Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-3T/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213011277
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7213011277.48

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich A. B. a C. D. E. F.,

A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. apríla 2025 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného C. G. H., nar. XX.X.XXXX v I.
J. K., trvale bytom H., F. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 3Pv
423/2012/8803 zo dňa 23.8.2013 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods.
2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
ž e
ako štatutárny zástupca spoločnosti J., I. v čase spáchania skutku so sídlom F. XX, XXX XX H., IČO:

XX XXX XXX napriek vedomosti, že táto spoločnosť vytvára stratu a jej záväzky vysoko prevyšujú jej
majetok, dňa 2.12.2008 uzavrel v D. J. L. M. X s veriteľom spol. F., I. so sídlom M. X, XXX XX D., IČO:
XX XXX XXX zmluvu o pôžičke na sumu 5 000 000,- Sk (165 969,59 eur) a veriteľa uviedol do omylu v
deklarovaní, že pôžičku s príslušenstvom - úrokom vo výške 6,5 % vráti v lehote splatnosti do 12.1.2009,
pričom pôžičku v lehote splatnosti a ani neskôr nevrátil a dňa 9.11.2009 previedol 100%-ný obchodný
podiel zadlženej spol. J., I. na inú osobu, čím veriteľovi spol. F., I. spôsobil škodu vo výške 5 000 000,-
Sk (165 969,59 eur),

- keďže skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal Okresnému súdu Košice II dňa 3.9.2013 obžalobu sp.
zn.: 3Pv 423/12/8803 na C. G. H. pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona (v čase spáchania skutku), ktorého sa mal
obžalovaný dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní konajúci súd rozhodol vyhlásením odsudzujúceho
rozsudku dňa 14.2.2017, ktorým obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem a pol
roka nepodmienečne so zaradením obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia, peňažný

trest vo výmere 100.000,- eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Súčasne
bol podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený výrok o treste uloženého obžalovanému rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2013 zo dňa 25.9.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň
obžalovanému uložil aj ochranný dohľad v trvaní 18 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podali odvolania
prokurátor aj obžalovaný. V odvolacom konaní Krajský súd Košice uznesením sp. zn. 4To 51/2017
dňa 29.12.2017 na neverejnom zasadnutí rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové

prejednanie a rozhodnutie.
Po doplnení nariadeného dokazovania a odstránení vytýkaných procesných pochybení konajúci súd
rozsudkom zo dňa 16.6.2022 opäť uznal obžalovaného vinným zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona s tým, že obžalovanému uložils použitím zmierňovacieho ustanovenia uvedeného v § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona trest
odňatia slobody v trvaní 5 a pol (päť a pol) roka so zaradením obžalovaného do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia a ochranný dohľad v trvaní 18 mesiacov.

Krajský súd Košice uznesením sp. zn. 4To/108/2022 zo dňa 16. 6. 2022 na neverejnom zasadnutí
rozsudok zrušil tento rozsudok napadnutý odvolaniami prokurátora aj obžalovaného a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Konajúcemu prvostupňovému súdu bolo vytknuté, že vykonané dôkazy boli vyhodnocované v
neprospech obžalovaného a dôkazy, ktoré by svedčili v jeho prospech boli vyhodnotené automaticky ako

nedôveryhodné. Naviac, prvostupňový súd v rámci doplneného dokazovania nevykonal ďalšie dôkazy,
ktorých vykonanie sa javí objektívne ako nevyhnutné. Konajúcemu súdu uložil doplniť dokazovanie
ohľadom existencie hnuteľného a nehnuteľného majetku obžalovaného, ktorým mal ručiť v rámci
zmenky, ktorú vystavil.
Dňa 18.4.2023 bol spis opatrením predsedu Okresného súdu Košice II náhodným výberom pridelený
inému súdnemu oddeleniu Okresného súdu Košice II z dôvodu zmeny predchádzajúceho senátu.

Obžalovaný so zmenou senátu súhlasil, opakovanie dôkazov nenavrhol, preto nebolo potrebné vykonať
hlavné pojednávanie odznova. (§ 277a Trestného poriadku)
Pred doposiaľ konajúcim senátom boli vykonané všetky dôkazy navrhované prokurátorom aj doplnené
dôkazy v zmysle intencií zrušujúcich predchádzajúcich uznesení odvolacieho súdu.
Po otvorení hlavného pojednávania stanoveného na deň 24.4.2025 prítomná prokurátorka navrhla,

aby skutok v prejednávanej veci bol právne kvalifikovaný ako prečin podvodu v zmysle § 221 ods. 2
Trestného zákona, keďže novelou Trestného zákona účinnou od 6.8.2024 došlo k zmene ustanovenia
§ 125 Trestného zákona, ktorý upravuje výšku škody pri posudzovanej majetkovej trestnej činnosti.
Obhajoba pripomienky k zmene právnej kvalifikácie nemala.
Prokurátor pri podaní obžaloby vo vzťahu k skutkovej vete vychádzal iba z výpovede poškodeného A. F.,

