Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 49C/82/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723201770
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1723201770.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu: M.

T.Ö.A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.Š. XX, XXX XX D. W. zastúpený: Mgr. Mária Čechová, advokátka,
so sídlom Slnečná 38/A, Slovenský Grob proti žalovanej: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X,
XXX XX D. W., zastúpená: WISE3 s.r.o, so sídlom Kalinčiakova 33A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 868
604 o zaplatenie 12.000,-€ takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.08.2023 domáhal od žalovanej zaplatenia

istinyvovýške12.000,-€akoajnáhradytrovkonaniatitulomvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Podanú
žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bráni žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti, ktorú majú strany sporu v
podielovom spoluvlastníctve, čím užíva vec nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. Od prvej polovice
mesiaca september 2020 bráni žalovaná žalobcovi užívať spoločnú nehnuteľnosť. Žalobca sa preto
podanou žalobou domáha od žalovanej zaplatenia istiny vo výške 12.000,-€. Žalovaná suma pozostáva
z 1 predpokladaného nájmu nehnuteľnosti vo výške 1.000,-€ t.j. 500,-€ za každý začatý mesiac. Žalobca
si peňažný nárok uplatňuje za obdobie august 2021 do augusta 2023, t.j.za obdobie 24 mesiacov.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 30.10.2023. Vo
vyjadrenípoukázalanaskutočnosť,žežalobcasožalovanounadobudlipredmetnúnehnuteľnosťrodinný
dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra ,, Y.“, parc. č. XXX/XX vo výmere 177 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria; parc. č. XX/X vo výmere 61 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria;, pozemok na parc. registra ,,Y.“, parc. č. XXX/X vo výmere 2383m2, druh pozemku:
orná pôda a pozemok parc. registra ,,Y.“ parc. č. XXX/X vo výmere 416m2, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria, všetky evidované na LV č. XXX, darom do podielového spoluvlastníctva. Predmetné
nehnuteľnosti dostal žalobca darom od svojich rodičov a 1 následne daroval žalovanej. K tvrdeniam
žalobcu uvedeným v podanej žalobe, kde poukázal na skutočnosť, že žalovaná podala v marci 2021
na bývalý Okresný súd Bratislava III návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd žalobcovi
zakázal vstup do nehnuteľnosti a ktorý bol následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp.zn.:
XXCoP/XX/XXXX zrušený, žalovaná uviedla, že správanie žalobcu ešte počas trvania manželstva
vykazovalo znaky značnej agresie a hrubého násilného správania. V tejto súvislosti žalovaná uviedla,

že Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: XXP/XX/XXXX návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žalobcovi zakázal vstup do nehnuteľnosti vyhovel, avšak Krajský súd
v Bratislave rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III zmenil v časti týkajúcej sa zákazu vstupu do
nehnuteľnosti avšak v časti zákazu priblíženia sa žalobcu k dcére a žalovanej potvrdil. Žalovaná vovyjadrení taktiež uviedla, že neohlásené návštevy žalobcu v predmetnom rodinnom dome v žalovanej
vzbudzujú hrôzu, pričom správanie žalobcu nie je možné predvídať. K meritu podanej žaloby žalovaná
uviedla, že podľa jej názoru spoluvlastnícky podiel striktne neznamená, že by podielový spoluvlastník

(žalobca)malprávovyužívaťkonkrétneurčenúčasťspoločnejvecivrozsahujehopodielu.Spoluvlastník
nemôže sám rozhodnúť o tom, že bude užívať konkrétnu časť spoločnej veci, a to ani v prípade, ak
by presne zodpovedala jeho spoluvlastníckemu podielu. Žalobca predmetný rodinný dom opustil v roku
2021 na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.4.2021 sp.zn.: XXP/XX/XXXX-XX,
pričom toto uznesenie v časti vstupu do nehnuteľnosti bolo Uznesením Krajského súdu v Bratislave

zrušené. Po tomto uznesení už žalobca neprejavil záujem o užívanie predmetného rodinného domu a
na podieľaní sa na jeho chode a udržiavaní. Všetky náklady vynaložené na predmetný rodinný dom
hradí len a výlučne žalovaná, pričom žalobca sa o predmetný rodinný dom, jeho chod a náklady s tým
spojené vrátane jeho udržiavania vôbec nezajíma a nepodieľa sa na povinnostiach vyplývajúcich mu
zo spoluvlastníctva spoločnej veci tak, ako mu to vyplýva zo zákona. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

