Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 1, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213011277
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7213011277.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. apríla
2026, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zák.
účinného od 6.8.2024, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 24.4.2025,
sp.zn. K2-3T/103/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného A. B.
C., nar. XX.X.XXXX v D. E. F., trvale bytom C., G. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Košice II, sp. zn. 3Pv 423/12/8803 zo dňa 23.8.2013 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu
podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

ako štatutárny zástupca spoločnosti E., D. v čase spáchania skutku so sídlom G. XX, XXX XX C., A.:
XX XXX XXX napriek vedomosti, že táto spoločnosť vytvára stratu a jej záväzky vysoko prevyšujú jej
majetok, dňa 2.12.2008 uzavrel v H. E. I. J. X s veriteľom spol. G., D. so sídlom J. X, XXX XX H., IČO:
XX XXX XXX zmluvu o pôžičke na sumu 5 000 000,- Sk (165 969,59 eur) a veriteľa uviedol do omylu v
deklarovaní, že pôžičku s príslušenstvom - úrokom vo výške 6,5 % vráti v lehote splatnosti do 12.1.2009,

pričom pôžičku v lehote splatnosti a ani neskôr nevrátil a dňa 9.11.2009 previedol 100%-ný obchodný
podiel zadlženej spol. E., D. na inú osobu, čím veriteľovi spol. G., D. spôsobil škodu vo výške 5 000
000,- Sk (165 969,59 eur),

keďže skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tak,
že sa nestotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu, pretože súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú
situáciu. Je toho názoru, že obžalovaný A. B. C. svojim konaním tak po objektívnej ako aj subjektívnej
stránke naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu, a teda, že skutok sa stal,
je trestným činom a mal ho spáchať obžalovaný.
Obžalovaný A. B. C. ako konateľ spoločnosti E., D. požiadal poškodeného, D. G., D. o poskytnutie

pôžičky v sume 5.000.000,- Sk (165.969,59 eur). Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy bol obžalovaný oboznámený s reálnym stavom
spoločnosti, ktorú v tom čase viedol, bola v strate vyše 10 miliónov Sk, a objektívne nemala reálne
predpoklady záväzok v krátkom čase vrátiť. Túto skutočnosť poškodenému zatajil. Rozhodujúce nie
je len to, že pôžička nebola splatená, ale predovšetkým spôsob, akým bola získaná, okolnosti jej
poskytnutia, vedomosti obžalovaného o ekonomickej situácii spoločnosti, a najmä jeho úmysel v čase

prijatia záväzku.Sám súd akceptoval, že súvaha spoločnosti ku koncu roka 2008 preukazovala stratu prevyšujúcu 10
miliónov Sk, čo jednoznačne svedčí o tom, že spoločnosť bola v čase poskytnutia pôžičky ekonomicky
nespôsobilá záväzok vrátiť. Obžalovaný túto skutočnosť poškodenému zatajil, pričom mu naopak

deklaroval záujem o krátkodobú návratnú pôžičku a vystupoval ako bonitný podnikateľ.
Rozhodnutie poškodeného poskytnúť pôžičku spol. E., D., ktorá bola zastúpená obžalovaným, bolo
postavené výlučne na dôvere vo vyjadreniach obžalovaného. Poškodený výslovne uviedol, že nemal
vedomosť o finančnej situácii spol. E., D., nepoznal jej záväzky a jeho rozhodnutie bolo ovplyvnené
prezentovanou vierohodnosťou obžalovaného ako podnikateľa, jeho bonitou nielen ako podnikateľa,

ručením a zmenkou.
Podstata podvodného konania spočíva v tom, že obžalovaný vedome vyvolal u poškodeného mylnú
predstavu o svojej schopnosti a najmä ochote záväzok splniť. Na to, aby bolo možné hovoriť o naplnení
skutkovej podstaty trestného činu podvodu nie je potrebné, aby páchateľ vyslovene klamal, postačuje,
ak zamlčí (predstiera) rozhodujúce okolnosti, ktorých znalosti by u druhej strany zabránili poskytnutiu
majetkového plnenia. Poškodený sa v danom prípade rozhodoval na základe nepravdivého obrazu o