svedkov M. N., A. F. F., O. A., C. O. G. a listinných dôkazov, ktoré sa vzťahovali k predmetnému skutku.
Z týchto dôkazov je nepochybné, že obžalovaný ako štatutárny zástupca právnickej osoby si požičal
dňa 2.12.2008 P. I. F. I., Košice zastúpenú A. F. 5.000.000,- Sk, ktoré sa zaviazal vrátiť do 12.1.2009.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného A. F.,
svedkov M. N., O. A., C. O. G., C. Q. G., C. Q. I., A. R. K., C. G. R., B. J., O. O., C. S. P., G. H. a

oboznámením listinných dôkazov, ktoré mali súvislosť s prejednávaným prípadom.
Pre úplnosť považuje konajúci súd za potrebné oboznámiť výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania.
Obžalovaný C. G. H. na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je nevinný a následne využil právo odoprieť
výpoveď. Ku skutočnostiam kladených mu v obžalobe za vinu nevypovedal ani v prípravnom konaní.
Vyjadroval sa však ku dôkazom, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonávané.

Poškodený A. F. vypovedal, že ho s obžalovaným zoznámil M. N.. Ozrejmil mu, že obžalovaný potrebuje
požičať na krátky čas 10.000.000,- Sk, aby tak preukázal svoju bonitu a získal zo zahraničnej banky
finančné prostriedky na realizáciu svojich podnikateľských projektov. Poškodenému sa táto suma
zdala privysoká, obžalovaný ju neskôr znížil na polovicu. Poškodený s poskytnutím pôžičky súhlasil s
podmienkou, že bude vystavená zmenka a ručiteľmi budú obžalovaný, M. N. a spol. J. I.. Potvrdil, T. O. I.

F. I. poskytla dňa 2.12.2008 pôžičku vo výške 5.000.000,- Sk spoločnosti zastúpenej obžalovaným - J. I..
H.. Splatnosť pôžičky bola do 12.1.2009. Obžalovaný pôžičku nesplatil hoci sa niekoľkokrát dostavil do
sídla spoločnosti poškodeného, kde sľuboval jej vrátenie. Postúpenie tejto pohľadávky nebolo úspešné.
Po vydaní zmenkového platobného rozkazu a exekúcii bolo zistené, že obžalovaný, M. N. a spol. J. I.
sú nemajetní. Bonitu obžalovaného predtým neskúmal, spoliehal sa na informáciu, že obžalovaný a aj

jeho ručiteľ N. vlastnia rodinné domy.
Tvrdeniam poškodeného zodpovedajú oboznámené listinné dôkazy a to Zmluva o pôžičke zo dňa
2.12.2008 G. D. I. J. I. a F. I., Zmenka na zaplatenie 5.000.000,- Sk obchodnej spol. F. I. so splatnosťou
12.1.2009, ktorej vystaviteľom bol G. H., konateľ spol. J. I., ručiteľmi za vystaviteľa zmenky boli M. N., G.
H. a spol. J. I.. Dňa 5.10.2009 vydal Okresný súd Košice I zmenkový platobný rozkaz sp. zn. XXXX/XX/

XXXX, ktorým na návrh spol. F. I. R. L. G. I. J. I., G. H. a M. N. zaplatiť spoločne a nerozdielne zmenkovú
sumu 165.969,- eur so 6%-ným úrokom ročne od 13.1.2009 do zaplatenia na účet navrhovateľa. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2010. Dňa 6.12.2010 Q. D. G. G. U. G. F. I. J. G. S. I.,
o čom bol dňa 8.12.2010 písomne oboznámený ručiteľ M. N..
Svedok M. N. vypovedal, že obžalovaného poznal ako úspešného podnikateľa. Obžalovaný v tom čase

úspešne podnikal s drevom. Na základe jeho známosti s poškodeným, pomohol obžalovanému získať
pôžičku päť miliónov Sk od poškodeného. Peniaze však poškodenému v dohodnutom termíne nevrátil,
opakovanesľuboval,žesatakstanedodatočne.KeďsaM.N.dozvedel,žeobžalovanýjetrestnestíhaný
za krádež drevnej hmoty, myslel si, že ich podviedol. Svedok nemal žiadnu vedomosť o tom, že bypožičané peniaze mali slúžiť prostredníctvom spol. B. na financovanie výstavby rezidencií na Kostarike.
Mal však vedomosť o tom, že obžalovaný vlastní pozemky o rozlohe cca 20-30 árov na Kostarike, lebo
mu ukazoval fotky s palmami a bagrami a „aj N. D. hovoril, že na nich postavia byty pre amerických

seniorov“.
Obžalovaný k výpovedi svedka M. N. uviedol, že nikdy mu nepovedal, že vlastní pozemky na Kostarike.
Cez spol. B. mal byť financovaný podnikateľský projekt na Kostarike, do ktorého vložil tristotisíc eur, v
tejto sume bolo aj 165.000,- eur, ktoré si požičal od poškodeného.
Svedok O. A. vo svojej výpovedi v inkriminovanom čase bol predsedom rady riaditeľov spoločnosti G.

