Uznesenie ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-44C/66/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206215839
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7206215839.22

Uznesenie

2 K2-44C/66/2006

Mestský súd Košice v spore žalobkýň v 1. rade: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D. E., v 2.rade:
F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E., obe zast. G. H. I. J., advokátkou, Žižkova 6, Košice,

proti žalovanému: E. K., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, C., za účasti intervenienta Generali Slovenská
distribúcia, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO. 54 067 197, zastúpený
SHM PARTNERS s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Scvätopliukova 28, o náhradu
škody na zdraví, o nároku na náhradu trov konania,

r o z h o d o l :

2 K2-44C/66/2006

I. Žalobkyni v 1. rade p r i z n á v a proti žalovanému a intervenientovi spoločne a nerozdielne nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II. Intervenientovi proti žalobkyni v 1. rade v časti o zastavenie konania o 1.656,54 eur p r i z n á v a

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému proti žalobkyni v 1. rade v časti o zastavenie konania o 1.656,54 eur nárok na náhradu
trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Žalovanému a intervenientovi proti žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania n

e p r i z n á v a.

V. Štátu proti žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

VI. Štátu proti žalovanému a intervenientovi p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

2 K2-44C/66/2006

1. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 20.6.2006 domáhali náhrady škody
na zdraví titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

náhrady ďalšej škody, pričom po pripustení zmeny žaloby uznesením z 5.11.2007 sa žalobkyňa v 1.rade domáhala zaplatenia sumy 121.926,40 eur a žalobkyňa v 2. rade zaplatenia sumy 16.963,22 eur
a náhrady trov konania.

2. Bývalý Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 3.12.2009 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni v 1.rade 57.486,06 € a žalobkyni v 2.rade 13.632,74 €, ako aj nahradiť trovy konania žalobkyni
v 1.rade v sume 8.783,66 € a žalobkyni v 2.rade v sume 3.426,11 €, konanie v časti o zaplatenie 1.656,54
€ žalobkyni v 1.rade a 247,- € žalobkyni v 2.rade zastavil a návrh v zostávajúcej časti zamietol.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním zo strany vedľajšieho účastníka, proti výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 57.486,06 eur a trovy konania 8.783,66 eur a proti
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 13.632,74 eur a náhradu trov v
sume 3.426,11 eur. Žalobkyne v 1. a 2. rade podali voči predmetnému rozsudku odvolanie a to proti
výroku rozsudku, ktorým bol nárok na zvýšenie odškodnenia za bolesť a odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia zamietnutý.

4. Odvolací súd po prejednaní veci rozhodol rozsudkom zo dňa 26.4.2011 sp. zn. 3Co 71/2010 tak,
že potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1.
rade sumu 19.358,69 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, taktiež vo výroku o zamietnutí žaloby v
zostávajúcej časti a v prevyšujúcej časti rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania

zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Bývalý Okresný súd Košice II rozsudkom (v poradí druhým) č.k. 44C/66/2006 žalobu žalobkýň v 1.
a 2. rade na odškodnenie bolestného zamietol (t.j. nárok žalobkyne o zaplatenie 102.567,72 eur a nárok
žalobkyne v 2. rade 13.632,74 eur). Vymienil si rozhodnúť o trovách účastníkov konania a štátu po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 1 O.s.p. (v tom čase účinného).

6. Uznesením č.k. K2-44C/66/2006-1426 zo dňa 19.8.2024 súd o nároku na náhradu trov konania
rozhodol v tomto znení:
Žalovanému proti žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovanému proti žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Vedľajšiemu účastníkovi p r i z n á v a proti žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
68,24 %.
Vedľajšiemu účastníkovi p r i z n á v a proti žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

Štátu p r i z n á v a proti žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 84,12 %.
Štátu p r i z n á v a proti žalovanému a intervenientovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 15,88 %.

7. Na odvolanie žalobkýň (čo do výrokov III., IV., V.) odvolací súd uznesením sp. zn. 11Co/14/2025
zo dňa 27.2.2025 zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie. Vytkol
súdu prvej inštancie, že sa dôsledne nezaoberal tým, či tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa § 257 CSP. Zdôraznil, že sporové konanie je založené na zásade úspechu v sporovom konaní, t.j.
úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania. Avšak pokiaľ ide o predmetné konanie (konanie

o nároku na náhradu škody na zdraví), toto sa vyznačuje určitým špecifikom, keď úspech strany závisí
od znaleckého dokazovania alebo úvahy súdu. Z už ustálenej súdnej praxe ale vyplýva, že zásadu
úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské
právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch totiž nejde o procesne neúspešného žalobcu,
ak mu bolo priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž „ad absurdum“ zaťažiť

procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo je
sprevádzajúce (pozri k tomu nález Ústavného súdu ČR III.ÚS 170/99). Za základné sa považuje
rozhodnutie,žedožalobcovhoprávabolozasiahnuté,t.j.žeprávnyzákladnárokunauplatnenépeňažné
plnenie je dôvodný. Výška nároku je potom druhotná a nadväzujúca.

