Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/134/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200783
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200783.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Cyklokoalícia, o.z.,
Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 31 800 394, zastúpený: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so
sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovaným: 1/ Mestská časť Bratislava
– Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147 a 2/ Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Bratislava, Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších
účastníkov konania: 1/ Mgr. Michal Drotován, Na pasekách 14, 831 06 Bratislava, 2/ Ing. Matej Vagač,
Občianska iniciatíva Bratislava otvorene, Dobrovičova 10, 811 09 Bratislava, 3/ Mgr. Peter Herceg,

Šándorova 8, 821 03 Bratislava, 4/ WOAL s.r.o., Hodžovo námestie 2, 811 06 Bratislava, zastúpený:
advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO:
47 232 471, 5/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava,
6/ River Park Base s.r.o., Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 36 806 901, zastúpený:
advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO:
47232471, 7/ Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábrežie arm. Gen. L. Svobodu 5, 812 49
Bratislava, IČO: 00 156 850, zastúpený: advokátska kancelária AK I AK s.r.o., Suché mýto 6, 811 03

Bratislava, IČO: 54 844 762, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mestskej časti Bratislava – Staré
Mesto č. 5857/36340/2019/STA/Škr zo dňa 30.07.2019 a opatrenia Okresného úradu Bratislava, odbor
výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-BA-OVBP2-2020/62972/KVJ zo
dňa 19.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o zrušenie rozhodnutia o umiestnení stavby Mestskej časti Bratislava – Staré
Mesto č. 5857/36340/2019/STA/Škr zo dňa 30.07.2019 odmieta.

II. Správny súd žalobu o zrušenie opatrenia - odpovede Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby

a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-BA-OVBP2-2020/62972/KVJ zo dňa
19.03.2020 zamieta .

III. Žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

IV. Ďalším účastníkom v 1. až 7. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Spoločnosť WOAL s.r.o., Hodžovo námestie 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 910 755, (ďalej len
„stavebník“ alebo „ďalší účastník konania 4/) doručila dňa 04.02.2019 žalovanému 1/ návrh na vydanieúzemného rozhodnutia o umiestnení stavby „Príprava územia a úprava komunikácie Nábrežie arm. Gen.
L. Svobodu“. Žalovaný 1/ ako príslušný stavebný úrad oznámil listom č. 5857/16626/2019/STA/Bah zo
dňa 12.04.2019 formou verejnej vyhlášky účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie územného

konania na predmetnú stavbu, upustil od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním,
žiadny z účastníkov konania si neuplatnil námietky a pripomienky v určenej lehote.

2. Žalovaný 1/ ako príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 5857/36340/2019/STA/Škr zo
dňa 30.07.2019 o umiestnení stavby (ďalej len „rozhodnutie o umiestnení stavby“ resp. „územné

rozhodnutie“) v členení na viaceré stavebné objekty: Úprava existujúcich kanalizačných prípojok z River
Parku, Odstránenie areálovej dažďovej kanalizácie Nábrežie arm. gen. L. Svobodu, Prekládka VN
rozvodov, Prekládka Sitel rozvodov, Prekládka UPC rozvodu, Úprava kábelovodu Slovák Telekóm a.s.,
Prekládka optotrasy ZSE, Rozšírenie a úprava komunikácie Nábr. arm. gen. L.Svobodu, Vystrojenie
zastávky MHD, Prípojka NN k zástavke MHD, Nástupište MHD, Chodník k zastávke MHD, Úprava CDS,
Úprava prípojky NN k CDS, Prekládka a ochrana - koordinačných, komunikačných a optických káblov

CDS, Kamerovýdohľadkrižovatky,PólportálypreCDS,OchrannéopatreniaCDSvzónetroleja,Sadové
úpravy Nábrežia arm. gen. L. Svobodu.

3. Proti rozhodnutiu o umiestnení stavby podali odvolanie ďalší účastníci konania v 1. až 3. rade
a žalobca, žalovaný 1/ postúpil ich odvolania žalovanému 2/ (v čase vydania rozhodnutia to bol Okresný

úrad Bratislava – odbor výstavby a bytovej politiky), ktorý listom č. OU-BA-OVEBP2-2020/62972/KVJ
zo dňa 19.03.2020 (ďalej len „opatrenie žalovaného 2/“) oznámil odvolateľom, že ich podania nemohol
hodnotiť ako odvolanie v zmysle § 53 správneho poriadku, lebo nemali v územnom konaní postavenie
účastníkov konania. Taktiež ich nemohol posúdiť ako účastníkov konania v zmysle §140c ods. 8
stavebného zákona, lebo na predmetnú stavbu sa neuskutočnilo posudzovanie v zmysle zákona č.

24/2006Z.z.Žalovaný2/savyporiadalajstvrdenímodvolateľov,žeideostavbu,ktorábudenadväzovať
na stavby „Polyfunkčný blok CPRA“, „Polyfunkčný komplex CPR, blok CPR-B a polyfunkčný blok CPR-
C“, ku ktorým prebieha posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a v ktorých si ako dotknutá
verejnosť uplatnili pripomienky. Uviedol, že žalobcom uvádzané argumenty nie sú dôvodom, aby mu
bolo priznané postavenie účastníka tohto územného konania podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona,

vychádzal z podania MŽP SR, Sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva,
odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 6774/2017-1.7./ak zo dňa 25. 9. 2017, v ktorom
bolo uvedené, že „súčasťou navrhovanej stavby nie sú činnosti, ktoré by boli predmetom zisťovacieho
konania alebo povinného hodnotenia podľa prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z. z. To neovplyvňuje
ani skutočnosť, že na pozemkoch dotknutých predmetnou stavbou prebiehajú posudzovania vplyvov

iných stavieb (Polyfunkčný komplex CPR) na životné prostredie. Navrhovaná stavba je síce z časti
v prevádzkovej a priestorovej súvislosti s posudzovanými činnosťami „Polyfunkčný blok CPR-A“ a
„Polyfunkčný komplex CPR, blok CPR-B a polyfunkčný blok CPR-C“, nie je však ich súčasťou a jej
realizácia nie je závislá na výsledku posudzovania oboch navrhovaných činností.“
II.

Žaloba

4. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.05.2020 domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby a písomného oznámenia č. OU-BA-OVEBP2-2020/62972/
KVJ zo dňa 19.03.2020, ich zrušenia a vrátenia veci správnym orgánom. Žalobca namieta nezákonnosť

napadnutých rozhodnutí z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Tvrdí,
že opatrenie žalovaného 2/ mu bolo doručené dňa 06.04.2020.

5. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanej žaloby odôvodňuje tým, že jednak má postavenie

účastníka konania v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby
a jednak je zainteresovanou ( dotknutou) verejnosťou v zmysle § 42 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods.
2 písm. a) SSP a § 178 ods. 3 SSP, lebo bol porušený verený záujem v oblasti životného prostredia.

6. Podľa žalobcu sa územné rozhodnutie týka prípravy územia na ďalšie stavby „Polyfunkčný blok

CPR-A“, ako aj zámeru „Polyfunkčný komplex CPR, blok CPR-B a Polyfunkčný blok CPR-C“ (ďalej ako
„Polyfunkčné bloky CPR“), ktoré na seba nadväzujú a on je v týchto konaniach dotknutou verejnosťou
podľa § 3 písm. s) zákona o posudzovaní vplyvov, zaslal v nich písomné stanovisko, čím podľa jeho
názoru vyjadril záujem byť účastníkom aj všetkých nasledujúcich a súvisiacich konaní. Podľa neho mápostavenie účastníka aj v administratívnom konaní podľa § 24 ods. 2 Zákona o posudzovaní vplyvov ,
ktoré predchádzalo vydaniu územného rozhodnutia a týkalo sa životného prostredia.

