Uznesenie Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/711/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120287763
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikola Marcíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120287763.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2,
81102Bratislava-mestskáčasťStarémesto,IČO:45684618,právnezast.:Beňo&partnersadvokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 0580 1 Poprad, IČO: 44250029, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky
vo výške 800,31 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ján Debnár, so sídlom

exekútorského úradu Krné 84 (železničná ul.), 962 12 Detva, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX
XXX/XX,onámietkachprotiupovedomeniuozastaveníexekúcieavýzvenaúhradutrovexekútora,takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora
sp. zn. XXXXX XXX/XX zo dňa 09.10.2025 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ján Debnár podľa §
61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.04.2020, domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 800,31 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
– Platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 17Csp/165/2017 zo dňa 10.11.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2017 (ďalej len „Exekučný titul”).

2. Poverením zo dňa 12.05.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ján

Debnár, so sídlom exekútorského úradu Krné 84 (železničná ul.), 962 12 Detva, ktorý exekúciu vedie
pod sp. zn. XXXXX XXX/XX (ďalej len „Súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor vydal dňa 09.10.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu
podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“). Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora bola
právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 27.10.2025. Oprávnený prostredníctvom právneho
zástupcu voči vydanému Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora podal
námietky, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 28.10.2025. Súd tak konštatuje, že námietky
proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané v zákonom stanovenej lehote.

4. Súdu boli doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného voči Upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov. Oprávnený vo svojom podaní uvádzal nasledovné
skutočnosti.Oprávnenýuvádzal,ževexekučnomkonanínebolopreukázané,žepovinnýskutočnenemá
majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora. Zo správ súdneho exekútora nemalo vyplývať, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovanie
hnuteľného majetku povinného alebo že by súdny exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by

mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti,
resp. že by vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného v zmysle Exekučného poriadku.Oprávnený tiež uviedol, že zo správ od súdneho exekútora vyplývalo, že vykonával iba elektronické
dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou možno predpokladať,
že musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,

vyplácanýchvhotovosti,aspravidlamáajhnuteľnýmajetokvosvojomobydlípodliehajúciexekúcii.Ďalej
oprávnený tvrdil, že súdny exekútor nepreukázal, že by v prípade neposkytnutia súčinnosti súdnemu
exekútorovi alebo nepredloženia vyhlásenia o majetku, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia
podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Súdny exekútor musí vykonať kroky k zisteniu všetkého
majetku povinného podliehajúceho exekúcii, nevnímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného

poriadku, a že vykonanie týchto krokov a ich výsledkov musí preukázať. Hnuteľný majetok nepatriaci do
taxatívneho výpočtu vecí uvedených v § 115 ods. 2 písm. a) až j) Exekučného poriadku má byť zistený,
spísaný a speňažený. Oprávnený mal za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom, a preto oprávnený žiadal,
aby súd námietkam vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom
konaní voči povinnému.

5. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného vyjadril nasledovne. Súdny exekútor uvádzal, že
v priebehu exekučného konania opakovanými lustráciami zistil nemajetnosť povinnej, pričom jediným
evidovaným príjmom povinnej je invalidný dôchodok v sume 258,00 EUR, z ktorého Sociálna poisťovňa
nie je schopná vykonávať zrážky. Zároveň súdny exekútor uviedol, že po návšteve povinnej zistil, že

nie je schopná uhrádzať pohľadávku a žije na hranici chudoby. Na záver súdny exekútor skonštatoval
neodôvodnenosť podaných námietok a navrhol ich zamietnutie. Ďalej súdny exekútor predložil súdu
Správu o priebehu exekúcie v zmysle § 59 Exekučného poriadku.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku: „Pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby

sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť
majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora.“

7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v

upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.“

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku: „Ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1

písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu

trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.“

9. Súd uvádza, že sa oboznámil s podanými námietkami proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie
a výzvy na úhradu trov exekúcie, vyjadrením súdneho exekútora, podanými prílohami od súdneho

exekútora,vrámciktorýchbolapredloženáajsprávaozisťovanímajetkupovinnéhosúdnymexekútorom
počas vedenia exekúcie.

10. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora
povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody

zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia
exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2
Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku
právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany
oprávneného proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom

je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zmyslom a účelom zastavenia
exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie)v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného
subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý
je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre

neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom
konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde
o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok povinného
je predmetom zálohu a oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou nesúhlasí)
alebo povinný má majetok resp. príjmy, avšak tieto exekúcii nepodliehajú. Exekútor je povinný vydať

upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok
povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora
do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného pričom
poverený súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení
exekúcie. Pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku,
ale dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu

nemajetnosti povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných
predpokladov. Prvým je uplynutie zákonom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických
osôb 30 mesiacov a v prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie
majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov
povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o
majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená
osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako

výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo
dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol

štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie -
na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne
technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc,
resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať
štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva

tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby
musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie
zexekvovateľnéhomajetkupovinnéhosubjektujezverenédoprávomociresp.pôsobnosti(kompetencie)
povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z
exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku, čo je podľa ustanovenia §

5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej
moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom, aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných
práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu
oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom
exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného

konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho
zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu
vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V
prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí
zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení

exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že
ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku
„Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd
uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je
primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť

ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej
činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.12. Hlavným dôvodom, ktoré uvádzal oprávnený v podaných Námietkach proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov bola skutočnosť, že z pohľadu oprávneného súdny exekútor
nedostatočne zisťoval zexekvovateľný majetok povinného.

13. Súd zistil, že súdny exekútor vykonával lustrácie prostredníctvom Katastra nehnuteľností Slovenskej
republiky, Evidenciou vozidiel Ministerstva vnútra, Sociálnej poisťovne, a súčinnosti s bankami.
Vykonané lustrácie a súčinnosti mali negatívny výsledok, avšak súdny exekútor na základe vykonaných
úkonov zistil, že povinný je poberateľom invalidného dôchodku.

14. Súd v súvislosti s majetkom povinného konštatuje, že povinný je síce poberateľom invalidného
dôchodku, avšak s prihliadnutím na sumu poberaného dôchodku nie je možné vykonávať zrážky z
dôchodku povinného, nakoľko suma dôchodku nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej
sumy dôchodku zraziť. Povinný nedisponuje podľa vykonaných lustrácií žiadnym ďalším majetkom,
teda nemá žiadne vedené účty v banke, nepracuje ani nevlastní žiadne nehnuteľnosti a tak možno

jednoznačne konštatovať jeho nemajetnosť. V súvislosti s uvedeným exekučný súd opätovne poukazuje
na skutočnosť, že posúdenie nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie
spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním
exekúcie, ktorý po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže
dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie a to z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo

príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora,
v čoho dôsledku súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu
sa exekúcia zastavuje. Súd dáva opätovne do pozornosti potrebu rozlišovať nemajetnosť objektívnu
(povinný skutočne nevlastní majetok postačujúci aspoň na úhradu trov exekútora) a nemajetnosť
relatívnu (povinný možno vlastní majetok, ale tento majetok nie je možné exekvovať v predmetnom

exekučnom konaní). Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie
upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného
súdu na námietku oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného
majetku. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý námietky podal.

15. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súdny exekútor preukázal súdu postup v súlade
s Exekučným poriadkom, a nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo
kuspokojeniunárokuoprávneného.Včasevydaniaupovedomeniaozastaveníexekúciesúdnyexekútor
nemal vedomosť o existencii majetku resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku

čoho je nepochybné, že tu je daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Je irelevantné, že súdny exekútor
vykonával kontrolu len cez dostupné registre, keďže zo šetrenia mal za preukázané, že povinný je
nemajetný. Pokiaľ mal oprávnený za to, že súdny exekútor nevykonáva postup pri exekúcii majetku
povinného v súlade s Exekučným poriadkom, mal právo obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov.
V priebehu exekučného konania neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky. Keďže

nebol zistený žiadny reálny majetok povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného
nároku, súd musí konštatovať, že súdny exekútor správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako
nemajetného.

16. Na základe uvedeného v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd

musí skonštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady
ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie t.j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému
súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 12.05.2020 do dňa vydania
napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie (09.10.2025) uplynulo päť rokov. V priebehu tejto

exekúcie poverený súdny exekútor nezistil existenciu majetku resp. príjmov povinného postihnuteľných
exekúciou

17. Súd záverom svojho rozhodnutia uvádza, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinného, má povahu procesného

rozhodnutia, teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnenému nič nebráni v tom, aby návrh na
vykonanie exekúcie voči povinnému podal opätovne.
18. Súd tak konštatuje, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne, keďže súdu bola preukázaná
náležitá činnosť súdneho exekútora pri zisťovaní zexekvovateľného majetku povinného, pričom takýtomajetok povinného zo strany povereného súdneho exekútora zistený nebol, a preto s poukazom na §
61n ods. 4 Exekučného poriadku, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a
výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.