Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 13C/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723203642
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5723203642.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 -

13C/5/2024

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci
žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: Okresný
súd v Martine, so sídlom E. B. Lukáča 2A, 036 61 Martin, v spore o náhradu nemajetkovej ujmy a
finančnej škody, takto

r o z h o d o l :

- 2 -
13C/5/2024

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

- 5 -

13C/5/2024

1. Žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Martin dňa 30. 11. 2023 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 16,50 eur za súdom spôsobenú finančnú škodu, zaplatenia nemajetkovej
ujmy za nekalé konanie voči dedičom, ktoré vyvolalo potrebu odvolania ako aj ospravedlniť sa žalobcovi

za svoje počínanie a uhradiť všetky trovy konania. Z odôvodnenia podaného žalobného návrhu
vyplýva, že Okresný súd Martin v dedičskom konaní 17D/554/2020 po zosnulej G. C., H. I. sa voči
dedičom úmyselne dopustil trestného činu marenia spravodlivosti „ohýbania práva a zneužitia svojej
právomoci“, keď aj napriek tomu, že súdna notárka bola ústne a potom písomne upozornená, že koná
v rozpore so zákonom, Ústavou Slovenskej republiky (list zo dňa 11.07.2022 a odvolanie z 20.09.2022),
napriek tomu vykonala dedičské konanie, dedičom pridelila cudzí pozemok a nie ten, ktorý mala
zosnulá v liste vlastníctva v katastri obce Zvončín. Svojim konaním legalizovala trestný čin manipulácie

s pozemkami, ktorého sa dopustila po smrti majiteľky pozemku štátna organizácia Pozemkový úrad
v Trnave. Preto bolo nutné podať proti takémuto konaniu OS Martin, ktoré hrubo porušilo zákonné práva
dedičov a Ústavu Slovenskej republiky, odvolanie. Okresný súd Martin si podľa cenníka vyžiadal pod
hrozbou vymáhania sumy 16,50 eur za odvolanie, čím spôsobil žalobcovi finančnú škodu. Podľa § 420Občianskeho zákonníka požadoval žalobca v pokuse o zmier vrátenie tejto sumy od žalovaného, ktorý
nepovažoval za nutné sa ani ospravedlniť za svoje konanie, nieto ešte vrátiť ním požadovaný poplatok.
Žalovaný spáchal napriek upozorneniam žalobcu úmyselné trestné činy pri dedičskom konaní a preto

požaduje vrátiť poplatok za odvolanie, čo považuje za finančnú ujmu. Z toho dôvodu požaduje i náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 2000,- eur, ktorá bude prevedená v prospech zdravotne postihnutých detí.

2. Z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Martin bola predmetná vec uznesením
Krajského súdu v Žiline 6NcC/1/2024 zo dňa 17.01.2024 v spojení s opravným uznesením Krajského

súdu v Žiline zo dňa 30.01.2024, prikázaná Okresnému súdu Liptovský Mikuláš. Tunajší súd uznesením
č. k. 13C/4/2024-32 zo dňa 04.03.2024 vyzval žalobcu na odstránenie vád podanej žaloby v zmysle
daného poučenia, na ktoré uznesenie reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.03.2024.

3. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením sp. zn. 13C/5/2024-45 zo dňa 11.04.2024 podanie žalobcu
doručenéOkresnémusúduMartindňa30.11.2023,postúpenétunajšiemusúdudňa23.02.2024odmietol

z dôvodu neodstránenia vád podanej žaloby.

4. Na základe odvolania žalobcu voči vyššie uvedenému uzneseniu Krajský súd v Žiline uznesením
7Co/96/2024 zo dňa 31.07.2024 uznesenie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej odmietol podanie
žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia žalovanému povinnosť uhradiť nemajetkovú ujmu vo výške 2000,-

eur a spôsobenú finančnú škodu v sume 16,50 eur, titulom zaplateného súdneho poplatku zrušil.
Rovnako zrušil i uznesenie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bolo odmietnuté podanie žalobcu
týkajúce sa uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi za svoje počínanie. V ostatnej
časti, v ktorej bolo podanie žalobcu odmietnuté, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

5. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že žalobca vo svojom podaní dostatočným
spôsobom opísal skutočnosti, na základe ktorých sa domáha uplatneného nároku, a to náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 2000,- eur a spôsobenej finančnej škody v sume 16,50 eur, pokiaľ sú aj
v tejto časti prípadné pochybnosti, tieto je možné odstrániť postupom podľa § 168 ods. 1 CSP v rámci
predbežného prejednania sporu. V časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa

žalobcovi za svoje počínanie je potrebné, aby súd prvej inštancie vyzval žalobcu na odstránenie vád
podania.

