Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124348160
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6124348160.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLučenecsudkyňouJUDr.JankouGibaľovouvsporežalobcu:A.B.,narodenýXX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Ladislav Ščury, PhD., advokát, so sídlom Mierová 1725,
022 01 Čadca proti žalovanej: D. A. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. D. XXX, XXX XX F.
G. D., zast.: JUDr. Martin Landl, advokát, so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, o zaplatenie
6.272,78 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.272,82 Eur od
14.07.2024 do 25.07.2024 s a z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) podaným na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 15.07.2024 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 6.272,78
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 6.272,78 Eur od 14.07.2024 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny zástupca vykonal v dňoch 30.05.2019,
15.08.2019,19.08.2019, 02.09.2019, 16.10.2019, 25.10.2019, 11.11.2019 a 30.01.2020 úkony v trestnej
veci. Keďže civilnú vec vedenú pod sp. zn. 8C/36/2020 Okresný súd Lučenec skončil a žalobe vyhovel,
právny zástupca žalobcu vypočítal trovy trestného konania a následne mu zaslal faktúru na úhradu,
ktorú žalobca uhradil. Žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca zasielal vo februári
2024 výzvu na zaplatenie spoločne so samotným vyčíslením trov konania titulom právneho zastúpenia
vo výške 6.272,78 Eur. Žalovanej opätovne zaslal výzvu na zaplatenie dňa 25.06.2024. Do podania

návrhu na vydanie platobného rozkazu zo strany žalovanej nebola žalobcovi doručená žiadna odpoveď,
pričom dlžnú sumu neuhradila ani čiastočne.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu faktúru č. 240412/01 zo dňa 12.04.2024
splatnú dňa 22.12.2024 na sumu 6.272,78 Eur, potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 30.05.2024
a Samostatné vyčíslenie trov trestného konania – výzvu na zaplatenie zo dňa 25.06.2024.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.10.2024 platobný rozkaz sp. zn. 12Up/1326/2024, ktorým
žalobnému návrhu vyhovel.4. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná písomným podaním zo dňa 29.10.2024 včas odpor s
vecným odôvodnením, v ktorom poprela nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky. Podaním odporu bol
platobný rozkaz zo zákona zrušený (§ 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní) a vec bola dňa

16.01.2025 postúpená tunajšiemu súdu.
V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná k nároku na trovy právneho zastúpenia v civilnom konaní
uviedla, že je pravdou, že v civilnom konaní sp. zn. 8C/36/2020 bol dňa 09.02.2024 vydaný rozsudok,
ktorý jej okrem iného ukladal povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % a to v lehote do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov. Žiadne takéto

uznesenie nebolo a ani nemohlo byť vyšším súdnym úradníkom vydané, nakoľko proti predmetnému
rozsudku dňa 16.04.2024 podala odvolanie a v súčasnosti na Krajskom súde v Banskej Bystrici prebieha
odvolacie konanie. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Rozhodovanie o
trovách konania je akcesorické k tzv. hlavnému žalovanému nároku a je ním podmienené, to znamená,
že ak sa ešte právoplatne nerozhodlo o hlavnom žalovanom nároku, nemohlo sa začať rozhodovanie
o trovách konania, či trovách právneho zastúpenia a žalovaná nie je povinná žiadne trovy konania

uhradiť. Dôvodiť tým, že vyčíslené trovy trestného konania boli žalobcovi zaslané z dôvodu „ukončenia“
civilného konania je nezmyselné, v rozpore so základnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku,
Trestného zákona, ale aj Trestného poriadku. Trestné a civilné konanie na účely vyčíslenia trov
konania a trov právneho zastúpenia nemožno spájať. V civilnom konaní je možné vyčísľovať len také
úkony, ktoré priamo súvisia s prejednávanou vecou, t. j. príprava a prevzatie zastúpenia, jednotlivé

písomné podania na súd, účasť na pojednávaní a podobne. Obhajca v trestnom konaní si môže vyčísliť
jednotlivé „trestné úkony“, napríklad účasť na výsluchoch a podobne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v
súčasnosti žalovaná nie je povinná uhradiť žalobcovi žiadne trovy civilného konania, nakoľko predmetné
civilné konanie nebolo právoplatné skončené, prebieha odvolacie konanie, a preto nie je možné vydať
uznesenie, ktorým by bolo rozhodnuté o trovách konania.

K nároku na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní žalovaná uviedla, že žalobca vo svojej žalobe
uvádza, že jeho právny zástupca sa zúčastnil, resp. vykonal v konkrétnych dňoch úkony trestného
konania. Priamo zo žaloby nie je zrejmé, o aké konkrétne úkony trestného konania sa jedná, preto je
potrebné vychádzať z prílohy k žalobe, a to zo Samostatného vyčíslenia trov trestného konania zo dňa
25.06.2024, v ktorom sú tieto úkony vymenované. Žalobca nijakým spôsobom nepreukazuje, na akom

základe vykonal, resp. sa zúčastnil predmetných úkonov trestného konania, nebola pripojená žiadna
plná moc na zastupovanie v trestnom konaní. Je možné sa domnievať, že právny zástupca žalobcu v
trestnom konaní zastupoval v pozícii splnomocnenca poškodeného.
Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodeným je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom

chránené práva alebo slobody. V rovnakom ustanovení sú súčasne uvedené práva poškodeného v
prípravnom aj v súdnom konaní. Poškodený sa môže dať zastupovať splnomocnencom, ktorý je podľa
§ 54 ods. 1 Trestného poriadku oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy na
vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých
úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba alebo poškodený.

