Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 16, 2026

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 26Pc/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2626200066
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2026:2626200066.1

Uznesenie

Okresný súd Senica vo veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. a manželky
navrhovateľa: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G., toho času bytom H. X/X, H., I., o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať v predmetnej veci.

II. Súd konanie o rozvod manželstva z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu Okresnému súdu Senica dňa 07.01.2026 domáhal
rozvodu manželstva s manželkou E. B..

2. V podaní zo dňa 16.01.2026 navrhovateľ (na výzvu súdu) uviedol, že posledné spoločné bydlisko
manželov bolo na adrese J. D. XX 1, J. K. C. L.,XXXX, I., M.. Aktuálna adresa manželky je H. X/
X, H., I.. V podaní – Čestné vyhlásenie zo dňa 5.2.2026 navrhovateľuviedol, že sa fakticky zdržiaval
a obýval spoločnú domácnosť s manželkou E. B. na adrese v I.: J. XX, N. X/X, XXXX, J. K. C. L., O. od
02.03.2023 do 22.01.2026, k podaniu priložil aj potvrdenie obce P. J. K. C. L. (v nemeckom jazyku) zo

dňa 02.03.2023, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ má nahlásenú adresu: J. XX D.. 1, XXXX, J. K. C. L.
K. Q. F. (R.) od 02.03.2023. Z priloženého potvrdenia obce P. J. K. C. L. (v nemeckom jazyku) zo dňa
28.11.2024 vyplýva, že manželka E. B. sa narodila na G., má G. národnosť a má nahlásenú adresu: J.
XX D.. 1, XXXX, J. K. C. L. ako primárne bydlisko (R.) od 02.03.2023. Z ďalšieho potvrdenie obce P. J.
K. C. L. (v nemeckom jazyku) zo dňa 22.01.2026 vyplýva, že navrhovateľ mal hlásený pobyt na adrese
J. XX D.. 1, XXXX, J. K. C. L. od 18.01.2024, uvedený pobyt je hlásený dňa 22.01.2026.

3. Z návrhu, doplnenia návrhu a predložených dokladov súd zistil, že navrhovateľ je slovenskej
národnosti, jeho manželka je G. národnosti, manželstvo uzatvorili na D. dňa XX.XX.XXXX, posledný
spoločný pobyt manželov bol v I. na adrese J. XX, N. X/X, XXXX, J. K. C. L., obaja mali na tejto
adrese hlásený pobyt už od 02.03.2023, navrhovateľ uviedol, že na tejto adrese žil spolu s manželkou do
22.01.2026, manželka i naďalej žije v I. na adrese H. X/X, H., I., navrhovateľ má podľa návrhu bydlisko

na adrese C. XX, D.. Z uvedeného vyplýva, že ide o konanie o rozvod manželstva s medzinárodným
(cudzím) prvkom.

4. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov Slovenskej republiky vec prejednať
a rozhodnúť, pričom splnenie tejto podmienky skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu konania.
V prvom rade po podaní návrhu na rozvod, v ktorom sa vyskytuje cudzí prvok, súd skúma, či bola

uzatvorená medzinárodná zmluva, ktorú by bolo možné na konkrétny prípad aplikovať. Vzhľadom
k tomu, manželka navrhovateľa je G. národnosti, súd skúmal, či má právomoc vo veci konať podľaZmluvy medzi S. D. I. a Zväzom D. D. I. o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných
a trestných veciach zo dňa 4.6.1983 (publikovaná v Zbierke zákonov ako vyhláška č. 95/1983 Zb.),
ktorou je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

5. Podľa článku 26 ods. 1,2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom
sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a
trestných veciach (ďalej len „Zmluva medzi ČSSR a ZSSR“), rozvod manželstva sa spravuje právnym
poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanmi sú manželia v čase podania návrhu. (2) Ak jeden z manželov

je občanom jednej zmluvnej strany a druhý druhej zmluvnej strany, použije sa právny poriadok zmluvnej
strany, u orgánu ktorej konanie o rozvod prebieha.

6. Podľa článku 27 ods. 1,2 Zmluvy medzi ČSSR a ZSSR, na rozvod manželstva v prípade uvedenom
v článku 26 ods. 1 je daná právomoc orgánov tej zmluvnej strany, ktorej občanmi sú manželia v čase
podania návrhu. Ak obaja manželia majú v čase podania návrhu bydlisko na území druhej zmluvnej

strany,jedanáprávomocajorgánovtejtozmluvnejstrany.(2)Narozvodmanželstvavprípadeuvedenom
v článku 26 ods. 2 je daná právomoc orgánov tej zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia
bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej
zmluvnej strany, je na rozvod manželstva daná právomoc orgánov oboch zmluvných strán.

7. Súd zistil, že nie je možné na vec aplikovať Zmluvu medzi S. K. T., nakoľko navrhovateľ je občanom D.
republiky, jeho manželka je občiankou G. a ani jeden z manželov nemal v čase začatia konania bydlisko
na území niektorej zmluvnej strany, nakoľko žili v I..

