Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 17T/25/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125012376

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vodičková

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2026:1125012376.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Andreou Vodičkovou v trestnej veci proti obv. A. N.,
R.. XX.XX.XXXX C. Q., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27.01.2026 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obvinený:

A. N. R.. XX.XX.XXXX C. Q.
T. D. A. X, Q., I.
sa uznáva za vinného, že
dňa 01.06.2025 v čase okolo 19:45 hod., na ulici za budovou podniku Šenk na adrese Haanova
12, Bratislava- Petržalka, na mieste verejnosti prístupom, fyzicky napadol poškodeného A. J., a to
tak, že podišiel k poškodenému a hlavou ho udrel do oblasti tváre , pričom mu uvedeným konaním
spôsobil ľahké zranenie v podobe zlomeniny nosa, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, avšak bez
práceneschopnosti poškodeného,

teda

fyziky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Za to sa

odsudzuje

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa obvinenému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Dňa 05.06.2025 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal obžalobu na A. N. pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na skutkovom základe
uvedenom v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, vykonal dokazovanie čítaním zápisnice
o skoršej výpovedi obvineného z prípravného konania postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku
(č.l.13-18), výsluchom svedka - poškodeného A. J., čítaním zápisnice o skoršej výpovedi svedkyne
A. N. z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku (č.l.29-32), čítaním listinných
dôkazov postupom podľa § 269 Tr. poriadku, a to konkrétne: lekárska správa (č.l.33), odpis registra

trestov obžalovaného zo dňa 26.01.2026 a výpis registra priestupkov obžalovaného zo dňa 26.01.2026.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil skutkový a právny stav, tak ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd po vykonaní dokazovania v uvedenom rozsahu považoval skutkový stav za náležite zistený v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie, pričom strany uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania, preto súd podľa § 274 ods. 1 Tr. poriadku rozhodol, že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú
a vyhlásil dokazovanie za skočené.
Súd po vykonanom dokazovaní tieto dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstarali strany alebo súd a dospel k nižšie uvedeným skutkovým a právnym záverom.

Z výpovede obvineného A. N. z prípravného konania vyplynulo, že v minulosti nikdy nebol trestne stíhaný
ani odsúdený. Priznal, že bol riešený za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ale podľa jeho
slov išlo o skutky z nerozvážnosti, ktoré už oľutoval. Uviedol, že spravil, teda že udrel A. hlavou do nosa,
následkom čoho mu začala tiecť krv, avšak A.C. ho ako prvý sotil rukami do oblasti hrude. Uviedol, že
podľa neho ide o osobu drogovo závislú, ktorá sa pohybuje v blízkosti jeho bývalej manželky a jeho 11-

ročného syna. Keď prišiel do podniku Šenk na Haanovej 12 v Bratislave a videl ho sedieť s jeho bývalou
manželkou, požiadal ho, aby išiel s ním bokom. Presunuli sa do zadnej časti podniku, za roh, kde podľa
jeho slov neboli žiadni svedkovia ani kamerový záznam. Tam mu povedal, aby sa neopovážil niečo jej
dávať alebo ju zoznamovať s ľuďmi, ktorí sa zaoberajú drogami a na to mu mal A. odpovedať: „A čo s
tým spravíš?“ a následne ho sotil. On na to reagoval tak, že ho udrel hlavou do nosa. Uviedol, že ho to

veľmi mrzí, a že nemal v úmysle spôsobiť mu fyzické ani psychické zranenie, chcel mu len dohovoriť,
aby jeho rodinu vynechal z nekalých činností. Uviedol, že ho mrzí, ako sa celá situácia vyvinula, a že A.
nikdy predtým fyzicky nenapadol ani teraz to nebolo jeho úmyslom.
Z výpovede svedka-poškodeného A. J.J. vyplynulo, že v ten deň boli v šenku s A. N., ktorá je bývalou
manželkou obvineného, na drinku. Jej bývalý manžel jej tam priniesol syna, potom si svedka odtiahol

bokom za roh a povedal mu, aby jej nedával drogy. Následne mu dal hlavičku do nosa. Uviedol, že sedeli
na terase a obžalovaný ho vyzval, aby išiel za budovu. Za budovou podľa neho neboli žiadni ľudia. Tvrdil,
že obžalovaného nijako fyzicky nenapadol ani do neho nesotil. Uviedol, že obžalovaný ho udrel hlavou
do nosa, v dôsledku čoho utrpel zlomeninu nosa s krvácaním. Potom obžalovaný ešte približoval, ale
jeho bývalá manželka mu povedala, aby sa nepribližoval. Nevedel uviesť, čo obžalovaný kričal. Uviedol,