I.&F. B. so sídlom vo Švédsku. Spoločnosť B. K. V. bola jej agentúrnym zástupcom na území Slovenska.
Táto finančná spoločnosť mohla podľa švédskej legislatívy poskytovať finančné služby bez bankovej
licencie iba registrovaným členom.
Potvrdil, že obžalovaný uhradil v splátkach registračný poplatok 10.000,- eur a 90.000,- eur na náklady
na založenie investičného fondu. Pritom podpísal zmluvu o investovaní a dlhodobom financovaní, podľa
ktorej mala spoločnosť obžalovaného - G., I. najneskôr do 30 dní od nadobudnutia jej platnosti vložiť

na výnosový bankový účet 20% z požadovaných finančných prostriedkov. Požadovanú sumu však
obžalovaný nezložil, preto bolo od zmluvy odstúpené bez vrátenia vkladu. Analýza projektu ku dňu
21.4.2009 obsahovala mnoho problémov, boli však riešiteľné v prípade splnenia zmluvného záväzku zo
strany spol. G. I.. Koncom roku 2009 ho kontaktoval obžalovaný, tvrdil, že je v zložitej finančnej situácii
a že by potreboval vrátiť aspoň časť prostriedkov, ktoré vložil do projektu.

Vo vzťahu k tvrdeniam O. A. boli vykonané nasledujúce listinné dôkazy:
Zo zmluvy uzatvorenej dňa 26.2.2009 medzi spol. W. X. B. C., F. (INVESTOROM) zastúpenej O.
A. a spol. G., I. (SPOLOČNOSŤOU) zastúpenej obžalovaným vyplýva, že predmetom zmluvy bolo
„investovanie 50.000.000,- eur formou dlhového financovania podnikateľského projektu V. X. - X.“.
Z preambuly zmluvy vyplýva, že C. je členom B. N., ktorého hlavným cieľom je poskytovanie finančných

služieb a financovanie podnikateľských projektov.
Podľa bodu 1.2.1. sa SPOLOČNOSŤ (pozn.: G., I.) zaviazala najneskôr do 30 dní od nadobudnutia
platnosti tejto zmluvy vložiť na viazaný výnosový bankový účet, otvorený podľa dohody spoločne s
INVESTOROM v L. R. I., W., sumu rovnajúcu sa minimálne 20% požadovaných finančných prostriedkov,
a to na dobu 12 mesiacov.

Podľa bodu 1.2.2. zmluvy C. prehlásil, že po splnení tejto podmienky je pripravený, ochotný a schopný
poskytnúť SPOLOČNOSTI financovanie jej projektu vo výške 50 miliónov eur so splatnosťou 10 rokov
pri odklade prvej splátky 2 roky, za úrok 2,00 % ročne.
Zpotvrdeniazodňa13.3.2009,vystavenéhospoločnosťouG.I.&F.B.,vyplýva,T.I.J.I.bolaregistrovaná
od októbra 2008 ako klient „I. B.“ v kategórii „S. B“ a že G. H. ako jej konateľ financoval fixný

registračný poplatok 10.000,- eur a náklady vo výške 90.000,- eur spojené so zabezpečením a prípravou
kapitálového fondu.
Z odstúpenia od zmluvy o investovaní a dlhovom financovaní zo dňa 3.7.2009 vyplýva, že z dôvodu
nesplnenia záväzku v zmysle ustanovenia bodu 7.1. zmluvy uzavretej dňa 26.2.2009 investor okamžite
odstupuje od predmetnej zmluvy.

K výpovedi svedka O. A. sa obžalovaný vyjadril v tom význame, že na podnikateľský projekt na Kostarike
si musel požičať na vstupné náklady 100.000,- eur od poškodeného. M. N. ukázal záväzné vyjadrenie
spol. B., že spĺňa podmienky na financovanie tohto projektu, ktorý sa mal aj realizovať. Po obdŕžaní
týchto prostriedkov mal reálnu možnosť vrátiť pôžičku poškodenému k čomu nedošlo, pretože sám bol
podvedený.KeďO.A.odzačiatkuinformoval,žesimuselvypožičať100.000,-euražeďalšieprostriedky

sipožičaťnemieni,tenhoubezpečoval,žebodinvestičnejzmluvytýkajúcisa úhrady20%zpožadovanej
výšky úveru, je len formálny, nie je pre neho záväzný.
Svedok C. O. G. si pamätá len to, že s obžalovaným ho zoznámil O. A., cez ktorého spoločnosť B. mali
byť zabezpečené prostriedky na financovanie podnikateľského plánu obžalovaného. Podnikateľský plán
obžalovanému ekonomicky upravil v rámci kamarátskej výpomoci. Išlo o rekreačné hotelové zariadenie

na Kostarike. Obžalovaný mu povedal, že si požičal na splátku na zriadenie fondu, za ktorým stál O.
A.. Svedok C. O. G. svoje výpovede pred súdom niekoľkokrát opravoval, čo ospravedlňoval tým, že
prekonal tri mozgové príhody.
Svedok G. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že O. A. spoznal v roku 2008 ako osobu, mal pre
obžalovaného zabezpečiť finančné prostriedky na podporu jeho projektu. Bol pri tom, keď O. A. potvrdil