bonite obžalovaného, ktorý vznikol práve v dôsledku nečinnosti obžalovaného a jeho vedomej pasivity
vo vzťahu k skutočnostiam rozhodujúcim pre poskytnutie pôžičky.
Obžalovaný použil finančné prostriedky na vstupný poplatok do zahraničného investičného projektu K., o
ktorom poškodený nebol informovaný, nakoľko poškodenému bolo deklarované, že predmetná požičaná
suma mala slúžiť na preukázanie bonity obžalovaného, aby tak získal zo zahraničnej banky finančné

prostriedky na realizáciu podnikateľských prostriedkov. Obžalovaný teda nedisponoval žiadnym reálnym
zabezpečením návratnosti peňazí a v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke už musel vedieť, že splatenie
záväzku bude závisieť od výsledku vysoko neistého podnikateľského zámeru, ktorý ani nemal v čase
čerpania pôžičky základ v reálnej právnej istote, čo poškodenému zamlčal.
Obrana obžalovaného, že očakával vrátenie prostriedkov z inej pôžičky poskytnutej tretej osobe, je

irelevantná. Jednak ide o tvrdenie bez overiteľného dôkazného základu, ktoré sa objavilo až počas
hlavného pojednávania. Jednak nemožno takéto jednostranné očakávanie považovať za dôvodné
ospravedlnenie prijatia pôžičky od poškodeného, ak vedel, že E., D. nemá k dátumu uzavretia
zmluvy likvidné zdroje ani žiadne reálne plány zabezpečenia splatnosti. Navyše, po neúspechu
investičného projektu nevyvinul žiadnu serióznu aktivitu smerujúcu k náprave, záväzok neplnil a svoju

spoločnosť neskôr previedol na inú osobu, čím znemožnil aj teoretickú možnosť uspokojenia pohľadávky
poškodeného. Nehovoriac, že v čase po vydaní zmenkového platobného rozkazu zo dňa 05.10.2009,
ktorým na návrh spol. G. D. bola uložená povinnosť okrem iného aj spoločnosti E. D..
V ďalšom prokurátora uviedol, že z hľadiska právneho hodnotenia skutku nie je rozhodujúce, že medzi
stranami existovala zmenka alebo že bol následne vydaný zmenkový platobný rozkaz. Zmluvná forma

alebo existencia občianskoprávnej vymožiteľnosti nebráni trestnému posúdeniu konania, ak boli splnené
materiálne znaky trestného činu. Z hľadiska materiálneho poňatia trestného činu podvodu podľa § 221
Tr. zák. je rozhodujúce, že obžalovaný vedome spôsobil škodu inej osobe tým, že ju uviedol do omylu
a sám tak získal neoprávnený majetkový prospech.
Trestný čin podvodu je naplnený aj vtedy, ak páchateľ zamlčí podstatné skutočnosti a tým uvedie

druhú stranu do omylu, ktorý je rozhodujúci pre dispozíciu s majetkom. Obžalovaný tento omyl nielenže
neodstránil, ale na ňom vedome postavil celú situáciu, vedel, že spoločnosť je ekonomicky neschopná
plniť záväzky, vedel, že peniaze použije na veľmi rizikový projekt, a zároveň si bol vedomý, že poškodený
nemá k týmto informáciám prístup. Obžalovaný vedel, že peniaze nebude môcť v zmluvnej dobe vrátiť.
To, že ponechal poškodeného v nepravdivej predstave o platobnej schopnosti, a že si vďaka tomu

zabezpečil plnenie, ktoré by inak nebolo poskytnuté, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného
činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného od 6.8.2024.
Z dôkazov vyplýva, že obžalovaný dosiahol obohatenie pre seba, resp. pre ním riadenú spoločnosť
tým, že uviedol poškodeného do omylu spočívajúceho v tom, že mu predmetnú pôžičku vráti v lehote
splatnosti do 12.1.2009. Existuje príčinná súvislosť medzi omylom poškodeného a jeho majetkovou

dispozíciou, keby mal k dispozícii úplné informácie o skutočnom stave veci. Poškodený by inak pôžičku
neposkytol, čo vyplýva aj zo samotnej výpovede poškodeného, že obžalovaný pôvodne požadoval sumu
10.000.000,- Sk, ktorá však poskytnutá nebola.