že obžalovaného predtým videl iba raz, nemali medzi sebou žiadny spor a svedok jeho bývalej manželke
žiadne drogy nenosil. Po útoku nebol práceneschopný, ale uviedol, že mal trochu obavu o svoj život.
Políciu volali on spolu s bývalou manželkou obvineného. Ďalej uviedol, že A. N. pozná cez kamarátku,
stretávajú sa pomerne často - chodia spolu na kávu alebo na obed a niekedy chodí aj k nemu dať si
urobiť vlasy. V ten deň vypil približne dve borovičky a dve pivá. Uviedol, že omamné ani psychotropné

látky neužíva. Podľa jeho slov incident nikto iný nevidel. Bývalá manželka obžalovaného bola z celej
situácie prekvapená a v šoku, rovnako aj jej syn.
Z výpovede svedkyne A. N. z prípravného konania vyplynulo, že dňa 01.06.2025 okolo 19:30 hod. sa
nachádzala spolu so svojím kamarátom A.C. J. na terase podniku ŠENK na Haanovej 12 v Bratislave.
Čakala tam na svojho bývalého manžela A., ktorý jej mal priviesť ich spoločného syna K.. Uviedla,

že syn je zverený do jej osobnej starostlivosti a styk s otcom majú dohodnutý vzájomnou dohodou. S
bývalým manželom podľa jej slov neudržiava žiaden osobný kontakt a komunikujú výlučne ohľadom
syna. Uviedla, že s A. tam sedeli približne pol hodinu, ona pila víno a on borovičku s pivom. A. jej
telefonoval, že príde okolo 20:00 hod., keďže cestovali vlakom. Po jeho príchode sa zvítala so synom a
následne A. bez pozdravu povedal, že sa potrebuje porozprávať s A., a odišli spolu za budovu podniku.

Nevedela, o čom sa chcú rozprávať, a v tom čase to neriešila, pretože sa venovala synovi. A. podľa
nej nemal problém ísť s ním. Asi po dvoch minútach sa A. vrátil späť na terasu s plačom a krvavým
nosom a povedal jej, že mu A. dal hlavičku a obvinil ho, že jej nosí drogy. Uviedla, že vôbec nevedela,
o čo ide, a situácii nerozumela. Samotný útok nevidela, ale podľa nej to musela byť silná rana, keďžeA. silno krvácal, mal opuchnutý nos aj tvár a mal zlomené okuliare. Na terasu sa následne vrátil aj
A., ktorého okamžite konfrontovala. On jej povedal, že A. ho slovne napadol. Uviedla, že A. pozná A.
prostredníctvom nej, sú priatelia a dovtedy medzi nimi nebol žiadny konflikt. Podľa nej by A. A. nikdy

nenapadol. Správanie A. označila za arogantné. Následne A. privolal policajnú hliadku, ktorá situáciu
začala riešiť. Ďalej uviedla, že jej A. okolo 00:30 hod. napísal správu, že bol na vyšetrení v Univerzitnej
nemocnici Ružinov, kde mu mali potvrdiť zlomeninu nosa. Uviedla, že takéto správanie zo strany A.
nebolo prvýkrát. Tvrdila, že v minulosti už viackrát slovne napádal jej kamarátku aj ľudí z jej okolia. Podľa
nej sa takto správa od decembra 2024, odkedy sú rozvedení. Myslí si, že na ňu žiarli aj na ľudí, s ktorými