6. Na základe uvedeného Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 15.11.2024 vyzval žalobcu
na opravu a doplnenie svojho podania v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť

sa žalobcovi. Žalobca reagoval na výzvu súdu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.12.2024
(č.l.82 spisu), na základe čoho súd podanie žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi za svoje počínanie odmietol, pričom uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 16.01.2025.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 119 a nasled. spisu) žiadal žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, keď rozporoval všetky žalobcom v žalobe uvádzané tvrdenia,
na základe postupu Okresného súdu Martin v konaní 17D/554/2020 nie je možné konštatovať, že
by žalobcovi vznikla akákoľvek ujma. Okresný súd Martin vyrubením súdneho poplatku za podané
odvolanie žalobcovi nespôsobil finančnú škodu, len zákonným postupom spoplatnil odvolací úkon

žalobcu podľa zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Rovnako
nemožno konštatovať „nekalé konanie“ súdu voči dedičom, ktoré by vyvolalo potrebu odvolania, nakoľko
dedičstvo po nebohej G. C. prejednávala súdom poverená notárka v rámci svojej kompetencie súdnej
komisárkyprejednávajúcejdedičstvo,súddojejrozhodovaniaohľadomdedičstvanemalžiadnyzákonný
dôvod zasahovať. Postup notárky v uvedenej dedičskej veci bude súd preskúmavať až na podklade

podaného odvolania.

8. Žalobca reagoval svojim vyjadrením doručeným súdu dňa 08.08.2025 (č. l. 141 spisu), v ktorom
uviedol, že zosnulá poručiteľka nemohla parcelu 450/54 na LV XXXX nadobudnúť po smrti, poukázal
na svoj list zo dňa 11.07.2022 adresovaný notárke JUDr. Vagaš, pričom pri prejednávaní dedičstva jej

povedal, že zosnulá nemôže nadobudnúť cudzí pozemok po smrti. Za zle vykonanú prácu si notárka
nezaslúži odmenu, nesúhlas s uznesením notárky bol vyjadrený listom zo dňa 11.07.2022, napriek tomu
aj tak 07.09.2022 vydala vedome chybné uznesenie. Zároveň v uvedenom podaní žalobca „upravil“výšku škody o 160+25 eur, ktoré si vyžiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš v súvislosti s náhradou 16,50
eur v konaní 13C/5/2024.

9. Posudzujúc predmetné podanie žalobcu podľa jeho obsahu súd má za to, že nejde o procesný
návrh na rozšírenie pôvodne uplatneného nároku, ale o priznanie náhrady trov konania spočívajúce
v zaplatenom súdnom poplatku, a to 160,- eur podľa položky 7 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov
a 25,- eur podľa položky 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, keď zaplatenie súdneho poplatku
je podmienkou pre začatie konania o žalobe žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy a finančnej

škody, pričom návrh žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov bol uznesením Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 13C/5/2024-104 zo dňa 20.03.2025 zamietnutý, rovnako sťažnosť žalobcu voči
vyššie uvedenému uzneseniu bola uznesením zo dňa 14.05.2025 zamietnutá. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 22.05.2025.

10. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti sporových strán,

keď žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní nedostatkom energie zvládnuť cestu
do Ružomberka a vydržať aj pojednávanie, zároveň požiadal, aby bolo pojednávanie v danej veci
presunuté na Okresný súd Martin, pričom si výslovne neželal, aby súd preskúmaval jeho zdravotný
stav (č. l. 149 spisu). Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti štatutárnej zástupkyne žalovaného, ktorá súhlasila s pojednávaní a rozhodnutím v ich

neprítomnosti. Žalobca výslovne nežiadal o odročenie pojednávania a pokiaľ ide o jeho žiadosť, aby bolo
predmetné pojednávanie presunuté na Okresný súd Martin, v tejto súvislosti bolo žalobcovi oznámené,
že pojednávanie v danej veci je nariadené a uskutočňuje sa na pracovisku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš v Ružomberku, a to v súlade s ustanovením § 173 ods. 1 CSP. V prípade, že by zdravotný
stav žalobcu potvrdený lekárskym vyjadrením neumožnil účasť na súdnom pojednávaní na pracovisku

v Ružomberku a žalobca by trval na osobnej účasti na pojednávaní, prichádza do úvahy možnosť
uskutočniť výsluch prostredníctvom dožiadaného súdu - Okresného súdu Martin, o čo však žalobca
nežiadal.