8. V ďalšom odvolací súd uviedol, že samotný úspech strany v konaní teda nie je možné hodnotiť
mechanicky, len porovnaním toho, akú sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola
v konečnom rozhodnutí priznaná. Hodnotenie úspechu v konaní by malo byť prísne individuálne, sprihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu vzťahujúcu sa k samotnému uplatňovanému nároku, ako aj
na všetky relevantné okolnosti prípadu. Pri mechanickom prístupe by veľmi jednoducho mohlo dôjsť
k porušeniu základného princípu, na ktorom je civilné sporové konania postavené. Preto je potrebné

vykladať ust. § 255 ods. 1 CSP práve v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania.
Pre absenciu výslovnej právnej úpravy v novom procesnom poriadku je uvedený postup možný v zmysle
čl. 4 ods. 2 CSP, keď neodporuje princípom, na ktorých je Civilný sporový poriadok založený. Preto v
predmetnej veci je nepochybné preskúmať, či žaloba bola čo do právneho základu uplatneného nároku
opodstatnená, pretože žalobkyne si splnili základnú podmienku pre svoju aktívnu vecnú legitimáciu v

konaní a to aj čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní a len samotná výška priznanej
sumy závisela od znaleckého posudku s tým, že je dôležité, či základom uplatňovaného nároku boli
alebo neboli a v akom pomere žalobkyne úspešné, keďže predmetom konania boli viaceré uplatňované
nároky, berúc tak do úvahy aj dôvodnosť, prípadnú nedôvodnosť uplatňovaného daného konkrétneho
nároku so zohľadnením aj naplnenia, prípadne nenaplnenia zákonných predpokladov v zmysle ust. §
257 CSP so zreteľom na konkrétne namietané skutočnosti v podanom odvolaní, berúc do úvahy ale

predovšetkým základ predmetu konania, tým aj uplatnených nárokov, pričom súd „ex offo“ preskúmava
zákonné predpoklady v zmysle § 257 CSP tak, aby každé rozhodnutie po každej stránke spĺňalo aj
naplnenie zákonných predpokladov v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, čo ale súd prvej inštancie neučinil,
keďže v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len konštatoval, že nezistil v danom prípade
dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP, pričom aj odôvodnenie bodov 11. až 14. napadnutého rozhodnutia je

s poukazom na predmet konania a základ uplatňovaných nárokov nepreskúmateľný a nesprávny, berúc
do úvahy aj tú skutočnosť, že intervenient znáša úspech, prípadný neúspech strany sporu na strane
ktorej v konaní vystupuje a rovnako aj štát, ktorý má podľa výsledkov konania proti neúspešnej strane
sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil, správne s odkazom na čl. 4 ods. 1 CSP a to aj ust. §
257 CSP s tým, že v konečnom rozhodnutí je potrebné rozhodnúť o všetkých trovách konania s odkazom

na ust. § 262 ods. 1 CSP, berúc do úvahy aj procesný dôvod zastavenia konania sčasti s odkazom na
ust. § 256 CSP.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP (prechodné ustanovenia), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. V citovanom ustanovení § 470 ods. 1 CSP je premietnutý tzv. princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších
(zrušených) predpisov. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový Civilný sporový poriadok (zákon č.
160/2015 Z.z.), ktorý zrušil predchádzajúci Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.)

11. Na základe ust. § 470 ods. 1 CSP súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania podľa Civilného
sporového poriadku účinného od 1.7.2016.

12. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, (1) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Žalobkyni bol súdom priznaný nárok na náhradu škody na zdraví v sume 19.358,69 eur. V konaní o
náhradu škody na zdraví titulom bolestného a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže ide o
konanie, kde základ nároku je určený na základe znaleckého posudku, okrem konania o mimoriadnom
zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, kde ide aj o konania na základe úvahy

súdu, ak je základ uplatnených nárokov v tomto konaní daný a to len sčasti, je tak daný aj plný
úspech žalobkyne v 1. rade, keďže časť uplatnenej výšky nároku jej súdom bola priznaná. Pokiaľ
výška plnenia závisí od výsledkov znaleckého dokazovania resp. na úvahe súdu, nevedia sporové
strany výsledok sporu ovplyvniť, a tak prípadné nevyhovenie žaloby v celom jej rozsahu nemožnopovažovať za čiastočný neúspech. Pri vyčíslení výšky náhrady sa za hodnotu sporu považuje výška
priznaného plnenia, ktorá závisela od výsledku znaleckého dokazovania/úvahy súdu. Skutočnosť, že
súd nepriznal žalobkyni náhradu bolestného v rozsahu ňou uplatnenom (121.1926,41 eura) eur), teda

nemožno považovať za procesný neúspech žalobkyne. Z tohto dôvodu súd priznal žalobkyni v 1. rade
proti žalovanému ako aj intervenientovi (ktorý znáša osud žalovaného) nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu(výrok I.).

16. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej súd konanie o žalobe žalobkyne v 1.

rade zastavil čo do sumy 1.656,54 eur, v tejto časti zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa v 1.
rade, nakoľko zobrala žalobu späť, avšak nie z dôvodu, že by žalovaný plnil po podaní žaloby, preto súd
v súlade s § 256 CSP prihliadol pri rozhodovaní o trovách konania na procesné zavinenie žalobkyňou
v 1. rade a preto intervenientovi čo do zastavenej časti konania priznal voči žalobkyni v 1. rade nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). Nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli,
súd mu čo do zastavenej časti konania (1.656,54 eur) proti žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov

konania nepriznal. (výrok III.)

17. Nakoľko súd žalobu žalobkyne v 2. rade zamietol v rozsahu 16.716,22 eur, patril by žalovanému
a intervenientovi ako úspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania v súlade so zásadou

úspechupodľa§255ods.1CSP.Okremtoho,konanieožalobežalobkynev2.radesúdzastavildosumy
247eur,pričomvtejtočastizavinilazprocesnéhohľadiskazastaveniekonaniažalobkyňav2.rade,preto
by v zmysle § 256 CSP, bola žalobkyňa v 2. rade povinná nahradiť trovy konania aj v tejto zastavenej
časti žalovanému a intervenientovi. Žalobkyne však súdu navrhli, aby súd aplikoval § 257 CSP a inak
úspešnému žalovanému a intervenientovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa nárok na náhradu

trov konania nepriznal. Aplikáciu ustanovenia § 257 CSP zdôvodnili žalobkyne nasledovnými dôvodmi:
neprimeraná tvrdosť, povaha a okolnosti sporu a nízky príjem žalobkyne v 2.rade. Na zdôvodnenie
uviedli, že žalobkyňa v 2. rade sa nepodieľala na vzniku a priebehu sporu. Žalobkyňa v 2. rade v čase
vzniku škody, ktorú zavinil žalovaný, bola maloletá (mala 4 roky), nepodieľala sa na podaní žaloby,
žalobu podala matka žalobkyne v 2. rade, ako zák. zástupca, ktorá konala v záujme svojej mal. dcéry,

mala za to, že aj u jej dcéry sú dané dôvody na náhradu škody na zdraví, pričom keďže bola žalobkyňa
v 1. rade úspešná čo do základu nároku, predpokladala tento úspech aj u svojej mal. dcéry-žalobkyne
v 2. rade. Zo strany žalobkyne v 1. rade tak nešlo o žalobu uplatnenú z rozmaru či šikanózny výkon
práva, ale o snahu zmierniť dôsledky nehody na svoju mal. dcéru. Hoci žalobkyňa v 1.rade konala
v najlepšom záujme svojho dieťaťa, aktuálne hrozí, že nastane situácia, kedy sa žalobkyňa v 2. rade

v dôsledku uvedeného dostane do zásadných finančných ťažkostí. Napokon žalobkyne argumentovali aj
tým, že okrem toho, že žalobkyňa v 2. rade nemohla ovplyvniť začiatok ani priebeh samotného konania,
existuje tu aj dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v samotnej dĺžke súdneho konania (19 rokov),
počas ktorého obdobia sa tak zásadne zmenili majetkové pomery na strane žalobkýň (osobné, sociálne,
majetkové),ženiejemožnéhodnotiťnároknanáhradutrovkonaniaintervenientaaštátuprísneformálne