obžalovanému členstvo a zabezpečenie finančných prostriedkov už bez ďalšej finančnej spoluúčasti
obžalovaného. Obžalovaný zaplatil členské vo výške cca 200.000,- Sk, a hradil ich výdavky spojené s
cestou na Kostariku, pričom O. A. vyslal na D. aj C. Q. I., ktorý mal vyhodnotiť projekt obžalovaného.Z výpovede svedka C. Q. I. vyplýva, že O. A. pozná v súvislosti so spoločnosťou B., s ktorou
spolupracoval na základe dohody o spolupráci ako investičný riaditeľ po dobu necelého roka. Od O.
A. dostal za úlohu zhodnotiť podnikateľský zámer obžalovaného týkajúci sa výstavby troch hotelových

rezortov na Kostarike. Mal posúdiť riziko projektu a návratnosť financií. Na Kostarike strávil niekoľko
dní s obžalovaným, jeho dvoma kolegami a B. J., ktorého považoval za pravú ruku a najbližšieho
spolupracovníka O. A.. Zámer obžalovaného vyhodnotil ako životaschopný, problém videl v inflačnom
doláriarastecienpozemkov.Obhliadliniekoľkopozemkov,ktoréchcelobžalovanýkúpiťabolivkontakte
s majiteľom realitnej kancelárie. Pre O. A. vypracoval požadovanú správu. Na nasledujúcich jednaniach

obžalovaného a O. A. sa už nezúčastňoval, preto nepozná dôvod, prečo sa tento projekt nerealizoval.
Svedok B. J. vypovedal, že s O. A. nebol v pracovnoprávnom vzťahu, ale spolupracoval s ním iba
na báze priateľstva. Spoločnosť B. zabezpečovala pre svojich klientov financovanie projektov. O. A.
získaval financie od zahraničných investorov. Úlohou B. J. bolo sledovať správnosť použitia finančných
prostriedkov na financované projekty. S projektom na Kostarike nemá nič spoločné a na rozdiel tvrdenia
C. Q. I. poprel, aby bol s ním na Kostarike. Tvrdil však, že po návrate z Kostariky C. Q. I. prehlásil, že

z projektu nič nebude, lebo nie je vôbec zabezpečený. Podľa vyjadrenia B. J. mal obžalovaný zakúpiť
pozemky pre výstavbu hotelov, k čomu zrejme nedošlo.
S obžalovaným prišiel prvýkrát do kontaktu, keď ho O. A. na jeseň 2008 požiadal, aby vycestoval do
Košíc a prevzal od neho 2 milióny Sk. Obžalovanému podpísal potvrdenie, že túto finančnú čiastku
prevzal. Peniaze vložil na účet spol. B. v pobočke D. R. v Brne. Z rozprávania O. A. raz zachytil, že od

obžalovaného už predtým prevzal 1,6 milióna Sk.
Svedok B. J. napokon uviedol, že v roku 2010 s O. A. prestal spolupracovať, pretože prevzal od klienta
peniaze a nezabezpečil to, čo mal a za to sú obaja trestne stíhaní.
Tomuto vyjadreniu zodpovedá uznesenie vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície P. X. G. A. sp. zn.
P./P. zo dňa 21.11.2011, ktoré bolo prečítané ako listinný dôkaz. Z neho vyplýva, že C. O. A. a Q. B.

J. bolo vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, §
221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona, ktorý mali spáchať na tom skutkovom základe, že v období od
26.8.2009 do 10.12.2009 ako zástupcovia spol. A. C. N. F. so sídlom na Britských Panenských ostrovoch
vylákali od C. K. G. 155.000,- eur pod zámienkou poskytnutia 5 miliónov eur potrebných na výstavbu
bio-plynovej stanice, pričom mu tieto finančné prostriedky nezabezpečili a sumu 155.000,- eur previedli

na účty svojich rodinných príslušníkov.
Svedok A. R. K. vo svojej výpovedi potvrdil, že s obžalovaným uzavrel dňa 28.6.2008 Zmluvu o pôžičke
vovýške7.000.000,-Sk,kdeakoveriteľvystupovalobžalovanýadlžníkombolon.Najejzáklademubola
obžalovaným poskytnutá pôžička v hotovosti, ktorú mal obžalovanému vrátiť bezúročne do 31.12.2008.
Peniaze k uvedenému dátumu obžalovanému nevrátil, pretože boli rôzne investované s jeho súhlasom,

aktuálne sú vzájomne vysporiadaní.
Tvrdeniu svedka zodpovedá aj „Zmluva o pôžičke“ oboznámená ako listinný dôkaz. Z jej obsahu vyplýva,
že bola uzavretá v H. dňa 28.6.2008 medzi veriteľom - obžalovaným a dlžníkom - R. K., bytom D., L. A.
Y. XXXX, Y. X.. Obžalovaný mal poskytnúť dlžníkovi pred podpisom zmluvy v hotovosti 7 miliónov Sk,
ktoré mu mal vrátiť bezúročne do 31.12.2008.