11. V rámci dokazovania sa súd oboznámi s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil

nasledovný skutkový a právny stav:
Na Okresnom súde Martin je vedené pod sp. zn. 17D/554/2020 dedičské konanie po poručiteľke G. C.,
H. I., zomr. XX.XX.XXXX, pričom vykonaním úkonov v dedičskom konaní po poručiteľke bola poverená
súdna komisárka JUDr. Ivana Vagaš. Poverená súdna komisárka vydala dňa 07.09.2022 uznesenie č. k.
17D/554/2020-156, D not173/2021, ktorým určila všeobecnú hodnotu majetku, potvrdila nadobudnutie

dedičstva podľa dedičských podielov dedičom B. J. C. a žalobcovi, každému v podiele 1 k celku
a zároveň vykonala vyporiadanie medzi dedičmi, rozhodla o odmene a náhrade hotových výdavkov
súdnej komisárky, ako aj o povinnosti dedičov zaplatiť na výzvu Okresného súdu Martin spoločne
a nerozdielne súdny poplatok vo výške a v lehote uvedenej vo výzve s tým, že dedičia nemajú nárok na
náhradutrovkonania.Vočivyššieuvedenémuuzneseniupodalžalobcaakojedenzozákonnýchdedičov

odvolanie (č. l. 120 spisu), v ktorom nesúhlasil s výrokom II. a IV. uznesenia, keď nebol prededený
pozemok na LV č. XXX k. ú. K., nakoľko bol prededený iný pozemok zodpovedajúcej hodnoty a výmery,
ktorý bol z dôvodu pozemkových úprav poručiteľke pridelený. Zároveň namietol výšku odmeny konajúcej
notárky, ktorú si podľa názoru žalobcu notárka nezaslúži a žiada, aby notárka zaplatila aj súdny poplatok.
Odvolanie žalobcu ako dediča v predmetnej dedičskej veci je spoplatnené položkou 18a písm. c)

Sadzobníka súdnych poplatkov, z ktorého dôvodu Okresný súd Martin uznesením 17D/554/2020-207 zo
dňa 11.10.2023 uložil dedičovi A. B. C. zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur za podané odvolanie.
Zároveň uznesením zo dňa 21.08.2023 bol dedič A. B. C. vyzvaný na opravu a doplnenie svojho podania
zo dňa 22.09.2022 označeného ako „Odvolanie proti uzneseniu v konaní o dedičstve“. Voči uzneseniu
Okresného súdu Martin zo dňa 11. 10. 2023, ktorým bolo žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny

poplatok vo výške 16,50 eur za podané odvolanie, podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením č. k.
17D/554/2020-237 zo dňa 29.11.2023 zamietnutá. Predmetné dedičské konanie ku dňu rozhodovania
súdu nie je právoplatne skončené vzhľadom na podané odvolanie žalobcu ako jedného z dedičov.

12. Predmetomkonaniajetedanárokžalobcunazaplatenienáhradynemajetkovejujmyvovýške2000

eur a spôsobenej finančnej škody vo výške 16,50 eur, a to v dôsledku nezákonného konania žalovaného
resp. poverenej súdnej komisárky v konaní 17D/554/2020. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci upravuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.13. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto

podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku

ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

14. Úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená vo vyššie
citovaných ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z. z., pričom pre vznik nároku na náhradu škody je
potrebné preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú
subjekt (orgán štátu), predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah), správanie subjektu(jeho rozhodnutie), výsledok spočívajúci v škode, príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím)
a výsledkom (škodou) a protiprávnosť (nezákonnosť). Pre vznik zodpovednosti štátu za spôsobenú
škodu musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky, pričom poškodený musí využiť

možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie a musí byť rozhodnutie právoplatné, pretože len právoplatné
rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, kým právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.

15. Prvotnou podmienkou je teda existencia rozhodnutia, ktoré bolo ako nezákonné zrušené alebo

zmenené. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia,
t. j. vtedy ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a ak bolo
preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.

16. V prejednávanej veci sa žalobca domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to
uznesením, ktorým bolo žalobcovi ako dedičovi v konaní 17D/554/2020 uložené zaplatiť súdny poplatok

za podané odvolanie vo výške 16.50 eur. Ide o odvolanie podané voči uzneseniu vydanému v konaní
o dedičstve po poručiteľke G. C., H. I., ktoré konanie však nie je právoplatne skončené. Pokiaľ ide
o uznesenie zo dňa 11.10.2023, ktorým bola žalobcovi ako odvolateľovi uložená poplatková povinnosť
vo výške 16,50 eur a voči ktorému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, táto bola uznesením zo dňa
29.11.2023 zamietnutá.

17. Súd teda konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené základné podmienky pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, nakoľko neexistuje
právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené, žaloba je teda podaná
zo strany žalobcu predčasne a preto súd túto ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý
nebolvoveciúspešný,právonanáhradutrovkonanianepriznal,rovnakotietonepriznalanižalovanému,
ktorý bol vo veci úspešný, ale tomuto žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

- 2 -
13C/5/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.