a izolovane len z hľadiska úspechu vo veci samej. Žalobkyne poukázali na to, že plnoletosť nadobudla
žalobkyňa v 2. rade až v čase, keď nemohla už žiadnym spôsobom ovplyvniť výsledok sporu a napriek
tomu na ňu môže pripadnúť povinnosť nahradiť trovy súdneho konania s likvidačnými dôsledkami.
V čase medzi nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a vydaním rozhodnutia o trovách
konania, žalobkyni v 1. rade bol v roku 2019 diagnostikovaný zhubný nádor konečníka. Náročná liečba,

strata príjmu a nízky invalidný dôchodok mal za následok, že žalobkyňa v 1. rade v ťažkej životnej
situácii minula svoje úspory a nie je schopná dcére, žalobkyni v 2. rade, akokoľvek pomôcť s prípadnou
úhradou trov konania. Napokon u žalobkyne v 2. rade existujú také majetkové a sociálne pomery,
že na tieto by mal súd prihliadnuť a nepriznať žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni v 2. rade. V tomto smere žalobkyne poukázali na uznesenie ÚS SR, sp.zn. II.

ÚS 158/2015, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/67/2010 zo dňa 9. júna 2010, uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/170/2013 z 25.6.2013, v ktorom súd uviedol: „Za dôvody hodné
osobitného zreteľa sa považujú určité druhy konania alebo určitá procesná situácia, Ide teda o dôvod
daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. Za dôvody hodné osobitného zreteľa
sa tiež považujú sociálne aspekty. Pôjde o prípady, keď výrazne vystupuje do popredia, že povinný

účastníknemôžeuhradiťnáhradutrovkonaniazdôvodov,ktorésámnezavinilprípadneichmôžeuhradiť
s veľkými ťažkosťami. Je tiež potrebné prihliadať na komplexné pomery aj toho účastníka, ktorého
majetková sféra by bola aplikáciou výnimočného ustanovenia dotknutá.“18. K majetkovým a sociálnym pomerov žalobkyne v 2. rade žalobkyne uviedli, že táto je študentkou 5.
ročníka všeobecného lekárstva na Univerzite Karlovej v Prahe. Vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne
v 1. rade, jej nízky príjem, má táto obmedzené možnosti podporovať žalobkyňu v 2. rade, ako rodič

podporujúci svoje dieťa, a to najmä finančne. Žalobkyňa v 2. rade si privyrába brigádou, kde si
môže mesačne zarobiť od 8.000 do 11.000 CZK (v prepočte 320-440 eur). Okrem uvedeného poberá
žalobkyňa v 2. rade výživné od otca vo výške 450 eur. Vzhľadom na náročnosť štúdia a blížiaci sa
štátnicový ročník, žalobkyňa v 2. rade nevie odhadnúť, či bude môcť v septembri tohto roka pokračovať
vbrigáde,čobudeviesťsnajväčšoupravdepodobnosťoukstratetohtopríjmu.Okremdrahýchštudijných

materiálov (cca 100 eur ročne) žalobkyňa uhrádza mesačne nájom za internát (230 eur), stravu (cca 350
eur), ošatenie, drogériu, ďalšie platby so štúdiom, nevyhnutné vzdelávacie kurzy v študijnom odbore,
poistenie zodpovednosti v súvislosti so stážou a tiež s brigádou, výdavky na MHD, či knižnicu v súvislosti
so štúdiom Po úhrade všetkých výdavkov žalobkyni v 2. rade neostáva rezerva na to, aby mohla uhradiť
trovy konania, ktoré boli intervenientom vyčlenené vo výške 12.719,51 eur. Takáto povinnosť môže mať
na žalobkyňu v 2. rade likvidačné dôsledky, kedy nebude schopná uhrádzať náklady spojené s bývaním,

štúdiom, či dokonca stravou a bude nútená vo fáze života, kedy sa pripravuje na výkon povolania
predčasne ukončiť štúdium v pokročilom štádiu a potýkať sa s významnými finančnými problémami
a hrozbou exekúcie. Keďže žalobkyňa v 2. rade nie je v trvalom pracovnom pomere, nemôže predmetnú
situáciu riešiť ani úverom z banky. V ďalšom žalobkyne uviedli, že by išlo neprimeranú tvrdosť, keď na
jednej strane stojí neúspešná žalobkyňa v 2. rade, uplatňujúca si v konaní nárok na náhradu škody

plynúce z bolestného a SSÚ ako obeť dopravnej nehody, bez možnosti ovplyvniť začiatok či priebeh
konania, a ktorej povinnosť uhradiť trovy konania, môže viesť k zásadnému zhoršeniu životnej situácie
s potencionálnym ukončením vzdelávania na vysokej škole. Na druhej strane v tomto prípade stojí
hospodársky silný intervenient s ročnými tržbami v hodnote 22,95 miliónov eur a ziskom na úrovni
takmer 400.000 eur (rok 2023). Vyčíslené trovy intervenienta tvoria približne len 0,06 % ročných tržieb

intervenienta.