3. V rámci repliky sa k tvrdeniam žalovanej vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.12.2023.
Vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorými mu bol zakázaný vstup do spoločnej nehnuteľnosti a ktoré bolo
následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zrušené žalobca poukázal na skutočnosť, že zákaz
priblíženia sa žalobcu k žalovanej Krajský súd v Bratislave potvrdil iba do právoplatného skončenia

konania o rozvode. Zároveň zdôraznil, že ohľadom maloletej dcéry bola medzi žalobcom a žalovanou
uzavretá rodičovská dohoda z čoho je zrejmé, že žalovaná nemala obavy o seba a maloletú dcéru.
Žalovaná podala trestné oznámenie na žalobcu asi rok po právoplatnosti rozsudku o rozvode a skoro
rok potom, ako žalobca vôbec nemohol predmetnú nehnuteľnosť užívať. Vyššie opísané správanie
žalovanej pôsobí podľa názoru žalobcu účelovo a v časti údajného týrania vyznieva nedôveryhodne.

Žalobca taktiež odmietol tvrdenia žalovanej o tom, že bez jej vedomia vymenil zámky na dverách.
Žalobca žalovanú po výmene zámkov informoval o tom, že náhradné kľúče sú odložené na ORPZ.
Za podstatné považoval žalobca uviesť aj to, že žalovaná v marci 2021 odišla aj s neplnoletou
dcérou z predmetného domu, do inej nehnuteľnosti, kde býva jej sestra, pričom žalovaná vlastní 1
predmetnej nehnuteľnosti. Za spornú považuje žalobca argumentáciu žalovanej o nedotknuteľnosti

obydlia, nakoľko podľa jeho názoru platí, že práva jedného spoluvlastníka nemôžu zasahovať do práv
druhého spoluvlastníka, iba ak by dočasne o tom rozhodol súd, že jeden zo spoluvlastníkov je povinný
niečo strpieť alebo niečo konať, pričom takéto rozhodnutie neexistuje.

4. Žalovaná v duplike doručenej konajúcemu súdu dňa 08.02.2024 dôrazne odmietla tvrdenia žalobcu

o tom, že cieľom žalovanej je finančne aj psychicky zničiť žalobcu. Opakovane uviedla, že žalobcovi v
užívaní spoločnej nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nebráni naopak žalobca o užívanie nehnuteľnosti
nejaví záujem.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako aj žalovanej,

oboznámil sa s obsahom listín predložených stranami sporu ( Stanovisko spoločnosti PSM Business,
s.r.o. zo dňa 22.12.2021 k žiadosti o stanovenie približnej ceny nájmu nehnuteľnosti, Výpis z LV č. XX,
Výzva PZ žalobcu adresovaná žalovanej na odovzdanie osobných vecí zo dňa 09.08.2021, e-mailová
komunikácia z č.l. 15, odpoveď PZ žalovanej na list PZ žalobcu zo dňa 16.08.2021, Výpis z LV č. XXX,
Zápisnica OOPZ v Senci zo dňa 29.09.2022, Potvrdenie Sociálnej poisťovne o invalidite žalovanej

zo dňa 15.02.2023, Uznesenie KS BA č.k. XCo XX/XXXX-XX zo dňa 08.03.2022, Uznesenie KS BA
č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.06.2021, lekársky nález žalovanej zo dňa 02.10.2023) a zistil
nasledovný skutkový stav:

6. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobca je spolu so žalovanou podielovým

spoluvlastníkom Nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v podiele 1/2, bližšie špecifikovanej v bode
2 tohto rozsudku. Taktiež nebola sporná skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol žalobca
darom od svojich rodičov a žalovanej daroval polovicu nehnuteľnosti.