Poškodený má okrem iného právo zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí
konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom,
má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom Trestným
poriadkom. Trestný poriadok však poškodenému, a teda ani jeho splnomocnencovi, nepriznáva právo
zúčastňovať sa výsluchov prípravného konania. V prípravnom konaní preto poškodený ani jeho

splnomocnenec nemajú právo zúčastňovať sa na výsluchoch, o plánovaných úkonoch nemá orgán
činný v trestnom konaní povinnosť ich informovať, resp. upovedomovať, a už vôbec nemajú právo
klásť vypočúvaným osobám otázky. V prípade, ak by orgán činný v trestnom konaní v prípravnom
konaní umožnil účasť poškodeného či jeho splnomocnenca, došlo by k vykonaniu dôkazu v rozpore
so zákonom, čo by mohlo spôsobiť jeho prípadnú nepoužiteľnosť v konaní pred súdom. V tomto

prípade nedošlo ku konaniu pred súdom, nakoľko predmetná trestná vec bola ukončená tak, že trestné
stíhanie bolo zastavené, nakoľko skutok nebol trestným činom. Z uvedeného vyplýva, že trovy právneho
zastúpenia v trestnom konaní neboli riadne a včas uplatnené, ale hlavne, neboli právoplatne priznané
súdom.
S poukazom na ust. § 154 ods. 1 Trestného poriadku je odsúdený povinný nahradiť poškodenému aj

nákladypotrebnénaúčelnéuplatneniejehonárokuvtrestnomkonaní,atovrátanenákladov,ktorévznikli
v súvislosti s ustanovením splnomocnenca. V trestnom konaní bola žalovaná v postavení svedka, určite
nie obvineného, odsúdeného, ba dokonca ani v postavení páchateľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
právny zástupca žalovaného (pozn. súdu – správne malo byť zrejme uvedené žalobcu) sa zúčastňovalna úkonoch trestného konania nezákonne a tým si nezákonne uplatňuje vyčíslené trovy právneho
zastúpenia. Vyčíslené trovy právneho zastúpenia neboli právnemu zástupcovi právoplatne priznané
a v neposlednom rade si taktiež uplatňuje trovy právneho zastúpenia od nesprávnej osoby, nakoľko

žalovaná v tomto trestnom konaní mala postavenie svedka, nie obvineného, resp. páchateľa, a teda
žalovaná nie je povinná uhrádzať akékoľvek trovy vzniknuté v trestnom konaní.
K Samostatnému vyčísleniu trov trestného konania žalovaná uviedla, že žalobca v žalobe uviedol,
že jej výzvu na zaplatenie spoločne so samotným vyčíslením trestného konania zaslal dvakrát, a to
vo februári 2024 a následne dňa 25.06.2024 a taktiež uviedol, že z jej strany mu nebola doručená

žiadnaodpoveď.Uvedenésavôbecnezakladánapravde,nakoľkozostranyprávnehozástupcužalobcu
žalovanej bola doručená len jedna výzva na zaplatenia s dátumom 25.06.2024. Svoje tvrdenie ohľadom
doručovania akejkoľvek inej výzvy vo februári 2024 nepodložil žiadnym dôkazom, t. j. nepredložil podací
lístok, ktorý by preukazoval, že predmetnú výzvu žalovanej zasielal a nepredložil ju ani ako prílohu k
predmetnej žalobe, a preto toto tvrdenie žalovaná považuje za nepreukázané. Tvrdenie, že žalovaná sa
k výzve na zaplatenie nijakým spôsobom nevyjadrila, je opätovné klamstvo zo strany žalobcu. Ihneď,

ako bola žalovanej výzva na zaplatenie doručená, oslovila svojho právneho zástupcu, ktorý právnemu
zástupcovi žalobcu zaslal dňa 26.07.2024 vyjadrenie a právny zástupca si predmetné vyjadrenie prevzal
dňa 30.07.2024. Právny zástupca žalobcu sa k vyjadreniu žalovanej nijakým spôsobom nevyjadril,
nepokúšal sa skontaktovať s jej právnym zástupcom, práve naopak, podal návrh na vydanie platobného
rozkazu, a teda konal unáhlene a predčasne. Vo vyjadrení k výzve na zaplatenie, resp. k Samostatnému

vyčísleniu trov trestného konania žalovaná zaujala stanovisko jednak k samotnému výpočtu trov
právneho zastúpenia a jednak k prebiehajúcemu civilného konaniu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
vyčíslenie trov právneho zastúpenia je zmätočné, nedôvodné a nezákonné a žalovaná nie je povinná
na základe zaslanej výzvy na zaplatenie nahradiť akékoľvek trovy právneho zastúpenia.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej proti platobnému rozkazu zo dňa 13.01.2025 uviedol, že v
návrhu na vydanie platobného rozkazu jasne uviedol, že sa domáha zaplatenia trov, ktoré mu vznikli v
trestnom konaní, ktoré bolo vedené voči žalovanej ako podozrivej osobe. Pokiaľ teda žalovaná uvádza,
že doposiaľ v civilnom konaní vedenom pod sp. zn. 8C/36/2020 nebolo rozhodnuté o trovách konania,
táto skutočnosť je pravdivá, avšak žalobca sa nedomáha náhrady trov z citovaného civilného konania,

ktoré je vedené medzi žalobcom a žalovanou, preto obrana žalovanej v tom smere, že v civilnom
konaní doposiaľ rozsudok nenadobudol právoplatnosť, neobstojí, keďže civilné trovy nie sú predmetom
tohto konania. Rovnako neobstojí tvrdenie žalovanej, že by spájal civilné a trestné konanie na účely
vyčíslenia trov konania, v tomto konaní sa domáha výlučne trov trestného konania, ktoré mu vznikli
pribratím právneho zástupcu. Trovy konania neuvádzal v samotnom návrhu na vydanie platobného