19. Žalobkyne spolu s návrhom odôvodňujúcim aplikáciu ustanovenia § 257 CSP predložili:
- doklad o príjme z brigády žalobkyne v 2. rade za obdobie 01-02/2025,

- doklad o výške mesačného nájmu za internát v Prahe (v sume od 5.017 CZK do 5.859 CZK za rok
2024, za mesiace 01-04/2025,

- výpis z internetového portálu finstatu.sk u intervenienta Generali Slovenská distribúcia, a.s., IČO:
54067197, za rok 2023 so ziskom 377.691 eurs celkovými výnosmi 23.066,051 eur,

-Dohodaopracovnejčinnostizodňa3.1.2025uzavretámedzizamestnávateľomOSTO-STOMAT,s.r.o.,
Magurská 2, SNV a žalobkyňou v 2. rade v rozsahu max. uzavretá na dobud určitú od 7.1.2025 do
31.12.2025 10 hodín týždenne za odmenu 1000 eur brutto/mesačne,

- rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení priznaného invalidného dôchodku žalobkyni v 1. rade vo

výške 369,70 eur od 1.1.2025.

20. Súd zároveň z internetového portálu L. zistil, že intervenient v roku 2024 zvýšil svoj zisk o 30 % na
491 950 eur a tržby mu narástli o 13 % na 25,86 mil. eur.

21. Súd dňa 2.9.2025 zaslal žalovanému, ako aj právnemu zástupcovi intervenienta podanie žalobkýň
s prílohami (obsahujúce návrh na aplikáciu § 257 CSP), aby sa k nemu vyjadrili v lehote do 10 dní od
doručenia. Žalovaný uvedenú výzvu prevzal dňa 5.9.2025, právny zástupca intervenienta prevzal výzvu
dňa 2.9.202, avšak v stanovenej lehote sa k nej títo nevyjadrili. Intervenient sa k aplikácii § 257 CSP
vyjadrillenvrámcivyjadreniakodvolaniužalobkýňpodanémuvočiuzneseniuč.k.K2-44C/66/2006-1426

zo dňa 19.8.2024, keď nesúhlasil s naplnením zákonných predpokladov na aplikáciu § 257 CSP, keďže
dĺžka súdneho konania, ani to že žalobkyňa v 2. rade je aktuálne študentkou vysokej školy, nie je
dôvodom na nepriznanie trov konania inak úspešnej sporovej strane.

22. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu vždy zvážiť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,

zobrať do úvahy dôvody hodné osobitné zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho
konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných
zákonných ustanovení právny nárok. Predmetné procesné ustanovenie preto predstavuje výnimku
zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Podľa týchto zásadjednak platí, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania,
ktoré úspešnej strane v spore vznikli, pričom zároveň tiež platí, že súdy sú povinné zaviazať sporovú
stranu, ktorá svojím zavinením vznik trov spôsobila, aby tieto trovy protistrane nahradila. Zákonodarca

v dotknutom ustanovení Civilného sporového poriadku nielen že nevymenúva či bližšie nešpecifikuje,
aké všetky prípady možno považovať za prípady osobitého zreteľa oprávňujúce súd nepriznať nárok
na náhradu trov konania, ale na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy dokonca neuvádza ani
jediné kritérium, z ktorého by bolo možné pri interpretácii obsahu pojmu „dôvody hodné osobitného
zreteľa“ vychádzať. Táto skutočnosť samozrejme nie je bezúčelová, ale je naopak založená na úplne

legitímnom a správnom predpoklade, že dopredu ani nie je možné presne určiť všetky okolnosti, za
ktorých nebude spravodlivé zaviazať neúspešnú stranu povinnosťou nahradiť trovy súdneho konania,
respektíve okolnosti, za ktorých nebude spravodlivé zaviazať stranu, ktorá svojím zavinením vznik trov
spôsobila, aby tieto trovy protistrane nahradila. Výklad formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“
rovnako ako individualizácia a konkretizácia týchto dôvodov je výlučnou úlohou súdov a súdnej praxe.
Ani takáto voľná úvaha súdov pri napĺňaní obsahu pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ rozhodne

nie je neobmedzená a je naopak nepochybne rámcovaná nielen účelom ustanovenia § 257 CSP a
účelom právnej úpravy náhrady trov konania ako celku, ale aj požiadavkami kladenými na všetky súdne
rozhodnutia ako také (zrozumiteľnosť, predvídateľnosť, presvedčivosť, nearbitrárnosť a zákaz svojvôle).
V prvom rade platí, že skutočnosť, či v danom sporovom konaní existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa oprávňujúce súd pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 257 CSP skúma súd vždy z úradnej

