Uznesenie – Právo duševného vlastníctva ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Katarína Katková

Legislation area – Občianske právoPrávo duševného vlastníctva

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123428293
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123428293.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Slovenský ochranný zväz
autorský pre práva k hudobným dielam, Bratislava, Rastislavova 914/3, IČO: 00 178 454, zastúpeného
AK Herceg, s.r.o., Bratislava, Košická 56, IČO: 35 890 240, proti žalovanému A. B. C. - DIXON RESORT,
Banská Bystrica, Švermova 32, IČO: 17 840 775, zastúpenému Advokátska kancelária Kašuba spol. s

r.o., Banská Bystrica, Horná 41, IČO: 36 859 095, o zaplatenie 1.672,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 28. októbra 2024 č. k. 7Ca/26/2023-131
a proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica z 5. decembra 2024 č. k. 7Ca/26/2023-150, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 28. októbra 2024 č. k. 7Ca/26/2023-131 a uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica z 5. decembra 2024 č. k. 7Ca/26/2023-150 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 28. októbra 2024 č. k. 7Ca/26/2023-131 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) žalobu zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak,
že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu (II. výrok).

1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 1.672,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 984,- Eur od 1.
februára 2021 do zaplatenia a zo sumy 688,80 Eur od 19. novembra 2021 do zaplatenia titulom
neplnenia hromadnej licenčnej zmluvy č. D./XXX uzatvorenej dňa 8. februára 2007 (ďalej len ,,licenčná
zmluva“) podľa § 48 zákona č. 618/2003 Z. z. Autorského zákona v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,autorský zákon“).

1.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie zo 4. decembra 2023 sp.
zn. 7Ca/26/2023 uviedol, že neuznáva žalobný nárok žalobcu, pretože mu neboli doručené faktúry
vystavené žalobcom, ktoré neeviduje ani v účtovníctve, pričom ceny, ktoré boli faktúrami vyúčtované,
neboli medzi nimi dohodnuté.
1.3. Žalobca v replike tvrdenia žalovaného rozporoval. Uviedol, že okrem faktúr zaslal aj upomienky
vrátane výzvy na úhradu faktúr dňa 5. decembra 2021. Ďalej poukázal na čl. D. bod X, X licenčnej

zmluvy.
1.3.1. Zároveň žalobca predložil upomienku zo 7. októbra 2021, pokus o zmier z 3. novembra 2021
s doručenkou z 9. novembra 2021, výzvu na úhradu nesplateného záväzku z 5. novembra 2021,
upomienku z 18. januára 2022, pokus o zmier z 2. februára 2022 s doručenkami z 11. mája 2022.
1.4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v zmysle § 278, 281 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“).

1.5. Konštatoval,že právnyzástupcažalobcusanapojednávanienedostavil,hoci naňbolriadneavčas
predvolaný a v predvolaní bol poučený o následkoch nedostavenia sa a o možnosti vydania rozsudkupre zmeškanie. Predvolanie na pojednávanie obsahujúce možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie
žalobca prevzal dňa 8. augusta 2024. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a
vážnymi okolnosťami.

1.5.1. Súd prvej inštancie nezistil prípadné náhle prekážky, pre ktoré by sa žalobca na pojednávanie
objektívne nemohol dostaviť (napr. dopravná nehoda, dopravná zápcha alebo náhle zdravotné
problémy).
1.5.2. Informácie poskytnuté súdu prvej inštancie zo strany žalobcu telekomunikačnými prostriedkami
ohľadne jeho ospravedlnenia z 25. októbra 2024 neboli súdom prvej inštancie kladne overené v

elektronickom ani v listinnom súdnom spise žiadnymi listinnými dôkazmi.
1.5.3. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 28. októbra 2024 opakovane navrhol, aby súd prvej
inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
1.6. Z hľadiska znenia zákona nie je rozhodujúca ani procesná aktivita žalobcu alebo jeho neaktivita
v konaní. Podľa názoru súdu prvej inštancie boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie
súdu rozsudkom pre zmeškania žalobcu v zmysle § 278 CSP, keďže po splnení zákonných podmienok

súdprvejinštancie nemámožnosťrozhodnúťsa,čirozsudokprezmeškaniežalobcuvydáalebonevydá.
Zo znenia zákona nevyplýva, že by išlo o fakultatívnu možnosť súdu postupovať takýmto procesným
spôsobom, pretože po splnení zákonných podmienok súd rozsudok pre zmeškanie žalobcu musí vydať.
Ide totiž o procesný rozsudok, ktorý sa neopiera o zistený skutkový stav, iba o splnenie zákonných
procesných podmienok.

1.6.1. Vzhľadom na splnenie všetkých zákonných procesných podmienok na rozhodnutie rozsudkom
pre zmeškanie žalobcu v zmysle § 278 CSP súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.
1.7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
1.7.1. Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP.
2.2. Podľa jeho názoru nebola splnená zákonná podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie,

t. j. podmienka absencie včasného a riadne odôvodneného ospravedlnenia jeho neprítomnosti na
pojednávaní.
2.3. Poukázal na to, že dňa 25. októbra 2024 elektronickým podaním realizovaným prostredníctvom
portálu C. požiadal súd prvej inštancie o ospravedlnenie jeho neúčasti a jeho právneho zástupcu na
pojednávaní vytýčenom na 28. októbra 2024, pričom vyjadril súhlas s prejednaním a rozhodnutím

veci v jeho neprítomnosti a jeho právneho zástupcu. Elektronické podanie nebolo doručené súdu prvej
inštancie zrejme z dôvodu technických problémov pri odosielaní podania prostredníctvom portálu C.,
ktoré zistil až dodatočne.
2.3.1. Aj v prípade, ak by nebolo možné akceptovať technické problémy pri odosielaní ospravedlnenia
neúčasti na pojednávaní ako ospravedlniteľný dôvod neúčasti (resp. neospravedlnenia neúčasti)