rozkazu, keďže tvoria samostatnú prílohu tohto návrhu, podľa zákona o upomínacom konaní nie je ani
povinný uvádzať všetko do platobného rozkazu, pokiaľ môže odkázať na prílohy k podanému návrhu.
Žalobcatrovykonaniazaplatilsvojmuprávnemuzástupcovinazákladevystavenejfaktúry,apretotitulom
tejto faktúry sa domáha zaplatenia žalovanej čiastky voči žalovanej. K podanému návrhu na vydanie
platobného rozkazu aj priložil prílohu označenú ako Samostatné vyčíslenie trov trestného konania –

výzva na zaplatenie zo dňa 25.06.2024, v ktorom sú presne špecifikované úkony právnej pomoci, ktoré
vykonal ním splnomocnený právny zástupca vo veci vedenej na H. I. C. pod č. H./X-XXX-XX-XXXX.
Žalovaná v celom odpore proti platobnému rozkazu účelovo manipuluje s civilným konaním, avšak už
zo samotného podania zo dňa 25.06.2024 jej musí byť zrejmé, že sa žalobca domáha trov trestného
konania, ktoré bolo vedené voči žalovanej ako podozrivej, pretože to vyplýva aj z označenia tohto

podania.
Keďže v danej veci bolo vyšetrovanie skončené s odkazom na tú skutočnosť, aby si žalobca podal
samostatný návrh v civilnom súdnom konaní, tak aj učinil, a preto v podaní zo dňa 25.06.2024 uvádza,
že v civilnom konaní bol na prvom stupni plne úspešný. Aj sám sudca pri vyhlásení rozsudku v tejto
civilnej veci sp. zn. 8C/36/2020 uviedol, že má právo na náhradu trov konania tak civilného, ako

aj predchádzajúceho trestného konania. Keďže v civilnom konaní mu budú priznané iba trovy (po
právoplatnom skončení konania) spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ktoré vykonal jeho právny
zástupca v tomto civilnom konaní, tak sa musel samostatným návrhom pred súdom (keďže nedošlo k
mimosúdnej dohode) domáhať trov trestného konania, čo činí v tomto konaní. Žalobca na samotnom
pojednávaní, ktoré sa konalo na Okresnom súde Lučenec dňa 09.02.2024, vyzval žalovanú, aby mu

zaplatila aj trovy trestného konania, na čo mu ona odpovedala, že ich neuhradí a má jej ich poslať
písomne. Preto vo svojom návrhu žalobca uvádza, že vyzval žalovanú celkom dvakrát, a to vo februári
na pojednávaní dňa 09.02.2024 ústne, ako aj podaním zo dňa 13.02.2024 písomne a rovnako tak dňa
25.06.2024 písomne. Žalovaná preto nehovorí pravdu v tom zmysle, že by ju žalobca nevyzýval dvakrát.Pokiaľ až na jeho druhé písomné podanie reagovala prostredníctvom právneho zástupcu tak, že mu
trovy konania nezaplatí, musel sa so svojím nárokom obrátiť na súd.

6. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 10C/3/2025-137 zo dňa 10.03.2025 konanie zastavil z dôvodu,
že nie je daná právomoc súdu, čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, s tým, že
po právoplatnosti uznesenia súd postúpi vec vyšetrovateľovi H. J. I. K. F. C., Odbor kriminálnej polície,
2. oddelenie vyšetrovania k C.: H./X-XXX-XX-XXXX.

7. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co/71/2025-211 zo dňa 31.07.2025 uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd pri skúmaní procesných podmienok dospel k nesprávnemu
záveru, že pokračovaniu v konaní bráni nedostatok právomoci súdu na prejednanie sporu.

Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 6.272,78 Eur s príslušenstvom
ako náhrady za zaplatené trovy právnych služieb, ktoré dňa 30.05.2024 ako poškodený zaplatil svojmu
zástupcovi za zastupovanie v trestnom konaní vedenom na H. I. C. pod zn. C.:H./X-XXX-XX-XXXX
na základe faktúry č. XXXXXX/XX zo dňa 12.04.2024. Podľa názoru žalobcu žalovaná zodpovedá za
vynaloženie uvedených trov trestného konania, ktoré predchádzalo konaniu vedenému na OS Lučenec

pod sp. zn. 8C/36/2020. Súd prvej inštancie konanie zastavil v podstate na základe názoru, že o
trovách trestného konania žalobcu má rozhodnúť policajt v príslušnom trestnom konaní, preto súd
nemá na rozhodnutie o trovách trestného konania právomoc. Právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie však v tomto smere nezodpovedá skutkovému odôvodneniu podanej žaloby žalobcu.
Žalobca sa nedomáha rozhodnutia o trovách trestného konania (priznania náhrady trov trestného

konania). Žalobca sa v prejednávanom spore voči žalovanej domáha náhrady zaplatenej sumy, ktorú
zaplatil svojmu zástupcovi za poskytnuté právne služby, pričom za vynaloženie právnych služieb
zodpovedá podľa žalobcu žalovaná. Ide teda o súkromnoprávny spor, ktoré prejednávajú súdy v civilnom
sporovom konaní (§ 3 C.s.p.). Zákon pritom nezveruje rozhodovanie o tomto nároku inému orgánu,
pretože ustanovenia § 553 a nasledujúce Trestného poriadku zakotvujú právomoc príslušného orgánu

rozhodovať len o trovách zástupcu poškodeného z radov advokátov, ktorý bol poškodenému ustanovený
(čo nie je prípad posudzovanej veci), navyše ide o nárok samotného zástupcu, nie poškodeného (§ 553
ods. 4 a 5 Trestného poriadku). V ďalšom konaní postupom podľa príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku posúdi súd žalobu žalobcu podľa relevantných ustanovení hmotného práva.

9. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 22.10.2025, na ktorom žalobca prostredníctvom svojho
zástupcu trval na podanej žalobe a uviedol, že sa domáha zaplatenia úkonov v trestnej veci, ktorá
predchádzala civilnej veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 8C/36/2020, ktorá je toho času
právoplatne skončená a v súčasnosti prebieha exekúcia, pričom súd v rámci odôvodnenia rozsudku
povedal, že žalobca má nárok tak na trovy trestného konania, ako aj trovy civilného konania. Pre

úspešnosť civilnej žaloby bolo potrebné viesť trestné konanie, preto sa žalobca rozhodol, že si uplatní
úkony právnej pomoci, ktoré boli nevyhnutné na to, aby zistil, kto finančné prostriedky nedôvodne
poberal a bezdôvodne sa obohatil a zažaloval iba konkrétne úkony, ktoré vykonali v trestnom konaní
a bezprostredne súvisia s civilným konaním. Trovy trestného konania neboli v konaní sp. zn. 8C/36/2020
priznané a nebolo o nich ani rozhodované. Právny zástupca žalobcu o tom komunikoval s vyššou

súdnou úradníčkou, ktorá uviedla, že o týchto trovách v tomto konaní nebudú rozhodovať. Svoj nárok
v predmetnom spore žalobca opiera o faktúru, ktorú zaplatil svojmu právnemu zástupcovi.

10. Žalovaná na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že považuje žalobu za
nedôvodnú a v celom rozsahu ju navrhuje zamietnuť, pričom skutkové okolnosti, ktoré uviedol na

pojednávaní právny zástupcu žalobcu, nijakým spôsobom nesúvisia s predmetom konania, resp. s
nárokom, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Žalobca odkázal na rozsudok Okresného súdu
Lučenec,ktorýbolvydanývovecisp.zn.8C/36/2020auviedol,žesamotnýsudca,ktorýtotorozhodnutie
vydal, v odôvodnení uvádzal, že žalobca má nárok aj na náhradu trov trestného konania, ktoré tomuto
konaniu predchádzalo. Civilný súd môže priznať len trovy z civilného sporu podľa Civilného sporového

poriadku, čiže trovy civilného konania nemožno spájať s trovami súvisiacimi s trestným konaním. Ak vo
výroku rozsudku boli priznané len trovy civilného konania, žalobca si z odôvodnenia nemôže vyvodiť
nejaký domnelý nárok. Aj keby sa súd v odôvodnení zmienil o trestnej veci, čo sa aj zmienil, že tomu
predchádzala, záväzný je výrok a ten neumožňuje vymáhať trovy trestného konania voči svedkovi.Žalobca nijako nepreukázal naplnenie predpokladov vzniku škody vo výške žalovanej sumy. Ak by
aj preukázal niektorý zo štyroch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, určite nepreukáže
zavinenie, a to z dôvodu, že trestné konanie, ktoré predchádzalo civilnému konaniu, bolo zastavené z

dôvodu, že skutok nebol trestným činom. V trestnom konaní je možné nárok na náhradu trov konania
uplatňovať len voči odsúdenému, v tomto prípade žiadny odsúdený nebol. Úprava trov poškodeného v
trestnom konaní je lex specialis a viaže sa výlučne na odsúdeného ako adresáta trov trestného konania,
prípadne na štát, ale v tomto prípade bol právny zástupca zvolený, a teda nebol ustanovený ex offo.
Predmetom faktúry sú úkony v trestnom konaní, v ktorom žalovaná vystupovala v pozícii svedka, pričom

trovy trestného konania nemôže znášať svedkyňa. Preto trovy trestného konania, ktoré vznikli žalobcovi,
je povinný znášať žalobca sám.

11. Súd po oboznámení sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a pripojenými listinnými
dôkazmi zistil tento skutkový stav:

12. Pod sp. zn. 8C/36/2020 bolo na Okresnom súde Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš vedené konanie
žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX C. XXX a 3/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX proti žalovanej
D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, 985 32 F. G. D. XXX, o zaplatenie 45.095 Eur s prísl. na tom skutkovom
základe, že dňa 02.05.2019 žalobcom zomrela ich právna predchodkyňa A. B., nar. XX.XX.XXXX,

ktorá od januára 2017 do svojej smrti zasielala veľké finančné obnosy spolu v sume 45.095,- Eur na
bankový účet, ktorý patril žalovanej, pod rúškom liečby. Žalobcovia majú za to, že o všetky finančné
prostriedky sa obohatila žalovaná, nakoľko žalovaná neposkytovala žiadne liečiteľské služby ich právnej
predchodkyni, preto žiadali dlžnú sumu vrátiť. Žalobcovia popierali tvrdenia žalovanej v trestnom konaní
vedenom pod č. H./X-XXX-XX-XXXX, že finančné prostriedky jej boli poukazované titulom vrátenia

pôžičky, ich právna predchodkyňa nikdy nebola odkázaná na pôžičky od cudzích ľudí, navyše v takých
vysokých sumách. Žiadna zmluva o poskytnutí zdravotnej starostlivosti a ani zmluva o pôžičke medzi ich
právnou predchodkyňou a žalovanou nebola nikdy uzavretá a finančné prostriedky, ktoré boli zasielané
na účet žalovanej, boli bezdôvodným obohatením, plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

13. Okresný súd Lučenec rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 8C/36/2020-142 zo dňa 08.11.2021,
ktorým žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcov uznesením č.k.
13Co/31/2022-197 zo dňa 30.09.2022 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Dňa 09.02.2024 Okresný súd Lučenec vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 8C/36/2020-404,
ktorým konanie vo vzťahu k žalobcovi 3/ zastavil (výrok I.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ sumu 45.095,- Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania zo sumy
45.095,- Eur od 08.04.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok II.) a zároveň žalovanú zaviazal povinnosťou nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcom

1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 % a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov (výrok III.). Súd odôvodnil rozsudok tým, že na strane
žalovanej vznikol neoprávnený majetkový prospech v celkovej výške 45.095,- Eur. Keďže oprávnená
z bezdôvodného obohatenia A. B. zomrela, predmet bezdôvodného obohatenia musí žalovaná vydať
jej právnym nástupcom.

Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie.
KrajskýsúdvBanskejBystricirozsudkomsp.zn.13Co/100/2024zodňa26.03.2025rozsudoksúduprvej
inštancie v časti výroku II., ktorou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom
1/ a 2/ sumu 44.085,90 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 44.085,90 Eur od 08.04.2020 do
zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdil (výrok I.); rozsudok súdu

prvej inštancie vo zvyšnej časti výroku II. zmenil tak, že žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.); zmenil
výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaná je povinná zaplatiť spoločne a nerozdielne
žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 95,52 %, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (výrok III.) a žalovanú zaviazal povinnosťou
zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 95,52 %, a to v

lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (výrok
IV.).14. Z pripojených listín je zrejmé, že žalobca v predmetnej veci podal tiež trestné oznámenie, na
základe ktorého bolo na H. J. I. K. F. C., Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania pod
C.: H./X-XXX-XX-XXXX vedené trestné konanie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.

a), písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť páchateľ tým, že v období od 31.01.2017 do
05.04.2019 pod zámienkou poskytnutia bližšie nešpecifikovaných liečiteľských služieb vylákal od A. B.
J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX (už nebohej) nasledovné čiastky: dňa 31.01.2017 – 630,- Eur,
dňa 31.03.2017 – 630,- Eur, dňa 23.05.2017 – 170,- Eur, dňa 30.05.2017 – 630,- Eur, dňa 25.07.2017
– 740,- Eur, dňa 21.09.2017 – 630,- Eur, dňa 13.11.2017 – 530,- Eur, dňa 02.01.2018 – 750,- Eur, dňa

09.03.2018 – 500,- Eur, dňa 01.05.2018 – 780,- Eur, dňa 01.05.2018 – 745,- Eur, 13.05.2018 – 1.535,-
Eur, dňa 23.05.2018 - 70,90 Eur, dňa 24.05.2018 – 1.535,- Eur, dňa 10.06.2018 – 1.000,- Eur, dňa
14.06.2018 - 1.070,- Eur, dňa 26.06.2018 – 1.000,- Eur, dňa 01.07.2019 – 1.070,- Eur, dňa 05.07.2018
– 1.300,- Eur, dňa 10.07.2018 – 400,- Eur, dňa 23.07.2018 – 1.770,- Eur, dňa 02.08.2018 – 1.770,-
Eur, dňa 16.08.2018 – 1.770,- Eur, dňa 29.08.2018 – 1.700,- Eur, dňa 12.09.2018 – 1.770,- Eur, dňa
28.09.2018 – 1.570,- Eur, dňa 10.10.2018 – 1.570,- Eur, dňa 22.10.2018 – 1.370,- Eur, dňa 08.11.2018 –

1.780,- Eur, 22.11.2018 – 1.370,- Eur, dňa 05.12.2018 – 1.370,- Eur, dňa 18.12.2018 – 1.370,- Eur, dňa
01.01.2019 – 1.270,- Eur, dňa 15.01.2019 – 1.270,- Eur, dňa 29.01.2019 – 1.270,- Eur, dňa 12.02.2019 –
1.270,- Eur, dňa 09.03.2019 – 1.270,- Eur, dňa 05.04.2019 – 1.570,- Eur, t. j. spolu vo výške 45.095,- Eur,
ktoré čiastky A. B., J. E., nar. XX.XX.XXXX poukázala na účet, č. účtu: D.: XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vedený vo F., M. na majiteľa: D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. D. XXX, čím uviedol do

omylu A. B., J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, ktorej spôsobil škodu v celkovej výške 45.095,- Eur.

15. Uznesením vyšetrovateľa H. J. I. K. F. C., Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania
pod C.: H./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 31.01.2020 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
trestné stíhanie vo veci zločinu zastavené, nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod

na postúpenie veci.

16. Proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru podal sťažnosť poškodený
A. B. (žalobca) v zastúpení splnomocnencom JUDr. Ladislavom Ščurym. Prokurátor H. I. C. uznesením
č. I. XXX/XX/XXXX – XX zo dňa 19.02.2020 sťažnosť ako nie dôvodnú zamietol.

17. Uznesenie vyšetrovateľa na základe uznesenia dozorujúceho prokurátora nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.02.2020.

18. H. I. C. listom zo dňa 24.01.2025 oznámila tunajšiemu súdu, že vo veci dozorovanej prokuratúrou

pod I. XXX/XX/XXXX nebol prokuratúre doručený poškodeným žiaden návrh na rozhodnutie o trovách.

19. H. J. I. K. F. C., Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania v odpovedi na žiadosť súdu zo
dňa 03.03.2025 oznámilo, že v rámci trestného konania C.: H./X-XXX-XX-XXXX nebol podaný návrh na
rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia zo strany A. B..