7. Žalobca namieta procesný postup správnych orgánov, lebo s ním nekonali v územnom konaní ako
s účastníkom konania pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby, pritom podľa jeho názoru on
postavenie účastníka mal. Správne orgány neaplikovali § 34 ods. 1 Staveného zákona a § 14 ods. 1
Správneho poriadku v súčinnosti s čl. 9 ods. 3 Aarhurského dohovoru. Namieta nezákonnosť postupu

žalovaného 2/ v tom, že nevydal rozhodnutie, že nie je účastníkom konania odvolávajúc na rozsudok KS
v Bratislave sp. zn. 5S/113/2016 („na konanie podľa Stavebného zákona sa vzťahuje Správny poriadok
(§ 140) v tom smere, že pokiaľ' stavebný úrad dospel k záveru, že Žalobca nie je účastníkom konania,
mal vydať' rozhodnutie o účastníctve Žalobcu v konaní a keď v územnom konaní nerozhodol o tom, že
nepriznáva Žalobcovi postavenie účastníka konania spôsobil svojim konaním procesnú chybu.“)

8. Žalobca namieta, že územné rozhodnutie je v rozpore s § 39 ods. 2 Stavebného zákona, lebo mu
neboli doručené oznámenie o umiestnenej stavbe, ďalšie dokumenty vrátane územného rozhodnutia,
pritom mal mať postavenie účastníka ako dotknutá (zainteresovaná) verejnosť podľa ustanovenia § 34
ods. 1 Stavebného zákona v spojení s § 24 a nasl. zákona o posudzovaní vplyvov. Svoje postavenie
účastníkakonaniaodvodzujezároveňajod§14ods.1Správnehoporiadkuvspojenís§140stavebného

zákona, lebo podľa neho bol obomi rozhodnutiami dotknutý na svojich právach a právom chránených
záujmoch.

9. Žalobca namieta, že žalovaný nesprávne právne posúdil jeho postavenia v územnom konaní, z čoho
vyplynul aj nesprávny právny záver a nezákonné rozhodnutie a nezistil úplne skutkový stav veci. Podľa

názoru žalobcu mal stavebný úrad konať podľa § 140c ods. 5 Stavebného zákona a územné konanie
prerušiť do právoplatného ukončenia konaní ohľadom zákona o posudzovaní vplyvov.

10. Ďalej namieta, že mu bolo zasiahnuté do jeho právna na inú právnu ochranu, do jeho práva
i práva verejnosti na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 a 46 Ústavy SR. V dôsledku nesprávneho

posúdenia otázky jeho postavenia ako účastníka konania mu bola odňatá možnosť uplatniť všetky
prostriedky obrany, síce ochraňuje kolektívne záujmy verejnosti v oblasti cyklistickej dopravy a ochrany
životného prostredia. Už v odvolaní proti územnému rozhodnutiu uviedol, že stavba bezprostredne
súvisí so zámermi Polyfunkčných blokov CPR, ktoré boli v čase rozhodovania vo fáze posudzovania
vplyvov na životné prostredie, do ktorého sa aktívne zapájal žalobca. Z týchto dôvodov mali žalovaný 1/,

resp. žalovaný 2/ podľa § 39 ods. 2 zohľadniť aj výsledky posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Skutočnosť, že stavba bezprostredne súvisí so zámerom Polyfunkčných blokov CPR mu vyplýva z
územného rozhodnutia, v ktorom Hlavné mesto SR Bratislava pri podmienkach na umiestnenie stavby
Cyklotrasy v rámci komplexu CPR žiada riešiť podľa odsúhlaseného variantu zámeru odporúčaného v
rámci záverečného stanoviska Ministerstva životného za dodržania podmienok stanovených príslušnými

STN. Žalobcovi nie je zrejmé, ako mohol stavebný úrad vyhodnotiť pripomienku Hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislava, keď v čase vydania územného rozhodnutia nemal k dispozícii
odporúčanie v rámci záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR.

III.

Vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ k správnej žalobe

11. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 01.07.2020 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V napadnutom
oznámení o vybavení neprípustných odvolaní č. OU-BA-OVBP2-2020/62972/KVJ zo dňa 19.03.2020
uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné aj odvolanie žalobcu vyhodnotiť ako odvolanie v zmysle § 53

správneho poriadku ani podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona. Opatrenie vydal na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu veci, postupoval v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a na
základe správnej právnej úvahy. Podanie žalobcom označené ako odvolanie vybavil neformálnym
oznámením, resp. opatrením a nie rozhodnutím, lebo nemalo náležitosti v zmysle § 47 správneho
poriadku. Z žaloby mu nie je ani zrejmé dodržanie lehoty jej podanie v zmysle § 181 ods. 3 SSP.

12. Žalovaný 1/ vo vyjadrení z 03.10.2025 navrhuje žalobu odmietnuť v zmysle § 98 ods.1 písm. e)
SSP z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že je aktívne
legitimovaným subjektom na podanie žaloby podľa § 6 ods.2 písm. a) SSP v súlade s ustanovením§ 42 ods.1 písm. a) SSP, lebo umiestnená stavba nebola ako zámer posudzovania podľa zákona č.
24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení (ďalej len „zákona č. 24/2006 Z.z.“). Preto žalobca nesprávne odôvodňoval svoje

odvolanie voči rozhodnutiu o umiestnení stavby svojou účasťou v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
Odvolal sa obsah podania Ministerstva životného prostredia SR, Sekcia environmentálneho hodnotenia
a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 6774/2017-1.7/
ak zo dňa 25.09.2017 onačeného ako „Príprava územia a úprava komunikácie Nábrežia arm. Gen. L.
Svobodu – odborná pomoc“, uvedené v opatrní žalovaného 2/, ktorým sa ministerstvo vyjadrilo k určeniu

postupu v príprave predmetne stavby z hľadiska povinností vyplývajúcich zo zákona č. 24/2006 Z.z.
Z toho mu vyplýva, že žalobca nebol dôvodne účastníkom územného konania podľa § 34 Stavebného
zákona. Taktiež sa žalobca v konaní pred žalovaným 2/ nedomáhal vstupu do konania ako účastník
konania. Podanie označené žalobcom ako odvolanie je podanie urobené inou osobou ako účastníkom
konania, resp. oprávnenou osobou podľa § 140c ods.8 stavebného zákona, preto nespôsobilo účinky
spojené so začatím odvolacieho konania.