K naplneniu subjektívnej stránky podvodu spáchaného vylákaním pôžičiek sa vyžaduje, aby bolo

preukázané, že páchateľ už v dobe pôžičky konal v úmysle peniaze nevrátiť, lebo vedel, že peniaze
nebude môcť v zmluvnej dobe vrátiť a že uvádza veriteľa do omylu, aby sa na jeho škodu obohatil.
Pri posudzovaní takéhoto podvodu je potrebné po subjektívnej stránke zisťovať, čo uvádzal páchateľ
veriteľovi pri uzatváraní pôžičky, koľko pôžičiek v rozhodnej dobe uzatvoril, ako stanovil lehoty presplatnosť dlhov, v akej finančnej situácii bol v rozhodnej dobe, či mal reálnu možnosť v dojednanej dobe
splatnosti dlh zaplatiť, či prejavil úsilie dlh uhradiť, ako reagoval na upomienky veriteľov po splatnosti
dlhov a podobne.

Z uvedeného vyplýva, že konanie obžalovaného napĺňa objektívnu, ako aj subjektívnu stránku trestného
činu podvodu. V čase, keď získaval cudzie finančné prostriedky vedel, že ich nebude schopný vrátiť
štandardným spôsobom a zamlčaním kľúčových informácií vytvoril u poškodeného klamlivý dojem.
Lehota splatnosti bola jeden mesiac a 10 dní, pričom obžalovaný vedel, že spol. E., D. bola stratová.
Obžalovaný mal v rozhodnej dobe dlh zaplatiť, avšak tak neučinil a ani neprejavil úsilie ho uhradiť. Nešlo

o bežné podnikateľské riziko, ale o vedomé konanie, ktoré viedlo k vzniku škody v zmysle Trestného
zákona.
Záverom dal do pozornosti, že zabezpečenie záväzku nezbavuje páchateľa trestnej zodpovednosti, ak v
čase prijatia záväzku vedel, že nebude schopný plniť, alebo zamýšľal záväzok nikdy nesplniť. Existencia
civilnej možnosti vymáhania nároku nevylučuje súčasné naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty
trestného činu. Skutočnosť, že pôžička bola zabezpečená zmenkou a že ručili aj iné osoby, vrátane

obžalovaného ako fyzickej osoby, nevylučuje trestnoprávnu zodpovednosť.
S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu a tomuto uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Dňa 1. apríla 2026 sa na Krajskom súde v Košiciach konalo verejné zasadnutie, na ktorom v konečnom

návrhu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní, ktorému navrhuje
vyhovieť z dôvodov tam uvedených. Naproti tomu obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol,
že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný a vecne správny a z vedeného dôvodu
preto navrhuje, aby odvolací súd podľa § 319 Tr por. zamietol odvolanie podané prokurátorom ako
nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania zistil, že toto bolo podané
oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe krajský súd dospel k
záveru, že odvolanie prokurátora nebolo podané dôvodne.

Je potrebné uviesť, že predmetná trestná vec už bola prejednávaná krajským súdom dvakrát, ktorý

svojím ostatným uznesením zo dňa 28.9.2023, sp. zn. 4To/108/2022 podľa § 321 ods.1 písm. b), c)
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
vpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol.Vdôvodochsvojhozrušujúcehouzneseniakrajskýsúd
poukázal na to, že prvostupňový súd vyhodnocoval dôkazy v neprospech obžalovaného a dôkazy, ktoré
by svedčili v jeho prospech boli vyhodnotené automaticky ako nedôveryhodné. Naviac, prvostupňový

súd v rámci doplneného dokazovania nevykonal ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie sa javí objektívne ako
nevyhnutné. Záverom dal do pozornosti, aby prvostupňový súd dôsledne a obozretne vyhodnocoval aj
výpoveď svedka L., (ktorý je stíhaný pre podvod spolu so svedkom K. E.) hlavne v súvislosti s tvrdením
svedka L. M. F., ako i svedka K. E. a A. N. D.. Úlohou prvostupňového súdu po zrušení veci bolo doplniť
dokazovanie ohľadom existencie hnuteľného a nehnuteľného majetku obžalovaného, ktorým mal ručiť

v rámci zmenky, ktorú vystavil.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., aj v zmysle intencií zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu, a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo, i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu

ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo
pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení týchto dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne
odporujú.Súd prvého stupňa pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň
zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané

skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného zo spáchaného
skutku, kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm.
b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a

dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a krajský súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
na ne odkazuje.

Podstatnými námietkami prokurátora boli najmä skutkové okolnosti a vyhodnotenie dokazovania
v súvislosti s naplnením objektívnej a subjektívnej stránky žalovaného trestného činu podvodu. Krajský

súd uzatvára, že všetky tieto námietky boli zodpovedané užvnapadnutomrozhodnutí,kdepoukazuje
na jeho odôvodnenie na stranách 9-12, na ktorých sa prvostupňový súd týmto okolnostiam podrobne
venuje.