na pojednávaní, súd prvej inštancie prerušil pojednávanie a následne sa v danej veci telefonicky
skontaktoval s jeho právnym zástupcom, v rámci ktorého jeho právny zástupca informoval súd prvej
inštancie, že dňa 25. októbra 2024 zasielal súdu prvej inštancie ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
spojené s výslovným jeho súhlasom s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti
vrátane jeho právneho zástupcu a súčasne opätovne verifikoval súdu prvej inštancie, že predmetného

pojednávania sa nezúčastnil s poukazom na zásadu hospodárnosti konania (keďže uviedol súdu prvej
inštancie všetky relevantné skutkové tvrdenia a predložil všetky relevantné dôkazy, ku ktorým sa
žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril a ani nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie), pričom výslovne
súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
2.3.2. Zároveň ospravedlnenie jeho právny zástupca z opatrnosti opätovne zaslal súdu prvej inštancie

obratom po ich telefonickom rozhovore aj e-mailom.
2.4. Mal za to, že pri posudzovaní, či došlo k včasnému ospravedlneniu neprítomnosti vážnymi
okolnosťami, je potrebné posudzovať každý jednotlivý prípad individuálne s ohľadom na konkrétne
okolnosti toho-ktorého posudzovaného prípadu.
2.5. On nežiadal prostredníctvom ospravedlnenia odročenie pojednávania, ale vyjadril svoj výslovný

súhlas s prejednaním veci a s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho
zástupcu. Okrem z technických príčin nedoručeného ospravedlnenia realizovaného prostredníctvom
portálu C. sa ospravedlnil aj v rámci telefonického rozhovoru so súdom prvej inštancie a tiež e-mailom
zaslaným súdu prvej inštancie.2.6. V posudzovanej veci nemohol zmariť prejednanie veci a jeho osobná účasť ani jeho právneho
zástupcu na pojednávaní nebola výslovne vyžadovaná súdom prvej inštancie a táto nebola ani potrebná,
keďže obe sporové strany súdu prvej inštancie v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním

doručili svoje vyjadrenia, uviedli svoje skutkové tvrdenia a on predložil aj relevantné dôkazy.
2.7. Pretože ospravedlnenie jeho neúčasti a neúčasti jeho právneho zástupcu nesmerovalo k
odročeniu pojednávania, ale výslovne k súhlasu s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti,
nemožno ani realizovanie ospravedlnenia telefonicky po otvorení pojednávania a následnom prerušení
pojednávania a následne e-mailom po ukončení telefonického rozhovoru (v čase, kedy súd prvej

inštancie pojednávanie prerušil) vyhodnotiť ako oneskorené ospravedlnenie, resp. ospravedlnenie, ktoré
nie je možné zo strany súdu prvej inštancie akceptovať ako dôvodné s negatívnym následkom, t. j. v
podobe vydania kontumačného rozhodnutia v jeho neprospech .
2.8. Ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky, v obdobných prípadoch
súdy vo všeobecnosti akceptujú aj neúčasť sporovej strany na pojednávaní s poukazom na snahu o
zbytočné nenavyšovanie trov konania, resp. s poukazom na zásadu hospodárnosti konania.

2.8.1. On svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil práve týmto dôvodom vzhľadom na to, že uviedol
súdu prvej inštancie všetky svoje relevantné skutkové tvrdenia, ktoré preukázal relevantnými dôkazmi,
ku ktorým sa žalovaný v lehote určenej súdom prvej inštancie vôbec nevyjadril.
2.9. Nemožno súhlasiť ani s právnym záverom súdu prvej inštancie, že súd je povinný v obdobných
prípadoch obligatórne pristúpiť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. Uvedený právny záver súdu prvej

inštancie nemá oporu v ustálenej rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky, ani v aktuálnej a
ustálenej judikatúre najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky.
2.10. Z argumentácie a filozofie spojenej s inkorporovaním inštitútu rozsudku pre zmeškanie žalobcu
ako kontumačného rozhodnutia do Civilného sporového poriadku a aj z dôvodovej správy k Civilnému
sporovémuporiadkujezrejmé,žezákonodarcanemalvúmyslesankcionovaťrozsudkomprezmeškanie

akúkoľvekprocesnúpasivitužalobcu,alemalvúmysleuvedenýmspôsobomsankcionovaťibaprocesnú
pasivitu žalobcu, ktorá reálne vytvára prekážky v prejednaní a rozhodnutí veci, a teda prekážky, ktoré
by bránili v riadnom a dôslednom uplatňovaní základných princípov civilného sporového konania, a to
predovšetkým princíp procesnej diligencie strán (princíp prejednací) a princíp rýchlosti a hospodárnosti
konania.