Svedok C. G. R. pôsobil v Spišskej Novej Vsi v r. 2007-2008 ako živnostník neskôr ako právnická osoba
v oblasti stavebníctva. Obžalovaného poznal cez svojho kamaráta C. Q. G. a zároveň aj ako vedúceho
S. D. K. I. J. K.. O investičných zámeroch obžalovaného v Kostarike a ani k ostatným podnikateľským
aktivitám obžalovaného sa vyjadriť nevedel. Pamätal si, že asi v r. 2001 - 2003 prišiel z ním s jeho
dobrýmkamarátomC.Q.G.požiadaťopôžičku1.000.000,-Sknanejakýobchod.Peniaze,ktorépožičal,

obžalovaný mu riadne a včas vrátil asi o 3-4 týždne.
Svedok C. Q. G. potvrdil výpoveď svedka C. G. R., že bol nápomocný pri tom, ako poskytol C. G. R.
pôžičku 1.000.000,- Sk obžalovanému. Okrem toho potvrdil, že obžalovaný premietal svojim hosťom
na svojich narodeninách fotografie z Kostariky, kde hovoril o svojom podnikateľskom zámere a iných
podrobnostiach. Obžalovaného hodnotil kladne ako cieľavedomého a pracovitého podnikateľa.

Svedkovia O. O. a C. S. P. sa nevedeli vyjadriť o podnikateľských aktivitách obžalovaného v zahraničí
ani o jeho finančnej situácii. Ich výpoveď spočívala v dohadoch, o ktorých sa dozvedeli z počutia od
iných osôb. Viac sa vyjadrovali k podnikateľskej činnosti C. Q. G..
Z výpisov z obchodného registra vyplýva, v akých obchodných spoločnostiach obžalovaný pôsobil.
Obžalovaný bol spoločníkom a konateľom spol. B., I. v r. 2004-2008. V spoločnosti L., I. bol od júna 2005

do októbra 2005 spoločníkom. V spol. P. , I. bol obžalovaný v tejto spoločnosti spoločníkom od mája
2007 do februára 2012, konateľom od mája 2007 do októbra 2013. K. I. J. I. bol obžalovaný spoločníkom
a konateľom od septembra 2007 do novembra 2009.V súlade s pokynmi naposledy citovaného uznesenia Krajského súdu Košice (sp. zn.: sp. zn.:
4To/108/2022) bolo doplnené dokazovanie týkajúce sa osobných a majetkových pomerov obžalovaného
v čase spáchania skutku.

Z oboznámených listov vlastníctva katastrálneho odboru Okresného úradu Spišská Nová Ves a
to LV č. XXXX, LV č. XXX, týkajúcich sa nehnuteľností zapísaných v katastrálnom území obce
Harichovce je preukázané, že v čase spáchania skutku obžalovaný disponoval súborom nehnuteľností,
ktorých hodnota prevyšovala výšku pôžičky od poškodeného. Rodinný dom obžalovaného mal v
inkriminovanom čase hodnotu 147.000,- eur. Jeho hodnota bola stanovená znaleckým posudkom, ktorý

bol vypracovaný (za účelom získania úveru na jeho dokončenie) v rovnakom období, ako sa stal
prejednávaný skutok. K zmenám vo vlastníctve nehnuteľností na oboznámených listoch vlastníctva
nedošlo.
Podľa vyjadrenia obžalovaného možnosť uspokojenia pohľadávky poškodeného uplatnením záložného
práva poškodený A. F. odmietol s tým, že obžalovaný mu dlh splatí vtedy, ak bude mať peniaze.
V čase spáchania skutku obžalovaný používal motorové vozidlo zn. BMW X5, ktoré bolo vo vlastníctve

obchodnej spoločnosti. Jeho manželka v tom čase užívala motorové vozidlo zn. SUZUKI Swift asi 3 roky.
Od roku 2011 je ich manželstvo rozvedené. Býva na adrese trvalého pobytu v obci H. J. L. F. XX.
Vo vzťahu k finančným prostriedkom sa obžalovaný vyjadril v tom význame, že bol veriteľom C. R.
K., ktorému požičal 7.000.000,- Sk. V súčasnosti pôsobí ako spoločník obchodnej spoločnosti, v ktorej
poberá mesačnú odmenu vo výške okolo 1.000,- eur. Obžalovaný napokon zdôraznil, že s poškodeným

A. F. je v kontakte a podniká všetky opatrenia, aby svoj dlh voči nemu uhradil.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že jediný záznam odsúdení obžalovaného z roku
2013 je už s účinkami zahladenia a na obžalovaného sa hľadí, akoby súdom trestaný nebol. Iné trestné
stíhanie nemá.
Po vykonaní všetkých potrebných dôkazov boli procesné strany požiadané, aby predniesli záverečné

reči.
Prokurátorka sa vyjadrila, že ani po opätovnom zrušení rozsudku Okresného súdu Košice II zo
dňa 16.6.2022 nedošlo k podstatnej zmene dôkaznej situácie, ktorá aj v tomto čase preukazuje, že
obžalovaný C. G. H. sa trestného činu podvodu dopustil tak, ako mu bolo v obžalobe kladené za vinu.
Pokiaľ za pôžičku ručil zmenkou, je potrebné zdôrazniť, že ručenie sa vzťahovalo k osobe obžalovaného

