeho možností a schopností aj s ohľadom na jeho
zdravotný stav, poukazujúc na to, že mu mal byť diagnostikovaný po neprávoplatnom rozhodnutí súdu

diabetes, s čím bude mať vyššie výdavky na stravu, lieky, zdravotnícke pomôcky. Išlo z jeho strany o
nové skutočnosti.

16. K uvedenému odvolací súd uvádza, že musí ísť o výraznú zmenu okolností na strane povinného,
ktorá musí spočívať buď v zmene subjektívnych ako i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so
zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. To, že bola

otcovi diagnostikovaná cukrovka, ešte nepredstavuje zmenu pomerov, ktorá by mala ovplyvniť výšku
vyživovacej povinnosti, nakoľko musí ísť o výraznú, dlhotrvajúcu, preukázanú zmenu pomerov. Z tohto
dôvodu uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie v rozhodnutí vychádzal a prihliadal aj na zistenia vyplývajúce z lekárskych
správ, z ktorých nezistil žiadne závažné zdravotné obmedzenia, ktoré by bránili otcovi maloletej riadne

sa zamestnať. Dokonca v konaní bolo preukázané, a to lekárskou správou o vyšetrení, že otec
nenavštevuje obvodnú lekárku, nevykonáva pravidelné preventívne prehliadky. Má diagnostikovaný
zvýšený tlak, čo je však choroba, ktorou trpí značná časť populácie. Zároveň pri vyhodnotení posúdenia
možností a schopností otca vykonávať pracovnú činnosť súd prvej inštancie komplexne prihliadol aj
na ďalšie skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, a to, že otec disponuje osvedčeniami

a kvalifikáciou, v rámci ktorej sa môže zamestnať a dosahovať pravidelný mesačný príjem. Predložený
lekársky posudok súd prvej inštancie správne nezohľadnil, nakoľko tento sa netýkal pracovnej pozície,
na ktorú otec disponoval osvedčeniami.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že výška zvýšeného výživného bola odôvodnená jednak preukázanými

odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa (špecifikovanými v odsekoch 35. až 38. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie), rozsah a výšku ktorých otec v konaní pred súdom prvej inštancie, ani
v odvolacom konaní relevantne nespochybnil, ako aj možnosťami a schopnosťami otca maloletého
dieťaťa. Odvolací súd ďalej dodáva, že keďže sa otec na samotnom výkone starostlivosti o maloleté
dieťa nepodieľa, nemôže mať a zjavne ani nemá reálnu predstavu o tom, aké obmedzenia sú z hľadiska

praktického života osoby (matky), ktorá je tým zaťažená, spojené. Oproti osobnej starostlivosti matky
výkon rodičovských povinností na strane otca je reálne obmedzený len na plnenie si vyživovacej
povinnosti, takže nie je žiadnym spôsobom limitovaný vo vzťahu k akýmkoľvek aktivitám v rámci svojho
každodenného života, a to ani v minimálnej miere, v dôsledku čoho správne súd prvej inštancie mieru
výkonu osobnej starostlivosti zo strany matky maloletého dieťaťa zohľadnil.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, počnúc od podania návrhu, t.j. od
28.03.2025 odvolací súd nemá výhrady k takto určenému počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti,
nakoľko je v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Nedoplatok na výživnom na maloletú A. súd správne ustálil, čo sa týka obdobia a výšky a odvolací

súd nemá námietky ani voči určeniu splátok na zaplatenie nedoplatku na výživnom vo výške 50,- Eur
mesačne, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia, čo i len jednej splátky (§ 232 ods. 3 CSP).
Čosatýkavýškyzameškanéhovýživného,tátobolasúdomprvejinštanciesprávneustálenáajvzhľadom
ku skutočnosti, že nemal súd prvej inštancie preukázané, že by otec maloletému dieťaťu uhradil
nejakú sumu nad rámec naposledy súdom určeného výživného, ktorú by bolo možné od zameškaného

výživného odpočítať.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

20. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc § 52 CMP, v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.