sa stretáva. Uviedla, že ich syn sa jej ráno pýtal, prečo to otec urobil, a že takéto správanie má vplyv
na jeho výchovu. Uviedla, že takéto správanie nemieni akceptovať a že podľa nej ide zo strany A. o
chorobnú žiarlivosť.
Z lekárskej správy (č.l.33) vyplynulo, že poškodený A. J.P. mal po inzulte zlomeninu nosa so zahnutím
dovnútra, pričom išlo o ľahké zranenie, bola vykonaná repozícia nosových dutín bez nutnosti PN.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z výpisu registra priestupkov obžalovaného vyplynulo, že má obžalovaný 6 záznamov, pričom 4-krát išlo
o priestupky na úseku cestnej premávky a 2-krát išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.
Pokiaľ ide o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, v prvom prípade sa priestupku obžalovaný
dopustil dňa 29.07.2023 v obci Lužianky, keď po slovnej výmene názorov fyzicky napadol A. N. v

rodinnom dome Č..XXX/X a to takým spôsobom, že ju chytil za ruku - zápästie a potiahol, pričom spadla.
V druhom prípade sa priestupku dopustil dňa 26.05.2024 v obci Lužianky, keď pred rodinným domom
Č..XX fyzicky napadol W. Q., a to tak, že ho jedenkrát udrel ľavou otvorenou dlaňou do oblasti pravého
oka, čím mu spôsobil zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia do 7 dní.
Na základe vykonaného dokazovania v zmysle návrhov procesných strán na hlavnom pojednávaní

a vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z
procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a tento
svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr.

zákona.
Z výpovedí poškodeného A. J. a svedkyne A. N. vyplynulo, že dňa 01.06.2025 sa obžalovaný v
čase okolo 19:45 hod. nachádzal za budovou podniku ŠENK na Haanovej 12 v Bratislave, na mieste
prístupnom verejnosti, kde fyzicky napadol poškodeného. Konkrétne ho udrel hlavou do oblasti nosa, čo
potvrdil sám obžalovaný, pričom poškodenému vzniklo ľahké zranenie - zlomenina nosa so zahnutím

dovnútra, čo potvrdzuje aj lekárska správa č. 33. Zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie, hoci bez
práceneschopnosti.
Výpoveď obžalovaného potvrdzuje, že konanie bolo zamerané priamo proti poškodenému, pričom sám
priznal, že ho udrel hlavou do nosa. Aj keď obžalovaný uviedol, že reagoval na údajné napadnutie
zo strany poškodeného a že jeho úmyslom bolo ochrániť bývalú manželku a syna, teda aby ich

poškodený vynechal z nekalých činností, skutkové okolnosti a výpovede svedkov nepotvrdzujú, že by k
fyzickému napadnutiu zo strany poškodeného došlo. Poškodený uviedol, že obžalovaného nijako fyzicky
nenapadol ani do neho nesotil. Naviac Svedkyňa A. N. uvidela, že po incidente, keď sa obžalovaný
vrátil na terasu, tak jej povedal, že poškodený ho slovne napadol. Tvrdenia obžalovaného o prvotnom
fyzickom útoku poškodeného tak neboli žiadnym dôkazom potvrdené.

Z výpovede obvineného, poškodeného ale aj svedkyne vyplýva, že skutok sa stal za podnikom ŠENK
na Haanovej 12 v Bratislave, kde na popud obžalovaného išiel poškodený s ním, a teda skutok sa stal
na mieste verejnosti prístupnom. Svedkyňa N. uviedla, že poškodený jej po útoku plačom povedal, že
ho obžalovaný udrel hlavou do nosa a spôsobil mu krvácanie, opuch tváre a zlomenie okuliarov, čím sa
jasne preukazuje, že išlo o násilný a neprimeraný zásah.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané
spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu kladenom mu za vinu a ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky
prečinu výtržníctva podľa 364 ods.1 písm. a) Tr. zákona, a preto ho tak uznal za vinného, pričom ide
o dokonaný prečin, pretože boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna

stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti.
Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené
žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska
subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu - dolus directus a svojímkonaním tak porušil záujem spoločnosti na ochrane medziľudských vzťahov a určitých zásad slušného
správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom. Pritom ide o záujmy, ktoré sa určitým
výraznejším spôsobom dotýkajú verejného poriadku ako hodnoty, ktorá presahuje individuálne záujmy