13. V závere žalovaný 1/ uviedol, že osoba, s ktorou sa nekonalo ako s účastníkom územného konania
a táto osoba má za to, že mala byť účastníkom konania, je primárne aktívne legitimovaná podať žalobu
opomenutého účastníka konania, t.j. jej legitimácia vychádza z § 179 SSP, nie z § 178 ods.1 SSP.
Žalobca nedisponuje žalobnou legitimáciou podľa § 178 ods.1 SSP (žalobná legitimácia účastníka
administratívneho konania) ani žalobnou legitimáciou podľa § 178 ods.3 SSP (žalobná legitimácia

zainteresovanej verejnosti).
IV.
Replika žalobcu

14. Žalobca v replike zo dňa 21.07.2020, reagujúc na vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe, zotrval na

svojej argumentácii zo správnej žaloby. Trvá na tom, že je účastníkom administratívneho konania
v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku, lebo vstúpil do konania a splnil náležitosť tvrdiť, že ako
dotknutá (zainteresovaná) verejnosť môže byť rozhodnutím priamo dotknutý. Ďalej uvádza, že pre
súdny prieskum má relevanciu to, že žalovaný považoval jeho odvolanie za neprípustné. Rozhodnutie
žalovaného 2/ je riadnym predmetom súdneho prieskumu podľa § 177 SSP bez ohľadu na to, či malo

toto rozhodnutie formu rozhodnutia podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP alebo formu opatrenia podľa § 3 ods.
1 písm. c) SSP.

15. Podľa tvrdenia žalobcu bol priamo dotknutý na svojich právach ako účastník administratívneho
konania, lebo žalovaný porušil jeho procesné práva, keď sa nezaoberal dôvodmi jeho odvolania

považujúc odvolanie za neprípustné, čím bolo obmedzené jeho právo byť účastníkom správneho
konania a podať odvolanie voči rozhodnutiu o umiestnení stavby. Pritom v konaní odôvodnil svoje
postavenie účastníka tým, že podľa jeho názoru je Stavba – „Príprava územia a Úprava komunikácie
Nábrežia arm. gen. L. Svobodu“ súčasťou pripravovaného komplexu Polyfunkčných blokov CPR
( vrátane cyklistickej komunikácie na úseku komunikácie Nábrežie arm. Gen. Ludvíka Svobodu, ďalej

len “NAGLS”), ktoré boli v čase rozhodovania stavebného úradu predmetom posudzovania vplyvov na
životné prostredie. Žalovaný tiež nepostupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keď vydal územné rozhodnutie pred tým, než bolo riadne
ukončené posudzovanie vplyvov na životné prostredie zámeru Polyfunkčných blokov CPR, ktoré budú
podľa názoru žalobcu technicky a funkčne spojené so stavbou. Ak nemal stavebný úrad k dispozícii

právoplatné záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov k zámeru Polyfunkčných blokov CPR, nemal
vydať územné rozhodnutie a mal podľa § 140c ods. 5 Stavebného zákona územné konanie prerušiť.
K replike žalobca doložil záverečné stanoviská Ministerstva životného prostredia SR k posúdeniu
vplyvu navrhovaných Polyfunkčných blokov ako aj rozhodnutia ministra dopravy a výstavby Slovenskej
republikyozamietnutíjehorozkladovvočizáverečnýmstanoviskámadalsúdudopozornosti,žeinicioval

správnu žalobu na prieskum oboch týchto rozhodnutí. Podľa žalobcu stavebný úrad pri rozhodovaní
nezohľadnil § 39 ods. 2 Stavebného zákona, lebo v územnom rozhodnutí neuviedol informácie zo
zisťovacieho konania pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

V.

Vyjadrenia ďalších účastníkov konania

16. Krajský súd v Bratislave pribral do konania účastníkov administratívneho konania: a) uznesením č.
k. 6S/134/2020-194 zo dňa 24.08.2020 (právoplatné 08.09.2020) ako ďalší účastníci konania 1/ až 3/a b) uznesením č. k. 6S/134/2020-215 zo dňa 01.03.2021 (právoplatné 1304.2021) ako ďalší účastníci
konania 4/ až 7/. Okrem Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava sa ostatní ďalší účastníci
k správnej žalobe vyjadrili. Nakoľko žalobca žiadal zrušiť aj rozhodnutie o umiestnení stavby Mestskej

časti Bratislava – Staré Mesto č. 5857/36340/2019/STA/Škr zo dňa 30.07.2019, ktoré je právoplatné,
keďže nebolo voči nemu podané účinné odvolanie, súd , ktorý si ustálil okruh účastníkov konania
vychádzajúc z obsahu žaloby, konal s Mestskou časťou Bratislava – Staré Mesto ako so žalovaným 1/.

17. Ďalší účastník konania 1/ sa vo svojom vyjadrení zo dňa 09.09.2020 stotožnil so správnou žalobou

a jej odôvodnením. Podľa jeho tvrdenia zmena križovatky a organizácie dopravy a prekládky ďalších
sietí majú priamy súvis s návrhmi CPR-A, CPR-B, CPR-C posudzovanými podľa zákona č. č. 24/2006
Z.z., preto majú byť účastníci podľa tohto zákona účastníkmi aj nasledujúcich povoľujúcich konaní.
Neformálne vybavenie odvolania účastníkov konania považuje za protizákonné.

18. Ďalší účastník konania 3/ sa vo svojom vyjadrení zo dňa 14.09.2020 plne stotožnil s podanou

žalobou. Podľa jeho názoru boli v rovnakej miere porušené aj jeho práva a žiadal, aby sa súd zapodieval
aj s jeho námietkami, ktoré uviedol vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu žalovaného 1/ o umiestnení
stavby. On bol ako fyzická osoba účastníkom konaní podľa §24 ods. 2, 4 zákona č. 24/2006 Z.z. pre
dva zámery: “Polyfunkčný blok CPR-A” (ďalej ako „CPR-A“), “Polyfunkčný komplex CPR, blok CPR-
B a polyfunkčný blok CPR-C” (ďalej ako „CPR-BC“) v dvoch samostatných konaniach. Uvádza, že

konanie o umiestnení stavby "Príprava územia a úprava komunikácie Nábrežie arm. gen. L. Svobodu" už
samotným názvom „Príprava“ ako aj obsahom totožným s dopravným riešením a riešením infraštruktúry
v EIA pre CPRA-A a CPR-BC je nedeliteľnou súčasťou zámerov Woal s.r.o..; a že bez zámerov CPR-
A,CPR-BC by konanie o umiestnení stavby nemalo zmysel. Z dokumentácie konaní (EIA a konanie
o umiestnení stavby "Príprava...") mu vyplýva, že ide o súvisiace stavebné činnosti. Žiadal súd, aby

v odôvodnení rozsudku uviedol, že dotknutá (zainteresovaná) verejnosť bola účastníkom konania pre
všetky súvisiace činnosti v dotknutom území, ktoré boli posudzované procesmi EIA v zmysle §24 a
nasl. zákona č. 24/2006 Z.z. ako aj účastníkom konaní o umiestnení všetkých stavieb a stavebných
objektov, ktoré sú realizované v dotknutom území a stavebne alebo funkčne súvisia, predchádzajú alebo
nasledujú stavbe hlavných objektov posudzovaných v EIA.

19. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 2/ zo dňa 14.09.2020 je totožné s vyjadrením ďalšieho
účastníka konania 3/, preto súd naň už len odkazuje.