povinnosti. Nie je samozrejme vylúčené, aby nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej
(oprávnenej) strane navrhovali aj strany sporu, prípadne, aby strany sporu z vlastnej iniciatívy uvádzali
skutočnosti hodné osobitného zreteľa, ktorým by svoj návrh podporili. Každé rozhodnutie súdu, ktorým
súd neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na
základe (i) riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na (ii) základe

prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné
osobitného zreteľa“. Takýto záver možno nakoniec odvodiť aj z dôvodovej správy k zákonu č. 160/2015
Z. z. (Civilný sporový poriadok), ktorá v rámci osobitnej časti vo vzťahu k dotknutému ustanoveniu
konštatuje: „Navrhovaná právna úprava ponecháva osobitné kritérium na nepriznanie náhrady trov
konania podľa predošlých zásad. Keďže uplatnenie tejto konštrukcie prichádza do úvahy len výnimočne,

osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne.“

23. Obsah formulácie (pojmu) „dôvody hodné osobitného zreteľa“ je nutné vykladať najmä vo väzbe
na zmysel a účel ustanovenia § 257 CSP. Spomenutým účelom tohto ustanovenia je primárne umožniť
súduzamedziťvzhľadomnacelkovéokolnostiprejednávanéhoprípadusícezákonným,no(i)„pritvrdým“

rozhodnutiam, respektíve takým rozhodnutiam, (ii ktoré by napriek svojej formálnej zákonnosti mohli
vykazovať rozpor s dobrými mravmi. Testovať jednotlivé okolnosti prípadu (dôvody hodné osobitného
zreteľa) kritériom súladu prípadného rozhodnutia o (ne)priznaní nároku na náhradu trov súdneho
konania s dobrými mravmi prichádza do úvahy najmä vtedy, keď by priznanie nároku na náhradu trov
súdneho konania úspešnej sporovej strane zakladalo u tejto strany sporu (a to najmä vzhľadom na to,

ako si táto strana plnila svoje procesné povinnosti) neprimeraný (nezaslúžený) prospech (napr. úspešná
strana sporu neuviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, hoci tak urobiť mohla).
V naznačenej súvislosti preto nemusia byť bez právneho významu napríklad ani okolnosti, ktoré viedli
stranu sporu k uplatneniu jej nároku na súde a jej postoj v konaní. Inými slovami, súd si je v rámci
rozhodovania o priznaní nároku na náhradu trov súdneho konania vždy povinný klásť otázku, či by

vzhľadom na okolnosti prípadu bolo ich priznanie jednej zo strán sporu v súlade s dobými mravmi
(resp. či by bolo príkro nespravodlivé). O potrebe odstraňovať tvrdosť prípadného rozhodnutia súdu
ukladajúceho povinnosť nahradiť trovy konania možno hovoriť pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP aj
zo sociálnych dôvodov. Hoci spomenuté ustanovenie nemá a ani nemôže slúžiť ako nástroj sociálnej
politiky a jeho prostredníctvom sa súd nemôže snažiť zmierňovať alebo odstraňovať majetkové rozdiely

medzi stranami (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2862/07). Napriek tomu je zrejmé, že v rámci
posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa je súd povinný vždy prihliadnuť aj na majetkové,
sociálne, rodinné, osobné či iné pomery strán sporu (v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 158/2015 platná právna úprava umožňuje súdu ako dôvody hodné osobitného zreteľa brať do
úvahyajvzájomnévzťahymedzisporovýmistranami,čivzťahymedzipríbuznýmistránsporu).Následne

v prípade, že súd u neúspešnej strany identifikuje napríklad obzvlášť nepriaznivú majetkovú situáciu
(nízky príjem, vyživovacia povinnosť,...) je jednoznačne oprávnený aplikovať ustanovenie § 257 CSP.
V naznačenej súvislosti je však dôležité zdôrazniť, že súd pri skúmaní existencie sociálnych dôvod ako
dôvodov hodných osobitného zreteľa je povinný vždy zohľadniť nielen sociálnu situácie strany, ktorej mábyťuloženápovinnosťnahradiťtrovysúdnehokonania,aleajsociálnusituáciusporovejstrany(úspešnej
strany sporu), ktorej by sa malo z titulu priznania nároku na náhradu trov súdneho konania plniť. Len tak
je totiž možné naozaj zohľadniť všetky dôvody hodné osobitného zreteľa a dospieť k preskúmateľnému a

spravodlivému rozhodnutiu. Napriek tomu, že ako judikatúra súdov tak aj právna doktrína sa zhodnú, že
dôvody hodné osobitné zreteľa nemožno dopredu stanoviť vyčerpávajúcim spôsobom, je možné uviesť
aspoň výpočet dôvodov hodných osobitného zreteľa:
a) neprimeraná tvrdosť,
b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,

c) povaha a okolnosti sporu,
d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky,
e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy,
f) osobné pomery strany sporu,
g) nízky príjem.