jednotlivcov. Naplnená bola napokon aj objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu prečinu,
pretože obžalovaný fyziky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného.
Pokiaľ ide o materiálnu stránku, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti súd dospel k záveru, že tento
bol celkom zrejme vyšší než nepatrný a to po zohľadnení viacerých okolností, pričom poukazuje na to, že
za závažnosť menšiu ako nepatrnú by mohlo byť považované konanie s minimálnou intenzitou, ktorým

neboli spôsobené vážnejšie následky, resp. konanie, pri ktorom nebolo nikomu ublížené na zdraví a
nevznikla žiadna alebo len zanedbateľná majetková škoda a páchateľ hneď po čine nahradil spôsobenú
škodu v plnom rozsahu, alebo ak k činu došlo v dôsledku predchádzajúceho provokatívneho správania
poškodeného alebo v rámci vzájomného drobného strkania bez úmyslu vážne narušiť verejný poriadok
a ide o ojedinelý exces inak riadne žijúcej osoby, pričom intenzita útoku bola nízka. Súd však s ohľadom
na uvedené zdôrazňuje, že obžalovaný spôsobil poškodenému reálne ľahké zranenie (zlomenina nosa

so zahnutím dovnútra), ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a ide tak o fyzickú ujmu, ktorá nie je
zanedbateľná. Útok sa odohral na mieste prístupnom verejnosti a mohol vyvolať obavu u prítomných
osôb, i keď priamym svedkom nebola žiadna osoba (čo bola len súhra náhodných okolností, že na danej
ulici nebola žiadna osoba, ktorá by bola priamym svedkom skutku), avšak takýto dopad to mohlo mať na
svedkyňu a jej syna, ktorí boli svedkami následkov konania obžalovaného na poškodenom. Obžalovaný

cielene použil fyzické násilie proti konkrétnej osobe, čím ohrozil jej bezpečnosť a porušil verejný
poriadok, a teda úmyselne konal spôsobom, ktorý presahuje hranice nepatrného incidentu. Súd taktiež
poukazuje na to, že z registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že sa v minulosti dopustil viacerých
fyzických napadnutí osôb, vrátane priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, čo potvrdzuje, že jeho
konanie nie je ojedinelé a vykazuje znaky recidívy či predispozície k násiliu, pričom je možné badať

gradáciu správania obžalovaného v negatívnom zmysle. Na základe týchto skutočností súd konštatuje,
že stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný.
V otázke trestu súd ukladal trest podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, t. j. v trestnej sadzbe až na 3 roky
trestu odňatia slobody. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na
potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným a súčasne na to, aby

iných trest odradil od páchania trestných činov, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na výchovu
obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal a aby trest zároveň
vyjadril morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Pritom súd prihliadal na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom zohľadnil pomer a mieru
priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností, pričom u obžalovaného nevzhliadol žiadnu priťažujúcu

ani poľahčujúcu okolnosť.
Súd ďalej podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona zohľadnil spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie,
pohnútku a prihliadol na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd v tomto smere
zohľadnil to, že u obžalovaného ide o osobu, ktorá doposiaľ nebola súdne trestaná, má však 6 záznamov
v registri priestupkov z toho 2-krát proti občianskemu spolunažívaniu, avšak pre určenie druhu a

výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, charakter predmetnej
trestnej činnosti bude v danom prípade účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona naplnený aj uložením
podmienečného trestu odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby (až na 3 roky) v trvaní 3
mesiacesuloženímskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdenia12mesiacov.Taktouloženýtrest,svojim
charakterom a so zohľadnením osoby obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je

upravený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s
ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, o tomto súd nerozhodoval, nakoľko poškodený na hlavnom
pojednávaní uviedol, že si ho neuplatňuje.
Záverom je potrebné pripomenúť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom
konania (I. ÚS 241/2007). Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých
sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd však nemožno
chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument strany (García Ruiz proti Španielsku z

21. januára 1999).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.