Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223010187
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7223010187.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov
JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom dňa
17. marca 2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 29.09.2025 sp.

zn. K2-2T/8/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 29. septembra 2025 sp. zn. K2-2T/8/2023
obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v Žiline, trvale bytom C. C. XXXX/XX, C. D. E. F. G. D., H. X, C.,
uznal vinným z trestných činov právne kvalifikovaných ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorých
sa dopustil na tom skutkovom základe, že

- v C. I. J. K. L. XX pred OC Fresh dňa 25.05.2022 v presne nezistenom čase asi o 20.30h v stave
opitosti fyzicky napadol poškodeného M. N. tým spôsobom, že pristúpil tackajúc sa k poškodenému M.
N., ktorý sedel na neďalekom múriku a bez zjavného dôvodu ho najmenej sedemkrát udrel zovretými

päsťamidooblastitváre,vdôsledkučohopoškodenýM.N.poposlednomúderespadolzmúrikasmerom
dozadu do kríkov, kde si udrel hlavu a následne preskočil predmetný múrik a pokračoval v opakovaných
úderoch päsťou do oblasti tváre poškodeného M. N., pričom s útokom prestal až potom, čo zahliadol
prichádzaťhliadkuPolicajnéhozboru,kdetýmtokonanímspôsobilpoškodenémuN.zranenia,atoopuch
a odrenina na ľavom líci, strata jedného zubu, trieštivá zlomenina jarmového oblúka vľavo, trieštivá
zlomenina ramena sánky vľavo, otvorená trieštivá zlomenina tela sánky, zlomenina klinovitej kosti a

zlomenina bradavkovitého výbežku spánkovej kosti, teda všetky zranenia lokalizované v anatomickej
oblasti hlavy s dobou liečenia do 42 dní.

Súd ho za to odsúdil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 s použitím § 38 ods. 2, § 37
písm. m/, písm. h/ Tr. zák. účinného od 6.8.2024 a § 41 ods. 1, 42 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 6.8.2024 súd obžalovaného na výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obvinený povinný zaplatiť poškodenému M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XX, XXX XX C., náhradu škody za bolestné vo výške 7 750,40 eur.Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného od 6.8.2024 súd obžalovanému uložil ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák účinného od 6.8.2024 súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 2.3.2023, sp. zn. 2T/31/2022, právoplatnom dňa 2.3.2023, ktorým bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu
uloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní3(troch)mesiacovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobuv
trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, prokurátor aj obžalovaný podali odvolanie.

Prokurátor v odvolaní uviedol, že sa stotožňuje s právnymi úvahami súdu, ktorý po vyhodnotení dôkazov

dospel k správnemu právnemu názoru, že obvinený fyzicky napadol poškodeného M. N.. Taktiež sa
stotožňuje aj výrokom súdu o ochrannom liečení a o náhrade škody.

Nemožno sa však stotožniť s výrokom o vine, pretože súd na rozdiel od obžalobného návrhu uznal
obžalovaného vinným len z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a samozrejme aj z

prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písmeno a/ Tr. zák.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd neakceptoval spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 3 písmeno a/ Tr. zák., teda spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania,
konkrétne surovým spôsobom podľa § 138 písm. c/ Tr. zák.

Pod pojmom surový spôsob spáchania trestného činu treba rozumieť vysokú mieru brutality presahujúcu
hranicu obvyklého násilia použitého voči živej osobe, pričom sa nevyžaduje zvýšená trýzeň u
poškodeného. Ide o taký spôsob vykonania činu, ktorý je z ľudského hľadiska zvlášť nechutný a brutálny.