ako k fyzickej osobe, pričom pôžička bola poskytnutá spoločnosti J., I.. H. ako právnickej osobe. Aj keď
pôžička nebola viazaná na konkrétny účel, je zrejmé, že mala byť použitá na podnikateľské aktivity.
Zdôraznila, že vzhľadom na súvahu vypracovanú ku 31.12.2008 bola spoločnosť J., I.. H. predĺžená s
tým, že bola v mínuse vyše 10.753.000,- Sk.
Namietala, že pôžička, ktorú obžalovaný poskytol dňa 28.6.2008 A. R. K., ktorá bola obžalovaným

predložená ako dôkaz podporujúci jeho obhajobu, bola predložená až v prvom odvolacom konaní a tento
postup obhajoby považuje obžaloba za účelový. Aj keď do účinnosti zákona č. 394/2012 Z.z. bolo možné
vykonávať aj tak vysoké platby v hotovosti, obžaloba má pochybnosti o tom, či k odovzdaniu a prevzatiu
peňazí vo výške 7.000.000,- Sk skutočne došlo.
Vzhľadom na novelu Trestného zákona účinnú od 6.8.2024 prokurátorka navrhla, aby súd uznal

obžalovaného vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, uložil
obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody s odkladom na primeranú skúšobnú dobu popri
uložení peňažného trestu vo výške 100.000,- eur a aby zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému
škodu vo výške uvedenej v skutkovej vete obžaloby.
Obhajca obžalovaného - O. I. X. zdôraznil, že ani doplneným dokazovaním v intenciách uznesení

Krajského súdu v Košiciach sa nepodarilo odstrániť pochybnosti týkajúce sa skutkových zistení vo
vzťahu k obžalovanému C. G. H.. Z oboznámených listov vlastníctva týkajúcich sa nehnuteľností
zapísaných v obci H. kat. územia H. je preukázané, že v čase spáchania skutku obžalovaný disponoval
súborom nehnuteľností, ktorých hodnota prevyšovala výšku pôžičky od poškodeného. Nepodarilo sa
tak obžalobe preukázať naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, a teda že

obžalovaný uviedol poškodeného do omylu. Za pôžičku alternatívne ručil aj sám ako fyzická osoba
a poškodený existujúcu možnosť na uspokojenie svojej pohľadávky nevyužil. Zároveň obžalovaný
očakával splatenie pôžičky vo výške 7.000.000,- Sk, ktorú poskytol A. R. K., keďže jej splatnosť mala
byť 31.12.2008. Finančnú disponibilitu obžalovaného treba vyhodnocovať v prejednávanom prípade
komplexne, a teda nielen ako konateľa právnickej osoby – spoločnosti J., I.. H., ale aj ako fyzickej osoby.

Obžalovaný nepredstieral svoju majetnosť, naopak vykonaným dokazovaním v priebehu hlavného
pojednávania bolo preukázané, že v čase, keď sa skutok stal, mal dostatok prostriedkov na úhradu
svojho dlhu. Tiež je treba zdôrazniť, že pôžička poskytnutá spoločnosťou F., I.. Košice spoločnosti J.,
I.. H., aj keď nebola účelovo viazaná, obžalovaný ju použil na podnikateľský zámer, k realizácii ktoréhonie jeho zavinením nedošlo. Zároveň nebola preukázaná ani subjektívna stránka skutkovej podstaty
trestného činu podvodu, a teda jeho úmysel v čase uzavretia pôžičky nesplatiť svoj dlh poškodenému,
ktorý mu bol poskytnutý. Za daných okolností navrhol, aby súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby

v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku, keďže skutok kladený obžalovanému za vinu v obžalobe,
nie je trestným činom.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k presvedčeniu, že skutok kladený za vinu
obžalovanému nenaplňuje pojmové znaky trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona ani po stránke objektívnej, ani po stránke subjektívnej.

V zmysle ustanovenia § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa trestného činu podvodu dopustí
páchateľ, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu
alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Za spáchanie uvedeného trestného činu, ktorý je potrebné posudzovať ako prečin, je stanovená sadzba
trestu odňatia slobody až na štyri roky.
Vzhľadom na skutočnosť, že právna kvalifikáciu skutku od 6.8.2024 v zmysle zákona č. 40/2024 Z.z.

zodpovedá návrhu prokuratúry a ani obhajoba túto skutočnosť nespochybňuje, súd nepovažuje za
potrebné odôvodňovať okolnosti zmeny právnej kvalifikácie skutku, u ktorého došlo k zmene definície
„väčšej škody“ v zmysle spomínanej novely Trestného zákona.
Súd dáva za pravdu procesným stranám, že ani po vykonaní navrhovaných a následne aj doplnených
dôkazov nedošlo k podstatnej zmene dôkaznej situácie.