2.10.1. Záver, že by bolo možné rozhodovať rozsudkom pre zmeškanie v akomkoľvek prípade
nedostavenia sa žalobcu bez ospravedlnenia na ktorékoľvek z pojednávaní vytýčených vo veci samej
bez ohľadu na konkrétnu procesnú fázu konania, bez ohľadu učinené skutkové tvrdenia strán, ich
spornosť či nespornosť, rozsah vykonaného dokazovania a z týchto skutočností vyplývajúcu reálnu
nevyhnutnosť (či naopak nepotrebnosť) osobnej účasti žalobcu na pojednávaní, by bol v rozpore s

elementárnou logikou a tiež v rozpore s úmyslom zákonodarcu prezentovaným aj v dôvodovej správe
k CSP.
2.10.2. V tejto súvislosti podporne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
len ,,ústavný súd“) z 22. júla 2021 č. k. III. ÚS 121/2021-35, na uznesenie ústavného súdu zo 4. júna
2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší

súd“) z 15. júla 2021 sp. zn. 5CdoGp 1/2019.
2.11. Podotkol, že v spore bol aktívny, v podanej žalobe riadne a podrobne objasnil skutkový stav
veci, riadne a konkrétne definoval svoje uplatnené nároky a predložil aj všetky relevantné dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení a preukázanie dôvodnosti uplatnených nárokov. Po podaní odporu proti
vydanému platobnému rozkazu zo strany žalovaného sa k odporu písomne vyjadril, pričom konkrétnymi

listinnýmidôkazmivcelomrozsahuvyvrátiltvrdeniažalovanéhoobsiahnutévpodanomodpore.Naopak,
žalovaný bol v spore pasívny, keďže k jeho vyjadreniu k odporu sa nevyjadril a nepredložil žiadne dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.
2.12.Ajpozistenívzniknutejsituáciesnedoručenímospravedlneniasúduprvejinštancie ztelefonického
rozhovoru so súdom prvej inštancie aktívne pristupoval k riešeniu vzniknutej situácie, keď súd prvej

inštancie opätovne telefonicky požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti a jeho právneho zástupcu na
pojednávaní a uviedol aj dôvody neúčasti, pričom žiadosť o ospravedlnenie neúčasti obratom zaslal
súdu prvej inštancie aj v elektronickej podobe e-mailom.
2.12.1. Je teda zrejmé, že z jeho strany počas celého priebehu konania nedošlo k žiadnej pasivite, ktorá
by mala za následok nemožnosť prejednania a rozhodnutia veci súdom v rámci pojednávania dňa 28.

októbra 2024, resp. ktorá by bránila v riadnom a dôslednom uplatňovaní základných princípov civilného
sporového konania (princíp prejednací, princíp rýchlosti a hospodárnosti konania).
2.13. Keďže svoju neprítomnosť a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 28. októbra 2024 riadne
a včas ospravedlnil, pričom uviedol aj relevantné dôvody pre ospravedlnenie, preto nedošlo k naplneniujednej zo základných procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie definovaných v
ustanovení § 278 CSP.
2.14. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“

alebo ,,odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
prejednanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.

4. Následne súd prvej inštancie uznesením z 5. decembra 2024 č. k. 7Ca/26/2023-150 (ďalej
len ,,uznesenie súdu prvej inštancie“) návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z 28. októbra
2024 sp. zn. 7Ca/26/2023 zamietol.
4.1. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie
(rozsudku pre zmeškanie) žalobca podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý odôvodnil
tým, že elektronickým podaním realizovaným prostredníctvom portálu C. požiadal súd prvej inštancie

o ospravedlnenie jeho neúčasti a jeho právneho zástupcu na pojednávaní vytýčenom na 28. októbra
2024 a zároveň súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti a jeho právneho
zástupcu. Do termínu pojednávania mu nebola doručená žiadna informácia o tom, že by súd prvej
inštancie jeho žiadosť o ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní
neakceptoval, preto žalobca považoval svoju neúčasť za vopred riadne a včas ospravedlnenú, keďže

nežiadal o odročenie pojednávania, ale súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v ich neprítomnosti.
4.1.1. Dňa 28. októbra 2024 ho súd prvej inštancie (po prerušení pojednávania) telefonicky kontaktoval
s tým, že neeviduje z jeho strany ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a požiadal ho o zdôvodnenie
neúčasti na pojednávaní. V rámci telefonického rozhovoru právny zástupca žalobcu informoval súd prvej
inštancie o tom, že právny zástupca žalobcu ešte dňa 25. októbra 2024 prostredníctvom všeobecnej

agendy portálu C. zasielal súdu prvej inštancie ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho
zástupcunapojednávanídňa28.októbra2024spojenésosúhlasomsprejednanímveciarozhodnutímv
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Uvedené súd prvej inštancie vzal na vedomie. V rámci
telefonického rozhovoru právny zástupca žalobcu opätovne uviedol súdu prvej inštancie, že súhlasí s
prejednaním veci a rozhodnutím v ich neprítomnosti a po ukončení telefonického rozhovoru zašle súdu

prvej inštancie ospravedlnenie aj prostredníctvom e-mailu.
4.1.2. Právny zástupca žalobcu zaslal bezprostredne po ukončení telefonického rozhovoru súdu prvej
inštancie ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní spojené so
súhlasom s konaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti aj e-mailom.
4.1.3. Právny zástupca žalobcu po doručení rozsudku pre zmeškanie vykonal lustráciu doručovania

podania – ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní zo dňa 25. októbra 2024 v dátovej schránke, pričom
zistil,žektomutopodaniuzneznámychdôvodovneboladodátovejschránkyprávnehozástupcužalobcu
doručená žiadna doručenka potvrdzujúca jeho doručenie súdu prvej inštancie. Podľa jeho názoru z
dôvodu neidentifikovaných technických problémov (jednalo sa pravdepodobne o technické problémy na
strane prevádzkovateľa portálu C.) nedošlo ku korektnému odoslaniu, resp. doručeniu jeho podania.

4.1.4. Mal za to, že ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní zaslal súdu prvej inštancie v
dostatočnom časovom predstihu (25. októbra 2024), pričom súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Skutočnosti, ktoré vznikli náhle/náhodne, nemohol
reálne predpokladať ani včas identifikovať ani ovplyvniť.
4.1.5. Žalobca predložil listinný dôkaz print screen úvodnej strany dátovej schránky právneho zástupcu

žalobcu.
4.2. Súd prvej inštancie po citácii § 278, § 281 ods. 1, 2 CSP konštatoval, že žalobca síce v zákonnej
lehote podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, avšak nepredložil dôkaz o tom, že by sa
ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami ešte dňa 25. októbra 2024 a nepreukázal žiadny vážny dôvod
neúčasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 28. októbra 2024.