20. Ďalší účastníci konania 4/ a 6/ vo svojom vyjadrení zo dňa 31.05.2021 navrhli žalobu odmietnuť

z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, priznať im náhradu trov konania. Ďalší
účastník konania 4/ je navrhovateľom v konaniach: a) v konaní o vydanie územného rozhodnutia
(ďalej len „územné konanie“) na stavbu „Príprava územia a Úprava komunikácie Nábrežie arm. gen. L.
Svobodu“ (ďalej len „stavba“); b) v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie týkajúcom sa
polyfunkčného komplexu CPR, blok CPR-A (ďalej len „komplex CPR-A“); c) v konaní o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie týkajúcom sa polyfunkčného komplexu CPR, blok CPR-B (ďalej len
„komplex CPR-B“) a polyfunkčného bloku CPR-C (ďalej len „komplex CPR-C“). V prejednávanej veci
(sp. zn. BA-6S/134/2020) sa však preskúmavané rozhodnutia týkajú územného konania. K veci ďalej
uviedli, že:

- Stavebný úrad oznámil začatie územného konania o umiestnení stavby verejnou vyhláškou, stanovil
lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok, ktoré neboli nikým uplatnené, preto bolo následne vydané
územné rozhodnutie. Voči nemu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný 2/ vybavil opatrením.
- Ďalší účastník konania 4/ doručil Ministerstvu životného prostredia SR zámery: „Polyfunkčný blok
CPR-A“ (ďalej len „zámer CPR-A“) a „Polyfunkčný komplex CPR, blok CPR-B a polyfunkčný blok

CPR-C“ (ďalej len „zámer CPR-B a CPR-C“) a na ich podklade začalo ministerstvo podľa zákona č.
24/2006 Z.z. samostatné konania: dňa 24.07.2017 konanie o posudzovaní vplyvov zámeru CPR-A na
životné prostredie a dňa 11.08.2017 konanie o posudzovaní vplyvov zámeru CPR-B a CPR-C na životné
prostredie. Žalobca sa na konaniach zúčastnil ako dotknutá verejnosť.
- Argumentáciu žalobcu o jeho žalobnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP aj o § 178 ods. 3 SSP

považuje za zmätočnú je, lebo ustanovenie § 178 SSP vymedzuje alternatívne žalobné legitimáciu.
Žalobca nemá žalobnú legitimáciu podľa § 178 ods. 1 SSP, lebo v územnom konaní nemal postavenie
účastníka konania a v žalobe ani netvrdil, že by bol účastníkom v zmysle obsahu §14 ods. 1
Správneho poriadku pred bodkočiarkou. Žalobca tvrdí, že mu vzniklo účastníctvo v územnom konaníz dôvodu, že on o sebe tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak ( text v §14
ods. 1 Správneho poriadku za bodkočiarkou). Podľa ďalších účastníkov konania 4/ a 6/ postavenie

účastníka administratívneho konania sa podľa tejto časti právnej úpravy priznáva iba dovtedy, kým sa
preukáže, že účastník nemôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý. Správny orgán teda rozhodne o ich vylúčení ako účastníkov konania, ak
sa preukáže, že ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti nemôžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté. Žalobca však v územnom konaní nikdy ani len netvrdil, že môže byť rozhodnutím stavebného

úradu vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý. Preto ani
nebolo možné, aby stavebný úrad vydal rozhodnutie, že žalobcu nepovažuje za účastníka územného
konania.
- Účastníctvo žalobcu v konaniach o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nemohlo založiť
jeho účastníctvo v územnom konaní ako dotknutej verejnosti, nakoľko ide o samostatné a nezávislé
administratívne konania. Žalobcom uvádzaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn.

5S/113/2016 tu nemožno aplikovať, lebo v ňom žalobca zaslal v prebiehajúcom územnom konaní svoje
pripomienky a návrhy, ale v posudzovanom prípade žalobca nepredložil pripomienky k územnému
konaniu, nevykonal žiadny úkon, z ktorého by vyplývalo, že môže byť rozhodnutím stavebného úradu vo
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý. Na umiestnenie
stavby sa nevyžadovalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

21. Ďalší účastník konania 7/ súdu doručil vyjadrenie zo dňa 05.10.2023 a žiadal žalobu odmietnuť.
Odvolanie žalobcu nevyvolalo právne účinky, odvolacie konanie ani nezačalo, preto ani opatrenie
žalovaného 2/ nebolo vydaný v rámci administratívneho konania. Ak je základnou otázkou účastníctvo
žalobcu v administratívnom konaní, tak mala byť riešená v konaní o žalobe opomenutého účastníka

konania a nie v konaní o všeobecnej správnej žalobe.
VI.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalších účastníkov konania 4/ a 6/

22. Žalobca sa podaním zo dňa 26.10.2023 vyjadril k vyjadreniu ďalších účastníkov konania 4/ a 6/ zo

dňa 31.05.2021. Žalobca má za to, že neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá by relevantným spôsobom
vyvracala jeho právne závery. I keď žalobca v čase medzi začatím územného konania a vydaním
rozhodnutia č. 5857/36340/2019/STA/Škr zo dňa 30.07.2019 nevykonal v rámci územného konania
priamo úkon, s ktorým by bolo možné spájať tvrdenie, že by rozhodnutím stavebného úradu mohol
byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, rozhodnou

skutočnosťou podľa žalobcu je, či takýto úkon vykonal žalobca v čase pred začatím alebo počas
územného konania a bol v dispozičnej sfére príslušného správneho orgánu. Takýmto úkonom je
podľa neho jeho žiadosť, ktorou prejavil záujem, aby bol účastníkom aj všetkých nasledujúcich konaní
súvisiacich so stavbou „Polyfunkčný blok CPR-A“ a stavbou „Polyfunkčný komplex CPR, blok CPR-
B a Polyfunkčný blok CPR-C“ čo stavba „Príprava územia a Úprava komunikácie Nábrežia arm. gen.

L. Svobodu“ je. Pokiaľ by žalobca nemal postavenie účastníka administratívneho konania, tak aj jeho
podané odvolanie je možné vyhodnotiť ako úkon, ktorým sa domáhal účasti na územnom konaní podľa
§ 14 ods. 1 správneho poriadku, časti za bodkočiarkou. Na uvedenom nič nemení ani § 140c ods. 8
stavebného zákona, lebo nie je splnená podmienka, že by územnému konaniu predchádzalo konanie
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

VII.
Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 4/ a 6/ k vyjadreniu žalobcu

23. Ďalší účastníci konania 4/ a 6/ sa podaním doručeným súdu dňa 30.11.2023 vyjadrili k vyjadreniu

žalobcu zo dňa 26.10.2023. Vo svojom vyjadrení uviedli, že im nie je známe žiadne podanie
žalobcu, ktoré označuje ako „žiadosť žalobcu, ktorou prejavil záujem, aby bol účastníkom všetkých
nasledujúcich a súvisiacich konaní so stavbou „Polyfunkčný blok CPR-A“ a stavbou „Polyfunkčný
komplex CPR, blok CPR-B a Polyfunkčný bol CPR-C“, nakoľko žalobca takéto podanie nepriložil
k žalobe ani k jeho vyjadreniu. Napriek tomu, že existencia takejto žiadosti nie je preukázaná, ak

by aj existovala, nezaložila by žalobcovi postavenie účastníka územného konania. Keďže žiadosť
nebola predložená priamo v územnom konaní, žalovaný nemal povinnosť skúmať, či v nejakom inom
administratívnom konaní existuje dokument, v ktorom žalobca údajne tvrdí, že v územnom konaní môže
byť rozhodnutím stavebného úradu priamo dotknutý vo svojich právach, právom chránených záujmochalebo povinnostiach. Aj keby to žalovaný hypoteticky skúmal, na základe žiadosti by aj tak nemohol
považovať žalobcu za účastníka administratívneho konania, nakoľko v obsahu vyjadrenia žalobcu
vyplýva, že žiadosťou žiadal to, aby bol účastníkom nasledujúcich a súvisiacich konaní týkajúcich sa

stavieb – komplex CPR-A, komplex CPR-B a komplex CPR-C. Ak teda žalobca žiadal, aby sa s ním
konalo ako s účastníkom konania, potom logicky nemohol tvrdiť, že mu toto postavenie automaticky
patrí zo zákona a navyše územné konanie sa týkalo inej stavby, ako je komplex CPR-A, komplex CPR-B
a komplex CPR-C. Taktiež odvolanie žalobcu mu nezaložilo postavenie účastníka územného konania,
lebo ani v odvolaní netvrdí, že rozhodnutím stavebného úradu v územnom konaní môže byť priamo

dotknutý vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

VIII.
Konanie na správnom súde

24. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.