7. Žalobca vo výpovedi pred súdom uviedol, že sa do predmetnej nehnuteľnosti nevie dostať napriek

tomu, že je jej spoluvlastníkom. Celá situácia medzi ním a žalovanou sa vyhrotila vtedy, keď žalovanú
podviedol, pričom ako manželia už 15 rokov intímne nežili. Žalovanej sa s neverou priznal a navrhol
jej, aby sa rozviedli. Všetky tvrdenia žalovanej ohľadom týrania jej osoby žalobca odmietol. Keď sa
po mesiaci vrátil od svojich rodičov žalovaná ho požiadala, aby to ešte skúsili. Žalobca poukázal naskutočnosť, že žalovaná je spoluvlastníčkou 1 jej rodičovského rodinného domu, pričom zároveň vlastní
polovicu rodinného domu so žalobcom. Z uvedeného je podľa jeho názoru zrejmé, že žalovaná má
zabezpečené bývanie na rozdiel od žalobcu.

8. Žalovaná zotrvala na tom, že bola zo strany žalobcu počas celého manželstva týraná, žalobca jej
vulgárnenadával,prenasledovaljuafotilsijunapriektomu,žemubolosúdomzakázanésaknejpriblížiť
na vzdialenosť kratšiu ako 10 m.

9. Právna zástupkyňa žalobcu v prednese pred súdom uviedla, že žalobca nebol do času rozhodovania
súdu o podanej žalobe právoplatne odsúdený a ani nebola na neho podaná obžaloba za trestný
čin týrania. Vo vzťahu k zdravotnému stavu žalovanej uviedla, že žalovanej v pôvodnom znaleckom
posudku nebol konštatovaný syndróm týranej osoby, pričom na základe pokynu Krajskej prokuratúry sa
vyhotovuje nový znalecký posudok. V pôvodnom znaleckom posudku bola u žalovanej iba konštatovaná
jej reakcia na stres.

Motívom podania tejto žaloby zo strany žalobcu bolo, aby si žalovaná uvedomila, že je stále
spoluvlastníkom nehnuteľnosti a má určité práva. Aj keď v súčasnosti nemôže tieto pravá uplatňovať
jeho práva pretrvávajú. Pozemok na ktorom stojí predmetná nehnuteľnosť bol pôvodne vo vlastníctve
rodičov žalobcu, ktorí ho darovali žalobcovi, stáli tam aj hospodárske budovy. Následne žalobca
previedol darovacou zmluvou pozemok aj s týmito budovami na žalovanú.

10. Právna zástupkyňa žalovanej v prednese pred súdom uviedla, že trestné konanie stále prebieha, nie
je ukončené, a preto nie je možné robiť závery či žalovaná bola alebo nebola týraná nakoľko pôvodný
posudok obsahoval nesprávnosti v dôsledku čoho sa vyhotovuje nový znalecký posudok. Žalovaná
má diagnostikovanú post traumatickú poruchu, ktorá je spôsobená jej životom so žalobcom a jeho

správaním k nej. Žalovaná nebránila žalobcovi úmyselne užívať jeho spoluvlastnícky podiel, avšak v
dome má mať súkromie a z toho dôvodu chcela, aby pri návšteve žalovaného boli prítomné aj iné osoby
napr. príslušníci OČTK . Žalobca pri každej návšteve vyvolal konflikt, bol agresívny.

11. Z Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo XX/XXXX-XX zo dňa 08.03.2022, ktorým súd

potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III č.k. XXC XX/XXXX-XX o zamietnutí návrhu žalovanej
na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že predmetným neodkladným opatrením sa žalovaná
domáhala uloženia povinnosti žalobcovi nevstupovať do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX a
zároveň sa domáhala zákazu žalobcovi priblížiť sa k žalovanej na vzdialenosť kratšiu ako 10 m až do
právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z bodu

19 odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo XX/XXXX-XX vyplýva, že žalovaná
nie dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi
ňou a žalobcom takými skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalobcu dochádza
k agresívnemu správaniu ohrozujúcemu telesné zdravie žalovanej alebo psychickému ubližovaniu v
podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania žalovanej, ktoré

by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie a vyvolať obavu o jej život.