4.3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pojednávanie dňa 28. októbra 2024 prerušil, pričom zisťoval
prípadné náhle prekážky, pre ktoré by sa žalobca na pojednávanie objektívne nemohol dostaviť (napr.
náhle zdravotné problémy, úraz, dopravná nehoda cestou na pojednávanie a podobne).
4.3.1. Právny zástupca žalobcu súdu prvej inštancie telefonicky oznámil, že neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil elektronicky dňa 25. októbra 2024, kedy odosielal väčšie množstvo pošty, pričom v tom

okamihu nevedel v rýchlosti dohľadať potvrdenku o odoslaní ospravedlnenia z pojednávania. Zo strany
kancelárie právneho zástupcu žalobcu bolo súdu prvej inštancie oznámené, že doručenku dohľadajú a
obratomjusúduprvejinštancie pošlú.Súdprvejinštancie následnelustrovalvsúdnomregistrizáznamo
ospravedlnení žalobcu zo dňa 25. októbra 2024. Žiadny doklad ani elektronický záznam o ospravedlneníz 25. októbra 2024 súd prvej inštancie nenašiel, a teda ospravedlnenie žalobcu nemal preukázané,
preto pokračoval v pojednávaní a návrhu žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu
vyhovel a žalobu žalobcu v súlade s § 278 CSP zamietol.

4.4. Súd prvej inštancie vykonal kontrolu aj v sekcii prijatých správy z Ústredného portálu verejnej správy
(ďalej len ,,ÚPVS“) a eŽaloby, avšak zistil, že od právneho zástupcu žalobcu za obdobie od 25. októbra
2024 do 28. októbra 2024 nebolo súdu prvej inštancie doručené žiadne ospravedlnenie z pojednávania
nariadeného na deň 28. októbra 2024.
4.5. Pokiaľ právny zástupca žalobcu zaslal súdu prvej inštancie e-mailom ospravedlnenie neúčasti na

pojednávaní v deň konania pojednávania (28. októbra 2024 o 9:33 hod.), v danom čase už žalovaný
predniesol návrh na rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie, a teda už nešlo
o ospravedlnenie neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu doručené súdu prvej inštancie včas ani
odôvodnené vážnymi okolnosťami bez ohľadu na to, či súhlasil s tým, aby súd prvej inštancie konal
v jeho neprítomnosti.
4.5.1. Opačný postup súdu prvej inštancie by bol v danom štádiu pojednávania neprípustný, keďže by

„opravoval“ následky v danom čase splnených všetkých zákonných podmienok podľa § 278 CSP. V
danom čase už bolo možné spravodlivo očakávať iba doručenie doručenky o tvrdenom ospravedlnení
sa žalobcu z 25. októbra 2024, čo sa však nestalo, pričom žalobca doručenku nepredložil súdu prvej
inštancie ani v rámci návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.
4.6. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal

pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, preto návrh žalobcu na zrušenie
rozsudku súdu prvej inštancie pre zmeškanie zamietol.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie.
5.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h) CSP.

5.2. Poukázal na to, že v návrhu na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie pre zmeškanie jasne
uviedol, že až dodatočným preskúmaním zistil, že elektronická správa obsahujúca ospravedlnenie
jeho neúčasti a jeho právneho zástupcu na pojednávaní nebola z dôvodu bližšie neidentifikovanej
systémovej chyby vôbec odoslaná, a teda nebola ani doručená súdu prvej inštancie, preto nebolo možné
predložiť súdu prvej inštancie doručenku podania, ktoré nebolo riadne odoslané/doručené, a tak splniť

podmienku, ktorej splnenie ako údajne jediné relevantné vyhodnocoval súd prvej inštancie v rámci
posúdenia dôvodnosti podaného návrhu. 5.3. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ním uvedenými
dôvodmi v návrhu pre ospravedlnenie jeho neúčasti a jeho právneho zástupcu na pojednávaní, resp.
pre ospravedlnenie vadného zasielania/doručovania ospravedlnenia jeho neúčasti a jeho právneho
zástupcu na pojednávaní, ktoré boli relevantnými dôvodmi pre ospravedlnenie jeho neúčasti a jeho

právneho zástupcu na pojednávaní, a teda aj relevantnými dôvodmi pre vydanie rozhodnutia o zrušení
rozsudku súdu prvej inštancie pre zmeškanie.
5.3.1. V prípade, ak by mal vedomosť o tom, že sa ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nepodarilo
odoslať/doručiť, nepochybne by urobil príslušné úkony, aby toto ospravedlnenie neúčasti súdu prvej
inštancie opätovne doručil, resp. by sa pojednávania zúčastnil.