6S/134/2020. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
SprávnysúdvBratislave(ďalejlen„súd“,„správnysúd“),naktorýprešielod1.júna2023výkonsúdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/134/2020. V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

25. Pre úplnosť správny súd dodáva, že z administratívneho spisu vyplýva, že v čase podania žaloby

bol žalovaným 2/: orgán verejnej správy Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky,
so sídlom Tomášiková 46, 832 05 Bratislava, vykonávajúci štátnu stavebnú správu v druhom stupni
vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konala obec ako stavebný úrad. Podľa
názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v opravnom uznesení sp. zn.
7Svk/1/2023 zo dňa 06.10.2025, regionálne úrady ako orgány verejnej správny aktuálne vykonávajúce

štátnu stavebnú správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v stavebnom konaní v prvom stupni koná
obec ako stavebný úrad, predstavujú organizačnú zložku Úradu pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky, no z hľadiska správneho súdneho konania je relevantné, či subjekt, ktorý je
označený za žalovaného, je orgánom verejnej správy (§ 4 SSP) a či disponuje procesnou subjektivitou a
spôsobilosťou podľa § 35 ods. 1 a 2 SSP. Tzv. administratívna procesná subjektivita v správnom súdnom

konaní predstavuje výnimku z inak jej všeobecnej korelácie s právnou subjektivitou, pretože je odvodená
od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní.
Pre správne označenie žalovaného je teda relevantné, či Regionálny úrad pre územné plánovanie a
výstavbu Bratislava disponuje tzv. administratívnou procesnou subjektivitou a nie právnou subjektivitou.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie citované ustanovenie zastáva názor,

že Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava tzv. administratívnou procesnou
subjektivitou disponuje.

26. Podľa § 180 ods. 1 SSP je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku. Podľa § 180 ods. 3 SSP namiesto orgánu verejnej správy podľa ods. 1 je žalovaným orgán

verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa ods. 1. Podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, v znení účinnom od 01.04.2025 (ďalej len „zákon č. 200/2022 Z.
z.“) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy
pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Sídlom úradu je Bratislava. Podľa § 7 ods. 2 zákona
č. 200/2022 Z. z. štátnu správu v oblastiach podľa odseku 1 vykonávajú aj regionálne úrady. Podľa § 1

ods. 1 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie
a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), v znení účinnom od 01.04.2024, štátnu správu na úsekoch stavebného poriadku a bývania
vykonávajúd)regionálneúradyÚradupreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskejrepubliky(ďalejlen
"regionálny úrad"). Podľa § 12 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (Stavebný zákon), účinný od 01.04.2025, štátnu správu vo výstavbe vykonáva a) Úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"), b) regionálny úrad. Podľa § 14
od. 1 zákona č. 25/2025 Z. z. regionálny úrad je odvolacím orgánom pre rozhodnutia stavebného úradu.
S poukazom na uvedené zmeny v oblasti stavebnej legislatívy bolo potrebné podľa § 180 ods. 3 SSPpovažovať Regionálny úrad pre územné plánovanie Bratislava za právneho nástupcu Okresného úradu
Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (viď napr. opravné uznesenie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2023 zo dňa 06.10.2025).

IX.
Relevantná právna úprava

27. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

30.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

32. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov
verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou

nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť
vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť,
ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

33. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne

neoprávnenou osobou.

34. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

35. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

36. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený

verejný záujem v oblasti životného prostredia.

37. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie

ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v

konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá
je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy
pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne abez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

38. Podľa § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo

dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon
také postavenie priznáva.

39.Podľa§32ods.1,2správnehoporiadku,správnyorgánjepovinnýzistiťpresneaúplneskutočnýstav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z
registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto
údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady

vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti
známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba
správnemu orgánu dokladovať.

40. Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať

dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

41. Podľa § 53 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo
podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne
alebo ústne do zápisnice nevzdal.

42. Podľa § 34 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len

„stavebný zákon“), účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom
príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. V územnom
konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú
účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom
alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo

dotknuté.

43. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

44. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona stavebný úrad proti územnému rozhodnutiu o umiestnení
stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu,
ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu (§ 29 a 37 zákona č. 24/2006 Z. z. ) má právo
podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad
povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu (§ 29 ods. 12, § 37 ods. 1 a § 19 ods. 1

zákona č. 24/2006 Z. z.).

X.
Právne posúdenie veci správnym súdom

45. Predmetom súdneho prieskumu je: 1) rozhodnutie o umiestnení stavby Mestskej časti Bratislava
– Staré Mesto č. 5857/36340/2019/STA/Škr zo dňa 30.07.2019 (ďalej len „rozhodnutie o umiestnení
stavby“) a 2) opatrenie – odpovede Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky,oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-BA-OVBP2-2020/62972/KVJ zo dňa 19.03.2020 (ďalej len
„rozhodnutie žalovaného 2/“). Súd sa osobitne zaoberal každým z nich.

46. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že stavba týkajúca sa vydaného rozhodnutia
o umiestnení stavby nebola predmetom žiadneho zisťovacieho konania ani hodnotenia vplyvov na
životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

47. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP

a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
preskúmalnapadnutérozhodnutieoumiestnenístavbyaopatreniežalovaného2/vrozsahuuplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich
vydaniu a vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby (§
135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a)/

SSP), vec prejednal na pojednávaní dňa 12.03.2026 a rozhodol, že žaloba nie je dôvodná. Žalobu v
časti napadnutého opatrenia žalovaného 2/ zamietol (§ 190 SSP) a v časti napadnutého rozhodnutia
o umiestnení stavby ako podanej neoprávnenou osobou a zároveň ako neprípustnú odmietol (§ 98 ods.
1 písm. e), g) SSP).

48. Správny súd po preskúmaní danej veci konštatuje, že základnou spornou otázkou je to, či žalobcovi
prináležalo postavenie účastníka územného konania a s tým spojené jeho právo podať odvolanie voči
rozhodnutiu o umiestnení stavby. Túto otázku správny súd posúdil tak, že zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva, žeby žalobca mal byť účastníkom územného konania. Takéto postavenie
nepriznáva žalobcovi ani § 34 ods. 1 Stavebného zákona, a ani žiaden iný právny predpis.