Aplikujúc právnu teóriu týkajúcu sa spáchania trestného činu surovým spôsobom na túto trestnú vec
má za to, že v danom prípade išlo nepochybne o brutálny spôsob spáchania trestného činu presahujúci
hranicu obvyklého násilia. Najmä poukazuje na viacpočetnosť úderov zovretou päsťou (najmenej 7
úderov) strednej intenzity (ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva).
Nešlo teda len o ojedinelý úder. Taktiež poukazuje aj na skutočnosť, že tieto útoky mierili na hlavu

poškodeného. Napokon k ukončeniu protiprávnej činnosti obvineného došlo až potom, ako zahliadol
hliadku polície, pričom je daný dôvodný predpoklad, že nebyť príchodu policajnej hliadky, obvinený by
v útoku naďalej pokračoval.

Z vyššie uvedených dôvodov sa preto nestotožňuje s právnym názorom súdu, že v danej veci okrem

trestného činu výtržníctva, ide len o prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr zák.

Vzhľadom na obžalobou aplikovanú právnu kvalifikáciu podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s
poukázaním na § 138 písmeno c/ Tr. zák., v prípade ktorej zákonodarca umožňuje uložiť trest odňatia
slobody od 2 rokov do 5 rokov, považuje súdom uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15

mesiacov za nezákonný.

Preto navrhuje, aby súd II. stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. a s
poukázaním na § 321 ods. 2 posledná veta Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, treste,
ochrannom opatrení a o škode a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolanie podal aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý vytýka neúplnosť, ale
predovšetkým nesprávnosť deklarovaných skutkových zistení a na ich základe nesprávnosť vyvodených
právnych záverov, ako aj porušenie procesných ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

Napadnutý rozsudok nespĺňa procesné požiadavky týkajúce sa jeho štruktúry, osobitne požiadavky
vzťahujúce sa ku štruktúre jeho odôvodnenia normatívne ukotvených v § 163 ods. 1 písm. d/ v spojení
s § 168 ods. 1 Tr. por., keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom sasúd prvého stupňa vysporiadal s obhajobou a osobitne s argumentáciou obhajoby, ktorá bola súčasťou
prezentovanej záverečnej reči môjho obhajcu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože súd
zamietol návrhy obhajoby na vykonanie dokazovania, a to návrhy na výsluch svedka P., manželky

svedka P. a oboch zasahujúcich policajtov, ako aj návrhy na výsluch znalca z odboru úrazová chirurgia
ako aj znalca z odboru psychiatrie.

Najvyšší súd SR sp. zn. 6To/11/2018 zo dňa 28.11.2019: „Odvolací súd poukazuje na to, že zásada
zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby súd

oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o
tie pravdepodobné. Je nevyhnutné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti
obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné spravodlivo rozhodnúť.
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti
dôležitej pre zavinenie, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech
obvineného), rozhodnúť v prospech obžalovaného a neuznať ho vinným. Preto je potrebné, aby súd

dostatočne objasnil vec, a to v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa skutok stal, tento vykazuje všetky
znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok
spáchal obžalovaný. Ak by nebola splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť
k odsudzujúcemu rozsudku.“

Súd prvej inštancie odmietol vykonať obhajobou navrhované dôkazy s poukazom na ustanovenie § 240
ods. 3 a ods. 4 Tr. por. Pri aplikácii ustanovenia § 240 ods. 3 Tr. por. je potrebné mať na pamäti, že:
„Na druhej strane len to, že dôkazný návrh bol uplatnený oneskorene, nie je samo o sebe dostatočným
dôvodom na jeho odmietnutie. Súčasne musí byť splnená podmienka, že navrhnutý dôkaz sa týka
okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr vykonanými,

resp. navrhnutými dôkazmi (§ 272 ods. 3 Tr. por.). Iný prístup súdu k tejto otázke by bol v rozpore so
samotným účelom Trestného poriadku.

V súvislosti s argumentáciou súdu prvej inštancie odvolávajúcou sa na § 240 ods. 4 Tr. por., že som
nekonkretizoval spôsobom umožňujúcim súdu zabezpečiť vykonanie obhajobou navrhovaných dôkazov

poukazujem na to, že súd vykonanie takýchto dôkazov mohol odmietnuť až po využití ďalších možností,
ktoré má k dispozícii (napr. lustráciami v dostupných informačných systémoch, dožiadaním podľa § 3
Tr. por. a pod.).