Je nepochybné, že obžalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti svoj dlh voči inej obchodnej
spoločnosti neuhradil. Aj keď odôvodnenie podvodného úmyslu v obžalobe nie je vysvetlené
dostačujúcim spôsobom, zo skutkovej vety obžaloby možno za podvodný úmysel zrejme považovať
skutočnosť, že spoločnosť obžalovaného J., I.. H. bola v čase získania pôžičky v strate o -10.753.000,-
Sk, čomu zodpovedá súvaha ku dňu 31.12.2008 a že dňa 9.11.2009 obžalovaný previedol 100%-ný

obchodný podiel zadlženej spol. J., I. na inú osobu.
Tu sa vyžaduje pripomenúť, že na uvedené okolnosti by bolo možné teoreticky prihliadať, ak by bola
stíhaná obvinená spoločnosť J., I.. H., ako právnická osoba, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo.
Svoju pohľadávku spoločnosť F. I., Košice doposiaľ vymáhala v civilnom konaní, čomu zodpovedá
zmenkový platobný rozkazu sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 5.10.2009, vydaný Okresným súdom Košice

I, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.9.2010. Dňa 6.12.2010 Q. D. G. G. I. F. I. J. G. S. I., na čo
bol dňa 8.12.2010 písomne upozornený M. N., ako jeden z ručiteľov. Na túto skutočnosť však obžaloba
podaná v roku 2013 neprihliadala. Po postúpení pohľadávky nemá spoločnosť F., I.. Košice postavenie
poškodeného, ktorý by si v adhéznom konaní mohol uplatniť nárok na náhradu škody.
Z vyššie uvedených skutočností možno vyvodiť záver, T. I. Q. O. P. P. I. A. I. F. I., Košice a spoločnosťou

J., I., H., ktorá sa má riešiť prostriedkami civilného práva.
V prípade obžalovaného C. G. H. je potrebné vyhodnotiť jeho obhajobu v kontexte vykonaných dôkazov.
A to nielen dôkazov, ktoré vyznievajú v neprospech obžalovaného, ale aj dôkazov, ktoré sú v jeho
prospech.
Bolo jednoznačne preukázané, že nesplatením pôžičky, ktorú obžalovaný uzavrel, bola spoločnosti F.,

I., Košice spôsobená škody 5.000.000,- Sk.
Také konanie by bolo možné považovať za trestný čin podvodu, ak by sa preukázalo, že obžalovaný
mal od počiatku úmysel na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť tým, že uviedol niekoho
do omylu alebo využil niečí omyl.
Omylom sa rozumie podvodné konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so

skutočným stavom veci.
Poškodený od obžalovaného nepožadoval žiadne informácie, na aký účel má obžalovaný pôžičku použiť
a sám potvrdil, že poskytnutie pôžičky nebolo účelovo viazané. Obžalovaný poškodenému informácie
o projekte na Kostarike nezamlčal. Takýmto spôsobom obžalovaný teda nemohol uviesť poškodeného
do omylu.

V čase poskytnutia predmetnej pôžičky bolo jej vrátenie riadne zabezpečené zmenkou bez protestu,
pritom obžalovaný ručil aj svojím rodinným domom a ďalším nehnuteľným majetkom, a zároveň druhým
ručiteľom bol aj svedok M. N..
Tvrdenie obžaloby, že spoločnosť obžalovaného bola v strate a že obchodný podiel v tejto spoločnosti
obžalovaný previedol na inú osobu, (v kontexte so zabezpečením pohľadávky) podvodnému úmyslu

nezodpovedá. O podvod by išlo v prípade, keby v čase podpísania zmluvy o pôžičke obžalovaný nebol
vlastníkom nehnuteľností, ktorými ručil za splnenie svojho záväzku. Preto objektívna stránka skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu nebola naplnená.Obžalovaný naopak dôvodne predpokladal, že v čase splatnosti predmetnej pôžičky získa dostatočný
objem finančných prostriedkov na jej vrátenie, pretože podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.6.2008
uzatvorenej medzi veriteľom - ním a dlžníkom - A. R. K., mal jemu jeho dlžník vrátiť pôžičku vo výške

7.000.000,- Sk do 31.12.2008, teda do doby, ktorá predchádzala splatnosti pôžičky, ktorú mal vrátiť
poškodenému. Dôkazy súvisiace so záväzkom A. R. K. nie je možné jednoznačne hodnotiť ako účelové
len preto, že tieto dôkazy neboli obžalovaným predložené v štádiu prípravného konania.
Zároveň boli vykonané dôkazy, ktoré preukazovali majetkové pomery obžalovaného v čase spáchania
žalovaného skutku. Ich vyhodnotením súd dospel k presvedčeniu, že hodnota osobného majetku

obžalovaného, ktorým ručil za svoj záväzok voči poškodenému presahovala výšku pôžičky, ktorú od
poškodeného získal.
Taktiež nebolo preukázané, aby obžalovaný seba, alebo iného obohatil na úkor poškodeného.
Obžalovaný použil pôžičku od poškodeného na vyplatenie registračného poplatku investičnej
spoločnosti B. K. V., pomocou ktorej mal financovať svoj podnikateľský zámer súvisiaci s výstavbou
nehnuteľností v Kostarike, ktorý mala realizovať obžalovaným novozaložená spoločnosť G., I..