49. Ustanovenie § 34 ods. 1,2 Stavebného zákona explicitne stanovuje, kto je účastníkom územného
konania.Inéosoby,akotie,ktorésúuvedenévtomtoustanovení,účastníkmiúzemnéhokonanienemôžu
byť.Okruhúčastníkovúzemnéhokonanianerozširujeaniustanovenie§14Správnehoporiadku,nakoľko
Správny poriadok je vo vzťahu k Stavebnému zákonu lex generalis (Stavebný zákon ako lex specialis

má prednosť). „Vzhľadom k tomu, že stavebný zákon ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu
účastníkov územného konania, je použitie § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou vylúčené“ (uznesenie
ÚS SR sp. zn. III. ÚS 752/2017 – 19 zo dňa 12.12.2017, bod 17). „Z uvedeného vyplýva, že ďalším
osobám priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o
umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám

akoajksusednýmpozemkomastavbámvrátanebytov.Slovnéspojenie„priamodotknuté“vyjadrujestav
značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý.
Tento stav musí byť preukázaný musí byť v konaní účastníkmi preukázaný“ (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžp 1/2010 z 29. marca 2011).

50. Pokiaľ žalobca svoje postavenie účastníka konania a s tým spojenú aktívnu žalobnú legitimáciu
odvodzoval od § 14 správneho poriadku, tak súd poukazuje na skutočnosť, že išlo o otázku účastníctva
v územnom konaní, ktoré je upravené v stavebnom zákone. Je pravdou, že pri účastníctve v územnom
konaní nie je explicitne vylúčená pôsobnosť správneho poriadku tak ako to predpokladá § 140
stavebnéhozákona,avšaktútootázkujepotrebnéposudzovaťpodľazásadaplikovanýchprikonkurencii

právnych predpisov, v zmysle ktorých je potrebné uplatniť osobitnú právnu úpravu pred úpravou
všeobecnou (lex specialis derogat legi generali). V prejednávanej veci stavebný zákon obsahuje
komplexnú osobitnú úpravu účastníctva v územnom konaní, keďže v § 34 stavebného zákona upravuje
ich okruh. Vzhľadom na uvedené nie je za danej skutkovej a právnej situácie, o akú ide v prejednávanej
veci, možné rozširovať okruh účastníkov prostredníctvom všeobecného predpisu o správnom konaní.

51. Zákonodarca pomýšľal i na určité ,,rozšírenie" okruhu účastníkov na základe osobitného predpisu,
čo je vyjadrené v § 34 ods. 1 Stavebného zákona, kde je v rámci enumeratívneho výpočtu uvedené,
že účastníkom územného konania je aj „ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu“.
Pokiaľ ide o identifikáciu osobitného predpisu, týmto má byť v zmysle poznámky pod čiarou § 24

až 27 zákona č. 24/2006 Z. z., týkajúce sa účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní. Napriek
skutočnosti, že poznámky pod čiarou nedisponujú normatívnou záväznosťou, je na ne možné nahliadať
ako na interpretačnú pomôcku. Podľa súdu tak primárne pôjde o rozšírenie okruhu účastníkov konania
o zainteresovanú verejnosť ale len za predpokladu, že vec súvisí s posudzovaním vplyvov na životnéprostredie, resp. pokiaľ v danej veci či už prebieha zisťovacie konanie, alebo pri prípadnom extenzívnom
výkladeaajsohľadomnacieľsamotnéhocit.zákona,ktorýmjeochranaživotnéhoprostredia,zisťovacie
konanie prebiehať malo, ale správny orgán ho v rozpore so zákonom nerealizoval.

52. Aplikovateľnosť § 140c ods. 8 Stavebného zákona je v danom prípade vylúčená, nakoľko
rozhodnutiu o umiestnení stavby nepredchádzal proces podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý by sa
týkal práve stavby, ktorá bola predmetom napadnutého rozhodnutia č. 5857/36340/2019/STA/Škr zo
dňa 30.07.2019 o umiestnení stavby. Taktiež ani nebol dôvod začatia takéhoto procesu, nakoľko neboli

splnené podmienky v zmysle § 18 zákona č. 24/2006 Z. z.

53. Ustanovenie § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. umožňuje zainteresovanej (dotknutej) verejnosti prejaviť
záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení spôsobom a formami
uvedenými v ods. 3 a 4 cit. zákona, na základe čoho získava postavenie účastníka povoľovacieho
konania. Ale vzhľadom na to, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie tu neprebehlo, žalobca

nebol a nemohol byť činný v zmysle § 24 ods. 3 a 4 zákona č. 24/2006 Z. z., z ktorého dôvodu
mu neprislúchalo postavenie účastníka povoľovacieho (stavebného) konania ani podľa § 24 ods. 2
zákona č. 24/2006 Z.z. Z tohto dôvodu je nedôvodnou námietka žalobcu o procesnom pochybený
správneho orgánu, ak nepostupoval podľa § 140c ods. 5 Stavebného zákona a neprerušil konanie.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca nespĺňal podmienky postavenia účastníka územného konania,

výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o umiestnení stavby, stanovené v § 34 ods. 1 Stavebného
zákona, resp. v § 14 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko osobitné predpisy (stavebný zákon, zákon
č. 24/2006 Z. z.) mu také postavenie nepriznali. Je nesporné, že účastník územného konania v
zmysle § 140c ods. 8, 10 Stavebného zákona nemá postavenie účastníka konania zodpovedajúce
postaveniu procesnej strany, o ktorej právach a právom chránených záujmoch vyplývajúcich z hmotného

práva sa rozhoduje. Účelom takého účastníctva je reprezentovať v územnom konaní verejný záujem
na ochrane životného prostredia v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z., ktorý stanovením účastníctva v
konaní v rámci „účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní“ v súlade s § 24 a nasl. zabezpečuje
účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia tak, ako to požaduje
Aarhuský dohovor. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje postavenie účastníka konania v predmetnom

územnomkonaníztitulu,žejeobčianskymzdružením,ktoréhopredmetomčinnostijeochranaživotného
prostredia, a teda je zainteresovanou verejnosťou (dotknutou verejnosťou), ktorá je alebo by mohla byť
ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, odvolávajúc sa na Aarhuský
dohovor, správny súd uvádza, že zmyslom a cieľom tohto dohovoru je zaručenie práva na prístup
k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach

životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, a teda aj zabezpečenie účinnej účasti
verejnosti pri prijímaní rozhodnutí, vyjadrovaní svojich stanovísk a záujmov, ktoré môžu byť relevantné
k daným rozhodnutiam a umožňuje subjektom s rozhodovacou právomocou tieto stanoviská a námietky
zohľadňovať a tým zvyšovať zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu, a tak prispievať
k verejnému povedomiu o environmentálnych otázkach a podpore prijímaných rozhodnutí.

54. Podľa § 53 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo
podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne
alebo ústne do zápisnice nevzdal. Z citovaného ustanovenia § 53 Správneho poriadku je zrejmé, že
odvolanie môže podať len účastník správneho konania, lebo len v takomto prípade podané odvolanie

vyvolá účinky začatia odvolacieho konania. Ak teda žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu o
umiestnení stavby, pritom mu toto právo neprislúchalo, učinil tak ako osoba neoprávnená, a teda ide
o odvolanie neprípustné, o ktorom správny orgán nevydáva formálne rozhodnutie, ale ho vybaví len
prípisom ako neformálnym spôsobom. Presne takýmto spôsobom v posudzovanom prípade postupoval
aj žalovaný 2/ a správny súd konštatuje zákonnosť takéhoto postupu.

55. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje sekundárne od svojho postavenia
zainteresovanej ( dotknutej) verejnosti, ale len vo všeobecnosti tvrdil, že ako občianske združenie
ochraňuje kolektívne záujmy verejnosti v oblasti cyklistickej dopravy a ochrany životného prostredia, že
existuje priama súvislosť medzi budovaním cyklistickej infraštruktúry v mestách a zlepšovania kvality

životného prostredia, stavba súvisí so zámerom Polyfunkčných blokov CPR. Bližšie sa k tomu nevyjadril,
napríklad neodôvodnil, ako konkrétne je ohrozené životné prostredie či záujem verejnosti vybudovaním
stavby, ktorá je predmetom územného konania. Z § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že
dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v takýchto konaniach len za podmienky, ak uplatní postuppodľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Avšak z obsahu
administratívneho spisu je zrejmé, že územnému konaniu nepredchádzalo žiadne konanie v zmysle
zákonač.24/2006Z.z.,ktorébysatýkalostavbyriešenejvnapadnutomrozhodnutíoumiestnenístavby.

Žalobca si nemôže automaticky nárokovať postavenie zainteresovanej (dotknutej) verejnosti len z titulu,
že v iných konaniach (konanie o posudzovaní vplyvov zámeru CPR-A na životné prostredie a konanie
o posudzovaní vplyvov zámeru CPR-B a CPR-C na životné prostredie) v zmysle zákona č. 24/2006
Z. z. takéto postavenie mal a v tých konaniach žiadal, aby také postavenie mal aj v ďalších budúcich
konaniach. Žalobca súdu nepredložil žiadnu listinu, ktorou by preukázal, že sa v konaniach ohľadom

zámerov CPR-A, CPR-B a CPR-C domáhal svojho účastníctva v iných konaniach.

56. Správnu žalobu môže podať len osoba, ktorej svedčí tzv. žalobná legitimácia. Žalobnú legitimáciu
má len účastník administratívneho konania, voči ktorému bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie, ktorým bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalobná
legitimácia je procesnou podmienkou, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný a ktorý bez ďalšieho má za

následok odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

57. Vychádzajúc z § 7 ods. 1 písm. a) SSP súd uvádza, že v správnom súdnictve platí všeobecný princíp
povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. To znamená, že na
správny súd sa účastník konania obracia správnou žalobou až vtedy, keď nie je spokojný s rozhodnutím

odvolacieho správneho orgánu. Tomu zodpovedá i ustanovenie § 180 ods. 1 SSP, podľa ktorého je
žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. Z toho explicitne
vyplýva i predmet súdneho prieskumu, ktorým je vždy druhostupňové administratívne rozhodnutie.

58. Nakoľko žalobca nebol účastníkom územného konania a nejedná sa tu o žalobu opomenutého

účastníka, dospel správny súd k záveru, že žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie uvedenej
správnej žaloby v časti o zrušenie rozhodnutia o umiestnení stavby. Zároveň je dôvodom pre odmietnutie
v tejto časti aj skutočnosť, že predmetné rozhodnutie bolo v územnom konaní prvostupňovým
rozhodnutím,ktorénebolopreskúmavanévodvolacomkonaní.Vzmysle§180ods.1SSPjepredmetom
súdnehoprieskumurozhodnutieorgánuverejnejsprávy,ktorýrozhodoloriadnomopravnomprostriedku.

Nakoľko napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby nie je takýmto rozhodnutím, ale jedná sa o
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, proti ktorému bolo prípustné odvolanie, je správna
žaloba voči nemu neprípustná.

59. Za použitia § 98 ods. 1 písm. e), g) SSP správny súd v časti zrušenia rozhodnutia o umiestnení

stavby Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 5857/36340/2019/STA/Škr zo dňa 30.07.2019 odmietol
správnu žalobu, keďže ju podala zjavne neoprávnená osoba a smerovala proti prvostupňovému
administratívnemu rozhodnutiu, čo je neprípustné.

60. Správny súd o žalobe v časti návrhu na zrušenie opatrenia -Okresného úradu Bratislava, odbor

výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-BA-OVBP2-2020/62972/KVJ zo
dňa 19.03.2020 rozhodol tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

61. Ako už bolo uvedené vyššie v rozsudku, žalobca v územnom konaní nebol účastníkom konania a
právo byť účastníkom konania mu zo žiadneho právneho predpisu nevyplývalo. Aktívne legitimovaným

subjektom na podanie odvolania voči rozhodnutiu o umiestnení stavby sú iba účastníci konania. Podanie
odvolania inou osobou ako účastníkom konania nespôsobuje účinky spojené so začatím odvolacieho
konania. Žalovaný 2/ ako správny orgán v takom prípade rozhodnutie nevydáva a oznámenie o tom, že
žalobcovi neprislúcha právo podať odvolanie oznamuje len neformálne. Žalovaný 2/ takto postupoval a
nemožnomuvtomtosmerevytknúťžiadneprocesnépochybenie.Akovyplývaznapadnutéhoopatrenia,

žalovaný 2/ sa v predmetnom opatrení dostatočne vysporiadal so záverom, že žalobca nie je účastníkom
konania a nie je oprávneným na podanie odvolania proti rozhodnutiu o umiestnení stavby. Nakoľko
územnému konaniu nepredchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., nebolo možné na podanie
žalobcu nahliadať ako na odvolanie v zmysle § 140c ods. 8 Stavebného zákona. Žalovaný 2/ žalobcovi v
napadnutom opatrení zo dňa 19.03.2020 síce stručne oznámil, že neexistuje zákonný dôvod, na základe

ktorého by sa mal k stavbe uskutočniť proces podľa zákona č. 24/2006 Z. z., z uvedeného je však
zrejmé, že neboli splnené zákonné podmienky v predmete posudzovania vplyvov na životné prostredie
pri uvedenej stavbe. Žalovaný 2/ sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa jeho
účastníctva v územnom konaní a posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.62. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu súd vyhodnotil za nedôvodné námietky žalobcu, že:
1) správne orgány s ním nekonali v územnom konaní ako s účastníkom konania; 2) žalovaný 2/

nevydal rozhodnutie, že nie je účastníkom konania; 3) že mal mať postavenie účastníka ako dotknutá
(zainteresovaná) verejnosť podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona v spojení s § 24 a nasl. zákona č.
24/2006 Z. z.; 4) že je účastníkom konania aj podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s §
140 stavebného zákona; 5) že územné rozhodnutie je v rozpore s § 39 ods. 2 Stavebného zákona,
lebo mu neboli doručené oznámenie o umiestnenej stavbe a listiny z územného konania. Súd nedal za

pravdu tvrdeniu žalobcu, že sa územné rozhodnutie č. 5857/36340/2019/STA/Škr zo dňa 30.07.2019
týka prípravy územia na ďalšie stavby - Polyfunkčné bloky CPR, lebo z obsahu predmetného územného
rozhodnutia vyplýva, že sa týka inej stavby, a to prípravy územia a úpravy komunikácie Nábrežie arm.
Gen. L. Svobodu.

63. Taktiež je irelevantnou námietka žalobcu, že jeho účastníctvo v tomto konaní vyplýva z toho, že

v iných konaniach (Polyfunkčné bloky CPR ) vystupoval ako dotknutá verejnosť podľa § 3 písm. s)
zákonač.24/2006Z.z.apísomnýmstanoviskomvyjadrilzáujembyťúčastníkomvšetkýchnasledujúcich
a súvisiacich konaní. Žalobca jednak ním uvádzané stanovisko k žalobe nepriložil, nenachádza sa ani
v administratívnom konaní, čím súd nemohol verifikovať jeho tvrdenie. Ale súd je toho názoru, že aj ak
by preukázal svoje tvrdenie ohľadom jeho stanoviska s ním deklarovanou vôľou, súd je toho názoru, že

ak v nejakom konaní aj účastníkom konania bol, nepriznáva mu to automaticky status vo všetkých iných
konaniach, ktoré sa týkajú ďalších konaní.