5.3.2. Mal za to, že v danom prípade sa jednalo o dôvody, ktoré nemohol vopred predvídať, a teda ide
o ospravedlniteľné dôvody.
5.4. Podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní posúdiť a vyhodnotiť aj
ďalšie dôvody a skutočnosti týkajúce sa samotného konania, skutkového a právneho stavu veci, ako
aj úrovne dokazovania veci, procesnej aktivity či pasivity sporových strán a ďalšie skutočnosti, ktoré

uviedol v návrhu, s ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, resp. tieto pri svojom rozhodnutí
nezohľadnil a ani neodôvodnil.
5.5.Uviedol,žesanemožnouspokojiťlenstvrdením,ževdanomprípadejedinýmmožnýmdôvodompre
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní je predloženie dôkazu o tom, že včas (t. j. pred pojednávaním,
resp. pred návrhom žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie) doručil súdu prvej inštancie

ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní.
5.6. Vzhľadom na relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky a ustálenú
judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky záver o povinnosti súdu vydať rozsudok
pre zmeškanie žalobcu v prípade splnenia podmienok definovaných v ustanovení § 278 CSP nie je
správny a súdy by v tomto prípade mali skúmať širší kontext skutočností, okolností, stavu konania, stavu

dokazovania a v neposlednom rade procesnú aktivitu či pasivitu strán sporu a skutočnosť, či prípadná
pasivita strany sporu, či nedostavenie sa strany sporu na pojednávanie, mali negatívny vplyv na priebeh
konania, resp. vytvárali (či mohli vytvárať) prekážku v konaní.5.6.1. Pokiaľ relevantná judikatúra skúmanie uvedených otázok požaduje od súdov v prípade
posudzovania splnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, analogicky je obdobné kritériá
potrebné aplikovať aj na posúdenie, či nastali dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle

§ 281 ods. 1 CSP.
5.6.2. Ani v prípade návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 281 CSP nemožno opomenúť
to, že bol počas celého priebehu konania predchádzajúceho pojednávaniu a vydaniu rozsudku súdu
prvej inštancie aktívny, riadne a jasne odôvodnil podanú žalobu, zároveň riadne a včas sa vyjadril k
podaniu žalovaného, pričom nikdy nežiadal o odročenie pojednávania. On súhlasil s pojednávaním a

rozhodnutím v jeho neprítomnosti, o čom bol súd prvej inštancie riadne informovaný ešte pred vydaním
rozsudku súdu prvej inštancie. Je teda zrejmé, že svojou neprítomnosťou na pojednávaní (aj v prípade,
ak by nebola ospravedlnená) nijakým spôsobom nebránil prejednanie veci súdom prvej inštancie a
rozhodnutie vo veci samej.
5.7. Podľa jeho názoru nebola splnená zákonná podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie,
t. j. podmienka absencie včasného a riadne odôvodneného ospravedlnenia jeho neprítomnosti na

pojednávaní.
5.8. Poukázal na to, že dňa 25. októbra 2024 elektronickým podaním realizovaným prostredníctvom
portálu C. požiadal súd prvej inštancie o ospravedlnenie jeho neúčasti a jeho právneho zástupcu na
pojednávaní vytýčenom na 28. októbra 2024, pričom vyjadril súhlas s prejednaním a rozhodnutím
veci v jeho neprítomnosti a jeho právneho zástupcu. Elektronické podanie nebolo doručené súdu prvej

inštancie zrejme z dôvodu technických problémov pri odosielaní podania prostredníctvom portálu C.,
ktoré zistil až dodatočne.
5.8.1. Aj v prípade, ak by nebolo možné akceptovať technické problémy pri odosielaní ospravedlnenia
neúčasti na pojednávaní ako ospravedlniteľný dôvod neúčasti (resp. neospravedlnenia neúčasti)
na pojednávaní, súd prvej inštancie prerušil pojednávanie a následne sa v danej veci telefonicky

skontaktoval s jeho právnym zástupcom, v rámci ktorého jeho právny zástupca informoval súd prvej
inštancie, že dňa 25. októbra 2024 zasielal súdu prvej inštancie ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
spojené s výslovným jeho súhlasom s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti a jeho
právneho zástupcu a súčasne opätovne verifikoval súdu prvej inštancie, že predmetného pojednávania
sanezúčastnilspoukazomnazásaduhospodárnostikonania(keďžeuviedolsúduprvejinštancie všetky

relevantné skutkové tvrdenia a predložil všetky relevantné dôkazy, ku ktorým sa žalovaný žiadnym
spôsobom nevyjadril a ani nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie) a výslovne súhlasil s prejednaním a
rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
5.8.2. Zároveň ospravedlnenie jeho právny zástupca z opatrnosti opätovne zaslal súdu prvej inštancie
obratom po ich telefonickom rozhovore aj e-mailom.

5.9. Mal za to, že pri posudzovaní, či došlo k včasnému ospravedlneniu neprítomnosti vážnymi
okolnosťami, je potrebné posudzovať každý jednotlivý prípad individuálne s ohľadom na konkrétne
okolnosti toho-ktorého posudzovaného prípadu.
5.10. On nežiadal prostredníctvom ospravedlnenia odročenie pojednávania, ale vyjadril svoj výslovný
súhlas s prejednaním veci a s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho

zástupcu. Okrem z technických príčin nedoručeného ospravedlnenia realizovaného prostredníctvom
portálu C. sa ospravedlnil aj v rámci telefonického rozhovoru so súdom prvej inštancie a tiež e-mailom
zaslaným súdu prvej inštancie.
5.11.Vdanomprípadenemoholzmariťprejednanieveciajehoosobnáúčasťanijehoprávnehozástupcu
na pojednávaní nebola výslovne vyžadovaná súdom prvej inštancie a táto nebola ani potrebná, keďže

obe sporové strany súdu prvej inštancie v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním doručili
svoje vyjadrenia, uviedli svoje skutkové tvrdenia a on predložil aj relevantné dôkazy.
5.12. Pretože ospravedlnenie jeho neúčasti a neúčasti jeho právneho zástupcu nesmerovalo k
odročeniu pojednávania, ale výslovne k súhlasu s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti,
nemožno ani realizovanie ospravedlnenia telefonicky po otvorení pojednávania a následnom prerušení