24.Existenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľamusísúdvosvojomrozhodnutíriadneapresvedčivo
odôvodniť. Rozhodnúť podľa § 257 CSP a nepriznať náhradu trov súdneho konania nemožno
výlučne na základe akéhosi všeobecného záveru, ktorým súd bez ďalšieho len zhodnotí (odhadne)
dopad rozhodnutia, ktorým by sa náhrada trov súdneho konania priznala niektorej zo strán sporu. Z
odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktorým súd nepriznal strane sporu nárok na náhradu trov konania musí

byť vždy možné jednoznačne zistiť, z akých dôkazných prostriedkov čerpal súd svoje zistenia, na ktorých
základe nakoniec ustálil záver, že daný posudzovaný prípad spĺňa podmienky uvedené v § 257 CSP.

25. Súd po preskúmaní celkových okolností daného sporu, dospel k záveru, že tu existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré spočívajú najmä v povahe a okolnostiach danej veci, neprimeranej tvrdosti

a osobných a majetkových pomeroch strán sporu. Na to, aby mohol súd aplikovať ust. § 257 CSP bolo
potrebnékomplexnezhodnotiťvšetkypodstatnéokolnostiprejednávanejveci,pričomsúddospelktomu,
že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal inak úspešnému žalovanému (ako
i intervenientovi) voči neúspešnej žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania. Predovšetkým súd
zdôrazňuje že žalobkyňa v 2. rade, ktorej bola bezpochyby spôsobená škoda, ktorú zavinil žalovaný,

bola v čase podania žaloby maloletou osobou, žalobu v jej mene podala jej matka-žalobkyňa v 1. rade,
ktorá konala v najlepšom záujme svojho maloletého dieťaťa, sama utrpela bolesť (bola čo do základu
nároku úspešná) a preto bola oprávnene v domnení, že aj jej mal. dieťaťu-žalobkyni v 1. rade patrí
nárok na zvýšenie bolestného a v tomto smere aj interpretovala útrapy svojej dcéry- žalobkyne v 2. rade.
Žalobkyňav2.radetedanijakonezapríčinilasamotnépodaniežaloby,nemohlanijakoovplyvniťsamotný

priebeh konania, nakoľko plnoletosť nadobudla až po právoplatnosti (v poradí druhého) rozsudku
tunajšieho súdu. Nemožno teda povedať, že by sa jednalo o žalobu šikanóznu, naopak u žalobkyne
v 1. rade tu existovala snaha zmierniť dôsledky dopravnej nehody na svoju maloletú dcéru. Ďalším
dôvodom hodným osobitného zreteľa súd vzhliadol v celkových osobných, majetkových a sociálnych
pomerov, ktoré (podotýkajúce nie sami o sebe) viedli súd k aplikácii § 257 CSP. Predovšetkým od začatia

konania do rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania, nastali v živote žalobkýň tak závažné
osobné, zdravotné a majetkové zmeny, že ich nemožno nechať bez povšimnutia. Žalobkyni v 1. rade
bolo diagnostikované v roku 2019 závažné ochorenie-zhubný karcinóm konečníka, po ktorom jej bol aj
priznaný invalidný dôchodok 369,70 eur (na túto sumu zvýšený od 1.1.2025), v dôsledku čoho žalobkyňa
v 1. rade už minula značnú časť svojich úspor a nie je schopná pomôcť svojej dcére-žalobkyni v 2. rade,

ak by ju na náhradu trov konania súd zaviazal. Závažná zmena pomerov však nastala aj u žalobkyne v 2.
rade, ktorá je študentkou 5. ročníka medicíny na Karlovej univerzite v Prahe. Má zvýšené výdavky na
nájom za ubytovanie na internáte 230 eur/mesačne, knihy, dopravu, ošatenie, stravu (350 eur/mesačne)
a hoc poberá výživné od svojho otca vo výške 450 eur mesačne, toto nemožno hodnotiť ako príjem zo
zamestnania, nakoľko je určený na zabezpečenie jej základných životných potrieb, zároveň si privyrába