64. Z ustálenej rozhodovacej praxe plynie, že v prípade, ak sa účastníctva v správnom konaní domáha
osoba, ktorej také právo nepatrí, konajúci orgán verejnej správy vydá v súlade s § 14 ods. 1 a § 46

Správneho poriadku procesné rozhodnutie, ktorým určí, že táto osoba nie je účastníkom konania. To
platí, ak sa taká osoba domáha účasti v správnom konaní riadne začatom, resp. vedenom buď na
základe návrhu účastníka konania (spĺňajúceho kritériá účastníctva), odlišného od takej osoby, alebo z
podnetu orgánu verejnej správy.
Iniciovať začatie správneho konania, resp. odvolacieho konania, ktoré predstavuje relatívne samostatnú

fázu správneho konania už skončeného vydaním meritórneho rozhodnutia, však predstavuje inú
situáciu. Správne konanie, ktoré je riadne začaté, bez pochýb vyžaduje ustálenie okruhu účastníkov
konania. To však neplatí pre konanie ( aké je posudzované v tomto súdnom konaní), resp. jeho štádium,
ktoré sa nikdy nezačalo, nakoľko podanie, ktorým sa malo začať, bolo neúčinné (nemalo za následok
začatie správneho konania) pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie osoby (aj ako procesného práva

občianskeho združenia založeného za účelom ochrany životného prostredia uplatňovať vo verejnom
záujme nárok na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia poškodzujúceho záujmy životného prostredia),
ktorá ho urobila. Pokiaľ v takom prípade stavebný úrad neformálnym úkonom žalobcovi oznámil, ako
naložil s jeho odvolaním proti stavebnému povoleniu a z akých dôvodov, s čím sa stotožnil žalovaný
v rámci vybavenia návrhu na odstránenie nečinnosti, nemožno im vyčítať, že postupovali v rozpore so

zákonom, že boli so žalobcom nesúčinný pri vybavovaní jeho podaní ani to, že žalobcovi neposkytli
dostatočné informácie o tom, prečo jeho podania neboli vybavené ním požadovaným spôsobom.
Porušenie zákonnosti v uplatnenom postupe nemožno vidieť z dôvodu, že na uplatnenie iného -
žalobcom presadzovaného postupu, neboli splnené zákonné podmienky. Nesúhlas účastníka konania
(v tomto prípade žalobcu) s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého opatrenia žalovaného 2/

neznamená nedostatok dôvodov napadnutého opatrenia, ktoré obsahuje zrozumiteľnú argumentáciu.
Preto ani žalobná námietka nepreskúmateľnosti a nevydania rozhodnutia o nepriznaní postavenia
žalobcu ako účastníka konania nebola dôvodná. ( obdobná vec bola riešená aj v rozsudku KS
v Bratislave sp. zn. 72S/16/2020 z 08.09.2022 v spojení s rozsudkom NSS SR sp. zn.1 Svk/21/2023
zo dňa 21.02. 2025).

65. Nakoľko opatrenie a postup žalovaného 2/ bol v súlade so zákonom a v konaní žalovaného
správneho orgánu 2/ nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo, nie
je možné priznať správnej žalobe úspech.

66. Za použitia § 190 SSP správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu v časti návrhu na
zrušenie opatrenia odpovede Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie
štátnej stavebnej správy č. OU-BA-OVBP2-2020/62972/KVJ zo dňa 19.03.2020, zamietol.67. Súd sa nezaoberal návrhmi ďalších účastníkov konania 2/ a 3/, aby súd riešil aj ich námietky uvedené
v odvolaní, ktoré oni podali voči tomu istému rozhodnutiu o umiestnení stavby ako žalobca a ani ich
návrhom, čo má súd uvádzať v odôvodnení rozsudku ( presne uvedené v ods. 18, 19 odôvodnenia

tohto rozsudku), lebo ďalší účastníci konania v súdnom konaní nevystupujú ako žalobcovia ale ako ďalší
účastníci konania majúci právo vyjadriť sa k správnej žalobe. Menovaní vo svojich vyjadreniach pritom
neuviedli dôvod, ktorý by im bránil podať si správnu žalobu.

68. V závere súd dodáva, že nemohol vychádzať z rozsudku KS v Bratislave sp. zn. 5S/113/2016 to dňa

22.11.2019, čoho sa žalobca v žalobe domáhal citujúc niektoré, jemu sa hodiace pasáže z rozsudku.
Pre účely tohto súdneho konania je predmetný rozsudok neaplikovateľný lebo v ňom žalobca zaslal ešte
v neskončenom územnom konaní svoje pripomienky a návrhy. V tomto súdnom konaní ide o prípad,
kedy žalobca nepredložil stavebnému úradu žiadne návrhy či pripomienky k územnému konaniu a ani
nevykonalvúzemnomkonanížiadnyúkon,zktoréhobyvyplynulo,žemôžebyťrozhodnutímstavebného
úradu priamo dotknutý vo svojich právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach.

69. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia súd o jednotlivých častiach žaloby sa súd podrobne už nezaoberal
ostatnými námietkami žalobcu. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez zachádzania do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu účastníkov, s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval

za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou a to aj z dôvodu, že súd zrušil napadnuté rozhodnutia pre
procesné pochybenia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a správcu dane a preto už
nebolo potrebné vyporiadavať sa s ďalšími žalobnými námietkami žalobcu týkajúce sa hmotnoprávnej
stránky veci (pr.: že žalovaný vydal rozhodnutie o jeho odvolaní v rozpore s § 65 ods. 2,3 a § 3
ods. 2 daňového poriadku až po 157 dňoch, žalovaný doručil oznámenie o doplnení konania bez

výzvy dovyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, absencia riadne vyhodnoteného skutkového stavu, atď.
v zmysle bodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku).

70. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP. Keďže vo veci úspešným
žalovaným 1/ a 2/ žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnili, ide

o orgány štátnej správy, ktorým možno len výnimočne priznať náhradu trov právneho zastúpenia a ak
to možno spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

71. O trovách ďalších účastníkov rozhodol správny súd tak, že im náhradu trov konania podľa § 169 SSP
nepriznal, keď týmto ďalším účastníkom nebola správnym súdom v konaní uložená žiadna povinnosť.

Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu, ktorý ďalším účastníkom v súlade s
§ 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu žalobu s prílohami s možnosťou (nie povinnosťou) vyjadriť sa
k nej v súdom stanovenej lehote, a teda bez toho, aby toto vyjadrenie správny súd vyžadoval. Uvedené
platíajvprípadevýzvysprávnehosúdupodľa§106ods.2SSP(napr.uzneseniaNajvyššiehosprávneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/21/2025 zo dňa 31.07.2025 a sp. zn. 7Svk/1/2025. zo dňa

26.02.2025). Správny súd nezistil a ďalší účastníci netvrdili ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na
základe ktorých by bolo možné priznať im právo na náhradu trov konania.

72. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcichskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.