20. Z listín, ktoré tvoria prílohu žalobného návrhu, vyplýva, že listom zo dňa 25.06.2024, označeným
ako „Samostatné vyčíslenie trov trestného konania – výzva na zaplatenie“ k sp. zn. 8C/36/2020 A. B.
a A. B. prostredníctvom svojho právneho zástupcu vypočítali trovy právneho zastúpenia prvostupňového
konania podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, vypočítané zo sumy 45.095,- Eur, pričom jeden úkon
právnej služby predstavuje 512,85 Eur. Vo vyčíslení uviedli, že dňa 09.02.2024 sa na Okresnom súde
Lučenec uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok č.k. 8C/36/2020-404, ktorým
súd ich žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zároveň im bol priznaný nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Preto ako žalobcovia žiadali žalovanú, aby ako páchateľka zaplatila žalobcom trovy

konania titulom trov právneho zastúpenia v celkovej výške 6.272,78 Eur na účet advokáta do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

21. Faktúrou č. 240412/01 vystavenou dňa 12.04.2024 JUDr. Ladislav Ščury, PhD. fakturoval A. B.
„skutočne vykonané právne úkony vo Vašej trestnej veci dňa 30.05.2019, 15.08.2019, 19.08.2019,

02.09.2019, 16.10.2019, 25.10.2019, 11.11.2019 a 31.01.2020“ vo výške 6.272,78 Eur, ktorá suma
bola JUDr. Ladislavovi Ščurymu zo strany A. B. zaplatená dňa 30.05.2004, o čom svedčí potvrdenie o
zrealizovaní transakcie na č.l. 5 spisu.22. Na súdnom pojednávaní po dotaze súdu, prečo si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania
práve odo dňa 14.07.2024, vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania od 14.07.2024
do 25.07.2024 späť s tým, že dňom 25.07.2024 je datované vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej,

kedy už žalovaná mala preukázateľne výzvu žalobcu na zaplatenie k dispozícii. Úrok z omeškania si
preto uplatňuje až odo dňa 26.07.2024.

23. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

25. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

26. Nakoľko žalobca vzal žalobu čiastočne späť za súhlasu žalovanej (§ 146 ods. 1 CSP), súd v súlade
s ustanovením § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 6.272,82 Eur od 14.07.2024 do 25.07.2024 zastavil (výrok I.).

27. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

28. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

29. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

30. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

31. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

32. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenia sumy 6.272,78 Eur s príslušenstvom ako náhrady

za zaplatené trovy právnych služieb, ktoré žalobca dňa 30.05.2024 ako poškodený zaplatil svojmu
zástupcovi za zastupovanie v trestnom konaní vedenom na H. J. I. K. C. C.: H./X-XXX-XX-XXXX na
základe faktúry č. XXXXXX/XX zo dňa 12.04.2024.

33. Za nesporné súd považuje, že na základe trestného oznámenia žalobcu bola na H. J. I. K. C.,

Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania pod C.: H./X-XXX-XX-XXXX vedená trestná vec
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) a d) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že páchateľ v období od 31.01.2017 do 05.04.2019 pod zámienkou liečiteľských služieb vylákal od
A. B., matky žalobcu čiastky spolu v sume 45.095,- Eur, ktoré boli poukazované na účet vedený na
majiteľa D. A. E., žalovanú. Nesporným tiež je, že predmetná trestná vec bola rozhodnutím vyšetrovateľa

Policajného zboru zastavená, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Sťažnosť splnomocnenca poškodeného (žalobcu) v trestnom konaní bola prokurátorom zamietnutá
ako nedôvodná. Uznesenie vyšetrovateľa nadobudlo právoplatnosť 19.02.2020. Nesporným rovnako je,
že pod sp. zn. 8C/36/2020 bolo na Okresnom súde Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš vedené konanie
žalobcov A. B., A. B. a L. B. proti žalovanej D. A. E. o zaplatenie 45.095,- Eur s príslušenstvom na

tom skutkovom základe, že dňa 02.05.2019 žalobcom zomrela ich právna predchodkyňa A. B., ktorá od
januára 2017 do svojej smrti zasielala finančné obnosy spolu v sume 45.095,- Eur na bankový účet, ktorý
patrí žalovanej pod rúškom liečby. Dňa 09.02.2024 Okresný súd Lučenec vo veci rozhodol rozsudkom
č.k. 8C/36/2020-404, ktorým konanie voči žalobcovi 3/ zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiťspoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ sumu 45.095,- Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania
zo sumy 45.095,- Eur od 08.04.2020 do zaplatenia a zároveň žalovanú zaviazal povinnosťou nahradiť
spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %. Po odvolaní žalovanej Krajský

súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 44.085,90 Eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 44.085,90
Eur od 08.04.2020 do zaplatenia potvrdil; vo zvyšku rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Sporným
medzi stranami bolo, či má žalobca voči žalovanej nárok na zaplatenie trov trestného konania, ktoré bolo
zastavené, keďže žalovaná nebola v predmetnom trestnom konaní obvinená ani odsúdená, a v akej

výške.

34. Pre posúdenie veci je rozhodujúci právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v
rozhodnutí č.k. 17Co/71/2025-211 zo dňa 31.07.2025, ktorým je prvoinštančný súd viazaný (§ 391 ods.
2 CSP), a z ktorého okrem iného vyplýva, že žalobca sa v prejednávanom spore domáha voči žalovanej
náhrady zaplatenej sumy, ktorú zaplatil svojmu zástupcovi za poskytnuté právne služby, pričom za

vynaloženie právnych služieb zodpovedá podľa žalobcu žalovaná. Ide o súkromnoprávny spor, ktorý
súd posúdi podľa príslušných ustanovení hmotného práva.

35. Súd právne posúdil nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 6.272,78 Eur s príslušenstvom
ako nárok na náhradu škody.