na dohodu od 320-440 eur mesačne, je potrebné vziať do úvahy náročnosť štúdia medicíny ako aj
na samotnú skutočnosť, že sama žalobkyňa v 2. rade avizovala, že zrejme nebude v jej silách, aby
pokračovala v brigáde v 5. ročníku štúdia, práve pre časovú a odbornú náročnosť, ktorú je potrebné
tomuto štúdiu venovať. Je teda zrejmé, že po zrealizovaní výdavkov na jej živobytie, internát a štúdium
jej neostáva taká rezerva, aby jej bolo možné spravodlivo uložiť nahradiť trovy konania žalovanému

a intervenientovi. Okrem toho, nemožno očakávať, že by si mohla na náhradu trov konania zaobstarať
úver, nakoľko žalobkyňa v 2 .rade je študentkou a nie je v trvalom pracovnom pomere. Jej nepriaznivé
sociálne a majetkové pomery, so zreteľom na nepriaznivé pomery jej matky (žalobkyne v 1. rade) jej
neumožňujú nahradiť úspešnej strane, teda žalovanému a intervenientovi, ktorý si vyčíslil trovy konaniana 12.719,51 eur, trovy konania bez citeľných následkov v jej vlastnej osobnej, majetkovej a sociálnej
sfére, ktoré následky by mohli byť aj likvidačné, majúce za následok nemožnosť žalobkyne v 2. rade
úspešne ukončiť štúdium, ale majúce aj následky ekonomické.

26. Napokon, vzhľadom na ustálenú judikatúru, súd vzal zreteľ aj na majetkové pomery intervenienta,
kedy dospel k záveru, že nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému intervenientovi, nebude mať
citeľný dopad v jeho majetkovej sfére, nakoľko sa jedná o právnickú osobu, ktorá dosiahla v roku 2024
tržby 25,86 miliónov eur, jej zisk v roku 2024 (491.950 eur) oproti roku 2023 dokonca vzrástol o 13 % (v

roku 2023 činil jej zisk 377,691 eur), ním uplatnená suma trov konania predstavuje Práve aplikáciou §
257 CSP tak súd môže v tomto prípade odstrániť neprimeranú tvrdosť, ktorú by predstavovalo uloženie
náhrady trov konania žalobkyni v 2. rade (vzhľadom na jej majetkové, sociálne a osobné pomery,
okolnosti tohto prípadu) voči intervenientovi, ktorý je neporovnateľne hospodársky silnejším subjektom
a ktorému nepriznanie nároku na náhradu trov konania nespôsobí likvidačný zásah. Aplikáciou ust. §
257 Csp tak súd zároveň odstránil neprimeranú tvrdosť voči žalobkyni v 2. rade. Zo všetkých vyššie

uvedených dôvodov súd žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni
v 2. rade nepriznal (výrok IV.).

27. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

28. Trovy štátu s účinnosťou do 30.6.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle
ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný

poriadok zákon č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súdy tak pri
rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov konania aplikujú l. 4 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že ak
sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna
vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a
účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Trovy štátu v danom prípade predstavujú trovy znaleckého

dokazovania, pričom tieto trovy boli z časti platené zo štátnych prostriedkov na základe uznesenia
č.k. 44C/66/2006-1099 zo dňa 21.5.2012, vo výške 624 eur, uznesenia č.k. 44C/66/2006-1299 zo dňa
14.4.2015 vo výške 419,56 eur, uznesenia č.k. 44C/66/2006-1302 zo dňa 14.4.2015 vo výške 318,72
eur, celkovo v sume 1.362,28 eur. V zmysle zásady úspechu (§255 ods. 1 CSP), by štátu patril nárok na
náhradu trov konania, ktoré platil podľa výsledku konania, teda vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade (50 %),

ktorá bola v konaní neúspešná a vo vzťahu k žalovanému a intervenientovi (50 %), ktorý boli vo vzťahu
k žalobkyni v 1. rade neúspešní. Nakoľko v súdnej veci súd vzhliadol dôvody na aplikáciu ust. §257
CSP, pre ktoré by nebolo spravodlivé uložiť žalobkyni v 2. rade nahradiť tieto trovy, súd rozhodol, že
štátu proti žalobkyni v 2. rade nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Žalovanému a intervenientovi
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 50 % (neúspešnosť

žalovaného a intervenienta v konaní vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade).

Poučenie:

2 K2-44C/66/2006

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košice (§ 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP – v podaní sa uvedie, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej
značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.