12. Žalobca výšku ním uplatneného nároku odvodzuje od vyjadrenia spoločnosti PSM Business,
s.r.o. Pezinok, IČO: 50 622 293, ktorá na žiadosť žalobcu o zaujatie stanoviska o približnej ceny
nájmu nehnuteľnosti uviedla, že približná cena nájmu za nehnuteľností, ktoré sú v operáte katastra

nehnuteľností zapísané na LV č. 106 v kat. území Nová Ves pri Dunaji, môže byť v súčasnej dobe
približne vo výške 1.700,-€.

13. Podľa článku 20 ods.1 a 3 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s

právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť
naujmuprávinýchalebovrozporesovšeobecnýmizáujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

14. Podľa § 6 OZ, ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený,
primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

15. Podľa § 136 ods.1 OZ Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.16. Podľa § 137 ods.1 OZ Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Podľa § 139 OZ z právnych úkonov z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

21. Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 OZ sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto

obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

22. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej
sa nikto nemôže bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané

ako záväzok (§ 489 Obč. zák.), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa
bezdôvodne obohatil, a tomu, na koho úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu
bezdôvodného obohatenia. O bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak niekto plnením získal majetkové
hodnoty vyjadrené tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu jeho aktív (§ 451 ods. 2 Obč. zák.)
alebo k zníženiu jeho pasív (§ 454 Obč. zák.). V rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je

pasívne legitimovaný ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo
k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom
zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt),
ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.

23. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží
o nové majetkové hodnoty, ale môže spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by
k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti.

24. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenej
na tom, že zúčastneným osobám chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na
predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech
niekoho konané.

25. Zohľadniac vyššie citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že nárok spoluvlastníka na náhradu
za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ust. § 137 ods.
1 OZ. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010
sp.zn. XCdo/XXX/XXXX z ktorého vyplýva, že nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci
druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú
vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej
miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody
spoluvlastníkov alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé,

že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie
by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť
veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni
druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu,a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec
neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou
osobou.

26. Vyššie uvedenými závermi sa dôsledne riadil aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní daného sporu.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca spolu s žalovanou sú
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, každý v jednej polovici. V konaní nebolo sporné,
že predmetnú nehnuteľnosť obýva žalovaná, pričom žalobca v konaní tvrdil, že v užívaní nehnuteľnosti

mu žalovaná bráni. Súd zameral dokazovanie na zistenie, či žalovaná v rozhodnom období t.j. od
mesiaca august 2021 do mesiaca august 2023 bránila žalobcovi v užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Z
Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo XX/XXXX-XX zo dňa 08.03.2022 vyplýva, že odvolací
súdpotvrdilrozhodnutieOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.XXCXX/XXXX-XXzodňa08.12.2021,ktorým
súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaná domáhala uloženia
povinnosti žalobcovi nevstupovať do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX. Z odôvodnenia Uznesenia

KS BA vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala žalovaná dňa 24.11.2021. Z
vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v období za ktoré sa žalobca domáha vydania bezdôvodného
obohatenia neexistovalo rozhodnutie súdu, ktorým by bolo žalobcovi zakázané vstúpiť do spoločnej
nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú značne
napäté, to však ale neznamená, že žalobca nemohol predmetnú nehnuteľnosť riadne užívať. V tejto

súvislosti súd zdôrazňuje, že žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by tieto jeho tvrdenia
preukázal.

27. Záverom súd uvádza, že z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že strany sporu neuzavreli
dohodu o užívaní veci a nedohodli sa na hospodárení so spoločnou vecou. Žalobcovi však v prípade ním

tvrdeného dlhodobo neumožneného prístupu k spoločnej nehnuteľnosti a tým nemožnosti realizovania
svojho vlastníckeho práva nič nebránilo uzavrieť so žalovanou dohodou o hospodárení so spoločnou
vecou alebo sa obrátiť so žalobou na súd. V tejto súvislosti súd považuje za podstatné uviesť, že žalobca
taktiež nepreukázal, že by sa podieľal na platbách spojených s vlastníctvom spoločnej nehnuteľnosti
ako je napr. daň z nehnuteľnosti, prípadne iné.

28. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca v konaní podľa názoru súdu neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu žalovaná bránila spoločnú
nehnuteľnosť užívať resp. že by ju užívala nad rámec rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu a preto súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala vo veci plný úspech, a preto
jej prislúcha nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).