Má za to, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2025 po výpovedi svedkov vyvstali nové

skutočnosti, ktoré v súvislosti s týmito skutočnosťami podmienili návrhy obhajoby na vykonanie ďalších
dôkazov, a to najmä tá skutočnosť, že svedok P. trpí demenciou a v súvislosti s tým má problém s
pamäťou.

Vo vzťahu k odstráneniu rozporov vo výpovediach svedka P. poukazujem na zápisnicu o hlavnom

pojednávaní sp. zn. K2-2T/8/2023 zo dňa 29.09.2025, kde sa svedok P. vyjadril nasledovne: „Môžem sa
vyjadriť mal som tú demenciu. Som po porážke. Môžem aj priniesť papier, ja už si to nepamätám, ale keď
som to vtedy povedal tak to bolo tak.“ Uvedené nemožno považovať za odstránenie rozporov, naopak
tieto skutočnosti narúšajú dôveryhodnosť výpovede daného svedka. Poukazuje na jeho selektívnu
pamäť, je zaujímavé, že vyjadrenie k skutku si pamätá veľmi podrobne a presne, ale už ďalšie okolnosti

ako napríklad to, či to bol on kto zavolal políciu, či SBSkár si nepamätná, respektíve v priebehu času
vypovedá odlišne.

Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uvádza: „Pokiaľ sa jedná o P., túto nevie obžalovaný
označiť ani menom súd poukazuje aj na svedeckú výpoveď svedka P., ktorý uviedol, že svedok P. hneď

na začiatku konfliktu mal utiecť.“ Ako to vyplýva zo súdneho spisu, meno svedka P., ako aj dátum jeho
narodenia som uviedol v odpore zo dňa 15.04.2023 proti Trestnému rozkazu Okresného súdu Košice
II sp. zn. 2T/8/2023 zo dňa 20.02.2023, pričom som v predmetnom odpore aj navrhol vypočuť ho ako
svedka. Tohto svedka som navrhol vypočuť na preukázanie mojich tvrdení, a to najmä v súvislosti s tým,
kto začal konflikt ako prvý, akým spôsobom a kto sa naopak bránil. Argumentáciu súdu prvej inštancie,

že z výpovede svedka P. vyplynulo, že P. mal na začiatku konfliktu utiecť, a aj preto nevykonal obhajobou
navrhovaný dôkaz, nepovažujem za postačujúcu najmä s poukazom na zápisnicu o výsluchu svedka Q.
P. zo dňa 13.10.2022, kde uviedol, že P. tam bol sčasti prítomný, resp. videl začiatok konfliktu. Taktiežpoukazujem na to, že meno manželky svedka P. a oboch zasahujúcich policajtov bolo na hlavnom
pojednávaní zistiteľné.

Vzhľadom na uvedené má za to, že súd neoprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené
a bezpečne preukázané fakty, ale iba o tie, ktoré sa mu javili pravdepodobné, pričom je potrebné mať
na pamäti aj zásadu in dubio pro reo.

S poukazom na vyššie uvedené navrhuje nadriadenému súdu, aby rozsudok Mestského súdu Košice zo

dňa 29.09.2025 pod sp. zn.: K2-2T/8/2023 zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. po zrušení tohto rozsudku
vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu nasledovne.

Nestotožňuje sa s argumentáciou prokurátora uvedenou v odvolaní ohľadom spáchania trestného činu

surovým spôsobom.

Doktrinálna definícia surového spôsobu spáchania trestného činu: „Pod pojmom surový spôsob treba
rozumieť vysokú mieru brutality presahujúcu hranicu obvyklého násilia použitého voči živej osobe.“

Surovým spôsobom sa rozumie útok s extrémne vysokou mierou brutality, ktorá sa výrazne vymyká
z bežného rámca vo väčšine trestných činov tohto druhu (k tomu porovnaj R 4/2000), pričom sa
nevyžaduje zvýšená trýzeň poškodeného. Ide o to, že surový spôsob je taký spôsob vykonania činu,
ktorý z hľadiska bežného ľudského vnímania je chápaný ako zvlášť nechutný a brutálny, a to stačí (napr.
rýchle vertikálne preseknutie človeka samurajským mečom).

Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To/87/98 zo dňa 23.02.1999
(R 4/2000): „Surovým spôsobom...treba rozumieť...útok s extrémne vysokou mierou brutality, ktorá sa
výrazne vymyká z bežného rámca pri väčšine trestných činov tohto druhu.“

Na naplnenie ustanovenia § 138 písm. c/ Tr. zák. musí byť v zmysle judikatúry splnená podmienka
extrémne vysokej brutality. Pri výklade a aplikácii § 138 písm. c/ Tr. zák. je potrebné, aby bola zaručená
rozpoznateľnosť a predvídateľnosť hroziaceho trestu pre adresáta právnej normy, a teda aj zásada
nulla poena sine lege. Prokurátor nesprávne extenzívnym výkladom daného ustanovenia subsumuje
uvádzané skutkové tvrdenia pod kvalifikačný znak surového spôsobu spáchania trestného činu Tvrdený

spôsob spáchania trestného činu nepresahuje hranicu obvyklého násilia, ktorá by sa výrazne vymykala
z bežného rámca vo väčšine trestných činov tohto druhu. Ohľadom uvedeného sa stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie uvedených v rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. K2-2T/8/2023 zo dňa
29.09.2025, že uvedené nemôže byť právne kvalifikované ako surový spôsob konania.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené má za to, že právna kvalifikácia skutku, tak ako to navrhuje
prokurátor, nie je v súlade so zákonom, ako ani s judikatúrou.

Na podklade odvolania prokurátora a obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutieokresnéhosúduakrajskéhosúdutvoriajedencelok(I.ÚS141/04)avzmysletohtoprávneho
názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny

záver mestského súdu.

V konaní ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre
rozhodnutie o vine, treste, ochrannom opatrení a náhrade škody a tieto dôkazy vyhodnotil v súlade

s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o záveroch mestského súdu, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu v plnom rozsahu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu, odôvodnenia napadnutého rozsudku
a dôvodov podaného odvolania obžalovaným a prokurátorom, krajský súd konštatuje, že súd prvého
stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu dostačujúcom na rozhodnutie vo
veci samej a v odôvodnení napadnutého rozsudku jasným, zreteľným a kvalifikovaným spôsobom
vykonané dokazovanie vyhodnotil, preskúmateľným spôsobom ustálil skutkový stav, ktorému zároveň

zodpovedá ustálenie právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. Odôvodnenie napadnutého rozsudku mestského súdu je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé,
pričom sa prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami.

Závery mestského súdu sú výsledkom jeho logického konania a uvažovania, pričom mu nemožno
vytknúť žiadne pochybenie.

Vina obžalovaného musí byť preukázaná bez rozumných pochybností, pričom nepostačuje len
existencia dôvodného podozrenia. Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných

súvislostiach, mal aj krajský súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný spáchal
skutok, ktorý mu je podľa obžaloby kladený za vinu. Krajský súd v odvolacom konaní nezistil žiadne
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v
napadnutom rozsudku mestského súdu. Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený
zákonnými dôkazmi.

Krajský súd v prejednávanej veci dospel k jednoznačnému záveru, že dôkazy, na ktoré mestský
súd poukázal v odôvodnení svojho rozsudku, tvoria vo svojom súhrne ucelenú, logickú a ničím
nespochybniteľnú reťaz dôkazov, na základe ktorých je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností ustáliť vinu obžalovaného.

Aj napriek tomu, že obžalovaný popiera spáchanie skutku, tak usvedčujúce výpovede poškodeného M.
N. a svedka Q. P. korešpondujú s predloženými znaleckými posudkami a ďalšími vykonanými dôkazmi.