8. Súdy Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie sa pri výskyte cudzieho prvku spravujú

únijným právom. Preto súd postupoval podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25.6.2019 o
právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností a o medzinárodných únosoch detí, keďže uvedená oblasť ( rozvod manželstva ) spadá do
rozsahu pôsobnosti nariadenia podľa čl. 1, bodu 1 písm. a) nariadenia. Právomoc súdu členského štátu
na konanie o rozvode nariadenie vymedzuje v článkoch 3 až 7.

9. Podľa čl. 1 bodu 1 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25.6.2019 o právomoci a
uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v týchto
občianskych veciach: a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva.

10. Podľa čl. 3 nariadenia, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc
súdy členského štátu a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt, ii) manželia mali naposledy
obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt, iv) v prípade
spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt, v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval

najmenejjedenrokpredpodanímnávrhu,alebovi)mánavrhovateľobvyklýpobyt,aktambývalnajmenej
šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a he štátnym príslušníkom daného členského štátu,
alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

11. Podľa čl. 6 ods. 1, 2, 3 nariadenia, s výhradou odseku 2, ak žiadny súd členského štátu nemá

právomoc podľa článku 3, 4 alebo 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa právneho
poriadku tohto štátu. (2.) Manžela, ktorý má obvyklý pobyt na území členského štátu alebo je štátnym
príslušníkom členského štátu, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.
(3.) Proti odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt v členskom štáte a nie je štátnym príslušníkom členského
štátu, môže každý štátny príslušník členského štátu s obvyklým pobytom na území iného členského

štátu využiť kritériá právomoci platné v danom štáte rovnako ako štátni príslušníci tohto štátu.

12. Podľa čl. 17 nariadenia, konanie na súde sa považuje za začaté: a) momentom podania písomnosti,
ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ
neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi,

b) ak sa pred jej podaním na súd musí písomnosť doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným
doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby
zabezpečil podanie písomnosti na súde, alebo c) ak súd začal konanie bez návrhu, momentom, keďsúd prijme rozhodnutie o začatí konania, alebo ak sa takéto rozhodnutie nevyžaduje, momentom, keď
súd zapíše vec do registra.

13. Podľa čl. 18 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto
nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu
iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

14. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec

nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

15. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví.

16. Z čl. 3 nariadenia vyplýva, že toto ustanovenie zakotvuje viaceré princípy pre založenie právomoci,
ktoré sú vzájomne rovnocenné, alternatívne, teda žiadny z nich nie je nadradený inému a žiadny
z nich nemá prednosť. V súvislosti s preskúmavanou vecou zo znenia nariadenia vyplýva, že súd
nemôže podstupovať podľa písmena b) tohto nariadenia, kde je rozhodujúcim kritériom spoločné štátne

občianstvo manželov v jednom členskom štáte. Preto sa za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci
súdovčlenskéhoštátuvkonaníorozvodmanželstvasapovažujeobvyklýpobytúčastníkakonaniapodľa
písmena a) tohto článku, pričom tento pojem nevymedzuje ani nariadenie, ani medzinárodné zmluvy
ani zákony Slovenskej republiky. Pojem obvyklý pobyt nemožno stotožniť s pojmom trvalý pobyt ani
s pojmom bydlisko. Vo všeobecnosti sa ním chápe pobyt, kde sa chce účastník zdržiavať, kde sa reálne,

fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jeho záujmu (napr. práca, škola). Ako z návrhu, podania
zo dňa 16.1.2026 a z pripojených potvrdení vyplýva, manželia mali spoločné bydlisko v I., a to pred aj po
uzatvorení manželstva na adrese J. D. XX 1, J. K. C. L.,XXXX, I., podľa tvrdenia navrhovateľa na tejto
adrese spolu žili do 22.1.2026, teda aj v čase podania návrhu. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že mal
obvyklý pobyt na území D. republiky najmenej šesť mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania

(čl. 3 nariadenie) , respektíve účastníci konania nemali obvyklý pobyt na území D. republiky a ani jeden
z nich tu nemá obvyklý pobyt, má súd za to, že nemá právomoc vo veci konať, keďže si ju nemôže
založiť na žiadnom z princípov uvedených v nariadení. Právomoc konať vo veci rozvodu majú súdy I.
republiky. V dôsledku uvedeného nie je možné v súlade s čl. 7 nariadenia aplikovať slovenský zákon č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Aplikácia vnútroštátneho práva (teda

zákona č. 97/1963 Zb.) by prichádzala do úvahy len v prípade, ak žiadny zo súdov členských štátov
nebude mať právomoc konať podľa čl. 3, 4 a 5 nariadenia, uvedená situácia však nevznikla.

17. Súd na základe zisteného v zmysle čl. 18 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať.

18. Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak
existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania - nedostatok právomoci súdu D. republiky
vo veci konať, súd musí konanie zastaviť. Na základe uvedeného súd konanie zastavil podľa vyššie
uvedeného ustanovenia § 9 CSP (výrok II.).

19. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. S poukazom na ustanovenie § 52 CMP súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania o rozvod manželstva (výrok III.), nakoľko v tomto

konaní zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Senica, v dvoch vyhotoveniach.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.