Prvostupňový súd podrobne uviedol, ktoré dôkazy vykonal a čo z daných dôkazov zistil, pričom

z vyhodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti jednoznačne
nevyplynulo, že by konanie opísané v skutkovej vete bolo trestným činom, a preto pri existencii
vážnych pochybností o jednoznačnej vine obžalovaného musel prvostupňový súd tohto spod obžaloby
oslobodiť. Prvostupňový súd tak nepovažoval za preukázané nad všetky rozumné pochybnosti, že
skutok, ktorý sa obžalovanému v obžalobe kladie za vinu je trestným činom, a teda, že by sa obžalovaný

trestného činu dopustil, a preto pri aplikácii zásady in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby v celom
rozsahu oslobodil. Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie
nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa
rozhodnutia ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. 12. 1998 sa krajský súd pri potvrdení
prvostupňovéhorozhodnutia(zamietnutíodvolania)vprincípemôžeobmedziťnaprevzatieodôvodnenia

súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a
Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým
bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu
(mutatis mutandis I.ÚS 56/01).

Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej ustálenej
dôkaznej situácie, mal aj krajský súd za to, že bolo v predmetnom prípade nevyhnutné aplikovať zásadu
v pochybnostiach v prospech obžalovaného a z tohto dôvodu prvostupňový súd postupoval zákonne a
správne, keď obžalovaného v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodil, nakoľko jednoznačne a bez
akýchkoľvek rozumných pochybností nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.

Je potrebné uviesť, že na vyvodenie trestno-právnej zodpovednosti páchateľa pri trestnom čine podvodu
je potrebné, aby konanie páchateľa kumulatívne napĺňalo všetky zákonné znaky trestného činu po
formálnej stránke. Formálnu stránku pritom tvoria protiprávnosť a typové znaky skutkovej podstaty
trestného činu charakterizujúce objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku. Objektívnu

stránku trestného činu charakterizuje spôsob spáchania trestného činu a jeho následky. K
obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu patrí spôsob konania, následok trestného činu
a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Subjektívnou stránkou trestného činu je zavinenie,
teda vnútorný, psychický vzťah človeka k určitým skutočnostiam, ktoré zakladajú trestný čin, a to buď
vytvorených páchateľom alebo objektívne existujúcich bez jeho pričinenia. Zavinenie môže mať

formu úmyslu alebo formu nedbanlivosti.

Podľa § 17 Tr. zák., pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento
zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Zavinenie musí byť dané v dobe činu.
Predstavy, vedomosti, ako aj vôľa páchateľa, ktoré nie sú dané v dobe činu, nemajú pre zavinenie

význam. Objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva.
Objektívna stránka tohto konkrétneho trestného činu spočíva v protiprávnom konaní páchateľa, ktorým
uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a tým spôsobí škodu na cudzom majetku s cieľom
obohatiť seba alebo iného.Krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom konštatuje, že ani po doplnení dokazovania
prvostupňovým súdom v zmysle intencií ostatného zrušujúceho uznesenia krajského súdu nedošlo

k odstráneniu pochybnosti týkajúcich sa skutkových zistení vo vzťahu k obžalovanému. Z listov
vlastníctva týkajúcich sa nehnuteľností obžalovaného a to LV č. XXXX a LV č. XXX jednoznačne
vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania skutku disponoval súborom nehnuteľností, ktorých hodnota
prevyšovala výšku pôžičky od poškodeného. Napokon obžalovaný očakával splatenie pôžičky vo výške
7.000.000,- Sk, ktorú poskytol L. M. F., keďže jej splatnosť mala byť 31.12.2008, a teda v konaní nebola

preukázaná objektívna stránka žalovaného trestného činu podvodu, a rovnako ani subjektívna stránka –
úmysel obžalovaného v čase uzavretia pôžičky nesplatiť svoj dlh poškodenému, pretože aj keď pôžička
poskytnutáD.G.D..H.nebolaúčelovoviazaná,obžalovanýjupoužilnapodnikateľskýzámer,krealizácii
ktorého nie jeho zavinením nedošlo.

Záverom krajský súd pripomína, že ak súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12

Tr. por. t.j., že ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia,
nemôže krajský súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné
napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.