Skutkové okolnosti vyplývajú jednoznačne z výpovede poškodeného, ktorá je zároveň podporovaná

svedeckou výpoveďou a znaleckými posudkami, na ktoré súd prvého stupňa poukázal. Vzhľadom na
časový úsek, ktorý uplynul od spáchania skutku je aj krajský súd toho názoru, že v relevantných a
podstatných rysoch sa výpovede poškodeného a svedka na hlavnom pojednávaní zhodovali s ich
výpoveďami z prípravného konania. Aj keď vo výpovediach boli isté odchýlky, ktoré však neboli
diametrálne odlišné, tak tieto boli odstránené čítaním zápisníc z prípravného konania. Vzniknuté

odchýlky sú prejavom prirodzeného procesu, ktorým sa ukladajú a následne vyvolávajú spomienky
z pamäti osôb. Taktiež v hlavných črtách skutku poškodený a svedok vypovedali zhodne. Pokiaľ ide
o hodnovernosť výpovede svedka Q. P. vo vzťahu k jeho zdravotnému stavu, tak správne mestský
súd konštatoval, že svedok na hlavnom pojednávaní poukázal na svoju skoršiu výpoveď z prípravného
konania, ktorú učinil ešte pred zhoršením jeho zdravotného stavu, ktorú svedok označil ako stratu

pamäte. Keďže v podstatných črtách bola výpoveď svedka zhodná s jeho výpoveďou z prípravného
konania a zároveň je objektivizovaná nie len výpoveď samotného poškodeného, ale aj ďalšími
vykonanými dôkazmi, tak krajský súd je toho názoru, že mestský súd postupoval správne keď zamietol
návrh obhajoby na vyšetrenie duševného stavu svedka. Zároveň vyšetrenie súčasného duševného
stavu svedka vzhľadom na jeho zdravotný stav, ktorý nastal po skutku, by bolo v predmetnom konaní

irelevantné.

Priebeh skutku, tak ako o ňom zhodne vypovedali poškodený a svedok, v plnom rozsahu korešponduje
aj so znaleckým posudkom z oblasti Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia č. 44/2022,vypracovaným P. Q. H., R., keďže všetky zranenia poškodeného boli lokalizované v oblasti hlavy a k ich
vzniku došlo opakovaným pôsobením tupého násilia. Zároveň spôsobené zranenia poškodeného sú
zachytené aj na kamerovom zázname a boli popísané aj zasahujúcimi príslušníkmi PZ. Z úradného

záznamu zo dňa 25.05.2022 vyplýva, že poškodený mal viditeľné zranenia v oblasti tváre, krv v oblasti
nosa a úst a opuchnutú ľavú časť tváre v oblasti líca. Obžalovaný nebol zranený a nežiadal žiadne
lekárske ošetrenie. Rozsah poranení poškodeného, tak ako boli vykonaným dokazovaním preukázané,
nezodpovedá tvrdeniam obžalovaného o náhodnom udretí poškodeného z dôvodu jeho obrany pred
poškodeným.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obhajoby k nevykonaným dôkazom a o názor mestského súdu, že
vo veci nie je potrebné vykonávať obhajobou navrhované dôkazy, tak krajský súd v tejto súvislosti
preskúmal spôsob akým mestský súd v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako
aj vo vzájomných súvislostiach, prihliadal na úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil a na
základe čoho dospel k jednotlivým záverom a má za to, že mestský súd správne a logicky vyhodnotil

vykonané dokazovanie bez potreby vykonávania ďalších navrhovaných dôkazov. Mestský súd aj bez
vykonania výsluchu P., O., manželky svedka Q. P. a zasahujúcich policajtov presvedčivo vyhodnotil
jednotlivé vykonané dôkazy, vysporiadal sa jednotlivými rozpormi a zároveň dostatočne sa zaoberal
aj obhajobou obžalovaného a zrozumiteľným spôsobom ozrejmil dôvody, pre ktoré považuje obranu
obžalovaného za nepresvedčivú. Zároveň mestský súd uviedol dôvody, pre ktoré nepristúpil k vykonaniu