36. Podľa právnej úpravy zodpovednosti za škodu vzniká občianskoprávna zodpovednosť podľa §
420 OZ, pokiaľ sú splnené zákonné predpoklady zodpovednosti. Základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Aby bol žalobca v spore úspešný, musel by

preukázať splnenie uvedených predpokladov, pričom je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade je
predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 6.272,78 Eur (nie sumy 45.095,- Eur,
ktorá bola predmetom konania o vydanie bezdôvodného obohatenia). Súd dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť. Medzi žalobcom a žalovanou neexistoval žiaden zmluvný záväzok a žalovaná
nemala povinnosť plniť nárok žalobcovi ani na základe iného ustanovenia zákona. Nie sú teda splnené

predpoklady zodpovednosti za škodu.

37. Pokiaľ žalobca odôvodňoval naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu tým, že škoda
vznikla titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré spôsobila žalovaná v konaní sp. zn. 8C/36/2020, čo
dokladuje právoplatný rozsudok súdu; porušenie právnej povinnosti videl v tom, že žalovaná nemala

akýkoľvek titul, aby jej právna predchodkyňa žalobcu zaslala sumu cca 45.000,- Eur a keďže prijímala
peňažné prostriedky bez akéhokoľvek protiplnenia, jedná sa o trestný čin podvodu a teda porušenie
právnej povinnosti; príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti mala spočívať
v tom, že v civilnom konaní bola žalovaná zaviazaná povinnosťou vrátiť bezdôvodné obohatenie, teda
v civilnej, nie v trestnoprávnej rovine, súd uznal zodpovednosť žalovanej – s uvedeným odôvodnením

súd nesúhlasí a v tejto súvislosti uvádza, že škoda a bezdôvodné obohatenie sú rôzne inštitúty
občianskeho práva a nemožno ich stotožňovať. Súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom tohto sporu
nie je posúdenie, či žalovaná svojím konaním spôsobila škodu žalobcovi prijatím peňažného plnenia
od jeho právnej predchodkyne bez náležitého protiplnenia, ale to, či bola žalobcovi spôsobená škoda
spočívajúca v zaplatení sumy za poskytnuté právne služby v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom

žalovanej, pre ktorý bolo vedené trestné konanie iniciované žalobcom, čo sa však nepreukázalo, keďže
konanie žalovanej nebolo trestným činom.

38. V prejednávanej veci nebolo preukázané protiprávne konanie žalovanej, ktoré by bolo v príčinnej
súvislosti so žalobcom uvádzanou škodou. Konanie, na ktoré poukazoval žalobca vo svojom trestnom

oznámení, naviac orgánmi činnými v trestnom konaní ani nebolo vyhodnotené ako trestný čin a nebol
ani dôvod na postúpenie veci inému orgánu, preto bolo konanie zastavené. Ak aj v súvislosti s podaním
trestnéhooznámeniaaúčasťounaúkonochtrestnéhokonaniavzniklažalobcovi„škoda“vzmysleúbytku
na majetku v dôsledku vynaložených trov právneho zastúpenia, v tomto trestnom konaní v konečnom
dôsledku nebol „úspešný“. Viazať nárok na náhradu škody titulom zaplatenia trov právneho zastúpenia

v trestnom konaní na vyhovenie žalobe v civilnom konaní sp. zn. 8C/36/2020 nie je namieste. Trestné
a civilné konanie sú dve samostatné a nezávislé konania. Hoci žalobe žalobcov v konaní sp. zn.
8C/36/2020 voči žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia bolo vyhovené, z rozhodnutí v trestnom
konaní vyplýva, že žalovaná v trestnom konaní nebola obvinená, ani odsúdená.39. V súdnom konaní, v ktorom bola žalovaná zaviazaná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, bol
zároveň žalobcovi priznaný aj nárok na náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Hoci žalobca môže byť toho názoru, že prijatie peňažných prostriedkov bez protiplnenia je potrebné
považovať za trestný čin podvodu, civilný súd takúto otázku nemôže posúdiť sám ako otázku
prejudiciálnu ani o nej sám rozhodnúť (§ 194 ods. 1 CSP), zvlášť ak o uvedenej otázke právoplatne
rozhodli orgány činné v trestnom konaní (policajt aj prokurátor) a toto konanie nie je trestným činom.

40. Pokiaľ žalobca opakovane poukazoval na skutočnosť, že zákonný sudca v spore sp. zn. 8C/36/2020
uviedol, že žalobca má nielen nárok na náhradu trov predmetného konania (§ 262 ods. 1 CSP), ale aj
predchádzajúceho trestného konania, súd uvádza, že uvedená skutočnosť z písomného vyhotovenia
rozsudku č.k. 8C/36/2020-404 zo dňa 09.02.2024 nevyplýva. Aj v prípade, ak by takúto skutočnosť
sudca v uvedenom spore uviedol na súdnom pojednávaní, súd poukazuje na ustanovenie § 193 CSP,
podľa ktorého „súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v

súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo

zániku spoločnosti“. Súd teda nie je viazaný právnym názorom vysloveným sudcom prvoinštančného
súdu v inom civilnom konaní. Okrem toho z priebehu pojednávania vyplynulo, že žalobca si uplatnil
nárok na zaplatenie trov predchádzajúceho trestného konania aj v konaní sp. zn. 8C/36/2020, kde mu
uvedenétrovytrestnéhokonanianebolipriznané(vrámcineformálnejkomunikáciesosúdomsažalobca
dozvedel, že o týchto trovách ani nebude rozhodované).