pojednávania a následne e-mailom po ukončení telefonického rozhovoru (v čase, kedy súd prvej
inštancie pojednávanie prerušil) vyhodnotiť ako oneskorené ospravedlnenie, resp. ospravedlnenie, ktoré
nie je možné zo strany súdu prvej inštancie akceptovať ako dôvodné s negatívnym následkom, t. j. v
podobe vydania kontumačného rozhodnutia v jeho neprospech.
5.13. Ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky, v obdobných prípadoch

súdy vo všeobecnosti akceptujú aj neúčasť sporovej strany na pojednávaní s poukazom na snahu o
zbytočné nenavyšovanie trov konania, resp. s poukazom na zásadu hospodárnosti konania.5.13.1. On svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil práve týmto dôvodom a tiež z dôvodu, že súdu
prvej inštancie uviedol všetky svoje relevantné skutkové tvrdenia, ktoré preukázal relevantnými dôkazmi,
ku ktorým sa žalovaný v stanovenej lehote určenej súdom prvej inštancie vôbec nevyjadril.

5.14. Nemožno súhlasiť ani s právnym záverom súdu prvej inštancie, že súd je povinný v obdobných
prípadoch obligatórne pristúpiť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. Uvedený právny záver súdu prvej
inštancie nemá oporu v ustálenej rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky, ani v aktuálnej a
ustálenej judikatúre najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky.
5.15. Z argumentácie a filozofie spojenej s inkorporovaním inštitútu rozsudku pre zmeškanie žalobcu

ako kontumačného rozhodnutia do Civilného sporového poriadku aj z dôvodovej správy k Civilnému
sporovémuporiadkujezrejmé,žezákonodarcanemalvúmyslesankcionovaťrozsudkomprezmeškanie
akúkoľvekprocesnúpasivitužalobcu,alemalvúmysleuvedenýmspôsobomsankcionovaťibaprocesnú
pasivitu žalobcu, ktorá reálne vytvára prekážky v prejednaní a rozhodnutí veci, a teda prekážky,
ktoré by bránili v riadnom a dôslednom uplatňovaní základných princípov civilného sporového konania
(predovšetkým princíp prejednací a princíp rýchlosti a hospodárnosti konania).

5.15.1. Záver, že by bolo možné rozhodovať rozsudkom pre zmeškanie v akomkoľvek prípade
nedostavenia sa žalobcu bez ospravedlnenia na ktorékoľvek z pojednávaní vytýčených vo veci samej
bez ohľadu na konkrétnu procesnú fázu konania, učinené skutkové tvrdenia strán, ich spornosť či
nespornosť, rozsah vykonaného dokazovania a z týchto skutočností vyplývajúcu reálnu nevyhnutnosť (či
naopak nepotrebnosť) osobnej účasti žalobcu na pojednávaní by bol v rozpore s elementárnou logikou

a tiež v rozpore s úmyslom zákonodarcu prezentovaným aj v dôvodovej správe k CSP.
5.15.2. V tejto súvislosti podporne poukázal na nález ústavného súdu z 22. júla 2021 č. k. III. ÚS
121/2021-35, na uznesenie ústavného súdu zo 4. júna 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 i na uznesenie
najvyššieho súdu z 15. júla 2021 sp. zn. 5CdoGp 1/2019.
5.16. Uviedol, že v spore bol aktívny, v podanej žalobe riadne a podrobne objasnil skutkový stav

veci, riadne a konkrétne definoval svoje uplatnené nároky a predložil aj všetky relevantné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení a preukázanie dôvodnosti uplatnených nárokov. Po podaní odporu
proti vydanému platobnému rozkazu zo strany žalovaného sa k odporu písomne vyjadril, pričom
konkrétnymi listinnými dôkazmi v celom rozsahu vyvrátil tvrdenia žalovaného obsiahnuté v podanom
odpore. Žalovaný bol v spore pasívny, keďže k jeho vyjadreniu k odporu sa nevyjadril a nepredložil

žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5.17.Ajpozistenívzniknutejsituáciesnedoručenímospravedlneniasúduprvejinštancie ztelefonického
rozhovoru so súdom prvej inštancie aktívne pristupoval k riešeniu vzniknutej situácie, keď súd prvej
inštancie opätovne telefonicky požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti a jeho právneho zástupcu na
pojednávaní a uviedol aj dôvody neúčasti, pričom žiadosť o ospravedlnenie neúčasti obratom zaslal

súdu prvej inštancie aj v elektronickej podobe e-mailom.
5.17.1. Je teda zrejmé, že z jeho strany počas celého priebehu konania nedošlo k žiadnej pasivite, ktorá
by mala za následok nemožnosť prejednania a rozhodnutia veci súdom v rámci pojednávania dňa 28.
októbra 2024, resp. ktorá by bránila v riadnom a dôslednom uplatňovaní základných princípov civilného
sporového konania (predovšetkým princíp prejednací, princíp rýchlosti a hospodárnosti konania).

5.18. Keďže svoju neprítomnosť a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 28. októbra 2024 riadne
a včas ospravedlnil, pričom uviedol aj relevantné dôvody pre ospravedlnenie, preto nedošlo k naplneniu
jednej zo základných procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie definovaných v
ustanovení § 278 CSP.
5.19. Podľa jeho názoru je uznesenie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné a arbitrárne.

5.20. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP).