Tieto skutočnosti sú nespochybniteľne preukázané výpoveďou svedka O. A. zo spoločnosti B. K.
V., svedka C. O. G., ktorý mal pomáhať obžalovanému s úpravou ekonomického plánu súvisiaceho
s výstavbou nehnuteľností v Kostarike, svedka C. Q. I., ktorého úlohou bolo zhodnotiť podnikateľský
zámer obžalovaného týkajúci sa výstavby hotelových rezortov na Kostarike, svedka B. J., ktorý okrem
iného na pokyn O. A. v roku 2008 vycestoval do Košíc a prevzal od obžalovaného prevzal 2.000.000,-

Sk, ktoré vložil na účet spol. B. v pobočke D. R. v Brne. Aj G. H. patril k okruhu osôb okolo O. A.. Ako
potvrdil, že O. A. v roku 2008 mal pre obžalovaného zabezpečiť finančné prostriedky na podporu jeho
projektu a svedok bol pri tom, keď O. A. potvrdil obžalovanému členstvo a zabezpečenie finančných
prostriedkov už bez ďalšej finančnej spoluúčasti obžalovaného.
Bol to práve O. A., ktorý uvedených svedkov obžalovanému predstavil v súvislosti s financovaním jeho

projektu výstavby hotelových komplexov v Kostarike. Zároveň bolo nepochybné, že C. O. G., C. Q. I.,
Q. B. J. a G. H. boli blízkymi spolupracovníkmi O. A.. Aj na základe ich konania mohol obžalovaný
nadobudnúť presvedčenie, že spolufinancovanie výstavby hotelových rezortov na Kostarike má reálny
základ.
Rovnakým spôsobom ako od obžalovaného, mal O. A. a Q. B. J. v období od 26.8.2009 do 10.12.2009

vylákať 155.000,- eur aj od C. K. G. pod zámienkou poskytnutia 5 miliónov eur na výstavbu bio-plynovej
stanice, pričom mu tieto finančné prostriedky nezabezpečili a sumu 155.000,- eur previedli na účty
svojich rodinných príslušníkov. Tomuto zodpovedá vyššie citované uznesenie vyšetrovateľa Odboru
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Martin.
Výpovede svedkov C. Q. G. C. G. R., O. O. a C. S. P. nemali v prejednávanom prípade žiaden podstatný

význam.
Z hľadiska subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu úmysel obžalovaného
nevrátiť pôžičku poškodenému v čase uzavretia pôžičky teda preukázaný nebol. Rovnako nebol
preukázaný úmysel tak urobiť po lehote splatnosti pôžičky.
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je

trestným činom.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k spáchaniu skutku došlo tým, že obžalovaný ako
štatutárny zástupca spoločnosti J., I.. H., dňa 2.12.2008 uzavrel v D. J. L. M. X s veriteľom spol. F.,
I.. Košice zmluvu o pôžičke na sumu 5.000.000,- Sk (165 969,59 eur) a veriteľa uviedol do omylu v
deklarovaní, že pôžičku s príslušenstvom - úrokom vo výške 6,5 % vráti v lehote splatnosti do 12.1.2009.

Nebolo však bez pochybností preukázané, aby obžalovaný uviedol poškodeného do omylu spôsobom
uvedeným v skutkovej vete obžaloby. Obžalovaný poškodenému netajil, že spoločnosť, ktorej bol
konateľom, je v strate a o úmysle o 11 mesiacov previesť svoj obchodný podiel na inú osobu najskôr
ani sám nevedel.
Bolo preukázané, že obžalovaný rátal s úhradou záväzku A. R. K., ku ktorému malo dôjsť skôr,

ako bol stanovený dátum splatnosti pôžičky, ktorú mu poskytla spoločnosť F., I.. Košice. Zároveň
predpokladal, že dôjde aj k realizácii financovania jeho podnikateľského zámeru v Kostarike, až kým
nezistil, že sa sám stal obeťou podvodného konania. Poškodený mal reálnu možnosť vymáhať vrátenie
pôžičky uplatnením zmenky, resp. postihnutím majetku obžalovaného, ktorého hodnota prevyšovala
výšku nesplateného záväzku obžalovaného. Obžalovaný však nemôže niesť zodpovednosť za to, že

poškodený zabezpečenie svojej pohľadávky reálne nevyužil.
Keďže konanie obžalovaného nie je trestným činom, súd bol povinný obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť.O nároku poškodeného konajúci súd nerozhodol ani v rozsudkom zo dňa 16.6.2022. Podľa § 46
ods. 4 Trestného poriadku návrh podľa ods. 3 (uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá bola
spôsobená trestným činom v adhéznom konaní) nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v

občianskom súdnom konaní alebo inom príslušnom konaní. Splnomocnenec poškodeného si uplatnil
voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 165 969,59 eur. O tomto nároku už právoplatne
rozhodol príslušný súd zmenkovým platobným rozkazom. O uplatnenom nároku poškodeného na
náhradu škody nebolo možné rozhodnúť napriek tomu, že v záverečnej reči sa prokurátor takého
postupu domáhal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom
súde Košice. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.