navrhovaných dôkazov, pričom s týmito sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil. K nevykonaniu
výsluchu službukonajúcichpríslušníkovPZkrajskýsúddodáva,ženiejezrejméakéokolnostisamaliich
výsluchom objasniť. O zaistení obžalovaného a udalostiach, ktoré nasledovali bezprostredne po skutku
príslušníci PZ vyhotovili úradný záznam zo dňa 25.05.2022 a podali vysvetlenia zo dňa 07.07.2022, v
ktorých zhodne popísali samotný priebeh zásahu a zranenia poškodeného, čo v konečnom dôsledku je

nespochybniteľnou súčasťou logickej reťaze vykonaných dôkazov.

Keďže obžalovaný úmyselne spôsobil ublíženie na zdraví pričom napadol poškodeného fyzicky a na
mieste verejnosti prístupnom, tak krajský súd prijal záver, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho
konania, ktoré bolo správne kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a to na základe súhrnu
vykonaných dôkazov, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, berúc do úvahy aj ich rozsah, výpovednú
hodnotu a celkovú dôkaznú silu. Za danej dôkaznej situácie nebolo možné aplikovať zásadu in dubio
pro reo, ktorej sa obžalovaný domáhal.

Na základe uvedených skutočností možno taktiež konštatovať, že obhajobné tvrdenia obžalovaného
uvádzané v odvolaní ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonaným dokazovaním
vyvrátené. Tvrdenia obžalovaného tak považuje krajský súd za účelové v snahe vyhnúť sa následkom
trestnoprávnej zodpovednosti.

Vo vzťahu k podanému odvolaniu prokurátora krajský súd uvádza, že konanie obžalovaného nie
je možné kvalifikovať ako konanie spáchané surovým alebo trýznivým spôsobom, nakoľko intenzita
konania obžalovaného tomuto nenasvedčuje.

Trestný čin spáchaný surovým spôsobom sa vzhľadom na svoju neštandardnú brutalitu vymyká

štandardným spôsobom pri spáchaní obdobných trestných činov. Z hľadiska bežného ľudského
vnímania tento spôsob vykonania činu je chápaný ako zvlášť nechutný a brutálny. Obvyklá miera
surovosti je daná najmä okolnosťami, ktoré charakterizujú použité násilie z hľadiska vonkajšieho dopadu
na poškodeného. Trýznivý spôsob spáchania trestného činu je spôsob prevedenia trestného činu, ktorý
je vzhľadom na duševné a fyzické utrpenie obete na hranici znesiteľnosti trvajúcim hoci aj kratšiu

dobu, alebo menej intenzívnym dlhotrvajúcim bolestiam, ktoré veľmi citeľne zasahujú celú osobnosť
poškodeného.

Obžalovaný najmenej sedemkrát udrel zovretými päsťami poškodeného do oblasti tváre, avšak zo
znaleckého posudku vyplynulo, že išlo o pôsobene tupej sily strednej intenzity. Taktiež z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že obžalovaný použil jeden mechanizmus vedenia útoku, keď poškodeného
opakovane udieral päsťou. Obžalovaný síce smeroval svoj útok na hlavu poškodeného, avšak všetky
údery smerovali len do jednej časti tela poškodeného.Po zohľadnení vyššie uvedeného ako aj rozsahu zranení poškodeného dospel krajský súd k záveru, že
konanie obžalovaného voči poškodenému sa svojou brutalitou nevymyká z bežného rámca podobných
trestnýchčinov.Krajskýsúdžiadnymspôsobomnebagatelizujekonanieobžalovanéhoakoajspôsobený

následok, avšak nemožno údery päsťou strednej intenzity bez zmeny mechanizmu vedeného útoku
považovať za surový ako ani trýznivý spôsob spáchania trestného činu ublíženia na zdraví.