8. Odvolací súd z rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že vo vzťahu k žalobcovi ide o tzv. kontumačný
rozsudok založený na aplikácii ustanovenia § 278 CSP upravujúcom rozsudok pre zmeškanie žalobcu.9. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

10. Z ustanovenia § 356 písm. b) CSP vyplýva, že prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je
viazaná len na nesplnenie podmienok pre rozhodnutie takýmto kontumačným spôsobom. To znamená,
že odvolací súd môže na podklade odvolania preskúmať rozsudok pre zmeškanie len z tohto hľadiska,
teda iba z pohľadu, či na takéto rozhodnutie boli splnené zákonom stanovené podmienky. Odvolací
súd sa preto mohol zaoberať len tým, či vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu súd prvej inštancie

postupoval v súlade s ustanovením § 278 CSP, pokiaľ na pojednávaní dňa 28. októbra 2024 rozhodol
vo veci rozsudkom pre zmeškanie.

11. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní

na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12. Podľa § 281 ods. 1, 2 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,

na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

13. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom

procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom
procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca, ktorý iniciuje konanie a má záujem na efektívnom vedení
veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej
obrany.

14. Ustanovenie § 278 CSP upravuje kumulatívne podmienky pre rozhodnutie súdu prvej inštancie
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Ak je teda predmetom sporu splnenie určitej povinnosti a na
nariadenom pojednávaní prítomný žalovaný (jeho zástupca) navrhne vzhľadom na absenciu žalobcu
rozhodnúťrozsudkomprezmeškanie,súdmusívyhodnotiť,čižalobcabolnapojednávanieriadneavčas
predvolaný, či bol patrične poučený o následku nedostavenia sa a či svoju neprítomnosť adekvátne

ospravedlnil, t. j. včas a vážnymi okolnosťami.
14.1. Z ustanovenia § 278 CSP vyplýva, že podmienkou pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu je v podstate neospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci. Právna norma
ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania (neúčasti na pojednávaní) bližšie nešpecifikuje a ani príkladmo
neuvádza.

15. Civilný sporový poriadok pripúšťa zrušenie rozsudku pre zmeškanie (§ 281 ods.1, 2 CSP), pričom
zrušenie je viazané na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý musí byť podaný
žalobcom do 15 dní, odkedy sa žalobca o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Žalobca môže podať tento
návrh len vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok pre zmeškanie. V návrhu žalobca uvedie dôvody zmeškania.

16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (vrátane právneho zástupcu žalobcu) sa na v poradí
prvé pojednávanie vo veci samej nariadené súdom prvej inštancie na deň 28. októbra 2024 (ďalej
len ,,pojednávanie“) nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný s poukazom na Predvolanie na

pojednávanie zo 7. augusta 2024 (ďalej len ,,predvolanie na pojednávanie“; č. l. 122 spisu), ktoré bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 8. augusta 2024 (viď doručenka č. l. 123 spisu) s tým,
že žalobca bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie (§ 278 CSP).
16.1. Na pojednávaní žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) navrhol rozhodnúť vo veci samej

rozsudkom pre zmeškanie.

17.Súdprvejinštanciepozistení,žežalobcaneospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávaní,poprerušení
pojednávania dňa 28. októbra 2024 telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobcu o 9.28 hodines tým, že právny zástupca žalobcu uviedol, že dňa 25. októbra 2024 súdu prvej inštancie elektronicky
odoslal ospravedlnenie na pojednávanie s tým, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie v jeho
neprítomnosti. Dodal, že posielal dňa 25. októbra 2024 väčšie množstvo pošty, preto nevedel súdu prvej

inštancie ,,aktuálne narýchlo“ vyhľadať potvrdenku o odoslaní (viď úradný záznam súdu prvej inštancie
z 28. októbra 2024; č. l. 127 spisu).
17.1. Právny zástupca žalobcu dňa 28. októbra 2024 o 9.33 hodine elektronickými prostriedkami
(e-mailom) ospravedlnil neprítomnosť žalobcu a svoju neprítomnosť na pojednávaní s poukazom
na zásadu hospodárnosti konania s cieľom nenavyšovať účasťou na pojednávaní trovy právneho

zastúpenia. Súhlasil s tým, aby súd prvej inštancie rozhodol v ich neprítomnosti s tým, že sa pridržiavajú
v plnom rozsahu doterajších ich podaní a prednesov v konaní (č. l. 128 spisu).

18. Súd prvej inštancie po vyhlásení uznesenia o pokračovaní v pojednávaní (o 9.40 hodine) rozhodol
vo veci rozsudkom pre zmeškanie.
18.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že podľa názoru súdu prvej inštancie boli

splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v zmysle
§ 278 CSP, keďže po splnení zákonných podmienok súd prvej inštancie nemá možnosť rozhodnúť sa,
či rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydá alebo nevydá, pretože zo znenia zákona nevyplýva, že by
išlo o fakultatívnu možnosť súdu postupovať takýmto procesným spôsobom, pričom nie je rozhodujúca
procesná aktivita, resp. ,,neaktivita“ žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že boli splnené všetky

zákonné predpoklady na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 278 CSP.

19. Následne súd prvej inštancie základe návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
uznesením zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie s odôvodnením, že
nenašiel žiadny doklad ani elektronický záznam o ospravedlnení žalobcu z 25. októbra 2024, pričom

neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu na pojednávaní v deň konania pojednávania (28.
októbra 2024 o 9:33 hod.), keďže v danom čase už žalovaný predniesol návrh na rozhodnutie súdu
prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie, a teda už nešlo o ospravedlnenie neprítomnosti právneho
zástupcužalobcudoručenésúduprvejinštancie včasaniodôvodnenévážnymiokolnosťami bezohľadu
na to, či súhlasil s tým, aby súd prvej inštancie konal v jeho neprítomnosti. Zároveň súd prvej inštancie

poukázal na to, že žalobca nepredložil doručenku o ospravedlnení jeho neprítomnosti na pojednávaní
z 25. októbra 2024.