41. Naviac, tvrdenia žalobcu, že trestné konanie v podstate „využil“, aby získal informácie, kto je
majiteľom účtu, na ktorý jeho právna predchodkyňa poukazovala finančné prostriedky, neobstojí a súd
toto tvrdenie hodnotí ako účelové. V takom prípade by nebol dôvod, aby napríklad žalobca podával
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ o zastavení trestného konania. Uvedený záver podporuje

aj skutočnosť, že žaloba v spore o zaplatenie 45.095,- Eur bola podaná na (pôvodne upomínacom)
súde dňa 08.04.2020, pričom trestné konanie bolo právoplatne zastavené už dňa 19.02.2020. Vo vzťahu
kargumentáciižalobcuonemožnostiidentifikovaťsubjektnažalovanejstraneatedanevyhnutnostiviesť
trestné konanie (len) ako dôvod pre úspešnosť civilnej žaloby, súd poukazuje na procesný postup podľa
názoru súdu aplikovateľný analogicky aj na tento prípad, vyplývajúci z právnych úvah obsiahnutých

napr. v náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1424/07 zo dňa 26.03.2009, uznesení
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12Co/13/2018 zo dňa 28.02.2018 alebo uznesení Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 6Co/81/2019 zo dňa 29.03.2019.

42. Podľa čl. 8 Základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité

pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a
podľa pokynov súdu. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak
ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania (§ 153 ods. 1, 2 CSP).

43. Pokiaľ žalobca na súdnom pojednávaní predložil listinné dôkazy, ktoré majú preukazovať realizáciu
jednotlivých úkonov právnej služby v trestnom konaní, ktoré boli následne vyúčtované faktúrou č.
240412/01 zo dňa 12.04.2024 v sume 6.272,78 Eur, na tieto súd neprihliadal, keďže tieto nepovažuje za
uplatnené včas. Je evidentné, že tieto listiny mal žalobca v dispozícii, na jednotlivé úkony poukazoval

už vo vyúčtovaní trov trestného konania, ktoré bolo prílohou žaloby, nič mu nebránilo ich riadne a včas
predložiť súdu, preto je súd toho názoru, že ak by žalujúca strana konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania, tieto mohla predložiť už skôr, a to spolu so žalobou.

44. Súd z dôvodu hospodárnosti nevyhovel ani návrhu na pripojenie vyšetrovacieho spisu H. J. I. K. C.

C.:H./X-XXX-XXXX,ktorýnávrhbolprednesenýrovnakoažnasúdnompojednávaníaktoréhoobsahom
majú byť listiny preukazujúce vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania, ktorých náhrady sa
žalobca v konaní domáha. V tejto súvislosti súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní platí, že súd
vykonáva dôkazy v zásade len na návrh strany, pričom rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.Keďže až do súdneho pojednávania žalobca nenavrhoval pripojenie vyšetrovacieho spisu, nebol dôvod,
abysúdtakýtodôkazvykonal,keďžebysajednalooporušeniezásadyrovnostistrántým,žebysasudca
aktívne zapojil do dokazovania nad rámec ustanovený § 185 ods. 2 a 3 CSP. Na tento dôkazný návrh

súd ani neprihliadol, pretože by to vyžadovalo vykonanie ďalších úkonov súdu a nariadenie ďalšieho
pojednávania. Z rovnakého dôvodu súd nevyhovel ani návrhu žalobcu na výsluch strán sporu, ktorý
bol rovnako prednesený až na pojednávaní a ktorý žalobca nijako neodôvodnil ani neozrejmil, aké
skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a nemožno ich preukázať inak, majú byť výsluchom žalobcu
a žalovaného objasnené (§ 195 ods. 1 CSP). Tento návrh na vykonanie dokazovania súd hodnotí len

ako formálny.

45. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že ani vykonanie týchto dôkazov (pripojenie vyšetrovacieho
spisu, listinné dôkazy o úkonoch právnej služby v trestnom konaní), by nemalo vplyv na výsledok
sporu, keďže žalobca nepreukázal naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, preto súd
neposudzoval ani odôvodnenosť uplatnenej výšky náhrady škody.

46. Súd neprihliadol ani na ďalšie listiny predložené žalobcom na súdnom pojednávaní (informácie
o CLINIC J.J.NEMA vrátane Cenníka, fotografií a reklamných materiálov o poskytovaných službách),
pretože tieto priamo nesúviseli s predmetom prejednávaného sporu, ktorým je nárok na náhradu škody
titulom vynaložených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní.

47. Pokiaľ žalobca navrhoval pripojenie spisu Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš sp.
zn. 8C/36/2020, ako aj nahrávky z pojednávania dňa 18.04.2024 na podporu svojho tvrdenia, že súd
prvej inštancie vo veci sp. zn. 8C/36/2020 uviedol, že žalobca má nárok tak na trovy civilného, ako aj
súvisiaceho trestného konania, keďže práve trestným konaním sa dozvedel, kto je skutočný páchateľ

a zároveň vlastník účtu, na ktorý právna predchodkyňa žalobcu zasielala finančné prostriedky (č.l. 183
spisu), tomuto návrh súd nevyhovel. Z písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k.
8C/36/2020-404 uvedená skutočnosť nevyplýva. A ako uviedol súd vyššie, ak by aj súd v konaní sp. zn.
8C/36/2020 uvedený právny názor vyslovil, tento nie je pre súd v predmetnom spore záväzný.

48. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal naplnenie predpokladov pre vznik nároku na
náhradu škody voči žalovanej, súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.).

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.272,78 Eur s príslušenstvom. Súd
dospel k záveru, že úspešnou stranou sporu bola v danom prípade žalovaná. V časti príslušenstva
(úroku z omeškania) vzal žalobca žalobu späť, keďže nevedel preukázať oprávnenosť nároku na úroky
z omeškania od dátumu 14.07.2024. Zastavenie konania v tejto časti preto procesne zavinil žalobca.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, úspešnou stranou sporu v tejto časti bola teda tiež žalovaná.
Žalovanej ako úspešnej strane sporu preto priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (výrok III.).

54. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262

ods. 2 CSP).Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza

14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.