Vzhľadom na uvedené sa krajský súd nestotožnil s argumentáciou prokurátora, a preto aj odvolanie
podané prokurátorom ako nedôvodné zamietol.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd nevyhovel návrhu prokurátora v otázke týkajúcej sa právneho
posúdenia skutku, tak dospel k záver, že mestským súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní 15
mesiacov nie je nezákonný.

Mestský súd pri ukladaní trestu vykonal v náležitom rozsahu zákonné dokazovanie a objasnil všetky

skutočnosti a tieto vecne vyhodnotil. Dôsledným spôsobom sa vysporiadal so všetkými okolnosťami
majúcimi význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery s tým, že s prezentovanými závermi a úvahami
mestského súdu týkajúcich sa uloženého druhu trestu a jeho výmery sa krajský súd v celom rozsahu
stotožnil.

Krajský súd zároveň zistil, že mestský súd uložil trest podľa správnych zákonných ustanovení Trestného
zákona. Mestský súd postupoval v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Tr. zák., keďže prihliadol na všetky konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného
činu, jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, zistenými pomermi osoby
páchateľa a možnosťou jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k

spáchanému trestnému činu a okolnostiam konkrétnej prejednávanej veci. Preto aj krajský súd považuje
uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov za primeraný a zákonný.

Mestský súd správne vyhodnotil splnenie zákonných podmienok pre ukladanie súhrnného trestu odňatia
slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. a rozhodol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. o zrušení výroku o treste rozsudku

Okresného súdu Košice II sp. zn. 2T/31/2022 zo dňa 02.03.2023, právoplatný dňa 02.03.2023.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ jedenásťkrát súdne trestaný, pričom
trikrát vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu
Košice II sp. zn. 4T/134/2013 zo dňa 18.11.2015 uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na

zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6
rokov,ktorýobžalovanývykonaldňa23.11.2021.NaposledybolobžalovanýrozsudkomOkresnéhosúdu
Košice II sp. zn. 2T/31/2022 zo dňa 02.03.2023 uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania
povinnejvýživypodľa§207ods.1Tr.zák.,začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní3mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok a 6 mesiacov. Obžalovaný spáchal

posudzovaný skutok skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice
II pod sp. zn. 2T/31/2022. Uvedené odôvodňuje uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák.

Mestský súd nepochybil ani pri ustálení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 36 a § 37 Tr.

zák., keďže vzhliadol na dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. spočívajúce
v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. Rovnako ako
mestský súd, tak ani krajský súd nevzhliadol u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Tr. zák.

Krajský súd dáva do pozornosti, že druh a intenzita uloženého trestu musia byť v každom konkrétnom
prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam a špecifikám danej posudzovanej veci.

Nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je uloženie spravodlivého a primeraného trestu
za predpokladu jeho represívneho pôsobenia. Neprimerane mierny alebo neprimerane prísny trest

pôsobia škodlivo na samotného páchateľa ako aj na spoločnosť. Uložením neprimerane nízkeho trestu,
nedochádza k naplneniu funkcie v rozsahu generálnej prevencie a teda nedochádza ani k zabezpečeniu
ochrany spoločnosti.Krajský súd konštatuje, že nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov spĺňa
účel individuálnej a generálnej prevencie, pričom výkon uloženého trestu vytvorí podľa názoru
krajského súdu dostatočný priestor na výchovu obžalovaného, aby prehodnotil svoj doterajší spôsob

života a v budúcnosti viedol riadny život a nedopúšťal sa ďalšej protiprávnej činnosti. Po zohľadnení
dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom je krajský súd toho názoru, že uložený trest je zákonný,
primeraný, spravodlivý a vzhľadom na svoju výmeru a spôsob výkonu aj nevyhnutný na dosiahnutie
účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák.

Pokiaľ ide o výroky o náhrade škody a ochrannom opatrení, tak aj tieto krajský súd považuje za zákonné
a vecne správne.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.