20. ,,Rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá
z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný

charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom
na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti
prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde
k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať
k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre

zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou
podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného
dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom
nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal
prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia

v prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce
na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje.“(uznesenie ústavného súdu z 3.
júna 2021 sp. zn. III. ÚS 354/2021).

21. ,,Rozsudok pre zmeškanie žalobcu je nový a i preto určite nie neproblematický inštitút civilného

procesu, ktorý vyžaduje iné ako paušálne používanie pri každom nariadenom pojednávaní. Osobná
účasťžalobcuniejenevyhnutnýmpredpokladomúspechukaždéhojednéhocivilnéhosporuvakejkoľvek
jeho fáze. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, o inak
bezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní
musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických

poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu
strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky
posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednaniesporu. Rozhodovanie na základe hraničného splnenia formálnych podmienok bez snahy o materiálne
vedenie konania je často na hrane základného práva strany sporu.“(nález ústavného súdu z 22. júla
2021 sp. zn. III.ÚS 121/2021).

22. ,,Požiadavka prihliadať pri vydaní rozsudku pre zmeškanie nielen na formálne podmienky podľa
§ 274 Civilného sporového poriadku, ale aj na procesnú aktivitu procesnej strany, ktorá sa bez
ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie, plne zodpovedá právu na spravodlivý proces podľa
rozhodovacej praxe ústavného súdu (III. ÚS 121/2021, III. ÚS 354/2021). K obdobným záverom dospel

aj český ústavný súd (napr. nález sp. zn. I. ÚS 2656/12 zo 7. 5. 2013), ktorý uviedol, že pri rozhodovaní
o prípadnom vydaní rozsudku pre zmeškanie alebo pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie
takéhoto rozsudku by mal súd zobrať do úvahy tiež predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného. K
vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch,
v ktorých nezáujem na strane žalovaného je zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa
aktívne podieľať na súdnom procese či úmyselne súdne konanie preťahuje“ (uznesenie ústavného súdu

z 27. júna 2024 sp. zn. III.ÚS 341/2024).

23. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v posudzovanej veci žalobca bol v spore aktívny.
23.1. Po podaní odporu žalovaným proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo 4. decembra 2023 č. k.
7Ca/26/2023 žalobca sa dňa 9. apríla 2024 vyjadril k odporu žalovaného (č. l. 95-97 spisu) a zároveň

predložil súdu prvej inštancie listinné dôkazy, t. j. upomienku zo 7. októbra 2021, pokus o zmier z
3. novembra 2021 s doručenkou z 9. novembra 2021, výzvu na úhradu nesplateného záväzku z 5.
novembra 2021, upomienku z 18. januára 2022 a pokus o zmier z 2. februára 2022 s doručenkami z
11. mája 2022 (č.l. 98-102 spisu), pričom žalobca preberal súdne zásielky, reagoval na výzvy súdu prvej
inštancie.

23.2. I po telefonickom kontakte so súdom prvej inštancie počas prerušenia pojednávania dňa 28.
októbra 2024 žalobca promptne reagoval na vzniknutú procesnú situáciu, keď po oznámení súdu prvej
inštancie o absencii ospravedlnenia žalobcu doručil prostredníctvom právneho zástupcu súdu prvej
inštancie dňa 28. októbra 2024 o 9.33 hodine e-mail ,,7Ca/26/2023 - Žiadosť o ospravedlnenie
neprítomnosti na nariadenom pojednávaní a Súhlas s rozhodnutím veci podľa § 177 ods. 2 písm. b)

CSP“, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s odkazom na zásadu hospodárnosti konania,
súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, pričom uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu
doterajších jeho podaní a prednesov.
23.3. Žalobca zároveň požiadal súd prvej inštancie návrhom z 13. novembra 2024 o zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, v ktorom podrobne popísal skutočnosti, pre ktoré sa nedostavil pojednávania

s poukazom na to, že až po telefonickom kontakte so súdom prvej inštancie zistil, že jeho ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní z 25. októbra 2024 z technických príčin nebolo riadne a včas doručené pred
pojednávaním súdu prvej inštancie.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci

nepostupoval správne, keď pri vydaní rozsudku pre zmeškanie posudzoval len formálne podmienky
podľa § 274 Civilného sporového poriadku, avšak neprihliadal aj na procesnú aktivitu žalobcu, ktorý bol
činný v spore, neodmietal aktívne sa podieľať súdnom procese, resp. na strane žalobcu sa nejednalo
o spôsobenie prieťahov konaní úmyselným konaním, pričom súd prvej inštancie nevyužil iné nástroje
na efektívny priebeh konania (pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu).

24.1. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli dané podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie,
keďže rozsudok pre zmeškanie nebol oprávnenou sankciou žalobcu za skutočnú pasivitu strany
(žalobcu), ktorá úmyselne mierila k zmareniu efektivity súdneho procesu, pričom v posudzovanej veci
boli splnené na základe návrhu žalobcu i podmienky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súdom prvej
inštancie podľa § 281 ods. 1, 2 CSP.

25. Vzhľadom na uvedené, keďže postup súdu prvej inštancie, ktorého výsledkom bol rozsudok pre
zmeškanie, nebol v súlade so zmyslom a účelom ustanovenia § 274 CSP, preto odvolaciemu súdu
neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť vrátane
uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie nariadi vo veci pojednávanie tak, aby sporové strany mali
možnosť sa ho zúčastniť a predniesť svoje argumenty, vykoná dokazovanie, zohľadní všetky podstatnéokolnosti prípadu, na základe vykonaného dokazovania rozhodne vo veci samej a svoje rozhodnutie
náležite odôvodní.

27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným

v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.